Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200599 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky D. W., U. H. Z. XX, C. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, konateľom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom PhD., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2016 číslo rozhodnutia: 39824-2/2016-BA. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.05.2016 odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9. júna 2015 má podľa § 88 a § 89 zákona a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,32 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 295/2014 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 9. júna 2015 do 30. júna 2015 v sume 154,90 eur a od 1. júla 2015 v sume 211,10 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 283/2015 Z.z. zvýšila sumu úrazovej renty navrhovateľky od 1. januára 2016 o 0,46% na celkovú sumu 212,10 eur mesačne s tým, že na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z., najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázala na § 83, § 88 ods. 1 a § 88 ods. 2, § 89 ods. 2, 3, § 89a zákona. Argumentovala, že odporkyňa pri posudzovaní nárokov navrhovateľky ako poškodenej vychádzala z podkladov, ktoré v odôvodnení presne špecifikovala. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, vystavenej dňa 4. mája 2016, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodená v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45%. V závere odôvodnenia uviedla podrobný spôsob výpočtu sumy úrazovej renty s poukázaním na jednotlivé ustanovenia zákona, a to § 89 ods. 1, § 89 ods. 8 písm. a/ a § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona, § 84 ods. 1 zákona. 3. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Nesúhlasila so stanovenou výškou miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, pretože úplne stratila pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej jej choroba z povolania vznikla. Žiadala, aby jej miera poklesu schopnosti vo vzťahu k doterajšej činnosti bola vo výške 100%. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu na správne posúdenie veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. 4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. 5. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 1.7.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 7. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa správny súd rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinných do 30.06.2016. 8. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu navrhovateľky a poverenú zástupkyňu odporkyne s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. 9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka pracovala od 13. februára 2006 u zamestnávateľa U. G. G..M..B.., X. X, XXX XX R. (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), v pracovnom zaradení - B. M. Š. Z. H.. Zodpovedný zamestnávateľ ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer dohodou ku dňu 4. februára 2016, dôvodom bol zdravotný stav navrhovateľky. 10. Navrhovateľke bola dňa 13. januára 2016 uznaná choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom prvého zistenia dňa 9. júna 2015. 11. Dňa 29. marca 2016 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné (ďalej len „pobočka“), doručená žiadosť navrhovateľky o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) prostredníctvom jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava (ďalej len „právny zástupca“), spolu s prílohami. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka, vydala dňa 19. mája 2016 rozhodnutie č. 39824-2/2016-BA (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016“), ktorým navrhovateľke podľa § 88 a § 89 zákona priznala nárok na úrazovú rentu od 9. júna 2015 do 30. júna 2015 v sume 154,90 EUR a od 1. júla 2015 v sume 211,10 EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. 12. Záväzným podkladom pre rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016 bola Lekárska správa posudkovej lekárky pobočky zo dňa 4. mája 2016. Posudková lekárka pobočky stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky vo výške 45 %, čo navrhovateľka potvrdila svojím podpisom bez uvedenia námietok. 13. Proti rozhodnutiu zo dňa 19. mája 2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 30. mája 2016, podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28. júna 2016, t. j. v zákonom ustanovenej lehote, opravný prostriedok. 14. Právny zástupca v opravnom prostriedku nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 19. mája 2016, nakoľko namieta stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45 % a žiada priznať 100% mieru poklesu, nakoľko podľa jeho názoru navrhovateľka stratila úplne pracovný potenciál, vo vzťahu k práci, z ktorej jej choroba z povolania vznikla. Poukazuje na Hlásenie choroby z povolania zo dňa 13. januára 2016, kde v časti „Schopnosť doterajšieho výkonu práce“ odborní lekári označili: 4 - nie trvalé a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvalé. 15. Právny zástupca ďalej poukazuje na Lekársku správu zo dňa 27. októbra 2015, ktorú vydala F. G.. M.. B.. Q. Z., podľa ktorej navrhovateľka „nezvláda fyzickú záťaž, zákaz dvíhania bremien, práca v dlhodobom stoji, sede, predklone, chlade, prievane. Práca šičky nevhodná. Stav chronický, trvalý. Prognóza nepriaznivá. 16. Záverom právny zástupca navrhovateľky žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 17. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne zhodnotený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá zotrvala na miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky 45 %, nakoľko navrhovateľka nedoložila do konania žiadne nové odborné lekárske nálezy, čím opravnému prostriedku nevyhovela v plnom rozsahu. 18. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková dokumentácia navrhovateľky postúpená posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice (ďalej len „posudková lekárka ústredia“), listom č. 20818-4/2016-HE zo dňa 25. júla 2016 na ďalšie konanie. 19. Posudková lekárka ústredia dňa 2. augusta 2016 posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky odročila, nakoľko navrhovateľke bola zaslaná výzva na predloženie prepúšťacej správy z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie O. (ďalej len „Y.) z júna 2016, na ktorú bola objednaná dňa 22. apríla 2016 a v spisovej dokumentácii sa nenachádzala. 20. Posudková lekárka ústredia po predložení požadovanej prepúšťacej správy opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky na účely úrazovej renty a v rámci výsledku tohto odborného posúdenia bola vypracovaná Lekárska správa zo dňa 13. septembra 2016, ktorou posudková lekárka ústredia zotrvala na záveroch posudkovej lekárky pobočky, čím opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovela v celom rozsahu. 21. Posudková lekárka ústredia uviedla v II. časti Lekárskej správy zo dňa 13. septembra 2016 v bode s názvom „Celkový posudok“, že navrhovateľka bola prvýkrát hospitalizovaná na Y. Y. v júni 2015 za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia profesionálnej súvislosti ochorenia. Na tejto hospitalizácii bola navrhovateľke zistená choroba z povolania, pričom po komplexnom zhodnotení neurologického, ortopedického a rehabilitačného vyšetrenia vrátane špeciálnych zobrazovacích metód, spĺňalo kritériá choroby z povolania iba ľahké poškodenie mäkkých častí ramenných a lakťových kĺbov. Vyjadrené podozrenie na poškodenie ciev a nervov horných končatín nebolo potvrdené, taktiež periférnejšie kĺby oboch rúk (zápästné kĺby a kĺby palcov a prstov oboch rúk) sú bez funkčného obmedzenia. 22. V júni 2016 bola navrhovateľka opätovne hospitalizovaná na Y. za účelom preliečenia a posúdenia progresie choroby z povolania. Po prešetrení zdravotného stavu nebolo zistené žiadne zhoršenie profesionálnej choroby z povolania. 23. Po komplexnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, vzhľadom na ľahký stupeň poškodenia iba ramenných a lakťových kĺbov (I. - II. štádium), bez postihu zápästných kĺbov a drobných kĺbov prstov oboch rúk, bez poškodenia nervov a ciev rúk posudková lekárka ústredia uznala u navrhovateľky 45 % mieru poklesu pracovnej schopnosti, s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa prvého zistenia choroby z povolania, t. j. dňom 9. júna 2015. 24. K námietke neakceptovania Hlásenia choroby z povolania, kde je v časti „Schopnosť doterajšieho výkonu práce“ vyznačené 4 - nie trvalé a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvalé uvádzame, že formulár Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie choroby z povolania, ktorý má najmä štatistický význam, zahŕňa aj vypĺňanie kombinácie 2 kódov ohľadne schopnosti doterajšieho výkonu práce a trvalého preradenia na iné pracovisko (podľa charakteru choroby z povolania - akútna alebo chronická, prípadne, či ide len o ohrozenie chorobou z povolania). Z uvedených údajov nevyplýva pri závere trvalého preradenia na iné pracovisko stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Je len jedným z parametrov ovplyvňujúcim výsledný pokles pracovnej schopnosti. Inak povedané, ak vzhľadom na priame následky priznanej choroby z povolania je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory) pre osobu poškodeného nevhodné, nemá to za následok automatické stanovenia 100%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti tak, ako túto skutočnosť tvrdí právny zástupca navrhovateľky. 25. Konštatovanie posudkovej lekárky pobočky v Lekárskej správe zo dňa 4. mája 2016 v bode „Pracovná rekomandácia“, že navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, na ktoré navrhovateľka poukázala, nie je v rozpore so stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45 %. Rovnako tak poukazovanie na Lekársku správu zo dňa 27. októbra 2015, ktorú vydala F. G.. M.. B.. Q. Z., nie je dôvodné, pretože záver z tejto správy sa do istej miery zhoduje s konštatovaním posudkových lekárov sociálneho poistenia v bode „Pracovná rekomandácia“ o nevhodnosti pracovného prostredia s dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením horných končatín v ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľky. 26. Posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň (v prípade navrhovateľky je to 55 % pracovnej náplne), t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky choroby z povolania zdravotne nespôsobilý. 27. Posudkoví lekári sociálneho poistenia pri stanovení percentuálnej miery vychádzali okrem pracovnej náplne navrhovateľky, aj zo stupňa poškodenia zdravia (ľahké poškodenie mäkkých častí ramenných a lakťových kĺbov), straty pracovných zručností a pod. Z tohto pohľadu nebolo možné priznať navrhovateľke 100 % mieru poklesu pracovnej schopnosti tak, ako to požaduje v opravnom prostriedku, pričom podrobná argumentácia posudkovej lekárky ústredia je uvedená v Lekárskej správe zo dňa 13. septembra 2016.. 28. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2016 vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a je výsledkom odborného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré bolo vykonané na podklade listinných dôkazov predložených do konania. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So109/03 konštatoval, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia. “ 29. Právny zástupca navrhovateľky nepredložil v zmysle § 227 ods. 3 ods. 3, resp. § 196 ods. 6 zákona žiadne dôkazy týkajúce sa jeho nesúhlasu s postupom posudkového lekára pri zhodnotení profesiogramu navrhovateľky. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky, pričom dospeli k záveru, že choroba z povolania u navrhovateľka aktuálne dosahuje ľahší stupeň poškodenia zdravia. 30. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 31. Podľa § 88 ods. 1 zákona, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v §17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 32. Podľa § 88 ods. 2 zákona, poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 33. Podľa § 89 ods. 2 zákona, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. 34. Podľa § 89 ods. 3 zákona, na zníženie úrazovej renty podľa § 89 ods. 2 zákona, je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v § 89 ods. 2, priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. 35. Podľa § 89a zákona, nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. 36. Podľa § 195 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 37. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 38. Podlá § 196 ods. 4 zákona, účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. 39. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 40. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 41. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. 42. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %. 43. Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje: - stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, - pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, - percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať, a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať, - či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania, - možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia). 44. Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností podľa profesiogramu, nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca. 45. Z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných .činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. 46. Reálna miera poklesu pracovnej schopností vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, a ostatných posudkovo závažných skutočností tak, ako sú tieto vymenované vyššie. 47. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné postihnutie. 48. Keďže navrhovateľka v opravnom prostriedku nenamietala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty, ktorý odporkyňa podrobne v preskúmavanom rozhodnutí vysvetlila a rozhodnutie bolo vydané po náležitom zistení skutočného stavu, na základe listinných dôkazov a v súlade so zákonom, krajský súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 ako zákonné potvrdil. 49. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.