Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/93 z 7. 9. 1993 Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 7. septembra 1993, sp. zn. I. ÚS 26/93, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1993.1 Ústavný súd Slovenskej republiky | I. ÚS 26/93 | ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1993.1 | 1993-09-07 | Uznesenie Oblasť práva: Ústavné právo Citované ustanovenia: čl. 130 ods. 3 Ústavy Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/beee0249-cebe-4b16-b722-9dd571f0a3cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1993.1 I. ÚS 26/93 UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky na svojom neverejnom zasadnutí vo veci podnetu nezákonného , bytom postupu Ministerstva , zdravotníctva týkajúceho sa Slovenskej republiky rozhodol t a k t o Podnet na začatie konania o d m i e t a . 0 d ô v o d n e n i e Dňa 26. marca 1993 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky podanie pána v Prievidzi zo , v ktorom požaduje zrušenie rozsudkov Okresného súdu 22. ako dňa 8. 1991 (č. k. 8C 14/91-30) Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 12. 43), v ktorom nevyhoveli jeho žiadosti o i rozsudku 1991 (č. k. 15Co 454/91- prikázanie úhrady výdavkov operačného výkonu v cudzine odporcom. Pokiaľ ide o možné posúdenie uvedených rozsudkov Okresného a Krajského súdu, je potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený rušiť ich rozhodnutia, prípadne nahrádzať ich rozhodnutia v občianskoprávnych svojimi vlastnými zakladalo porušenie rozhodnutiami. alebo Takéto trestnoprávnych konanie Ústavného veciach súdu by Ústavou zaručenej nezávislosti súdnej moci a bolo.by i v príkrom rozpore s rešpektovaním princípu ústavnosti. Preto nie je možné, aby Ústavný súd Slovenskej republiky tiež "prikázal súdom tento problém vyriešiť", ako to požaduje navrhovateľ vo V odpovedi na svojom podaní. výzvu sudcu navrhovateľ doplňuje svoje podanie požiadavkou, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydanie rozhodnutia (súhlasu) operáciu v zahraničí. Nevydanie takéhoto rozhodnutia považuje svojho práva na slobodnú voľbu miesta zdravotníckeho zákroku. na za porušenie Je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa potrebná liečebno-preventívna starostlivosť poskytuje občanom v tuzemsku (zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov a v úplnom znení pod číslom 96/1992 Zb.). Paragraf 67 ods. 1 uvedeného zákona však umožňuje, aby vo výnimočných Ministerstvo zdravotníctva vyslať a odôvodnených prípadoch mohlo chorého na liečenie 3o cudziny na účet štátu, ak mu nemožno poskytnúť liečenie doma. Výber osôb na liečenie sa riadi predovšetkým poradím zdravotnej naliehavosti. Podrobné náležitosti postupu zdravotníckych á štátnych orgánov takýchto prípadoch upravuje predovšetkým Smernica v Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí SSR z 1: 11. 1988 (č. Z. 5542/1988-B/11) o poskytovaní zdravotníckych služieb československým občanom do zahraničia a v zahraničí (uverejnená v čiastke pri ich cestách 16 Vestníka Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí SSR zo dňa 16. 11. 1988). Z analýzy jej príslušných paragrafov ustanovení (najmä ustanovenia 14 až 18) však vyplýva, že návrhy na liečenie v cudzine vyhotovujú lekári a to na základe posúdenia celkového zdravotného stavu pacienta, posúdenia možnosti jeho liečenia na domácom dosiahnuteľné území, možnosti zhodnotenia, liečenia na či území boli vyčerpané Slovenskej všetky republiky a skonštatovania, či od liečenia v cudzine možno očakávať podstatné zlepšenie zdravotného stavu Na základe pacienta (§ 14 Smernice Ministerstva zdravotníctva). uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o tom, či je pre pacienta nutné domáce alebo zahraničné liečenie a či sú splnené všetky podmienky pre poskytnutie zahraničného liečenia, je v rukách zdravotníckych orgánov a príslušných orgánov štátnej správy. Medzi tieto správy možno dokumentácii náležitosti zahrnúť i Ministerstvo priloží i svoje rozhodnutie v ods. sú upravené § 23 zdravotníctva, 4 o smerníc ktoré povolení č. orgány štátnej k celkovej výnimky 17/1970 (jej Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR). Subjektívne stanovisko navrhovateľa (pacienta) o nutnosti jeho liečby v zahraničí nemôže preto nahrádzať návrh na liečenie spracovaný príslušným lekárom, v takéhoto druhu liečenia. ktorom zohľadňuje všetky požadované náležitosti Požiadavke navrhovateľa byť liečený v zahraničí, preto nezodpovedá povinnosť zdravotníckych a štátnych orgánov jej vyhovieť. Spomenutý § 67 ods. 1 zákona o starostlivosti o zdravie ľudu uvádza ohľadom postupu Ministerstva zdravotníctva, že toto môže vyslať chorého na liečenie do cudziny. Z uvedených dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podľa Ústavy Slovenskej republiky článku 133 podať opravný prostriedok. V Košiciach dňa 7. septembra 1993 Za správnosť vyhotovenia Doc. JUDr. Ján K l u č k a, CSc.