Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/62/2013 z 5. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2014, sp. zn. 1S/62/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200465.1 Krajský súd Bratislava | 1S/62/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1013200465.1 | 2014-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, predpis č. 852/2004 Z. z., predpis č. 882/2004 Z. z., OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15f8186d-c47e-40d9-9d35-5bdcb3dd6737 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200465.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200465
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200465.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: TESCO
STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828 proti žalovanému: Štátna
veterinárna a potravinová správa SR, Botanická 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013. V žalobe uviedol, že Štátna a veterinárna
a potravinová správa SR, ako odvolací správny orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 31.10.2012, ktorým táto rozhodla o
uložení pokuty 3.000,- € podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie uloženého
opatrenia zisteného úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 3.8.2012 v prevádzkarni hypermarket
Tesco Kežmarok a podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodla tak, že odvolanie žalobcu
zamietla a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa
31.10.2012 potvrdila.

Žalobca v žalobe uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je síce rozsiahle, avšak mu chýba
stručné, jednoznačné a logické zdôvodnenie. V prvej časti žaloby sa žalobca zaoberá absenciou
právneho základu na vydanie predmetného rozhodnutia, v druhej časti žaloby žalobca poukazuje
na nezmyselnosť a nevykonateľnosť nariadeného opatrenia a zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia.
Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že k zákonu o potravinách nebol prijatý nijaký vykonávací predpis, ani
iný všeobecne záväzný predpis, ktorý by upravoval problematiku prekrývania pečiva. Žalovaný nikde
vo svojom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení neuvádza, podľa čoho hodnotí technické zariadenie,
striešku prekrývajúcu čerstvé pečivo a podľa akých technických kritérií a noriem hodnotí nevhodnosť
technických prostriedkov a technických nariadení. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách
ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov.
Podľa usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR
pre účely vykonávania úradných kontrol inšpektormi ŠVPS SR boli pojmy „technické prostriedky“ a
„technické zariadenia“ definované nasledovne: „Pod pojmom technické prostriedky sa pre účely zákona
o potravinách rozumejú kliešte, jednorazové rukavice a vrecká. Pod pojmom technické zariadenia sa



rozumejú najmä kryté kontajnery, boxy, dávkovače alebo iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť
zabezpečená výmena vzduchu“.

Žalobca z praktických ako aj z estetických dôvodov pristúpil k inštalácii krytých úložných priestorov. Za
základ technického návrhu prekrytia pečiva si zobral druhú časť vety „iné kryté úložné priestory, v ktorých
musí byť zabezpečená výmena vzduchu“. Ide o pomerne širokú definíciu technického zariadenia, ktoré
nič nehovorí o tom, ako má zariadenie vyzerať, okrem toho, že úložný priestor má byť krytý a má byť v
ňom zabezpečená výmena vzduchu. Riešenie, ktoré žalobca nainštaloval, tieto vlastnosti spĺňa. Žalobca
v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, len stroho skonštatoval to,
čo bolo preukázané na nižšom stupni RVPS Poprad. Podľa názoru ŠVPS SR, ako odvolacieho orgánu,
uloženie pokuty súvisí s nehygienickým predajom pekárenských výrobkov a nesplnením opatrenia, keď
ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia „nebalené pekárenské výrobky neboli dostatočne chránené
pred možnou kontamináciou prenášanou vzduchom - prach rozptýlený v ovzduší, kvapôčková infekcia,
nakoľko zariadenia, v ktorých boli na predajnej ploche umiestnené nebalené pekárenské výrobky neboli
zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko ich kontaminácie“.

Logickou úvahou nad vyššie uvedeným zdôvodnením žalobca dospel k záveru, že RVPS na jednej
strane tvrdí, že vírusy a infekcie sa šíria aj vzduchom, na druhej strane ukladá povinnosť vykonať
opatrenie takého druhu, ktoré bude zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácie z vonkajšieho
prostredia. Také riešenie potom znamená vyrobiť akési „vzduchotesné nádoby“. Podmienky, v ktorých
má byť nekryté pečivo držané, hovoria o tom, že v nich má byť zabezpečená výmena vzduchu. Kritériá
technickej konštrukcie prekrytia pečiva, z ktorých správny orgán vychádza, sú pochybné, menia sa a
sú hlavne logicky sporné.

Žalobca má za to, že odôvodnenie trpí neurčitosťou, zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou. ŠVPS SR
síce v rozhodnutí konštatuje, že vírusy a infekcie sa šíria vzduchom, na druhej strane ukladá povinnosť
vykonať opatrenie takého druhu, ktoré bude zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho
prostredia. Potom správny orgán podľa názoru žalobcu ukladá žalobcovi pokutu za to, že vírusy sa šíria
vzduchom. Ak teda ŠVPS SR hovorí o tom, že boxy, prístrešky atď. majú byť vetrané, resp. v nich má
byť zabezpečená výmena vzduchu, tak potom nemôže ukladať pokutu za to, že žalobca nezabezpečil
boxy a nevykonal také technické opatrenia, ktoré budú zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácii
nebaleného pečiva z vonkajšieho prostredia. Správny orgán podľa žalobcu nikde nedáva dôkaz opaku o
tom, že žalobca nesplnil, resp. neprijal riešenie v súlade s platným právom. Rovnako neposkytuje nijaký
návrh technického riešenia, ktoré je vhodné a má oporu v zákone, resp. vo vykonávacom predpise.

Žalobca ďalej namieta výšku sankcie, nakoľko ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v
rámci úvahy správneho orgánu tzv. diskrečnej právomoci. Ide o zákonom dovolený rozhodovací proces,
v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí
výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a
rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite zdôvodnené. Podľa názoru žalobcu
v tejto situácii nie je jasné, ako bol zákon porušený. Žalobca tvrdí, že správny orgán by mal vykonať
dôkazy tak, aby logické vyhodnotenie dôkazov umožňovalo urobiť skutkový záver správnej úvahy za
preukázaný, hodnoverný, možný a preskúmateľný.

Keďže sa správny orgán pri zákonom dovolenej úvahe správneho orgánu musí sústrediť na zákonnosť
a limity zákonnosti a správna úvaha znamená úvahu správneho orgánu v intenciách zákona, pričom
využíva zásadu správneho hodnotenia dôkazov spôsobom, aby rozhodnutie bolo zákonné, presvedčivé
a preskúmateľné, dôvody, pre ktoré správny orgán nevykonal všetky alebo niektoré dôkazy treba uviesť
v odôvodnení rozhodnutia a k nesprávnosti správnej úvahy dochádza vtedy, ak správny orgán nakladá
so správnou úvahou príliš vágne, použije nevhodný variant pre vyriešenie situácie, nedostatočne sa
vysporiada s námietkami, tvrdeniami a súčasne nejde o prípad, kedy je možné tvrdiť, že preukazovanie
skutočností tvrdených žalobcom je nepotrebné, resp. nadbytočné a vykonané dôkazy neumožňujú urobiť
logický záver, ku ktorému správny orgán dospel a výsledkom tohto stavu je právna neistota žalobcu.



Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné
a zmätočné, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 22.4.2013 uvádza, že preskúmaním správnosti
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v
súlade s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi a jeho rozhodnutie je vecne
správne. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že RVPS Poprad pri vydávaní rozhodnutia rozhodovala na
základe dostatočne zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu
ako účastníka konania, pričom na jeho zistenie použila zákonné prostriedky.

Pri rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzala RVPS Poprad zo záznamu o dodatočnej úradnej
kontrole potravín č. 471/2012/DÚKP/SEBJU zo dňa 3.8.2012 prerokovaný s vedúcim centra služieb p.
A. P., prítomným pri kontrole, ktorý zobral na vedomie nedostatky a úradný záznam podpísal. Ďalej
vychádzal z fotodokumentácie zhotovenej počas výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa
3.8.2012, ako aj z vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania k upovedomeniu o začatí správneho
konania zo dňa 5.10.2012. Na základe vyššie uvedeného dokazovania rozhodnutím č.j. 2393/2012-163
zo dňa 31.10.2012 RVPS Poprad uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa
§ 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách.

Podľa názoru žalovaného rozhodnutie o uložení pokuty v súvislosti s nesplneným opatrením,
nehygienickým predajom pekárenských výrobkov bolo vydané oprávnene. V konaní bolo dostatočne
preukázané, že žalobca v určenej lehote nesplnil opatrenie uložené inšpektormi RVPS Poprad,
naďalej umiestňoval nehygienickým spôsobom na trh nebalené pekárenské výrobky, ktoré neboli
dostatočne chránené pred možnou kontamináciou, nakoľko zariadenie, v ktorom boli na predajnej ploche
umiestnené nebalené pekárenské výrobky, nebolo zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek
riziko ich kontaminácie. Takýmto protiprávnym konaním opakovaným nezabezpečením hygienického
predaja nebalených pekárenských výrobkov porušil žalobca § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách,
prílohu II. kapitoly V. bod 1 písm. b) a prílohu II. kapitola IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004, čím
naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách,
za čo mu bol orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v rozpätí určenom pre malého
prevádzkovateľa.

K námietkam žalobcu uvedených v žalobe, žalovaný uvádza, že RVPS Poprad vydala rozhodnutie č.
471/2012 zo dňa 24.2.2012, ktorým žalobcovi, ako účastníkovi konania uložila podľa ust. § 23 ods.
5 zákona o potravinách v súlade s § 19 ods. 1 citovaného zákona opatrenie „zabezpečiť hygienický
predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť
skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby
v nich bola zabezpečená výmena vzduchu do 30 dní odo dňa tohto rozhodnutia“. Žalobca voči
tomuto rozhodnutiu podal odvolanie rozhodnutím č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012 bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a rozhodnutie RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012 bolo potvrdené. Toto rozhodnutie
dňa 7.5.2012 nadobudlo právoplatnosť. Predmetom tohto konania nie je preskúmanie právoplatného
rozhodnutia RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012, ktorým bolo predmetné opatrenie uložené,
ale preskúmanie rozhodnutia RVPS Poprad č. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012, ktorým prvostupňový
správny orgán uložil pokutu za nesplnenie uloženého opatrenia. Ako vyplýva zo záznamu o dodatočnej
úradnej kontrole potravín, inšpektori nekonštatovali nedodržanie usmernenia, ale to, že žalobca ako
prevádzkovateľ nesplnil opatrenie tým, že nezabezpečil hygienický predaj nebalených pekárenských
výrobkov.



Žalovaný tvrdí, že pri predaji pekárenských výrobkov nestačí zabezpečiť technické prostriedky, ako sú
igelitové rukavice, či kliešte na pečivo, alebo technické zariadenia ako krytý zásobník ale podľa ust. § 12
ods. 1 písm. f) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj
nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení,
t.j. obidve podmienky aj technické prostriedky a technické zariadenia musia byť zabezpečené súčasne
a nie je možné to riešiť alternatívne a to buď technickými prostriedkami alebo technickými zariadeniami.

K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, na základe čoho ŠVPS SR určila sankciu a jej výšku, žalovaný
uvádza, že pri určení výšky pokuty bolo vychádzané z príslušných ustanovení zákona o potravinách. V
zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28
zákona o potravinách. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy, vecne a miestne príslušného
orgánu súdnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách
prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či
ide o opakované protiprávne konanie. Tieto jednotlivé kritériá pre určenie výšky pokuty podľa názoru
žalovaného, boli v rozhodnutí jasne rozpísané a odôvodnené.

Žalovaný trvá na svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia,
má za to, že z preukázaných skutočností je dostatočne zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané
oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý zakladá administratívno-
právnu zodpovednosť žalobcu a je zákonné.

Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o potravinách, zákonom o správnom konaní a právnymi
predpismi Európskej únie, predmetné rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotno-
právne aj procesno-právne predpoklady pre vydanie takéhoto rozhodnutia, rozhodnutie je zrozumiteľné
a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje,
aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že
žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým Štátna
veterinárna a potravinová správa SR v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa 31.10.2012 odvolanie žalobcu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.10.2012 potvrdila.



Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím RVPS Poprad č.j. 2393/2012 zo dňa
31.10.2012 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona
č. 152/1995 Zb. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách)
za porušenie jeho ustanovení, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov
zistené dodatočnou úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 3.8.2012 v prevádzkarni žalobcu
hypermarket Tesco Kežmarok, Tvarožnianska 2332/9 v Kežmarku, ktorá bola zameraná na overenie
splnenia opatrenia „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom
technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej
kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu s termínom do
30 dní od doručenia rozhodnutia“.

Dodatočnou úradnou kontrolou potravín dňa 3.8.2012 bolo zistené, že žalobca ako účastník konania
nesplnil opatrenie, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím RVPS Poprad č. 471/2012 zo dňa 24.2.2012,
(ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012, právoplatné dňa 7.5.2012)
vydané na základe úradnej kontroly potravín vykonanej v predmetnej prevádzkarni dňa 25.1.2012.

Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že kontrolou vykonanou dňa 3.8.2012 bolo
zistené, že v prevádzkarni žalobcu hypermarket Tesco v Kežmarku boli nebalené pekárenské výrobky
uložené na predajnej ploche v prútených košoch umiestnených tak, že prístup k pečivu bol umožnený z
každej strany. Prútené koše boli umiestnené vo výške cca 90 cm nad podlahou. Na dne každého koša
bol drevený rošt, prekrytý papierom, nad každou skupinou košov bola umiestnená plastová strieška vo
výške cca 70 cm od prednej hrany košov. Ďalej bolo kontrolou zistené, že nebalený chlieb bol uložený
v zošikmených policiach, v regáloch pri stene. Police nad sebou boli umiestnené tak, že z prednej
strany spodná prečnievala cez okraje police umiestnenej nad ňou, čím bol chlieb policou prekrytý len
čiastočne. Nebalené chleby ponúkané na predaj neboli chránené pred možnou kontamináciou. V čase
výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 3.8.2012 bola vyhotovená fotodokumentácia. Zistené
skutočnosti boli zdokumentované v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 471/2012/DUKP/
SEB, JU zo dňa 3.8.2012, ako aj prerokované s vedúcim centra služieb p. A. P., ktorý bol pri predmetnej
kontrole prítomný a ktorý uvedené nedostatky zobral na vedomie.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že na základe zistených skutočností začala vecne a miestne
príslušná RVPS Poprad dňa 1.10.2012 v súlade s ust. § 18 zákona o správnom konaní, správne
konanie č. 2058/2012 vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho
vykonanie a dala žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť, aby sa v zmysle § 33 zákona o správnom
konaní vyjadril k podkladu aj k spôsobu zistenia, prípadne, aby navrhol vo veci dokazovanie. Žalobca
upovedomenie prevzal dňa 3.10.2012 a dňa 9.10.2012 doručil prvostupňovému správnemu orgánu
vyjadrenie. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom dodatočnej úradnej
kontroly zo dňa 3.8.2012 a vo svojom vyjadrení žiada, aby správne konanie bolo zastavené.

RVPS Poprad nevyhovela žiadosti žalobcu o zastavenie konania a vydala rozhodnutie č.j. 2393/2012 zo
dňa 31.10.2012, ktorým žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách uložila za nesplnenie
opatrenia pokutu vo výške 3.000,- €.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo
rozhodnuté v zmysle ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného.

IV.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, tento zákon ustanovuje:



a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a
ochrany spotrebiteľa na trhu potravín

b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám

c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc úradov, úradnej kontroly potravín podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o potravinách sa úradnou kontrolou overuje dodržiavanie požiadaviek
ustanovených zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania
potravín a ich distribúcie.

Podľa ust. § 23 ods. 5 citovaného zákona, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti
ukladajú opatrenia a pokuty.

Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) orgán ústrednej kontroly potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu
od 1.000,- € do 100.000,- €, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2.000,- € do 150.000,- € a veľkému
prevádzkovateľovi pokutu od 3.000,- € do 200.000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi sťažuje, alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej
kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 - 20, alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené
opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín
z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a nespolupracuje
s orgánom úradnej kontroly potravín.

Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny vrátane internetového
predaja, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 zo dňa 29.4.2004 o hygiene potravín v platnom znení.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia ES č. 852/2004, hygiena potravín znamená opatrenia a podmienky
potrebné na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc
do úvahy jej určené použitie.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. f) nariadenia ES č. 852/2004, kontaminácia znamená prítomnosť alebo
zavedenie nebezpečenstva.

Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 882/2004 zo dňa 29.4.2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a
krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení, na ktoré
odkazuje zákon o potravinách, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby
zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude
konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa, pokiaľ
ide o nedodržiavanie predpisov.

Podľa kapitoly I. čl. 54 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 882/2004, konania v prípade nedodržania predpisov,
pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia - nariadenie hygienických postupov
alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie potravinovej
bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového práva.

Podľa prílohy II. kapitoly V. bod 1 písm. b) nariadenia ES č. 852/2004 všetky predmety, príslušenstvo
a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých
materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo
akékoľvek riziko kontaminácie.



Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny vrátane internetového
predaja, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom
technických prostriedkov a technických zariadení.

Podľa prílohy II. kapitoly IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004, potraviny sa musia na všetkých
stupňoch distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú
nevhodné na ľudskú spotrebu, kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že
by sa mohli v takom stave konzumovať.

Podľa ust. § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej
pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie
žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy v Poprade zo dňa 31.10.2013, ktorým táto rozhodla o uložení pokuty
žalobcovi vo výške 3.000,- € podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie
uloženého opatrenia.

Porušenie zákona o potravinách prvostupňový správny orgán zistil pri kontrole vykonanej dňa 3.8.2012,
kedy bolo zistené za prítomnosti vedúceho centra služieb p. A. P., že žalobca, ako účastník konania,
nesplnil opatrenie, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím RVPS Poprad č. 471 zo dňa 24.2.2012, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1176/2012 zo dňa 3.5.2012, právoplatné 7.5.2012. Pri tejto
kontrole bolo nepochybne zistené, že účastník konania (žalobca) v určenej lehote nesplnil opatrenie
uložené inšpektormi RVPS Poprad, naďalej umiestňoval nehygienickým spôsobom na trh nebalené
pekárenské výrobky, ktoré neboli dostatočne chránené pred možnou kontamináciou, nakoľko zariadenie,
v ktorom boli na predajnej ploche umiestnené nebalené pekárenské výrobky, nebolo zabezpečené
tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko ich kontaminácie. Takéto protiprávne konanie (opakované
nezabezpečenie hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov), je možné podľa názoru
súdu hodnotiť ako porušenie vyššie citovaného ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o potravinách v spojení
s prílohou II. kapitola V. bod 1 písm. b), ako aj prílohy II. kapitoly IX. bod 3 nariadenia ES č. 852/2004.
Nebalené pekárenské výrobky je nutné chrániť pred možnou kontamináciou z vonkajšieho prostredia.
Žalobca, ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný zabezpečiť také technické zariadenia,
ktoré zabraňujú nežiaducej kontaminácii nebalených pekárenských výrobkov tak, aby spotrebitelia
nemohli ovplyvniť kvalitu a zdravotnú nezávadnosť pekárenských výrobkov. Nebalené pekárenské
výrobky sú potraviny určené na priamu konzumáciu, ktoré sa už konzumujú bez ďalšej tepelnej úpravy,
a preto je na zachovanie ich bezpečnosti potrebné vytvoriť podmienky vysokej čistoty a prostredia.

K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nešpecifikoval problematiku
prekrývania pečiva, resp. ŠVPS nikde vo svojom rozhodnutí neuvádza, podľa čoho sa hodnotí technické
zariadenie a podľa akých technických kritérií a noriem sa hodnotí nevhodnosť technických prostriedkov a
technických zariadení určených na skladovanie pečiva, súd udáva, že s touto nie je možné sa stotožniť.

Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) citovaného zákona jednoznačne stanovuje, že ten, kto predáva
potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom
technických prostriedkov a technických zariadení, t.j. obidve podmienky, čiže technické prostriedky,
ako aj technické zariadenia musia byť zabezpečené súčasne. Problematiku zabezpečiť hygienický
predaj nebalených pekárenských výrobkov riešil žalobca v predchádzajúcom konaní vedenom na RVPS
Poprad pod č.k. 2393/2012, v ktorom bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.10.2012,
keď žalobcovi bolo uložené opatrenie „zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov
prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek
možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu...“. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2012.

K súvisiacej námietke žalobcu, že rozhodnutie o uloženej pokute, resp. jeho odôvodnenie je značne
neurčité, keď žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nešpecifikuje pojmy „technické prostriedky“ a
„technické zariadenia“, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Pokiaľ žalobca sa domnieval, že



rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských
výrobkov (č. 471/2012), nie je dostatočne zrejme odôvodnené, zrozumiteľné, resp. nie je z jeho
obsahu dostatočne jasná formulácia, ako majú zariadenia na umiestnenie nebalených pekárenských
výrobkov v konečnom dôsledku byť skonštruované, mal sa neurčitosti takéhoto rozhodnutia domáhať v
samostatnom konaní. Predmetnom tohto súdneho konania je súdny prieskum rozhodnutia žalovaného
č. 4344/2012 zo dňa 23.1.2013, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie RVPS Poprad
o uložení pokuty za nesplnenie uloženého opatrenia a nie je ním prieskum rozhodnutia, ktorým bolo
žalobcovi uložené opatrenie.

K namietanej výške sankcie súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné súhlasiť, nakoľko sankcia
zo strany žalovaného bola v tomto prípade určená podľa ust. § 28 zákona o potravinách. Stanovenie
výšky pokuty je vecou správnej úvahy, vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín,
pričom na jej určení sa podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie,
následky protiprávneho konania, ako aj na minulosť prevádzkovateľa a podobne. Výška uloženej
sankcie (3.000,- €) bola podľa názoru súdu v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a
je zrejmé, že pri jej výške sa žalovaný správny orgán zaoberal hlavne minulosťou žalobcu, skúmal
nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni, pričom konštatoval, že už v minulosti boli v predmetnej
prevádzkarni zistené rovnaké nedostatky. Prvýkrát bolo umiestňovanie na trh nebalených pekárenských
výrobkov nehygienickým spôsobom v prevádzkarni žalobcu zistené už úradnou kontrolou potravín zo
dňa 9.9.2010. Stanovená pokuta vo výške 3.000,- € podľa názoru súdu nie je pokutou likvidačnou a
je v súlade s ust. § 28 zákona o hygiene potravín. Zohľadnená bola tiež veľkosť prevádzky, určená
podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 375/2011, ktorá bola zaradená
medzi malé prevádzky. V tomto prípade žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného
rozpätia, keď pokutu v tomto prípade bolo možné uložiť vo výške od 1.000,- € do 100.000,- €.

Podľa názoru súdu z administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo
výroku presný opis skutku, ktorého sa žalobca dopustil, s uvedením miesta, času ako aj spôsobu, akým
a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že výrok obsahuje aj sankciu uloženú za spáchaný
správny delikt, ktorý je označený právnou kvalifikáciou a je právne posúdený.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny
orgán vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom o potravinách, zákonom o správnom
konaní ako aj s právnymi predpismi Európskej únie. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, preto Krajský súd v Bratislave postupom
podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.