Text rozhodnutia
I. ÚS 26/93
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na svojom neverejnom zasadnutí vo veci podnetu nezákonného
, bytom postupu
Ministerstva
,
zdravotníctva
týkajúceho sa
Slovenskej
republiky
rozhodol t a k t o Podnet
na začatie konania o d m i e t a . 0 d ô v o d n e n i e
Dňa 26. marca 1993 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky podanie pána v
Prievidzi
zo
, v ktorom požaduje zrušenie rozsudkov
Okresného súdu
22.
ako
dňa
8.
1991
(č.
k.
8C
14/91-30)
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 12. 43),
v
ktorom
nevyhoveli
jeho
žiadosti
o
i rozsudku
1991 (č. k. 15Co 454/91-
prikázanie
úhrady
výdavkov
operačného výkonu v cudzine odporcom. Pokiaľ
ide
o
možné
posúdenie
uvedených
rozsudkov
Okresného
a
Krajského súdu, je potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený rušiť ich rozhodnutia, prípadne nahrádzať
ich rozhodnutia v
občianskoprávnych
svojimi
vlastnými
zakladalo
porušenie
rozhodnutiami.
alebo
Takéto
trestnoprávnych
konanie
Ústavného
veciach súdu
by
Ústavou zaručenej nezávislosti súdnej moci a bolo.by i v príkrom rozpore s rešpektovaním princípu ústavnosti. Preto nie je možné, aby Ústavný súd Slovenskej republiky tiež "prikázal súdom tento problém vyriešiť", ako to požaduje navrhovateľ vo V
odpovedi
na
svojom podaní. výzvu
sudcu
navrhovateľ
doplňuje
svoje
podanie
požiadavkou, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Ministerstvu zdravotníctva
Slovenskej
republiky
vydanie
rozhodnutia
(súhlasu)
operáciu v zahraničí. Nevydanie takéhoto rozhodnutia považuje svojho práva na slobodnú voľbu miesta zdravotníckeho
zákroku.
na
za porušenie
Je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa potrebná liečebno-preventívna starostlivosť poskytuje občanom v tuzemsku (zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení
neskorších predpisov a
v úplnom znení pod číslom 96/1992 Zb.). Paragraf 67 ods. 1 uvedeného zákona však
umožňuje,
aby
vo
výnimočných
Ministerstvo zdravotníctva vyslať
a
odôvodnených
prípadoch
mohlo
chorého na liečenie 3o cudziny na účet
štátu, ak mu nemožno poskytnúť liečenie doma. Výber osôb na liečenie sa riadi predovšetkým poradím zdravotnej naliehavosti. Podrobné náležitosti postupu zdravotníckych á štátnych orgánov takýchto
prípadoch
upravuje
predovšetkým
Smernica
v
Ministerstva
zdravotníctva a sociálnych vecí SSR z 1: 11. 1988 (č. Z. 5542/1988-B/11) o poskytovaní zdravotníckych služieb československým občanom do zahraničia a v zahraničí (uverejnená v čiastke
pri ich cestách
16 Vestníka Ministerstva
zdravotníctva a sociálnych vecí SSR zo dňa
16. 11. 1988). Z analýzy jej
príslušných
paragrafov
ustanovení
(najmä
ustanovenia
14
až
18)
však
vyplýva, že návrhy na liečenie v cudzine vyhotovujú lekári a to na základe posúdenia celkového zdravotného stavu pacienta, posúdenia možnosti jeho liečenia
na
domácom
dosiahnuteľné
území,
možnosti
zhodnotenia,
liečenia
na
či
území
boli
vyčerpané
Slovenskej
všetky
republiky
a
skonštatovania, či od liečenia v cudzine možno očakávať podstatné zlepšenie zdravotného stavu Na
základe
pacienta (§ 14 Smernice Ministerstva zdravotníctva). uvedeného
vyplýva,
že
rozhodovanie
o
tom,
či
je
pre
pacienta nutné domáce alebo zahraničné liečenie a či sú splnené všetky podmienky pre poskytnutie zahraničného liečenia, je v rukách zdravotníckych orgánov a príslušných orgánov štátnej správy. Medzi tieto správy
možno
dokumentácii náležitosti
zahrnúť
i
Ministerstvo
priloží
i
svoje
rozhodnutie
v
ods.
sú
upravené
§
23
zdravotníctva, 4
o
smerníc
ktoré
povolení č.
orgány štátnej k celkovej
výnimky
17/1970
(jej
Vestníka
Ministerstva zdravotníctva SSR). Subjektívne
stanovisko
navrhovateľa
(pacienta)
o
nutnosti
jeho
liečby v zahraničí nemôže preto nahrádzať návrh na liečenie spracovaný príslušným
lekárom,
v
takéhoto druhu liečenia.
ktorom
zohľadňuje
všetky
požadované
náležitosti
Požiadavke navrhovateľa byť liečený v zahraničí, preto nezodpovedá povinnosť zdravotníckych a štátnych orgánov jej vyhovieť. Spomenutý § 67 ods.
1
zákona
o
starostlivosti
o
zdravie
ľudu
uvádza
ohľadom
postupu
Ministerstva zdravotníctva, že toto môže vyslať chorého na liečenie do cudziny. Z uvedených dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol
tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podľa Ústavy
Slovenskej
republiky
článku 133
podať
opravný
prostriedok. V Košiciach dňa 7. septembra 1993 Za správnosť vyhotovenia
Doc. JUDr. Ján K l u č k a, CSc.