Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/51/2021 4021200350 10. 09. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200350.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., C. XX/XX, XXX XX D., IČO: 34 640 916, právne zastúpeného:Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100805199/2021 zo dňa 11.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) s poukazom na § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) doručil žalobcovi dňa 27.02.2020 oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok číslo 100482602/2020 zo dňa 20.02.2020, a to vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 v rámci daňovej kontroly začatej dňa 19.12.2019 na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly číslo 102514987/2019 doručeného žalobcovi dňa 13.11.2019. O určení dane podľa pomôcok vyhotovil správca dane protokol č. 101218376/2020 zo 24.07.2020, ktorý sa týkal určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia január až december 2016. Správca dane vydal rozhodnutie číslo 100021718/2021 zo dňa 14.01.2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 722,94 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 100805199/2021 zo dňa 11.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba
3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 15.07.2021 sa na Krajskom súde v Nitre žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že jediným reálne vykonávaným predmetom podnikania žalobcu je prevádzkovanie čerpacej stanice. Jediným obchodným partnerom, ktorému žalobca dodáva služby alebo tovary, je obchodná spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava a obchodná spoločnosť Transpetrol, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava. Na základe toho nie je správne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že žalobca neoznačil inštitúcie, ktoré mali informácie o jeho obchodných partneroch. S ohľadom na absenciu odôvodnenia považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Podľa žalobcu nedošlo k žiadnemu zdaniteľnému plneniu s inými obchodnými partnermi a dorubenie dane podľa pomôcok na základe dokladov nebolo správne, pretože doklady boli fiktívne a nedošlo k žiadnemu zdaniteľnému plneniu mimo obchodných vzťahov s vyššie uvedenými partnermi. 4. V administratívnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a žalovaný nepreukázal existenciu a reálnosť zdaniteľných obchodov. Žalobca podal návrh na prerušenie daňového konania, keďže podal dňa 13.08.2020 trestné oznámenie na účtovníka E. F. G.. O návrhu na prerušenie konania však nebolo rozhodnuté. Žalovaný nesprávne právne posúdil argumentáciu žalobcu a v konaní došlo k podstatným procesným pochybeniam. Samotná skutočnosť, že účtovná evidencia žalobcu bola podľa vyjadrenia E. G. zničená, neznamená, že výpoveď E. G. by nemala žiaden vplyv na konanie o určení dane podľa pomôcok. Žalobca žiadal predvolať E. G. v daňovom konaní. 5. Žalobca poukázal na ustanovenie § 48 ods. 5 daňového poriadku a na to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s liberačnými dôvodmi žalobcu. Pri určení dane podľa pomôcok orgán verejnej správy postupoval nezákonne. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa 04.03.2022, navrhol žalobu zamietnuť. Správca dane pri ústnom pojednávaní, konanom z dôvodu zahájenia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku, vyzval žalobcu, aby mu predložil účtovné a iné doklady, preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady deklarované v daňovom priznaní podanom za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca správcovi dane predložil oznámenie, vystavené účtovníkom žalobcu, z ktorého vyplynulo, že doklady potrebné ku kontrole boli zničené. Správca dane na základe uvedenej skutočnosti oznámil žalobcovi zahájenie procesu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. K namietanej povinnosti správcu dane zistiť skutočný stav veci tak, aby nedošlo k porušeniu práv daňových subjektov žalovaný uvádza, že správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok postupuje striktne v súlade so znením § 48 ods. 1 až ods. 5 daňového poriadku, čo znamená, že za účelom zistenia skutkového stavu veci nevykonáva dokazovanie tak, ako v priebehu daňovej kontroly, ale je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zabezpečí bez súčinnosti s daňovým subjektom. K námietke žalobcu, že správca dane mal možnosť aj na základe informácií od iných štátnych inštitúcií zistiť reálny skutočný stav veci žalovaný uvádza, že nakoľko žalobca neidentifikoval štátne inštitúcie, ktoré mali informácie o jeho obchodných partneroch, na základe ktorých by mohol správca dane zistiť skutočnosti, ktoré by mal možnosť použiť v procese určenia dane podľa pomôcok ako pomôcky, považoval námietku žalobcu za nedôvodnú. 7. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil ako pomôcky daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie a kontrolný výkaz, v ktorých si žalobca deklaroval uskutočnené zdaniteľné obchody na základe vystavených dodávateľských faktúr. Správca dane v priebehu určenia dane podľa pomôcok porovnal údaje vyplývajúce z podaného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a predloženého kontrolného výkazu a zistil, že porovnávané údaje vykazovali zhodu. Žalobca nepredložil správcovi dane ku kontrole žiadne doklady, na základe ktorých by správca dane preveril údaje vyplývajúce z podaného daňového priznania a kontrolného výkazu, a preto správca dane skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov, nemal dôvod spochybniť.
8. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že mal v kontrolovanom zdaňovacom období iba dvoch obchodných partnerov žalovaný uvádza, že nakoľko žalobca svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil údaje vyplývajúce z predloženého daňového priznania a kontrolného výkazu. Pravdivosť údajov vyplývajúcich z podaného daňového priznania a kontrolného výkazu preukazuje daňový subjekt predložením relevantných dôkazov, ale nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy, správca dane nemal možnosť údaje vyplývajúce z daňového priznania a kontrolného výkazu preveriť. Určovanie dane podľa pomôcok je zákonom ustanovený inštitút, ktorý sa využíva v prípade, že na strane daňového subjektu nastanú skutočnosti taxatívne vymedzené v § 48 ods. 1 daňového poriadku. Tým, že žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu zahájenej daňovej kontroly daňovej žiadne doklady, neumožnil mu vykonať daňovú kontrolu, a preto bol správca dane povinný postupovať v zmysle ustanovení § 48 daňového poriadku.
IV. Replika žalobcu 9. Žalobca v replike zo dňa 27.05.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 12. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 13. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 14. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 15. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
16. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/51/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/51/2021. 18. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 19. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2026, na ktorom za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu vyhlásil rozsudok. 20. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 1722,94 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 na základe určenia dane podľa pomôcok. 21. Správnemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že pri totožnosti účastníkov konania, totožnom protokole o určení dane podľa pomôcok, pri obdobnom predmete konania a žalobnej argumentácii, boli vydané rozsudky o zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného, proti ktorým nebola podaná kasačná sťažnosť. Jedná sa o rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/90/2021-104 zo dňa 22.02.2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/43/2021-106 zo dňa 08.11.2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/42/2021-104 zo dňa 18.10.2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/38/2021-105 zo dňa 11.10.2022, rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/95/2021-114 zo dňa 05.11.2025 a rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/96/2021-117 zo dňa 14.01.2025. 22. Správny súd podľa § 140 SSP poukazuje na vyššie uvedené rozsudky, s ktorých odôvodnením sa stotožňuje, a v stručnosti zopakuje dôvody rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/96/2021-117 zo dňa 14.01.2025: „32. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi, a to na základe určenia dane podľa pomôcok, správny súd prvotne uvádza, že určenie dane podľa pomôcok je v zmysle ustálenej správnej súdnej praxe považované za krajný spôsob určenia dane, ku ktorému správca dane pristúpi vtedy, ak nie je možné stanoviť základ dane a jej výšku v súčinnosti s daňovým subjektom. Začatie procesu určenia dane podľa pomôcok je dôsledkom pasivity žalobcu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto procese správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní, či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu, či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom. Ten môže do procesu
určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. 33. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a v určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, vopred informovať daňový subjekt, ale určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v prípadoch uvedených v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 37. Správca dane dňa 24.07.2020 spísal protokol o určení dane podľa pomôcok, v ktorom okrem iného citoval § 48 ods. 1 písm. a) až d) daňového poriadku, a to v znení, ktoré bolo účinné do 31.12.2016. V tomto protokole správca dane tiež konštatoval, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v ním citovanom znení (daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť). Správca dane takto postupoval napriek tomu, že predmetom daňovej kontroly boli zdaňovacie obdobia január až december 2016 a daňová kontrola bola začatá dňa 19.12.2019, v dôsledku ktorej skutočnosti bolo potrebné aplikovať § 48 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017, ktorý obsahoval tri skutočnosti, kedy správca dane určil daň podľa pomôcok. V zmysle § 48 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok je teda zrejmé, že správca dane ako dôvod určenia dane podľa pomôcok vzhliadol tú skutočnosť, že žalobca si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť. Tento dôvod určenia dane podľa pomôcok ale zodpovedal § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017 (ktoré ustanovenie správca dane uviedol aj v oznámení zo dňa 20.02.2020 o určovaní dane podľa pomôcok) a nie § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017. 38. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opätovne citoval § 48 ods. 1 písm. a) až d) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, pričom ako dôvod na určenie dane podľa pomôcok opätovne identifikoval § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, t.j. skutočnosť, že žalobca si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017, podľa ktorého správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Jedná sa teda o obsahovo iný dôvod určenia dane podľa pomôcok, ako ho uvádzal správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. 39. Je tak zrejmé, že správca dane uvádzal ako dôvod určenia dane podľa pomôcok § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, pričom žalovaný uviedol ako dôvod určenia dane podľa pomôcok § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017. I keď teda finančné orgány uviedli ako dôvod určenia dane podľa pomôcok formálne to isté ustanovenie daňového poriadku [§ 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku], po materiálnej stránke sa jednalo o dva rôzne dôvody určenia dane podľa pomôcok, ktoré nemožno zamieňať. 40. V tejto súvislosti zároveň správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplývajú zistenia, z ktorých je podľa názoru správneho súdu nepochybné, že postup správcu dane, ktorý v danom prípade pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, bol dôvodný, a teda boli naplnené podmienky § 48 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti zistiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote. Je však nevyhnutné jednoznačne právne i obsahovo ustáliť dôvod určenia dane podľa pomôcok v zmysle
§ 48 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017. Takéto ustálenie dôvodu bolo potrebné vykonať aj s poukazom na § 49 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Pokiaľ zákon dáva právo daňovému subjektu vyjadriť sa k dodržaniu zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, musí byť zrejmé, k čomu a k akým podmienkam sa má vyjadriť. V preskúmavanej právnej veci správca dane v oznámení zo dňa 20.02.2020 o určení dane podľa pomôcok uviedol, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. V protokole o určení dane a v prvostupňovom rozhodnutí správca dane ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku (ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť). Žalovaný ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, ktorý citoval (ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu). V tejto súvislosti správny súd pripomína, že z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí musí byť zrejmé, splnenie ktorej podmienky (skutočnosti) bolo dôvodom na určenie dane podľa pomôcok a nie je možné, aby si finančné orgány tieto zamieňali. V predmetnej veci to ale zrejmé nie je, keďže podľa názoru správcu dane dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu predložiť účtovné doklady a evidenciu na preukázanie tvrdení uvádzaných v daňovom priznaní, zatiaľ čo podľa názoru žalovaného dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo neumožnenie vykonania daňovej kontroly. 41. Žalobca v podanej žalobe opakovane namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Je nevyhnutné v prvom rade ujasniť si účinné znenie daňového poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, a taktiež si ujasniť obsahovo i formálne, ktorá skutočnosť uvádzaná v § 48 ods. 1 písm. a), b), c) daňového poriadku je dôvodom na určenie dane podľa pomôcok. Nesplnenie niektorej zo zákonných povinností daňového subjektu pri preukazovaní skutočností ním uvádzaných [§ 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku] a neumožnenie vykonania daňovej kontroly [§ 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku] sú dva samostatné a nezávislé dôvody na určenie dane podľa pomôcok, ktoré nemožno zamieňať, ako sa to stalo v predmetnej veci. 42. Správny súd záverom konštatuje, že nebol ustálený jednoznačný dôvod určenia dane podľa pomôcok, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a táto skutočnosť je dôvodom jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Správny súd však k jeho zrušeniu nepristúpil, keďže vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného v tomto štádiu súdneho konania nevzhliadol okolnosti a dôvody na to, aby zrušil i rozhodnutie správcu dane. 43. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom si ujasní dôvod určenia dane podľa pomôcok a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery v potrebnom rozsahu odôvodní. 23. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom si ujasní dôvod určenia dane podľa pomôcok a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery v potrebnom rozsahu odôvodní. 24. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.