Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-26Sa/8/2022 3022200288 19. 12. 2023 JUDr. Michaela Kútiková ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200288.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Mariola Bončová, advokátka so sídlom Sibírska 5, 831 02 Bratislava, IČO: 422 640 81, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 308 074 84 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0479500802022 zo dňa 23.06.2022, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. 0479500802022 zo dňa 23.06.2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa Sociálnej poisťovne – pobočka Trenčín č. 0479500802022 zo dňa 27.05.2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín ako správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 0479500802022 zo dňa 27. mája 2022 (,,prvostupňové rozhodnutie“ alebo ,,upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „Zákon o sociálnom poistení“), na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: rozhodnutia č. 0812256814 zo dňa 23.09.2014 sankcie (neprednostná) vo výške 1280,65 eur a rozhodnutia č. 8103349015 zo dňa 01.06.2015 sankcie (neprednostná) vo výške 3945,11 eur, ktorými žalobcovi uložil zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 5225,76 eur a upovedomil žalobcu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou (§ 225g ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). 2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie zo dňa 13. júna 2022, v ktorom vyjadril nesúhlas s predmetným upovedomením o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 27. mája 2022 a vzniesol námietku premlčania uvedených pohľadávok. Vzhľadom na premlčanie pohľadávok žalobca navrhol, aby Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín odvolaniu v plnom rozsahu vyhovela a konanie o vymáhaní pohľadávky zastavila a uhradenú sumu vrátila na žalobcov účet. 3. Sociálna poisťovňa ústredie ako správny orgán II. stupňa rozhodnutím číslo 0479500802022 zo dňa 23. júna 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie" alebo ,,rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok“) rozhodla tak, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v celom rozsahu potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla.
Správna žaloba a žalobné body 4. Žalobca sa doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, pričom žiadal predmetné rozhodnutia zrušiť. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. 5. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že už v administratívnom konaní podal odvolanie, v ktorom uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k vymáhanému nároku. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane a na § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 6. Ďalej žalobca uviedol, že vo veci vymáhania pohľadávok Sociálna poisťovňa pobočka Trenčín vymáhala od žalobcu pohľadávku vo výške 1.280,65 eur, ktorá vznikla na základe rozhodnutia č. 0812256814 zo dňa 23.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2015, ktorým predpísala žalobcovi penále z titulu omeškania s úhradou poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010 a pohľadávku vo výške 3.945,11 EUR na základe rozhodnutia č. 8103349015 zo dňa 1.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2015, ktorým predpísala žalobcovi penále z titulu omeškania s úhradou poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie júl až december 2005, január až december 2006, január 2007 až september 2007 a z dôvodu odvedenia poistného a príspevkov nižšej ako zákonnej výške za obdobie september 2007 až december 2007 a január 2008 až december 2008. 7. Žalobca, z dôvodu blokovania bankového účtu, z ktorého hradil hypotekárny úver a z obavy z možných problémov ak by splátka hypotekárneho úveru nebola uhradená, sumu 5.225,76 EUR žalovanej uhradil dňa 2.6.2022. 8. Žalobca uviedol, že žalovaná dňa 16.9.2015 podala návrh na vykonanie exekúcie Exekútorskému úradu JUDr. Ivan Kapronczai so sídlom Koceľova 7 Bratislava vo veci vymáhania pohľadávok na základe rozhodnutí č. 0812256814 a č. 8103349015 v celkovej výške 5.225,76 EUR. Exekučné konanie bolo vedené pod č. Ex 815/2015. Exekučné konanie bolo neúspešné a ukončené dňa 29.12.2020 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9. Žalobca má za to, že premlčacia doba počas exekučného konania nespočívala, ale plynula nepretržite. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/28/2016 podľa ktorého „keďže zákonná úprava noriem verejného práva, t. j. zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže k právu sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť, ako i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania, dotvrdzuje záver, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.“ Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe žalobcu 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ,,SSP“). Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nesprávnom právnom posúdení námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na vymáhanie penále v celkovej výške 5225,76 eur 11. Žalovaný namietal včasnosť podania správnej žaloby žalobcu. 12. Ďalej uviedol, že Zákon o sociálnom poistení má v oblasti sociálneho poistenia postavenie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis). Zákonodarca v žiadnom odvetví verejného či súkromného práva neupravuje inštitút premlčania komplexne, ale iba čiastočne, napr. čo sa týka dĺžky premlčacej doby, prekážky jej plynutia a pod. Nie inak je tomu tak aj v prípade Zákona o sociálnom poistení, ktorý neupravuje spočívanie premlčacej doby práva vymáhať svoju pohľadávku. Na základe uvedenej skutočnosti však tento inštitút nie je možné bez ďalšieho odmietnuť. Pri posudzovaní spočívania premlčacieho práva je nutné vychádzať z teórie práva. Ak neexistuje osobitná úprava, právna úprava premlčania a všetkých skutočností s ním súvisiacich obsiahnutá v Občianskom zákonníku ako všeobecne záväznom právnom predpise súkromného práva sa použije subsidiárne aj na iné oblasti
práva, napr. na premlčanie práva podľa osobitných predpisov, tzn. aj na spočívanie (neplynutie) resp. prerušenie plynutia premlčacej doby v súvislosti s právom vymáhať pohľadávku. 13. S tvrdením žalobcu, že výraz „premlčanie“ práva vymáhať poistné (uvedený v § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) fakticky znamená „preklúziu“ tohto práva za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo nesúhlasil z dôvodu, že sa jedná o dva rozličné právne inštitúty so zásadne odlišnými právnymi následkami. 14. Rozhodnutie č. 0812256814 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. apríla 2015, premlčacia doba práva oprávnenej vymáhať pohľadávku začala plynúť dňa 20. apríla 2015. Od 16. septembra 2015, kedy si oprávnená uplatnila svoje právo na súde podaním návrhu na vykonanie exekúcie, do 29. decembra 2020, kedy bolo exekučné konanie ukončené, premlčacia doba spočívala (neplynula), tzn. jej plynutie sa prerušilo a od 30. decembra 2020 premlčacia doba pokračuje v plynutí. Premlčacia doba práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky podľa rozhodnutia č. 0812256814 do začatia vymáhania pohľadávky podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení neuplynula. Rozhodnutie č. 8103349015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. júna 2015, premlčacia doba práva oprávnenej vymáhať pohľadávku začala plynúť dňa 24. júna 2015. Od 16. septembra 2015, kedy si oprávnená uplatnila svoje právo na súde podaním návrhu na vykonanie exekúcie, do 29. decembra 2020, kedy bolo exekučné konanie ukončené, premlčacia doba spočívala (neplynula), tzn. jej plynutie sa prerušilo a od 30. decembra 2020 premlčacia doba pokračuje v plynutí. Premlčacia doba práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky podľa rozhodnutia č. 8103349015 do začatia vymáhania pohľadávky podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení neuplynula. Vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín v konaní č. 0479500802022 na základe rozhodnutí č. 0812256814 a č. 8103349015 bolo realizované podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení a na toto konanie sa nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa právo vymáhať pohľadávku nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 15. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že právo Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na vymáhanie pohľadávok predpísané rozhodnutiami č. 0812256814 a č. 8103349015 nie je, pri aplikácii analogie verbis § 112 Občianskeho zákonníka, premlčané a nie je prekludované. 16. Žalovaný uviedol, že zastavenie exekučného konania EX 815/2015, ktoré prebiehalo podľa Exekučného poriadku, nie je zákonnou prekážkou vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Replika žalobcu 17. Žalobca ohľadom včasnosti podanej správnej žaloby uviedol, že dňa 10.9.2022 o 14.06 hod. mu bola do elektronickej schránky doručená doručenka o prijatí podania elektronickou podateľňou Krajského súdu Trenčín dňa 10.9.2022 o 13.49 hod. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 10.9.2022 a teda včas a v zákonom stanovenej lehote (k replike pripojil listinný dôkaz - elektronickú doručenku). 18. Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza nové skutočnosti a zotrváva na stanovisku ako uviedla aj v napádanom rozhodnutí. 19. Žalobca má za to, že Občiansky zákonník ako predpis súkromného práva nemožno subsidiárne použiť na vzťahy vyplývajúce zo sociálneho poistenia. V právnych vzťahoch sociálneho poistenia je žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia oprávnená zákonom na rozhodovanie o právach a povinnostiach jednotlivcov. Úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa vzťahuje výlučne na vzťahy, ktoré sú ním upravené, resp. na ktoré sa vzťahuje. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vystupuje ako orgán verejnej moci rozhodujúci o jeho právach a povinnostiach a nie ako subjekt v rovnoprávnom postavení. Z podstaty rozdielu medzi súkromným a verejným právom nie je analogické použitie noriem súkromného práva na verejnoprávne vzťahy prípustné. 20. Tiež uviedol, že otázkou premlčania vo verejnom práve sa súdna prax už taktiež vysporiadala viacerými súdnymi rozhodnutiam, v zmysle ktorých keďže vo verejnom práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva a teda stanovil i požiadavku že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania, tak je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/28/2016 a analogicky rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Sžso/43/2013). ,,Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru,
pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále“(Rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/28/2016). Duplika žalovanej 21. Žalovaný v duplike v plnom rozsahu zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe a zdôraznil, že dôvody správnej žaloby nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení platnej a účinnej legislatívy Slovenskej republiky a sú v príkrom rozpore s teóriou práva. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 19.12.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 20.11.2023 do 19.12.2023. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. 24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 26. Podľa § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 27. Podľa § 241 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až § 147 o poistnom primerane. 28. Z administratívneho konania má správny súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín ako správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 0479500802022 zo dňa 27. mája 2022 (,,prvostupňové rozhodnutie“ alebo ,,upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „Zákon o sociálnom poistení“), na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: rozhodnutia č. 0812256814 zo dňa 23.09.2014 sankcie (neprednostná) vo výške 1280,65 eur a rozhodnutia č. 8103349015 zo dňa 01.06.2015 sankcie (neprednostná) vo výške 3945,11 eur, ktorými sa žalobcovi uložil zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 5225,76 eur. Sociálna poisťovňa
ústredie ako správny orgán II. stupňa rozhodnutím číslo 0479500802022 zo dňa 23. júna 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie" alebo ,,rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok“) rozhodla tak, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v celom rozsahu potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. V odôvodnení uviedol, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje, pretože právo žalovaného na vymáhanie pohľadávok predpísané rozhodnutiami č. 0812256814 a č. 8103349015 nie je premlčané. Žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a ani námietku žalobcu, ktorú uplatnil v podanom odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. Pričom uviedol, že Zákon o sociálnom poistení má v oblasti sociálneho poistenia postavenie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis), tzn. že upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli na základe jeho ustanovení. Ustanovenia všeobecného právneho predpisu sa na definované vzťahy aplikujú v prípade že zákon o sociálnom poistení úpravu týchto vzťahov neobsahuje, alebo by sa nemohli aplikovať. Vzhľadom na skutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívanie premlčacej doby práva vymáhať pohľadávku, platí v zmysle vyššie uvedeného, pre tento inštitút právna úprava všeobecného právneho predpisu, ktorým je podľa žalovaného Občiansky zákonník. 29. Výklad ustanovenia § 147 Zákona o sociálnom zabezpečení sa medzičasom stal predmetom rozhodovania Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Ten v právoplatnom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 (za výslovného odklonu od skoršieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 28/2016) formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. 30. Kľúčovou spornou otázkou v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania je otázka právneho posúdenia plynutia premlčacej doby, najmä otázka či premlčacia doba počas exekučného konania vedeného žalovanou pod č. Ex 815/2015 na vymoženie pohľadávky plynula alebo spočívala. 31. Správny súd má za to, že premlčacia doba práva žalovanej vymáhať penále plynula nepretržite od jej začiatku aj počas trvania exekučného konania a uplynula dňa 20.4.2021 pre právo vymáhať penále predpísané rozhodnutím č. 0812256814 a dňa 24.6.2021 a pre právo vymáhať penále predpísané rozhodnutím č. 8103349015. Sociálna poisťovňa pobočka Trenčín a ani žalovaná neboli povinné prihliadnuť na premlčanie práva na vymáhanie pohľadávky z úradnej povinnosti, čoho dôkazom je argumentácia prednesená v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 SVs 5/2022. Avšak vadou je, že žalovaný neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalobcom už v podanom odvolaní. Je nesporné, že Zákon o sociálnom poistení obsahuje komplexnú právnu úpravu vzťahov vyplývajúcich zo sociálneho poistenia, pričom ide o právny predpis z oblasti verejného práva. Občiansky zákonník je predpisom lex generalis v oblasti súkromného práva súkromného. Medzi týmito právnymi normami neexistuje vzťah subsidiarity ako uvádza žalovaný, a preto je analogické použitie ustanovení Občianskeho zákonníka v tomto prípade vylúčené. Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf 41/2008). Tiež je potrebné uviesť, že Zákon o sociálnom poistení pozná inštitút spočívania premlčacej doby (napr. v § 114 ods. 2, § 236 ods. 2, § 237 ods. 2). Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu prerušiť plynutie premlčacej doby v prípade práva žalovaného vymáhať penále, zahrnul by túto možnosť do textu predmetného ustanovenia tak, ako je tomu vo vyššie uvedených prípadoch. 32. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom včasnosti podanej správnej žaloby, správny súd uvádza, že táto bola podaná včas, t. j. 10.09.2022. 33. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že správna žaloba je v tomto smere dôvodná, za použitia ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou opätovne vec posúdiť, s ohľadom na právny názor, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).
34. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).