Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200465 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828 proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Botanická 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013. V žalobe uviedol, že Štátna a veterinárna a potravinová správa SR, ako odvolací správny orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 31.10.2012, ktorým táto rozhodla o uložení pokuty 3.000,- € podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie uloženého opatrenia zisteného úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 3.8.2012 v prevádzkarni hypermarket Tesco Kežmarok a podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012 potvrdila. Žalobca v žalobe uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je síce rozsiahle, avšak mu chýba stručné, jednoznačné a logické zdôvodnenie. V prvej časti žaloby sa žalobca zaoberá absenciou právneho základu na vydanie predmetného rozhodnutia, v druhej časti žaloby žalobca poukazuje na nezmyselnosť a nevykonateľnosť nariadeného opatrenia a zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že k zákonu o potravinách nebol prijatý nijaký vykonávací predpis, ani iný všeobecne záväzný predpis, ktorý by upravoval problematiku prekrývania pečiva. Žalovaný nikde vo svojom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení neuvádza, podľa čoho hodnotí technické zariadenie, striešku prekrývajúcu čerstvé pečivo a podľa akých technických kritérií a noriem hodnotí nevhodnosť technických prostriedkov a technických nariadení. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov. Podľa usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR pre účely vykonávania úradných kontrol inšpektormi ŠVPS SR boli pojmy „technické prostriedky“ a „technické zariadenia“ definované nasledovne: „Pod pojmom technické prostriedky sa pre účely zákona o potravinách rozumejú kliešte, jednorazové rukavice a vrecká. Pod pojmom technické zariadenia sa rozumejú najmä kryté kontajnery, boxy, dávkovače alebo iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu“. Žalobca z praktických ako aj z estetických dôvodov pristúpil k inštalácii krytých úložných priestorov. Za základ technického návrhu prekrytia pečiva si zobral druhú časť vety „iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu“. Ide o pomerne širokú definíciu technického zariadenia, ktoré nič nehovorí o tom, ako má zariadenie vyzerať, okrem toho, že úložný priestor má byť krytý a má byť v ňom zabezpečená výmena vzduchu. Riešenie, ktoré žalobca nainštaloval, tieto vlastnosti spĺňa. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, len stroho skonštatoval to, čo bolo preukázané na nižšom stupni RVPS Poprad. Podľa názoru ŠVPS SR, ako odvolacieho orgánu, uloženie pokuty súvisí s nehygienickým predajom pekárenských výrobkov a nesplnením opatrenia, keď ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia „nebalené pekárenské výrobky neboli dostatočne chránené pred možnou kontamináciou prenášanou vzduchom - prach rozptýlený v ovzduší, kvapôčková infekcia, nakoľko zariadenia, v ktorých boli na predajnej ploche umiestnené nebalené pekárenské výrobky neboli zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko ich kontaminácie“. Logickou úvahou nad vyššie uvedeným zdôvodnením žalobca dospel k záveru, že RVPS na jednej strane tvrdí, že vírusy a infekcie sa šíria aj vzduchom, na druhej strane ukladá povinnosť vykonať opatrenie takého druhu, ktoré bude zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácie z vonkajšieho prostredia. Také riešenie potom znamená vyrobiť akési „vzduchotesné nádoby“. Podmienky, v ktorých má byť nekryté pečivo držané, hovoria o tom, že v nich má byť zabezpečená výmena vzduchu. Kritériá technickej konštrukcie prekrytia pečiva, z ktorých správny orgán vychádza, sú pochybné, menia sa a sú hlavne logicky sporné. Žalobca má za to, že odôvodnenie trpí neurčitosťou, zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou. ŠVPS SR síce v rozhodnutí konštatuje, že vírusy a infekcie sa šíria vzduchom, na druhej strane ukladá povinnosť vykonať opatrenie takého druhu, ktoré bude zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia. Potom správny orgán podľa názoru žalobcu ukladá žalobcovi pokutu za to, že vírusy sa šíria vzduchom. Ak teda ŠVPS SR hovorí o tom, že boxy, prístrešky atď. majú byť vetrané, resp. v nich má byť zabezpečená výmena vzduchu, tak potom nemôže ukladať pokutu za to, že žalobca nezabezpečil boxy a nevykonal také technické opatrenia, ktoré budú zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácii nebaleného pečiva z vonkajšieho prostredia. Správny orgán podľa žalobcu nikde nedáva dôkaz opaku o tom, že žalobca nesplnil, resp. neprijal riešenie v súlade s platným právom. Rovnako neposkytuje nijaký návrh technického riešenia, ktoré je vhodné a má oporu v zákone, resp. vo vykonávacom predpise. Žalobca ďalej namieta výšku sankcie, nakoľko ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu tzv. diskrečnej právomoci. Ide o zákonom dovolený rozhodovací proces, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite zdôvodnené. Podľa názoru žalobcu v tejto situácii nie je jasné, ako bol zákon porušený. Žalobca tvrdí, že správny orgán by mal vykonať dôkazy tak, aby logické vyhodnotenie dôkazov umožňovalo urobiť skutkový záver správnej úvahy za preukázaný, hodnoverný, možný a preskúmateľný. Keďže sa správny orgán pri zákonom dovolenej úvahe správneho orgánu musí sústrediť na zákonnosť a limity zákonnosti a správna úvaha znamená úvahu správneho orgánu v intenciách zákona, pričom využíva zásadu správneho hodnotenia dôkazov spôsobom, aby rozhodnutie bolo zákonné, presvedčivé a preskúmateľné, dôvody, pre ktoré správny orgán nevykonal všetky alebo niektoré dôkazy treba uviesť v odôvodnení rozhodnutia a k nesprávnosti správnej úvahy dochádza vtedy, ak správny orgán nakladá so správnou úvahou príliš vágne, použije nevhodný variant pre vyriešenie situácie, nedostatočne sa vysporiada s námietkami, tvrdeniami a súčasne nejde o prípad, kedy je možné tvrdiť, že preukazovanie skutočností tvrdených žalobcom je nepotrebné, resp. nadbytočné a vykonané dôkazy neumožňujú urobiť logický záver, ku ktorému správny orgán dospel a výsledkom tohto stavu je právna neistota žalobcu. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a zmätočné, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 22.4.2013 uvádza, že preskúmaním správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi a jeho rozhodnutie je vecne správne. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že RVPS Poprad pri vydávaní rozhodnutia rozhodovala na základe dostatočne zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu ako účastníka konania, pričom na jeho zistenie použila zákonné prostriedky. Pri rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzala RVPS Poprad zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 471/2012/DÚKP/SEBJU zo dňa 3.8.2012 prerokovaný s vedúcim centra služieb p. A. P., prítomným pri kontrole, ktorý zobral na vedomie nedostatky a úradný záznam podpísal. Ďalej vychádzal z fotodokumentácie zhotovenej počas výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 3.8.2012, ako aj z vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2012. Na základe vyššie uvedeného dokazovania rozhodnutím č.j. 2393/2012-163 zo dňa 31.10.2012 RVPS Poprad uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie o uložení pokuty v súvislosti s nesplneným opatrením, nehygienickým predajom pekárenských výrobkov bolo vydané oprávnene. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca v určenej lehote nesplnil opatrenie uložené inšpektormi RVPS Poprad, naďalej umiestňoval nehygienickým spôsobom na trh nebalené pekárenské výrobky, ktoré neboli dostatočne chránené pred možnou kontamináciou, nakoľko zariadenie, v ktorom boli na predajnej ploche umiestnené nebalené pekárenské výrobky, nebolo zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko ich kontaminácie. Takýmto protiprávnym konaním opakovaným nezabezpečením hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov porušil žalobca § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, prílohu II. kapitoly V. bod 1 písm. b) a prílohu II. kapitola IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, za čo mu bol orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v rozpätí určenom pre malého prevádzkovateľa. K námietkam žalobcu uvedených v žalobe, žalovaný uvádza, že RVPS Poprad vydala rozhodnutie č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012, ktorým žalobcovi, ako účastníkovi konania uložila podľa ust. § 23 ods. 5 zákona o potravinách v súlade s § 19 ods. 1 citovaného zákona opatrenie „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu do 30 dní odo dňa tohto rozhodnutia“. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie rozhodnutím č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012 bolo potvrdené. Toto rozhodnutie dňa 7.5.2012 nadobudlo právoplatnosť. Predmetom tohto konania nie je preskúmanie právoplatného rozhodnutia RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012, ktorým bolo predmetné opatrenie uložené, ale preskúmanie rozhodnutia RVPS Poprad č. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012, ktorým prvostupňový správny orgán uložil pokutu za nesplnenie uloženého opatrenia. Ako vyplýva zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, inšpektori nekonštatovali nedodržanie usmernenia, ale to, že žalobca ako prevádzkovateľ nesplnil opatrenie tým, že nezabezpečil hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov. Žalovaný tvrdí, že pri predaji pekárenských výrobkov nestačí zabezpečiť technické prostriedky, ako sú igelitové rukavice, či kliešte na pečivo, alebo technické zariadenia ako krytý zásobník ale podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, t.j. obidve podmienky aj technické prostriedky a technické zariadenia musia byť zabezpečené súčasne a nie je možné to riešiť alternatívne a to buď technickými prostriedkami alebo technickými zariadeniami. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, na základe čoho ŠVPS SR určila sankciu a jej výšku, žalovaný uvádza, že pri určení výšky pokuty bolo vychádzané z príslušných ustanovení zákona o potravinách. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 zákona o potravinách. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy, vecne a miestne príslušného orgánu súdnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Tieto jednotlivé kritériá pre určenie výšky pokuty podľa názoru žalovaného, boli v rozhodnutí jasne rozpísané a odôvodnené. Žalovaný trvá na svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, má za to, že z preukázaných skutočností je dostatočne zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý zakladá administratívno- právnu zodpovednosť žalobcu a je zákonné. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o potravinách, zákonom o správnom konaní a právnymi predpismi Európskej únie, predmetné rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotno- právne aj procesno-právne predpoklady pre vydanie takéhoto rozhodnutia, rozhodnutie je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým Štátna veterinárna a potravinová správa SR v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.10.2012 potvrdila. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím RVPS Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách) za porušenie jeho ustanovení, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov zistené dodatočnou úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 3.8.2012 v prevádzkarni žalobcu hypermarket Tesco Kežmarok, Tvarožnianska 2332/9 v Kežmarku, ktorá bola zameraná na overenie splnenia opatrenia „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu s termínom do 30 dní od doručenia rozhodnutia“. Dodatočnou úradnou kontrolou potravín dňa 3.8.2012 bolo zistené, že žalobca ako účastník konania nesplnil opatrenie, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012, (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012, právoplatné dňa 7.5.2012) vydané na základe úradnej kontroly potravín vykonanej v predmetnej prevádzkarni dňa 25.1.2012. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že kontrolou vykonanou dňa 3.8.2012 bolo zistené, že v prevádzkarni žalobcu hypermarket Tesco v Kežmarku boli nebalené pekárenské výrobky uložené na predajnej ploche v prútených košoch umiestnených tak, že prístup k pečivu bol umožnený z každej strany. Prútené koše boli umiestnené vo výške cca 90 cm nad podlahou. Na dne každého koša bol drevený rošt, prekrytý papierom, nad každou skupinou košov bola umiestnená plastová strieška vo výške cca 70 cm od prednej hrany košov. Ďalej bolo kontrolou zistené, že nebalený chlieb bol uložený v zošikmených policiach, v regáloch pri stene. Police nad sebou boli umiestnené tak, že z prednej strany spodná prečnievala cez okraje police umiestnenej nad ňou, čím bol chlieb policou prekrytý len čiastočne. Nebalené chleby ponúkané na predaj neboli chránené pred možnou kontamináciou. V čase výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 3.8.2012 bola vyhotovená fotodokumentácia. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 471/2012/DUKP/ SEB, JU zo dňa 3.8.2012, ako aj prerokované s vedúcim centra služieb p. A. P., ktorý bol pri predmetnej kontrole prítomný a ktorý uvedené nedostatky zobral na vedomie. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že na základe zistených skutočností začala vecne a miestne príslušná RVPS Poprad dňa 1.10.2012 v súlade s ust. § 18 zákona o správnom konaní, správne konanie č. 2058/2012 vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie a dala žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť, aby sa v zmysle § 33 zákona o správnom konaní vyjadril k podkladu aj k spôsobu zistenia, prípadne, aby navrhol vo veci dokazovanie. Žalobca upovedomenie prevzal dňa 3.10.2012 a dňa 9.10.2012 doručil prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom dodatočnej úradnej kontroly zo dňa 3.8.2012 a vo svojom vyjadrení žiada, aby správne konanie bolo zastavené. RVPS Poprad nevyhovela žiadosti žalobcu o zastavenie konania a vydala rozhodnutie č.j. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012, ktorým žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách uložila za nesplnenie opatrenia pokutu vo výške 3.000,- €. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, tento zákon ustanovuje: a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc úradov, úradnej kontroly potravín podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o potravinách sa úradnou kontrolou overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie. Podľa ust. § 23 ods. 5 citovaného zákona, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty. Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) orgán ústrednej kontroly potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu od 1.000,- € do 100.000,- €, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2.000,- € do 150.000,- € a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3.000,- € do 200.000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi sťažuje, alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 - 20, alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 zo dňa 29.4.2004 o hygiene potravín v platnom znení. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia ES č. 852/2004, hygiena potravín znamená opatrenia a podmienky potrebné na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc do úvahy jej určené použitie. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. f) nariadenia ES č. 852/2004, kontaminácia znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 882/2004 zo dňa 29.4.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení, na ktoré odkazuje zákon o potravinách, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa, pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. Podľa kapitoly I. čl. 54 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 882/2004, konania v prípade nedodržania predpisov, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia - nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového práva. Podľa prílohy II. kapitoly V. bod 1 písm. b) nariadenia ES č. 852/2004 všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Podľa prílohy II. kapitoly IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004, potraviny sa musia na všetkých stupňoch distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Podľa ust. § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Poprade zo dňa 31.10.2013, ktorým táto rozhodla o uložení pokuty žalobcovi vo výške 3.000,- € podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie uloženého opatrenia. Porušenie zákona o potravinách prvostupňový správny orgán zistil pri kontrole vykonanej dňa 3.8.2012, kedy bolo zistené za prítomnosti vedúceho centra služieb p. A. P., že žalobca, ako účastník konania, nesplnil opatrenie, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím RVPS Poprad č. 471 zo dňa 24.2.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012, právoplatné 7.5.2012. Pri tejto kontrole bolo nepochybne zistené, že účastník konania (žalobca) v určenej lehote nesplnil opatrenie uložené inšpektormi RVPS Poprad, naďalej umiestňoval nehygienickým spôsobom na trh nebalené pekárenské výrobky, ktoré neboli dostatočne chránené pred možnou kontamináciou, nakoľko zariadenie, v ktorom boli na predajnej ploche umiestnené nebalené pekárenské výrobky, nebolo zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko ich kontaminácie. Takéto protiprávne konanie (opakované nezabezpečenie hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov), je možné podľa názoru súdu hodnotiť ako porušenie vyššie citovaného ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách v spojení s prílohou II. kapitola V. bod 1 písm. b), ako aj prílohy II. kapitoly IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004. Nebalené pekárenské výrobky je nutné chrániť pred možnou kontamináciou z vonkajšieho prostredia. Žalobca, ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný zabezpečiť také technické zariadenia, ktoré zabraňujú nežiaducej kontaminácii nebalených pekárenských výrobkov tak, aby spotrebitelia nemohli ovplyvniť kvalitu a zdravotnú nezávadnosť pekárenských výrobkov. Nebalené pekárenské výrobky sú potraviny určené na priamu konzumáciu, ktoré sa už konzumujú bez ďalšej tepelnej úpravy, a preto je na zachovanie ich bezpečnosti potrebné vytvoriť podmienky vysokej čistoty a prostredia. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nešpecifikoval problematiku prekrývania pečiva, resp. ŠVPS nikde vo svojom rozhodnutí neuvádza, podľa čoho sa hodnotí technické zariadenie a podľa akých technických kritérií a noriem sa hodnotí nevhodnosť technických prostriedkov a technických zariadení určených na skladovanie pečiva, súd udáva, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) citovaného zákona jednoznačne stanovuje, že ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, t.j. obidve podmienky, čiže technické prostriedky, ako aj technické zariadenia musia byť zabezpečené súčasne. Problematiku zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov riešil žalobca v predchádzajúcom konaní vedenom na RVPS Poprad pod č.k. 2393/2012, v ktorom bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.10.2012, keď žalobcovi bolo uložené opatrenie „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu...“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2012. K súvisiacej námietke žalobcu, že rozhodnutie o uloženej pokute, resp. jeho odôvodnenie je značne neurčité, keď žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nešpecifikuje pojmy „technické prostriedky“ a „technické zariadenia“, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Pokiaľ žalobca sa domnieval, že rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (č. 471/2012), nie je dostatočne zrejme odôvodnené, zrozumiteľné, resp. nie je z jeho obsahu dostatočne jasná formulácia, ako majú zariadenia na umiestnenie nebalených pekárenských výrobkov v konečnom dôsledku byť skonštruované, mal sa neurčitosti takéhoto rozhodnutia domáhať v samostatnom konaní. Predmetnom tohto súdneho konania je súdny prieskum rozhodnutia žalovaného č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie RVPS Poprad o uložení pokuty za nesplnenie uloženého opatrenia a nie je ním prieskum rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi uložené opatrenie. K namietanej výške sankcie súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné súhlasiť, nakoľko sankcia zo strany žalovaného bola v tomto prípade určená podľa ust. § 28 zákona o potravinách. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy, vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom na jej určení sa podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, ako aj na minulosť prevádzkovateľa a podobne. Výška uloženej sankcie (3.000,- €) bola podľa názoru súdu v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a je zrejmé, že pri jej výške sa žalovaný správny orgán zaoberal hlavne minulosťou žalobcu, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni, pričom konštatoval, že už v minulosti boli v predmetnej prevádzkarni zistené rovnaké nedostatky. Prvýkrát bolo umiestňovanie na trh nebalených pekárenských výrobkov nehygienickým spôsobom v prevádzkarni žalobcu zistené už úradnou kontrolou potravín zo dňa 9.9.2010. Stanovená pokuta vo výške 3.000,- € podľa názoru súdu nie je pokutou likvidačnou a je v súlade s ust. § 28 zákona o hygiene potravín. Zohľadnená bola tiež veľkosť prevádzky, určená podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 375/2011, ktorá bola zaradená medzi malé prevádzky. V tomto prípade žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rozpätia, keď pokutu v tomto prípade bolo možné uložiť vo výške od 1.000,- € do 100.000,- €. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presný opis skutku, ktorého sa žalobca dopustil, s uvedením miesta, času ako aj spôsobu, akým a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že výrok obsahuje aj sankciu uloženú za spáchaný správny delikt, ktorý je označený právnou kvalifikáciou a je právne posúdený. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny orgán vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom o potravinách, zákonom o správnom konaní ako aj s právnymi predpismi Európskej únie. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, preto Krajský súd v Bratislave postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.