{"guid": "fe440a00-b4e6-4335-944d-4a7b16b26066:54b77ae8-75df-4707-a90f-b20f38c99750", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4", "spisova_znacka": "9Saz/8/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/8/2012 z 7. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. augusta 2012, sp. zn. 9Saz/8/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4", "identifikacne_cislo": "1012200213", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2012-08-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-7", "nazov": "§ 19a ods. 7 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q", "nazov": "§ 250q OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54b77ae8-75df-4707-a90f-b20f38c99750", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200213
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200213.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána F. U., narodeného XX.XX.XXXX, (S. S. S. S., S. S. S. S., L.. XX.XX.XXXX, S. F. T., L.. X.X.XXXX),
štátneho príslušníka G. S. D. Ú. (Ď. B. G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy
utečenecký tábor S. O., L. Č. J. A. S. S., M. D., B., aktuálne s miestom pobytu G. P. C. Ú. C. E. D. O. O.,
zastúpeného pani JUDr. Zuzanou Števulovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo
nám. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom
Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu
ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-209 zo dňa 27.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu   ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-2009 zo dňa
27.12.2011:

1/   p o t v r d z u j e   vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi,

2/   z r u š u j e   podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o neposkytnutí
doplnkovej ochrany a v tejto časti vracia vec odporcovi na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave  navrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-384-71-/PO-Ž-209 zo dňa 27.12.2011 odporca podľa § 13 ods.
1, §13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi
neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola
preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských
dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia)
a zo zákona o azyle. Opísal priebeh a výsledky predchádzajúcich troch azylových konaní navrhovateľa
a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o obvinenie hnutia Fatah z krádeže zbraní  tomuto hnutiu v prípade
trestného stíhania by nebol súdený týmto hnutím a že ak by aj obvinenie bolo vykonštruované, nestalo
sa tak z dôvodov § 8 zákona o azyle. Poukázal tiež na zjavne osobný dôvod obvinenia vzneseného
voči nemu hnutím Fatah (obvinenie človekom menom Amer Thaha - Abu Shafiq, otca ženy s ktorou
mal navrhovateľ už ukončený milostný pomer). Odporca odôvodnil neposkytnutie azylu navrhovateľovi



z humanitárnych dôvodov. K otázke azylu z humanitných dôvodov konštatoval, že v prejednávanej veci
nevzhliadol dôvody jeho udelenia. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany
navrhovateľovi tento neodôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle. Uviedol, že v zmysle
§ 19a ods. 7 zákona o azyle si vyžiadal od Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) stanovisko
k osobe navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené a ako utajovaná skutočnosť sa nachádza u neho v
osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu
navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote obsiahly opravný
prostriedok - návrh zo dňa 8.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov §
250j ods. a/, b/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) . Uviedol v ňom, že jeho spor
s veliteľom Amer Thaha sa môže javiť ako osobný, avšak je potrebné zdôrazniť jeho politický aspekt,
keď tento veliteľ sa obvinením a vydaním zatykača pokúsil pomstiť sa navrhovateľovi zneužitím svojho
postavenia v tábore. Poukázal na skutočnosť, že jeho rodina je proti politike Fatahu a podporuje Ľudový
front pre oslobodenie Palestíny (ĽFOP) a že v utečeneckom tábore každý vie kto koho podporuje.
Poukázal tiež na fakt, že ak by bol obvinený z krádeže zbraní, bol by súdený libanonskými vojenskými
súdmi, pred ktorými by mal ako Palestínčan horšie postavenie. Uviedol, že vo svojich výpovediach
poskytol odporcovi pravdivé informácie, ktoré sú bez rozporov. Navrhovateľ tiež uviedol, že nikdy
nežiadal  o azyl z humanitárnych dôvodov - jeho právna zástupkyňa pred vydaním napadnutého
rozhodnutia poukázala iba na povinnosť odporcu zvážiť jeho udelenie. Vo vzťahu k neposkytnutiu
doplnkovej ochrany namietal, že v predchádzajúcich konaniach odporca nikdy nenamietal bezpečnostný
záujem, že počas pobytu na Slovensku nespáchal žiaden trestný čin a nebolo voči nemu vedené žiadne
trestné stíhanie. V tejto súvislosti namietal nedostatočné odôvodnenie výroku o neposkytnutí doplnkovej
ochrany a jeho nepreskúmateľnosť. Tiež uviedol, že odporca ho neinformoval o dôvodoch z ktorých
vyvodil záver o jeho nebezpečnosti pre Slovensko, čím bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu
ochranu..

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ sám nikdy nevypovedal o svojom politickom
prenasledovaní, naopak vo vzťahu k jeho obvineniu z krádeže zbraní udával výlučne osobné dôvody.
Ďalej dôvodil, že podľa správ založených v spise spory vzniknuté v (utečeneckých) táboroch riešia
ľudové výbory, zriadené v každom tábore, pričom libanonské vojenské súdy prejednávajú výlučne
iba určité trestné veci (napr. špionáž), na ktorých majú aj cudzinci zabezpečené základné práva
obžalovaného. K oboznámeniu navrhovateľa s dôvodmi výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany
poukázal na skutočnosť, že v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. na takýto postup nemá oprávnenie. K
otázke azylu z humanitných dôvodov konštatoval, že navrhovateľ o tento sám nežiadal, jeho udelenia
sa domáhala iba zástupkyňa navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na zákonný predpoklad osobného
požiadania o tento druh azylu žiadateľom o azyl.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na
pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka arabského (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia
a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne vo výroku o
neudelení azylu, avšak ho zrušiť vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. V priebehu pojednávania
sa súd oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS k osobe navrhovateľa doručeného
odporcovi  v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle č.p.: 63/830-V-42-82/2011-S z 26.10.2011.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009, so
spismi predchádzajúcimi: Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005, MU-1331/PO-Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007,
ako aj so spisom tunajšieho súdu sp. zn.: 9Saz/72/2010.

Zo spisu Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl ako S. S. S.,
nar. XX.XX.XXXX v T. H. vyhlásením           z 27.7.2005 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zo



strachu pred ozbrojenými konfliktmi a z ekonomických dôvodov. 6.10.2005 vo veci rozhodol odporca
právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a vyslovil, že sa na navrhovateľa
nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Palestíny (rozhodnutie bolo preskúmané rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k.: 2Saz/11/2005-25 zo 16.2.2006). Navrhovateľ bol ako F. T., nar.
X.X.XXXX dňa 7.2.2006 vrátený v rámci Dublinského z NSR.

Zo spisu č.p.: MU-1331/PO-Ž/2006 súd zistil, že navrhovateľ 4.8.2006 ako S. S. S., nar. XX.XX.XXXX
požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pretože v domovskej krajine je vojna a on chce pokojne
pracovať a žiť. Odvolal sa na obsah predchádzajúceho pohovoru (v konaní Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005) a
dodal, že v NSR má priateľku s ktorou sa chcel oženiť. Právoplatným rozhodnutím odporcu zo 15.3.2007
bolo toto konanie zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.

Zo spisu ČAS: MU- Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ ako S. S. S., nar. XX.XX.XXXX
po tretí raz požiadal o azyl z dôvodu, že v jeho domovskej krajine je vojna a on chce pokojne žiť, že v
Rakúsku vystupoval pod identitou S. S. S.. Uviedol, že pochádza z pásma Gazy, že chodil pracovať do
Izraela ako murár a predavač, kde mu však hrozilo, že by ho Židia mohli zatknúť, pričom Palestínčania
ho mohli považovať za kolaboranta. Osobne však nemal žiadne problémy. Žil tiež z podpory UNRWA.
Odporca právoplatným rozhodnutím                  z 24.8.2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil,
neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia
do Palestíny. O podanom opravnom prostriedku navrhovateľa (v ktorom neuvádzal žiadne iné - nové
dôvody svojho odchodu z krajiny pôvodu) rozhodol tunajší súd uznesením č.k.: 9Saz/237/200/-97 z
13.5.2009 v dôsledku späťvzatia podaného opravného prostriedku tak, že konanie zastavil.

Z aktuálneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľ po štvrtý raz požiadal ako F. U.,
nar. XX.XX.XXXX v S. O. o azyl 15.7.2009 z dôvodu, že ako Palestínčan si v Libanone nemôže uplatniť
svoje práva   a že v Libanone bol hnutím Fatah obvinený z krádeže zbraní. Počas pohovoru          u
odporcu uviedol, že v minulosti vystupoval pod inými identitami, udával iné miesto svojho narodenia
preto, lebo sa obával, že sa prezradí jeho skutočná identita a on bude mať problémy, že sa narodil v
tábore Al Rashidyia v Libanone, že jeho otec sa volá T. Y. U., matka D. S. U., že vlastní identifikačnú
kartu Libanonu č. XXXXXXA vydanú v Bejrúte, že nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie
a nebol ani členom žiadnej politickej strany či hnutia, že v predchádzajúcich azylových konania o
svojich dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu nehovoril pravdu. Uviedol, že v Libanone mal problém s
človekom z hnutia Fatah (jeho dcéru si chcel zobrať za ženu, jeho meno však odmietol uviesť), ktorý
ho udal a neprávom ho obvinil že hnutiu Fatah ukradol zbrane (zbraň). Člen hnutia Fatah povedal
bratovi navrhovateľa, že ak zbraň nevráti, nemôže sa vrátiť do tábora Al Rashidyia. Preto navrhovateľ
ostal v meste Sayda, kde pracoval, následne odišiel k sestre do Bejrútu a po 10 dňoch z Libanonu
vycestoval. Iné problémy neprezentoval. V spise sa nachádza v jazyku arabskom fotokópia faxového
dokumentu s prekladom, podľa ktorého organizácia Fatah - poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje,
že F. T. U., ktorého matka sa volá D. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol.
Žiada sa jeho sledovanie, vystopovanie a chytenie. Po vyhľadaní   a založení správ o krajine pôvodu
navrhovateľa do spisu odporca vo veci 9.10.2009 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil
a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. Tunajší súd
rozsudkom č.k.: 10SAZ/28/2009-61 zo 4.6.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil            z dôvodu
nedostatočne zisteného stavu veci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Následne odporca vykonal
s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Do spisu bolo navrhovateľom založené potvrdenie organizácie
UNRWA z 30.3.2010, podľa ktorého vyššia styčná úradníčka tejto organizácie potvrdzuje, že F. T. Y. Y.
U., nar. XX.XX.XXXX je registrovaný agentúrou UNRWA v Libanone ako palestínsky utečenec. Odporca
vyhľadal a do spisu založil ďalšie informácie o Libanone, zamerané na situáciu palestínskych utečencov
žijúcich v Libanone, na ich evidenciu organizáciou UNRWA, ich pohyb a pod. V tomto konaní odporca
následne vydal rozhodnutie 8.9.2010, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú
ochranu. Voči nemu podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom
č.k.: 9Saz/72/2010-114 z 11.5.2011, ktorým rozhodnutie potvrdil. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší
súd slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13.9.2011 tak, že napadnutý rozsudok
zmenil a rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-44/PO-Ž-2009 z 8.9.2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na
ďalšie konanie. V tomto rozsudku o. i. skonštatoval, že sa nestotožnil s právnym záverom, podľa ktorého
bola osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Po vrátení spisu odporcovi tento vyžiadal



od SIS stanovisko k osobe navrhovateľa v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle, ktoré mu bolo ako
utajovaná skutočnosť doručené 7.11.2011 a ktoré sa z tohto dôvodu nachádza v osobitnej evidencii
utajovaných skutočností odporcu. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý bol
obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal
a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v
palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb
palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky s tým súvisiace.

K potvrdzujúcej časti výroku tohto rozsudku:

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

K bližšie nekonkretizovanej námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre  nedostatok dôvodov:

Táto námietka nie je dôvodná. Odporca logickým a zrozumiteľným spôsobom opísal zistený stav veci,
vyslovil svoj právny názor, ktorý odôvodnil postupom z ktorého je zjavné na základe akých skutočností
k nemu dospel. Z odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia je nepochybné, ktoré skutočnosti
nepokladal za preukázané a teda prečo nepokladal za splnené zákonné predpoklady udelenia azylu
navrhovateľovi.



K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že zistenie stavu veci je v rozpore s
obsahom spisu:

Podľa názoru súdu ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci,
ak pri vydaní rozhodnutia vo veci azylu vychádzal z obsahu tvrdení, produkovaných navrhovateľom
v priebehu vykonaných pohovorov, ako aj z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľ, založených
v spise. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.9.2011 vykonal s
navrhovateľom doplňujúci pohovor, obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní
hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil ďalšie správy o krajine pôvodu navrhovateľa,
obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam
vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky
s tým súvisiace. Súd na základe takto v konaní vykonaného dokazovania dospel k názoru, že v konaní
v podstate niet viac reálnych možností na zistenie stavu veci ako toho, ktorý bol v konaní zistený.
Súd nezistil rozpor medzi takto zisteným stavom veci a rozhodnutím o neudelení azylu. Skutočnosť,
že odporca na základe takto vykonaného dokazovania dospel k právnemu názoru v zmysle ktorého
navrhovateľovi azyl neudelil, ktorá skutočnosť je v protiklade s právnym názorom navrhovateľa, podľa
ktorého splnil predpoklady jeho udelenia, nemôže byť kvalifikovaná ako rozpor s obsahom spisu.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu takto vznesenej námietky súd dospel k názoru,
že právne posúdenie veci (vo vzťahu k výroku o neudelení azylu) je správné a dôvodné. Odporca a aj
konajúci súd vychádzal z premisy vyslovenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudku
sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13.9.2011, podľa ktorej nie je možné vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa ohľadne
dôvodu jeho odchodu z Libanonu (obava z následkov obvinenia z krádeže zbraní hnutia Fatah, ktoré
obvinenie súvisí s pomstou otca navrhovateľovej bývalej priateľky s ktorou mal pomer, keď otec
mal byť pôvodcom obvinenia) sa zakladajú na pravde. Predpoklady udelenia azylu sú jednoznačne
vymedzené v ustanovení § 8 zákona o azyle, pričom kladné rozhodnutie predpokladá súčasné naplnenie
predpokladov, ktorými je: (1/) opodstatnenosť (2/) obavy (3/) z prenasledovania z (4/) dôvodov rasy,
národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, resp. z uplatňovania politických práv a slobôd. V prejednávanej veci navrhovateľ
uviedol, že sa obáva o svoj život v dôsledku odsúdenia, ktoré mu hrozí za nedôvodné obvinenie z
krádeže zbraní hnutiu Fatah. Uviedol tiež, že túto krádež nespáchal a že ide o pomstu Amer Thaha - Abu
Shafiq, otca ženy s ktorou mal navrhovateľ pred časom pomer a ktorú si chcel zobrať za ženu. Ako to
vyplýva zo zisteného stavu veci, navrhovateľ naplnil iba jeden z predpokladov udelenia azylu a to svoju
obavu, v krajom prípade jej opodstatnenosť (za predpokladu ak by navrhovateľom predložená fotokópia
faxového dokumentu organizácia Fatah - podľa ktorého poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje, že
F. T. U., ktorého matka sa volá D. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol, bol
bola preukázateľne pravým dokumentom). V konaní však nebola preukázaná eventuálna perzekúcia
a jej dôvod v zmysle § 8 zákona o azyle. Prípadné prejednanie predmetného obvinenia príslušným
orgánom (ľudovým výborom ktorý má v utečeneckých táboroch postavenie o. i. aj súdneho orgánu ako
to vyplýva zo správ založených v spise) nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie. V opačnom
prípade by každé prejednanie obvinenia zo spáchania trestného skutku (bez ohľadu na skutočnosť či
by sa preukázalo alebo nepreukázalo) bolo považované za prenasledovanie, čo je v zrejmom rozpore s
významom slova „prenasledovanie“, ako aj s výkladom tohto výrazu v zmysle ust. § 2 písm. d/ zákona o
azyle. Ďalším nesplnením zákonného predpokladu udelenia azylu podľa zákona o azyle je nenaplnenie
dôvodu údajného prenasledovania. Ako to uvádzal sám navrhovateľ v priebehu azylového konania pred
odporcom, dôvodom voči nemu vzneseného obvinenia veliteľom Amer Thaha - Abu Shafiq, otca ženy
s ktorou mal navrhovateľ ľúbostný bola práve existencia tohto ľúbostného pomeru (ktorý pomer však
ukončil cca jeden a po až dva roky pred vznesením obvinenia), teda nie navrhovateľova národnosť,
jeho náboženstvo či rasa, alebo jeho politické názory. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom takéhoto
konania otca jeho bývalej priateľky bol výlučne osobnostný spor (pomsta?) medzi ním a navrhovateľom
i keď aj tento dôvod je nepravdepodobný a to práve preto, lebo v čase vznesenia obvinenia už cca dva
roky tento vzťah medzi navrhovateľom a dcérou veliteľa nejestvoval - bol ukončený. Ak teda odporca
navrhovateľovi azyl neudelil z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov jeho udelenia, právne
posúdenie vyslovené odporcom v tejto časti napadnutého rozhodnutia je dôvodné, zákonné a teda aj



správné. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uvádza, že obvinením sa otec navrhovateľovej
bývalej priateľky pomstil navrhovateľovi formou zneužitia svojho postavenia v utečeneckom tábore.
Týmto konštatovaním však aj sám navrhovateľ potvrdil správnosť rozhodnutia odporcu o neudelení
azylu. Navrhovateľ ďalej v podanom opravnom prostriedku uviedol, že možným dôvodom jeho obvinenia
mohla byť aj skutočnosť, že jeho rodina je proti politike Fatahu a podporuje Ľudový front pre oslobodenie
Palestíny (ĽFOP) a že v utečeneckom tábore každý vie kto koho podporuje. Toto tvrdenie sa však
v kontexte výpovedí navrhovateľa dôvodne javí ako účelové. Jednak preto, lebo o tomto dôvode
navrhovateľovho obvinenia (z krádeže zbraní) sa navrhovateľ nikdy predtým ani len nezmienil, jednak
preto, lebo navrhovateľ nevyvíjal žiadnu politickú činnosť v rámci palestínskych hnutí, pôsobiacich v
mieste jeho pobytu v utečeneckom tábore a jednak aj preto, lebo takýto postup by bol zjavne nelogickým,
nakoľko jeden z bratov navrhovateľa je príslušníkom hnutia Fatah.

K otázke azylu podľa ust. § 9 zákona o azyle (z humanitárnych dôvodov):

Zákon o azyle vo svojom ustanovení § 9 pripúšťa udelenia azylu z humanitárnych dôvodov, aj keď sa
v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Ide o nenárokovateľný inštitút, ktorá skutočnosť v praxi znamená,
že odporca v prípade ak nedôjde z vlastného podnetu k jeho uplatneniu nemá povinnosť odôvodňovať
jeho neaplikáciu. Iba v prípade, ak by o tento „druh“ azylu požiadal sám žiadateľ o azyl a i napriek tomu
by mu azyl udelený nebol, bolo by povinnosťou odporcu uviesť prečo azyl podľa § 9 zákona o azyle
neudelil. Nakoľko však ide o výsostné právo odporcu rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí azylu z
humanitárnych dôvodov, prípadná argumentácia o jeho neposkytnutí  nie je právne napadnuteľná. V
prejednávanej veci navrhovateľ o azyl z humanitárnych dôvodov nežiadal a preto ak by sa aj odporca
v odôvodnení svojho rozhodnutia humanitárnym azylom nezaoberal, nedošlo by k porušeniu žiadneho
ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, prečo humanitárny azyl navrhovateľovi neudelil, urobil tak nad rámec svojich povinností a preto
mu v tomto smere tak isto niet čo vyčítať.

Pretože navrhovateľov dôvod žiadosti o azyl - pomsta otca jeho bývalej priateľky ktorú si navrhovateľ
chcel vziať za manželku v čase keď tento vzťah už cca dva roky neexistoval - nenaplnil dôvody udelenia
azylu podľa § 8 zákona o azyle minimálne v existencii prenasledovania z dôvodov uvedených v ust. §
8 zákona o azyle, súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil.

K zrušujúcemu výroku tohto rozsudku:

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení
azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny
poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa ust § 32 ods. 2 správneho poriadku  podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.



Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi            a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada
vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od
doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií
podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať
osobné údaje podľa § 48 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia ministerstva               o neudelení azylu
podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa      § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa
§ 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2
písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že
ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Nakoľko odporca navrhovateľovi azyl neudelil, bolo jeho zákonnou povinnosťou rozhodnúť o poskytnutí
či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Za tým si účelom v zmysle ust.  § 19a ods. 7 zákona o azyle vyžiadal
vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa, ktoré mu bolo 7.11.2011 ako utajovaná skutočnosť č.p.: 63/830-
V-42-82/2011-S z 26.10.2011 doručené a ktoré zjavne ako dôkazný prostriedok viedlo k rozhodnutiu o
neposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu§ 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle (navrhovateľ predstavuje
nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky). Vzhľadom k uvedenému odporca v súlade so
zákonom - ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle  túto časť svojho rozhodnutia neodôvodnil a preto mu
nie je možné vyčítať nedostatok odôvodnenia tohto výroku. Predmetné vyjadrenie SIS je utajovanou
skutočnosťou, nakoľko ju jej pôvodca (SIS) za takúto označil a preto odporca v súlade s o zákonom č.
215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrenie
uložil v osobitnej evidencii utajovaných skutočností a teda vyjadrenie sa fyzicky v spise odporcu
nenachádza. Zástupkyňa navrhovateľa bola s touto skutočnosťou oboznámená v rámci jej oboznámenia
sa s obsahom spisu (1.12.2011), pričom sa u pôvodcu utajovanej skutočnosti nedomáhala vydania
súhlasu s oboznámením sa s jej obsahom. Súd poznamenáva, že odporca sám nemal oprávnenie
oboznámiť zástupkyňu navrhovateľa či navrhovateľa samotného s obsahom predmetného vyjadrenia
bez súhlasu jej pôvodcu.

Bez ohľadu na uvedené bol odporca povinný v konaní o predmetnej otázke (poskytnutie či neposkytnutie
doplnkovej ochrany) postupovať v zmysle ust. § 3 ods. 4, resp. § 46 správneho poriadku. Súd sa na
pojednávaní oboznámi s obsahom vyjadrenie SIS č.p.: 63/830-V-42-82/2011-S z 26.10.2011 a dospel k
záveru, že jeho obsah nie je dostatočným k záveru, aký odporca vyjadril vo výroku, ktorým navrhovateľovi
neposkytol doplnkovú ochranu.

Pretože rozsah informácií, ktoré mal odporca pri rozhodovaní vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany
k dispozícii nebol dostatočný k tomu, aby vyslovil že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť
Slovenskej republiky, súd predmetný výrok napadnutého rozhodnutia zrušil a vec v tejto časti vrátil
odporcovi na ďalšie konanie.



V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať vo veci dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ
spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Pokiaľ budú
súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho
povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali
odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou
stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby
sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné
informácie režimu utajenia podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou
odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá.
S poukazom na znenie ust. § 25Or O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom
súdu.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát
s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti potvrdzujúcemu výroku tohto tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne,
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené  205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 O.s.p).

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a0d2bd41-05c7-464b-a43c-1c935075fe02:3c5e1e9e-82b7-416c-b6be-2c90baffb848", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1", "spisova_znacka": "1Sža/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2014 z 25. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1"}, {"guid": "a0bb6570-fbd2-4663-98e4-1fae181cb367:d16eba1b-0d27-4b5c-b2cf-9d80d4f3c897", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200716.4", "spisova_znacka": "1S/93/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/93/2016 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200716.4"}, {"guid": "a0bb6570-fbd2-4663-98e4-1fae181cb367:d48401ee-aff1-4335-b6e7-d4ddaa9dc2d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200716.4", "spisova_znacka": "1S/93/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/93/2016 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200716.4"}, {"guid": "8e9f9b27-f670-4dc1-b47b-12bd21600ce3:d8ba8ab6-b54c-448a-ad03-903b6b2fe664", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200715.4", "spisova_znacka": "6S/90/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/90/2016 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200715.4"}, {"guid": "8e9f9b27-f670-4dc1-b47b-12bd21600ce3:48e8aea6-baba-4f3e-b686-df34c3a7159a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200715.4", "spisova_znacka": "6S/90/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/90/2016 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200715.4"}, {"guid": "9e24771f-7351-44e5-ab44-8ce175c53456:d55fb3cd-1c8e-420a-81c6-b1dbb909689f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013201415.1", "spisova_znacka": "9Saz/43/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/43/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201415.1"}]}