Zákon č. 334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je v prvom rade implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) (ďalej len „nariadenie DORA) a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2556 zo 14. decembra 2022, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, a (EÚ) 2016/2341 pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) (ďalej len „smernica k DORA“).
Nariadenie DORA a smernica DORA je súčasťou balíka opatrení, ktorých cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň zmierniť príslušné riziká kybernetických útokov posilnením digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu.
Cieľom nariadenia DORA je konsolidovať a vylepšiť požiadavky na riziko informačných a komunikačných technológií ako súčasť požiadaviek na prevádzkové riziko, ktoré sa doteraz riešili samostatne v rôznych právnych aktoch Európskej únie. Zároveň nariadenie DORA upravuje vzťahy vo vybraných oblastiach kybernetickej bezpečnosti finančných inštitúcií, v ktorých je nariadenie DORA považované za nadradený právny akt s cieľom minimalizácie prekrývania povinností finančných inštitúcií vyplývajúcich z požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť s ostatnými právnymi aktami Európskej únie. Na základe týchto požiadaviek by sa mali subjekty finančného trhu pri riešení rizík informačných a komunikačných technológií riadiť rovnakým prístupom a rovnakými pravidlami, pričom by mali zohľadniť svoju veľkosť a celkový rizikový profil, ako aj povahu, rozsah a zložitosť svojich služieb, činností a operácií. Konzistentnosť prispieva k posilneniu dôvery vo finančný systém a k zachovaniu jeho stability, a to najmä v časoch vysokej miery spoliehania sa na IKT systémy, platformy a infraštruktúry, čo so sebou prináša zvýšené digitálne riziko.
Hoci nariadenie DORA je priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Je napríklad potrebné rozšírenie rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska v oblasti digitálnej prevádzkovej odolnosti dohliadaných subjektov Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska bude v tejto súvislosti vydávať napríklad osvedčenia o vykonaní penetračného testu na základe konkrétnej hrozby.
Súčasťou návrhu zákona budú aj novely ďalších zákonov, súvisiace s implementáciou smernice DORA v sektorových zákonoch finančného trhu (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch, zákon o burze cenných papierov, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon o platobných službách, zákon o kolektívnom investovaní, zákon o riešení krízových situácií a zákon o poisťovníctve) a úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky sa skúsenosti z aplikačnej praxe. Zároveň súčasťou návrhu zákona je aj implementácia nariadenia o okamžitých platbách v zákone o platobných službách. Návrh zákona v neposlednom rade upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje na základe súdneho rozhodnutia prístup Národnej banky Slovenska k telekomunikačným dátam, v prípade odôvodneného podozrenia z porušenia ustanovení nariadenia DORA a jeho následnom vyšetrovaní.
Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať vplyvy na podnikateľské prostredie a taktiež bude mať sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a tiež nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (ďalej len „nariadenie DORA),
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2022/2556 zo 14. decembra 2022, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ a (EÚ) 2016/2341 pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (ďalej len „smernica DORA),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/886 z 13. marca, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230 a smernice 98/26/ES a (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách (Ú. v. EÚ L, 2024/886, 19.3.2024).
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Máj 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Jún 2024
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Navrhovaná právna úprava reaguje na prijatie nariadenia DORA. Hoci je toto nariadenie priamo účinné, niektoré jeho ustanovenia musia byť implementované do slovenského právneho poriadku prostredníctvom tohto návrhu zákona, aby sa dosiahla hladká aplikácia nariadenia DORA v Slovenskej republike. Týka sa to napríklad určenia orgánu dohľadu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním ustanovení nariadenia DORA. Týmto orgánom je Národná banka Slovenska, pričom dohliadané subjekty budú povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska súčinnosť na účely výkonu dohľadu. Národná banka Slovenska bude v tejto súvislosti vydávať napríklad osvedčenia o vykonaní penetračného testu na základe konkrétnej hrozby.
Súčasťou návrhu zákona budú aj novely ďalších zákonov, súvisiace s implementáciou smernice DORA v sektorových zákonoch finančného trhu (zákon o bankách, zákon o poisťovníctve, zákon o cenných papieroch, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon o kolektívnom investovaní, zákon o riešení krízových situácií a zákon o platobných službách) a úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky sa skúsenosti z aplikačnej praxe. Zároveň súčasťou návrhu zákona je aj implementácia nariadenia o okamžitých platbách v zákone o platobných službách. Návrh zákona v neposlednom rade upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje na základe súdneho rozhodnutia prístup Národnej banky Slovenska k telekomunikačným dátam, v prípade odôvodneného podozrenia z porušenia ustanovení nariadenia DORA a jeho následnom vyšetrovaní.
Zároveň budú súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Hlavným cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň zmierniť príslušné riziká.
Hlavným cieľom návrhu je adaptovať slovenský právny poriadok na priamo účinné nariadenie DORA a implementácia smernice DORA do slovenského legislatívneho rámca. Táto povinnosť Slovenskej republiky vyplýva z jej členstva v Európskej únii.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Národná banka Slovenska, banky a pobočky zahraničných bánk, platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí, obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, telekomunikačné spoločnosti, poskytovatelia platobných služieb, inkasanti a platitelia, správcovia úverov, právnické osoby, fyzické osoby, fyzické osoby podnikatelia, spotrebitelia/klienti poskytovateľov platobných služieb.
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulovým variantom je neimplementovanie nariadenia DORA a netransponovanie smernice DORA, čím by Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti a vystavila sa tak nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre nesplnenie zmluvných povinností (infringement proceedings). Vzhľadom na vyššie uvedené, alternatívne riešenia neboli zvažované.
K splnomocňovaciemu ustanoveniu na vydanie Opatrenia Národnej banky Slovenska uvádzame, že bez detailných, presných a správnych informácií o finančnom trhu nebude Národná banka Slovenska môcť účinne prispievať k stabilite finančného systému Slovenskej republiky, ako ani napĺňať ostatné svoje úlohy. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu, že iné formy zberu údajov podľa definovaných vzorov (tzv. agregátne) neposkytujú dostatočnú informáciu o trendoch a rizikách, alternatívne riešenia tejto oblasti nie sú.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Podľa čl. I (§ 35 ods. 3) návrhu zákona, ktorý implementuje čl. 31 ods. 6 nariadenia DORA, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, ktorým sa ustanovia požiadavky na riadenie rizika informačných a telekomunikačných technológií, riadenia klasifikáciu a nahlasovanie incidentov, testovanie digitálnej prevádzkovej odolnosti, riadenie externého rizika informačných a komunikačných technológií a iné informácie a podklady súvisiace s informačnými a komunikačnými technológiami.
Národná banka Slovenska vydá opatrenie, ktoré ustanoví náležitosti zberu údajov, ktoré sú banky a pobočka zahraničných bánk povinné sprístupniť a poskytnúť Národnej banke Slovenska podľa § 93a ods. 4 zákona o bankách.
Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Podľa čl. 58 nariadenia DORA do 17. januára 2028 Komisia po konzultáciách s európskymi orgánmi dohľadu a výborom ESRB, podľa toho, ktorý z týchto subjektov je relevantný, vykoná preskúmanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh. Preskúmanie zahŕňa aspoň:
a) kritéria na určenie kritických externých poskytovateľov IKT služieb;
b) dobrovoľný charakter oznamovania významných kybernetických hrozieb;
c) posúdi účinnosť ustanovení, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného dozoru nad kritickými externými poskytovateľmi IKT služieb usadenými v tretej krajine, a potrebu založiť dcérsku spoločnosť v Únii.
d) vhodnosť zahrnutia finančných subjektov, ktoré využívajú automatizované predajné systémy, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vzhľadom na budúci vývoj na trhu s používaním takýchto systémov;
e) fungovanie a účinnosť spoločnej siete dozoru pri podpore konzistentnosti dozoru a efektívnosti výmeny informácií v rámci dozoru.
V kontexte preskúmania smernice (EÚ) 2015/2366 Komisia posúdi potrebu zvýšenej kybernetickej odolnosti platobných systémov a činností spracovania platieb a vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na prevádzkovateľov platobných systémov a subjekty zapojené do činností spracovania platieb
Do 17. januára 2026 Komisia po konzultácii s európskymi orgánmi dohľadu a Výborom európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu vykoná preskúmanie a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh, týkajúcu sa vhodnosti posilnených požiadaviek pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť, prostredníctvom zahrnutia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo prostredníctvom zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☒
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☒
Nie
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.
Návrh novely zákona, predstavuje právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. V tomto prípade neočakávame výrazné dopady na banky, resp. dotknuté subjekty, vyplývajúce zo zmien v existujúcich pravidlách. Možno v určitom prípade predpokladať, že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať dodatočné náklady na vytváranie dodatočných minimálnych požiadaviek zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, vyčísliť. Vyššie uvedené vplyvy však pramenia z priamo uplatniteľného nariadenia DORA a transpozície smernice DORA, nie sú v tomto návrhu zákona upravené, keďže nie sú vyvolané týmto návrhom zákona. Obdobne je to aj so sankciami a inými správnymi opatreniami, ktoré keďže vyplývajú priamo z nariadenia DORA, nie sú obsahom tohto návrhu zákona, a preto nie je možné ich zahrnúť do doložky vybraných vplyvov.
V návrhu zákona, konkrétne v článku XI dochádza k prelomeniu telekomunikačného tajomstva. Táto zmena by mohla potenciálne znamenať náklady pre telekomunikačných operátorov, avšak len vo výnimočných prípadoch, kde ak by došlo k porušeniu zákona zo strany finančných inštitúcií a pri následnom preverovaní úmyselného porušenia zákona, by bolo potrebné od telekomunikačných operátorov vyžiadať dáta, ktoré by mohli odhaliť porušenia zákona zo strany finančných inštitúcií. V súčasnosti však nie je možné takého vyčíslenie nákladov vykonať, keďže nejde o pravidelné náklady, ale len náklady spojené s vyšetrovaním a vstupom do databáz, resp. dátových súborov telekomunikačných operátorov. Zároveň aj tieto vplyvy pramenia z priamo uplatniteľného nariadenia DORA a tým pádom nie sú v tomto návrhu zákona upravené, keďže nie sú vyvolané týmto návrhom zákona. Z tohto dôvodu nie je možné v súčasnosti vyčísliť náklady spojené so sprístupnením požadovaných dát Národnej banke Slovenska.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované zmeny vplývajú na podporu potenciálu digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň na obmedzenie rizika na finančnom trhu.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Ing. Roman Chandoga, PhD.
02/5958 2517, [email protected]
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Mgr. Barbora Fóková
02/5958 2509, [email protected]
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Nariadenie DORA je súčasťou balíka opatrení, ktorých cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň zmierniť príslušné riziká kybernetických útokov posilnením digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
V procese prípravy materiálu bol rámec nariadenie DORA predbežne konzultovaný so zástupcami Komisie, kde bolo predbežne komunikované, že nepredpokladáme žiadne dopady v rámci transpozície nariadenia a smernice DORA.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 133/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Do materiálu v Čl. VI boli po MPK doplnené zmeny týkajúce sa výšky pokút vyplývajúce z bodov 42 a 43 (§ 86). Tieto zmeny Komisia odporúča uviesť v príslušnej analýze.
Reakcia MF SR: pripomienka akceptovaná a zapracovaná.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je označený žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, čo Komisia berie na vedomie. Z formálneho hľadiska Komisia upozorňuje, že v prípade žiadnych vplyvov na rozpočet verejnej správy, t. j. aj žiadnych vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, sa rozpočtová zabezpečenosť neoznačuje.
Reakcia MF SR: pripomienka akceptovaná a zapracovaná.
K sociálnym vplyvom
V porovnaní so znením predmetného materiálu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, návrh predložený v záverečnom posúdení vybraných vplyvov obsahuje aj úpravu návrhu novely zákona o platobných službách (čl. VI vlastného materiálu - bod 11 a súvisiace), ktorej cieľom je zavedenie možnosti elektronizácie celého procesu presunu účtu pre spotrebiteľov.
Návrh na zavedenie možnosti elektronizácie celého procesu presunu účtu a súvisiacu právnu úpravu, doplnený do predloženého materiálu v rámci medzirezortného pripomienkového konania, Komisia odporúča zohľadniť aj v príslušných častiach doložky vybraných vplyvov - najmä v bodoch 2 až 5 a v bode 8.
Reakcia MF SR: pripomienka akceptovaná a zapracovaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
čl. 3 ods. 1 písm. b) a c), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 až 66, čl. 114 a čl. 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),
čl. 3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),
Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),
v sekundárnom práve
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS, MPSVR SR,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016) v platnom znení, gestor: MPSVR SR, spolugestor: MF SR, NBS,
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2556 zo 14. decembra 2022, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25. 4. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR, MPSVR SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) v platnom znení, gestor: MF SR
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení, gestor: ÚOOÚ SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019) gestor: MF SR, NBS, MV SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/979 zo 14. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa kľúčových finančných informácií v súhrne prospektu, uverejnenia a klasifikácie prospektov, inzerátov na cenné papiere, dodatkov k prospektu a notifikačného portálu, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 382/2014 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/301 (Ú. v. EÚ L 166, 21.6.2019), gestor: MF SR, NBS,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/980 zo 14. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o formát, obsah, preskúmanie a schvaľovanie prospektu, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 (Ú. v. EÚ L 166, 21.6.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019) v platnom znení, gestor: MF SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020), gestor: MF SR, NBS, ÚV SR, gestor: MF SR, NBS,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/923 z 25. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na vymedzenie riadiacej zodpovednosti, kontrolných funkcií, významných obchodných útvarov a významného vplyvu na rizikový profil významného obchodného útvaru, ako aj kritériá na identifikáciu zamestnancov alebo kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorý je rovnako významný ako vplyv zamestnancov alebo kategórií zamestnancov uvedených v článku 92 ods. 3 uvedenej smernice (Ú v. EÚ L 203, 9.6.2021), gestor: MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/2011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022), gestor: MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení, gestor : MF SR, NBS,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/886 z 13. marca 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230 a smernice 98/26/ES a (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách (Ú. v. EÚ L, 2024/886, 19.3.2024), gestor: MF SR, NBS,
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],
Výrok rozhodnutia:
Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej členský štát na výkon činnosti poskytovania úverov v rámci podnikateľskej činnosti na jeho území spoločnosťou usadenou v treťom štáte vyžaduje predchádzajúce povolenie a podľa ktorej sa takéto povolenie musí zamietnuť najmä vtedy, ak uvedená spoločnosť nemá svoje ústredie alebo pobočku na tomto území, zasahuje prevažne do výkonu slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 a nasl. ES. Spoločnosť usadená v treťom štáte sa nemôže odvolávať na tieto ustanovenia.
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C52/17, VTB Bank (Austria) AG proti Finanzmarktaufsichtsbehörde, [2018].
Výrok rozhodnutia:
1. Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.
2. Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C594/16, Enzo Buccioni proti Banca d’Italia za účasti Banca Network Investimenti SpA, [2018].
Výrok rozhodnutia:
Článok 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členských štátov sprístupnili dôverné informácie osobe, ktorá o ne požiada, na účely začatia občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania zameraného na ochranu majetkových záujmov, ktoré mali byť poškodené v dôsledku začatia nútenej likvidácie úverovej inštitúcie. Žiadosť o sprístupnenie informácií sa však musí vzťahovať na informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ predložil presné a súhlasné indície nasvedčujúce tomu, že uvedené informácie sa ukazujú ako relevantné na účely občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktorého predmet musí byť žiadateľom presne identifikovaný, pričom predmetné informácie sa nesmú použiť mimo takého konania. Príslušným orgánom a súdom prináleží, aby pred sprístupnením každej z požadovaných dôverných informácií zaručili rovnováhu medzi záujmom žiadateľa na disponovanie dotknutými informáciami a záujmami súvisiacimi so zachovaním dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice 2022/2556 bola stanovená do 17. januára 2025.
Lehota na prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2013.
Lehota na prebratie nariadenia (EÚ) 2024/886 bola stanovená do 9. apríla 2025.
b) Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 a to:
formálna výzva Slovenskej republike INFR(2023)2077 z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice 2009/138/ES,
formálna výzva Slovenskej republike INFR(2023)2186 z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice 2014/65/EÚ.
c) Smernica 2013/36/EÚ v platnom znení bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska z 28. októbra 2008 č. 18/2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 11/2007 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska z 31. marca 2015 č. 4/2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu, do opatrenia Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 13/2014 z 29. júla 2014 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 16/2014 z 2. septembra 2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov a do opatrenia Národnej banky Slovenska z 31. marca 2015 č. 4/2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne

Čl. I

bod 1
Ide o úpravy aplikačnej praxe. NBS vykonáva dohľad aj nad poskytovateľmi služieb hromadného financovania, ktorí po udelení povolenia v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020) v platnom znení sú dohliadanými subjektmi finančného trhu.

bod 2
Ide o úpravy aplikačnej praxe. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937, ktoré sa začne uplatňovať od 10.11.2021, pribudne na finančný trh nový dohliadaný subjekt a to poskytovateľ služieb hromadného financovania, ktorý ma od NCA udelené povolenie v zmysle predmetného nariadenia a zákona 747/2004. Preto pokladáme za dôležite zapracovať tento nový subjekt do § 1 ods. 3 písm. a) 747/2004 pre účel výkonu dohľadu v súlade s nariadením.

bod 3
Spory z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi je možné riešiť aj inými alternatívnymi spôsobmi ako je ich prejednávanie a rozhodovanie v rámci procedúry rozhodcovského konania alebo spotrebiteľského rozhodcovského konania (napr. mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo alternatívnym riešením sporu podľa zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré odkazuje aj citácia ustanovení § 90 až 95 zákona č. 492/2009 Z. z. v poznámke pod čiarou k odkazu 4). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto iné alternatívne mechanizmy riešenia sporov v sebe nezahŕňajú ako výsledok procedúry riešenia sporu rozhodovanie (formou rozsudku), navrhujeme legislatívne zosúladiť faktický stav explicitným doplnením o procedúru iného riešenia sporu ako rozhodovaním. Návrh zohľadňuje napríklad riešenie sporov spotrebiteľov z bankových obchodov a sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb prostredníctvom subjektu alternatívneho riešenia sporov (Inštitút SARS pri SBA), ktoré …

bod 4
Rozšírenie poznámky pod čiarou k odkazu 11 v § 3 ods. 1 zákona o dohľade súvisí s transpozíciou čl. 4 bod 1 smernice 2022/2556, ktorou sa novelizuje čl. 65 ods. 3 písm. a) bod iv) smernice CRD. Toto doplnenie zabezpečí, že aj poskytovatelia služieb informačných a komunikačných technológií podľa nariadenia DORA musia Národnej banke Slovenska poskytovať súčinnosť pri dohľade.

bod 5
Novelizačný bod sa týka legislatívno-technickej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže s účinnosťou od 1.1.2026 sa bude Národnej banke Slovenska na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti podľa § 21 ods. 5 písm. e) zákona č. 192/2023 Z. z. poskytovať špecializovaný výpis z registra trestov.

bod 6
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Rozširuje sa okruh zmlúv, ktoré je možné v rámci dohľadu uskutočňovaného orgánom dohľadu kontrolným zaobstarávaním finančných služieb uzatvárať aj na zmluvy, ktoré nie sú priamo zmluvami o poskytnutí finančnej služby, ale s poskytovaním finančných služieb súvisia, resp. sú dohliadaným subjektom poskytované v spojení alebo podmieňujúco s finančnou službou, (napr. zmluva o predaji tovaru alebo služby, zmluva o spracúvaní osobných údajov, zmluva o poskytovaní vzdelávacích služieb, a pod.).

bod 7
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Presúva sa ustanovenie § 35i do druhej časti zákona upravujúcej postup pri dohľade na mieste, čím sa aj systematicky zosúlaďuje možnosť aplikovať práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvárania zmlúv a vykonávania úkonov v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby nielen pre oblasť výkonu dohľadu nad finančným trhom v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Taktiež sa znenie ustanovenia § 11a zosúlaďuje s oprávnením osoby poverenej výkonom dohľadu podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. f) a upravuje sa možnosť orgánu dohľadu zaslať oznámenie najneskôr spolu s protokolom o vykonanom dohľade na mieste.

bod 8 až 10
Ide o úpravy aplikačnej praxe. V záujme zefektívnenia konania, ktoré sa začína na základe žiadosti účastníka konania a odbremenenia žiadateľa sa v § 16 ods. 3 písm. a), e) až g) navrhuje zúžiť rozsah údajov, ktoré je žiadateľ povinný vo vzťahu k svojej osobe, ďalším účastníkom konania, ich zástupcom a iným osobám uviesť v žiadosti, a to tak, že vo vzťahu k údajom o týchto osobách sa v predmetných ustanovenia nahrádza poznámka pod čiarou k odkazu 27 explicitným uvedením vybraných náležitostí, ktoré musia byť obsiahnuté v žiadosti a vypustením niektorých, ktoré bolo potrebné podľa ustanovenia citovaného v predmetnej poznámke pod čiarou odkazu 27 predkladať. V nadväznosti na navrhovanú úpravu § 16 ods. 3 písm. a) a f) až g) týkajúcu sa obsahových náležitostí žiadosti sa v § 16 ods. 4 navrhuje doplniť oprávnenie Národnej banky Slovenska vyzvať žiadateľa, aby doplnil svoju žiadosť, na základe ktorej sa začalo konanie, aj o údaje ustanovené v § 34b ods. 1 písm. a) až …

bod 11
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Navrhovaným znením sa za účelom zabezpečenia hospodárnosti, efektívnosti a plynulosti konania navrhuje vytvoriť legislatívny rámec umožňujúci Národnej banke Slovenska, za splnenie podmienok, pripustiť, aby do už prebiehajúceho konania začatého na žiadosť účastníka konania, pristúpil nový subjekt. Na podanie žiadosti o pristúpenie do konania sa obdobne použijú odseky 1 až 6 a na podanie súhlasu s pristúpením do konania odsek 3 písm. i) a odsek 5. Proti rozhodnutiu o pristúpení ďalšieho subjektu nemožno podať opravný prostriedok. Uvedená právna úprava sa navrhuje aj v záujme reflektovania potreby vyplývajúcej z praxe, keďže aktuálna právna úprava neumožňuje, aby do prebiehajúceho konania začatého na žiadosť účastníka konania, mohol pristúpiť nový subjekt. Absencia uvedenej právnej úpravy spôsobuje nadbytočné prieťahy napr. v takých konaniach, v ktorých sa zistí ďalší okruh potenciálnych účastníkov konania [napr. v prípade udelenie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2015 Z. z.]. Títo, aby sa …

bod 12
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Vzhľadom na skutočnosť, že miestna obhliadka je dôkazným prostriedkom, v rámci ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená vstupovať na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov účastníka konania, resp. dohliadaného subjektu, navrhuje sa upraviť povinnosť Národnej banky Slovenska pri začatí výkonu miestnej obhliadky predložiť dotknutému účastníkovi konania, resp. dohliadanému subjektu poverenie na jej vykonanie, a to obdobne a s rovnakými náležitosťami, ako je tomu v prípade začatia dohľadu na mieste.

bod 13
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Navrhovaným znením sa precizuje § 18 ods. 10 tak, aby bolo zrejmé, že účastník konania so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí je povinný určiť si svojho zástupcu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky len v prípade, že takýto účastník konania nemá zástupcu na celé konanie s adresou na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky.

bod 14
Navrhovaným znením sa v § 18 ods. 11 upravuje povinnosť takéhoto zástupcu určiť si adresu na doručovanie písomnosti na území Slovenskej republiky tak, aby táto úprava korešpondovala s povinnosťou účastníka konania zakotvenou v ods. 10. Zároveň sa stanovuje, že v prípade, ak si zástupca účastníka konania so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí neurčí adresu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky, písomnosti určené účastníkovi konania so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky sa budú doručovať tomuto účastníkovi konania a v prípade písomností určených účastníkovi konania so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí sa preňho budú ukladať v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia. V kontexte navrhovanej úpravy dochádza k vloženiu nového odseku 11 do § 18 zákona č. 747/2004 Z. z. a k prečíslovaniu doterajších odsekov 11 až 15 na odseky 12 až 16.

bod 15
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Ustanovuje sa osobitná oznamovacia povinnosť pre účastníka konania ako aj jeho zástupcu bezodkladne oznámiť NBS zmenu bydliska, sídla, zmenu osoby určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na riadne doručovanie písomností. Pojem bezodkladne nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Plnenie predmetnej povinnosti prispieva k zabezpečeniu riadneho priebehu konania a prispieva aj k dodržiavaniu lehoty na rozhodnutie.

bod 16
Navrhovaným znením sa precizuje § 25 ods. 1 tak, aby bol vyjadrený účel predbežného opatrenia, ktorý bol vyjadrený dosiaľ iba implicitne. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov môže spočívať, napríklad, v tom, že je potrebné zabrániť hroziacej škode na strane klientov dohliadaného subjektu alebo jej navyšovaniu, inému poškodeniu záujmov klientov, či ohrozeniu finančnej situácie dohliadaného subjektu alebo jej zhoršeniu, skôr, ako dôjde ku konečnému usporiadaniu situácie v meritórnom rozhodnutí. Rovnaký dôvod je zakotvený aj v § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

bod 17
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravu sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa oboznámenie účastníka konania so spisovým podkladom ku konaniu ex lege neuskutoční, a to o prípad, ak sa v konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, tomuto účastníkovi vyhovuje v plnom rozsahu.

bod 18
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Navrhovaným znením sa precizuje § 27 ods. 7 tak, aby bolo explicitne zrejmé, že Národná banka Slovenska je oprávnená zverejniť aj časť výroku právoplatného alebo vykonateľného rozhodnutia, či jeho odôvodnenia. Zároveň sa explicitne upravuje možnosť zverejniť aj právoplatné rozhodnutia, nakoľko niektoré z rozhodnutí nie je právno-teoreticky správne označovať ako vykonateľné, najmä rozhodnutia vydávané v konaniach o udelení povolenia.

bod 19
Ide o úpravy aplikačnej praxe. Presúva sa ustanovenie § 35i do druhej časti zákona upravujúcej postup pri dohľade na mieste, čím sa aj systematicky zosúlaďuje možnosť aplikovať práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvárania zmlúv a vykonávania úkonov v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby nielen pre oblasť výkonu dohľadu nad finančným trhom v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Taktiež sa znenie ustanovenia § 11a zosúlaďuje s oprávnením osoby poverenej výkonom dohľadu podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. f) a upravuje sa možnosť orgánu dohľadu zaslať oznámenie najneskôr spolu s protokolom o vykonanom dohľade na mieste.

bod 20
Ide o doplnenie nového paragrafu zákona s cieľom umožniť Národnej banke vydávať na účely vzájomného uznávania osvedčenia o vykonaní penetračného testu na základe konkrétnej hrozby.

bod 21 a 22
Úprava § 40 ods. 3 a 4 sa navrhuje s cieľom reflektovania skutočností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2019/2175, podľa ktorého už Národná banka Slovenska od roku 2022 nie je orgánom príslušným na udelenie povolenia, resp. výkon dohľadu nad poskytovateľmi konsolidovaného informačného systému (CTP), avšak uvedené právomoci naďalej má (v prípadoch podľa predmetného nariadenia) vo vzťahu k poskytovateľom schváleného mechanizmu zverejňovania (APA) a poskytovateľom schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). Zároveň, úprava spomínaných ustanovení sa navrhuje za účelom ustanovenia rozmedzia možných sadzieb (ktoré sa určujú pevnou sumou) pre ročné príspevky potenciálnych prispievateľov – správcov referenčných hodnôt podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014, pričom v naznačenej súvislosti sa navrhuje spomínané rozmedzie sadzieb ustanoviť osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby.

bod 23
Daný paragraf sa dopĺňa z dôvodu potreby ustanovenia špecifického základu sadzby ročných príspevkov správcov úverov, ktorí sú novým druhom subjektu finančného trhu, nad ktorým bude vykonávať dohľad Národná banka Slovenska podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ročné príspevky bude mať povinnosť uhrádzať nový druh prispievateľa, a to na základe povolenia na činnosť udeleného podľa zákona č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základom sadzby pre ročný príspevok správcov úverov bude objem pohľadávok, ktoré sú predmetom spravovania úverov podľa zákona č. 106/2024 Z. z., ktorý sa zisťuje z výkazov správcu úverov predkladaných Národnej banke Slovenska podľa § 35 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, s ohľadom na skutočnosť, že tento údaj nebude uvedený v účtovnej závierke správcu úverov, keďže ide o aktíva iného subjektu.

bod 24
Úprava § 40 ods. 9 sa navrhuje s cieľom explicitného ustanovenia objemu aktív relevantného pre výpočet ročného príspevku prispievateľa (ak základom sadzby pre ročné príspevky sú jeho aktíva) na rok bezprostredne nasledujúci po roku, v ktorom prispievateľovi vznikla povinnosť uhrádzať ročné príspevky.

bod 25
Navrhujú sa štandardné prechodné ustanovenia, aké obsahovali už doterajšie novely zákona o dohľade.

bod 26
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. II

bod 1, 5 a 6
Doplnenie nového ustanovenia predstavuje transpozíciu čl. 4 body 2 a 4 a čl. 5 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2556 zo 14. decembra 2022, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) (ďalej len „smernica 2022/2556“). Ustanoveniami sa rozširujú požiadavky na riadiaci a kontrolný systém bánk a náležitosti ozdravného plánu. Od 17. januára 2025 musí riadiaci a kontrolný systém bánk spĺňať aj podmienky dané nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 …

bod 2
Navrhuje sa ustanoviť kompetenciu pre Národnú banku Slovenska vo forme dohľadového nástroja, ktorý umožní odstrániť nedostatky v činnosti banky a pobočky zahraničnej banky mimo administratívneho konania a bez sankcionovania. Navrhované ustanovenie nadväzuje na existujúcu úpravu § 50 ods. 11 a 12, ktoré oprávňujú Národnú banka Slovenska ukladať špecifické požiadavky v oblasti likvidity a výkazníctva mimo administratívneho konania. Národná banka Slovenska dohliada dodržiavanie veľkého množstva povinností vyplývajúcich z rôznorodých regulačných produktov, ktoré majú vplyv na obozretné podnikanie jednotlivých bánk a pobočiek zahraničných bank, ale aj na finančnú stabilitu ako celok. Vzhľadom na to je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala právomocou, ktorá jej umožní flexibilne, adresne a záväzne požadovať vykonanie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených, či už pri dohľade na mieste, na diaľku alebo v rámci akýchkoľvek dohľadových procedúr (napr. komplexné preskúmanie a hodnotenie – tzv. SREP). Nedostatky nemusia byť viazané na porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. právne záväzných aktov EÚ, ale môžu spočívať aj v nedodržiavaní dohľadových …

bod 3 a 4
Na základe nového zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri trestov“) je potrebné upraviť príslušné ustanovenia zákona o bankách. Zákon o registri trestov okrem iného po novom osobitne prihliada na poskytovanie výpisov z registra trestov a špecializovaných výpisov (pôvodne odpisov) z registra trestov, takým spôsobom, aby sa vyžadovali len v príslušných prípadoch a príslušnými subjektami, ktoré ustanoví tento zákon. Navrhovanou zmenou v bode 2 sa upravuje dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá sa bude po novom preukazovať výlučne výpisom z registra trestov. V tejto súvislosti je nutné upraviť aj § 7 ods. 16 a vypustiť odtiaľ slová odpis z registra trestov. Vzhľadom na rozsah zmien, ako aj na zmeny v poznámkach pod čiarou sa pristúpilo k uvedeniu úplného znenia § 7 ods. 16.

bod 7
Navrhovanou zmenou sa zabezpečí súlad vykazovania údajov do registra bankových úverov a záruk na účely poskytovania údajov do Európskej centrálnej banky na základe nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13). Potreba vznikla z dôvodu harmonizácie výkladu článku 1 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/867 na úrovni Európskej centrálnej banky.

bod 8
Povinnosti obsiahnuté v § 40 ods. 9 a 10 sú komplexne upravené v nariadení DORA, najmä čl. 5, 6, 8, 9, 11 a 24. Vzhľadom na to, že nariadenie DORA je priamo záväzný predpis EÚ, je potrebné prispôsobiť text lokálnej legislatívy nariadeniu DORA tak, aby totožná oblasť nebola upravená duplicitne alebo odchylne.

bod 9
Ide o zosúladenie s existujúcou úpravou v § 50 ods. 1 a doplnenie právne záväzných aktov EÚ (ktorým je aj nariadenie DORA) aj do § 50 ods. 2. Navrhovanou zmenou tak dochádza k precizovaniu právneho základu pre ukladanie sankcií fyzickej osobe za porušenia ustanovení nariadenia DORA a iných právne záväzných aktov EÚ.

bod 10
Ide o spresnenie ustanovenia tak, aby bola dosiahnutá úplná transpozícia čl. 18 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení (ďalej len „smernica CRD“). Národná banka Slovenska odoberie bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov nevykonáva činnosti podľa § 2 ods. 2 prvej vety zákona o bankách, t. j. základné bankové činnosti.

bod 11
S prihliadnutím na nové znenie § 92 ods. 7 sa rozširuje výpočet okolností, ktoré sa nepovažujú za porušenie bankového tajomstva.

bod 12 až 15 [§ 92 ods. 7, § 92 ods. 13 a § 93a ods. 12 až 14]
Trh platobných služieb sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Zvýšil sa a naďalej rastie objem elektronických platieb v celej EÚ, Slovensko nevynímajúc. Vďaka digitálnym technológiám na trh vstúpili noví poskytovatelia platobných služieb zaoberajúci sa poskytovaním služieb „otvoreného bankovníctva“– t. j. bezpečné zdieľanie finančných údajov medzi bankami a firmami v oblasti finančných technológií („fintechs“). Zároveň sa objavili aj sofistikovanejšie typy podvodov, ktoré vystavujú spotrebiteľov riziku a ovplyvňujú ich dôveru. Spôsoby a techniky páchania podvodov sú aj kvôli rýchlo sa vyvíjajúcemu technologickému pokroku a výraznému rozvoju umelej inteligencie čoraz rafinovanejšie a dynamickejšie, pričom podvodníci využívajú rozmanitú škálu postupov a techník vrátane krádeže autentifikačných prvkov, rôznych manipulatívnych techník či predstierania identity, čo bežní klienti banky dokážu len ťažko odhaliť, ak nemajú dostatočnú úroveň povedomia a informácií o podvode. O markantnom náraste podvodov v bankovom sektore svedčia aj štatistické údaje. Je prakticky nemožné očakávať, že samotná banka môže mať z vlastnej činnosti úplný prehľad o všetkých prvkoch a technikách páchania podvodov, pričom ich poznanie …

bod 15 [§ 93a ods. 11]
Cieľom navrhovanej úpravy odseku 11 je doplnenie § 93a o nový odsek, na základe ktorého Národná banka Slovenska bude môcť vydať opatrenie, ktoré ustanoví náležitosti zberu údajov, ktoré sú banky a pobočka zahraničných bánk povinné sprístupniť a poskytnúť Národnej banke Slovenska podľa § 93a ods. 4. V súčasnosti je NBS oprávnená tieto údaje zbierať, avšak absentuje možnosť upraviť náležitosti tohto zberu prostredníctvom opatrenia, čo je pri zbere údajov bežným štandardom. Právny základ na poskytnutie údajov Národnej banke Slovenska je už v súčasnosti ustanovený v § 93a ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. a v § 34a ods. 1 zákona č. 566/1992 Zb. Samotné opatrenie nie je právnym základom pre spracovateľskú operáciu podľa článku 5 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a ani ho nijakým spôsobom nedopĺňa a nenahrádza. Doplnením splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia špecifikujúceho náležitosti zberu údajov sa zvýši transparentnosť, predvídateľnosť a efektívnosť zberu údajov predovšetkým v oblasti …

bod 16
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. III

bod 1 až 8
Ide o zosúladenie so zákonom č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

bod 9
Ide o transpozíciu článku 6(1) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu - opravu vnútorného odkazu.

bod 11
Ide o transpozíciu článku 6(2)(a) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 12
Ide o transpozíciu článku 6(2)(a) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 13
Navrhujeme aktualizovať citáciu v poznámke pod čiarou, vzhľadom na to, že delegované nariadenie (EÚ) č. 604/2014 bolo zrušené delegovaným nariadením (EÚ) 2021/923 (čl. 8).

bod 14
Ide o doplnenie odkazu nariadenie (EÚ) 2022/2554.

bod 15 a 16
Ide o doplnenie odkazu na nariadenie (EÚ) 2022/2554 a čl. 50 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2022/2554.

bod 17
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. IV

bod 1
Ide o transpozíciu článku 6(3)(a) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 2
Ide o transpozíciu článku 6(3)(b) a 6(4)(a) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 3
Ide o transpozíciu článku 6(4)(b) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 4
Ide o ustanovenie, ktorým sa Národnej banke Slovenska udeľuje právomoc uložiť sankcie za porušenie osobitných predpisov.

bod 5
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. V

bod 1
Ide o transpozíciu článku 8 smernice (EÚ) 2022/2556. Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi sa zosúlaďuje s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/2554 pokiaľ ide o riadenie systémov a nástrojov informačných a komunikačných technológií, doplnenie článku 21 ods. 5 predmetnej smernice sa transponuje do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

bod 2
Cieľom tejto úpravy je reflektovať pri výlukách z mlčanlivosti možné dojednania medzi dohliadanými subjektami podľa nariadenia DORA na účely informovania sa o hrozbách podľa tohto nariadenia.

bod 3
Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť pre NBS účinné nepeňažné sankcionovanie porušení nariadenia DORA v sektore doplnkového dôchodkového sporenia.

bod 4
Podľa čl. 50 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia DORA musia členské štáty udeliť príslušným orgánom právomoc uplatňovať aspoň tieto administratívne sankcie alebo nápravné opatrenia za porušenia nariadenia DORA: „vydať príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby požaduje, aby ukončila konanie, ktoré je porušením tohto nariadenia, a zdržala sa opakovania tohto konania.“ Za účelom predídenia potenciálnych pochybností v právno-aplikačnej praxi navrhujeme zakotviť uvedenú právomoc Národnej banky Slovenska uložiť tento osobitný druh sankcie za porušenie v oblasti, ktorá je predmetom úpravy nariadenia DORA. Hoci sa môže javiť, že sankcie podľa čl. 50 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia DORA by mohli spadať do rozsahu možných sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť podľa osobitných predpisov v podobe opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, máme za to, že sankcie podľa nariadenia DORA predstavujú špecifický typ zákazu, na základe ktorého má dohliadaný subjekt ukončiť predmetné konanie a v budúcnosti ho neopakovať. Podobne v prípade zákazu používania nekalých …

bod 5
Podľa čl. 53 nariadenia DORA majú členské štáty oznámiť Komisii znenie právnych predpisov, ktoré tvoria vnútroštátny právny základ pre uplatňovane sankcií podľa nariadenia DORA.

bod 6
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. VI

bod 1 a 8
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 89 ods. 7.

bod 2, 9, 10, 23 až 26 a 29
Ustanoveniami sa transponuje čl. 7 smernice 2022/2556, ktorou sa novelizuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (ďalej len „smernica PSD“). Ustanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa bezpečnostných kontrol informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a zmierňujúcich prvkov na účely udelenia povolenia na poskytovanie platobných služieb. Uvedené pravidlá udeľovania povolení by sa mali zmeniť s cieľom zosúladiť ich s nariadením DORA.

bod 3, 4 a 48
Navrhovaná právna úprava sa viaže k spresneniu služieb založených na osobitných platobných prostriedkoch alebo obdobných technických prostriedkoch vymedzených v § 1 ods. 3 písm. k) tretieho bodu. Ide o osobitné platobné prostriedky, ktoré môžu byť vydávané na žiadosť orgánu štátnej správy alebo podniku, ktorý nemusí byť orgánom štátnej správy. Aplikačná prax potvrdila existenciu aj podnikov poskytujúcich takéto služby, ktoré nie sú štátnymi orgánmi.

bod 5 až 7
Ustanovenia sa upravujú v súlade s novým zákonom č. 192/2023 Z. z. o registri trestov o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o registri okrem iného po novom osobitne prihliada na poskytovanie výpisov z registra trestov a špecializovaných výpisov (pôvodne odpisov) z registra trestov, takým spôsobom, aby sa vyžadovali len v príslušných prípadoch a príslušnými subjektami, ktoré ustanoví tento zákon. Navrhovanou zmenou v bode 2 sa upravuje dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá sa bude po novom preukazovať výlučne výpisom z registra trestov. Vo vzťahu ku spôsobu preukazovania dôveryhodnosti teda na základe výpisu z registra trestov bolo potrebné upraviť aj samotnú definíciu dôveryhodnosti, nakoľko sa tieto skutočnosti doteraz preukazovali odpisom z registra trestov. V bode 3 sa upravuje preukazovanie dôveryhodnosti a bezúhonnosti, ktoré bude žiadateľ po novom preukazovať výpisom z registra trestov. Navrhovaná zmena v bode 4 predstavuje legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí v bodmi 2 a 3.

bod 11
Predmetom navrhovanej legislatívnej úpravy je zjednodušenie procesov pre poskytovateľov platobných služieb a spotrebiteľov z dôvodu lepšieho, kvalitnejšieho a rýchlejšieho prístupu k službe, a to aj prostredníctvom zavedenia možnosti elektronizácie celého procesu presunu platobného účtu pre spotrebiteľov/klientov poskytovateľov platobných služieb. V dôsledku elektronizácie a digitalizácie veľkého množstva procesov a činností bankového sektora, a to aj ako následok pandémie COVID-19, dochádza k zmene potrieb samotného spotrebiteľa a vnímania tohto inštitútu medzi poskytovateľmi platobných služieb. Klienti budú mať možnosť vybaviť presun platobného účtu rýchlejšie v elektronickej podobe, čoho následkom je časová úspora na strane klienta. Pri elektronickom presune platobného účtu bude mať klient prostredníctvom elektronického bankovníctva možnosť sledovať v akom stave sa jeho žiadosť nachádza a poskytovateľ platobných služieb bude mať možnosť komunikovať s klientom rýchlejším a efektívnejším spôsobom. Odhliadnuc od elektronizácie celého procesu presunu platobného účtu, poskytovatelia platobných služieb budú aj naďalej túto službu poskytovať priamo vo svojich obchodných miestach. V súvislosti s legislatívnymi úpravami a s doplnením možnosti elektronického podpísania žiadosti …

bod 12
Legislatívno-technická úprava ustanovenia.

bod 13
Predmetom navrhovanej legislatívnej úpravy je spresnenie postupu v prípade, ak spotrebiteľ požiada o presun toho istého platobného účtu u viacerých poskytovateľov platobných služieb alebo viackrát u ho istého poskytovateľa platobných služieb. Dopĺňa sa aj povinnosť pre odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb informovať o odmietnutí a dôvodoch odmietnutia presunu platobného účtu prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu.

bod 14
Nakoľko aktuálna právna úprava ustanovenia § 44d ods. 13 nezohľadňovala znenie smernice EP a Rady 2014/92/EÚ, ktoré umožňuje presun platobného účtu iba medzi platobnými účtami vedenými v rovnakej mene, došlo k doplneniu a zosúladeniu tohto ustanovenia.

bod 15 až 17
Dôvodom navrhovanej legislatívnej zmeny v písmenách d) a e), ako aj v pridanom odseku 25, je zefektívnenie procesov medzi prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb a inkasantmi, (a platiteľmi), pričom účelom tejto legislatívnej zmeny je snaha o skrátenie času pre odosielanie informácií príjemcom inkasa na zúčtovanie finančných prostriedkov z platobného účtu spotrebiteľa. Navrhovaná zmena je v tom, že nebudú zasielané papierové žiadosti o zmenu mandátu na inkasovanie a zmenu platobných údajov o účte, ale proces bude plne elektronický na základe plnomocenstva, ktoré udelí spotrebiteľ elektronicky a podpíše ho v elektronických službách rovnako ako žiadosť o presun platobného účtu. Navrhovaná legislatívna zmena by tak mala zabezpečiť včasné informovanie inkasantov a tým súčasne eliminovanie rizika nezrealizovania inkasa. Urýchlenie procesu bude v prospech prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, ako aj v prospech spotrebiteľa, čoho dôsledkom môže byť reklamácií z dôvodu nezrealizovania inkasa.

bod 18 a 19
V ustanovení § 47 sa navrhovanou zmenou rozširuje okruh účastníkov v platobnom systéme podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b) pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí v dôsledku rozšírenia pojmu inštitúcia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 06/zv. 03; Ú.v. ES L 166, 11.6.1998) v platnom znení (ďalej len „smernica 98/26/ES“). V súlade s pravidlami platobného systému a na základe splnených požiadaviek vymedzených priamo pri účastníkovi sa umožní prístup dotknutého účastníka k platobnému systému. V praxi to znamená, že napríklad platobná inštitúcia, ktorá poskytuje SEPA štandardné úhrady alebo okamžité úhrady, môže požiadať o účasť v platobnom systéme, pretože jej činnosť pozostáva z vykonávania súvisiacich prevodov finančných prostriedkov realizovaných formou príkazov v platobnom systéme. Ak napríklad platobná inštitúcia vydáva alebo prijíma platobné karty, potom kartové transakcie nemôže spracovať v platobnom systéme, ak takýto platobný systém nevykonáva súvisiace …

bod 20 až 22
Navrhovanou zmenou v § 48 ods. 2 písm. p) sa určuje postup na účely zosúladenia sa s čl. 35a ods. 2 smernice (EÚ)2015/2366, ktorého cieľom je zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 64, § 77 a § 82 zákona o platobných službách v spojení s usmernením EBA/GL/2017/09 účastníkmi platobného systému podľa § 47 ods. 1 písm. h) a i). Na účastníkov platobného systému podľa § 47 ods. 1 písm. h) a i) sa okrem splnenia vyššie uvedených podmienok vzťahujú aj ďalšie pravidlá a povinnosti podľa tretej časti zákona o platobných službách, a to vo vzťahu k prístupovým pravidlám do platobného systému podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b). Prevádzkovateľ platobného systému podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b) zodpovedá za činnosť platobného systému, preto je primeranou požiadavkou pre prevádzkovateľa platobného systému vymedziť si v pravidlách platobného systému postup na posúdenie požiadaviek kladených na účastníkov tohto platobného systému, ktorými sú platobné inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí zriadené na …

bod 27 a 40
Navrhované zmeny zohľadňujú doplnenie smernice (EÚ)2015/2366 k podmienke predkladania plánu likvidácie formou opisu, ktorý sa posudzuje v prípade žiadosti o účasť do platobných systémov pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. Ide o transpozíciu č. 35a ods. 1 písm. c) smernice (EÚ)2015/2366). Podmienky podľa čl. 35a ods. 1 písm. a) a b) sú zohľadnené v § 64, § 77 a § 82 zákona o platobných službách a v usmernení EBA k informáciám, ktoré sa majú poskytnúť pre udelenie povolenia platobným inštitúciám a inštitúciám elektronických peňazí a pre registráciu poskytovateľov služieb informovania o účte podľa článku 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2366 (EBA/GL/2017/09), (ďalej len „usmernenie EBA/GL/2017/09“).

bod 28 a 45
Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje ustanovenie § 67 ods. 14 a § 86 ods. 31 s ustanovením § 86 os. 2 písm. i) a § 62 ods. 6 ohľadom uplatňovania mechanizmu nútenej správy podľa zákona o bankách. V prípade vzniku nútenej správy platobnej inštitúcie sa bude analogicky postupovať v zmysle príslušných ustanovení o nútenej správe podľa zákona o bankách. Na platobnú inštitúciu v zmysle definície finančnej inštitúcie podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa uplatní mechanizmus podľa tohto zákona. Navrhované ustanovenie § 78 ods. 2 písm. k) pre platobné inštitúcie sa zosúlaďuje s ustanovením § 86 ods. 2 písm. i) pre inštitúcie elektronických peňazí.

bod 30 a 41
Povinnosti obsiahnuté v § 76 ods. 10 a § 85b ods. 16 sa komplexne upravujú v nariadení DORA, ide najmä o čl. 5, 6, 8, 9, 11 a 24, 27 a 30. Vzhľadom na to, že nariadenie DORA je priamo záväzný predpis EÚ, je potrebné prispôsobiť text národnej legislatívy nariadeniu DORA tak, aby totožná oblasť nebola upravená duplicitne alebo odchylne.

bod 31 a 32
Navrhovanými zmenami sa zohľadňujú zmeny čl. 10 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2366.

bod 33
Ide o transpozíciu čl. 7 bod 3 smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 34 a 43
Navrhovanou úpravou sa umožní ukladať sankcie platobnej inštitúcii a inštitúcii elektronických peňazí za porušenie plnenia povinností vo vzťahu k okamžitým úhradám, k poplatkom v súvislosti s úhradami a overovaním príjemcu, overovaním príjemcu v prípade úhrad a preverovaním používateľov platobných služieb vo vzťahu k cieleným finančným reštriktívnym opatreniam. Ide o ustanovenie pravidiel na ukladanie sankcií podľa nariadenia (EÚ) 2024/ 886. Zároveň sa navrhovanou úpravou zjednocuje výška sankcií pre poskytovateľov platobných služieb, ktorými sú okrem platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí aj banky (čl. 5d ods. 3 (1a. a 1b. a) nariadenia (EÚ) 2024/ 886).

bod 35
Navrhované ustanovenie § 78 ods. 2 písm. k) pre platobné inštitúcie sa zosúlaďuje s ustanovením § 86 ods. 2 písm. i) pre inštitúcie elektronických peňazí.

bod 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s úpravou poznámky pod čiarou.

bod 37
Navrhovanou zmenou dochádza k precizovaniu právneho základu pre ukladanie sankcií fyzickej osobe za porušenia ustanovení nariadenia DORA a iných právne záväzných aktov EÚ.

bod 38 a 44
Navrhovanou zmenou sa umožňuje ukladať sankcie fyzickej osobe za porušenie plnenia povinností preverovať používateľov platobných služieb vo vzťahu k cieleným finančným reštriktívnym opatreniam. Ide o ustanovenie postupu podľa nariadenia (EÚ) č. 260/2012 v platnom znení (tzn. v znení nariadenia 2024/886) (Čl. 5 ods. 3 (1a. a 1b. b) nariadenia (EÚ) 2024/886).

bod 39
Pôvodné znenie § 82 ods. 2 písm. m) spočívajúce v povinnosti zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uchovávania údajov bolo premietnuté do povinnosti vyplývajúcej z nariadenia DORA. Navrhované ustanovenie v § 82 ods. 2 písm. m) sa taktiež zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 písm. m) s cieľom zabezpečiť pre inštitúcie elektronických peňazí porovnateľné podmienky ako sú pre platobné inštitúcie.

bod 42
Navrhovanou zmenou sa ustanovenia § 86 ods. 2 písm. a) zosúlaďuje s ustanovením v § 78 ods. 2 písm. a) za účelom uplatňovania jednotných sankcií pre sektor platobných služieb, ako aj pre sektor vydávania elektronických peňazí.

bod 46
Pri presune platobného účtu, sprístupňovanie a poskytovanie týchto údajov poskytovateľovi platobných služieb, platiteľovi uskutočňujúceho úhrady na platobný účet spotrebiteľa a príjemcovi používajúceho inkaso na účely zúčtovania finančných prostriedkov a na účely presunu platobného účtu a súvisiacom spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb sa aplikujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018) (ďalej len „GDPR“), pričom sú prevádzkovatelia spracúvaných osobných údajov dotknutých osôb plne zodpovední za zákonnosť spracúvania osobných údajov a tým aj za určenie adekvátneho právneho základu pre presun a samotné spracúvanie týchto osobných údajov, ako aj za striktné uplatňovanie zásady minimalizácie podľa článku 5 odsek 1 písmeno c) GDPR. Na základe uvedenej zásady je prevádzkovateľ oprávnený presúvať a spracúvať osobné údaje len v takom množstve, ktoré je nevyhnutné …

bod 47
Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje bližšie zosúladenie a spresnenie so znením čl. 101 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366. Taktiež sa navrhovanou zmenou posilňuje ochrana finančného spotrebiteľa.

bod 49
Navrhovanou úpravou sa za porušenie plnenia povinností podľa nariadenia (EÚ) 2024/ 886, a to vo vzťahu k okamžitých úhradám, k poplatkom v súvislosti s úhradami a overovaním príjemcu, overovaním príjemcu v prípade úhrad a preverovaním používateľov platobných služieb vo vzťahu k cieleným finančným reštriktívnym opatreniam umožňuje ukladať sankcie podľa § 78 ods. 2 písm. b) a ods. 11 písm. c) pri poskytovateľoch platobných služieb podľa § 2 ods. 3, ktorých na tento účel nedohliada Národná banka Slovenska, ale iný príslušný orgán.

bod 50
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. VII

bod 1
Ide o spresnenie transpozície článku 1 bod 1 smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 2
Ide o spresnenie transpozície článku 3 bod 1 smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 3
Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť pre NBS účinné nepeňažné sankcionovanie porušení nariadenia DORA v sektore kolektívneho investovania.

bod 4
Doplnenie možnosti sankcionovať subjekty, ktoré porušujú ustanovenia priamo účinných európskych právnych predpisov v oblasti kolektívneho investovania. Zosúladenie s inou sektorovou úpravou.

bod 5
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. VIII

bod 1
Ide o transpozíciu článku 5 bod 1, písm. a) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 2
Ide o transpozíciu článku 5 bod 1, písm. b) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 3
Ide o transpozíciu článku 5 bod 2, písm. b) bod. i) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 4
Ide o transpozíciu článku 5 bod 2, písm. b) bod. ii) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 5
Ide o transpozíciu článku 5 bod 2, písm. c) bod. i) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 6
Ide o transpozíciu článku 5 bod 2, písm. c) bod. ii) smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 7
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. IX

bod 1
Ide o spresnenie transpozície článku 2 bod 1 smernice (EÚ) 2022/2556.

bod 2
Cieľom tejto úpravy je reflektovať pri výlukách z mlčanlivosti možné dojednania medzi dohliadanými subjektami podľa nariadenia DORA na účely informovania sa o hrozbách podľa tohto nariadenia.

bod 3
Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť pre NBS účinné nepeňažné sankcionovanie porušení nariadenia DORA v sektore poisťovníctva

bod 4
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. X

bod 1
Ustanovenie § 109 odsek 11 má za cieľ zvýšiť ochranu zákazníkov pred podvodnými praktikami v oblasti finančných služieb využívajúc elektronické komunikačné služby a siete.

bod 2
Ustanovenie § 111 odsek 3 má za cieľ zvýšiť ochranu zákazníkov pred podvodnými praktikami v oblasti finančných služieb využívajúc elektronické komunikačné služby a siete.

bod 3
Ustanovenie § 114 odsek 4 má za cieľ zvýšiť ochranu zákazníkov pred podvodnými praktikami v oblasti finančných služieb využívajúc elektronické komunikačné služby a siete.

bod 4
Európske orgány dohľadu (Európsky orgánu pre bankovníctvo, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) majú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (ďalej len „nariadenia DORA“) na plnenie svojich úloh podľa týchto právnych aktov právo žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky. Ustanovenia nariadení týkajúce sa právomoci žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky (článok 38 ods. 2 nariadenia DORA) sú priamo uplatniteľné v Slovenskej republike, a preto sa v návrhu zákona ustanovuje len procesný postup pri žiadaní týchto záznamov. V nadväznosti na čl. 123 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami a č. 38 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora je orgán EBA oprávnený poveriť …

bod 5
Dopĺňa sa transpozičná príloha. Čl. XI Účinnosť zákona sa odvodzuje od účinnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2556 zo 14. decembra 2022, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. EÚ L 333, 27. 12. 2022), okrem čl. I bod 4, ktorého účinnosť je odvodená od účinnosti zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. VI bodov 18 až 22, 25, 27, 31, 32, 34, 37, 38, 40, 43, 44, 49 a siedmeho bodu v bode 50, ktorých účinnosť je odvodená od účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/886 z 13. marca 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230 a smernice 98/26/ES a (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách (Ú. v. EÚ L, 2024/886, 19.3.2024) a čl. IX bod 2 a 6, ktorých účinnosť je odvodená …