Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200213 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána F. U., narodeného XX.XX.XXXX, (S. S. S. S., S. S. S. S., L.. XX.XX.XXXX, S. F. T., L.. X.X.XXXX), štátneho príslušníka G. S. D. Ú. (Ď. B. G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy utečenecký tábor S. O., L. Č. J. A. S. S., M. D., B., aktuálne s miestom pobytu G. P. C. Ú. C. E. D. O. O., zastúpeného pani JUDr. Zuzanou Števulovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-209 zo dňa 27.12.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-2009 zo dňa 27.12.2011: 1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, 2/ z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a v tejto časti vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-209 zo dňa 27.12.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, §13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal priebeh a výsledky predchádzajúcich troch azylových konaní navrhovateľa a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o obvinenie hnutia Fatah z krádeže zbraní tomuto hnutiu v prípade trestného stíhania by nebol súdený týmto hnutím a že ak by aj obvinenie bolo vykonštruované, nestalo sa tak z dôvodov § 8 zákona o azyle. Poukázal tiež na zjavne osobný dôvod obvinenia vzneseného voči nemu hnutím Fatah (obvinenie človekom menom Amer Thaha - Abu Shafiq, otca ženy s ktorou mal navrhovateľ už ukončený milostný pomer). Odporca odôvodnil neposkytnutie azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov. K otázke azylu z humanitných dôvodov konštatoval, že v prejednávanej veci nevzhliadol dôvody jeho udelenia. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento neodôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle. Uviedol, že v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle si vyžiadal od Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) stanovisko k osobe navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené a ako utajovaná skutočnosť sa nachádza u neho v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote obsiahly opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov § 250j ods. a/, b/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) . Uviedol v ňom, že jeho spor s veliteľom Amer Thaha sa môže javiť ako osobný, avšak je potrebné zdôrazniť jeho politický aspekt, keď tento veliteľ sa obvinením a vydaním zatykača pokúsil pomstiť sa navrhovateľovi zneužitím svojho postavenia v tábore. Poukázal na skutočnosť, že jeho rodina je proti politike Fatahu a podporuje Ľudový front pre oslobodenie Palestíny (ĽFOP) a že v utečeneckom tábore každý vie kto koho podporuje. Poukázal tiež na fakt, že ak by bol obvinený z krádeže zbraní, bol by súdený libanonskými vojenskými súdmi, pred ktorými by mal ako Palestínčan horšie postavenie. Uviedol, že vo svojich výpovediach poskytol odporcovi pravdivé informácie, ktoré sú bez rozporov. Navrhovateľ tiež uviedol, že nikdy nežiadal o azyl z humanitárnych dôvodov - jeho právna zástupkyňa pred vydaním napadnutého rozhodnutia poukázala iba na povinnosť odporcu zvážiť jeho udelenie. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal, že v predchádzajúcich konaniach odporca nikdy nenamietal bezpečnostný záujem, že počas pobytu na Slovensku nespáchal žiaden trestný čin a nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie. V tejto súvislosti namietal nedostatočné odôvodnenie výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a jeho nepreskúmateľnosť. Tiež uviedol, že odporca ho neinformoval o dôvodoch z ktorých vyvodil záver o jeho nebezpečnosti pre Slovensko, čím bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu.. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ sám nikdy nevypovedal o svojom politickom prenasledovaní, naopak vo vzťahu k jeho obvineniu z krádeže zbraní udával výlučne osobné dôvody. Ďalej dôvodil, že podľa správ založených v spise spory vzniknuté v (utečeneckých) táboroch riešia ľudové výbory, zriadené v každom tábore, pričom libanonské vojenské súdy prejednávajú výlučne iba určité trestné veci (napr. špionáž), na ktorých majú aj cudzinci zabezpečené základné práva obžalovaného. K oboznámeniu navrhovateľa s dôvodmi výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany poukázal na skutočnosť, že v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. na takýto postup nemá oprávnenie. K otázke azylu z humanitných dôvodov konštatoval, že navrhovateľ o tento sám nežiadal, jeho udelenia sa domáhala iba zástupkyňa navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na zákonný predpoklad osobného požiadania o tento druh azylu žiadateľom o azyl. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka arabského (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne vo výroku o neudelení azylu, avšak ho zrušiť vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. V priebehu pojednávania sa súd oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS k osobe navrhovateľa doručeného odporcovi v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle č.p.: 63/830-V-42-82/2011-S z 26.10.2011. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009, so spismi predchádzajúcimi: Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005, MU-1331/PO-Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007, ako aj so spisom tunajšieho súdu sp. zn.: 9Saz/72/2010. Zo spisu Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl ako S. S. S., nar. XX.XX.XXXX v T. H. vyhlásením z 27.7.2005 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zo strachu pred ozbrojenými konfliktmi a z ekonomických dôvodov. 6.10.2005 vo veci rozhodol odporca právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a vyslovil, že sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Palestíny (rozhodnutie bolo preskúmané rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.: 2Saz/11/2005-25 zo 16.2.2006). Navrhovateľ bol ako F. T., nar. X.X.XXXX dňa 7.2.2006 vrátený v rámci Dublinského z NSR. Zo spisu č.p.: MU-1331/PO-Ž/2006 súd zistil, že navrhovateľ 4.8.2006 ako S. S. S., nar. XX.XX.XXXX požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pretože v domovskej krajine je vojna a on chce pokojne pracovať a žiť. Odvolal sa na obsah predchádzajúceho pohovoru (v konaní Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005) a dodal, že v NSR má priateľku s ktorou sa chcel oženiť. Právoplatným rozhodnutím odporcu zo 15.3.2007 bolo toto konanie zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU- Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ ako S. S. S., nar. XX.XX.XXXX po tretí raz požiadal o azyl z dôvodu, že v jeho domovskej krajine je vojna a on chce pokojne žiť, že v Rakúsku vystupoval pod identitou S. S. S.. Uviedol, že pochádza z pásma Gazy, že chodil pracovať do Izraela ako murár a predavač, kde mu však hrozilo, že by ho Židia mohli zatknúť, pričom Palestínčania ho mohli považovať za kolaboranta. Osobne však nemal žiadne problémy. Žil tiež z podpory UNRWA. Odporca právoplatným rozhodnutím z 24.8.2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Palestíny. O podanom opravnom prostriedku navrhovateľa (v ktorom neuvádzal žiadne iné - nové dôvody svojho odchodu z krajiny pôvodu) rozhodol tunajší súd uznesením č.k.: 9Saz/237/200/-97 z 13.5.2009 v dôsledku späťvzatia podaného opravného prostriedku tak, že konanie zastavil. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľ po štvrtý raz požiadal ako F. U., nar. XX.XX.XXXX v S. O. o azyl 15.7.2009 z dôvodu, že ako Palestínčan si v Libanone nemôže uplatniť svoje práva a že v Libanone bol hnutím Fatah obvinený z krádeže zbraní. Počas pohovoru u odporcu uviedol, že v minulosti vystupoval pod inými identitami, udával iné miesto svojho narodenia preto, lebo sa obával, že sa prezradí jeho skutočná identita a on bude mať problémy, že sa narodil v tábore Al Rashidyia v Libanone, že jeho otec sa volá T. Y. U., matka D. S. U., že vlastní identifikačnú kartu Libanonu č. XXXXXXA vydanú v Bejrúte, že nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie a nebol ani členom žiadnej politickej strany či hnutia, že v predchádzajúcich azylových konania o svojich dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu nehovoril pravdu. Uviedol, že v Libanone mal problém s človekom z hnutia Fatah (jeho dcéru si chcel zobrať za ženu, jeho meno však odmietol uviesť), ktorý ho udal a neprávom ho obvinil že hnutiu Fatah ukradol zbrane (zbraň). Člen hnutia Fatah povedal bratovi navrhovateľa, že ak zbraň nevráti, nemôže sa vrátiť do tábora Al Rashidyia. Preto navrhovateľ ostal v meste Sayda, kde pracoval, následne odišiel k sestre do Bejrútu a po 10 dňoch z Libanonu vycestoval. Iné problémy neprezentoval. V spise sa nachádza v jazyku arabskom fotokópia faxového dokumentu s prekladom, podľa ktorého organizácia Fatah - poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje, že F. T. U., ktorého matka sa volá D. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol. Žiada sa jeho sledovanie, vystopovanie a chytenie. Po vyhľadaní a založení správ o krajine pôvodu navrhovateľa do spisu odporca vo veci 9.10.2009 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. Tunajší súd rozsudkom č.k.: 10SAZ/28/2009-61 zo 4.6.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Následne odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Do spisu bolo navrhovateľom založené potvrdenie organizácie UNRWA z 30.3.2010, podľa ktorého vyššia styčná úradníčka tejto organizácie potvrdzuje, že F. T. Y. Y. U., nar. XX.XX.XXXX je registrovaný agentúrou UNRWA v Libanone ako palestínsky utečenec. Odporca vyhľadal a do spisu založil ďalšie informácie o Libanone, zamerané na situáciu palestínskych utečencov žijúcich v Libanone, na ich evidenciu organizáciou UNRWA, ich pohyb a pod. V tomto konaní odporca následne vydal rozhodnutie 8.9.2010, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Voči nemu podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k.: 9Saz/72/2010-114 z 11.5.2011, ktorým rozhodnutie potvrdil. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13.9.2011 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-44/PO-Ž-2009 z 8.9.2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V tomto rozsudku o. i. skonštatoval, že sa nestotožnil s právnym záverom, podľa ktorého bola osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Po vrátení spisu odporcovi tento vyžiadal od SIS stanovisko k osobe navrhovateľa v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle, ktoré mu bolo ako utajovaná skutočnosť doručené 7.11.2011 a ktoré sa z tohto dôvodu nachádza v osobitnej evidencii utajovaných skutočností odporcu. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý bol obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky s tým súvisiace. K potvrdzujúcej časti výroku tohto rozsudku: Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. K bližšie nekonkretizovanej námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Táto námietka nie je dôvodná. Odporca logickým a zrozumiteľným spôsobom opísal zistený stav veci, vyslovil svoj právny názor, ktorý odôvodnil postupom z ktorého je zjavné na základe akých skutočností k nemu dospel. Z odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia je nepochybné, ktoré skutočnosti nepokladal za preukázané a teda prečo nepokladal za splnené zákonné predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že zistenie stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, ak pri vydaní rozhodnutia vo veci azylu vychádzal z obsahu tvrdení, produkovaných navrhovateľom v priebehu vykonaných pohovorov, ako aj z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľ, založených v spise. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.9.2011 vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil ďalšie správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky s tým súvisiace. Súd na základe takto v konaní vykonaného dokazovania dospel k názoru, že v konaní v podstate niet viac reálnych možností na zistenie stavu veci ako toho, ktorý bol v konaní zistený. Súd nezistil rozpor medzi takto zisteným stavom veci a rozhodnutím o neudelení azylu. Skutočnosť, že odporca na základe takto vykonaného dokazovania dospel k právnemu názoru v zmysle ktorého navrhovateľovi azyl neudelil, ktorá skutočnosť je v protiklade s právnym názorom navrhovateľa, podľa ktorého splnil predpoklady jeho udelenia, nemôže byť kvalifikovaná ako rozpor s obsahom spisu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu takto vznesenej námietky súd dospel k názoru, že právne posúdenie veci (vo vzťahu k výroku o neudelení azylu) je správné a dôvodné. Odporca a aj konajúci súd vychádzal z premisy vyslovenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudku sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13.9.2011, podľa ktorej nie je možné vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa ohľadne dôvodu jeho odchodu z Libanonu (obava z následkov obvinenia z krádeže zbraní hnutia Fatah, ktoré obvinenie súvisí s pomstou otca navrhovateľovej bývalej priateľky s ktorou mal pomer, keď otec mal byť pôvodcom obvinenia) sa zakladajú na pravde. Predpoklady udelenia azylu sú jednoznačne vymedzené v ustanovení § 8 zákona o azyle, pričom kladné rozhodnutie predpokladá súčasné naplnenie predpokladov, ktorými je: (1/) opodstatnenosť (2/) obavy (3/) z prenasledovania z (4/) dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. z uplatňovania politických práv a slobôd. V prejednávanej veci navrhovateľ uviedol, že sa obáva o svoj život v dôsledku odsúdenia, ktoré mu hrozí za nedôvodné obvinenie z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Uviedol tiež, že túto krádež nespáchal a že ide o pomstu Amer Thaha - Abu Shafiq, otca ženy s ktorou mal navrhovateľ pred časom pomer a ktorú si chcel zobrať za ženu. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, navrhovateľ naplnil iba jeden z predpokladov udelenia azylu a to svoju obavu, v krajom prípade jej opodstatnenosť (za predpokladu ak by navrhovateľom predložená fotokópia faxového dokumentu organizácia Fatah - podľa ktorého poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje, že F. T. U., ktorého matka sa volá D. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol, bol bola preukázateľne pravým dokumentom). V konaní však nebola preukázaná eventuálna perzekúcia a jej dôvod v zmysle § 8 zákona o azyle. Prípadné prejednanie predmetného obvinenia príslušným orgánom (ľudovým výborom ktorý má v utečeneckých táboroch postavenie o. i. aj súdneho orgánu ako to vyplýva zo správ založených v spise) nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie. V opačnom prípade by každé prejednanie obvinenia zo spáchania trestného skutku (bez ohľadu na skutočnosť či by sa preukázalo alebo nepreukázalo) bolo považované za prenasledovanie, čo je v zrejmom rozpore s významom slova „prenasledovanie“, ako aj s výkladom tohto výrazu v zmysle ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle. Ďalším nesplnením zákonného predpokladu udelenia azylu podľa zákona o azyle je nenaplnenie dôvodu údajného prenasledovania. Ako to uvádzal sám navrhovateľ v priebehu azylového konania pred odporcom, dôvodom voči nemu vzneseného obvinenia veliteľom Amer Thaha - Abu Shafiq, otca ženy s ktorou mal navrhovateľ ľúbostný bola práve existencia tohto ľúbostného pomeru (ktorý pomer však ukončil cca jeden a po až dva roky pred vznesením obvinenia), teda nie navrhovateľova národnosť, jeho náboženstvo či rasa, alebo jeho politické názory. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom takéhoto konania otca jeho bývalej priateľky bol výlučne osobnostný spor (pomsta?) medzi ním a navrhovateľom i keď aj tento dôvod je nepravdepodobný a to práve preto, lebo v čase vznesenia obvinenia už cca dva roky tento vzťah medzi navrhovateľom a dcérou veliteľa nejestvoval - bol ukončený. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov jeho udelenia, právne posúdenie vyslovené odporcom v tejto časti napadnutého rozhodnutia je dôvodné, zákonné a teda aj správné. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uvádza, že obvinením sa otec navrhovateľovej bývalej priateľky pomstil navrhovateľovi formou zneužitia svojho postavenia v utečeneckom tábore. Týmto konštatovaním však aj sám navrhovateľ potvrdil správnosť rozhodnutia odporcu o neudelení azylu. Navrhovateľ ďalej v podanom opravnom prostriedku uviedol, že možným dôvodom jeho obvinenia mohla byť aj skutočnosť, že jeho rodina je proti politike Fatahu a podporuje Ľudový front pre oslobodenie Palestíny (ĽFOP) a že v utečeneckom tábore každý vie kto koho podporuje. Toto tvrdenie sa však v kontexte výpovedí navrhovateľa dôvodne javí ako účelové. Jednak preto, lebo o tomto dôvode navrhovateľovho obvinenia (z krádeže zbraní) sa navrhovateľ nikdy predtým ani len nezmienil, jednak preto, lebo navrhovateľ nevyvíjal žiadnu politickú činnosť v rámci palestínskych hnutí, pôsobiacich v mieste jeho pobytu v utečeneckom tábore a jednak aj preto, lebo takýto postup by bol zjavne nelogickým, nakoľko jeden z bratov navrhovateľa je príslušníkom hnutia Fatah. K otázke azylu podľa ust. § 9 zákona o azyle (z humanitárnych dôvodov): Zákon o azyle vo svojom ustanovení § 9 pripúšťa udelenia azylu z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Ide o nenárokovateľný inštitút, ktorá skutočnosť v praxi znamená, že odporca v prípade ak nedôjde z vlastného podnetu k jeho uplatneniu nemá povinnosť odôvodňovať jeho neaplikáciu. Iba v prípade, ak by o tento „druh“ azylu požiadal sám žiadateľ o azyl a i napriek tomu by mu azyl udelený nebol, bolo by povinnosťou odporcu uviesť prečo azyl podľa § 9 zákona o azyle neudelil. Nakoľko však ide o výsostné právo odporcu rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí azylu z humanitárnych dôvodov, prípadná argumentácia o jeho neposkytnutí nie je právne napadnuteľná. V prejednávanej veci navrhovateľ o azyl z humanitárnych dôvodov nežiadal a preto ak by sa aj odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia humanitárnym azylom nezaoberal, nedošlo by k porušeniu žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo humanitárny azyl navrhovateľovi neudelil, urobil tak nad rámec svojich povinností a preto mu v tomto smere tak isto niet čo vyčítať. Pretože navrhovateľov dôvod žiadosti o azyl - pomsta otca jeho bývalej priateľky ktorú si navrhovateľ chcel vziať za manželku v čase keď tento vzťah už cca dva roky neexistoval - nenaplnil dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle minimálne v existencii prenasledovania z dôvodov uvedených v ust. § 8 zákona o azyle, súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil. K zrušujúcemu výroku tohto rozsudku: Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Nakoľko odporca navrhovateľovi azyl neudelil, bolo jeho zákonnou povinnosťou rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Za tým si účelom v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle vyžiadal vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa, ktoré mu bolo 7.11.2011 ako utajovaná skutočnosť č.p.: 63/830- V-42-82/2011-S z 26.10.2011 doručené a ktoré zjavne ako dôkazný prostriedok viedlo k rozhodnutiu o neposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu§ 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle (navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky). Vzhľadom k uvedenému odporca v súlade so zákonom - ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle túto časť svojho rozhodnutia neodôvodnil a preto mu nie je možné vyčítať nedostatok odôvodnenia tohto výroku. Predmetné vyjadrenie SIS je utajovanou skutočnosťou, nakoľko ju jej pôvodca (SIS) za takúto označil a preto odporca v súlade s o zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrenie uložil v osobitnej evidencii utajovaných skutočností a teda vyjadrenie sa fyzicky v spise odporcu nenachádza. Zástupkyňa navrhovateľa bola s touto skutočnosťou oboznámená v rámci jej oboznámenia sa s obsahom spisu (1.12.2011), pričom sa u pôvodcu utajovanej skutočnosti nedomáhala vydania súhlasu s oboznámením sa s jej obsahom. Súd poznamenáva, že odporca sám nemal oprávnenie oboznámiť zástupkyňu navrhovateľa či navrhovateľa samotného s obsahom predmetného vyjadrenia bez súhlasu jej pôvodcu. Bez ohľadu na uvedené bol odporca povinný v konaní o predmetnej otázke (poskytnutie či neposkytnutie doplnkovej ochrany) postupovať v zmysle ust. § 3 ods. 4, resp. § 46 správneho poriadku. Súd sa na pojednávaní oboznámi s obsahom vyjadrenie SIS č.p.: 63/830-V-42-82/2011-S z 26.10.2011 a dospel k záveru, že jeho obsah nie je dostatočným k záveru, aký odporca vyjadril vo výroku, ktorým navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Pretože rozsah informácií, ktoré mal odporca pri rozhodovaní vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany k dispozícii nebol dostatočný k tomu, aby vyslovil že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súd predmetný výrok napadnutého rozhodnutia zrušil a vec v tejto časti vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať vo veci dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Pokiaľ budú súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné informácie režimu utajenia podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá. S poukazom na znenie ust. § 25Or O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti potvrdzujúcemu výroku tohto tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p). Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.