KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Prešov18. 1. 2017plný textcitované 9×

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sa/13/2016 z 18. 1. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 18. januára 2017, sp. zn. 4Sa/13/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200599.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200599
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200599.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky D. W., U. H.
Z. XX, C. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, konateľom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom PhD., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul.
29. augusta 8-10, o úrazovú rentu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2016 číslo rozhodnutia: 39824-2/2016-BA.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.05.2016 odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a/ prvého
bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) vo veci nároku na úrazovú rentu
rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej
dňa 9. júna 2015 má podľa § 88 a § 89 zákona a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,32 % v
súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 295/2014 Z.z. nárok na úrazovú
rentu od 9. júna 2015 do 30. júna 2015 v sume 154,90 eur a od 1. júla 2015 v sume 211,10 eur mesačne. V
zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona v znení zákona č. 252/2012
Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 283/2015 Z.z. zvýšila
sumu úrazovej renty navrhovateľky od 1. januára 2016 o 0,46% na celkovú sumu 212,10 eur mesačne
s tým, že na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na
úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z., najneskôr však
do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázala na § 83, § 88 ods. 1 a § 88 ods. 2, § 89 ods. 2,
3, § 89a zákona. Argumentovala, že odporkyňa pri posudzovaní nárokov navrhovateľky ako poškodenej
vychádzala z podkladov, ktoré v odôvodnení presne špecifikovala. Podľa lekárskej správy Sociálnej
poisťovne, pobočky Humenné, vystavenej dňa 4. mája 2016, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má
poškodená v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45%. V
závere odôvodnenia uviedla podrobný spôsob výpočtu sumy úrazovej renty s poukázaním na jednotlivé
ustanovenia zákona, a to § 89 ods. 1, § 89 ods. 8 písm. a/ a § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu, § 89
ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona, § 84 ods. 1 zákona.

3. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia.
Nesúhlasila so stanovenou výškou miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, pretože úplne
stratila pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej jej choroba z povolania vznikla. Žiadala, aby jej
miera poklesu schopnosti vo vzťahu k doterajšej činnosti bola vo výške 100%. Z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu na správne posúdenie veci, že je



nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov žiadala, aby súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov
konania.

4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
ako zákonné a vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) právneho
predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 1.7.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

7. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa správny súd
rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) účinných do 30.06.2016.

8. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu
navrhovateľky a poverenú zástupkyňu odporkyne s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka pracovala od 13. februára 2006 u
zamestnávateľa U. G. G..M..B.., X. X, XXX XX R. (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), v pracovnom
zaradení - B. M. Š. Z. H.. Zodpovedný zamestnávateľ ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer dohodou
ku dňu 4. februára 2016, dôvodom bol zdravotný stav navrhovateľky.

10. Navrhovateľke bola dňa 13. januára 2016 uznaná choroba z povolania - choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom prvého zistenia dňa 9. júna 2015.

11. Dňa 29. marca 2016 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné (ďalej len „pobočka“), doručená
žiadosť navrhovateľky o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) prostredníctvom jej právneho zástupcu
advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava (ďalej len
„právny zástupca“), spolu s prílohami. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne
príslušná organizačná zložka, vydala dňa 19. mája 2016 rozhodnutie č. 39824-2/2016-BA (ďalej len
„rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016“), ktorým navrhovateľke podľa § 88 a § 89 zákona priznala nárok na
úrazovú rentu od 9. júna 2015 do 30. júna 2015 v sume 154,90 EUR a od 1. júla 2015 v sume 211,10
EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov.

12. Záväzným podkladom pre rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016 bola Lekárska správa posudkovej
lekárky pobočky zo dňa 4. mája 2016. Posudková lekárka pobočky stanovila mieru poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľky vo výške 45 %, čo navrhovateľka potvrdila svojím podpisom bez uvedenia
námietok.

13. Proti rozhodnutiu zo dňa 19. mája 2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky
dňa 30. mája 2016, podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28. júna 2016, t. j.
v zákonom ustanovenej lehote, opravný prostriedok.

14. Právny zástupca v opravnom prostriedku nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 19. mája 2016, nakoľko
namieta stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45 % a žiada priznať 100% mieru
poklesu, nakoľko podľa jeho názoru navrhovateľka stratila úplne pracovný potenciál, vo vzťahu k práci,
z ktorej jej choroba z povolania vznikla. Poukazuje na Hlásenie choroby z povolania zo dňa 13. januára
2016, kde v časti „Schopnosť doterajšieho výkonu práce“ odborní lekári označili:
4 - nie trvalé a



5 - preradiť na iné pracovisko - trvalé.

15. Právny zástupca ďalej poukazuje na Lekársku správu zo dňa 27. októbra 2015, ktorú vydala F.
G.. M.. B.. Q. Z., podľa ktorej navrhovateľka „nezvláda fyzickú záťaž, zákaz dvíhania bremien, práca
v dlhodobom stoji, sede, predklone, chlade, prievane. Práca šičky nevhodná. Stav chronický, trvalý.
Prognóza nepriaznivá.

16. Záverom právny zástupca navrhovateľky žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. mája
2016 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

17. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne zhodnotený
posudkovou lekárkou pobočky, ktorá zotrvala na miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky 45
%, nakoľko navrhovateľka nedoložila do konania žiadne nové odborné lekárske nálezy, čím opravnému
prostriedku nevyhovela v plnom rozsahu.

18. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková dokumentácia navrhovateľky postúpená
posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice (ďalej len „posudková
lekárka ústredia“), listom č. 20818-4/2016-HE zo dňa 25. júla 2016 na ďalšie konanie.

19. Posudková lekárka ústredia dňa 2. augusta 2016 posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky
odročila, nakoľko navrhovateľke bola zaslaná výzva na predloženie prepúšťacej správy z hospitalizácie
na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie O. (ďalej len „Y.) z júna 2016, na ktorú bola
objednaná dňa 22. apríla 2016 a v spisovej dokumentácii sa nenachádzala.

20. Posudková lekárka ústredia po predložení požadovanej prepúšťacej správy opätovne posúdila
zdravotný stav navrhovateľky na účely úrazovej renty a v rámci výsledku tohto odborného posúdenia bola
vypracovaná Lekárska správa zo dňa 13. septembra 2016, ktorou posudková lekárka ústredia zotrvala
na záveroch posudkovej lekárky pobočky, čím opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovela v
celom rozsahu.

21. Posudková lekárka ústredia uviedla v II. časti Lekárskej správy zo dňa 13. septembra 2016 v bode
s názvom „Celkový posudok“, že navrhovateľka bola prvýkrát hospitalizovaná na Y. Y. v júni 2015 za
účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia profesionálnej súvislosti ochorenia. Na tejto hospitalizácii
bola navrhovateľke zistená choroba z povolania, pričom po komplexnom zhodnotení neurologického,
ortopedického a rehabilitačného vyšetrenia vrátane špeciálnych zobrazovacích metód, spĺňalo kritériá
choroby z povolania iba ľahké poškodenie mäkkých častí ramenných a lakťových kĺbov. Vyjadrené
podozrenie na poškodenie ciev a nervov horných končatín nebolo potvrdené, taktiež periférnejšie kĺby
oboch rúk (zápästné kĺby a kĺby palcov a prstov oboch rúk) sú bez funkčného obmedzenia.

22. V júni 2016 bola navrhovateľka opätovne hospitalizovaná na Y. za účelom preliečenia a posúdenia
progresie choroby z povolania. Po prešetrení zdravotného stavu nebolo zistené žiadne zhoršenie
profesionálnej choroby z povolania.

23. Po komplexnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, vzhľadom na ľahký stupeň poškodenia
iba ramenných a lakťových kĺbov (I. - II. štádium), bez postihu zápästných kĺbov a drobných kĺbov prstov
oboch rúk, bez poškodenia nervov a ciev rúk posudková lekárka ústredia uznala u navrhovateľky 45
% mieru poklesu pracovnej schopnosti, s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa prvého
zistenia choroby z povolania, t. j. dňom 9. júna 2015.

24. K námietke neakceptovania Hlásenia choroby z povolania, kde je v časti „Schopnosť doterajšieho
výkonu práce“ vyznačené 4 - nie trvalé a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvalé uvádzame, že
formulár Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie choroby z povolania, ktorý má najmä štatistický
význam, zahŕňa aj vypĺňanie kombinácie 2 kódov ohľadne schopnosti doterajšieho výkonu práce a
trvalého preradenia na iné pracovisko (podľa charakteru choroby z povolania - akútna alebo chronická,
prípadne, či ide len o ohrozenie chorobou z povolania). Z uvedených údajov nevyplýva pri závere
trvalého preradenia na iné pracovisko stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty. Je len jedným z parametrov ovplyvňujúcim výsledný pokles pracovnej schopnosti. Inak
povedané, ak vzhľadom na priame následky priznanej choroby z povolania je pôvodné miesto výkonu



práce (prevádzka, priestory) pre osobu poškodeného nevhodné, nemá to za následok automatické
stanovenia 100%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti tak, ako túto skutočnosť tvrdí právny zástupca
navrhovateľky.

25. Konštatovanie posudkovej lekárky pobočky v Lekárskej správe zo dňa 4. mája 2016 v bode
„Pracovná rekomandácia“, že navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, na ktoré navrhovateľka poukázala, nie je v
rozpore so stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45 %. Rovnako tak poukazovanie
na Lekársku správu zo dňa 27. októbra 2015, ktorú vydala F. G.. M.. B.. Q. Z., nie je dôvodné, pretože
záver z tejto správy sa do istej miery zhoduje s konštatovaním posudkových lekárov sociálneho poistenia
v bode „Pracovná rekomandácia“ o nevhodnosti pracovného prostredia s dlhodobým, nadmerným a
jednostranným zaťažením horných končatín v ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľky.

26. Posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú
náplň (v prípade navrhovateľky je to 55 % pracovnej náplne), t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj
napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky choroby
z povolania zdravotne nespôsobilý.

27. Posudkoví lekári sociálneho poistenia pri stanovení percentuálnej miery vychádzali okrem pracovnej
náplne navrhovateľky, aj zo stupňa poškodenia zdravia (ľahké poškodenie mäkkých častí ramenných
a lakťových kĺbov), straty pracovných zručností a pod. Z tohto pohľadu nebolo možné priznať
navrhovateľke 100 % mieru poklesu pracovnej schopnosti tak, ako to požaduje v opravnom prostriedku,
pričom podrobná argumentácia posudkovej lekárky ústredia je uvedená v Lekárskej správe zo dňa 13.
septembra 2016..

28. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2016 vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a je výsledkom odborného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré
bolo vykonané na podklade listinných dôkazov predložených do konania. Závery posudkových lekárov
sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So109/03 konštatoval, že „posudok posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako
znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie
lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia. “

29. Právny zástupca navrhovateľky nepredložil v zmysle § 227 ods. 3 ods. 3, resp. § 196 ods. 6
zákona žiadne dôkazy týkajúce sa jeho nesúhlasu s postupom posudkového lekára pri zhodnotení
profesiogramu navrhovateľky. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotnú dokumentáciu
navrhovateľky, pričom dospeli k záveru, že choroba z povolania u navrhovateľka aktuálne dosahuje ľahší
stupeň poškodenia zdravia.

30. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení neskorších
predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa
§ 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba
z povolania.

31. Podľa § 88 ods. 1 zákona, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v §17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

32. Podľa § 88 ods. 2 zákona, poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas
ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo
rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa
mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii
alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.



33. Podľa § 89 ods. 2 zákona, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej
renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa
prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

34. Podľa § 89 ods. 3 zákona, na zníženie úrazovej renty podľa § 89 ods. 2 zákona, je rozhodujúca suma
dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený
v § 89 ods. 2, priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok
ku dňu jeho priznania.

35. Podľa § 89a zákona, nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo
dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

36. Podľa § 195 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

37. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

38. Podlá § 196 ods. 4 zákona, účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na
konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne tieto listiny predložiť.

39. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

40. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

42. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov
sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je
na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej
schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %.

43. Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené
odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného
priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane
stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje:
- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
- pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z
povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,
- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento
pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli



príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať, a súčasne zistí
percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať,
- či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže
vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z
povolania,
- možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj
možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná
rekomandácia).

44. Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že
zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných
pracovných činností podľa profesiogramu, nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca.

45. Z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že
ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu
práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných .činností pre poškodeného
nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu
100%.

46. Reálna miera poklesu pracovnej schopností vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť
zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré
poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, a ostatných posudkovo závažných skutočností
tak, ako sú tieto vymenované vyššie.

47. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných
schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať,
ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo
choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles
pracovnej schopnosti môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším) percentom poklesu pracovnej
schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to
isté zdravotné postihnutie.

48. Keďže navrhovateľka v opravnom prostriedku nenamietala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty,
ktorý odporkyňa podrobne v preskúmavanom rozhodnutí vysvetlila a rozhodnutie bolo vydané po
náležitom zistení skutočného stavu, na základe listinných dôkazov a v súlade so zákonom, krajský súd
preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 ako zákonné potvrdil.

49. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Citované v ďalších rozhodnutiach