Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/156/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109218694 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109218694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: R. N., Z. V. X. T. X, X., Z. E., štátna príslušnosť talianska, zastúpený Advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský, s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, proti odporcovi: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o uloženie povinnosti vydať motorové vozidlo, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C 151/2009 - 115 zo dňa 17. februára 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý vydať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo zn. Y. N. U. - V. U. XXX N. N. XXX, X. : S. XXXXXXXAOXXXXX, modrá metalíza, v súčasnej dobe so slovenským W. : V.-XXXTS a so slovenským osvedčením o evidencii č. SF 478 306, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 199 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.842,90 €, na účet Advokátskej kancelárii Čarnogurský ULC, s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi vydať mu osobné motorové vozidlo zn. Y. U.-V. U. XXX N. N. XXX, X.: S. XXXXXXXAXXXXXX, modrá metalíza, v súčasnej dobe so slovenským W.: V.-XXXTS a so slovenským osvedčením o evidencii č. F. XXX XXX, ako aj všetky k nemu prislúchajúce dokumenty. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z potvrdenia o vlastníctve Č.. XX/ AXXXXXXJ zo dňa 19.04.2006, ktoré vydal Automobilový klub Talianska, Verejný automobilový register, zistil, že ako majiteľ osobného motorového vozidlo Y. R. U. XXX V., karoséria WDC1641221A037968, Š. N. je uvedený navrhovateľ. Ďalej zistil, že navrhovateľovi bola za nové vozidlo značky U.-V. U. XXX N.C. N. XXX, modrá metalíza, EČV nemecká značka O.-E., číslo podvozku WDC1641221A037968, vystavená faktúra na sumu 67.500 €. S poisťovňou ASSICURAZIONI S.P.A so sídlom v Talianskej republike uzavrel navrhovateľ povinné zmluvné poistenie vozidla U. U. XXX N. N. W. N. XXXXBJ. Dňa 15.05.2007 o 17.15 hod. ohlásil navrhovateľ krádež predmetného motorového vozidla. Navrhovateľ ako ohlasovateľ uviedol, že o 4.28 hod. dňa 15.05.2008 vo Verone neznámi páchatelia odviezli vozidlo a k priebehu udalosti uviedol, že auto nechal zaparkované vonku a kľúč zabudol v štartéri. Pri kontrole garáže zistil, že došlo ku krádeži vozidla, ktoré bolo riadne zaparkované. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS : ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 05.11.2008 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona, z dôvodu, že doposiaľ neznámy páchateľ od presne nezisteného času do 17.06.2008 na doposiaľ nezistenom mieste v úmysle zakryť pôvod veci v trestnom čine doviezol takú vec a mal tak získať značný prospech tým spôsobom, že osobné motorové vozidlo K.. U. V., X.: S. doviezol zo zahraničia na Slovensko, dňa 17.06.2008 si podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla členského štátu spolu s čestným prehlásením, že vozidlo je nové, nebolo doteraz registrované a ani mu nebola pridelená ŠPZ, ako aj faktúrou o kúpe uvedeného vozidla za sumu v prepočte 1.185.551,1 Sk, kde ako predajca figuruje firma: Autohaus Werner GmbH, so sídlom Seckenhauser strasse 7, 288 44 Weyhe - Leeste a ako kupujúci fyzická osoba U. Š., Z. XX, V.. Na základe týchto dokladov Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave dňa 20.06.2008 vydal rozhodnutie o uznaní vyššie uvedeného typového schválenia a následne bolo na predmetné vozidlo vystavené osvedčenie o evidencii pod č. SF 478 206. Dňa 03.10.2008 pracovníci OKP ÚJaKP, OR PZ v Bratislave III toto vozidlo zaistili osobe L. D., V. P. XX, V., keď Národná ústredňa P PZ SR Sirene potvrdila skutočnosť, že predmetné vozidlo bolo dňa 15.05.2008 odcudzené vo Verone (Taliansko) ku škode osoby R. N., čím sa takto neznámy páchateľ svojím konaním snažil získať ekonomický prospech plynúci z trestnej činnosti. Dňa 18.11.2008 bol v trestnej veci zločinu legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písmeno a/ ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona vypočutý ako svedok L. D., ktorý uviedol, že dňa 03.10.2008 mu bolo zaistené osobné motorové vozidlo K.. U. V. U. XXXCDi, modrej metalízy, W.: V.- XXXTS, osvedčenie o evidencii vozidla a kľúč od tohto vozidla. Vozidlo odkúpil od osoby, ktorú pozná pod menom E. a to niekedy v lete roku 2008 bez písomnej zmluvy a za sumu 1.800.000,- Sk. Vozidlo kupoval cez leasing v spoločnosti Oberbank Leasing a platí mesačne leasing 20.000,- Sk. Vozidlo dal prepísať na svoje meno asi deň pred tým, ako mu bolo zaistené. L. D. v rámci výsluchu uviedol, že vozidlo si nárokuje, nakoľko ho kupoval v dobrej viere a bolo mu povedané, že auto je nové a všetko je v poriadku. Dňa 18.11.2008 bol v trestnej veci zločinu legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písmeno a/ ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona vypočutý ako svedok V. T., zástupca spoločnosti Oberbank Leasing s.r.o. , ktorý uviedol, že leasingová spoločnosť Oberbank Leasing so sídlom Galvaniho 7/B v Bratislave je vlastníkom vozidla K.. U. V. U. XXXCDi, W.: V.-XXXTS, a to na základe leasingovej zmluvy č. 11437 uzavretej medzi spoločnosťou Oberbank Leasing s.r.o. a spoločnosťou ERTA, s.r.o. zo dňa 26.09.2008. Za spoločnosť ERTA s.r.o. zmluvu podpisovali obaja konatelia. Dodávateľovi - firme L-MIX s.r.o. bola zložená 40% záloha, ktorá bola započítaná ako 40% akontácia. Peniaze boli tejto firme vyplatené prevodom v banke. Celá suma, ktorú dodávateľovi spoločnosť Oberbank leasing s.r.o. zaplatila, bola 1.092.000,- Sk aj s DPH. Leasing bol na 48 mesiacov po 26.580,- Sk aj s DPH mesačne. Zaistené vozidlo si spoločnosť Oberbank Leasing s.r.o. nárokuje, nakoľko je zatiaľ vlastníkom vozidla. Dňa 18.12.2008 bol v trestnej veci zločinu legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písmeno a/ ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona vypočutý ako svedok navrhovateľ, ktorý uviedol, že osobné motorové vozidlo K.. U. V. U. XXXCDi, W.: N. zakúpil od firmy Car Center za sumu 67.500,- eur a predložil faktúru č. 01001-2005. Ďalej uviedol, že auto užíval až do dňa 15.05.2008, kedy mu bolo vo Verone odcudzené z dvora jeho domu. Páchatelia museli preskočiť plot, ktorý si potom otvorili automaticky pomocou diaľkového ovládania. Trestné konanie je vedené na polícii vo Verone v Taliansku proti neznámemu páchateľovi. Na vozidle sú určité markanty, a to škrabance na ľavom prednom nárazníku, na pravom zadnom blatníku, z vnútra na zadných ľavých dverách blízko okienka je malé poškodenie. Auto proti krádeži poistené nemal a nikto mu odškodnenie nezaplatil. Vlastníkom vozidla je stále on. Dňa 03.10.2008 o 09.50 hod. bolo v zmysle § 21 ods. 1 Zákona č. 171/93 Z.z. o PZ zaistené vozidlo mercedes V. U. XXXCdi, X.: S., modrá metalíza, V. XXXTS, D.: F. a 1 kľúč osobe L. D.. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 18.12.2008 bolo podľa § 97 ods. 1 Tr. por. v trestnej veci zločinu legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona vec:osobné motorové vozidlo K.. U. V. U. XXX N. X.: S., U. U., W.: V.-XXXTS, ktoré bolo dňa 03.10.2008 podľa § 21 Zákona č. 171/1993 Z.z. zaistené pracovníkom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave osobe L. D., O. XX.XX.XXXX, V. P. XX, V. a dňa 11.11.2008 bola vec podľa § 92 ods. 1 Trestného poriadku prevzatá vyšetrovateľom OR PZ v Bratislave III, uložená do úschovy Okresného súdu Bratislava III a to z dôvodu, že existujú pochybnosti o práve na vozidlo, keď na vozidlo si robí nárok viacero subjektov. V rámci poučenia boli osoby, ktoré si na uvedenú vec robia nárok, upozornené, aby svoj nárok uplatnili v občianskom súdnom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2009. Na základe oznámenia navrhovateľa súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené konanie pod spisovou značkou 43C 10/2009, ktoré sa týkalo právnej veci navrhovateľa: Oberbank Leasing s.r.o. proti odporcovi R. N. o určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľ Oberbank Leasing s.r.o. sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.01.2009 domáhal voči odporcovi: R. N. určenia, že spoločnosť Oberbank Leasing s.r.o. je vlastníkom osobného motorového vozidla značky U. V., Z.: U. XXX N., X.: S., modrej metalízy. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2009 navrhovateľ Oberbank Leasing s.r.o. podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhol pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade: ERTA, s.r.o. so sídlom Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava. Podaním doručeným súdu dňa 06.04.2009 navrhovateľ Oberbank Leasing s.r.o. doplnil petit návrhu a žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla modrej metalízy značky U. V., obchodného názvu U. XXX N., typ /variant/verzia: U., X.: S., identifikačné číslo motora (typ) 642.940, evidenčné číslo vozidla: V., dátum prvej evidencie (rok výroby) 26.6.2008. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 43C/10/2009-78 zo dňa 18. septembra 2009 konanie podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil pre nedostatok právomoci súdu, keď odporca R. N. má trvalý pobyt na území Talianska. Prejednávaná vec nespadá pod prípady taxatívne vymenované v článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a teda odporcu ako osobu s bydliskom na území Talianska nie je možné žalovať na území Slovenskej republiky a to s poukazom k článku 24 a 26 nariadenia, keďže odporca výslovne vyhlásil, že sa konania nezúčastní. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 43C/10/2009-78 zo dňa 18. septembra 2009 nadobudlo dňa 21.10.2010 právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 271/09-93 zo dňa 31. augusta 2010. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie ust. § 21 ods. 1, 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 97 ods. 1 Tr. por. a § 126 ods. 1 Obč. zák.; dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa a ani nedochádza k zadržovaniu veci predmetného motorového vozidla neprávom, a preto návrhu navrhovateľa na vydanie veci nie je možné vyhovieť. Uviedol, že odporca postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a splnil si svoju zákonnú povinnosť, keď v rámci trestného konania po zistení, že na osobné motorové vozidlo si robia nárok viaceré subjekty, rozhodol o uložení motorového vozidla do úschovy. Vyšetrovateľ zároveň poučil osoby, ktoré si nárokujú predmetné osobné motorové vozidlo, aby si svoj nárok uplatnili v občianskom súdnom konaní. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa zo strany odporcu by došlo až v prípade, ak by odporca i napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým by bol navrhovateľ určený za výlučného vlastníka predmetného motorového vozidla, toto vozidlo odmietol navrhovateľovi vydať. Rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlo však nebolo vydané. Prvostupňový súd zastal názor, že jediným spôsobom, ako odstrániť stav právnej neistoty, by bolo podanie žaloby o určenia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu voči osobám, ktoré si rovnako uplatňujú nárok z titulu vlastníctva k motorovému vozidlu. Podkladom pre rozhodnutie súdu o uložení povinnosti odporcovi vydať osobné motorové vozidlo navrhovateľovi by bolo určenie, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného motorového vozidla. V závere odôvodnenia súd prvého stupňa dodal, že v tomto konaní nemohol prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému motorovému vozidlu bez účasti všetkých osôb, ktoré si uplatňujú vlastnícke právo k tomuto vozidlu. Z dôvodu, že konaniu o uložení povinnosti odporcu vydať predmetné motorové vozidlo navrhovateľovi, za stavu, keď nároky z titulu vlastníckeho práva k vozidlu si uplatňujú ďalšie subjekty, nepredchádzalo konanie o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa voči odporcovi vydania veci. Súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď odmietol riešiť ako prejudiciálnu otázku vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentoval tým, že podal žalobu o vydanie veci podľa § 80 písm. b/ O.s.p., pretože jeho vlastnícke právo nebolo kvalifikovane spochybnené; práve naopak, bolo osvedčené aj v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, ČVS: ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 18.12.2008. Mal za to, že krádežou veci vlastnícke právo pôvodného vlastníka nezaniká, dochádza len k narušeniu výkonu práva držby. Krádež auta bola osvedčená nielen slovenskými, ale aj talianskymi policajnými orgánmi. Naviac z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-840/OVK-B3-2008 (teraz ČVS: ORP-813/OVK-B3-2008) je zrejmý spôsob registrácie vozidla navrhovateľa na Slovensku. K tvrdeniu, že na základe ústnej kúpnej zmluvy uzavretej s osobou menom „E.“ malo dôjsť ku kúpe motorového vozidla a jeho následnému prevodu na lízingovú spoločnosť, navrhovateľ uviedol, že ústna kúpna zmluva pri aute značnej hodnoty bez jasnej totožnosti predchádzajúceho vlastníka nemôže byť považovaná za platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva a o akejkoľvek dobromyseľnosti možno mať vážne pochybnosti. Zdôraznil, že nároky ďalších subjektov boli a sú vyslovene pochybné. Navrhovateľ a ani orgány činné v trestnom konaní nikdy nepovažovali otázku vlastníckeho práva navrhovateľa za spornú. Súd prvého stupňa aplikoval podmienky prípustnosti vindikačnej žaloby vyslovene reštriktívne, pričom nie je pravdou, že podmienkou jej prípustnosti je neoprávnené zadržiavanie veci. Súd prvého stupňa sa ešte pred otvorením pojednávania pokúsil o zmier medzi účastníkmi, a preto je namieste otázka, prečo sa súd o tento zmier pokúšal, keď tvrdí, že je potrebné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Nepovšimnutým nemožno nechať ani prednes zamestnanca odporcu, ktorý v rámci záverečnej reči navrhol, že v prípade neuplatňovania si práva na náhradu trov konania navrhovateľom, sa vzdá práva podať opravný prostriedok, čo možno považovať za uznanie nároku navrhovateľa. Navrhovateľ bol toho názoru, že nikdy nemal a ani nemá naliehavý právny záujem o určenie vlastníckeho práva k svojej veci, nakoľko toto bolo a je plnohodnotne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané a nebolo spochybnené ani orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak existujú subjekty, ktoré tvrdia, že majú akékoľvek právo k odcudzenej veci, môžu sa obrátiť so svojim údajným nárokom na súd. Navrhovateľove vlastnícke právo k motorovému vozidlu nikdy nezaniklo a nebolo účinne spochybnené. Pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uvádza ustanovenia zákona o Policajnom zbore, tieto sú vzhľadom na skutočnosť, že zaistenie veci bolo vykonané výlučne podľa Trestného poriadku, bezpredmetné. Pre úplnosť navrhovateľ pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20C 68/2005 zo dňa 26.05.2006 v skutkovo aj právne totožnej veci, kde súd rozhodol o vydaní zaisteného motorového vozidla poisťovni, na ktorú prešiel nárok pôvodne poškodeného v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd sa mohol a mal zaoberať otázkou vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, nakoľko táto otázka nepochybne patrí medzi otázky predbežné. Pri miere objasnenosti krádeží motorových vozidiel, tiež pri skutočnosti, že zákon nedáva jednoznačné riešenie problému pre vlastníka zaistenej odcudzenej veci, je podľa navrhovateľa postup orgánov činných v trestnom konaní neakceptovateľný. V závere svojho odvolania navrhovateľ uviedol, že aj zamestnanec odporcu sa vyjadril tak, že zaistené motorové vozidlo je stále vedené ako odcudzené v medzinárodnom systéme odcudzených motorových vozidiel, pričom o výmaz z tejto evidencie môžu požiadať len talianske orgány. Za súčasného stavu v prípade, ak bude vozidlo vydané inej osobe ako navrhovateľovi, bude pri najbližšej možnej príležitosti opätovne zaistené. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie a prizná mu tiež náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožňuje; v odvolaní navrhovateľa nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli predmetný rozsudok zmeniť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), na ktorom v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov: 1/ potvrdenia o vlastníctve navrhovateľa č. 06/A073846J k motorovému vozidlu karoséria S., Š. : N. XXXBJ; 2/ dokladu predaj nových a ojazdených talianskych a zahraničných automobilov faktúra 01001-2005 na sumu 67.500 €; 3/ poistnej zmluvy pre motorové vozidlá číslo XXXXXXXXXXXXX; 4/ ohlásenia krádeže zo dňa 15.5.2007; 5/ uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 18.12.2008 o uložení vozidla do úschovy podľa § 92 ods. 1 Tr. por.; 6/ úradného záznamu z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS : ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 26.10.2009 a obsah spisu - uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 5.11.2008; 7/ zápisnica o výsluchu svedka L. D. zo dňa 18.11.2008; 8/ zápisnice o výsluchu svedka V. T. - zástupcu spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o. zo dňa 18.11.2008; 9/ zmluvy o finančnom leasingu č. 11437 zo dňa 26.9.2008; 10/zápisnice o výsluchu svedka R. N. zo dňa 18.12.2008; 11/ zápisnice o výsluchu svedka U. Š. zo dňa 21.7.2009; 12/ potvrdenia o zaistení veci zo dňa 3.10.2008 od osoby L. D.; 13/ zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 11.11.2008; 14/ protokolu o prevzatí a odovzdaní veci; 15/ uznesenia o uložení vozidla do úschovy Okresnému súdu Bratislava III zo dňa 18.12.2008 a 16/ úradného záznamu zo spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 43C 10/2009 zo dňa 10.3.2010 a zo dňa 16.12.2010. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nutné zmeniť. Podľa § 21 ods. 9 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná vlehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. Podľa § 97 ods. 1 Tr.por. (v znení účinnom v čase uloženia motorového vozidla do úschovy), ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94, evidenčne sa však preberie do súdnej úschovy a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Na predaj sa primerane použijú osobitné predpisy o súdnom predaji veci v rámci výkonu rozhodnutia v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľ v konaní uplatňoval svoje vlastnícke právo k označenému osobnému motorovému vozidlu žalobou o vydanie veci (§ 80 písm.b/ O.s.p.); súd prvého stupňa však nesprávne vyvodil, že otázku vlastníctva predmetného motorového vozidla nemôže v tomto konaní skúmať ako predbežnú (prejudiciálnu), nakoľko tomu bráni skutočnosť, že účastníkmi konania v súdenej právnej veci nie sú všetky subjekty, ktoré si nárokujú vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu. Súd prvého stupňa bol naopak názoru, že navrhovateľ mal svoje právo uplatňovať žalobou o určenie, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktorá by smerovala proti osobám, ktoré si uplatňujú vlastníctvo k motorovému vozidlu, t.j. žalobou podľa § 80 písm.c/ O.s.p. Tento právny záver prvostupňového súdu však nie je správny. Ustálená súdna prax i teória vychádzajú zo zhodného záveru, že určovacia žaloba (§ 80 písm.c/ O.s.p. ) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b/ O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, nakoľko neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu súdnych sporov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit ( to, čoho sa žalobca v konaní domáha ) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Vo vzťahu k prejednávanej veci je potom nutné dať za pravdu navrhovateľovi v tom, že v prípade, ak by svoje právo uplatňoval určovacou žalobou, že je vlastníkom motorového vozidla, (t.j. žalobou na základe § 80 písm.c/ O.s.p.), musel by v konaní preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ako základného predpokladu na to, aby mohol byť v konaní o takej určovacej žalobe úspešný. Navrhovateľ pritom tvrdí, že by v konaní o takejto určovacej žalobe nemohol byť úspešný práve z dôvodu, že by nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení. Aj prípadný rozsudok prvostupňového súdu, ktorým by takémuto návrhu navrhovateľa vyhovel (t.j. že navrhovateľ je vlastníkom predmetného motorového vozidla), by totiž neukladal automaticky odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi predmetné vozidlo; taký rozsudok by len určoval vlastníctvo vozidla, neukladal by však povinnosť vydať ho vlastníkovi. Vyriešenie otázky vlastníctva by teda nemuselo viesť aj k vyriešeniu spornosti celého právneho vzťahu alebo práva (odporcovi by neukladalo povinnosť vydať motorové vozidlo). Z uvedeného plynie, že navrhovateľ by naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, že je vlastníkom motorového vozidla nepreukázal, čo by bol dôvod na zamietnutie takejto určovacej žaloby, bez ďalšieho. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňovému súdu nič nebránilo v tom, aby si otázku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu riešil ako prejudiciálnu. Odvolací súd dodáva, že z citovaného ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vôbec nevyplýva, že jediný právny prostriedok, ktorým si oprávnená osoba pre účely vydania zaistenej veci podľa § 21 ods. 1 cit. zák. môže uplatniť svoje právo je práve žaloba o určenie vlastníckeho práva. Z dikcie ust. § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z. vyplýva, že „...útvar Policajného zboru.... osobám.....odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde...“ Z uvedenej citácie však nemožno vyvodiť, že vlastnícke právo si oprávnená osoba musí uplatňovať výlučne žalobou o určenie, že je vlastníkom zaistenej veci. Ako na to správne poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní, vlastnícke právo si mohol v danom prípade uplatniť viacerými spôsobmi, pričom on zvolil žalobu o vydanie veci, keď sa domnieva (v zhode so záverom odvolacieho súdu), že na určovacej žalobe podľa § 80 písm.c/ O.s.p., že je vlastníkom motorového vozidla, by nemal naliehavý právny záujem, a teda by nemohol byť v takom konaní úspešný. Prisvedčiť možno aj argumentu navrhovateľa o nejasnom okruhu účastníkov na strane žalovaného v prípade určovacej žaloby - navrhovateľ by mal veľmi pravdepodobne problém, voči komu by vlastne mala v danom prípade smerovať takáto prípadná žaloba (či voči leasingovej spoločnosti Oberbank Leasing s.r.o., alebo L. D., príp. spoločnosti ERTA s.r.o.). Podľa § 126 ods. 1 Obč.zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je neoprávnene zadržuje. V danom prípade predmetom sporu je vlastnícka žaloba o vydanie veci v zmysle cit. ust. § 126 ods. 1 Obč.zák., podľa ktorého žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom. Navrhovateľ v konaní produkoval listinné dôkazy, ktorými preukázal svoje vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu, a to predložením dokladu Potvrdenie o vlastníctve č. 06/1073846J zo dňa 19. 4. 2006, ale aj faktúrou č. 01001-2005 vystavenou CAR CENTER Di DE LEO CIRO zo dňa 28. 11. 2005 s kúpnou cenou vozidla v sume 67.500 €. Z obsahu spisového materiálu síce vyplýva, že podobne ako navrhovateľ, aj spoločnosť Oberbank Leasing s.r.o. na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 43C 10/2009 iniciovala konanie proti odporcovi R. N., o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu (vydanie ktorého je predmetom súdenej právnej veci), ktoré konanie však bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci súdu (uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. 9. 2009 č.k. 43C 10/2009 - 78 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 8. 2010 č.k. 7Co 271/2009 - 93, právoplatné dňa 21. 10. 2010), neskončilo teda meritórnym rozhodnutím, v ktorom by bola riešená otázka vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. V súčasnosti nie je známe, že by si nárok na predmetné vozidlo okrem navrhovateľa uplatňovali súdnou cestou aj iné či už právnické alebo fyzické osoby. Odvolací súd tak z dôkazov, produkovaných navrhovateľom, mal preukázané jeho vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, čím bola splnená jedna zo zákonných podmienok úspešného uplatnenia práva vlastníka na vydanie veci. Spornou zostala otázka, či žalovaný vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. či mu zadržuje vec, ktorej je žalobca vlastníkom, právom, resp. neprávom. Je nesporné, že odporca vydal rozhodnutie o uložení veci do úschovy (uznesenie OR PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS : ORP-840/OVK-B3-2008 zo dňa 18. 12. 2008, č.l. 52, 53 spisu), ktoré doposiaľ nebolo zrušené. Uvedené uznesenie bolo vydané za situácie, kedy si viacero osôb nárokovalo vlastnícke právo k označenému motorovému vozidlu, a teda z dôvodu existujúcich pochybností o práve na vec (označené motorové vozidlo). Fakticky si však vlastnícke právo na vec po uznesení o uložení veci do úschovy zo dňa 18. 12. 2008 uplatnil len navrhovateľ (predmetnou žalobou zo dňa 22. 5. 2009) a spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. (žalobou zo dňa 30. 1. 2009). Po právoplatnom skončení konania o žalobe spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o. jeho zastavením nie je známe, s výnimkou navrhovateľa, že by si iná osoba uplatňovala vlastnícke či iné právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu. Vzhľadom na navrhovateľom produkované dôkazy, ktorými preukázal svoje vlastníctvo k motorovému vozidlu, berúc tiež do úvahy okolnosti, za akých došlo k registrácii tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky, dospel odvolací súd k záveru, že nemožno zotrvávať na stanovisku, že naďalej pretrvávajú pochybnosti o práve navrhovateľa na vec (osobné motorové vozidlo K.. U. V. U. XXX N. X.: S., modrej metalízy). Zároveň platí, že v zmysle ust. § 97 ods. 1 Tr.por. uvedené motorové vozidlo nie je potrebné na ďalšie trestné konanie, rovnako neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie (orgán činný v trestnom konaní by inak nerozhodol uznesením o uložení vozidla do úschovy). Za danej situácie potom odporca predmetné osobné motorové vozidlo, ku ktorému navrhovateľ v konaní preukázal vlastníctvo, zadržuje neoprávnene. Neobstojí ani námietka odporcu, prednesená na ústnom odvolacom pojednávaní, podľa ktorej nemožno odporcovi - ktorý je orgánom činným v trestnom konaní - ukladať povinnosť v rámci občianskoprávneho konania, keďže samotné trestné konanie naďalej prebieha. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti znenie cit. ust. § 97 ods. 1 štvrtá veta Tr. por. „....alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní...“, ktoré priamo osobu, ktorá si robí nárok na zaistenú vec, odkazuje so svojím nárokom na občianskoprávne súdne konanie. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov celého konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a za odvolanie, t.j. 2 x 99,50 € (č.l. 67 a č.l. 133 spisu), ďalej z nákladov za úradný preklad listinných dôkazov z talianskeho do slovenského jazyka v sume 145 € (zdokladované predložením vyúčtovanie za prekladateľský úkon, č.l. 54 spisu) a napokon z trov právneho zastúpenia v sume 2.697,90 €. Právny zástupca navrhovateľa účtoval odmenu za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 25.000 € ako ceny motorového vozidla, s poukazom na to, že podľa znaleckého posudku vypracovaného pre potreby trestného stíhania bolo motorové vozidlo ohodnotené sumou 50.000 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (počítaná zo sumy 25.000 €) potom predstavuje sumu 419,94 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa prináleží odmena za celkom 6 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20. 2. 2009, 2/ podanie návrhu na súd dňa 22. 5. 2009, 3/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 15. 2. 2010 (v sume 104,99 €, t.j. 1-ina základnej sadzby tarifnej odmeny), 4/ účasť na pojednávaní dňa 17. 2. 2011, 5/ písomné podanie vo veci samej zo dňa 24. 3. 2011 - odvolanie proti rozsudku a 6/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 9. 2012, t.j. 5 x 419,94 € + 104,99 €, spolu 2.204,69 € + režijný paušál 43,56 € (2 x 6,95 €, 1 x 7,21 €, 2 x 7,41 €, 1 x 7,63 €) + 20 % DPH zo sumy 2.248,25 €, t.j. 449,65 € (právny zástupca navrhovateľa zdokladoval, že je platcom DPH predložením fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH ) = 2.697,90 € (vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.a/, b/, c/, § 14 ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.