Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/6/2024 z 2. 7. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 29Sas/6/2024 5024200049 02. 07. 2025 JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD., ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200049.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08. 03. 2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13. 11. 2023 podanou Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 14. 11. 2023 (ďalej len „Žiadosť“) požiadala o priznanie úrazovej renty podľa § 88 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Žalobkyňa si nárok uplatnila z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 17. 08. 2022 u zamestnávateľa Mobis Slovakia s. r. o., Gbeľany, IČO: 35 876 557. Zamestnávateľ spísal o pracovnom úraze Záznam o registrovanom pracovnom úraze dňa 24. 08. 2022. V zmysle Zápisu zo zasadania škodovej komisie zo dňa 24. 08. 2022 na základe šetrenia pracovného úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 17. 08. 2022, škodová komisia určila mieru zavinenia žalobkyne v rozsahu 10 %, nakoľko žalobkyňa porušila interný predpis, s ktorým bola oboznámená, nakoľko pri prechode cez cestu nepoužila prechod pre chodcov a nevstupovala na chodník kolmo tak, aby bol prechod čo najkratší. 2. Na základe Žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty bola posudková lekárka sociálneho poistenia, vykonávajúca lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, požiadaná o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na účely úrazovej renty z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022. Vo výroku posudku lekárskej správy zo dňa 28. 12. 2023 bolo uvedené, že žalobkyňa nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 %-tný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti (ďalej aj „MPPS“) žalobkyne bola určená v rozsahu 34 %. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 374-3/2024-BA zo dňa 10. 01. 2024 o Žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní nárokov žalobkyne vychádzal z nasledovných podkladov: žiadosť o priznanie

úrazovej renty doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 14. 11. 2023, oznámenie poistnej udalosti zo dňa 25. 08. 2022, zápis zo zasadania škodovej komisie zo dňa 24. 08. 2022, záznam o registrovanom pracovnom úraze spísaný dňa 24. 08. 2022, popis pracovnej činnosti - časová snímka, pracovná zmluva zo dňa 18. 03. 2019, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 09. 2023, lekárska správa zo dňa 28. 09. 2023. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 28. 12. 2023 má žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu zistenú MPPS v rozsahu 34 %, v dôsledku čoho podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení nespĺňa podmienky nároku na úrazovú rentu. Žalobkyňa pracovala u zodpovedného zamestnávateľa Mobis Slovakia s. r. o. v Gbeľanoch ako robotníčka do 21. 09. 2023. Počas jednej zmeny vykonávala pracovné činnosti na rotačných pozíciách po jednej tretine zmeny nasledovne: pondelok - prvá tretina zmeny pozícií MM, druhá tretina zmeny Feeder RR, posledná tretina zmeny RC01, utorok - prvá tretina zmeny pozícia Ecos RR, druhá tretina zmeny pozícia MM, posledná tretina zmeny RS 2-01, streda - prvá tretina zmeny pozícia RS 04-01, druhá tretina zmeny RC 01, posledná tretina zmeny RS 03-02. Rotácia bola vykonávaná tak, aby každú tretinu zmeny bola žalobkyňa na inej pracovnej pozícii. Dňa 17. 08. 2022 žalobkyňa utrpela pracovný úraz pri vystupovaní na chodník, kde sa jej zošmykla noha, následne spadla a poranila si pravé koleno. V úvode bola liečba konzervatívna, v septembri 2022 bolo realizované MR kolena, kde bola lézia vnútorného menisku, parciálna lézia LCA, st.p. natiahnutí MCL, odporučená rehabilitácia. Vo februári 2023 absolvovala artroskopickú operáciu, ďalej liečba ortopédom. Podľa ortopéda pri vyšetreniach žalobkyne trvá ľahké obmedzenie hybnosti ľavého kolena, chôdza je samostatná. Žalobkyňa pri svojom pracovnom zaradení vykonávala počas pracovnej zmeny jednotlivé pracovné činnosti podľa doloženého profesiogramu. Prácu vykonávala v stoji s občasnou chôdzou pri premiestňovaní sa v rámci jednotlivých pracovných pozícií, jednotlivé operácie vykonávala oboma rukami, pri práci pracovala s bremenami s hmotnosťou od 5 do 10 kg. Charakter pracovných činností si vyžiadal niekedy aj pohyb v kolennom kĺbe v plnom ohnutí (napr. drep), avšak nešlo o dlhodobejšie vykonávanie činností v polohe vyžadujúcej úplné ohnutie v kolene. Pri rozsahu poúrazového postihnutia kolenného kĺbu pre prevažnú časť pracovných činností vykonávaných v stoji nemá obmedzenie. Vzhľadom na ľahký funkčný deficit hybnosti jedného kolena, s nepravidelným občasným premiestňovaním na kratšie vzdialenosti pri práci so zohľadnením potreby prenášania bremien má žalobkyňa čiastočné obmedzenie pri vykonávaní pracovnej činnosti. Vzhľadom na ľahký stupeň obmedzenia hybnosti, posudková lekárka určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na účely úrazovej renty v rozsahu 34 %, pričom dátum ustálenia zdravotného stavu je 24. 07. 2023, t.j. nasledujúci deň po ukončení podporného obdobia. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 15. 01. 2024. 4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 31. 01. 2024, v ktorom namietala závery posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Postup stanovenia miery poklesu pracovnej schopnosti považovala za rozporný so samotným účelom úrazovej renty. Zároveň poukázala na nesprávny popis údajov o nej samotnej, ako aj o jej zraneniach posudkovou lekárkou. Namietala aj ustálenie zdravotného stavu, ktorý bol určený dňom 24. 07. 2023. O predmetnom odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím, vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08. 03. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu, ako aj zhodnotení každého dôkazu osobitne a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach je potrebné zo zisteného skutočného stavu veci v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona vyhodnotiť námietky žalobkyne ako nedôvodné. Žalovaná stručne zhrnula priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Zdôraznila, že posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínskou záležitosťou, pričom právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vykonávateľ zákona v zmysle ustanovenia § 153 Zákona o sociálnom poistení zveril výlučne do kompetencie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. Vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty. Žalovaná sa nestotožnila s odvolacími námietkami žalobkyne proti záverom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca podrobne rozobrala profesiogram, predložený do konania zamestnávateľom, v ktorom bolo rozpísaných viacero pracovných činností vykonávaných žalobkyňou na rôznych rotačných pozíciách v rámci jednej pracovnej zmeny. Zamestnávateľ v úvode profesiogramu uviedol, že počas celého pracovného výkonu na všetkých staniciach, sa stojí. Žalobkyňa má funkčný deficit ľavého kolena. Žalobkyňa je však obmedzená

iba v ohnutí ľavého kolena, aj to do 20 stupňov, za úplného zachovania vystretia ľavého kolena. Z profesiogramu však nevyplýva, že by žalobkyňa vykonávala ohnutie v kolenách. Z podstaty práce žalobkyne vyplýva, že k občasnému ohnutiu v kolene dochádza, čo však výslovne nevyplýva z profesiogramu. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že sa stotožňuje s matematickým spôsobom stanovenia miery poklesu pracovnej schopnosti posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, nakoľko vychádza z riadne zisteného skutočného stavu veci. Väčšina prác na pracovnej pozícii žalobkyne sa vykonáva v stoji za ručnej manipulácie s bremenami, a preto jemný deficit kolena spočívajúci v problémoch s ohnutím nie je dôvodom na stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti. K obsahu vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby žalovaná uviedla, že z neho skutočne vyplýva, že vzhľadom k zdravotnému obmedzeniu žalobkyne ako zamestnankyne je práca žalobkyne pre ňu nevhodná, avšak žalobkyňa cielene vyňala iba tento záver. Vyjadrenie pracovnej zdravotnej služby deklaruje aj to, že žalobkyňa nemôže vykonávať aj práce zaradené do kategórie 2 pre faktor fyzická záťaž (vylúčenie manipulácie s bremenami, s výskytom neprijateľných pracovných polôh horných končatín, chrbtice), z čoho je zrejmé, že ako spolu-faktor vylúčenia z doteraz vykonávanej pracovnej pozície bola aj práca s bremenami a záťaž horných končatín, ktoré však neboli pracovným úrazom zo dňa 17. 08. 2022 poškodené. Pokiaľ sa vo vyjadrení pracovnej zdravotnej služby uvádza ako druhý faktor vylúčenia z doteraz vykonávanej pracovnej pozície žalobkyne i práca v stoji s dlhším chodením, žalovaná uviedla, že nikde v priereze celého vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby nie je uvedené, že predmetné vylúčenie bolo prijaté ako následok pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022. Nie je potom pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej zdravotný stav jej vôbec neumožňuje vykonávanie pracovnej činnosti na doterajšom pracovnom zaradení v dôsledku pracovného úrazu, nakoľko vyjadrenie pracovnej zdravotnej služby preukazuje, že bola vylúčená z doterajšej pracovnej pozície aj z dôvodu nadmernej záťaže horných končatín, ktorých prípadné poškodenie však nie je predmetom daného konania. Žalovaná ďalej v tejto spojitosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na lekársky nález D. E. E., chirurga zo dňa 17. 08. 2022, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa utrpela následkom pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022 poškodenie menisku, avšak „ ... po starej trhline alebo poranení...“, čo zakladá pochybnosti o tom, či ľavé koleno žalobkyne nebolo poškodené iným úrazom už pred pracovným úrazom zo dňa 17. 08. 2022. S odkazom na lekársky nález D. E. žalovaná ďalej uviedla, že je otázne, čo spôsobilo chronické poúrazové zmeny, ktoré ukázalo následné MR vyšetrenie zo dňa 21. 09. 2022. Žalovaná tiež poukázala na obsah lekárskeho nálezu D. F. G., ortopédky zo dňa 29. 09. 2022. Hoci žalobkyňa následne absolvovala artroskopiu kolena ľavej dolnej končatiny, podľa následných lekárskych vyšetrení D. H. B., rehabilitačnej lekárky zo dňa 24. 05. 2023, ako aj zo dňa 19. 10. 2023, boli „... jazvy zhojené, kľudné, akt. hybnosť... 110 st. ...“. Ľavé koleno žalobkyne bolo teda bez opuchu, bez hematómov, bez náplne so stopercentnou extenziou (vystretie), pričom poškodená absolvovala artroskopiu kolena ľavej dolnej končatiny, avšak s dobrým pooperačným priebehom, jemným plastickým opuchom a dobrou tonizáciou. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v odvolaní na to, že pociťuje opuch pri záťaži a že sa jej pridružili ďalšie diagnózy, žalovaná s odkazom na lekársky nález zo dňa 07. 09. 2023 skonštatovala, že tieto problémy žalobkyne boli uvádzané iba v časti „Anamnéza“, a teda jedná sa o subjektívne pocity žalobkyne a nie o objektivizované skutočnosti, potvrdené príslušným lekárom. V objektívnom náleze lekárskej správy zo dňa 07. 09. 2023 sa naopak uvádza, že u poškodenej je „min. opuch, bez hematómu, bez náplne, balot. negat. patela v sulku,...kolat. väzy pevné, stress testy negat., lachman negat...extenzia plná flexia - 20, lýtko voľné, bez ncz“. Tvrdenie žalobkyne, že jej zdravotný stav jej vôbec neumožňuje vykonávanie pracovnej činnosti v dôsledku utrpeného pracovného úrazu nie je pravdivé. Pokiaľ v diagnostickom závere lekárskej správy zo dňa 07. 09. 2023 boli okrem trhliny menisku uvedené aj ďalšie diagnózy, uvedené neznamená, že tieto diagnózy sú následkom pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vychádzala pri vyhotovení lekárskej správy zo dňa 28. 12. 2023 výlučne z lekárskych správ len do 24. 05. 2023, žalovaná skonštatovala, že skutkový stav bol napravený v odvolacom konaní. Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 26. 02. 2024 zhodnotila aj následné lekárske nálezy z vyšetrení uskutočnených po dni 24. 05. 2023 (lekárske vyšetrenia zo dňa 29. 06. 2023, zo dňa 19. 10. 2023 a zo dňa 07. 09. 2023). I tieto vyšetrenia preukázali, že u žalobkyne je prítomný len ľahký deficit ľavého kolena bez opuchu, hematómu, náplne, bez odchýlok v záťažových testoch s plnou extenziou a čiastočne obmedzenou flexiou. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne v odvolaní o nutnosti skončenia jej pracovného pomeru u zamestnávateľa následkom pracovného úrazu na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 09. 2023, žalovaná uviedla, že skutočnosť, že zamestnávateľ z rôznych organizačných príčin, či z dôvodu efektivity práce, poškodenú nepreradil na vykonávanie inej práce, nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá preukázať 100 % MPPS žalobkyne. V tejto spojitosti žalovaná poukázala na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/13/2016-25

zo dňa 19. 01. 2017, ako i na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/92/2015 zo dňa 22. 06. 2016. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne v odvolaní, ktoré sa týkali nezrovnalostí, uvedených v lekárskej správe posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 28. 12. 2023, žalovaná uviedla, že týmto námietkam žalobkyne bolo vyhovené v odvolacom konaní. Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 26. 02. 2024 v bode s názvom „Celkový posudok“ tieto pochybenia posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zosúladila so skutočným stavom, nakoľko uviedla, že „43- ročná žena utrpela dňa 17. augusta 2022 pracovný úraz ... spadla a poranila si ľavé koleno“. Konštatáciu žalobkyne o nesprávnom určení dňa ustálenia zdravotného stavu na deň 24. 07. 2023 žalovaná vyhodnotila ako nesprávnu. Poukázala na lustráciu v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, z ktorej bolo zistené, že žalobkyňa bola dočasne pracovne neschopná v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 17. 08. 2022 odo dňa 17. 08. 2022 do dňa 11. 09. 2023. Podporné obdobie žalobkyni uplynulo v súlade s § 34 Zákona o sociálnom poistení dňa 19. 07. 2023. Aj keď žalobkyňa bola dočasne práceneschopná do 11. 09. 2023, uvedené nič nemení na fakte, že podporné obdobie uplynulo skôr, a teda žalobkyni bola dňom 19. 07. 2023 ukončená výplata nemocenskej dávky. Žalobkyňa sa s obmedzením spočívajúcim vo flexii (ohybe kolena do 20 stupňov so zachovanou plno extenziou (vystretím) môže opätovne zamestnať na trhu práce, čo konštatovali obidve posudkové lekárky Sociálnej poisťovne. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa aktuálne pracuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, že odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 25. 03. 2024. Správna žaloba 5. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (26. 04. 2024) na Krajský súd v Žiline. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Cn/5/2024 zo dňa 30. 04. 2024, právoplatným dňa 25. 05. 2024, bola vec postúpená na konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, kde je vec vedená pod sp. zn. 29Sas/6/2024. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, z nesprávneho popisu dátumov a diagnóz. V správnej žalobe opísala mechanizmus utrpenia pracovného úrazu dňa 17. 08. 2022, ako i následnú liečbu po úraze. Žalobkyňa bola prvotne ošetrená dňa 17. 08. 2022 chirurgom MUDr. Jopčíkom. Vo vzťahu k lekárskemu nálezu D. E. uviedla, že nie je pravdou, že poškodenie menisku v kolene je po starej trhline alebo poranení, nakoľko žalobkyňa podstúpila MR vyšetrenie až dňa 01. 12. 2022 v Trenčíne. D. E. nevidel a nepoznal výsledky MR vyšetrenia, a teda vyjadrenie žalovanej, že na základe výsledkov z MR posúdil MUDr. Jopčík zdravotný stav žalobkyne sa nezakladajú na pravde. D. E. do anamnézy žalobkyne popísal i odreté predlaktia, ktoré žalobkyňa nemala, pričom ako dôkaz predložila správnemu súdu fotografie. Žalobkyňa následne navštívila ortopédku - D. F. G., absolvovala MR vyšetrenie v Trenčíne dňa 01. 12. 2022 a pravidelne chodila na rehabilitačnú liečbu, ktorá jej nepomáhala. Žalobkyňa uviedla, že absolvovala dňa 27. 02. 2023 operáciu v Ružomberku u MUDr. Marka Serbaka s tým, že bola prepustená z nemocnice dňa 01. 03. 2023. 6. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie, ktoré vydala žalovaná - Sociálna poisťovňa podpísal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. S tvrdeniami žalovanej v napadnutom rozhodnutí sa nestotožnila, nakoľko sa podľa nej nezakladajú na pravde. Žiadna posudková lekárka (pobočky, či ústredia) žalobkyňu nekontaktovala, za účelom preskúmania jej zdravotného stavu. Žalobkyni raz volala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca z dôvodu, aby jej prefotila a doniesla zdravotné záznamy, ktoré sa týkajú výlučne pracovného úrazu. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav žalobkyne len z prvotnej diagnózy, pri ktorej ešte žalobkyňa nemala výsledky z prvého vyšetrenia MR. Žalobkyňa poukázala na to, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a že nie je pravdou, že pracuje. Brigádu, na ktorú bola nútená ísť kvôli financiám pre zdravotné problémy ukončila. Vo vzťahu k profesiogramu žalobkyňa potvrdila, že ako zamestnankyňa rotovala každú tretinu, avšak pri každej pracovnej pozícií sa musí používať zapretie do nôh, čiže do kolien. Za nesprávne žalobkyňa označila i určenie trvania podporného obdobia do dňa 19. 07. 2023. Výplata nemocenskej dávky u žalobkyne trvala až do septembra 2023 s výplatou dňa 27. 10. 2023 v sume 278,40 eur. Žalobkyňa sa tiež ohradila voči vyjadreniu žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že úmyselne vyňala záver pracovnej zdravotnej služby. Trvala na tom, že kvôli pracovnému úrazu už nemôže vykonávať prácu s takým finančným ohodnotením, aké mala pred pracovným úrazom, a to kvôli trvalým následkom, keďže si nemôže kľaknúť, čupnúť, urobiť drep a bez držania vyjsť po schodoch hore a dole. Podľa žalobkyne má nulové možnosti dosiahnuť príjem, aký mala pred pracovným úrazom. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu, aby zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako i napadnuté rozhodnutie a priznal žalobkyni úrazovú

rentu, nakoľko má za to, že má nárok na jej priznanie vzhľadom na pracovný úraz, ktorý utrpela. Žalobkyňa nežiadala nariadenie pojednávania. 7. K správnej žalobe žalobkyňa pripojila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 10. 01. 2024, lekársku správu a posudok posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 28. 12. 2023, odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31. 01. 2024, napadnuté rozhodnutie zo dňa 08. 03. 2024, žiadosť žalobkyne o priznanie úrazovej renty zo dňa 13. 11. 2023, dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú medzi zamestnávateľom Mobis Slovakia s.r.o. a žalobkyňou zo dňa 21. 09. 2023, výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 13. 09. 2023, odborné vyjadrenie D. I. J., pracovná zdravotná služba Pro Benefit s.r.o., Púchov k zaradeniu zamestnanca (žalobkyne) spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o., Gbeľany zo dňa 14. 09. 2023, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01. 01. 2023 do 31. 12. 2023 zo dňa 14. 02. 2024, záznam o prerokovaní vývoja obnovy pracovnej schopnosti na účely predĺženia podporného obdobia zo dňa 24. 07. 2023, informáciu o predĺžení podporného obdobia na výplatu nemocenského č. 8099 - 3/2023 – ZA zo dňa 01. 28. 2023, 6 ks fotografií, lekársku správu D. D. D., praktického lekára pre dospelých z augusta 2022 a zo dňa 05. 01. 2023, lekársku správu D. F. G., ortopédky z 21. 09. 2022 a 01. 10. 2022, lekársku správu D. C. F., ortopéda z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 05. 12. 2022, výsledok MRI vyšetrenia kolena zo dňa 01. 12. 2022 a zo dňa 05. 04. 2024, výzvu na nástup hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok od 27. 02. 2023, ambulantnú správu D. D. K., sekundárneho lekára z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 29. 12. 2022, 07. 03. 2023, 23. 06. 2023, 07. 09. 2023, 28. 01. 2024, 24. 04. 2024, prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 01. 03. 2023, čestné prehlásenie E. F., K. XXXX/XX, F. L. D. zo dňa 25. 04. 2024. Vyjadrenie žalovanej 8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24. 07. 2024 navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Súčasne žalovaná oznámila svoj nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaná citovala ustanovenie § 88, § 153 ods. 5, § 179 ods. 1 písm. a) bod 1, § 215 ods. 4, § 196 ods. 6 a § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, ako i § 195 ods. 1, § 196 ods. 2, § 14 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a § 316 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nesprávne označila napadnuté rozhodnutia. Poukázala i na vecnú pôsobnosť ohľadom vydania rozhodnutia o úrazovej rente, ktorú má Sociálna poisťovňa - ústredie, pričom o odvolaní voči rozhodnutiu ústredia rozhoduje podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ, a preto žalovaným subjektom nie je Sociálna poisťovňa, ústredie, ale generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Žalovaná poukázala na zamestnávateľom stanovenú mieru zavinenia v rozsahu 10 % na strane žalobkyne s tým, že žalobkyňa podpísala Zápis zo zasadania škodovej komisie zo dňa 24. 08. 2022. Ďalej s poukazom na § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2019 zo dňa 24. 03. 2021 konštatovala, že o miere zavinenia nie je Sociálna poisťovňa oprávnená rozhodovať. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila so zamestnávateľom stanovenou mierou zavinenia v rozsahu 10 % mala a mohla sa obrátiť na civilný súd. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala obsah lekárskeho nálezu D. E., žalovaná poukázala na to, že v zmysle § 153 Zákona o sociálnom poistení sú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne oprávnení zhodnotiť zdravotnú dokumentáciu, nie sú však oprávnení na ich tvorbu, resp. na ich zmenu, či opravu. Ak D. E. nesprávne uviedol skutočnosti a údaje o zdravotnom stave žalobkyne, bolo povinnosťou žalobkyne túto skutočnosť nielen tvrdiť, ale aj dokázať (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/30/2016 zo dňa 26. 04. 2016). Žalovaná uviedla, že nikde v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádzala, že D. E. vychádzal z MR vyšetrenia absolvovaného žalobkyňou a tieto tvrdenia žalobkyne označila za klamlivé a zavádzajúce. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žiadna z posudkových lekárok jej nevolala, aby preskúmala jej zdravotný stav, žalovaná uviedla, že žalobkyňa nesprávne pochopila význam textu napadnutého rozhodnutia zo strany 3 v znení: „posudková lekárka ústredia po odstúpení spisovej dokumentácie poškodenej preskúmala odvolanie spolu s ďalšími dokladmi so súhlasom poškodenej na základe telefonického rozhovoru zo dňa 15. februára 2024 v jej neprítomnosti ...“, keď žalovaná opísala skutkové zistenia vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 26. 02. 2024. Žalovaná poukázala na to, že samotná žalobkyňa uvádzala, že jej iba raz volala posudková lekárka z Čadce, čím vyvracia svoje tvrdenie o tom, že ani jedna z posudkových lekárok, či už z Čadce alebo zo Žiliny,

jej nevolala. Žalobkyňa podľa žalovanej bez akýchkoľvek medicínskych vedomostí hodnotí prácu posudkových lekárok Sociálnej poisťovne bez toho, aby vedela, čo je inštitút posudkového lekárstva. V tejto spojitosti poukázala na definíciu posudkového lekára v zmysle Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len „Zákon č. 578/2004 Z. z.“). Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne určí spôsob posúdenia, teda či je osobná účasť posudzovanej osoby potrebná. Nakoľko posudková lekárka osobnú účasť žalobkyne nepovažovala za potrebnú, telefonicky dňa 15. 02. 2024 sa so žalobkyňou skontaktovala, pričom žalobkyňa súhlasila s posúdením bez jej osobnej účasti. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne nemohla od žalobkyne pýtať jej zdravotnú dokumentáciu, keďže túto žalobkyňa nevedie a vedie ju ošetrujúci, resp. posudzujúci lekár, s ktorým posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu u posudzovanej osoby spolupracuje. Žalovaná za rozhodujúci označila skutkový stav v čase vydania výstupu orgánu verejnej správy, pričom lekárska správa posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca bola vyhotovená dňa 28. 12. 2023, napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v marci 2024, a preto toho času nemôže odzrkadľovať každú zmenu (t.j. aj zmenu v pracovnom pomere žalobkyne), ktorá nastala v neskoršom období. Sama žalobkyňa uviedla, že bola nútená ísť na brigádu. Žalovaná poukázala na lekársku správu zo dňa 05. 12. 2022 vyhotovenú MUDr. Krausem, z diagnostickej časti ktorej vyplýva, že okrem diagnózy M 2410 lekár uviedol aj diagnózu M 2320 (L) - poškodenie menisku po starej trhline alebo poradení, na viacerých miestach. D. F. sa zhodol s D. E. v tom, že u žalobkyni je prítomné poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení, pričom lekársku správu zo dňa 05. 12. 2022 žalobkyňa sama predložila ako prílohu správnej žaloby. Žalovaná sa oboznámila s lekárskymi nálezmi doloženými žalobkyňou, a to s nálezom zo dňa 28. 01. 2024, MR vyšetrením zo dňa 05. 04. 2024 a lekárskym nálezom D. K. zo dňa 24. 04. 2024, pričom skonštatovala, že zhodnotením predložených lekárskych nálezov je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o jej neustálom sa zhoršujúcom zdravotnom stave. V lekárskom náleze zo dňa 24. 04. 2024 lekár zhodnotil aj röntgenové vyšetrenie so záverom gonartrózy, t.j. ochorenie kolenného kĺbu v dôsledku jeho opotrebovania, degeneratívne ochorenie. Pokiaľ žalobkyňa subjektívne pociťuje bolesti kolenného kĺbu, tieto neboli objektívnymi vyšetreniami preukázané. K námietke žalobkyne o nesprávnom uvádzaní dátumov v napadnutom rozhodnutí žalovaná uviedla, že zistila jeden chybný dátum pri absolvovaní MR vyšetrenia žalobkyňou, ktoré sa uskutočnilo dňa 01. 12. 2022, pričom žiadanka bola vypísaná D. G. dňa 21. 09. 2022. Dátum 21. 09. 2022 bol použitý žalovanou v napadnutom rozhodnutí ako dátum absolvovania MR vyšetrenia. Žalovaná uviedla, že pri preberaní dátumov jednotlivých vyšetrení vychádza z lekárskych správ posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, v ktorých bolo uvedené, že MR vyšetrenie žalobkyňa absolvovala v septembri 2022. S odkazom na § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení a princíp dobrej verejnej správy skutočnosť zamenenia si dátumov o absolvovaní MR vyšetrenia nepovažovala žalovaná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za rozhodujúcu. Rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval formálne správny proces (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžík/1/2020 zo dňa 24. 02. 2022), pričom jadrom celého rozhodnutia je výrok, ktorý je záväzný (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28. 09. 2017). Žalovaná poukázala na to, že v dôsledku niekoľko krát vyhláseného núdzového stavu z dôvodu pandémie COVID-19 boli do Zákona o sociálnom poistení prijaté prechodné ustanovenia, ktoré vo vzťahu k výplate nemocenskej dávky predĺžili podporné obdobie. Podporné obdobie bolo u žalobkyne síce predĺžené do 11. 09. 2023, pričom uvedené nič nemení na skutočnosti, že „základné“ podporné obdobie uplynulo dňa 19. 07. 2023. Od 19. 07. 2023 do 11. 09. 2023 boli jednotlivé dávky nahraté do systému Sociálnej poisťovne manuálne, a to práve z dôvodu, že ustanovenia o predĺžení podporného obdobia mali iba prechodný charakter a toho času sú tieto ustanovenia zrušené. Argumentáciu o predĺženom podpornom období žalovaná nepovažovala za rozhodujúcu, nakoľko poškodenie kolena ľavej dolnej končatiny u žalobkyne nie je takej intenzity, ako sa snaží žalobkyňa preukázať. U žalobkyne je síce prítomné ochorenie kolena, avšak s názvom gonartróza, ktoré je degeneratívne a nie je následkom pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022. Vo vzťahu k argumentácii ohľadom ukončenia pracovného pomeru žalobkyne a jeho dôvodu žalovaná zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Prepustenie zo zamestnania nemá za následok automaticky stanovenie 100% MPPS na účely úrazovej renty (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 zo dňa 15. 12. 2021). Úrazovou rentou sa nemá nahrádzať zárobok, o ktorý žalobkyňa prepustením z práce prišla, ale kompenzovať iba tú stratu, ktorá vznikla jedine v dôsledku pracovného úrazu. Replika žalobkyne

9. Žalobkyňa v replike zo dňa 20. 08. 2024 zotrvala na podanej správnej žalobe, pritom zdôraznila, že správnu žalobu podala voči Sociálnej poisťovni a nie na generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Jej pracovný úraz bol spôsobený výlučne únavou a vyčerpanosťou z práce u zamestnávateľa. Žalovaná uvádza vo svojich vyjadreniach nesprávny dátum prvého MR vyšetrenia. Žalovaná podľa žalobkyne jej prípad neprešetrila dôkladne a neberie do úvahy diagnózy žalobkyne stanovené po prvom MR vyšetrení. Žalobkyňa zotrvala na tom, že jej zdravotný stav nebol riadne preskúmaný. Nemenovaná posudková lekárka zo Žiliny mala po dôkladnom preštudovaní zdravotných záznamov žalobkyne ústne posúdiť zdravotné poškodenie žalobkyne vo výške 46%. Výpoveď mala dostať žalobkyňa výlučne kvôli pracovnému úrazu a nie kvôli práci s bremenami. Prvotná diagnóza nie je prioritná, nakoľko bola určená bez MR vyšetrenia. Podľa žalobkyne žalovaná musí brať do úvahy aj ďalšie diagnózy žalobkyne a neustále zhoršovanie sa jej zdravotného stavu. K replike žalobkyňa doložila záznam ošetrujúceho lekára D. D. K. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 19. 02. 2024, z ktorého má vyplývať, že zistené následky v zdravotnom stave žalobkyne sa stali výlučne v dôsledku pracovného úrazu. Žalobkyňa upravila v replike svoj žalobný petit tak, že navrhla správnemu súdu zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 377 - 3/2024 Bratislava (pozn. správneho súdu - správne má byť č. 374 - 3/2024-BA), t.j. prvostupňové rozhodnutie a následne ho zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na úrazovú rentu zodpovedajúcu 46 % MPPS spôsobenej pracovným úrazom vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne a jej diagnózy. Duplika žalovanej 10. Žalovaná v duplike zo dňa 30. 8. 2024 uviedla, že vo vyjadrení k správnej žalobe vysvetlila, prečo napadnuté rozhodnutie vydal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Dávky sociálneho poistenia sú rozdelené do skupín podľa ich príslušnosti ku konkrétnemu poisteniu. Úrazové poistenie subsumuje aj dávku - úrazovú rentu. Zákon o sociálnom poistení v § 215 umožňuje podať voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne odvolanie, čím je zabezpečená povinnosť dvojinštančnosti konania, ktoré je navzájom nezávislé. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán, ktorý nemôže byť prepojený s orgánom prvého stupňa. Podľa § 217 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení o odvolaní rozhoduje odvolací orgán. Odvolanie možno podať len voči konkrétnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. O dávke úrazová renta rozhoduje podľa § 179 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v prvom stupni Sociálna poisťovňa, ústredie. O odvolaní však už nerozhodovalo ústredie, ale v súlade s § 217 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolací orgán, ktorým je podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ. Žalovaným subjektom je podľa § 180 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Žalovaná sa vo vyjadrení k správnej žalobe vysporiadala aj s námietkou žalobkyne o nesprávnom dátume absolvovania MR vyšetrenia. Jedná sa o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je spôsobilá navodiť jeho nezákonnosť (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžík/1/2020 zo dňa 24. 02. 2022 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28. 09. 2017). K zámene dátumov absolvovania MR vyšetrenia žalobkyňou došlo preto, že ortopéd MUDr. Katarína Veselá vypísala žiadanku na absolvovanie MR vyšetrenia dňa 21. 09. 2022 a posudkové lekárky Sociálnej poisťovne vychádzali zo samotnej žiadanky. Dátum absolvovania MR vyšetrenia je na účely predmetného konania irelevantný. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca posúdila zdravotný stav žalobkyne až rok po absolvovaní MR vyšetrenia, a teda jeho výsledok bol zahrnutý v lekárskej správe zo dňa 28. 12. 2023. Telefonické kontaktovanie žalobkyne posudkovou lekárkou nemožno vyhodnotiť tak, že posudková lekárka nepostupovala správne. S poukazom na § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení bola posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca oprávnená a zároveň aj povinná vyžiadať si príslušné podklady od žalobkyne. Žalovaná ďalej poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2020 zo dňa 24. 08. 2022. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zhodnotili množstvo lekárskych nálezov vo vzťahu k následkom žalobkyňou utrpeného pracovného úrazu. Žalobkyňa nezaujala stanovisko v replike k tomu, že sa mohla ohradiť voči záverom lekárskeho nálezu D. E.. Konštatáciu poškodenia menisku kolena ľavej dolnej končatiny po starej trhline obsahuje aj lekársky nález MUDr. Róberta Krause zo dňa 05. 12. 2022, ktorý bol vyhotovený po absolvovaní MR vyšetrenia. Žalovaná zobrala do úvahy aj nové lekárske nálezy predložené žalobkyňou zo dňa 07. 09. 2023, 28. 01. 2024 a 24. 04. 2024. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobkyne v replike, že uviedla, že k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou došlo v dôsledku práce s bremenami. Žalovaná zdôraznila, že na str. 8 až 9 vyjadrenia k správnej

žalobe uviedla, že podľa vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby bola žalobkyňa vyradená z pracovného zaradenia aj kvôli manipulácii s bremenami. MPPS u žalobkyne na účely úrazovej renty nepresiahol 40 % tak, ako to vyžaduje § 88 Zákona o sociálnymi poistení. Vyjadrenie žalobkyne a predloženie dôkazov 11. Vo vyjadrení zo dňa 06. 09. 2024 žalobkyňa doplnila, že ma určené 3 diagnózy, a to S 83.2 - Trhlina menisku - akútna, S 83.53 – Vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, natrhnutie predného skríženého väzu a M 17.3 - Iná poúrazová artróza kolenného kĺbu, pričom žalovaná berie do úvahy len diagnózu stanovenú MUDr. Jopčíkom. Posudkovou lekárkou odporúčanú prácu so záťažou 1 sa žalobkyni doteraz nepodarilo nájsť, keďže už i zamestnanie predavačka je zaradené do záťaže 2. Žalobkyňa uviedla, že nechápe, kvôli čomu jej nebola priznaná úrazová renta a jej diagnózy boli ohodnotené posudkovou lekárkou v rozsahu 34%, keď iná posudková lekárka, ba aj doktor, určili 46%. 12. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 06. 09. 2024 bolo doručené na vedomie žalovanej dňa 20. 09. 2024. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 19. 02. 2025 (čl. 81 súdneho spisu) žalovaná správnemu súdu podaním zo dňa 21. 02. 2025, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 21. 02. 2025, oznámila, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. 13. Žalobkyňa podaním doručeným správnemu súdu dňa 07. 04. 2025 (čl. 86-97 súdneho spisu) správnemu súdu doručila ambulantnú správu ortopéda D. D. K. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 22. 03. 2025, objednávací formulár pred operačným výkonom pre pacienta z Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou D. M. E., L. XXXX, XXX XX I. F. s dátumom nástupu žalobkyne na hospitalizáciu dňa 11. 06. 2025 a dátumom plánovanej operácie dňa 12. 06. 2025, lekársku správu D. E. F. z MEDMEDICAL KLINIK a.s., Oščadnica 236 zo dňa 05. 11. 2024, správu z ambulantného vyšetrenia žalobkyne u infektológa D. F. B. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 17. 01. 2025, ambulantnú správu z vyšetrenia u ortopéda D. D. K. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 07. 10. 2024, správu z ambulantného vyšetrenia u infektológa D. F. B. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 10. 01. 2025, žiadanku o vyšetrenie magnetickou rezonanciou vystavenú ortopédom MUDr. Markom Serbakom z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, lekársky nález MUDr. Miroslava Gajana RDG pracovisko zo dňa 05. 04. 2024 (MR vyšetrenie kolenného zhybu vľavo), správu z ambulantného vyšetrenia u ortopéda D. D. K. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 24. 04. 2024, výsledkový list KLINICKEJ BIOCHÉMIE s.r.o., Medicínske laboratórium Žilina zo dňa 25. 06. 2024, výsledkový list ŽilPo s.r.o. - Centrálne klinické laboratórium zo dňa 14. 05. 2024. Podanie žalobkyne bolo žalovanej doručené na vedomie dňa 16. 04. 2025. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 14. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke súdu od dňa 04. 06. 2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02. 07. 2025 v súlade s § 137 SSP. 15. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. 16. Podľa § 16 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu

zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.39e) 17. Podľa § 83 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 18. Podľa § 88 ods. 1 až 3 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) 19. Podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente. 20. Podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c),ak je žalobcom fyzická osoba. 24. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom od 01. 07. 2023) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm. a) rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 27. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 28. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 30. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovanej, pričom nebol viazaný žalobnými dôvodmi a rozsahom správnej žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP účinný od 01. 07. 2023), t.j. v tomto prípade v čase vydania rozhodnutia žalovanej prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. 31. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia Zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že správna žaloba žalobkyne mala smerovať voči generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ktorý ako nadradený nezávislý odvolací orgán rozhodoval podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná ďalej tiež namietala s poukazom na § 180 ods. 1 SSP, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, t.j. v danom prípade generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Správny súd námietku žalovanej nepovažuje za dôvodnú. Podľa správneho súdu v správnej žalobe označená žalovaná je v prejednávanej veci pasívne legitimovanou osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je orgán štátnej správy, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté správnou žalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v danom prípade generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v súlade s § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, keďže v prvom stupni rozhodovala v súlade s § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa, ústredie. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy a nie jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/6/2010 zo dňa 30. 09. 2010). 32. Žalovaná tiež namietala, že žalobkyňa nesprávne označila napadnuté rozhodnutia. Správny súd uvádza, že žalobkyňa síce v replike uviedla, že žiada, aby správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie, avšak z textu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia vydaného v rámci odvolacieho konania o dávke úrazového poistenia (úrazovej rente), ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia s tým, že k správnej žalobe pripojila okrem prvostupňového rozhodnutia i napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Zo znenia žalobného návrhu v správnej žalobe je tak zrejmé, že žalobkyňa sa domáha zrušenia konkrétnych rozhodnutí, ktoré označila ich číslom. Žalobný petit obsahuje i návrh žalobkyne, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobkyni prizná nárok na úrazovú rentu, pričom uvedené nepredstavuje vadu, pre ktorú by správny súd nemohol pokračovať v konaní. Správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne. Neformálne posudzovanie takejto správnej žaloby znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všeobecné náležitosti podania alebo osobitné náležitosti správnej žaloby, za predpokladu, že z jej obsahu je možné ustáliť, aké rozhodnutie a ktorého orgánu verejnej správy je správnou žalobou namietané. Žalobkyňa v rámci označenia druhu žaloby v správnej žalobe uviedla, že ide o správnu žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. SSP. Podľa

§ 199 ods. 1 písm. a) SSP sa „sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ Súčasne správny súd vychádzajúc zo zásady, že každé podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) mal z obsahu správnej žaloby a k nej pripojenej prílohy v podobe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 374 - 3/2024 - BA zo dňa 10. 01. 2024 (prvostupňového rozhodnutia) a napadnutého rozhodnutia žalovanej vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 12389 - 3/2024 - BA zo dňa 08. 03. 2024 za preukázané, že žalobkyňa sa domáha zrušenia tak napadnutého rozhodnutia žalovanej vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo rozhodnuté o jej riadnom opravnom prostriedku (odvolaní) proti prvostupňovému rozhodnutiu, t.j. Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 374 - 3/2024 - BA zo dňa 10. 01. 2024, ktorým jej nebol priznaný nárok na úrazovú rentu, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia. 33. Správny súd na úvod vo všeobecnosti uvádza, že úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu je bezprostredne spätý s poškodením zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 Zákona o sociálnom poistení a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok definuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, že pokles pracovnej schopnosti je v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom a tento pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť je vyšší ako 40 % za podmienky, že poškodený súčasne nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z § 88 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 34. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o nepriznaní úrazovej renty zo dňa 10. 01. 2024 vyplýva, že nárok žalobkyne na úrazovú rentu bol posúdený v intenciách zákonných ustanovení § 83, § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vykonanou posudkovou činnosťou posudková lekárka sociálneho poistenia určila u žalobkyne pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 34 %. O podanom odvolaní žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 03. 2024 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nepriznaní úrazovej renty zo dňa 10. 01. 2024 potvrdil. Správny súd ďalej v tejto súvislosti vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnými právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP účinnosť od 01. 07. 2023), a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd preto skúma najmä

to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí vydanom prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či je rozhodnutie náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aj prvostupňové rozhodnutie, tieto požiadavky stanovené zákonom spĺňajú. 35. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobkyni mal byť priznaný nárok na úrazovú rentu zodpovedajúci 46 % MPPS spôsobenej pracovným úrazom uvádza, že má za to, že záver orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako i odvolacieho orgánu o tom, že celková MPPS u žalobkyne je 34 %, je zákonný, majúci oporu v administratívnom spise. Z posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 26. 02. 2024 mal správny súd preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol dňa 26. 02. 2024 posúdený v rámci odvolacieho konania vedeného na základe žalobkyňou podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu o nepriznaní nároku na úrazovú rentu potom, ako bol jej zdravotný stav posúdený prvotne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca dňa 28. 12. 2023. V posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 26. 02. 2024 sa ako pracovný úraz (rovnako ako v posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca) uvádza - Trhlina menisku, akútna (S 83.2). Pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bol do administratívneho spisu žalovanou zabezpečený od zamestnávateľa žalobkyne (Mobis Slovakia s.r.o.) „Popis pracovnej činnosti - časová snímka“, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa vykonávala u zamestnávateľa pracovné činnosti montážneho charakteru a počas jednej pracovnej zmeny pracovala na rotačných pozíciách tak, aby každú jednu tretinu zmeny bola na inej pracovnej pozícii s tým, že počas celého pracovného výkonu sa na všetkých staniciach stojí a pracovníci bežne rotujú na pozíciách po 2,5 hodiny. Z obsahu posudkov posudkových lekárok Sociálnej poisťovne je zrejmé, že pri posudzovaní pracovnej schopnosti žalobkyne bol stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022 určený z pracovnej náplne - profesiogramu pracovného zaradenia žalobkyne. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v posudku uviedla, že žalobkyňa pri svojom pracovnom zaradení vykonávala počas pracovnej zmeny jednotlivé pracovné činnosti podľa doloženého profesiogramu, pričom prácu vykonávala v stoji s občasnou chôdzou pri premiestňovaní sa v rámci jednotlivých pracovných pozícií. Tiež uviedla, že jednotlivé operácie žalobkyňa vykonávala oboma rukami, pri práci pracovala s bremenami s hmotnosťou od 5 do 10 kg, pričom charakter pracovných činností si vyžiadal niekedy aj pohyb v kolennom kĺbe v plnom ohnutí (drep), avšak nešlo o dlhodobejšie vykonávanie činností v polohe vyžadujúce úplné ohnutie v kolene. Napokon skonštatovala, že pri rozsahu poúrazového postihnutia kolenného kĺbu pre prevažnú časť pracovných činností vykonávaných v stoji nemá žalobkyňa obmedzenie. Vzhľadom na ľahký stupeň obmedzenia hybnosti uviedla, že pokles pracovnej schopnosti je u žalobkyne redukovaný o 1/3, čo predstavuje 34 % (2/3 zo 100 %). Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku tiež poukázala na to, že podľa časovej snímky dňa žalobkyňa pri svojom pracovnom zaradení vykonávala počas jednej pracovnej zmeny jednotlivé pracovné činnosti na rotačných pozíciách po jednej tretine zmeny, pričom podľa odborného vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby zo dňa 14. 09. 2023 ide o prácu v trojzmennom režime, trvale v stoji, prípadne s popochádzaním. Ide o pracovné činnosti montážneho charakteru a sú spojené s ručnou manipuláciou s bremenami od 5 do 10 kg, s výskytom neprijateľných pracovných polôh horných končatín a chrbtice, s použitím vibračných nástrojov. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredie uzavrela, že po liečbe poškodenia ľavého kolenného kĺbu, ktorý žalobkyňa utrpela pri pracovnom úraze, nie je objektívne dokumentovaná odbornými lekárskymi vyšetreniami nestabilita v ľavom kolennom kĺbe a ani výrazné obmedzenie hybnosti - vystretie bez deficitu, ohnutie je s deficitom 20 st., pričom štvorhlavý sval stehna dobre tonizuje a v kolennom kĺbe je popisovaný minimálny opuch, bez hematómu a bez náplne. Z predložených odborných lekárskych vyšetrení, vyplýva, že po konzervatívnej liečbe poranenia ľavého kolena, ktoré žalobkyňa utrpela dňa 17. 08. 2022 v dôsledku pracovného úrazu, podstúpila žalobkyňa artroskopickú operáciu, pričom z objektívneho nálezu v ambulantnej správe D. D. K. z traumatologickej ambulancie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 07. 09. 2023 vyplýva, že žalobkyňa zapína štvorhlavý sval, opuch je minimálny, bez hematómu, bez náplne, balot. negat., patela v sulku, palpačná citlivosť tuberositas tibiae a med. štrbiny, kolat. väzy pevné, stress testy negt., lachman test negat.,extenzia (vystretie) plná, flexia (ohnutie) – 20, lýtko voľné, bez ncz. Súčasne i z lekárskych správ D. H. B., rehabilitačnej lekárky vyplýva, že operačná jazva je zhojená, žalobkyňa má plastický opuch, aktívna hybnosť je S 0 - 0 - 120 st., IKQ dobre tonizuje. Správny súd má za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa určenia MPPS žalobkyne boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne,

ktoré vyhodnotili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej pracovnú náplň u zamestnávateľa Mobis Slovakia s.r.o., Gbeľany, a to na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne ku dňu ich rozhodovania predložené. Žalobkyňa napriek vzneseným žalobným námietkam v správnej žalobe a replike a v podaní doručenom správnemu súdu dňa 07. 04. 2025 predloženým dokladom, nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukázal iné percentuálne určenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Zároveň správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa poukazovala v podaní zo dňa 06. 09. 2024 na to, že iná posudková lekárka určila MPPS v rozsahu 46 %, tak uvedená skutočnosť ostala len v rovine žalobkyňou uvádzaného argumentačne nepodloženého tvrdenia, pričom subjektívne hodnotenie MPPS samotnou žalobkyňou, resp. nespokojnosť so závermi posudkového lekára, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia. 36. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala obsah lekárskeho nálezu chirurga D. E. zo dňa 17. 08. 2022, správny súd konštatuje, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V súlade s § 153 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia „sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia“. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia „lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.“ Z obsahu v administratívnom spise pripojenej lekárskej správy chirurga - D. E. zo dňa 17. 08. 2022, správny súd zistil, že tento v diagnostickom závere uvádza nasledovné diagnózy: M 23.20 Poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení, na viacerých miestach, S 51.0 Otvorená rana lakťa, S 00.1 Pomliaždenie mihalnice a okolia oka. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Pokiaľ ide o rozsah lekárskej posudkovej činnosti, v tomto sú zahrnuté len tie činnosti, ktoré bezprostredne súvisia so sociálnym poistením, a preto súčasťou lekárskej posudkovej činnosti je aj posudková činnosť na účely úrazového poistenia. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne však nie sú oprávnení zasahovať do obsahu odborných lekárskych nálezov. Súčasne správny súd navyše uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je i ambulantný nález ortopéda MUDr. Róberta Krause zo dňa 05. 12. 2022, z ktorého vyplýva, že i tento odborný lekár nezávisle od diagnostických záverov chirurga D. E. a s časovým odstupom v čase, kedy žalobkyňa už mala absolvované MR vyšetrenie kolena (01. 12. 2022) uvádzal ako diagnózy žalobkyne okrem iného i Poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení, na viacerých miestach (M 23.20) tak, ako D. E. dňa 17. 08. 2022. 37. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že na základe výsledkov z MR vyšetrenia posúdil MUDr. Jopčík zdravotný stav žalobkyne, správny súd konštatuje, že preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zistil, že napadnuté rozhodnutie takéto vyjadrenie neobsahuje. Na str. 6 napadnutého rozhodnutia sa vo vzťahu k prvému lekárskemu vyšetreniu žalobkyne u chirurga D. E. E. dňa 17. 08. 2022 uvádza, že už predmetné prvé lekárske vyšetrenie preukazuje, že žalobkyňa síce utrpela následkom pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022 poškodenie menisku, avšak „...po starej trhline alebo poranení...“, čo samo osebe zakladá pochybnosti v tom, či ľavé koleno žalobkyne nebolo poškodené iným úrazom už pred utrpením pracovného úrazu zo dňa 17. 08. 2022. Ďalej sa v predmetnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza i to, že: „následné MR vyšetrenie uskutočnené dňa 21. 09. 2022 síce preukázalo horizontálne poškodenie rohu mediálneho menisku, tiež chronické poúrazové a chondromalatické zmeny, avšak vzhľadom na to, že podľa D. E. mala byť na kolene poškodenej prítomná stará trhlina menisku, je otázne, čo spôsobilo tieto chronické poúrazové zmeny.“ Z uvedeného slovného spojenia použitého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že z hľadiska časovej postupnosti žalobkyňa najskôr absolvovala vyšetrenie u D. E. dňa 17. 08. 2022 a až potom MR vyšetrenie, pričom žalovaná neuvádzala, že D. E. mal zhodnotiť zdravotný stav žalobkyne na základe MR vyšetrenia tak, ako sa to snaží interpretovať v podanej správnej žalobe žalobkyňa. 38. Žalobkyňa v tejto spojitosti vo vyjadrení zo dňa 06. 09. 2024 namietala i to, že má určené 3 diagnózy, a to S 83.2 - Trhlina menisku - akútna, S 83.53 – Vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, natrhnutie predného skríženého väzu a M 17.3 - Iná poúrazová artróza kolenného kĺbu, pričom žalovaná berie do úvahy len diagnózu stanovenú MUDr. Jopčíkom. Správny súd uvádza, že tak posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ako i posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie uvádzali vo

svojich posudkoch ako pracovný úraz: „Trhlina menisku, akútna (S 83.2)“ a nie „Poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení, na viacerých miestach (M23.20)“, a preto vyhodnotil i predmetnú námietku ako neopodstatnenú. Správny súd pre úplnosť navyše dodáva, že i z výzvy na nástup na hospitalizáciu dňa 27. 02. 2023 v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok, ktorú žalobkyňa sama predložila k správnej žalobe, vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 27. 02. 2023 s diagnózou S83.2 - trhlina menisku, akútna. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na traumatologickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok od 27. 02. 2023 do 01. 03. 2023 tiež vyplýva, že hlavnou diagnózou bola - Trhlina menisku, akútna (S83.2), ktorú uvádzali i posudkové lekárky Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch. 39. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav len z prvotnej diagnózy, pri ktorej žalobkyňa nemala výsledky prvého MR vyšetrenia, správny súd uvádza, že i predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v posudku zo dňa 28. 12. 2023 zhrnula podstatný obsah lekárskej správy z hospitalizácie žalobkyne na traumatologickom oddelení v ÚVN Ružomberok od 27. 02. 2023 do 01. 03. 2023, lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia u D. G. zo dňa 21. 09. 2022, z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 05. 12. 2022, lekárskej správy rehabilitačnej lekárky D. B. zo dňa 24. 05. 2023, lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia v ÚVN Ružomberok zo dňa 29. 12. 2022 a zo dňa 07. 03. 2023, MR vyšetrenie kolena zo dňa 21. 09. 2022. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku zo dňa 26. 02. 2024 zhrnula podstatný obsah chirurgického vyšetrenia u D. E. zo dňa 17. 08. 2022, MR vyšetrenia kolena zo dňa 21. 09. 2022 (pozn. správneho súdu – správne má byť zo dňa 01. 12. 2022), lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia u D. F. G. zo dňa 21. 09. 2022 a 01. 10. 2022, lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia v ÚVN Ružomberok zo dňa 29. 12. 2022, lekárskej správy z hospitalizácie žalobkyne na traumatologickom oddelení v ÚVN Ružomberok od 27. 02. 2023 do 01. 03. 2023, vyšetrenia rehabilitačným lekárom - D. H. B. zo dňa 24. 05. 2023, 29. 06. 2023, 19. 10. 2023, lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia v ÚVN Ružomberok u D. D. K. zo dňa 07. 09. 2023, odborného vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby k zaradeniu žalobkyne ako zamestnankyne spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o., Gbeľany, PZS, Pro Benefit s.r.o., Púchov zo dňa 14. 09. 2023. Z uvedeného je zrejmé, že posudková lekárka pobočky, ako i ústredia, vychádzali pri formulovaní svojich posudkových záverov i z lekárskych nálezov po absolvovaní prvého MR vyšetrenia kolena žalobkyňou dňa 01. 12. 2022, ktoré objektivizovali zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa v tejto spojitosti podaním – replikou zo dňa 20. 08. 2024 namietala, že žalovaná uvádza vo svojich vyjadreniach zlý dátum prvého MR vyšetrenia žalobkyne 21. 09. 2022 namiesto 01. 12. 2022. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je i výsledok MR vyšetrenia kolena žalobkyne D. N. G. zo dňa 01. 12. 2022, pričom v lekárskej správe z výsledku MR vyšetrenia sa uvádza i dátum žiadanky na MR vyšetrenie zo dňa 21. 09. 2022, a preto pokiaľ aj žalovaná uvádzala ako dátum absolvovania prvého MR vyšetrenia kolena žalobkyňou dátum 21. 09. 2022 nevznikajú podľa správneho súdu pochybnosti o tom, že sa jedná o MR vyšetrenie zo dňa 01. 12. 2022, na ktoré mala žalobkyňa žiadanku zo dňa 21. 09. 2022. Súčasne správny súd dodáva, že predmetná skutočnosť je chybou v písaní, ktorá nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani prvostupňového rozhodnutia. 40. Žalobkyňa tiež popisovala mechanizmus vzniku pracovného úrazu, ako i následnú liečbu po pracovnom úraze, pričom takto formulovaná časť správnej žaloby nepredstavuje konkrétne žalobné námietky, na ktoré by mohol správny súd reagovať. Žalobkyňa namietala, že nebola zo strany posudkových lekárov Sociálnej poisťovne kontaktovaná za účelom preskúmania jej zdravotného stavu. Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia platilo, že: „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“ Správny súd uvádza, že osobná účasť poistenca, resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch. Legislatívne sa od 01. 09. 2019 (článok I bod 1 Zákona č. 225/2019 Z. z.) upravila možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi, resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stavu, ak o ňu požiada. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil, že by žalobkyňa požiadala o možnosť osobnej účasti na posudzovaní jej zdravotného stavu a žalobkyňa predmetnú skutočnosť ani netvrdila, pričom

z obsahu Lekárskej zápisnice posudkovej lekárky ústredia zo dňa 26. 02. 2024 vyplynulo, že žalobkyňa na základe telefonického rozhovoru zo dňa 15. 02. 2024 súhlasila s prejednaním v neprítomnosti. 41. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila viaceré listinné dôkazy z administratívneho spisu žalovanej. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že správny súd sa v rámci každého správneho súdneho konania oboznamuje s priebehom administratívneho konania prostredníctvom administratívneho spisu, ktorý si v súlade s § 105 ods. 2 písm. c) SSP vyžiada od žalovaného orgánu verejnej správy, preto sa nejedná o vykonávanie dokazovania, ale o oboznámenie sa s administratívnym spisom, čo bolo vykonané i v prejednávanom prípade. 42. Pokiaľ žalobkyňa k správnej žalobe predložila lekársku správu praktického lekára pre dospelých D. D. D. z augusta 2022 a zo dňa 05. 01. 2023, správny súd z obsahu prvej správy zistil, že ide výlučne len o výmenný list, ktorým praktický lekár pre dospelých žiada o vyšetrenie žalobkyne v úrazovej ambulancii a z obsahu lekárskej správy zo dňa 05. 01. 2023 zistil, že praktický lekár pre dospelých konštatoval, že žalobkyňa ide k ortopédovi a má plánovanú operáciu, pričom skutočnosť, že žalobkyňa absolvovala artroskopickú operáciu v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok nie je medzi účastníkmi sporná a lekárska správa z hospitalizácie žalobkyne na traumatologickom oddelení v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok od 27. 02. 2023 do 01. 03. 2023 bola posudkovým lekárkam Sociálnej poisťovne k dispozícii a tieto pri vypracovaní svojich posudkov vychádzali i z obsahu tejto lekárskej správy. Žalobkyňou k správnej žalobe predložené lekárske správy MUDr. Kataríny Veselej, ortopédky zo dňa 21. 09. 2022 a zo dňa 01. 10. 2022 mali posudkové lekárky Sociálnej poisťovne rovnako k dispozícii už pri vydaní svojich posudkov. Správny súd ďalej z obsahu posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, Čadca zistil, že táto mala k dispozícii pri vypracovaní posudku i lekársku správu MUDr. Róberta Krause, ortopéda z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 05. 12. 2022. Obe posudkové lekárky Sociálnej poisťovne (pobočka, ústredie) zhodnotili i MR vyšetrenie kolena žalobkyne D. N. G. zo dňa 01. 12. 2022 (pozn. správneho súdu - v lekárskych posudkoch posudkových lekárok Sociálnej poisťovne sa uvádza nesprávny dátum MR vyšetrenia dňa 21. 09. 2022). Správny súd k žalobkyňou k správnej žalobe doloženému výsledku MR vyšetrenia kolena zo dňa 05. 04. 2024 uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané dňa 08. 03. 2024, a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, resp. vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto dôvodu na výsledok MR vyšetrenia kolena zo dňa 05. 04. 2024 správny súd nemôže prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP. Žalobkyňa k správnej žalobe tiež predložila výzvu na nástup hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok od 27. 02. 2023, pričom skutočnosť, že žalobkyňa absolvovala artroskopickú operáciu kolena nie je medzi účastníkmi sporná, ako už správny súd uviedol. Žalobkyňa predložila i ambulantné správy MUDr. Marka Serbaka z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 29. 12. 2022, 07. 03. 2023, 23. 06. 2023, 07. 09. 2023, 28. 01. 2024 a 24. 04. 2024. Správny súd z obsahu posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zistil, že táto vychádzala z ambulantnej správy D. D. K. zo dňa 07. 09. 2023. Hoci žalobkyňou v správnom súdnom konaní predložená ambulantná správa D. D. K. zo dňa 28. 01. 2024 bola vystavená do dňa vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej (08. 03. 2024), žalobkyňa netvrdila, že predmetný dôkaz predložila už v administratívnom konaní na podporu svojich tvrdení. Podľa § 196 ods. 6, prvá veta Zákona o sociálnom poistení „je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ Správny súd pre úplnosť navyše dodáva, že z ambulantnej správy D. D. K. zo dňa 28. 01. 2024 vyplýva totožný objektívny nález ako z jeho ambulantnej správy zo dňa 07. 09. 2023, z ktorej posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzala, a preto nevyhodnotenie ambulantnej správy zo dňa 28. 01. 2024 vo vzťahu, ku ktorej žalobkyňa ani len netvrdila a ani nepreukázala jej predloženie žalovanej, nijako nespochybňuje určenie MPPS žalobkyne určené posudkovými lekárkami v rozsahu 34 %. Vo vzťahu k lekárskemu záznamu MUDr. Marka Serbaka z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 19. 02. 2024 (predloženom žalobkyňou k replike), ktorý bol vystavený pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanej (08. 03. 2024), správny súd uvádza, že žalobkyňa ani v tomto prípade nepreukázala jeho predloženie v administratívnom konaní. Z jeho obsahu navyše vyplýva, že bolesti pri záťaži a instabilitu pri chôdzi po schodoch, čupnutie, kľaknutie s algiou uvádzala žalobkyňa výlučne ako subjektívne pociťovanie ťažkostí, avšak objektívny lekársky nález D. D. K. zo dňa 19. 02. 2024 je totožný s predchádzajúcimi nálezmi od tohto lekára, a to síce že extenzia (vystretie) je plná, flexia je – 20, stress test negatívny. Preto táto správa nemôže ovplyvniť závery v predmetnej veci. Vo vzťahu k ambulantnej správe D. D. K. zo dňa 24. 04. 2024 a čestnému prehláseniu E. F. zo dňa 25. 04. 2024 správny súd uvádza, že nemôže na ne prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané pred ich vystavením dňa 08. 03. 2024, pričom uvedené platí i

o podaní žalobkyne, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 07. 04. 2025 (čl. 86-97 súdneho spisu). Pokiaľ lekárske nálezy predložené žalobkyňou v správnom súdnom konaní podaním z čl. 86-97 súdneho spisu neexistovali, resp. neboli žalovanej predložené v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, potom na ne objektívne žalovaná nemohla prihliadnuť. V súlade s § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že na konanie v sociálnych veciach sa nevzťahuje žiadna z výnimiek vymenovaná v § 135 ods. 2 SSP. Lekárske vyšetrenia vykonané neskôr dokumentujú zdravotný stav až v čase ich vykonania, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovanej (08. 03. 2024). Jednotlivé lekárske posudky posudkových lekárok Sociálnej poisťovne, z ktorých vychádzala žalovaná pri vydaní rozhodnutí, mali podľa správneho súdu oporu v jednotlivých lekárskych správach predložených/vyžiadaných do dátumu ich vypracovania, ktoré riadne vyhodnotili, a tak správny súd nemal dôvod pochybovať o ich správnosti. Prípadné následné zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne môže byt dôvodom na podanie novej žiadosti o úrazovú rentu. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že sa jej zdravotný stav po vydaní napadnutého rozhodnutia zhoršuje, resp. disponuje novými lekárskymi správami datovanými po vydaní napadnutého rozhodnutia (ktoré predkladala v správnom súdnom konaní), uvedené môže zakladať dôvod na iniciovanie opätovného dávkového konania. Avšak tieto neskoršie lekárske správy nemôžu byť spôsobilé zvrátiť závery preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovanej vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré vychádzali z lekárskych správ, predložených žalobkyňou v aktuálnom čase spracovania lekárskeho posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie. 43. Žalobkyňa poukazovala tiež na to, že výpoveď z pracovnoprávneho pomeru dostala výlučne kvôli pracovnému úrazu zo dňa 17. 08. 2022, pričom uviedla, že jej možnosti dosiahnuť príjem, aký mala pred úrazom sú nulové a môže sa zamestnať jedine do stánku na polovičný úväzok, kde si môže sadnúť, čo jej však nenahradí príjem pred pracovným úrazom. Z obsahu Dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi zamestnávateľom Mobis Slovakia s.r.o. a žalobkyňou dňa 21. 09. 2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, správny súd zistil že pracovný pomer žalobkyne sa skončil ku dňu 21. 09. 2023 na základe vzájomnej dohody v zmysle § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu pre pracovný úraz v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce (čl. I Dohody o skončení pracovného pomeru). Správny súd uvádza, že ukončenie pracovnoprávneho vzťahu dohodou s uvedením dôvodu rozviazania pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce automaticky bez ďalšieho neznamená, že sú splnené zákonné kritériá v Zmysle zákona o sociálnom poistení na priznanie úrazovej renty. 44. Žalobkyňa tiež namietala, že nie je pravdou, že pracuje a že brigádu, na ktorú bola nútená ísť kvôli financiám pre zdravotné problémy ukončila. Správny súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou zamestnávateľa Mobis Slovakia s.r.o. od 18. 03. 2019 do 21. 09. 2023. Následne žalobkyňa od 17. 11. 2023 do 26. 12. 2023 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa TEMPO Pubs&Services s.r.o., na dohodu o vykonaní práce od 29. 04. 2024 do 30. 04. 2024 u zamestnávateľa MERKURY SHOP s.r.o. a od 01. 05. 2024 do 02 05. 2024 u zamestnávateľa Piváreň u Kultána, spol. s.r.o., ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 20. 05. 2024 do 30. 06. 2024 u zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s. a od 01. 07. 2024 do 11. 09. 2024 u zamestnávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o., od 16. 09. 2024 do 22. 11. 2024 u zamestnávateľa COOP JEDNOTA Žilina, spotrebné družstvo, a od 25. 11. 2024 pracuje ako zamestnanec u zamestnávateľa Huyndai Transys Slovakia s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej (08. 03. 2024), ako aj ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (10. 01. 2024) bola Dohoda o pracovnej činnosti medzi žalobkyňou a zamestnávateľom TEMPO Pubs&Services s.r.o. ukončená dňom 26. 12. 2023. Skutočnosť, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že žalobkyňa aktuálne pracuje nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže je zrejmé, že žalobkyňa v priebehu dávkového konania, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení začalo na základe písomnej Žiadosti žalobkyne, ktorá si dňa 13. 11. 2023 uplatnila nárok na dávku - úrazovú rentu, uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom TEMPO Pubs&Services s.r.o. a pracovnú činnosť vykonávala od 17. 11. 2023 do 26. 12. 2023. 45. Správny súd považuje za irelevantnú i žalobnú námietku, ktorou žalobkyňa namietala že jej podporné obdobie trvalo do 11. 09. 2023 a nie do 19. 07. 2023, keďže žalobkyňa nepreukázala, že spĺňa zákonné kritériá v zmysle Zákona o sociálnom poistení pre priznanie nároku na úrazovú rentu.

46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).