Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/251/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201901 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201901.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: STAVO-ing, spol. s r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 31 407 293, právne zastúpený AK Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Sarotisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/429560/2013/1042 zo dňa 09.09.2013, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/429560/2013/1042 zo dňa 09.09.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (správca dane) č. 9104408/5/270815/2013/NecZ zo dňa 13.6.2013, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2012 nepriznal nadmerný odpočet v sume X XXX,XX € a vyrubil mu podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH alebo daň) v sume XX XXX,XX €.
Žalobca uviedol, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo k naplneniu zmlúv:
- Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 10.1.2012 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou NO SENIORITY BUSINESS, s.r.o., so sídlom v Bratislave (Zmluva č. 1),
- Zmluva o spolupráci zo dňa 1.2.2012 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou (dodávateľom) Energetické Centrum - Zákaznícke služby, s.r.o. (Zmluva č. 2).
Pokiaľ ide o Zmluvu č. 1 žalobca má za to, že nárok na províziu je možné v zmluve o sprostredkovaní viazať na tri okamihy: uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, len na samotné zaobstaranie príležitosti alebo na splnenie záväzku z uzavretej sprostredkúvanej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení uvádza názor P.. X.. Q. V., D.. a kolektív, uvedený v publikácií Obchodný zákonník komentár, podľa ktorého: „Faktická činnosť sprostredkovateľa, ktorá má viesť k zabezpečeniu príležitosti uzavrieť zmluvu, je dispozitívnou právnou úpravou v konečnom dôsledku vymedzená ako činnosť, ktorá je vymedzená k určitému výsledku, ktorým je uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, a to v dôsledku ustanovenia vzniku práva na províziu uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom sprostredkovania. Zo zmluvy o sprostredkovaní
môže vyplynúť dohoda zmluvných strán o vzniku práva na províziu aj len pri zaobstaraní príležitosti (§ 645 ObZ), resp. až pri splnení záväzku tretej osoby z uzavretej sprostredkúvanej zmluvy.“
Žalobca uvádza, že v predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na druhej spomínanej možnosti, keď si zmluvne stanovili, že nárok na províziu sprostredkovateľovi vzniká obstaraním desiatich príležitostí uzatvoriť rezervačnú zmluvu s treťou osobou. Navyše si vymedzili, že provízia sprostredkovateľa sa neviaže na skutočnosť reálneho uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi záujemcom a treťou osobou. Preto žalobcovi z uvedeného vyplýva, že nárok sprostredkovateľa v danom prípade vznikol práve obstaraním príležitostí. Žalobca má za to, že svoju povinnosť z predmetnej zmluvy splnil tým, že záujemcovi predložil zoznam jedenástich záujemcov o kúpu nehnuteľností v objekte centra na Panónskej ceste v Bratislave.
Pokiaľ ide o Zmluvu č. 2 žalobca uvádza, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie služieb súvisiacich s predmetom činnosti žalobcu a to konkrétne v súvislosti s činnosťou podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, ktoré súviseli s vypracovanou analýzou zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava spoločnosťou Energetické Centrum - Zákaznícke služby, s.r.o. žalobcovi. Výsledkom bola štúdia, ktorá konštatuje nepredajnosť projektu.
Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s vierohodnosťou skutočností, ktoré osvedčujú existenciu plnenia podľa predmetných zmlúv (Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2) vedie iba subjektívne úvahy, ktoré nazýva zásadami logického uvažovania. Podľa žalobcu je neprijateľné aby orgán verejnej moci rozhodoval o právach a povinnostiach iných subjektov iba na základe nepodložených a umelo vykonštruovaných „úvah“. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil ani jeho argumentáciu ohľadom nutnosti vypracovania analýzy komplexnej realizovateľnosti stavebného projektu, vďaka ktorej neskončil v konkurze resp. v likvidácii. Napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné, keďže sa správny orgán nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a neuviedol relevantné dôvody pre ktoré mu nebolo možné vyhovieť.
Žalobca žiada zrušiť obe správne rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a d) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom tunajšiemu súdu dňa 05.12.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. V súvislosti so Zmluvou č. 2 uviedol, že žalobca (odberateľ) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX XXX,XX € na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 1.2.2012, ktoré doložil dodávateľskou faktúrou č. 201202 zo dňa 31.3.2012 od spoločnosti (poskytovateľ) Energetické centrum - Zákaznícke služby s.r.o. v celkovej sume XXX XXX,XX € z toho DPH v sume XX XXX,XX €. Po dobu platnosti tejto zmluvy mal poskytovateľ odberateľovi poskytnúť služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa (služby v súvislosti s činnosťou podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov), ktoré mali súvisieť s odberateľom vypracovanou analýzou zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava. Žalobca predložil 24-stranovú publikáciu s názvom „Ekonomické poradenstvo k projektu E.IN.STEIN.UM Bratislava“, ktorú mala vypracovať pani Q. W. (M.S.). V priebehu výkonu daňovej kontroly žalovaný zistil, že M.S. bola konateľkou dodávateľskej spoločnosti od 21.5.2011 - 14.1.2013 a od 15.1.2013 je konateľom dodávateľskej spoločnosti H.. J. S. (L.K.), ktorý je aj splnomocneným zástupcom žalobcu. Z výpovedí svedkov L.K., M.S.a H.. V. S. (P.K.) syn L.K. zistil, že žalobca na pozemku A. v O., ktorý mu nepatrí, chcel stavať a za tým účelom si vybral projekt (predložený správcovi dane) na ktorý dal vypracovať posudok - ekonomické poradenstvo u daňového subjektu Energetické Centrum - Zákaznícke služby, s.r.o.. Z posudku vyplývalo, že ide o nevyhovujúci projekt pre žalobcu, pretože z hľadiska ekonomiky je stratový. Podľa svedkov poradenstvo vypracovali M.S. a L.K., pričom svedkyňa nevedela zodpovedať niektoré otázky správcu dane, súvisiace s predloženou brožúrou, napr. na ktorej strane publikácie sa pojednáva o predmetnej stavbe, z ktorých materiálov sa vychádzalo. P.K. uviedol, že nebol zamestnancom dodávateľa, vykonával iba hlavné poradenstvo v oblasti realít, realitného trhu, z častí aj ekonomické poradenstvo na základe živností a za vykonávané práce vystavoval faktúry. Žalovaný žiadal, aby vypracovatelia brožúry doložili chýbajúce podstatné strany, ktorých obsahom bol výpočet a kalkulácia ohľadne projektu a odporúčania pre investora - žalobcu. Keď tieto doložil, správca dane ich vyhodnotil tak, že ide o publikácie trhu nehnuteľností na Slovenku a vo svete avšak neobsahovali výpočty projektu z ktorých by bolo možné marketingovo posúdiť projekt E.IN.STEIN.UM. Tento svedok nevystavil za predmetnú brožúrku žiadnu faktúru a správcovi dane nebol predložený žiadny dôkaz, že predloženú štúdiu reálne vypracoval P.K.. Správca dane zároveň konštatoval, že svedkyňa M.S. predložila 24 stranovú brožúru, netvrdila,
že by z nej v čase dodania chýbalo 10 strán, tak ako to následne tvrdil svedok P.K. Správca dane preto ich tvrdenia nepoužil ako relevantné dôkazy k fakturovanej štúdie. Z kontroly vyplynulo, že ide o reťazec vystupujúcich obchodných spoločností (Energetické Centrum - Zákaznícke služby, s.r.o. - STAVO-ing., s.r.o. - BK Team Consulting a.s.), kde tá istá osoba (L.K.) vystupuje buď ako štatutárny orgán alebo ako splnomocnený zástupca daňového subjektu v daňovom konaní. Podľa žalovaného zo strany dodávateľa Energetické Centrum - Zákaznícke služby s.r.o. nedošlo k plneniu uzatvorenej zmluvy a dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predmetné ekonomické poradenstvo daňový subjekt STAVO-ing. s.r.o. vyfakturoval následne objednávateľovi BK Team Consulting a.s. faktúrou č. 1286003 zo dňa 31.3.2012 v sume celkom XXX XXX,XX € z toho základ dane v sume XXX XXX,XX €, daň z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX €. Správca dane vychádzajúc zo zmluvy o dielo zo dňa 10.1.2012 vyhodnotil uvedený postup žalobcu tak, že predmetná faktúra bola daňovým subjektom vystavená v rozpore s ustanovením § 9 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z., ale i napriek tomu platiteľovi vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH, zaplatiť túto daň v sume XX XXX,XX €.
Správca dane v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenia zákona o DPH (vnútroštátny predpis) a rozsudky Súdneho dvora Európskej Spoločnosti obsahujúce výklad 6 Smernice DPH (od 1.1.2007 nahradenej Smernicou rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu, C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel.
Pokiaľ ide o Zmluvu č. 1 (zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 10.1.2012, ktorú žalobca uzatvoril s dodávateľom - spoločnosťou NO SENIORITY BUSINESS s.r.o.) žalovaný zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume X XXX,XX €, ktoré deklaroval dodávateľkou faktúrou č. 2012006 zo dňa 31.3.2012 v celkovej sume XX XXX,XX € z toho DPH v sume X XXX,XX € od dodávateľa NO SENIORITY BUSINESS s.r.o. za sprostredkovanie potenciálnych zákazníkov na kúpu bytu (nebytového priestoru) v objekte Polyfunkčného centra na V. v Bratislave. Žalovaný k použitému názoru X.. Q. V., D., uviedol, že žalobca svoje tvrdenie v danej veci vytrhol z kontextu, pretože v podanej žalobe neuviedol celú vetu, ktorá je uvedená v bode I. predmetu zmluvy, ktoré znie: „Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu pre záujemcu tak, aby mal záujemca príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími osobami, predmetom ktorého bude uzatvorenie rezervačnej zmluvy, v mene a na účet klienta záujemcu, predmetom, ktorej bude/budú nehnuteľnosť/nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Polyfunkčnom centre V. cesta a záujemca sa zaväzuje za vykonanú činnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu dojednanú podľa tejto zmluvy.“
Podľa žalovaného sa zúčastnené strany v predmete zmluvy jasne dohodli, že rokovania s tretími osobami majú byť vykonané tak, aby výsledkom rokovaní bolo uzatvorenie rezervačnej zmluvy.
Podľa bodu III. ods. 1 predmetnej zmluvy - sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu obstaraním 10 príležitostí uzatvoriť rezervačnú zmluvu s treťou osobou a to zabezpečením osobného stretnutia s potenciálnym záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, u ktorého je reálny predpoklad vzniku zmluvného vzťahu. Zmluva bola uzavretá od 10.1.2012 do 31.3.2012. K zmluve bol predložený Záznam z rokovania spoločnosti NO SENIORITY BUSINESS s.r.o. na ktorom bol uvedený zoznam jedenástich oslovených potenciálnych klientov na kúpu bytu resp. nebytového priestoru. Tento zoznam neobsahoval základne údaje a to: miesto rokovania, deň rokovania, zúčastnené osoby na rokovaní, predmet rokovania, podpisy zúčastnených osôb. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102408/5/70167/2013/NecZ zo dňa 8.1.2013 sa konateľ spoločnosti STAVO-ing, s.r.o. L.K. vyjadril, že z predloženého zoznamu si byt ani nebytový priestor zatiaľ nerezervovala ani neuzatvorila kúpnu zmluvu ani jedna z uvedených osôb. Zúčastnené strany v článku III. v bode 7 predmetnej zmluvy sa dohodli, že nárok na províziu nevzniká v prípade, ak sprostredkovateľská činnosť nebude uskutočnená v rozsahu určenom touto zmluvou v termíne do 31.3.2012. Podmienkou na nárok sprostredkovateľskej odmeny bolo uzatvorenie rezervačnej zmluvy, ktorá nepodmieňovala to, že musí prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Na základe týchto skutočností správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane v sume X XXX,XX € z dodávateľskej faktúry č. 2012006 zo dňa 31.3.2012 z dôvodu, že plnenie predmetu uzatvorenej zmluvy sa neuskutočnilo a deklarovaná služba nebola dodaná v zmysle ustanovení § 9 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.
Žalovaný uviedol, že v bežnej praxi si rezervačnou zmluvou k nehnuteľnosti budúci kupujúci vyhradí právo na kúpu nehnuteľnosti od budúceho predávajúceho, čím si prednostne zabezpečí aby nehnuteľnosť nebola predaná inému záujemcovi. V rezervačnej zmluve zvyčajne býva zmluvne dohodnutý rezervačný poplatok, ktorý záujemca zaplatí budúcemu predávajúcemu nehnuteľností. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy všeobecne rezervačný poplatok sa považuje za sankciu voči záujemcovi za odstúpenie od budúcej kúpnej zmluvy a upretia možnosti predávajúcemu ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť inému záujemcovi.
Správca dane poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt s výsledkami zistení daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/14229996/2013/NecZ zo dňa 16.4.2013. Žalovaný dal časový priestor, aby sa žalobca k prijatým opatreniam daňového subjektu vyjadril, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Na základe toho žalovaný vyhodnotil konanie daňového subjektu tak, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovaných obchodných transakcii v rozpore s ust. § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. preukáže. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak ako sú deklarované na faktúrach a v podanom daňovom priznaní reálne prijal, čo ale v uvedených prípadoch nebolo v priebehu výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní žalobcom preukázané. V tejto súvislosti odvolací orgán dáva do pozornosti rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
Žalovaný ďalej uvádza, že Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02 Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia 6 Smernice (teraz Smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade ak predmetné plnenia, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach 6 Smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto Smernicu (zákon o DPH), viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo na odpočet stanovené v šiestej smernici je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej plnenia uskutočnené na vstupe. Je to však iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti, a pod podmienkou prípadného zosúladenia podľa podmienok stanovených v článku 20 šiestej Smernice, keď raz vzniknuté právo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane. Podľa Súdneho dvora EÚ šiestu smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.
Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo aj v odvolacím orgánom posudzovaných prípadoch, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú.
Žalovaný uviedol, že zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie služieb, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré vedú odvolací orgán k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na faktúrach č. OF 201202 zo dňa 31.3.2012 a č. 1286003 zo dňa 31.03.2012.
Na základe týchto skutočností žiada žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.06.2014, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. (§ 244 ods. 1 O.s.p., § 250i ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).
Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9102408/1/744295/12/Cep zo dňa 6.6.2012. Žalobca bol oboznámený s výsledkami zistení daňovej kontroly, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/14229996/2013/NecZ zo dňa 16.4.2013. Žalobcovi bolo umožnené aby sa k prijatým opatreniam správcu dane vyjadril.
Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty: - z faktúry č. 2012006 zo dňa 31.3.2012 za sprostredkovanie potenciálnych zákazníkov na kúpu bytu (nebytového priestoru) v objekte Polyfunkčného centra na V. ceste v O. v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.1.2012, od dodávateľa NO SENIORITY BUSINESS s.r.o. (Zmluva č. 1) v celkovej sume XX XXX,XX € (z toho DPH v sume X XXX,XX €), - z faktúry č. 201202 zo dňa 31.3.2012 za poskytnutie služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa - vypracovanie analýzy zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2012 od poskytovateľa Energetické centrum - Zákaznícke služby s.r.o. (Zmluva č. 2) v celkovej sume XXX XXX,XX € (z toho DPH v sume XX XXX,XX €).
Predmet Zmluvy č. 1 (bod I.) znie: „Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu pre záujemcu tak, aby mal záujemca príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími osobami, predmetom ktorého bude uzatvorenie rezervačnej zmluvy, v mene a na účet klienta záujemcu, predmetom, ktorej bude/budú nehnuteľnosť/nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Polyfunkčnom centre V. D. a záujemca sa zaväzuje za vykonanú činnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu dojednanú podľa tejto zmluvy.“
Podľa bodu III. ods. 1 predmetnej zmluvy - sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu obstaraním 10 príležitostí uzatvoriť rezervačnú zmluvu s treťou osobou a to zabezpečením osobného stretnutia s potenciálnym záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, u ktorého je reálny predpoklad vzniku zmluvného vzťahu.
Podľa článku III. v bode 7 predmetnej zmluvy - nárok na províziu nevzniká v prípade, ak sprostredkovateľská činnosť nebude uskutočnená v rozsahu určenom touto zmluvou v termíne do 31.3.2012.
Zmluva bola uzavretá od 10.1.2012 do 31.3.2012. Správcovi dane k zmluve bol predložený zoznam jedenástich oslovených potenciálnych klientov; zoznam neobsahuje základné identifikačné údaje, t.j. kde, kedy, kto a o čom rokoval, zoznam neobsahuje ani verifikované podpismi uvedených osôb.
Z vyjadrenia L.K. vyplýva, že v relevantnom čase (10.1.2012 do 31.3.2012) si byt ani nebytový priestor nerezervovala ani neuzatvorila kúpnu zmluvu ani jedna z uvedených osôb na zozname (zápisnica z ústneho pojednávania č. 9102408/5/70167/2013/NecZ zo dňa 8.1.2013).
Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že zo Zmluvy o sprostredkovaní jasne vyplýva, že sprostredkovateľ mal okrem vyvíjania činnosti získať záujemcov, zabezpečiť aj príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími osobami, predmetom ktorého bude uzatvorenie rezervačnej zmluvy, v mene a na účet klienta záujemcu, predmetom ktorej bude nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Polyfunkčnom centre V. D., pričom záujemca sa zaväzuje za vykonanú činnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu podľa tejto zmluvy.
Podmienkou na nárok sprostredkovateľskej odmeny bolo uzatvorenie rezervačnej zmluvy, ktorá nepodmieňovala to, že musí prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k plneniu podľa predmetu uzatvorenej zmluvy nedošlo a deklarovaná služba dodaná nebola v čase do 31.3.2012. V prílohe doložený zoznam osôb žalobcom nie je relevantným dôkazom, pretože neobsahuje žiadne identifikačné znaky, ktorými by žalobca vedel vierohodne preukázať tvrdenie o splnení dohodnutých zmluvných podmienok. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Preto aj podľa názoru súdu správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď nepriznal žalobcovi odpočet dane v sume X XXX,XX € z dodávateľskej faktúry č. 2012006 zo dňa 31.3.2012.
Z predmetu Zmluvy č. 2 vyplýva, že poskytovateľ Energetické Centrum - Zákaznícke služby s.r.o. po dobu platnosti predmetnej zmluvy odberateľovi - žalobcovi poskytne služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa (služby v súvislosti s činnosťou podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov), ktoré mali súvisieť s odberateľom vypracovanou analýzou zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava. Táto zmluva bola splatná do 31.3.2012.
Podľa žalobcu splnením predmetu zmluvy mala byť 24 stranová publikácia - brožúra „Ekonomické poradenstvo k projektu E.IN.STEIN.UM Bratislava“, ktorú mala vypracovať pani Q. W..
Z vyjadrení zúčastnených osôb L.M., M.S., P.K. zapísaných do zápisníc č. 9102408/5/70167/2013/NecZ zo dňa 8.1.2012, č. 9102408/5/265914/2013/NecZ zo dňa 22.1.2013 a č. 9102408/5/485126/2013/ NecZ zo dňa 6.2.2013 vyplýva, že žalobca si vybral (z niekoľkých možností) štúdiu na investičný zámer E.IN.STEIN.UM Bratislava, na ktorý dal vypracovať ekonomické poradenstvo na základe ktorého zistil závažné chyby projektu vďaka ktorému od investičného zámeru ustúpil. Z výpovede M.S. vyplýva, že poradenstvo nevypracovala sama ale v spolupráci s P.K. no i napriek tomu obsah dokumentu riadne nepoznala a tiež neinformovala správcu dane o tom, že chýba (10 strán) zásadných informácií súvisiacich s výpočtom a kalkuláciou skúmaného projektu a odporúčania pre investora - žalobcu. Podľa P.K. sa spomínané vyhodnotenie v dokumente nenachádza na výzvu správcu dane ju dodatočne predložil (18.2.2013), tieto však boli vyhodnotené ako „publikácie trhu nehnuteľností na Slovenku a vo svete“. V skutočnosti sa žiadaný materiál nenachádza v spise a žalobca ho ani dodatočne v žalobe neuvádza. Tento svedok nevystavil za predmetnú publikáciu žiadnu faktúru zadávateľovi a preto je
dôvodné pri zohľadnení všetkých súvislostí (aj protichodných, nedôveryhodných vyjadrení svedkov) pochybovať o tom, že predmetný materiál vypracoval P.K. v spolupráci s M.S.
Na základe uvedených skutočností je možné prijať záver, že zo strany dodávateľa Energetické Centrum - Zákaznícke služby s.r.o. neprišlo k plneniu uzatvorenej zmluvy, čiže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov, a tým faktúra č. 201202 zo dňa 31.3.2012 bola vyhotovená v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, (daňové povinnosť vzniká dňom dodania služby), tak ako to správne vyhodnotili aj správne orgány.
Podľa § 3 ods. 2, 3, 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností použije len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa odseku (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s námietkami žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný posúdili predložené dôkazy, ako aj vyjadrenia konateľa žalobcu a ostatných svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodané služby v skutočnosti ani v jenom prípade realizované podľa obsahu zmlúv č. 1 a 2 neboli. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. preukáže. Je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca (daňový subjekt) bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak ako sú deklarované na faktúrach a v podanom daňovom priznaní reálne prijal, čo ale v uvedených prípadoch nebolo v priebehu výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní platiteľom preukázané.
V priebehu daňovej kontroly jednoznačne konateľ žalobcu aj ostatní svedkovia vo svojich vyjadreniach popísali, ako skutočne došlo k plneniu dohôd, čo správca dane, ako aj žalovaný dostatočným spôsobom vyhodnotili a v napadnutých rozhodnutiach aj odôvodnili.
Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený podľa názoru Krajského súdu v Bratislave zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. , preto súd námietky žalobcu v tomto smere nepovažoval za dôvodné.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenia napadnutého rozhodnutia, žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.