Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 6C/45/2025 7825201520 22. 07. 2025 Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková ECLI:SK:OSRV:2025:7825201520.2
Uznesenie Okresný súd Rožňava v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. -H., prechodne bytom I. J. XX, obaja zastúpení: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka, so sídlom Pionierov 12, 048 01 Rožňava, IČO: 52 701 409, proti žalovanému: GEMFOREST, s.r.o., IČO: 36 834 661, so sídlom Jókaiho 39, 943 60 Nána, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalobcom právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobcovia podali dňa 30.06.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby Okresný súd Rožňava vydal uznesenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť, aby niečo vykonal v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, a to bezodkladne odstránil všetku uskladnenú drevnú hmotu na pozemku evidovanom na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, parcela registra E, parcelné číslo XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec Štítnik, okres I.. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v rozsahu každý po 1 - parcely E KN parcelné číslo XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres I. (ďalej len „pozemok“). Navrhovatelia sa dozvedeli o tom, že na ich pozemku žalovaný nelegálne uskladňuje drevnú hmotu a to v podstatnom rozsahu bez toho, aby mal na takého uskladnenie od žalobcov súhlas. Žalobcovia sa z viacerých dôveryhodných zdrojov dozvedeli, že ťažbu dreva v obci zabezpečuje žalovaný. Žalovaný v rámci svojej činnosti (podľa SK NACE ide o činnosti Lesné hospodárstvo a Ťažba dreva) zamestnáva miestnych obyvateľov obce K., ako aj obyvateľov okolitých dedín. Tieto osoby vedia potvrdiť, že na parcele č. XXX/ XXX pre kat. územie K. sa nachádza obrovská skládka dreva, ktorú tam uskladnil práve žalovaný. To, že ide práve o túto spoločnosť – o žalovaného, je miestnym všeobecne známe, nikto nemal pochybnosti. Žalobcovia ďalej v návrhu uviedli, že žalovaný je teda v obci Štítnik ako aj v okolitých obciach dobre známy skupovaním pozemkov, ktoré vo veľkom množstve (nie len od Štítničanov) získal za veľmi krátky čas (obdobie najmä r. 2024) za tým účelom, aby na nich mohol vykonávať ťažbu dreva a inú lesnícku činnosť. Žalovaný žalobcov v roku 2024 taktiež kontaktoval, aby mu odpredali dotknutý pozemok, pričom kontaktovala ich ekonómka žalovaného – pani J. z tel. čísla XXXX XXX XXX, ktorá so žalobcami jednala aj osobne. Žalobcovia nemali záujem o predaj pozemku, aby ho mohli využívať vnúčatá na ovocné sady (nakoľko na tomto pozemku o veľkosti viac ako 6,5ha sa nachádza množstvo ovocných stromov). Napriek nesúhlasu s predajom žalovaný aj tak zabral značnú časť pozemku žalobcov a protizákonne vytvoril na pozemku žalobcov nelegálnu skládku dreva. Žalobcovia nemajú jednoznačnú vedomosť, od kedy je na ich pozemku uskladnené drevo v tak obrovskom objeme. Žalobcovia okamžite, ako sa dozvedeli o tom, že na ich pozemku sa nelegálne skladuje drevná hmota, situáciu zmonitorovali
prostredníctvom fotografií a monitorujú ju priebežne s tým, že doslova každým dňom tento sklad drevnej hmoty objemovo narastá, v priebehu pracovných dní sa tam už od skorých ranných hodín točia nákladné autá, ktoré zvážajú drevnú hmotu priamo na pozemok žalobcov. V snahe riešiť vec mimosúdne, žalobcovia adresovali žalovanému predžalobnú výzvu na odstránenie všetkej drevnej hmoty, všetkých ťažkých mechanizmov a iných strojov, všetkých ďalších vecí, ktoré žalovaný a ním poverené osoby neoprávnene uskladnili na pozemku žalobcov a to do 3 dní od doručenia výzvy. Predžalobná výzva im bola doručená dňa 19.6.2025, avšak táto ostala odignorovaná a bez akejkoľvek odozvy. Žalobcovia podali trestné oznámenie, pričom trestná vec je vedená na OO PZ Štítnik pod ČVS: ORP-248/ŠTRV-2025 ako prečin poškodzovania cudzej veci. Vec vybavuje L. M. N., ktorý v rámci tohto trestného konania telefonicky kontaktoval pani J., ktorá mu uviedla, že vie o tom, že na pozemku žalobcov sa nachádza skládka dreva od „Gemforestu“ – uvedený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľov teda potvrdila priamo zodpovedná osoba od žalovaného (ide o zamestnankyňu žalovaného) – toto vie dosvedčiť L. M. N.. Ďalej mu uviedla, že vraj sa len čaká za znaleckým posudkom na vyčíslenie škody, ktorá bola spôsobená žalobcom zo strany „Gemforestu“ opísanou činnosťou. Uvedené však nie je pravdou, na žiadnom znaleckom posudku sa žalobcovia so žalovaným nedohodli. Avšak aj toto tvrdenie pani J. je dosvedčením a dostatočným preukázaním, že žalovaný nelegálne uskladnil na pozemku žalobcov drevnú hmotu v obrovskom objeme. Podľa žalobcov je teda nesporné, že za nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobcov je zodpovedný žalovaný. Žalobcovia z pochopiteľných dôvodov majú prirodzenú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP bude naďalej dochádzať k radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcov, naďalej bude dochádzať k ničeniu ich pozemku, pričom zásahmi žalovaného môže dôjsť k nenávratnému stavu – takému zničeniu a znehodnoteniu časti pozemku, ktoré nebude možné zvrátiť. Žalobcovia preto uviedli, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné konanie, keďže žalovaný má vedomosť, že vlastníkmi pozemku sú žalobcovia a že od nich nemajú a ani nikdy nebudú mať súhlas na skladovanie dreva, aj tak si dovolil konať a stále koná tak, ako je vyššie uvedené. Žalobcovia žiadajú Okresný súd Rožňava o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP z dôvodu, že žalovaný na pozemku žalobcov nelegálne uskladňuje drevnú hmotu. Vzhľadom na vysoký počet kôp drevnej hmoty (podľa priložených fotografií) na pozemku žalobcov, ktoré v značnom rozsahu zasiahli do vegetácie a ďalej ničia všetko rastlinstvo na danom mieste a vážne ho znehodnocujú, došlo k podstatnému výrubu stromov a krov, resp. ich zlomeniu a inému narušeniu, je potrebné bezodkladne nariadiť odstránenie všetkej uskladnenej drevnej hmoty z pozemku žalobcov. Je nevyhnutné rešpektovať v prvom rade ochranu vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi, ktorými navyše vznikla a stále narastá škoda na pozemku žalobcov, a to v (doposiaľ) nevyčísliteľnej hodnote. Podľa žalobcov reálne existuje hrozba ďalšej škody, ktorú žalobcovia osvedčujú týmto podaním ako aj priloženými listinami, pričom je ďalej nesporný hrubý zásah do vlastníckeho práva k pozemku a ďalšie, pretrvávajúce ohrozenie tohto práva. Vzhľadom k uvedenému preto navrhujú, aby súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil kópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. ku dňu 15.06.2025, fotografiu Google Earth k 20.06.2025, Predžalobnú výzvu zo dňa 17.06.2025 adresovanú žalovanému s podacím číslom RG740443275Sk odoslanú dňa 17.06.2025 doručenú dňa 19.06.2025, Snímku katastrálnej mapy pozemku č. XXX/XXX, Fotografie drevnej hmoty. 4. Dňa 17.07.2025 a 18.07.2025 predložili žalobcovia súdu dôkaz označený ako Polohopisné zameranie č. 91/2025 od zhotoviteľa GEOPLANT-TT, s.r.o., IČO: 52 057 615, so sídlom Šafárikova 443/116, 048 01 Rožňava zo dňa 14.07.2025 vypracovaný E. E., k. ú. K. týkajúce sa zamerania skládky dreva, ktoré podľa nich osvedčuje skutočnosti uvádzané v ich návrhu. Majú za to, že z polohopisného zamerania je zrejmé, že zásah žalovaného v podobe nelegálne uskladnenej drevnej hmoty na pozemku žalobcov KN E p.č. XXX/XXX pre k.ú. K. je v rozsahu 1217,66m2. Vzhľadom na uvedené zotrvávajú na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2025. 5. Dňa 21.07.2025, čo je 21. deň od doručenia návrhu na neodkladné opatrenie, žalobcovia dodatočne predložili súdu ďalší dôkaz – Uznesenie OOPZ Štítnik o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 08.07.2025 č.k. ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025, Zmluvu i nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 zo dňa 01.01.2020 a Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 88/2019 zo dňa 01.01.2025 a uviedli, že z odôvodnenia uznesenia o odmietnutí trestného stíhania vyplýva, že pán C. O., ktorý má v nájme predmetný pozemok uviedol, že vie o činnosti žalovaného (spoločnosti GEMFOREST s.r.o.) avšak podľa jeho názoru táto spoločnosť zasahuje so skládkou dreva na pozemok žalobcov tak „len trochu“. Pán C. O. však jednoznačne deklaroval, že táto spoločnosť tam má skládku dreva. Zmýlil
sa v tom, že skládka dreva nezasahuje na pozemok žalobcov „len trochu“, ale v značnom rozsahu, a to konkrétne 1217,66 m2, čo vyplýva z polohopisného zamerania skládky, ktorý súdu predložili. Z uvedeného podľa názoru žalobcov vyplýva, že na ich pozemku má žalovaný nelegálnu skládku drevnej hmoty bez súhlasu vlastníkov pozemku, čo odôvodňuje podanie ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na ktorom v celom rozsahu trvajú. 6. Z výpisu z LV č. XXXX kat. ú. K., obec Štítnik, okres I. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele každý 1, a to: parcela reg. EKN č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 67289 m2. 7. Predloženými snímkami a katastrálnou mapou sa súd oboznámil s terénom a množstvom a druhom nanosenej drevnej hmoty. 8. Z predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, že žalobcovia dňa 17.06.2025 vyzvali žalovaného na odstránenie všetkej drevnej hmoty, ťažkých mechanizmov a iných strojov a všetkých ďalších vecí z pozemku žalobcov. Žalovanému bola výzva doručená dňa 19.06.2025. 9. Z Polohopisného zamerania skládky č. 91/2025 zo dňa 14.07.2025 vyhotovenej GEOPLÁN – TT, s.r.o., IČO: 52 057 615 so sídlom Šafárikova 443/116, 048 01 Rožňava vypracovaný E. E. pre k.ú. K. vyplýva, že predmetom merania je dokumentácia aktuálnej polohy a rozsahu skládky dreva, ktorá sa v čase merania nachádzala na pozemkoch parc. č. P. G. XXX/XXX vo vlastníctve objednávateľa (žalobcov) a P. G. XXX/XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky. Výmera skládky dreva zasahujúcej na pozemok P. G. Q. R. XXX/XXX je 1217,66 m2 (pozemok žalobcov). 10. Z Uznesenia ORPZ v Rožňave, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Štítnik zo dňa 08.07.2025 č.k. ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025 vyplýva, oznamovatelia A. B. C. a D. C., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Andreou Oroszovou, podali trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ a ktorého podstata spočíva v nelegálnom uskladňovaní drevnej hmoty na pozemku parcele P. G. R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX, pre k.ú. K., okres I., ktorý je vo vlastníctve oznamovateľov. Poverený príslušník vec odmietol, nakoľko v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 1 písm. a/ b/ c/ ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vo veci bol vypočutý pán C. O., ktorý je samostatne hospodáriacim roľníkom a asi od roku 2002 má uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie pozemku, ktorý vlastnia pán D. C. a jeho manžela B. C. a ktorý sa nachádza pri skládke TKO v k.ú. K.. Tento pozemok hraničí s pozemkom, ktorý má vo vlastníctve Slovenská republika a taktiež aj tento pozemok má v nájme od SR. Na hranici týchto pozemkov sa nachádza skládka palivového dreva. Táto skládka sa na uvedenej hranici pozemkov nachádza už niekoľko rokov, predtým tam skladovali drevo Komposesorát Štítnik a momentálne tam skladuje drevo spoločnosť Gemforest s.r.o.. Menovaný ako nájomník pozemku pána a pani C. chodí tento pozemok obhospodarovať to znamená kosiť traktorom, pričom naposledy minulý rok keď bol kosiť, tak si nevšimol žiadne poškodené, resp. vyrúbané stromy. Pán O. uviedol, že je pravda, že hneď na hranici pozemku manželov C. a pozemku, ktorý vlastní SR sa nachádza uskladnené drevo a toto drevo možno trochu zasahuje aj na pozemok pána a pani C., no je ťažko určiť aká veľká je hranica pozemku. Nie je pravda, že by spoločnosť Gemforest s.r.o. vytvorila skládku dreva na pozemku C., keďže spoločnosť Gemforest s.r.o. len pokračuje na už dávnejšie vytvorenej skládke dreva, ktorá sa nachádza hlavne na pozemku vo vlastníctve SR a na hranici pozemku, ktorý vlastnia C.. Právny zástupca spoločnosti GEMFOREST s.r.o. B. B. M. vo svojom vyjadrení k trestnému oznámeniu uviedol, že pozemok P. G. R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. K., spoločnosť GEMFOREST, s.r.o. nikdy žiadnym spôsobom neužívali a to ani v minulosti ani v súčasnosti, rovnako na ňom nikdy neuskladňovali drevnú hmotu, cez pozemok oznamovateľov sa nejazdí nákladnými autami, a tiež sa na pozemku oznamovateľov nenachádza drevná hmota a ani tam neparkujú mechanizmy. Poverený príslušník PZ po vyhodnotení všetkých skutočností z oznámenia ako aj získaných dôkazov dospel k záveru, že skráteným vyšetrovaním nebolo jednoznačne preukázané úmyselné zavinenie osoby resp. osôb konajúcich v mene spoločnosti GEMFOREST, s.r.o., ktorého podstata spočíva v nelegálnom uskladňovaní drevnej hmoty na pozemku (parcele P. G. R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. K., okres I.), ktorý je vo vlastníctve A. B. C. a D. C., pričom skráteným vyšetrovaním nebolo preukázané žiadne spôsobenie škody na pozemku vo vlastníctve pána a pani C. a oznamovatelia počas skráteného vyšetrovania do vyšetrovacieho spisu neposkytli žiadne iné relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali ich domnienku
a tvrdenie, že im bola poškodená vec resp. majetok a spôsobená nejaká škoda a na základe uvedeného nebolo preukázané naplnenie najmä objektívnej stránky prečinu Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a nakoľko nebolo preukázané osobe resp. osobám konajúcim v mene spoločnosti GEMFOREST s.r.o. ani inej osobe spáchanie niektorého iného trestného činu z osobitnej časti Trestného zákona, poverený príslušník PZ vec odmietol. 11. Z predloženej Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 zo dňa 01.01.2020 súd zistil, že prenajímateľ A. B. C. a nájomca DANIEL VIDO – SHR so sídlom Štítnik, Námestie 1. mája 242, IČO: 35 542 080 uzavreli podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ust. § 663 a nasl. Obč. zák. nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ, podľa prílohy č. 87/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, prenajíma poľnohospodársku pôdu na sumu 208,19 eura s výmerou 4,1638 ha. Zmluva je uzavretá od 01.01.2019 na dobu neurčitú. Z prílohy č. 1 k zmluve č. 87/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy súd zistil, že predmetom nájmu je okrem iných pozemkov aj pozemok P. R. XXX/XXX na LV č. XXXX o výmere z LV XXXXX v podiele 1, vo výmere z podielu v m2 33644,50, druh pozemku orná pôda, k.ú. K.. 12. Z predloženej Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 88/2019 zo dňa 01.01.2020 súd zistil, že prenajímateľ D. C. a nájomca C. O. – SHR so sídlom K., L. X. XXXX XXX, IČO: XX XXX XXX uzavreli podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ust. § 663 a nasl. Obč. zák. nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ, podľa prílohy č. 88/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, prenajíma poľnohospodársku pôdu na sumu 208,19 eura s výmerou 4,1638 ha + 2 t obilia. Zmluva je uzavretá od 01.01.2019 na dobu neurčitú. Z prílohy č. 1 k zmluve č. 88/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy súd zistil, že predmetom nájmu je okrem iných pozemkov aj pozemok P. R. XXX/XXX na LV č. XXXX o výmere z LV XXXXX v podiele 1, vo výmere z podielu v m2 33644,50, druh pozemku orná pôda, k.ú. K.. 13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. 21. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. 22. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 23. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 24. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. 25. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. 26. Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadajú uloženie povinnosti žalovanému, a to aby bezodkladne odstránil všetku uskladnenú drevnú hmotu na pozemku evidovanom na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, parcela registra E, parcelné číslo XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec Štítnik, okres I.. 27. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). 28. Súd musí v prvom rade konštatovať, že žalobcovia podali návrh na vydania neodkladného opatrenia súdu dňa 30.06.2025. Tento svoj návrh potom následne doplňujúcimi, útržkovitými podaniami dopĺňali. Spočiatku doplnili svoj návrh o dôkaz spočívajúci v polohopisnom zameraní skládky dreva, neskôr podanie po 21 dňoch od samotného návrhu doplnili o uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia vo veci podozrenia prečinu poškodzovania cudzej veci a nájomné zmluvy k spornému pozemku s C. O. – SHR. Súd v danom prípade musí na okraj zdôrazniť, že žalobcovia chaoticky predkladali dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo má za následok zmätočnosť ich podaní. Takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako nekompaktný, trieščitý. Koncepcia podaní žalobcov je nekompaktná, súd nerozumie, prečo dôkazy, o ktorých žalobcovia vedeli v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredložili súdu už spolu so samotným návrhom, ale konkrétne zmluvu o nájme, ktorá je z roku 2020 predkladajú súdu až po 21 dňoch od podania návrhu na NO. Rovnako sa súdu javí zmätočná trieščitosť podaní zo dňa 17.07.2025, kedy predložili polohopisné zameranie skládky dreva, a následne dňa 21.07.2025 predložili uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, ktoré podľa dátumu vyhotovenia mohli predložiť už spolu s dôkazom týkajúceho sa polohopisu skládky dreva. 29. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následných doplňujúcich dôkazov súd nemal za jednoznačne preukázané, že drevnú hmotu, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov o výmere vyplývajúcej z polohopisného zamerania č. 91/2025 mal uskladniť práve žalovaný. Žalobcovia vo svojom podaní iba tvrdia, že vedia, kto je zodpovedný za uskladnenie dreva na ich pozemku, ale žiadnymi dôkazmi túto skutočnosť jednoznačne nepreukazujú. Žalobcovia v návrhu iba tvrdia, že z viacerých dôveryhodných zdrojov sa dozvedeli, že ťažbu dreva v obci zabezpečuje žalovaný. Tiež tvrdia, že
ich trestnú vec vybavuje L. M. N., ktorý v rámci trestného konania telefonicky kontaktoval pani J., ktorá uviedla, že vie o tom, že na pozemku žalobcov sa nachádza skládka dreva od „Gemforestu“ – uvedený zásah do vlastníckeho práva žalobcov teda potvrdila priamo zodpovedná osoba od žalovaného (zamestnankyňa žalovaného) – toto vie dosvedčiť L. M. N.. Vo svojom poslednom podaní zo dňa 21.07.2025 uviedli, že pán O. jednoznačne v skrátenom vyšetrovaní deklaroval, že žalovaný má skládku dreva na pozemku žalobcov. Z obsahu odôvodnenia uznesenia síce vyplýva, že poverený príslušník PZ poňal výpoveď svedka pána O. do uznesenia, z ktorej vyplýva, že momentálne tam skladuje drevo spoločnosť Gemforest s.r.o. ale drevo sa na hranici pozemkov nachádza niekoľko rokov, nakoľko predtým ho skladovali Komposesorát Štítnik. Z výpovede p. O. ale tiež vyplýva, že nie je pravda, že by spoločnosť Gemforest s.r.o. vytvorila skládku dreva na pozemku C., keďže spoločnosť Gemforest s.r.o. len pokračuje na už dávnejšie vytvorenej skládke dreva. Z daného odôvodnenia uznesenia tiež ale vyplýva, že žalovaný túto skutočnosť výslovne poprel. Z podania žalobcov zo dňa 21.07.2025, a priloženého uznesenia OO PZ Štítnik ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025 tiež vyplýva, že trestné oznámenie bolo podané voči neznámemu páchateľovi a ani zo záverov skráteného vyšetrovania nebolo preukázané osobe, resp. osobám konajúcim v mene spoločnosti GEMFOREST s.r.o. a ani inej osobe spáchanie niektorého iného trestného činu v zmysle Trestného zákona. Dokonca sám pán O., na ktorého výpoveď poukazujú rozporuje skutočnosť, že skládku dreva mala vytvoriť spoločnosť Gemforest, s.r.o. Súd preto v daných súvislostiach musel konštatovať, že žalobcovia súdu dostatočne nepreukázali, že drevnú hmotu mal uskladniť na ich časti pozemku práve žalovaný. Žalobcovia v návrhu na túto skutočnosť iba poukazujú cez rôzne osoby, prípadne L. M. N., ale žiadny dôkaz o tom, kto skutočne drevnú hmotu na ich pozemok uložil, k svojmu návrhu nepriložili. Súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu. Nemožno žiadať od súdu, aby v konaní o neodkladnom opatrení vypočúval uvedené osoby. Tieto dôkazy v náležitej forme mal zabezpečiť žalobca. 30. Súd zároveň uvádza, že aj v prípade preukázania, že by drevná hmota patrila žalovanému, nemal za osvedčené ani splnenie jednej z podmienok, a to existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná tiež v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, ev. v prípade obavy bezprostredne hroziacej škody, čo však nie je situáciou v posudzovanej právnej veci. Žalobcovia nepreukazujú existenciu hroziacej ujmy, len vo všeobecnosti tvrdia, že existuje hrozba ďalšej škody na ich pozemku a pretrvávajúce ohrozenie vlastníckeho práva. Súd netvrdí, že nedochádza k obmedzovaniu ich vlastníckeho práva, avšak v konkrétnych okolnostiach prípadu sa javí vhodným inštitútom žaloba vo veci samej. Z podania nie je zrejmé a ani preukázané, v čom žalobcovia vidia nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, nepreukazujú v čom konkrétne vidia ohrozenie, že exekúcia bude ohrozená, svoje tvrdenia iba zovšeobecňujú (bude dochádzať k ničeniu ich pozemku..., môže dôjsť k nenávratnému stavu..., vznikla škoda..., reálne existuje hrozba ďalšej škody), zároveň ani nemajú jednoznačnú vedomosť od kedy je na ich pozemku uskladnené drevo, dokonca z obsahu odôvodnenia uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia vyplýva, že drevo je tam už niekoľko rokov a predtým ho tam skladoval Komposesorát Štítnik, preto súd v danom prípade nevzhliadol splnenie podmienky potreby bezodkladnej úpravy, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Z podania žalobcov tiež nevyplýva, že by pozemok v súčasnosti aktívne využívali, skôr sa javí, že ho aktívne nevyužívajú a uvádzajú, že pozemok chcú ponechať svojim deťom a vnúčatám, aby na nich mohli využívať ovocné sady. Naproti tomu prekvapivo súdu predložia po 21 dňoch od samotného podania Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 a 88/2019 zo dňa 01.01.2020, ktorá je pre súd novou skutočnosťou, nestotožňuje sa s ich pôvodným tvrdením v návrhu. Skôr sa javí, že žalobcovia podávajú súdu kusovité informácie, ktoré si má súd poskladať a vytvoriť celok. Ako už súd v počiatku uviedol zmätočnosť návrhu, aj teraz súd musí konštatovať protirečenie si samotných žalobcov s návrhom a následnými svojimi dôkazmi, ktoré súdu dodatočne predkladali, nakoľko jednak tvrdí, že ho chce prenechať vnúčatám ako ovocný sad a pritom zamlčí skutočnosť, že pozemok prenajíma. Vo vzťahu ku konkrétnej situácii nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, nakoľko z návrhu nevyplýva, že je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, s tým,
že žalobcovia neosvedčili danosť nároku. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecných tvrdení žalobcov. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 31. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal za splnené procesné podmienky a preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. 32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. O nároku neúspešného žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.