Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212210765 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212210765.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. Q., T..Q.., B., F. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: L. G. T. J. A. T. Š. H. V. Á. , bytom B., X. Č.. XXXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou L. X., súdnom tajomníčkou Okresného súdu B. V.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: I. na H. H. Q. O., X., V.Ž. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie sumy 730,19 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19. októbra 2012, č.k. 51C 131/2012-156, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.10.2012, č.k. 51C 131/2012-156, zastavil konanie podľa ustanovenia § 96 O.s.p. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 663,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.12.2010 do zaplatenia, pretože v tejto časti zobral navrhovateľ návrh späť pred začatím pojednávania; dôvody späťvzatia neuviedol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšok v sume 66,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 16,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedenej sume zodpovedajú neuhradené poplatky za telekomunikačné služby v období od 16.7.2010 do 16.10.2010; odporkyňa si svoju povinnosť vyplývajúca jej z uzavretej zmluvy o pripojení č. T. nesplnila. V tejto časti dôvodil ustanovením § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 43 ods. l, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zastavujúcej časti o náhrade trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a tak by bol povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Odporkyni však náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala. Vo vyhovujúcej časti súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 €, čomu zodpovedá zaplatený poplatok z predmetu konania (§ 142 ods. l O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Dôvodil, že podľa zásady úspešnosti by vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporkyne, prináležala náhrada trov konania v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť. Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom, si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. IV. ÚS 2777/2011, III. ÚS 2984/2009). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd mu môže priznať náhradu takto vzniknutých trov. Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (aj podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti zdôraznil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.9.2004, sp.zn. II. ÚS 78/2003, z ktorého vyplýva, že samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy, pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom. V prejednávanej veci vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne v sume 121,90 € za dva úkony právnej pomoci. Po starostlivom zvážení všetkých okolností súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv odporkyne, na ktorej strane vedľajší účastník vystupoval. Vedľajším účastníkom je I. na H. H.Č. Q. O., teda združenie podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam X., X. a Q. G., avšak aj vzorovú žalobu proti F. Q. Q. J. o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková. Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Hoci tieto závery boli dostatočným dôvodom na to, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, súd zohľadnil aj ďalšie skutočnosti, ktoré majú pôvod v prejednávanej veci, osobitne v charaktere veci a v postupe vedľajšieho účastníka v konaní. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých (obdobných) sporoch sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. O tom svedčí aj to, že ako je súdu známe z úradnej činnosti a ako to vyplýva aj z podania, ktorým vedľajší účastník vstúpil do tohto konania, na súde prvého stupňa (i na väčšine iných súdov v Slovenskej republike), vstúpil vedľajší účastník do množstva obdobných sporov, kde jeho konkrétna obrana spočíva v namietaní uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom opakovane uvádza totožné argumenty, ktoré už navyše súdy v obdobných veciach použili vo svojej rozhodovacej činnosti (tieto rozsudky vedľajší účastník sám opakovane predkladá súdu spolu so svojim vyjadrením). Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Naviac, vedľajší účastník už priamo v písomnom podaní, v ktorom namietol zmluvnú pokutu, si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré ešte ani nebolo súdom nariadené a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho advokáta, vec prejednal a rozhodol. Vedľajší účastník rovnako postupuje aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých takto do konania vstúpil, pričom vo väčšine vecí splnomocnil totožného advokáta. Za takýchto okolností potom nepochybne, tiež v spojení s už skôr uvedenými závermi, v žiadnom prípade nemožno považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto konaní. Navrhovateľovi vrátil poplatok z predmetu konania v sume 20,37 € v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť, v súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súdny poplatok za návrh zaplatil navrhovateľ celkom v sume 43,50 €, z toho suma 16,50 € pripadá na súdny poplatok za tú časť návrhu, ktorá zostala predmetom konania, v ktorej navrhovateľ nevzal návrh späť. Postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vrátil navrhovateľovi uvedenú časť súdneho poplatku pripadajúceho na časť návrhu, v ktorej bolo konanie zastavené, po odpočítaní sumy 16,50 €. Nakoľko poplatok sa navrhovateľovi vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,63 €, súd navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 20,37 € (43,50 € - súdny poplatok za návrh v zostávajúcej časti 16,50 € - krátená časť súdneho poplatku 6,63 €). . Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník dôvodiac tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci sa malo správne aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. V prvom rade uviedol, že navrhovateľ berie návrhy späť na súdoch, kde Združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní, celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva návrhy v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj odporcom, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt. Z toho vyplýva, že správanie sa navrhovateľa v spore, najmä z okolností, za ktorých navrhovateľ plošne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, porušuje spotrebiteľské práva, po použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. Zdôraznil čl. 7 ods. l Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predpokladá, že súd v predmetnej právnej veci vydal platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (súčasť silnej nadnárodnej siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách) istinu a trovy konania a súd nemal žiaden problém. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov konania vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním (napr. uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 30.4.2012, sp.zn. 7Co 31/2012). Súd prvého stupňa nepochopil podstatu a ciele Združenia, ako aj nepochopil princíp náhrady trov konania. Združenie má, ako každý iný subjekt, právo na náhradu trov konania; čo súčasne neznamená, že účelovo obchádza svoju neziskovosť. Trovy úspešného konania (aj procesne úspešného pri zastavení konania) patria vedľajšiemu účastníkovi, ktorý ich musí nahradiť svojmu právnemu zástupcovi, ktorý sa výkonom advokácie legálne živí; Združenie je nemajetné, vystupuje proti celospoločenským nešvárom civilnej úžery, neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík a vedomého uplatňovania premlčaných pohľadávok. Od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky získalo len 4.000,-- €, čo nepokrýva ani len poštovné výdavky. Najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani Združenie. V množstve sporov Združenie pomohlo spotrebiteľom, očistilo zmluvy od neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Chcel by ochrániť ešte viac spotrebiteľov a vstúpiť do všetkých spotrebiteľských konaní, ale nedovoľujú mu to jeho skromné možnosti, neochota advokátov zastupovať Združenie, iluzórna podpora Združenia zo strany štátu, nepochopenie funkcie súdov v systéme napĺňania vysokých cieľov politiky EÚ pri ochrane spotrebiteľov zo strany niektorých sudcov. Odporca bol v konečnom dôsledku úspešný. Pri nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti zdôraznil čl. 169 ods. l Zmluvy o fungovaní EÚ podľa ktorého Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov; ďalej čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa ktorého politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; čl. 47 Charty základných práv EÚ, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti; zdôraznil tiež ustanovenie § 137 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Z obsahu rozsudku vyplýva, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Náhrada trov konania mu bola priznaná napr. uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.1.2012, č.k. 3Co 131/2011-85. Z uznesenia vyplýva, že nie je možné nedôvodne a bez akýchkoľvek logických súvislostí podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo. Vedľajší účastník mal ďalej za to, že v prípade, žeby mu náhrada trov konania nebola priznaná, znamenalo by to nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov z jeho strany na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania za podmienok ustanovených zákonom). Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, II. ÚS 31/2004, II. ÚS 56/2005, IV. ÚS 147/2008, II. ÚS 122/2009. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. Náhrada trov konania mu, ako vedľajšiemu účastníkovi, bola priznaná napr. vo veciach vedených na Krajskom súde Prešov pod sp.zn. 2Co 16/2012, 18Co 16/2012, 7Co 31/2012, na Krajskom súde Košice pod sp.zn. 1Co 367/2011, 5Co 102/2012, 9Co 33/2012, 9Co 37/2012, na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 17Co 87/2012, 13Co 193/2012. Odvolaciemu súdu navrhol preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 237,41 €, trovy odvolacieho konania v sume 121,90 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré zároveň vyčíslil. Žiadal tiež náhradu trov odvolacieho konania v sume 35,05 €, ktoré rovnako vyčíslil. Účastníci sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nemožno priznať úspech. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 14.5.2012 domáhal zaplatenia sumy 730,19 € odporkyňou, keď základom sporu bola spotrebiteľská zmluva. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol neskôr zrušený podľa ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p. Vedľajší účastník, I.M. na H. H. Q. O., X., zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, vstúpil do konania na stranu odporkyne podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. v mesiaci jún 2012 z vlastného rozhodnutia. Ďalšie podanie, ktorým sa vyjadroval k nárokom navrhovateľa, vedľajší účastník súdu predložil v mesiaci august 2012 a zároveň žiadal náhradu trov konania v sume 121,90 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku a dôvod zároveň odôvodnil. Zostalo tiež nepochybným, že navrhovateľ zavinil, že konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 663,88 € spolu s príslušenstvom muselo byť zastavené, keďže neskôr zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu; a že teda návrh v tejto časti nebol podaný dôvodne (v tejto časti zostal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný). Úspešnej odporkyni náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže jej žiadne trovy nevznikli, resp. si ich vôbec neuplatnila. Predmetom odvolacieho konania zostalo (len) vecné preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Z ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá, druhá O.s.p. vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník; koná však iba sám za seba. Nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov (účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie, práva), ale ani to, aby bol vedľajší účastník zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré svojím procesným zavinením spôsobil. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, aj vedľajšiemu účastníkovi, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť; avšak len tie, ktoré účelne vynaložil, vynaloží, na uplatňovanie (bránenie) svojho práva. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je preskúmateľné, podrobne odôvodnené. Popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania, vedľajším účastníkom, v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia však nebude možné považovať v prípadoch, keď sám účastník (vedľajší účastník) má zriadené právne oddelenie, disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, keď predmetom jeho činnosti je poskytovať ochranu (nepochybne aj právnu)spotrebiteľovi, ako je tomu v prejednávanej veci u vedľajšieho účastníka. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (vedľajšieho účastníka) na právne zastúpenie, na právnu pomoc, na súdnu ochranu, právo poradiť sa, nechať sa obhajovať, zastupovať (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta prvá, tretia O.s.p.), ktorá sa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Vedľajší účastník mal reálnu možnosť riešiť otázku svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby niektorej možnosti. Avšak za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu (aj právnu) spotrebiteľom, keď na tento účel bol zriadený, už nemožno považovať trovy jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie práva spotrebiteľa, vedľajšieho účastníka, v súdnom konaní, a to ani za predpokladu, žeby mal účastník, na strane ktorého vystupuje, plný úspech, resp. žeby mu zákonodarca priznával právo na náhradu trov konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, účelne vynaložené, vznikli. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi) ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.) stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa ako správnymi. Navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.