Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/698/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216130 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712216130.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. X. - X.-M.-R., Y. Y. Č. T. Č.. XXX, zastúpenom JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti odporcovi: H. T., U. K. XXX/XX, J., K. M. Y. X.XXX,- P. s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného Y. R., M. D. XX.Q. XXXX, Č..X.. XXC XXX/XXXX- XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ; ktorým sa domáhal zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci J. (Y. - N. D. Y. Y.. Č.. XXX, Y. na R. R.. Č.. XXX/XXX, R. - R. Č.. XXX/XX, D. R. - K. R., R. - R. Č.. XXX/,XXX, D. R. - M. R. G. Q. ), G. W. Y.Ť. ich na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, či už priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie alebo dražby alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva, zaťažiť ich alebo iným spôsobom obmedziť vlastníctvo a prikázať odporcovi uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením alebo odcudzením. S poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že hoci navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil existenciu nároku, neosvedčil skutočnosť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Uviedol, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( N. XX/XXXX). V tomto smere nezistil v konaní skutočnosti odôvodňujúce odklon od ustálenej judikatúry. Ďalej konštatoval, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyvodiť záver, že existuje reálne alebo bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, nakoľko u odporcu nebolo preukázané také konanie, v dôsledku ktorého by dochádzalo k zmenšovaniu jeho majetku a v dôsledku ktorého by teda prípadné rozhodnutie vo veci samej nebolo možné vykonať. Prípadnú snahu odporcu o predstieranie insolventnosti považoval za irelevantnú. Za nutné považoval prihliadnuť na skutočnosť, že odporca v súčasnosti svoj dlh spláca v splátkach, a preto nie je možné konštatovať, že sa vyhýba plneniu svojich povinností. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je poznačené nezákonnosťou, respektíve protiústavnosťou. Argumentoval tým, že odpor podaný odporcom nemá právnu kvalitu odporu. Uviedol, že upozornil súd prvého stupňa, že splátky zvolené odporcom XX,- P. mesačne predstavujú vlastne jeho šikanovanie, nezanedbateľnú časť splátok pritom "zožierajú" bankové poplatky účtu a dostáva sa tak do situácie, že jeho dlh sa reálne nezmenšuje. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ú. Y. Y. N. G. Q. Y. Y. N. zdôraznil, že nariadenie predbežného opatrenia, blokujúce majetok dlžníka, je dôvodné vtedy, ak je zrejmé, že veriteľ nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by mu hrozila ujma, postačuje pritom aspoň dostatočná pravdepodobnosť. Opakovane zdôraznil, že odporca hovorí o svojej úplnej insolvencii, avšak vlastní nehnuteľnosť, ktorú založil záložným právom pre banku a uvádza, že dlhuje aj iným subjektom, pričom naznačuje, že ich uprednostňuje. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými tento odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím i na výsledky vykonaného dokazovania - pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácii s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia predpokladá existenciu rozhodnutia, prípadne listiny, ktoré sú spôsobilým titulom pre exekúciu, alebo aspoň stav v prebiehajúcom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie a ani neprebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený tak, aby bolo možné usudzovať, že jeho priznaniu v súdnom konaní zásadne nič nebráni. Výnimočnosť vydania predbežného opatrenia však v takomto prípade môže byť daná výškou dlžnej čiastky, opakovaným zbavovaním sa majetku dlžníka alebo menením zloženia jeho majetkovej podstaty. Je v rozpore s účelom inštitútu predbežného opatrenia vyvíjať ním zámerne na odporcu tlak smerujúci k dosiahnutiu uspokojenia uplatňovanej pohľadávky v čo najkratšom čase. Taktiež len samotná existencia pohľadávky, prípadne existencia viacerých veriteľov dlžného odporcu nezakladajú obavu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že navrhovateľ dostatočne spoľahlivo osvedčil existenciu záväzku odporcu vzniknutého mu titulom zaplatenia ceny za dodanie a montáž diela navrhovateľom. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil dostatočne presvedčivo dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca má snahu podniknúť také právne či faktické úkony, ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa v prípade jeho úspechu v konaní. Z ním tvrdených skutočností nie je zrejmé bezprostredné a konkrétne ohrozenie vymoženia žalovanej pohľadávky. Len odmietnutie jednorazového zaplatenia žalovanej pohľadávky odporcom v celom požadovanom rozsahu a jej postupné splácanie v splátkach po XX,- P., stav ohrozenia nezakladá, reálnu a bezprostrednú obavu treba osvedčiť konkrétnymi krokmi odporcu vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, ktoré by túto jeho snahu vyhnúť sa plneniu v budúcnosti spoľahlivo potvrdili. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil ani primeranosť výšky žalovanej pohľadávky k hodnote k nehnuteľností, s ktorými navrhuje odporcovi zakázať nakladať. V danom prípade teda odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uprednostniť záujem navrhovateľa na zabezpečení efektívnej právnej ochrany jeho ohrozených práv v základnom súdnom konaní, pred plnohodnotnou realizáciou vlastníckych práv odporcu, pretože za danej situácie by znamenalo požadované obmedzenie jeho dispozičných oprávnení neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv. Len skutočnosť, že odporca dlhuje aj iným subjektom, nezakladá bezprostrednosť ohrozenia vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa. Rovnako zo zriadenia záložného práva v prospech banky nemožno vyvodiť zámer odporcu oddialiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Po vecnom a právnom posúdení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne obmedziť výkon práv odporcu k jeho nehnuteľnému majetku, keď dostatočne neosvedčil právne významnými skutočnosťami bezprostredne hroziace nebezpečenstvo reálnej obavy z konkrétneho správania sa odporcu v snahe nakladať s nehnuteľnosťami so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov predbežného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.