Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/22/2009 z 26. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2012, sp. zn. 1S/22/2009, ECLI:SK:KSBA:2012:1009200237.5 Krajský súd Bratislava | 1S/22/2009 | ECLI:SK:KSBA:2012:1009200237.5 | 2012-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon), SP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6df1e5e1-a546-4534-a342-d50b2cbc96ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1009200237.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/22/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200237.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a
členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu:
JURKI-HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Michalková,
Župné námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie,
Karloveská 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940 028
08/9174-39550/22/2008-Hyč zo dňa 27.11.2008, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 9.2.2009 sa žalobca domáhal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394002808/9174-39550/22/2008-Hyč zo dňa 27.11.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a
rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice,
odboru inšpekcie ochrany vôd č. 1394505308/7829-31072/Pal zo dňa 23.9.2008 potvrdil.
Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 5 v spojitosti s § 74
ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 364/2004 Z.z.) za porušenie povinností ustanovených v
§ 39 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 364/2004 Z.z. pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej
stanici pohonných látok Sabinov vo výške 40.000,- Sk za to, že:

- kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o tom, že pracovník, ktorý vykonal skúšky tesnosti nádrží a
potrubných rozvodov, je odborne spôsobilou osobou s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne
skúšanie,

- manipulačná plocha slúžiaca pre stáčanie a výdaj pohonných hmôt nebola zabezpečená z
hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu nebezpečných látok - ropných látok, táto plocha
nebola vhodne protihavarijne a technicky riešená spôsobom, ktorý by umožňoval účinné zachytenie
nebezpečných látok, ktoré by unikli pri mimoriadnych okolnostiach a to tak, aby sa mohlo účinne zabrániť
nežiadúcemu úniku týchto látok do okolia a ich voľnému rozlievaniu po asfaltovej komunikácii,

- v čase začiatku kontroly dňa 16.4.2008 kontrolovaný subjekt zaobchádzal s kvapalnými škodlivými
látkami v množstve väčšom ako 1 m3 bez schváleného havarijného plánu,



- v čase kontroly potrubné rozvody neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zistenie
úniku nebezpečných látok.

Žalobca v žalobe uviedol, že pri ukladaní pokuty správnym orgánom má tento prihliadať na závažnosť
porušenia zákona a tiež na to, že pokuta nemá plniť len represívnu funkciu ale aj preventívnu.
Bezodkladne odstránil všetky nedostatky, ktoré boli na čerpacej stanici zistené a jednalo sa o prvé
porušenie povinností. Žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu
zrušil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietky
žalobcu v nej uvádzané považuje za nedôvodné, ktoré nemajú právnu oporu v zákone a sú právne
irelevantné. Uviedol, že odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti
rozhodnutia i čo do jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
Vo svojom rozhodnutí sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom.
Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia toto ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244
ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť
správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú
zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať
úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie § 39
ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 364/2004 Z.z.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia
vykonali v dňoch 16.4.2008, 30.5.2008 a 10.6.2008 v JURKI-HAYTON, s.r.o., Bratislava - čerpacia
stanica pohonných hmôt Sabinov, kontrolu dodržiavania povinností ustanovených § 39 zákona č.
364/2004 Z.z. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie povinností pri zaobchádzaní s nebezpečnými
látkami. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že :

- kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o tom, že pracovník, ktorý vykonal skúšky tesnosti nádrží
a potrubných rozvodov je odborne spôsobilou osobou s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne
skúšanie,

- manipulačná plocha slúžiaca pre stáčanie a výdaj pohonných hmôt nebola zabezpečená z
hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu nebezpečných látok - ropných látok, táto plocha
nebola vhodne protihavarijne a technicky riešená spôsobom, ktorý by umožňoval účinné zachytenie
nebezpečných látok, ktoré by unikli pri mimoriadnych okolnostiach a to tak, aby sa mohlo účinne zabrániť
nežiadúcemu úniku týchto látok do okolia a ich voľnému rozlievaniu po asfaltovej komunikácii,

- v čase začiatku kontroly dňa 16.4.2008 kontrolovaný subjekt zaobchádzal s kvapalnými škodlivými
látkami v množstve väčšom ako 1 m3 bez schváleného havarijného plánu,

- v čase kontroly potrubné rozvody neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zaistenie
úniku nebezpečných látok.



Uvedenými nedostatkami došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z.z.
a k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z.

Správny orgán prvého stupňa listom č. 7829-27712/52/2008/Pal zo dňa 18.8.2008, ktorý bol žalobcovi
ako účastníkovi konania doručený dňa 21.8.2008, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa
zákona č. 364/2004 Z.z.. Žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967
Zb. v správnom konaní daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca sa
písomne vyjadril podaním zo dňa 5.9.2008 č. ODO 00878, k zisteným nedostatkom zaujal stanovisko a
žiadal o vzatie do úvahy, že boli prijaté opatrenia, ktorými boli odstránené nedostatky vytknuté kontrolným
orgánom.

Prvostupňový orgán v rámci prvostupňového konania po preskúmaní vyjadrenia žalobcu nezistil také
nové skutočnosti, ktoré by jednoznačne vyvracali zistený stav v čase kontroly. Vydal rozhodnutie, proti
ktorému žalobca podal odvolanie. Odvolanie preskúmal druhostupňový správny orgán, ktorý odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je
povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s týmito látkami
zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a pozemných vôd. Ak zaobchádzanie s
nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito
látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do
povrchových vôd alebo do pozemných vôd, alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä:

a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri
mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do pôdy, pozemných
vôd alebo do štrkovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiadúcemu miešaniu s odpadovými vodami
alebo s vodou z povrchového odtoku,

b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s
nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,

c) pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na
prepravu nebezpečných látok ako aj vykonávať ich pravidelnú opravu a údržbu,

d) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných
látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej
správy.

Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) vodného
zákona môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne
skúšanie.

Podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu
právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri
zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky
200.000,- Sk.



Súd rozhodnutím zo dňa 18.3.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej
a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Milana Moravu zamietol žalobu, lebo po preskúmaní
rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom. Včas podaným
odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na nové
konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2010 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a to
predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca v konaní, v ktorom musí byť povinne zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám, nebol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom. Preto
rozhodnutím zo dňa 24.11.2010 pod sp.zn. 2Sžp 3/2010 rozsudok krajského súdu zo dňa 18.3.2010 č.k.
1S 22/2009-94 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd v rozhodnutí zo dňa 14.10.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej
a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej dospel k záveru, že v
konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania. Považoval uloženie sankcie
v sume 200,- € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej
prevencie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v sume 294,18 €.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Poukázal na to, že v danom prípade sa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu,
keď mal za to, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 39 zákona č. 364/2004
Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného takýto záver, ku ktorému dospel krajský
súd, keď znížil žalobcovi uloženú pokutu zo 40.000,- Sk na 200 € považuje žalovaný za nesprávne
právne posúdenie veci. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal zo
strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu podľa zákona o vodách, čím došlo zo strany žalobcu k
naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa zákona o vodách. V danom prípade je postup
krajského súdu v rozpore s ust. § 245 ods. 2 O.s.p., nakoľko pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade správny orgán prihliadol na kritéria stanovené v
ust. 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty, rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené, a preto zníženie sankcie zo
strany krajského súdu považuje žalovaný za prekročenie rozsahu preskúmavanej činnosti krajského
súdu. Žalovaný taktiež poukázal na to, že krajský súd už v danej právnej veci rozhodoval, keď rozsudkom
č.k. 1S/22/2009-94 zo dňa 18.3.2010 žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom ten istý krajský súd
dôvodil predtým tou skutočnosťou, že žalobca nebol postupom správneho orgánu poškodený na svojich
zákonom garantovaných právach a dôvodeniu žalobcu na zníženie pokuty nie je možné vyhovieť,
nakoľko dôvody, ktoré uvádza žalobca nemenia skutkovú podstatu zistené kontrolou, a preto nie sú ani
dôvodom na zmiernenie alebo odpustenie sankčného postupu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie s tým, aby v novom rozhodnutí krajský
súd rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania.

Súd po opätovnom prejednaní veci a rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu dospel k záveru,
že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôkazy
vykonali spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu a v neposlednom rade podľa §
245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov



v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí. Podľa názoru súdu si správne
orgány pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci riadne zistili skutočný
stav a zo zistených skutkových okolností vyvodili aj správny záver vo veci. Uložená sankcia za spáchaný
správny delikt nevybočuje z bežného rámca správnej úvahy a táto sankcia spĺňa zákonné kritériá pre
jej uloženie. Treba uviesť, že uloženie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho
orgánu a to, či bude pokuta uložená a v akej výške, závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný
rešpektovať zákonné kritériá stanovené zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať
činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a orgánov verejnej správy, teda
posúdiť, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom súd iba skúma, či toto uváženie
nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či
podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady
splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery.

Treba uviesť, že cieľom pokút je nielen trest ale aj prevencia, pričom represívna zložka zahŕňa cieľ
potrestať nelegálne konanie a preventívna zložka má zároveň odstrašujúci účinok. Pokuta bola v danom
prípade uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a podľa názoru súdu spĺňa tak represívnu funkciu
voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. S poukazom na uvedené súd žalobu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.