Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/127/2016 z 29. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2020, sp. zn. 6S/127/2016, ECLI:SK:KSBA:2020:1016201025.3 Krajský súd Bratislava | 6S/127/2016 | ECLI:SK:KSBA:2020:1016201025.3 | 2020-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, SP, zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3013e135-e606-4b0a-b2ef-aacfb178c5ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016201025.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/127/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201025.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s
r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 702 982, právne zastúpený: JUDr. Tomáš
Balážik, advokát, so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, P.O.BOX 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného Číslo: 035/38507/2016/PR/SD, Číslo spisu: 5384-2015-BA zo dňa 07.03.2016,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.06.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej
len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
Číslo: 035/38507/2016/PR/SD vydaného dňa 07.03.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly
(ďalej len prvostupňový orgán), Číslo: 0223/2015/K zo dňa 13.11.2015 (ďalej aj len prvostupňové
rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň
s podanou žalobou sa domáhal povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (v
súčasnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe) o čom správny súd rozhodol uznesením č. k.
6S/127/2016- 153 zo dňa 19.09.2016 a tento návrh zamietol.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: oznámenie žalovaného
zo dňa 31.03.2015 o začatí správneho konania, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.04.2015 k oznámeniu
o začatí správneho konania, rozhodnutie žalovaného - povolenie č. 2005E 0088 vydané žalobcovi dňa
29.11.2005 na predmet podnikania - energetika, rozsah podnikania - dodávky elektriky, zodpovedný
zástupca - Y. Y., doba platnosti povolenia - na neurčito (ďalej aj len Povolenie), výpis z obchodného
registra žalobcu.

3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.11.2015 rozhodnutie Číslo: 0223/2015/K, ktorým žalobcovi
uložil podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 250/2012 Z. z.) pokutu vo výške 500 € za to, že sa dopustil správneho
deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že nedodržal povinnosť podľa § 29
ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad,



resp. žalovaný) pri výkone svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom č. 250/2012 Z. z. zistil, že žalobca
do konca februára kalendárneho roka 2015 ho neinformoval o tom, že v predchádzajúcom roku 2014
nevykonával regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú mal vydané povolenie č. 2005E 0088 na
predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 04.12.2015 proti v predchádzajúcom bode tohto
rozsudku uvedenom prvostupňovom rozhodnutí vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
Číslo: 035/38507/2016/PR/SD zo dňa 07.03.2016 tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že kontrolou plnenia povinností regulovaných subjektov
podľa zákona č. 250/2012 Z. z. zistil, že žalobca ako držiteľ Povolenia č. 2005E 0088 na predmet
podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny si svoju povinnosť ustanovenú v §
29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. voči úradu nesplnila.

6. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 02.10.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania
vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona č. 250/2012 Z. z., ako aj skutočnosť, že podkladom pre
vydanie rozhodnutia vo veci uloženia pokuty bude výhradne zistenie porušenia zákona č. 250/2012 Z.
z. Kontrolou plnenia uvedenej povinnosti prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že žalobca
do konca februára kalendárneho roka 2015 neinformoval úrad, že v predchádzajúcom roku 2014
nevykonával regulovanú činnosť - dodávku elektriny, na ktorú mal vydané Povolenie.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že neinformovaním úradu o vyššie uvedenej
skutočnosti žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa
dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z.

8. Skutočnosť, že žalobca v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú
mal vydané povolenie, uviedol samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2015 k oznámeniu o
začatí predmetného správneho konania zo dňa 31.03.2015 s tým, že nevykonával v roku 2014 žiadnu
podnikateľskú činnosť, na ktorú by sa vzťahovala úprava zákona č. 250/2012 Z. z.

9. K uvedenému zisteniu žalobca listom zo dňa 23.10.2015 uviedol, že nesúhlasí so začatým správnym
konaním a má za to, že neexistuje právny ani skutkový podklad pre vedené správne konanie. Mal
zo to, že nie je regulovaným subjektom a nepodniká v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
251/2012 Z. z.), a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012
Z. z. a túto skutočnosť potvrdil aj úrad v rozhodnutí č. 0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015, ktorým
bolo zastavené správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 5
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 275/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality
prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny. Žalobca uviedol, že nevykonával akúkoľvek
podnikateľskú činnosť v energetike pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 250/2012 Z. z. a ani potom.
Povolenie na podnikanie získal z dôvodu vybudovania stavby - prípojka VN a trafostanice, ktorá však
nebola zrealizovaná. Povolenie na podnikanie v elektroenergetike podľa názoru žalobcu stratilo pre
niekoľkými rokmi platnosť a nebolo predlžované, preto sa nemohol dopustiť správneho deliktu, keďže
nebol regulovaným subjektom a navrhol zastaviť správne konanie.

10. Rovnako ako prvostupňový správny orgán, aj žalovaný konštatoval, že žalobca bol držiteľom
Povolenia č. 2005E 0088 na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka
elektriny, ktoré bolo vydané Úradom dňa 29.11.2005 s dobou platnosti na neurčito, a to v súlade s §
7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.”).

11. Podľa prechodných ustanovení, § 69 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., povolenia na podnikanie v
energetike vydané podľa doterajších predpisov, (t. j. podľa právnej úpravy predchádzajúcej zákonu č.
656/2004 Z. z. ostávajú v platnosti do 31.12.2005. Pred uplynutím tejto lehoty sú držitelia povolení na
podnikanie v energetických odvetviach povinní v lehote do 31.10.2005 požiadať o vydanie povolenia
podľa tohto zákona - zákona č. 656/2004 Z. z.



12. Už prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí č. 0223/2015/K uviedol, že žalobca mal
pravdepodobne na mysli vyššie uvedené prechodné ustanovenie, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že
predmetné Povolenie stratilo platnosť, keďže nepožiadal o jeho predĺženie. Žalobcovi bolo Povolenie
vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z., a nie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, to znamená, že
svoju platnosť nestratilo. Žalovaný poukazujúc na uvedené skutočnosti sa stotožnil s prvostupňovým
správnym orgánom v tom, že žalobca bol stále držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike.

13. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán, uviedol, že doručením listu s ev. č. 12419/2015/
BA zo dňa 31.03.2015 začal úrad voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty za
nepredloženie vyhodnotenia štandardov kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky
elektriny za rok 2014 do 28.02.2015 a tým za porušenie povinnosti podľa § 22 ods. 4 písm. h) zákona
č. 250/2012 Z. z. Uvedené správne konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinnosť predkladania
štandardov kvality úradu sa vzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, teda dodávku
elektriny. Keďže žalobca v roku 2014 elektrinu koncovému odberateľovi nedodával, táto povinnosť sa na
neho nevzťahovala. Žalovaný mal za to, že úrad zastavením uvedeného správneho konania nepotvrdil,
že žalobca nebol regulovaným subjektom, ale len skutočnosť, že neporušil povinnosť podľa § 22 ods.
4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z.

14. Žalovaný poukázal na to, že každú právnu normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku
právnych noriem, ktoré tvoria ustanovenie právneho predpisu, a nakoniec i celý právny predpis.
Konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných právnych
noriem obsiahnutých v právnom predpise, a teda bez ohľadu na účel právneho predpisu. Paragraf 1
písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. je preto potrebné pri aplikácii vnímať ako celok, ktorého vnútorná
štruktúra má svoju logiku, čím zároveň plní účel zamýšľaný jeho tvorcom. Ustanovenie § 1 písm. c)
zákona č. 250/2012 Z. z. je tak potrebné vykladať s ohľadom na znenie ostatných právnych noriem,
nevynímajúc § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., predovšetkým s ohľadom na účel a
zmysel právnej normy zamýšľaný zákonodarcom. Z uvedeného hľadiska je nepochybné, že úmyslom
zákonodarcu bolo v prípade § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. zahrnúť aj prípady subjektov, ktorým
boli vydané povolenia na podnikanie v sieťových odvetviach, ale z určitého dôvodu konkrétnu regulovanú
činnosť nevykonávali. Uvedenému zodpovedá aj povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012
Z. z., podľa ktorej je regulovaný subjekt v prípade nevykonávania regulovanej činnosti, na ktorú má
vydané povolenie, povinný informovať úrad o tejto skutočnosti. Aj napriek skutočnosti, že žalobca
regulovanú činnosť - dodávka elektriny v roku 2014 nevykonával, bol držiteľom povolenia na podnikanie
v elektroenergetike, a v tomto prípade sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona
č. 250/2012 Z. z. Opačným výkladom by bolo úradu odopreté zabezpečenie dodržiavania ustanovení
zákona č. 250/2012 Z. z. a ostatných osobitných predpisov. Výklad žalobcu by bol v rozpore s účelom
a zmyslom zákona, a to zabezpečiť, aby si subjekty, ktoré sú držiteľmi povolenia na podnikanie plnili
svoje povinnosti ustanovené zákonom.

15. Pri výklade právnej normy je potrebné brať do úvahy nielen jej doslovné gramatické znenie, ale aj
jej účel a zmysel. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 341/07, podľa ktorého ... „V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia
právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia
so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno
uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť
štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2
ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.”

16. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vzal pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia do
úvahy skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu, pričom bol povinný v prípade preukázaného zistenia
dopustenia sa správneho deliktu zo strany regulovaného subjektu uložiť regulovanému subjektu za jeho
spáchanie sankciu - pokutu.

17. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty žalobcovi podľa § 36 ods.
3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. vo výške 500 €, za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, bol viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa
§ 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Prvostupňový správny orgán určil výšku pokuty po zohľadnení



spôsobu, času trvania a možného následku zisteného protiprávneho stavu. Prvostupňový správny orgán
posúdil zistené porušenie zákona ako chybu pri vykonávaní regulovanej činnosti v roku 2015.

18. Žalovaný pri potvrdzovaní výšky pokuty zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol povinný dodržiavať
všetky zákonom ustanovené povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie ktorých
zodpovedal. Prihliadol na skutočnosť, že nesplnenie uvedenej povinnosti žalobcu malo vplyv na činnosť
úradu, ako aj na to, že žalobca informoval úrad o nevykonávaní regulovanej činnosti, na ktorú mal
vydané povolenie, listom zo dňa 10.04.2015. Už prvostupňovým správnym orgánom bola zohľadnená
skutočnosť, že žalobca ešte nebol úradom sankcionovaný, ako aj to, že k dopusteniu sa správneho
deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. došlo nesplnením administratívnej povinnosti
voči úradu, ktorým nebola spôsobená škoda na strane žiadnych odberateľov. Prvostupňový správny
orgán rovnako zohľadnil prejavenú ochotu zo strany ERS Holding, spol. s r.o., napraviť protiprávny stav
okamžite po jeho zistení. Žalovaný mal za to, že nesplnením povinnosti informovať úrad o nevykonávaní
regulovanej činnosti, na ktorú mal žalobca vydané povolenie, v zákonom ustanovenej lehote, žalobca
sťažil výkon pôsobnosti úradu podľa právomocí zverených úradu zákonom č. 250/2012 Z. z. Jednou
zo základných povinností žalobcu bolo plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývali z platnej právnej úpravy
upravujúcej oblasť regulácie sieťových odvetví. Pri posudzovaní spáchaného správneho deliktu určovaní
výšky uloženej pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol aj na dĺžku omeškania s informovaním
úradu. Žalovaný pri potvrdzovaní výšky pokuty zohľadnil aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu,
ktorý trval do 10.04.2015.

19. Žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého je regulovaný
subjekt okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný každoročne do konca februára
kalendárneho roka informovať úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť,
na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti ako aj na ust. § 36 ods. 1
písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého správneho deliktu sa regulovaný subjekt dopustí, ak
neinformuje do konca februára kalendárneho roka úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával
regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti.

20. Zákon č. 250/2012 Z. z. je koncipovaný tak, že na jednej strane sú v ňom uvedené povinnosti
regulovaných subjektov a na strane druhej sú tieto povinnosti, ktoré sú regulované subjekty povinné
dodržiavať, premietnuté do správnych deliktov, ktorých sa regulovaný subjekt v prípade nedodržania
povinnosti dopustí, a za ktorý mu následne správny orgán v rámci správneho konania uloží sankciu
- pokutu podľa príslušného ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. zodpovedajúceho príslušnému
správnemu deliktu. V danom prípade bola povinnosť regulovaného subjektu podľa § 29 ods. 1 písm. j)
zákona č. 250/2012 Z. z. premietnutá do správneho deliktu v § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012
Z. z.

21. Žalobca bol držiteľom Povolenia zo dňa 29.11.2005 s dobou platnosti povolenia do neurčitá, a to
v súlade s § 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. povolenia na
podnikanie v energetike vydané podľa doterajších predpisov ostávajú v platnosti do 31.12.2005. Pred
uplynutím tejto lehoty sú držitelia povolení na podnikanie v energetických odvetviach povinní v lehote
do 31.10.2005 požiadať o vydanie povolenia podľa tohto zákona. Žalobcove Povolenie č. 2005E 0088
vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z. svoju platnosť nestratilo. Povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j)
zákona č. 250/2012 Z. z. bola do tohto predpisu zakotvená práve pre tie subjekty, ktoré boli držiteľmi
povolenia na podnikanie v energetike, ale túto činnosť v predchádzajúcom roku nevykonávali. Aj napriek
skutočnosti, že žalobca regulovanú činnosť dodávka elektriny v roku 2014 nevykonával, bol držiteľom
povolenia na podnikanie v elektroenergetike, a preto sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 29 ods.
1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z.

22. Z citovaného ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. vyplýva gramatickým aj logickým výkladom,
že uvedené ustanovenie zákona č. 250/2012 Z. z. zahŕňa aj subjekty, ktoré boli podľa platných
právnych predpisov držiteľmi povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia
o registrácii, ale z určitého dôvodu regulovanú činnosť nevykonávali. Boli tak povinné splniť si informačnú
povinnosť voči úradu, a to v lehote ustanovenej v § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. Logický
a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právno-aplikačnej teórie. Za
oboma výkladmi sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia,
generalizácia a pod.), i zákonitosti slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých



právnych noriem. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom
v zákonných právnych predpisoch, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva
správneho. Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v
správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať.
Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný
princíp trojdelenia štátnej moci.

23. V prípade držiteľa povolenia, ku konštatovaniu porušenia povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona
č. 250/2012 Z. z. musí ísť o regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného povolenia na podnikanie
v energetike, ktorý v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má vydané
platné povolenie na podnikanie v energetike. Žalobca bol regulovaným subjektom, držiteľom platného
povolenia a v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť, dodávku elektriny.

24. Prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca porušil povinnosť podľa zákona č. 250/2012 Z. z., túto
skutočnosť právne aj skutkovo vo svojom rozhodnutí č. 0223/2015/K odôvodnil, a preto správne konanie
nemohol zastaviť. Zároveň bol v prípade preukázaného zistenia dopustenia sa správneho deliktu zo
strany regulovaného subjektu povinný uložiť regulovanému subjektu za jeho spáchanie sankciu, a to
pokutu.

25. Žalovaný uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia za účelové, pretože v rozhodnutí č. 0223/2015/K nebolo len konštatované, že žalobca
porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona Č. 250/2012 Z. z., ale prvostupňový správny
orgán dostatočne podrobne vysvetlil z akých dôvodov žalobca je držiteľom povolenia na podnikanie v
energetike, z akých dôvodov je regulovaným subjektom, a keďže v roku 2014 nevykonával dodávku
elektriny, bol povinný o tom informovať úrad v lehote ustanovenej zákonom. Samotný žalobca vo svojich
vyjadreniach, ako aj v odvolaní uviedol, že nevykonával regulovanú činnosť a potom v tomto prípade
bol povinný splniť si informačnú povinnosť o nevykonávaní regulovanej činnosti.

26. K námietke žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný poukazujúc na § 36 ods. 7 zákona
č. 250/2012 Z. z. uviedol, že pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania
a následky protiprávneho stavu. Uvedeného ustanovenia sa prvostupňový správny orgán pri ukladaní
pokuty držal, pričom prihliadol ako na spôsob, tak aj na čas trvania, i následky protiprávneho stavu.
Administratívnoprávna zodpovednosť právnickej osoby je tzv. objektívna zodpovednosť, a to absolútna.
Zákon č. 250/2012 Z. z. konštruuje zodpovednosť regulovaných subjektov za porušenie ustanovených
povinností. Táto zodpovednosť je konštruovaná objektívne, bez potreby zisťovania zavinenia a jeho
miery.

27. Žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia č. 0223/2015/K, stranu č. 4 a 5,
kde bolo uvedené: „Správny orgán preskúmal všetky podklady potrebné pre zistenie skutočného stavu
veci a dospel k záveru, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. porušila zákon č. 250/2012 Z. z. Správny
orgán pri ukladaní pokuty spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č.
250/2012 Z. z. vo výške 500,- eur, za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, bol
viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012
Z. z. Pri určovaní výšky uvedenej pokuty správny orgán prihliadol najmä na spôsob, čas trvania a
možné následky protiprávneho stavu. Správny orgán posúdil zistené porušenie zákona ako chybu pri
vykonávaní regulovanej činnosti v roku 2015. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy
skutočnosť, že spoločnosť ERS Holding, spol. s. r. o., je povinná dodržiavať všetky zákonom ustanovené
povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie, ktorých zodpovedá. Správny orgán tiež
prihliadol na skutočnosť, že nesplnenie uvedenej povinnosti spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o.
má vplyv na činnosť úradu. Správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že spoločnosť ERS Holding, spol.
s r.o. informovala úrad o nevykonávaní regulovanej činnosti, na ktorú ma vydané povolenie listom zo
dňa 10.04.2015. Správny orgán vzal do úvahy pri ukladaní pokuty aj fakt, že spoločnosť ERS Holding,
spol. s r.o. zo strany úradu ešte nebola sankcionovaná, ide o prvé porušenie zákona č. 250/2012 Z.
z. a k dopusteniu sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. došlo
nesplnením administratívnej povinnosti voči úradu, ktorým nebola spôsobená škoda na strane žiadnych
odberateľov. Správny orgán rovnako zohľadnil fakt, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. prejavila
ochotu napraviť protiprávny stav okamžite po jeho zistení. Správny orgán takisto zohľadnil aj skutočnosť,
že konaním respektíve nekonaním spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. bol sťažený výkon pôsobnosti



úradu v zmysle právomocí ustanovených v zákone č. 2502012 Z. z. Rovnako však správny orgán
zohľadnil fakt, že je jednou zo základných povinností spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. plniť si
povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť regulácie sieťových odvetví.
Neposkytnutie uvedenej informácie úradu, mohlo negatívne ovplyvniť výkon pôsobnosti úradu v zmysle
právomocí zverených mu zákonom č. 250/2012 Z. z. Pri posudzovaní spáchaného správneho deliktu
spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o., a určovaní výšky uloženej pokuty správny orgán prihliadol aj
na dĺžku omeškania spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. pri informovaní úradu. Po zohľadnení vyššie
uvedených dôvodov správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie, pokuty, na spodnej hranici zákonom
ustanovenej sadzby.”

28. Z takéhoto odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti,
a práve na ich základe bola žalobcovi uložená pokuta na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.

29. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru (R 46/2009), podľa ktorej povinnosť zistiť skutočný stav
veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 Správneho poriadku má správny orgán len v
rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku
v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť
správneho orgánu, aby sám domýšľal relevantné dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku,
ktoré tento neuplatnil, a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia.

30. Žalovaný uviedol, že pokuta vo výške 500 €, ktorá bola uložená žalobcovi rozhodnutím č. 0223/2015/
K, bola uložená v súlade so zákonom č. 250/2012 Z. z., podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012
Z. z. Žalobca sa porušením povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. dopustil
správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., za ktorý zákon umožnil uložiť
pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. v rozmedzí od 500 € do 100 000 €.
Prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že žalobca sa svojím konaním bližšie popísaným
v rozhodnutí č. 0223/2015/K dopustil správneho deliktu, nakoniec samotný žalobca v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu nepoprel omeškanie s informovaním úradu. Prvostupňový správny orgán
zohľadnil následky porušenia povinnosti, ktoré spočívali v sťažení výkonu pôsobnosti úradu podľa
právomocí zverených mu zákonom č. 250/2012 Z. z., prihliadol na trvanie protiprávneho stavu,
dostatočným spôsobom bližšie popísal skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca do konca februára
kalendárneho roka 2015 neinformoval úrad o tom, že v predchádzajúcom roku 2014 nevykonával
regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú mal vydané Povolenie č. 2005E 0088. Pokuta vo výške
500 € bola uložená po zohľadnení všetkých okolností, a to na dolnej hranici zákonom ustanovenej
sadzby, priam tej najnižšej zákonom umožnenej, a ktorej horná hranica predstavuje sumu vo výške 100
000 €. Takto uložená pokuta spĺňa nielen požiadavku represívneho pôsobenia pokuty na subjekt, ale
aj preventívneho.

31. Samotný žalobca si podľa žalovaného v odvolaní odporoval, keďže v odvolaní priznal, že nepopiera
svoje omeškanie s informovaním úradu o nevykonávaní regulovanej činnosti v roku 2014, ale s tým, že
existuje viacero liberačných dôvodov, ktoré neboli v rozhodnutí č. 0223/2015/K zohľadnené. Pritom však
zákonom ustanovená sadzba pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona
č. 250/2012 Z. z. sa pohybuje od 500 € do 100 000 €. Pokuta uložená vo výške 500 €, bola na dolnej
hranici, nižšiu pokutu zákon č. 250/2012 Z. z. neumožňuje uložiť.

32. Žalovaný k skutočnosti o existencii iných rozhodnutí úradu o uložení pokuty, a to spol. Plastika, a.s.,
a spol. IRPS, s.r.o., uviedol, že tieto rozhodnutia sa týkali iných správnych deliktov, v prípade spol. IRPS,
s.r.o., bola pokuta uložená podľa iného právneho predpisu ako pokuta žalobcovi kde dolná hranica ako
aj horná hranica zákonom ustanovenej sadzby bola odlišná od rozmedzí sadzieb pokút podľa zákona
č. 250/2012 Z. z. Rovnako okolnosti, za ktorých boli správne delikty spáchané, boli u každej spoločnosti
rozdielne a prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty za spáchaný správny delikt každý prípad
posudzuje individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. Nebolo preto možné porovnávať prípad uloženia
pokuty spol. IRPS, s.r.o., a spol. Plastika, a.s. s prípadom uloženia pokuty žalobcovi.

33. V prípade preukázaného zistenia dopustenia sa správneho deliktu zo strany regulovaného subjektu
bol úrad povinný regulovanému subjektu uložiť za jeho spáchanie sankciu, a to pokutu. Uvedená
povinnosť úradu vyplýva zo zákona č. 250/2012 Z. z., konkrétne z ustanovenia § 36 ods. 3 zákona
č. 250/2012 Z. z. Úrad nebol oprávnený na základe vlastnej úvahy rozhodnúť sa z určitých dôvodov



nesankcionovať regulovaný subjekt, v prípade preukázaného dopustenia sa správneho deliktu. Takýmto
postupom by úrad nepostupoval podľa zákona. Z uvedeného dôvodu nebolo možné, aby správne
konanie, za spáchaný správny delikt bolo zastavené.

34. Po posúdení, zvážení a zohľadnení všetkých okolností týkajúcich sa spôsobu, času trvania a
možných následkov porušenia povinnosti považoval žalovaný uloženú pokutu, ktorá bola v dolnej hranici
z možného uloženia pokuty, za primerane represívne a dostatočné preventívne opatrenie voči žalobcovi.

35. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán posúdil, zvážil a zohľadnil všetky okolnosti
týkajúce sa spôsobu, trvania a možných následkov porušenia povinnosti, ako aj za to, že pokuta uložená
prvostupňovým správnym orgánom zodpovedala následku zisteného porušenia zákona. Skutočnosti
uvedené v odvolaní žalobcu boli prvostupňovému správnemu orgánu známe už v čase posudzovania
protiprávnosti spáchaného správneho deliktu a rozhodovania o výške uloženej pokuty, teda boli pri
ukladaní pokuty prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené.

36. Z podkladov pre rozhodnutie, ktoré sú súčasťou spisu mal žalovaný jednoznačne za preukázané,
že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa dopustil
spáchania správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., za ktorý úrad podľa
§ 36 ods. 3 písm. b) zákona Č. 250/2012 Z. z. uloží pokutu v rozpätí sadzby od 500 € do 100 000 €.
Pokuta uložená bola na najnižšej hranici zákonom ustanoveného rozpätia. Uloženie nižšej pokuty zákon
neumožňuje.

37. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie tak po právnej ako aj vecnej stránke za správne,
pretože k porušeniu zákona č. 250/2012 Z. z. preukázateľne došlo a uloženú pokutu vo výške 500
€ vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je možné považovať za primeranú. Podľa § 36 ods. 3
písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. správny orgán môže za porušenia tohto zákona uložiť pokutu
od 500 € do 100 000 €, pričom pri ukladaní pokuty v súlade s § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z.
z. prihliada najmä na spôsob, čas trvania a možný následok zisteného porušenia zákona. Zákon č.
250/2012 Z. z. ustanovuje dolnú a hornú hranicu možného uloženia pokuty, neustanovuje presnú výšku
pokuty za jednotlivé porušenia zákona. Skutočná výška pokuty závisí od posúdenia správneho orgánu
pri zohľadnení spôsobu, času trvania a možných následkov protiprávneho stavu. S poukazom na to
považoval pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom v najnižšej hranici zákonom ustanovenej
sadzby, vo výške 500 €, za primerane represívne a dostatočne preventívne opatrenie.

Žaloba

38. Žalobca v obsahovo rozsiahlej žalobe žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako ak
prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

39. V úvode žalobca opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného,
obsah svojho odvolania podaného voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne uviedol dôvody, pre
ktoré považuje obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné.

40. Poukázal na to, že nebol a nie je regulovaným subjektom v zmysle ust. § 1 písm. c) zákona č.
250/2012 Z. z., nakoľko v čase predmetného správneho konania nebol držiteľom platného povolenia na
podnikanie v energetike, pretože jemu vydané povolenie stratilo platnosť a on nepožiadal Úrad o jeho
predĺženie a potom sa na neho nevzťahovala oznamovacia povinnosť, ktorej nesplnenie je mu vytýkané.
Povolenie, ktoré mal vydané stratilo platnosť pred niekoľkými rokmi a túto skutočnosť konajúce orgány
verejnej správy nijako nezohľadnili. Poukázal na to, že nikdy nevykonával a ani mu nebolo umožnené
vykonávať regulovanú činnosť (dodávku elektriny), nakoľko mu nebolo umožnené vybudovať stavbu -
prípojka VN a trafostanica, za účelom vybudovania ktorej získal povolenie na podnikanie v energetike.
Potom mal nepochybne za to, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnej právnej klasifikácii
skutkovej podstaty správneho deliktu, za údajné spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta. Napadnuté
rozhodnutie stálo na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyjadril presvedčenie, že absencia povolenia
na podnikanie v energetike spôsobuje, že subjekt nemôže mať postavenie regulovaného subjektu a



nemôže byť teda ani sankcionovaný. Žalobca uviedol, že jeho predmet podnikania - rozvod elektriny mal
zapísaný do obchodného registra na základe osvedčenia č. TN-0001/00 zo dňa 11.02.2000 vydané na
osobu Q.. Y. Y. (zodpovedná osoba), pričom platnosť tohto osvedčenia zodpovednej osoby skončila k
11.02.2005 a potom aj malo dôjsť ex offo k výmazu predmetu podnikania - rozvod elektriny z obchodného
registra.

41. Žalobca ako vadu spôsobujúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pokladal tú
skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil na opis skutkového
stavu veci, rekapituloval zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, riadne sa nevysporiadal s jeho
argumentáciou v podanom odvolaní, nedostatočne odôvodnil skutkové a právne okolnosti veci. Mal za
to, že žalovaný porušil § 46 a § 47 Správneho poriadku ako aj zásadu ochrany legitímnych očakávaní a
princíp právnej istoty a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A48/92-93
a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99. Tiež vyjadril presvedčenie, že v celom správnom
konaní došlo k porušeniu základnej zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho
poriadku.

42. Žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s obdobnou vecou v správnom konaní
vedeným pod sp. zn.: 12419/2015/BA žalovaný (správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust. §
36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 22 ods. 4 písm.
h/ zákona č. 250/2012 Z. z.) konanie bolo rozhodnutím Úradu č. 0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015
zastavené podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, nakoľko Úrad dospel k záveru, že odpadol
dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, t. j. dospel k tomu, že povinnosť predkladania
štandardov kvality úradu sa vzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, teda dodávku
elektriny. V tomto správnom konaní bolo preukázané, že žalobca v roku 2014 nedodával elektrinu
koncovému odberateľovi elektriny a nevzťahovala sa na neho táto povinnosť a bola potom potvrdená
skutočnosť, že nebol regulovaným subjektom v zmysle ust. zákona č. 250/2012 Z. z., nepodniká v
energetike v zmysle ust. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 251/2012 Z. z.) a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia zákona č.250/2012 Z. z.,
vrátane povinností v zmysle ust. § 29. Nevykonával pred nadobudnutím platnosti a účinnosti zákona o
regulácii akúkoľvek podnikateľskú činnosť v oblasti elektroenergetiky a takúto činnosť nevykonával ani
po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona o regulácii. Z uvedeného dôvodu by malo dôjsť v zmysle
ust. §30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku k zastaveniu predmetného správneho konania, nakoľko
odpadol dôvod konania.

43. Žalobca tiež namietal výšku uloženej mu sankcie - pokuty vo vzťahu k tvrdenému porušeniu
zákona č. 250/2012 Z. z., ktorú pokladal za neprimeranú, a to najmä s prihliadnutím na spôsob,
čas a možné následky protiprávneho stavu. Uloženú pokutu pokladal za neprimeranú vo vzťahu k
zistenému skutkovému stavu, nakoľko nesplnením uvedenej administratívnej povinnosti voči úradu
nebola spôsobená škoda na strane žiadnych odberateľov. Výška sankcie (500 €) za spáchanie
tvrdeného deliktu bola uložená zjavne neproporcionálne, neprimerane a nespravodlivo k povahe skutku
a jeho dôsledkom, čo odôvodňuje je odpustenie, prípadne moderáciu, resp. je dôvodom na zastavenie
správneho konania v súlade s § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, tak ako konal žalovaný v
rozhodnutí č. 0030/2015/S-ZK to dňa 30.04.2015.

44. V súvislosti s uloženou pokutou a jej odôvodnením žalobca poukázal na viacero súdnych rozhodnutí
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011, rozhodnutie Najvyššieho
súdu CR, 4 Ads 133/2011/193, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 2 Sžp/16/2011 v ktorého
odôvodnení je konštatované, že v zmysle ustálenej judikatúry /rozsudok Najvyššieho súdy SR vo veci
sp. zn.: 3 SŽoKS/64/2009, rozhodnutie ZSP69/2008, ZSP58/2009, či Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo
veci 5SZo/204/2010/) „ v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité zdôvodnil
uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na
subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty je v rámci určeného rozpätia síce vecou
voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri
takom rozhodovaní je myšlienkovým procesom, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť
porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti a aby
uložená sankcia nespĺňala len požiadavky represie. "



45. Rovnako poukázal na rozhodnutie 7 As 15/2013-56 Najvyššieho správneho súdu ČR, v ktorom
sa konštatuje, že pri udeľovaní pokuty za porušenie zákona je nutné sledovať závažnosť spáchaného
deliktu. Keďže je toto voľný a zákonom neupravený pojem, pri jeho určení je nutné vychádzať z myšlienok
a úvah správneho orgánu, ktorými sa riadil pri určení takej sankcie. Zákonodarca však potom stanovuje,
čo túto závažnosť vymedzuje a k čomu musí správnu orgán vždy prihliadnuť. Konkrétne sa jedná o
spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný.

46. Žalobca mal za to, že v správnom konaní nebolo preukázané porušenie jeho oznamovacej povinnosti
voči žalovanému, potreba jeho sankcionovania nebola dostatočne preukázaná, resp. výška uloženej
sankcie nebola dostatočne odôvodnená.

47. V neposlednom rade žalobca uviedol, že voči nemu nebolo zo strany Úradu zahájené správne
konanie pre rovnaký/podobný delikt, resp. správne konanie vo veci uloženia pokuty za nedodržanie
povinnosti v zmysle ust. § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. vedené pod sp. zn.: 12419/2015/
BA bolo zastavené, nakoľko bolo preukázané, že dôvod konania odpadol.

48. Záverom žalobca zrekapituloval svoje námietky - dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia,
ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinnosť zakotvená v § 29 ods.
1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. sa na neho nevzťahovala a nedošlo potom ani k porušeniu jeho
oznamovacej povinnosti. Sankcia bola uložená za správny delikt, ktorý nie je deliktom a preskúmavané
rozhodnutia vychádzali z nesprávnej právnej kvalifikácie skutkovej podstaty správneho deliktu.

49. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a uložená sankcia bola zjavne
neproporcionálna, neprimeraná a nespravodlivá k povahe skutku a jeho dôsledkom. Samotná potreba
sankcionovať ho uložením pokuty nebola dostatočne preukázaná a odôvodnená.

50. Preskúmavané rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v správnom konaní
došlo k porušeniu zásady právnej istoty, základných zásad správneho konania a obe rozhodnutia boli
v rozpore s § 14 a § 46 a § 47 Správneho poriadku.

51. Replikou zo dňa 02.10.2018 žalobca zotrval na argumentoch uvedených v podanej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného.

52. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.07.2016 a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom po opise skutkového stavu veci, priebehu administratívneho konania,
poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným
námietkam.

53. Najskôr však zaujal stanovisko k právnemu posúdeniu otázky, či bol žalobca regulovaným subjektom
a zaujal názor, že áno, nakoľko spĺňal podmienky zákonnej definície podľa § 1 pís. c) zákona č. 250/2012
Z. z. Uviedol, že žalobca bol držiteľom Povolenia na podnikanie v energetike a toto Povolenie mu
bolo vydané dňa 29.11.2005 podľa v tom čase účinného zákona č. 656/2004 Z. z. s dobou platnosti
na neurčitý čas a podľa v tom čase platnej právnej úpravy nebolo potrebné takého povolenie nijako
predlžovať alebo oznamovať úradu zotrvanie na jeho platnosti.

54. Žalovaný poukázal na znenie § 9 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. ako aj prechodné ust. § 96 ods.
1 a ust. § 10 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. nahrádzajúceho zákon č. 656/2005 Z. z. obsahujúce
identické zákonné dôvody, kedy vydané povolenie stráca platnosť, resp. zaniká, pričom v danom prípade
ani jeden z týchto dôvodov nenastal. Predmetné Povolenie bolo a je aj v súčasnosti v platnosti.

55. Žalovaný uviedol, že na žalobcu sa vzťahovali všetky zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona
č. 250/2012 Z. z. a porušenie jeho oznamovacej povinnosti (§ 29 ods. 1 písm. j/) vo vzťahu k Úradu
bolo preukázané. Zákon totiž počíta so situáciou, že regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného
povolenia nevykonáva v určitom období (kalendárnom roku) regulovanú činnosť. Potom takýto subjekt
má povinnosť túto skutočnosť oznámiť úradu, ktorý ako orgán štátnej správy vyhodnocuje všetky dôležité
skutočnosti týkajúce sa trhu so sieťovými odvetviami, sleduje trh s energiami, jeho vývoj z pohľadu rastu,
resp. poklesu subjektov na trhu. Tieto informácie každoročne uvádza v správe o činnosti, ktorú je povinný



predkladať do 30.06. Národnej rade SR, Európskej komisii a Agentúre pre spoluprácu regulačných
orgánov. Povinnosť - uložená v § 29 ods. 1 písm. j) nie je samoúčelná ani byrokratická.

56. Mal za to, že konajúce správne orgány presne a správne kvalifikovali skutkovú podstatu správneho
deliktu, ktorého sa dopustil žalobca, pričom vychádzali z objektívnych podkladov a preverovali všetky
skutočnosti súvisiace s neoznámením žalobcu. Delikt, za ktorý bola žalobcovi udelená sankcia je podľa
zákona č. 250/2012 Z. z. správnym deliktom.

57. Podľa žalobcu bol skutkový stav zo strany konajúcich orgánov verejnej správy zistený dostatočne a
vychádzal zo skutočností a aj vyjadrení žalobcu o tom, že v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť.
Výška uloženej sankcie bola na spodnej hranici zákonného rozpätia - v najnižšej možnej výške. Poukázal
na to, že nemohol výšku sankcie znížiť, ani odpustiť, lebo by tým sám porušil zákon. Z hľadiska správnej
úvahy nemohol byť voči žalobcovi ústretovejší. Úlohou správneho súdnictva v oblasti verejnej správy nie
je preskúmavať obsah správnej úvahy, ale zákonnosť jej použitia, t. j. či boli naplnené všetky zákonné
podmienky na správne uváženie a či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
V danom prípade došlo k správnej úvahe v prospech žalobcu a bola mu uložená najnižšia možná výška
pokuty. Zákon č. 250/2012 Z. z. neumožňuje uplatniť iný druh sankcie ani odpustiť pokutu. Výška sankcie
bola v napadnutom rozhodnutí riadne a dostatočne odôvodnená.

58. Žalovaný uviedol, že ako orgán verejnej moci dôsledne dodržiava princíp právnej istoty, čo sa
prejavuje v spôsobe ukladania pokút regulovaným subjektom. Za predmetný žalobcom spáchaný
správny delikt v zásade udeľuje rovnakú výšku pokuty a trestá všetky regulované subjekty (niekoľko
stoviek ročne), ktoré sa takéhoto deliktu dopustia. Potom, ak subjekt spácha daný správny delikt môže
s vysokou pravdepodobnosťou očakávať rozhodnutie o udelení pokuty v dolnej hranici sadzby.

59. Mal za to, že v správnom konaní sa nedopustil porušenia základných zásad správneho konania (§
3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku). Taktiež bolo v správnom konaní dodržané ust. § 14 Správneho
poriadku, obe preskúmavané rozhodnutia spĺňali formálne náležitosti § 47 Správneho poriadku, v
napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.

60. K námietke žalobcu o správnom konaní úradu, odbor regulácie kvality a analýz v Martine č.
0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015, ktorým bolo zastavené správne konanie voči žalobcovi vo veci
uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z.
žalovaný uviedol, že z daného rozhodnutia vyplynula pre dané správne konanie rozhodná skutočnosť,
a to, že žalobca ako držiteľ platného povolenia nevykonával v roku 2014 regulovanú činnosť, ktorej
nevykonávanie je podmienkou na splnenie si jeho zákonnej oznamovacej povinnosti - § 29 ods. 1 písm.
j). Predmetné rozhodnutie nijakým spôsobom nepreukazovalo žalobcom tvrdenú skutočnosť, že nebol/
nie je regulovaným subjektom a nevzťahuje sa na neho povinnosti regulovaného subjektu.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

61. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné
námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

62. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

63. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



64. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

65. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
66. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

67. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

68. Podľa § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. tento zákon upravuje povinnosti osôb, ktoré vykonávajú
regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia
o registrácii (ďalej len „regulovaný subjekt“).

69. Podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností
ustanovených v tomto zákone povinný každoročne do konca februára kalendárneho roku informovať
úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo
potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti.

70. Podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa
regulovaný subjekt dopustí, ak neinformuje do konca februára kalendárneho roku úrad o tom, že v
predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o
splnení oznamovacej povinnosti.

71. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od
500 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), b), c), e), f) až m), p), q), s) až x),
y), aa), ac), ae) až ai).

72. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada najmä na
spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu; úrad prihliadne aj na to, či sa regulovaný subjekt
alebo osoba, ktorej sa pokuta ukladá, dopustila správneho deliktu opakovane do 3 rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

73. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. povolenie stráca platnosť
a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,
b) zánikom právnickej osoby, ktorej bolo vydané,
c) rozhodnutím úradu o odňatí povolenia,
d) smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu.

74. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. povolenie zaniká
a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,
b) zánikom právnickej osoby, ktorej bolo vydané,
c) rozhodnutím úradu o zrušení povolenia,
d) smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu.

75. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

76. Podľa § 14 Správneho poriadku Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím



vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

77. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

78. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotené dôkazov,
ako poučil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

79. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj
napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

80. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

81. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

82. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bolo dňa 29.11.2005 vydané
Povolenie č. 2005E 0088 na predmet podnikania - energetika, rozsah podnikania - dodávka elektriky
a zároveň bol v tomto Povolení určený zodpovedný zástupca žalobcu - Y. a bola určená doba jeho
platnosti - na neurčito. Do konca mesiaca február roku 2015 žalobca neoznámil žalovanému, že ako
regulovaný subjekt v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014) nevykonával regulovanú činnosť, na
ktorú mal vydané Povolenie.

83. Základnou otázkou, či došlo zo strany konajúcich orgánov verejnej správy zákonne k uloženiu
sankcie žalobcovi za správny delikt je právne posúdenie, či bol v tom čase žalobca regulovaným
subjektom, nevykonávajúcim regulovanú činnosť a či neoznámením tejto skutočnosti došlo k spáchaniu
správneho deliktu z jeho strany.

84. Podľa názoru správneho súdu námietka žalobcu, že v čase správneho konania ho nebolo možné
pokladať za regulovaný subjekt v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. (§ 1 písm. c/) nie je dôvodná.
Žalobca bol bezpochyby v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí regulovaným subjektom, nakoľko
bol držiteľom Povolenia na podnikanie v energetike - dodávka elektriny a toto Povolenie bolo platné,
pretože nenastali žiadne skutočnosti v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. (§ 9 ods. 4 písm. a/ - d/),
resp. zákona č. 251/2012 Z. z. (§ 10 ods. 5 písm. a/ - d/), s ktorými zákon spája zánik takéhoto



povolenia. Platnosť Povolenia nebola limitovaná časom - bolo vydané na neurčito, nedošlo k zániku
právnickej osoby - žalobcu, t. j. toho komu bolo vydané, ani nebolo rozhodnuté žalovaným o odňatí, resp.
zrušení Povolenia. Povolenie bolo vydané pre právnickú osobu a preto písm. d) oboch vyššie uvedených
ustanovení - smrť fyzickej osoby, príp. jej vyhlásenie za mŕtvu neprichádzalo do úvahy. V danom prípade
platnosť Povolenia nebola odvislá od akéhokoľvek ďalšieho konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému
(oznámenie o jeho predĺžení). Povolenie bolo žalobcovi vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z. a nie
podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 70/1998 Z. z.). Taktiež podľa novo prijatého zákona č.
251/2012 Z. z. (§ 96 ods. 1) predmetné Povolenie ostalo v platnosti bez ďalšieho. Skutočnosť, že počas
celej doby trvania Povolenia (v roku 2014, 2015) stratilo platnosť oprávnenie pre zodpovedného zástupcu
(Q.. Y. Y.) žalobcu nemalo nijaký vplyv na trvanie platnosti Povolenia. Zároveň je treba uviesť, že platnosť
povolenia v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. nijako nesúvisí s reálnym vykonávaním regulovanej činnosti
subjektom, ktorému je povolenie vydané.

85. Keďže žalobca bol držiteľom platného Povolenia na podnikania v energetike v roku 2014 a v tomto
roku regulovanú činnosť nevykonával - táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná a
do konca mesiaca február 2015 (taktiež nesporné) neoznámil žalovanému skutočnosť - nevykonávanie
regulovanej činnosti za rok 2014 nesplnil si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 29 ods. 1 pís. j)
zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) tohto zákona.

86. Zákon totiž počíta so situáciou, keď regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného povolenia
nevykonáva v určitom období regulovanú činnosť. Potom v prípade, ak nevykonáva regulovanú činnosť
počas kalendárneho roka má takýto subjekt zákonnú povinnosť túto skutočnosť oznámiť úradu, ktorý
ako orgán štátnej správy na úseku sieťových odvetví má zákonom uloženú povinnosť vyhodnocovať
všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa trhu so sieťovými odvetviami, sleduje trh s energiami, jeho vývoj z
pohľadu rastu, resp. poklesu subjektov na trhu a získané informácie každoročne uvádza vo svojej správe
o činnosti, ktorú je povinný predkladať do 30.06. Národnej rade SR, Európskej komisii a Agentúre pre
spoluprácu regulačných orgánov. Povinnosť - uložená v § 29 ods. 1 písm. j) nie je samoúčelná a aj preto
je jej plnenie zo strany regulovaných subjektov úradom sledované a prípadné nesplnenie sankcionované
uložením peňažnej pokuty.

87. Vzhľadom na nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti bolo žalovaným začaté správne konanie voči
žalobcovi v súlade so zákonom. Zákon č. 250/2012 Z. z. v ust. § § 36 ods. 3 písm. b) ukladá povinnosť
sankcionovať takýto regulovaný subjekt (žalobcu) formou peňažnej pokuty v rozmedzí 500 € až 100 000
€. Zákon nedáva žalovanému možnosť uloženia iného druhu sankcie za tento správny delikt ako pokutu
v stanovenej minimálnej výške 500 € a v tejto výške aj bola pokuta žalobcovi uložená.

88. Uloženie peňažnej pokuty za predmetný správny delikt je obligatórne a orgán verejnej správy musel
po tom, čo ustálil, že došlo k spáchaniu správneho deliktu žalobcom tomuto uložiť pokutu ako jedinú
zákonom predpokladanú sankciu. Pokuta bola uložená žalobcovi v minimálnej zákonom predpokladanej
výške 500 €. V danom prípade ani správny súd nemá možnosť výšku uloženej pokuty moderovať (znížiť),
resp. odpustiť, prípadne uložiť iný druh sankcie (§ 198 ods. 1, 2 SSP), nakoľko zákon č. 250/2012 Z.
z. takéto možnosti nedáva.

89. Výška uloženej pokuty žalobcovi bola v oboch preskúmavaných rozhodnutiach podľa názoru
správneho súdu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnená a súd nezistil, že by žalovaný, resp.
prvostupňový orgán pri jej ukladaní vybočil zo zákonných medzí. Uložená výška pokuty je riadne
odôvodnená, a to vzhľadom na zákonné kritéria rozhodné na určenie výšky pokuty v zmysle § 36 ods.
7 zákona č. 250/2012 Z. z. (spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu ako aj predchádzajúce
uloženie pokuty za správny delikt), bolo prihliadnuté a riadne odôvodnené poľahčujúce, resp. priťažujúce
okolnosti. Správny súd uvádza, že je oprávnený v rámci súdneho prieskumu posúdiť obsah správnej
úvahy ako aj zákonnosť jej použitia, t. j. či boli naplnené všetky zákonné podmienky na správne uváženie
a či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade bola uložená
žalobcovi sankcia - peňažná pokuta plne v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom rozhodným
pre určenie jej výšky a preto nemohol správny súd vyhovieť námietke neprimeranosti uloženej sankcie.

90. Správny súd neprisvedčil ani námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo
podľa správneho súdu riadne odôvodnené a dalo odpoveď žalobcovi na všetky relevantné námietky
vznesené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Rozhodnutie malo všetky zákonné



náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. Vzhľadom na jednotnosť správneho konania
(prvý a druhý stupeň) nie je žiadnou vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak
žalovaný v napadnutom (druhostupňovom) rozhodnutí poukáže na obsah odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia tak ako tomu bolo aj v tomto konaní, kde žalovaný v napadnutom rozhodnutí k viacerým
námietkam žalobcu odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým na stotožnil.

91. Správny súd nezistil žiadne procesné pochybenia v konaní orgánov verejnej správy vytýkané
v žalobe, naopak v konaní bol riadne zistený skutkový stav v rozsahu dostatočnom na zodpovedné
posúdenie veci a žalobca bol s ním riadne oboznámený.

92. Taktiež námietka poukazujúca na iné správne konanie žalovaného voči žalobcovi, ktoré bolo
skončené zastavením nie je dôvodná, nakoľko z rozhodnutia vydaného v tomto správnom konaní
vyplynula pre predmetné správne konanie tá skutočnosť, že žalobca bol držiteľ platného povolenia a
nevykonával v roku 2014 regulovanú činnosť a nie že by v roku 2014 nebol regulovaným subjektom.

93. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také
procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo
veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav
veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené.
Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci,
podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne
vyhodnotil a dal odpovede na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému
rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

94. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).