Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200237 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200237.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JURKI-HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Michalková, Župné námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Karloveská 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028 08/9174-39550/22/2008-Hyč zo dňa 27.11.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 9.2.2009 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394002808/9174-39550/22/2008-Hyč zo dňa 27.11.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany vôd č. 1394505308/7829-31072/Pal zo dňa 23.9.2008 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 5 v spojitosti s § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 364/2004 Z.z.) za porušenie povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 364/2004 Z.z. pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej stanici pohonných látok Sabinov vo výške 40.000,- Sk za to, že: - kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o tom, že pracovník, ktorý vykonal skúšky tesnosti nádrží a potrubných rozvodov, je odborne spôsobilou osobou s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie, - manipulačná plocha slúžiaca pre stáčanie a výdaj pohonných hmôt nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu nebezpečných látok - ropných látok, táto plocha nebola vhodne protihavarijne a technicky riešená spôsobom, ktorý by umožňoval účinné zachytenie nebezpečných látok, ktoré by unikli pri mimoriadnych okolnostiach a to tak, aby sa mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do okolia a ich voľnému rozlievaniu po asfaltovej komunikácii, - v čase začiatku kontroly dňa 16.4.2008 kontrolovaný subjekt zaobchádzal s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m3 bez schváleného havarijného plánu, - v čase kontroly potrubné rozvody neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zistenie úniku nebezpečných látok. Žalobca v žalobe uviedol, že pri ukladaní pokuty správnym orgánom má tento prihliadať na závažnosť porušenia zákona a tiež na to, že pokuta nemá plniť len represívnu funkciu ale aj preventívnu. Bezodkladne odstránil všetky nedostatky, ktoré boli na čerpacej stanici zistené a jednalo sa o prvé porušenie povinností. Žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietky žalobcu v nej uvádzané považuje za nedôvodné, ktoré nemajú právnu oporu v zákone a sú právne irelevantné. Uviedol, že odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti rozhodnutia i čo do jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Vo svojom rozhodnutí sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia toto ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie § 39 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 364/2004 Z.z. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonali v dňoch 16.4.2008, 30.5.2008 a 10.6.2008 v JURKI-HAYTON, s.r.o., Bratislava - čerpacia stanica pohonných hmôt Sabinov, kontrolu dodržiavania povinností ustanovených § 39 zákona č. 364/2004 Z.z. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie povinností pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že : - kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o tom, že pracovník, ktorý vykonal skúšky tesnosti nádrží a potrubných rozvodov je odborne spôsobilou osobou s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie, - manipulačná plocha slúžiaca pre stáčanie a výdaj pohonných hmôt nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu nebezpečných látok - ropných látok, táto plocha nebola vhodne protihavarijne a technicky riešená spôsobom, ktorý by umožňoval účinné zachytenie nebezpečných látok, ktoré by unikli pri mimoriadnych okolnostiach a to tak, aby sa mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do okolia a ich voľnému rozlievaniu po asfaltovej komunikácii, - v čase začiatku kontroly dňa 16.4.2008 kontrolovaný subjekt zaobchádzal s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m3 bez schváleného havarijného plánu, - v čase kontroly potrubné rozvody neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zaistenie úniku nebezpečných látok. Uvedenými nedostatkami došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z.z. a k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. Správny orgán prvého stupňa listom č. 7829-27712/52/2008/Pal zo dňa 18.8.2008, ktorý bol žalobcovi ako účastníkovi konania doručený dňa 21.8.2008, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa zákona č. 364/2004 Z.z.. Žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. v správnom konaní daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca sa písomne vyjadril podaním zo dňa 5.9.2008 č. ODO 00878, k zisteným nedostatkom zaujal stanovisko a žiadal o vzatie do úvahy, že boli prijaté opatrenia, ktorými boli odstránené nedostatky vytknuté kontrolným orgánom. Prvostupňový orgán v rámci prvostupňového konania po preskúmaní vyjadrenia žalobcu nezistil také nové skutočnosti, ktoré by jednoznačne vyvracali zistený stav v čase kontroly. Vydal rozhodnutie, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Odvolanie preskúmal druhostupňový správny orgán, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s týmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a pozemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do pôdy, pozemných vôd alebo do štrkovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiadúcemu miešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku, b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, c) pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok ako aj vykonávať ich pravidelnú opravu a údržbu, d) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) vodného zákona môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 200.000,- Sk. Súd rozhodnutím zo dňa 18.3.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Milana Moravu zamietol žalobu, lebo po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2010 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca v konaní, v ktorom musí byť povinne zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám, nebol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom. Preto rozhodnutím zo dňa 24.11.2010 pod sp.zn. 2Sžp 3/2010 rozsudok krajského súdu zo dňa 18.3.2010 č.k. 1S 22/2009-94 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v rozhodnutí zo dňa 14.10.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania. Považoval uloženie sankcie v sume 200,- € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 294,18 €. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danom prípade sa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu, keď mal za to, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 39 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného takýto záver, ku ktorému dospel krajský súd, keď znížil žalobcovi uloženú pokutu zo 40.000,- Sk na 200 € považuje žalovaný za nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu podľa zákona o vodách, čím došlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa zákona o vodách. V danom prípade je postup krajského súdu v rozpore s ust. § 245 ods. 2 O.s.p., nakoľko pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade správny orgán prihliadol na kritéria stanovené v ust. 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty, rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené, a preto zníženie sankcie zo strany krajského súdu považuje žalovaný za prekročenie rozsahu preskúmavanej činnosti krajského súdu. Žalovaný taktiež poukázal na to, že krajský súd už v danej právnej veci rozhodoval, keď rozsudkom č.k. 1S/22/2009-94 zo dňa 18.3.2010 žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom ten istý krajský súd dôvodil predtým tou skutočnosťou, že žalobca nebol postupom správneho orgánu poškodený na svojich zákonom garantovaných právach a dôvodeniu žalobcu na zníženie pokuty nie je možné vyhovieť, nakoľko dôvody, ktoré uvádza žalobca nemenia skutkovú podstatu zistené kontrolou, a preto nie sú ani dôvodom na zmiernenie alebo odpustenie sankčného postupu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie s tým, aby v novom rozhodnutí krajský súd rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania. Súd po opätovnom prejednaní veci a rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu dospel k záveru, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôkazy vykonali spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu a v neposlednom rade podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí. Podľa názoru súdu si správne orgány pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci riadne zistili skutočný stav a zo zistených skutkových okolností vyvodili aj správny záver vo veci. Uložená sankcia za spáchaný správny delikt nevybočuje z bežného rámca správnej úvahy a táto sankcia spĺňa zákonné kritériá pre jej uloženie. Treba uviesť, že uloženie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu a to, či bude pokuta uložená a v akej výške, závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Treba uviesť, že cieľom pokút je nielen trest ale aj prevencia, pričom represívna zložka zahŕňa cieľ potrestať nelegálne konanie a preventívna zložka má zároveň odstrašujúci účinok. Pokuta bola v danom prípade uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a podľa názoru súdu spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. S poukazom na uvedené súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.