Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Sf/55/2025 2017200248 23. 07. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:2017200248.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: PRIMA STEEL, s. r. o., so sídlom Cintorínska 936, Galanta, IČO: 35 860 138, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07. júna 2017, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07. júna 2017 a rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Colný úrad Trnava rozhodnutím o dodatočnom vymeraní sumy konečného antidumpingového cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 vymeral žalobcovi podľa článku 85 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9.10.2013 sumu konečného antidumpingového cla, ktorá vznikla podľa článku 77 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Colného kódexu Únie v súlade s § 12 a 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“) pri dovoze tovaru (Príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6mm - ohyby, kolená), ktorý podlieha dovoznej platbe, prepustením do colného režimu voľný obeh, vo výške konečného antidumpingového cla XXX.XXX,XX eur a DP vo výške XXX.XXX,XX eur, spolu XXX.XXX,XX eur. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť uhradiť rozdiel dovozovej platby vo výške XXX.XXX,XX eur do 10 dní (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že: - vo výroku vypustil prvý odsek: „CÚ Trnava vymeriava právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35 860 138 (ďalej len „PRIMA STEEL, s.r.o.“) sumu konečného antidumpingového cla podľa článku 85. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný
kódex Únie"), ktorá vznikla podľa článku 77 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Colného kódexu Únie v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) pri dovoze tovaru - Príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - ohyby, kolená, ktorý podlieha dovoznej platbe (ktorú tvoria konečné antidumpingové clo a daň z pridanej hodnoty) prepustením do colného režimu voľný obeh." a nahradil ho textom: „CÚ Tmava určuje v zmysle čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 85 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie") určuje sumu dodatočne vymeraného konečného antidumpingového cla a dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty, v celkovej výške XXX.XXX,XX eur, ktorá pozostáva z: - konečného antidumpingového cla vo výške XXX.XXX,XX eur a - dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,XX eur. Uvedený colný dlh pri dovoze tovaru vznikol podľa článku 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex spoločenstva“) daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikla v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon Č. 222/2004 Z. z.“} pri dovoze tovaru - Príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - ohyby, kolená, ktorý podlieha dovoznej platbe (ktorú tvoria konečné antidumpingové clo a daň z pridanej hodnoty) prepustením do colného režimu voľný obeh rozhodnutiami vydanými v colnom konaní ev. č. 0616510110595 zo dňa 22.11.2011, ev. č. 0616510110699 zo dňa 29.11.2011, ev. č. 0616510111063 zo dňa 12.12.2011, ev. č. 0616510111095 zo dna 13.12.2011, ev. č. 0616510111150 zo dňa 15.12.2011, ev. č. 0616510200726 zo dňa 9.1.2012, ev. č. 0616510200935 zo dna 19.1.2012, ev. č. 0616510201434 zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.2.2012, ev. č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev. č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827 zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dna 19.7.2012.", - vo výroku vypustil tretí odsek: „CÚ Tmava v súlade s článkom 105 ods. 3 Colného kódexu Únie zapísal dňa 13.12.2016 do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur pod evidenčným Číslom 0580030600226 a oznamuje v súlade s článkom 102 ods. 3 Colného kódexu Únie v súlade s § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. povinnému dlžníkovi podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o. povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur (A. eur a B. eurocentov)“ a nahradil ho textom: „CÚ Tmava v súlade s článkom 104 ods. 1 a či. 105 ods. 3 a 4 Colného kódexu Únie zapísal dňa 13.12.2016 do účtovnej evidencie sumu dovozne] platby, ktorá sa má zaplatiť, v celkovej výške XXX.XXX,XX eur pod evidenčným číslom 0580030600226 a oznamuje v súlade s článkom 102 ods. 3 Colného kódexu Únie a v súlade s § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35 860 138 ako povinnému dlžníkovi podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, podľa ktorého je dlžníkom deklarant a § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby v celkovej výške XXX.XXX,XX eur (A. eur a B. eurocentov). Dôvodom dodatočného vymerania colného dlhu v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie je skutočnosť, že v rozhodnutiach vydaných v colnom konaní ev. č. 5.0616510110595 zo dňa 22.11.2011, ev. č. 0616510110699 zo dňa 29.11.2011, ev. č. 0616510111063 zo dňa 12.12.2011, ev. č. 0616510111095 zo dňa 13.12.2011, ev. č. 0616510111150 zo dňa 15.12.2011, ev. č. 0616510200726 zo dňa 9.1.2012, ev. č. 0616510200935 zo dňa 19.1.2012, ev. č. 0616510201434 zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.12.2012, ev. č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev. č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827 zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dňa 19.7.2012 sa určila a zapísala do účtovnej evidencie nižšia suma dovozného cla, ako je suma dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a to v dôsledku uvedenia nesprávnych údajov o krajine pôvodu tovaru (Hong Kong) v ods. 34 a) písomným colných vyhlásení ev. č. 0616510110595, ev. č. 0616510110699, ev. č. 0616510111063, ev. č. 0616510111095, ev. č. 0616510111150, ev. č. 0616510200726, ev. č. 0616510200935, ev. č. 0616510201434, ev. č. 0616510201760, ev. č. 0616510202983, ev. č. 0616510203446, ev. č. 0616510203512, ev. č. 0616510203827 a nesprávneho údaju o krajine pôvodu tovaru (Vietnam) v ods. 34 a) písomného colného vyhlásenia ev. č. 0616510205053. Uvedením nesprávnych údajov o druhu vymeriavanej platby a základu na vymeranie platby v ods. 47 predmetných písomných colných vyhlásení (Výpočet platieb) nebolo v predmetných colných konaniach vymerané konečné antidumpingové clo A 30 na dovezený tovar s nepreferenčným pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz ktorého bolo konečné antidumpingové clo uložené
ustanovením čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 803/2009 z 27.8.2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a tvaroviek zasielaných z Taiwanu, či už deklarovaných ako výrobok s pôvodom na Taiwane alebo nie a ktorým sa ruší oslobodenie udelené spoločnostiam Chup Hsin Enterprise Co. Ltd. a Nian Hong Pipe Fittings Co. Ltd. Z dôvodu nevymerania antidumpingového cla bol nesprávne určený základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty pri dovoze a vyrubená daň z pridanej hodnoty pri dovoze v nesprávnej výške.“ - Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. II. Žaloba a podstatné žalobné body 3. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „správny súd“) dňa 28.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti postupu správnych orgánov ako aj zákonnosti následne vydaného prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia a ich zrušenia, vrátenia veci orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca síce v žalobe neidentifikoval príslušnými paragrafmi dôvodmi zrušenia, ale z obsahu žalobných bodov vyplýva návrh na zrušenie oboch rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 4. Žalobca vrámci žalobných bodov : 4.1. Namietal, že administratívny spis nebol žurnalizovaný, mohli byť do neho listiny dokladané a z neho vyberané. Príkladmo uviedol, že počas nazerania sa v spise nenachádzala správa OLAF, bola mu poskytnutá až na základe jeho žiadosti. Žalobca namietal, že v spise absentujú listiny ohľadom výmeny informácií prebiehajúcej medzi colnými orgánmi SR a hongkongskými (vietnamskými) colnými orgánmi. Rovnako že v spise nie sú založené prílohy správy OLAF-u, preto nie sú závery správy OLAFu o čínskom pôvode tovaru preukázané. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov nemajú oporu v administratívnom spise. 4.2. Namietal, že mu bol colný dlh vymeraný po uplynutí prekluzívnej lehoty. Nesúhlasí s tým, že žalovaný vychádzal z § 53 ods. 4 zák. č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo je v rozpore s čl. 221 ods. 3 starého Colného kódexu, ktorý má vyššiu právnu silu a podľa ktorého môže dôjsť k predĺženiu lehoty, ak by colné orgány nemohli určiť presnú výšku v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu. Neexistoval dôvod ani prekážka (trestné konanie), pre ktorý by colné orgány nemohli určiť presnú výšku colného dlhu, konaním žalobu neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu a preto neexistoval dôvod na oznámenie colného dlhu po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa čl. 221 ods. 3 starého Colného kódexu, ani podľa čl. 103 Colného kódexu EÚ. Nesúhlasí s retroaktívnym výkladom vyššie uvedených právnych predpisov, lebo Colný kódex Únie ( čl. 287 a 288) nepripúšťa retroaktívne pôsobenie právnych noriem na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou. Na právne vzťahy vzniknuté pred 1.6.2016 sa musia uplatňovať hmotnoprávne predpisy platné pred 1.6.2016. Colný dlh vzniknutý v rokoch 2011 a 2012 zanikol pred prijatím právnych predpisov účinných od 1.6.2016 a lehoty pre zánik oprávnenia oznámiť colný dlh začali plynúť a uplynuli podľa predchádzajúcej právnej úpravy. 4.3. Namietal, že správne orgány spoľahlivo nezistili skutkový stav a nesprávne právne vec posúdili, konkrétne že: - Čínsky pôvod tovaru nebol preukázaný, ale colný úrad založil rozhodnutie na závere zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len “ OLAF”), že tovar má pôvod v Číne, ale colné orgán nie sú viazané závermi a názormi zo správy OLAF-u. Správa OLAF-u neobsahuje žiaden listinný dôkaz o čínskom pôvode tovaru a žalovaný vychádza iba z domnienky, že ak nebol preukázaný pôvod tovaru v Hongkongu alebo Vietname, tovar dovezený z týchto krajín je čínskeho pôvodu. V správe OLAF sú popísané iba obchodné operácie, ku ktorým došlo medzi subjektmi tretích krajín mimo colného územia EÚ. Za dôkaz nemožno považovať to, že orgány krajín, z ktorých bol tovar dovezený, nepotvrdili pravosť osvedčenia preferenčného pôvodu tovaru ani nepotvrdili pôvod tovaru z Hongkongu (Vietnamu). Osvedčenie o pôvode tovaru sa predkladá iba v prípade, ak si dovozca uplatňuje preferenciu alebo v prípade, ak to na preukázanie zmluvnej sadzby ustanovuje colný predpis, na preukázanie
nepreferenčného pôvodu povinnosť predložiť doklad o pôvode nie je stanovená, v súlade s čím mu colný úrad vo všetkých prípadoch dovozu vymeral colný dlh vo výške 3,7% zodpovedajúcej colným predpisom. - Namieta, že správa OLAF-u nie je dôkazom o pôvode tovaru, a preto na základe tejto správy nie je možné na tovar dovezený žalobcom z Hongkongu a Vietnamu, vymerať antidumpingové clo podľa nariadenia 803/2009. - Namietal, že mu bolo nesprávne dodatočne vymerané antidumpingové clo na tovar dovezený z Hongkongu a Vietnamu, lebo sa naň nevzťahovalo antidumpingové clo uvedené v nariadení č. 803/2009. Žalobca má za to, že k vymeraniu antidumpingového cla môže dôjsť len ak bolo antidumpingové clo zavedené voči krajine, z ktorej bol tovar dovezený do EÚ. Žalovaný sa dostatočne nezaoberal v odvolacom konaní s jeho námietkami. Na zavedenie antidumpingových sadzieb platí osobitný režim stanovený nariadením Rady (ES) 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, tovar dovezený žalobcom týmto opatreniam nepodlieha a nevzťahuje sa naň nariadenie Rady (EÚ) č. 803/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz daného tovaru. - Žalovaný sa nezaoberal pôvodom tovaru z hľadiska pravidiel, na základe ktorých sa pôvod tovaru určuje a nezaoberal sa ani skutkovými otázkami popísanými v správe OLAF-u. Antidumpingové clo je založené na nepreferenčnom pôvode, možnosť použitia jeho sadzieb je podľa žalobcu limitovaná krajinou vývozu. - V administratívnom spise nie je dôkaz, že by on doviezol dovar z Číny. Nesporné je len to, že honkongskému a vietnamskému subjektu bol tovar dodaný jeho čínskym dodávateľom, tento tovar bol prepravený z Číny. Tieto skutočnosti sú jedným zo základných právnych dôvodov, pre ktoré príslušný orgán EÚ, musí postupom podľa pravidiel nariadenia č. 1225/2009 rozšíriť pôsobnosť antidumpingových opatrení prijatých voči jednej krajine (vývozcom a výrobcom tejto krajiny) aj na krajinu, cez ktoré tieto subjekty prijaté antidumpingové opatrenia obchádzajú. - Vymeranie dumpingového cla nemá právny základ v nariadení 803/2009 Z.z., lebo to stanovuje konečné dumpingové clo na výrobky dovážané z Číny a nie z iných krajín. Zavedeniu antidumpingových opatrení voči krajine musí predchádzať konanie uskutočnené podľa pravidiel v tomto nariadení, ale voči výrobcom a vývozcom z Hongkongu a Vietnamu takéto konanie nebolo nikdy začaté, preto ani nemohlo byť zavedené konečné antidumpingové clo. Nariadenie č. 803/2009 a potvrdzujúce nariadenie č. 1934/2015, na ktoré sa odvoláva colný úrad, sa týkajú pôvodných výrobkov dovážaných z Číny, práve z dôvodu jeho obchádzania bolo rozšírené nariadením č. 1934/2015 na iné krajiny, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol deklarovaný pôvod krajín, na ktoré bolo rozšírené (medzi týmito krajinami nie je Hongkong ani Vietnam). - Žalobca poukázal na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/670, ktoré zavedením automatických licencií zbiera podklady na vydanie nariadenia, ktorým sa už prijaté antidumpingové opatrenia rozšíria aj na krajiny, cez ktoré sa opatrenia obchádzajú. Až na základe týchto opatrení budú colné orgány oprávnené vymerať antidumpingové clo aj pri dovozoch z krajín, na ktoré sa zatiaľ nariadenie č. 803/2009 nevzťahuje. Namieta, že žalovaný a colný úrad nesprávne vychádzali pri vymeraní antidumpingového clo zo sadzby 58,6% z čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 803/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v C. D. E. a Thajsku a tvaroviek zasielaných z Taiwanu, či už deklarovaných ako výrobok s pôvodom na Taiwane, alebo nie, a ktorým sa ruší oslobodenie udelené spoločnostiam Chup Hsin Enterprise Co. Ltd. a Nian Hong Pipe Fittings Co. Ltd., z 27.augusta 2009. Podľa článku 2 je možné použiť antidumpingovú sadzbu cla na dovoz tovaru z príslušnej krajiny len ak bola voči tejto krajine postupom uvedeným v nariadení 1225/2009 zavedená antidumpingová sadzba cla na príslušný druh tovaru alebo z dôvodu obchádzania antidumpingových opatrení bolo príslušné nariadenie rozšírené aj na krajinu, cez ktorú sa antidumpingové opatrenia obchádzajú. - Správne orgány rozhodli v rozpore s právnymi predpismi, lebo on tovar nedoviezol z Číny. Vymeranie antidumpingového cla na základe nariadenia 803/2009 je v rozpore s právnymi predpismi, pretože na dovozy z vývozných krajín, v ktorých žalobca nadobudol tovar, neboli zavedené dumpingové cla, tie nie sú súčasťou colného sadzobníka a preto na tovar dovezený z týchto krajín môže byť uplatnená výlučne
zmluvná colná sadzba. Rozhodnutia sú vydané v rozpore čl. 20 ods. 1 a ods. 3 písm. g) nariadenie 2913/2012 (colný kódex). Za dovezený tovar bolo zaplatené zmluvné clo už pri dovoze. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.01.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na odôvodnení svojho a aj prvostupňového rozhodnutia. K veci uviedol, že žalobca pri dovoze tovaru deklaroval hongkongský, resp. vietnamský pôvod dovážaného tovaru, ale vyšetrovaním OLAF-u v spolupráci s orgánmi v Hongkongu (Vietname) bolo zistené, že tovar bol vyvezený z Číny do Hongkongu (Vietnamu) a následne bez spracovania do Európskej únie, preto aj ostal čínsky pôvod tovaru. Na takto dovážaný tovar bolo nariadením Rady (EÚ) č. 803/2009 z 27.8.2009 zavedené konečné antidumpingové clo. Colný úrad bol povinný podľa čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie dodatočne vymerať dlžnú čiastku colného dlhu do jeho správnej výšky, v zmysle čl. 101 ods. 1 Colného kódexu Únie určiť dlžníka, určiť zostávajúcu sumu colného dlhu v správnej výške a zapísať ju do účtovnej evidencie v zmysle článku 102 ods. 1 Colného kódexu Únie. Zároveň sa navýšil základ pre výpočet sumy DPH v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. V zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. podlieha dovážaný tovar dani, pričom za dovezený tovar sa považuje aj tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Oprávnenie dodatočne vyrubiť sumu DPH v rámci konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu podľa čl. 105 ods. 1 Colného kódexu Únie vyplýva colnému úradu z § 12 zákona č. 222/2004 Z. z. 6. Žalovaný sa vyjadril k podstatným námietkam žalobcu: - K námietke o žurnalizácii spisu žalovaný uviedol, že colné predpisy ani správny poriadok colnému úradu neukladajú povinnosť spis zväzovať ani žurnalizovať. Spis predložený zástupcovi žalobcu na odvolacom orgáne obsahoval všetky dokumenty a podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci. Obsah záverečných správ OLAF-u bol v celom znení uvedený vo výzve zo dňa 13.10.2016 doručenej zástupcovi žalobcu, ktorý mal možnosť sa k výsledkom vyšetrovania vyjadriť. - K námietke o uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v čl. 220 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva uviedol, že colný úrad aplikoval čl. 221 ods. 3, 4 Colného kódexu spoločenstva. Ustanovenie čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie bolo aplikované v súlade s § 92d ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. (v znení účinnom od 01.05.2016) a § 53 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. (v znení účinnom od 01.05.2016). Ustanovenie čl. 220 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva, účinného do 30.04.2016, neobsahovalo časové obmedzenie lehoty, v ktorej bolo možné dodatočne vymeraný colný dlh oznámiť dlžníkovi. Colný kódex Únie v čl. 103 ods. 2 vymedzuje, že prekluzívna trojročná lehota sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov, § 53 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. (v znení účinnom od 1.5.2016) obmedzil prekluzívnu lehotu na 5 rokov. V prípade, ak by sa plynutie prekluzívnej lehoty posudzovalo striktne podľa skoršej právnej úpravy účinnej do 30.4.2016 podľa požiadavky žalobcu, colný úrad by bol bez časového obmedzenia na ozámenie o dodatočne vymeranom colnom dlhu. - K námietke o nepreukázaní čínskeho pôvodu tovaru uviedol, že podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013“) správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu. V posudzovanom prípade boli výsledky vyšetrovania OLAF-u zhrnuté v záverečnej správe č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 8.3.2016 a v záverečnej správe č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.9.2016. ODvolal s na správy OLAF, ktorý dospel k záveru, že tovar má čínsky nepreferenčný pôvod. - Slovenské colné orgány na základe zistení OLAF-u začali konanie vo veci dodatočného vymerania dovozných platieb, v súlade s nariadením č. 883/2013 použili správu z vyšetrovania OLAF ako podklad pre rozhodnutie a nemajú dôvod zistenia OLAF-u spochybňovať. Základné nariadenie č. 1225/2009 (účinné v čase dovozov predmetného tovaru) upravuje procesný postup, podmienky a pravidlá pri zavádzaní antidumpingových nariadení v jednotlivých krajinách. Článok 2 antidumpingového nariadenia č. 803/2009 nemožno v danom prípade použiť. Podľa čl. 1 a čl. 2 antidumpingového nariadenia je antidumpingové clo samostatne pre dve skupiny dovozu tovaru - a to v čl. 1 pre dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v C. D. E. a Thajsku a v čl. 2 pre dovoz tvaroviek zasielaných z Taiwanu, či už deklarovaných ako výrobok s pôvodom na Taiwane alebo nie.
IV. Replika žalobcu, Duplika žalovaného 7. Žalobca v replike zo dňa 28.05.2018 zotrval na svojej argumentácii zo žaloby. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 12.07.2018 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe. V. Ďalšie vyjdenia účastníkov konania 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.09.2018 zotrval na tom, že obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné. V stanovisku zo dňa 30.01.2023: - Namietal, že administratívny spis neobsahuje listiny, ktoré by preukazovali skutkové tvrdenia uvádzané v záverečných správach OLAF ani dôkazy o čínskom pôvode tovaru. Pri nahliadnutí do admin. spisu v dňoch 18.01.2023 a 26.01.2023 v nich nebola žiadna z listín uvádzaných v zozname príloh záverečnej správy OLAF- OF/2014/0748/B1, ktoré mali preukazovať skutkové a právne závery ohľadom dovozu z Vietnamu. Taktiež v záverečnej správe OLAF-u č. OF/2014/948/B1 je k preverovaným dovozom z Hongkongu uvedených viacero príloh v zozname, ale bola sprístupnená len príloha THOR (2016) 558915/02/2016, ktorá sa v administratívnom spise reálne nachádza. V administratívnom spise je založený súbor listín s označením THOR (2016) 25339 - 05/08/2016. V žiadnej z správ OLAF-u nie je uvedená príloha s týmto číslom. Na zalepenej obálke nachádzajúcej sa v admin. spise je napísané: „OBSAH SPISU-B- predmet služobného tajomstva v zmysle § 10 ods.2 nariadenia č. 883/2013- informácie získané alebo postúpené v priebehu interných vyšetrovaní OLAF“, do ktorej nenahliadol. - Colný úrad odvodil čínsky pôvod tovaru na základe faktúry čínskej firmy WINTRANS, podľa ktorej je príjemcom vietnamský subjekt KHIENT TAM a v ktorej je čínsky pôvod uvedený (listiny THOR 2016253905/08/2016 založené v spise na str. 33 a doručené žalobcovi, na ktoré bolo poukázané vyššie). Žalobcovi vyplýva, že dôkazom o pôvode nie je záverečná správa OLAF- u, ale obchodné doklady obstarané v priebehu vyšetrovania. Rozdielna dôkazná situácia je pri dovozoch z Hongkongu (nimi sa zaoberá správa OLAF-u č. OF/2012/0948/B1), kedy colné orgány odvodili čínsky pôvod tovaru len z domnienok (pr. text: “...hongkonské colné orgány majú silné podozrenie, že predmetné zásielky mali čínsky pôvod a mohli byť vyvezené z Číny na Slovensko a do Rakúska cez Hongkong”). Zotrval na tom, že v čase oznámenia bol prekludovaný colný dlh ku dňu oznámenia (deň doručenia rozhodnutia) uplynula aj päťročná lehota. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.03.2023 okrem iného uviedol, že: - Colné orgány boli povinné zabezpečiť dôvernosť a ochranu údajov v zmysle čl. 10 nariadenia č. 883/2013, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1073/1999 a nariadenie č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013“) a podľa čl. 10 ods. 3 uvedeného nariadenia v prípade začatia súdneho konania boli povinné zabezpečiť dodržanie všetkých vnútroštátnych predpisov vzťahujúcich sa na takéto konania. Podkladom pre rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu boli výsledky vyšetrovania vyšetrovateľov OLAFu uvýdzané v záverečnej správe OLAF-u. Colné orgány sa stotožnili so závermi OLAF o čínskom nepreferenčnom pôvode na základe vzájomnej súvislosti jednotlivých zistení, zhrnutých v bode 3 predmetnej správy. - Zotrval na skoršej argumentácii k námietke ohľadom preklúzie. Plynutie lehoty sa prerušilo v súlade s článkom 103 ods. 3 písm. b) Colného kódexu Únie, lebo colné orgány oznámili dlžníkovi v súlade s článkom 22 ods. 6 Colného kódexu Únie dôvody, na základe ktorých majú v úmysle oznámiť colný dlh a to výzvou na prerokovanie nedostatkov zistených následnou kontrolou zn. 1614437/2016 zo dňa 13.10.2016, poskytli mu lehotu na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a zaujatie stanoviska. Plynutie 5 ročnej lehoty sa doručením výzvy prerušilo na 30 dní, v prípade prvého (najstaršieho) colného vyhlásenia ev.č. 0616510110595 zo dňa 22.11.2011 došlo k uplynutiu 5 ročnej lehoty dňa 22.12.2016, žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie dňa 20.12.2016 (nie 23.12.2016). 11. Účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii aj v svojich ďalších písomných podaniach. VI.
Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 informácie postúpené alebo získané v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami. 14. Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. 15. Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania. 16. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2013 po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutočnených procesných krokoch, zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavaní procesných záruk v súlade s článkom 9 a o záveroch vyšetrovania. Pripájajú sa k nej odporúčania generálneho riaditeľa o tom, či je potrebné prijať opatrenia alebo nie. V týchto odporúčaniach sa v relevantných prípadoch uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj príslušných orgánov dotknutých členských štátov, pričom sa špecifikujú predovšetkým odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a vymedzí predbežná právna kvalifikácia zistených skutočností. 17. Podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori, a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy. 18. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. ak sa použije postup podľa osobitného predpisu, colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu v správnom konaní. 19. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku. 20. Podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Nariadenia 952/2013 Colného kódexu Únie colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití. 21. Podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia. 22. Podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku
ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom. 23. Podľa 102 ods. 2 Colného kódexu Únie ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, rovná sume uvedenej v colnom vyhlásení, prepustenie tovaru colnými orgánmi je rovnocenné oznámeniu colného dlhu dlžníkovi. 24. Podľa 102 ods. 3 Colného kódexu Únie ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a keď budú môcť vydať rozhodnutie. 25. Podľa článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol. 26. Podľa článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov. 27. Podľa čl. 105 ods. 1 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako je colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny účinok ako takéto prijatie, colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru. 28. Podľa § 12 zákona č. 222/2004 Z. z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia. 30. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. 31. Podľa § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá´ je dlžníkom podľa colných predpisov, ak § 84a ods. 3 neustanovuje inak. 32. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. 33. Podľa § 33 ods. 1, Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. VII. Konanie na správnom súde a Najvyššom správnom súde SR 25. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/81/2017. Najvyšší správny súd SR (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom č. k. 10Sžfk/40/2019 – 218 zo dňa 21.4.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/81/2017-110 zo dňa 28.11.2018 z dôvodu procesného pochybenia súdu, lebo rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci ho žalobca v žalobe žiadal.
26. Po vrátení veci na KS v Trnave bola konaniu priradená spisová značka 20S/57/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. BA-20S/57/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 27. Krajský súd v Trnave dňa 22.03.2023 zamietol žalobu žalobcu rozsudkom č. k. 20S/57/2022-269 a Najvyšší správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025 predmetný rozsudok zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie tunajšiemu správnemu súdu, veci bola pridelená spisová značka 3Sf/55/2025. Správny súd postupoval v intenciách kasačného súdu súc viazaný jeho názorom. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), viazaný žalobnými bodmi a právnym názorom NSS SR v rozsudku č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 23.07.2026. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu správnych orgánov ako aj ich rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi určená suma dodatočne vymeraného konečného antidumpingového cla a dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty, ktorú bol žalobca zaviazaný zaplatiť. 30. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť, či správne orgány pri rozhodovaní postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 31. K námietke žalobcu o oneskorenom vymeraní colného dlhu a že sa na oznámenie colného dlhu vzťahovala trojročná lehota kasačný súd v rozsudku č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025 ( ods. 98) zaujal právny záver, že sa s touto námietkou nestotožnil. „Posúdenie tejto otázky správnymi orgánmi akceptovanej správnym súdom považoval za súladný s článkom 103 ods. 2 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 ods. 4 colného zákona. Colný kódex Únie umožňuje oznámiť colný dlh aj po trojročnej lehote, a to za predpokladu, že je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Colný kódex Únie nevyžaduje aj reálne začatie a ukončenie trestného súdneho konania, ani aby bola trestnosť predmetného skutku konštatovaná súdnym rozhodnutím. Pre predĺženie lehoty na oznámenie colného dlhu postačuje, aby išlo o skutok, ktorý sa týkal vzniku colného dlhu a ktorý môže byť dôvodom pre začatie trestného stíhania a následné podanie obžaloby na súd. Uvedenie nesprávnych údajov v colných vyhláseniach môže byť považované za konanie trestného charakteru.” Správny súd je právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP), preto aj vyhodnotil námietku za nedôvodnú a ďalej sa s ňou nezaoberal. 32. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka právneho nároku žalobcu oboznámiť sa s prílohami k záverečným správam OLAF: - Vo všeobecnosti platí, že informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania. Článok 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 určuje orgánu verejnej správy členského štátu pri nakladaní s informáciami postupovať pri konaniach podľa vnútroštátnych predpisov. Podľa právneho názoru kasačného súdu v rozsudku č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025 (ods. 89) je takýmto predpisom
v Slovenskej republike predovšetkým zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností a limitovaných informácií, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a limitovaným informáciám. Utajované skutočnosti môžu byť chránené i orgánom mimo územia Slovenskej republiky a ak sú postúpené Slovenskej republike, sú chránené rovnako podľa zákona č. 215/2004 Z. z., pokiaľ to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. V danom prípade pokiaľ by mali byť informácie, ktoré obsahovali písomnosti tvoriace prílohy k záverečným správam OLAF utajovanými skutočnosťami, zrejme boli zverené slovenskému správnemu orgánu konajúcemu v predmetnej veci. - Správny súd vychádzal rovnako ako kasačný súd z premisy, že podľa zákona č. 215/2004 Z. z. vedie Národný bezpečnostný úrad centrálny register utajovaných skutočností, v ktorom sú evidované všetky (mimo poskytovaných medzi spravodajskými službami) utajované skutočnosti poskytnuté i prijaté v rámci medzinárodnej spolupráce. Štátne orgány a právnické osoby, ktoré poskytujú a prijímajú utajované skutočnosti v rámci medzinárodnej spolupráce, sú povinné zriadiť vlastné registre utajovaných skutočností alebo koncový register. Z odôvodnenia prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia nevyplýva, či sa kritériá pre utajené skutočnosti týkali aj sporných príloh k záverečným správam OLAF, pre ktoré nebolo možné oboznámiť s nimi žalobcu, t.j. či v skutočnosti išlo o utajované skutočnosti. Z tohto dôvodu súd nemohol objektívne posúdiť dôvody pre nesprístupnenie predmetných príloh a len odkaz na ustanovenie čl. 10 nariadenia č. 883/2013 nie je dostačujúcim dôvodom. - Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd poukazuje na to, že zákon č. 215/2004 Z. z. umožňuje za určitých okolností v rozsahu nevyhnutne potrebnom oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami aj nepovolanej osobe, t.j. osobe, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah jej oprávnenia. Z obsahu samotného článku 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 priamo vyplýva povinnosť pre orgán verejnej správy členského štátu zabezpečiť pri nakladaní s informáciami postup, aby boli zachované legitímne práva dotknutých osôb, v tomto prípade žalobcu. - Z obsahu administratívneho spisu ako aj vyjadrení správnych orgánov vyplýva, že podklady, z ktorých vyšetrovací orgán OLAF pri vypracovaní správ vychádzal, sú predmetom služobného tajomstva v zmysle čl. 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013, preto žalobcovi sprístupnené neboli. Avšak z obsahu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva čo bránilo vyňať a sprístupniť aspoň tie podklady, ktoré bezprostredne súvisia s tovarom žalobcu, ktorý označili ako tovar s pôvodom z Číny. 33. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise vrátane záverečných správ OLAF a časti spadajúcej pod služobné tajomstvo ( nachádzajúce sa v osobitnej zalepenej obálke). V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný citoval vyhodnotenie OLAF-u zo záverečných správ: „… 23 zásielok (65 kontajnerov) rúrových a potrubných tvaroviek, ktoré mala odoslať spoločnosť F. G. z Hongkongu do Rakúska a na Slovensko, nemá pôvod v Hongkongu a že dovozcovia v Európskej Únii predložili na účely colného konania falšované osvedčenia o nepreferenčnom hongkongskom pôvode. ... dôkazy vedú k záveru, že predmetné zásielky majú v pôvod v Číne, takže podliehajú úhrade antidumpingových ciel ...“ ( záverečná správa č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 8.3.201); „… od júna 2012 do júna 2013 spoločnosť Khiet Tam Trading & Service Co Ltd doviezla z ČĽR do Vietnamu 12 zásielok (32 kontajnerov) oceľových tvaroviek. Po preložení do iných kontejnerov sa tie isté zásielky oceľových tvaroviek spätne vyviezli z Vietnamu do EÚ s tlačivami B osvedčenia o nepreferenčnom pôvode. Jedna zásielka sa doviezla na Slovensko a 10 do Rakúska. .... dôkazy preukazujú, že týchto 12 zásielok má v skutočnosti pôvod v ČĽR, takže podliehajú platbe antidumpingového cla ...“ (záverečná správa č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.9.201). Súd nepovažuje za dostačné odôvodnenie správnych orgánov, že opísali závery zo záverečných správ OLAF, stotožnili sa s nimi, konštatovali že ich nemôžu spochybniť, a to bez dôsledného preštudovania a porovnania záverov záverečných správ OLAF s obsahom ich príloh. Pritom z napadnutých rozhodnutí ako aj z vyjadrení žalovaného vyplýva, že práve záverečné správy OLAF predstavovali dôležité podkladové zistenia, ktoré sú zodpovedné za záverečné hodnotenia uvedené v správach k pôvodu tovaru dovezeného na územie Únie. 34. Kasačný súd v rozsudku č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025 dospel k záveru , že ( ods. 79,80,81,82), že:
- “Oba správne orgány opreli svoje rozhodnutia o závery OLAF premietnuté do jeho záverečných správ a na základe týchto podkladov správne orgány deklarovali závery vyjadrené v rozhodnutiach. Závery z šetrení OLAFU nemôžu sami o sebe vyvolávať účinky rozhodnutia slovenského správneho orgánu. V zmysle komunitárneho práva tvorí správa OLAF „prijateľný dôkaz“ v správnom konaní. Komisie pritom majú povinnosť zabezpečiť, aby sa pri vypracovaní správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného členského štátu. Všetky použité podklady musia byť k správe priložené.“ „Správa OLAF nie je podkladovým rozhodnutím, pre správny orgán záväzným, o ktorom by si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok. .... je na správnom orgáne podrobiť testu vecnej správnosti a legality správnosť záverov záverečných správ OLAF“. Záverečná správa OLAF nemôže byť nekriticky vnímaná bez jej prepojenia s vyhodnoteným ostatných dôkazov, postup oboch správnych orgánov v tomto konaní musí byť v súlade so správnym poriadkom platným v Slovenskej republike. - Súčasťou práva na spravodlivý proces daný čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právo na dodržiavanie princípov na spravodlivé súdne konanie, najmä princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“. Správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré majú podľa čl. 7 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. V zmysle zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku) premietnutej do § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. - “Správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Povinnosťou správneho orgánu bolo zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia a v odôvodnení rozhodnutia musí náležite odôvodniť vyhodnotenie dôkazov.“ 35. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu o nezákonnosti postupu správnych orgánov, ktoré mu neumožnili nahliadnuť do príloh záverečnej správy OLAF, oboznámiť sa s nimi, nemohol sa k týmto podkladom vyjadriť. Pritom ako dôkaz o čínskom pôvode tovaru dovezeného na územie Únie z Hongkongu a Vietnamu správne orgány označili práve záverečné správy OLAF-uč. OF/2012/0948/B1 a OF/2014/0748/B1, ktoré v závere síce obsahujú výpočet príloh, ale nie sú k správam pripojené. Súd pri posudzovaní, či bolo možné a v akom rozsahu sprístupniť prílohy k záverečným správam žalobcovi si dal do pomeru záujem chránený utajením sporných príloh s právami účastníka administratívneho konania na spravodlivý proces. „Utajenie informácie dotýkajúcej sa práv osoby možno považovať za adekvátne len v rozsahu v demokratickej spoločnosti nevyhnutnom a za podmienok definovaných zákonom, pričom treba dbať, aby základné práva (slobody) utajením boli obmedzené len v nevyhnutnej miere, nie viac ako je to potrebné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý utajenie slúži“ (rozsudok NSS SR č. k. 4Sfk/3/2024 – 334 zo dňa 25.09.2025; ods. 93). 36. Na preskúmavané konanie, ktoré uprauje Colný zákon a Colný kódex s poukazom na § 85 ods. 1 Colného zákona je potrebné aplikovať ustanovenie všeobecného predpisu, ktorým je Správny poriadok. Správny poriadok upravuje v § 23 nazeranie do spisov a v § 32 a 33 čo je podkladom rozhodnutia. V preskúmavanom konaní nebolo sporným, že podkadom pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli záverečné správy OLAF. 37. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho súčasťou sú v anglickom aj slovenskom jazyku záverečné správy OLAF č. spisu OF/2012/0948/B1 (THOR (2016) -8.3.2016 a č. spisu OF/2014/0748/ B1 (THOR (2016) - 13.9.2016), ktoré za podpismi vyšetrovateľov a riaditeľov obsahujú zoznam príloh, na ktoré sa v obsahu správ odkazuje, ale reálne nie sú súčasťou záverečných správ. Sporným medzi účastníkmi konania nie je ani to, že žalobca bol výzvou zn. 1614437/2016 zo dňa 13.10.2016 vyzvaný na vyjadrenie sa, výzva obsahovala len obsah záverečných správ, samotné záverečné správy ani prílohy žalobcovi s výzvou doručené neboli. Neskôr, na žiadosť žalobcu, mu síce záverečné správy doručené boli, ale rovnako bez príloh. 38. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu prisvedčil žalobnej námietke, že správne orgány mu nezaslali prílohy k záverečným správam OLAF pred vydaním rozhodnutia, ani neskôr, pritom rozhodnutia odôvodnili záverečnými správami, v ktorých sa v texte priamo odkazovalo na prílohy, ktoré sú v záveroch správ aj enumeratívne vypočítané. Správny súd
je toho názoru, že je v technických možnostiach správnych orgánov, aby predložil dotknuté prílohy žalobcovi tak, aby zachovávali dôvernosť a ochranu údajov iných subjektov a iných skutočnsotí, ktoré správa OLAF obsahuje a to upravenú spôsobom, aby obsahovala výlučne len údaje týkajúce sa žalobcu. Takým spôsobom by sa zaručila ochrana legitímnych práv žalobcu garantovaná čl. 10 nariadenia 883/2003. ( rozsudok NS SR sp. Zn. 8Sžf/68/2016 zo dňa 22.11.2018). Správne orgány mohli žalobcovi ako účastnikovi administartívneho konania predložiť aspoň tie časti príloh záverečných správ OLAF, ktoré sa týkajú hlavne: a) tovaru žalobcu, ktorý bol v záverečných správach identifikovaný ako tovar čínskeho pôvodu; b) čínskych výrobcov - spoločnosti LEDSON INDUSTRIES GROUP LIMITED a QINGDAO KUM KANG FITTINGS Ltd.; c) ďalších skutočností, ktorými je v záverečných správach nepriamo odôvdoňovaný pôvod tovaru, (pr.: 1) falošné osvedčenia o nepreferenčnom hongkongskom pôvode vystavené spoločnosťou Jimmy Metal; 2) zistenie, že táto spoločnosť ako údajný výrobca/predávajúci v Hongkongu neexistuje a spoločnosť Ledsun Industries ako príjemca platieb uskutočnených slovenským dovozcom na účet v Hongkongu sa nedala vystopovať, rovnako ani jej vlastníci - štyria „občania pevninskej Číny“; 3) zistenie, že spoločnosť Ledsun Industries prevádzkuje závod KKF Čína v meste Čching-tao, ktorá vyrába potrubné tvarovky, čím sa vysvetľovali platby uskutočnené slovenským dovozcom tvaroviek na bankové účty v Hongkongu a v Číne, ktorých majiteľmi sú spoločnosti Ledsun Industries a KKF Čína; 4) zapojenie čínskej spoločnosti Wintrans, ktorá zadávala pokyny k zásielkam a objednávky na prepravu u firmy Zen Logistics v Hongkongu, organizovala manipuláciu s čínskymi potrubnými tvarovkami a ich prekládku do nových kontejnerov v Hongkongu; ...). 39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je pritom aj zabezpečenie riadneho práva účastníka konania na obhajobu a v prípade obmedzenia tohto práva zo zákonných dôvodov má účastník konania právo na vysvetlenie, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede súvisiace s takýmto obmedzením. V napadnutých rozhodnutiach však absentovalo akéhoľvek logické odôvodnenie, prečo prílohy k záverečným správam OLAF neboli sprístupnené žalobcovi hoc len v rozsahu, ktorý sa týka pôvod tovaru z Číny. 40. Pokiaľ jediným podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ktorý má spochybniť závery údajov uvádzaných žalobcom, je správa OLAF , jednoznačne musí byť preukázané, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) posudzoval aj dovozy tovarov, ktoré sú predmetom preskúmavaného konania. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že žalobca sa mohol až po predložení kompletného materiálu účinne vyjadriť k zisteniam OLAF-u uvádzaných v záverečných správach, uplatniť ďalšie svoje procesné práva, napr. označiť a navrhnúť dôkazy. 41. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súc viazaný žalobnými bodmi a právnymi závermi kasačného súdu súd dospel k záveru, že nesprístupnenie príloh k záverečným správam OLAF je porušením jednak všeobecnej povinnosti správneho orgánu podľa § 3 ods. 1,2 Správneho poriadku, ako aj porušením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány tým odňali žalobcovi jeho základné procesné práva vyjadriť sa ku kompletným podkladom ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov, čo je zákonný dôvod na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. g) v spojení s § 191 ods. 6 SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. 42. V závere správny súd dodáva, že samotné odňatie práva účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia je postačujúcim dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na okolnosť, či by rozhodnutie bolo inak vecne správne. Povinnosť aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa vzťahuje aj na odvolací správny orgán (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Stk/13/2022 zo dňa 29. 5. 2024) 43. V ďalšom konaní bude umožnené žalobcovi plne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní prípadné ďalšie namietané skutočnosti uvádzané žalobcom. Vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne dodržiavanie procesného postupu a z toho plynúce riadne zistenie skutkového stavu, súd zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
44. Vzhľadom na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia považoval správny súd za predčasné zaoberať sa v tomto štádiu žalobnými námietkami hmotnoprávneho charakteru, okrem iného o nepreukázaní čínskeho pôvodu dovezeného tovaru a o nemožnosti uplatnenia antidumpingového cla pre nedostatok právnej úpravy antidumpingových opatrení na tovar (v danom prípade príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - ohyby, kolená) dovezený z Hongkongu a Vietnamu. 45. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 46. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi priznal aj právo na náhradu trov kasačného konania. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.