Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/246/2022 1022201484 28. 05. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201484.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: SLOVNAFT, a. s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10954/27/2021-30066/2022 zo dňa 26.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor integrovaného povoľovania a kontroly vykonal dňa 22.02.2021 v prevádzke „Polypropylén 3“ žalobcu mimoriadnu kontrolu podľa § 34 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencií a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 39/2013 Z.z.“ alebo „zákon o IPKZ“) za kontrolované obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020. Z kontroly bola spísaná Správa o environmentálnej kontrole č. 11/2021/P, č. RZ:5581/37/2021-9684/2021 z 22.03.2021 s dodatkom č. 1, č. 5581/37/2021-11761/2021 zo 07.04.2021. Výsledky environmentálnej kontroly boli prerokované dňa 08.04.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 11/2021/P, č. 5581/37/2021-11789/2021. Výkonom environmentálnej kontroly bolo zistené, že žalobca sa dopustil porušenia podmienky integrovaného povolenia II.2.2.11: Predmetný zdroj znečistenia prevádzkovať v súlade s platnými technicko – prevádzkovými predpismi a schváleným súborom parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia na prevádzke zdroja. K porušeniu uvedenej podmienky integrovaného povolenia došlo tým, že v období od 01.06.2020 do 31.08.2020 žalobca nedodržal technicko – prevádzkové parametre na zabezpečenie ochrany ovzdušia uvedené v prílohe 2 schváleného súboru parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja (ďalej aj „STPP a TOO“): a. Nástrek suroviny do reaktorov 82R-4001, 82R-4301 čerpadlami 82P-2012 alebo 82P-2013, b. Nástrek polypropylénu do odplyňovacej kolóny 82C-2008, c. Teplota v odplyňovacej kolóne 82C-2008, d. Nástrek plynu do regeneračnej kolóny 82C-5260, e. Teplota v regeneračnej kolóne 82C-5260, f. A. v predohrievači etylénu 82E-1006.
g. Pre parameter „garantovaný výstup TZL pre granuláciu a skladovanie PP granulátu“ nebol uvedený záznam z kontinuálneho zápisu, ale časové údaje vypúšťania TZL cez odlučovacie zariadenia/výduchy z jednotlivých častí prevádzky. Diskontinuálne meranie nebolo z povahy takéhoto merania alternatívou kontinuálneho zápisu na preukazovanie dodržania uvedeného parametra STPP a TOO. 2. Inšpektorát životného prostredia Bratislava ako prvostupňový správny orgán začal listom č. 9252/37/2021 -34853/2021 z 24.09.2021 správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. K začatiu konania sa žalobca vyjadril prípisom zo dňa 29.09.2021. 3. Rozhodnutím č. 4492100921/9252/37/2021 -39471/2021 z 21.10.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ ) Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava ako prvostupňový správny orgán uložila žalobcovi pokutu XXXX,- B. podľa § 37 ods. 4 zákona o IPKZ za správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ , ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť v rozpore s povolením, čím neplnil povinnosti ustanovené v § 26 ods. 1 písm. a) zákona o IPKZ, t.j. udržiavať prevádzku v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom a v § 26 ods. 1 písm. b) zákona o IPKZ, t.j. udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení vydanom rozhodnutím č. 557/OIPKJO4-Ba1720120103 zo dňa 07.04.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.04.2004 v platnom znení v prevádzke „polypropylén 3“. Na základe toho, že žalobca nedodržal technicko- prevádzkové parametre na zabezpečenie ochrany ovzdušia uvedené v prílohe č. 2 schváleného súboru parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja: Nástrek suroviny do reaktorov 82R-4001, 82R-4301 čerpadlami 82P-2012 alebo 82P-2013, Nástrek polypropylénu do odplyňovacej kolóny 82C-2008, Teplota v odplyňovacej kolóne 82C-2008, Nástrek plynu do regeneračnej kolóny 82C-5260, Teplota v regeneračnej kolóne 82C-5260, Teplota v predohrievači etylénu 82E-1006, pre parameter „garantovaný výstup TZL pre granuláciu a skladovanie PP granulátu“ nebol uvedený záznam z kontinuálneho zápisu, ale časové údaje vypúšťania TZL cez odlučovacie zariadenia/výduchy z jednotlivých častí prevádzky. Diskontinuálne meranie nebolo z povahy takéhoto merania alternatívou kontinuálneho zápisu na preukazovanie dodržania uvedeného parametra STPP a TOO. 4. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že v jednotlivých parametroch boli zistené nasledovné hodnoty: 1) nástrek suroviny do reaktorov 82R-4001, 82R-4301 čerpadlami 82P-2012 alebo 82P-2013, kedy za ustálený stav sa považuje hodnota 32 thŻ1, poruchový stav 0-15 thŻ1, počas kontrolovaného obdobia nebol dodržaný ustálený stav , hodnoty sa pohybovali v širokom intervale výrazne prevyšujúcom hodnotu 32 thŻ1. Hodnoty sa pohybovali aj mimo výkonu 27-37 thŻ1 uvedeného prevádzkovateľom. 2) Nástrek propylénu do odplyňovacej kolóny 82C-2008 ustálený stav 32 thŻ1, poruchový stav 0-15 thŻ1. Počas kontrolovaného obdobia nebol dodržaný ustálený stav. Hodnoty sa pohybovali aj mimo výkonu 27-37 thŻ1 uvedeného prevádzkovateľom. 3) teplota v odplyňovacej kolóne 82C-2008; ustálený stav: 60°C, poruchový stav : ? 35°C, ?65°C. Počas kontrolovaného obdobia nebol dodržaný ustálený stav , teplota bola maximálne do 55°C s výrazným odklonom od ustáleného stavu dňa 14.06.2020. 4) nástrek plynu do regeneračnej kolóny 82C- 5260- ustálený stav 6,933 thŻ1, poruchový stav 0-3 thŻ1. Za kontrolované obdobie nebol dodržaný ustálený stav. Teplota v regeneračnej kolóne 82C-5260, ustálený stav : 60°C, poruchový stav ? 65°C, havarijný stav 70°C. Počas kontrolovaného obdobia nebol dodržaný ustálený stav, keď teplota v regeneračnej kolóne bola počas kontrolovaného obdobia najčastejšie v intervale medzi cca 58-65°C. 6) teplota v predohrievači etylénu 82E-1006, ustálený stav: 100°C, poruchový stav: 110°C. Počas kontrolovaného obdobia nebol dodržaný ustálený stav. Hodnoty boli zväčša hlboko pod hodnotou 100°C. 7) garantovaný výstup TZL pre granuláciu a skladovanie PP gran. Ustálený stav : 50 Mg.Nm-3. Poruchový stav: ?50 Mg.Nm-3. V prevádzkovej evidencii nie sú údaje z kontinuálneho zápisu. Diskontinuálne meranie nie je z povahy takéhoto merania alternatívou na preukázanie dodržania uvedeného parametra. Prevádzková evidencia o stacionárnom zdroji je o.i. súhrn technicko – prevádzkových parametrov na zabezpečenie ochrany ovzdušia obsiahnutých v STPP a TOO. Tieto podmienky sú pre prevádzkovateľa záväzné. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 231/2013 z.z. dáva prevádzkovateľovi možnosť definovať predmetné veličiny ako hodnoty alebo intervaly. Vypravovaný STPP a TOO predkladá na schválenie prevádzkovateľ a inšpekcia nešpecifikuje prevázdkovateľom navrhnuté parametre avšak trvá na ich dodržiavaní bez ohľadu na to, či ide o konkrétnu číselnú hodnotu alebo interval. U žalobcu išlo o konkrétnu hodnotu pre dané parametre, ktoré prevádzkovateľ počas ustálenej prevádzky nedodržal. Zároveň neboli
stanovené intervaly a nebolo možné presne určiť rozmedzie medzi ustálenou prevádzkou a inými stavmi v prevádzke. Pri stanovovaní výšky pokuty inšpekcia na dolnej hranici sadzby prihliadla na závažnosť porušenia povinností prevádzkovateľa a najmä na fakt, že nebolo jednoznačne preukázané spôsobenie nadmerného znečistenia, resp. ohrozenia kvality ovzdušia. Inšpekcia zároveň uložila žalobcovi opatrenie na nápravu – podať žiadosť o zmenu STPP a TOO. Uvedené opatrenie bolo splnené, nakoľko žalobca predložil žiadosť o zmenu STPP a TOO. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal žalobca, o ktorom odvolaní rozhodla Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie rozhodnutím č. 10954/27/2021-30066/2022 z 26.08.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorátu Bratislava č. 4492100921/9252/37/2021 -39471/2021 z 21.10.2021 potvrdila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že podmienky a parametre v schválenom STPP a TOO sú pre prevádzkovateľa záväzné, pričom vyhláška č. 231/2013 Z.z. umožňuje prevádzkovateľovi pri vypracovaní STPP a TOO definovať predmetné veličiny nielen ako hodnoty, ale aj ako intervaly , t.j. hraničné hodnoty jednotlivých parametrov. Hodnoty uvedené v STPP a TOO nie je možné chápať ako orientačné, keďže v tomto prípade by ich vypracovanie stratilo zmysel. STPP a TOO vypracováva a predkladá na schválenie prevádzkovateľ a teda zodpovedá za správnosť údajov v nich uvedených. V prípade, že žalobca vedel, že hodnoty jednotlivých parametrov uvedených v STPP a TOO nedokáže dodržať, mal ich určiť formou intervalu hodnôt. Výšku pokuty žalovaný vyhodnotil ako primeranú, pričom vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za poľahčujúce okolnosti zobral fakt, že prevádzkovateľ požiadal o zmenu STPP a TOO a tiež skutočnosť, že ide o menej závažné porušenie, pri ktorom nebol zistený negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia a ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil skutočnosť, že k porušovaniu podmienky integrovaného povolenia dochádzalo v rámci celého kontrolovaného obdobia. Žalovaný tiež zdôraznil, že uložená pokuta je na dolnej hranici zákonného rozpätia a predstavuje len 1,5% z maximálnej výšky pokuty , ktorú inšpektorát môže za tento delikt uložiť. II. Žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 26.10.2022 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10954/27/2021-30066/2022 z 26.08.2022 ako aj prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4492100921/9252/37/2021 -39471/2021 z 21.10.2021. Namietal nesprávny výklad schválených STPP a TOO žalobcu, porušenie princípu materiálnej pravdy správnymi orgánmi, porušenie princípu legitímnych očakávaní a porušenie zásady proporcionality. 7. Žalobca namietal, že v čase od schválenia STPP a TOO inšpektorátom ani raz pri vykonávaní kontroly zo strany inšpektorátu v časti dodržiavania prevádzkových parametrov inšpektorát v rovnakej ani obdobnej situácií žalobcovi žiadnu pokutu neuložil. V roku 2016 prebehla na výrobnej jednotke „Polypropylén 3“ kontrola inšpektorátom, ktorá bola ukončená správou o environmentálnej kontrole č. 42/2016/P z 11.11.2016. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie vybraných podmienok Integrovaného povolenia. Zo správy o uvedenej kontrole vyplynulo, že podmienka zdroj znečisťovania prevádzkovať v súlade s platnými technicko prevádzkovými predpismi a STPP a TOO bola dodržaná. V tej dobe bol pre výrobnú jednotku platný súbor parametrov a opatrení č. C. z roku 2.12.2005, schválený Obvodným úradom životného prostredia v Bratislave a viaceré technicko-prevádzkové parametre v prílohe č. 2 súboru mali ustálený stav vyjadrený jednou hodnotou bez intervalu hodnôt. Keďže Inšpektorát v správe o kontrole v roku 2016, v časti týkajúcej sa súboru (kontrolné zistenie č. 4) konštatuje dodržanie podmienky iba s odporúčaním: „...v súbore sú uvedené duplicitne pod jedným označením viaceré miesta vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia a najmä nie sú zahrnuté všetky miesta vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia z prevádzky, bude potrebné vypracovať zmenu súboru...“, bol vypracovaný aktualizovaný súbor č. STPP a TOO/Polypropylén 3/2016, ktorý bol schválený Inšpektorátom, rozhodnutím č. 5362-28676/37/2017/Faš/720120103/Z7 zo 18.9.2017. Vyjadrenie parametrov v prílohe č. 2 STPP a TOO bolo aj kontrolou Inšpektorátu odobrené a prevádzkovanie s oscilovaním hodnôt parametrov okolo hodnôt v uvedených v súbore STPP a TOO bolo uzavreté ako dodržanie podmienky Integrovaného povolenia. Neexistoval preto dôvod na zmenu prílohy č. 2 STPP a TOO v tejto časti (a teda zmenu Integrovaného povolenia) a táto zostala identická s predchádzajúcou verziou súboru z roku 2005.
8. Žalobca zdôraznil, že už vo svojich podaniach správnym orgánom uviedol, že z technických dôvodov nie je reálne možné udržať kontinuálne v jednom parametri stanovenej teploty/tlaku/výšky namietané stanovené hodnoty (prevádzkové parametre), ktoré neboli podľa mienky Inšpektorátu a Odvolacieho orgánu – tak, ako to je uvedené v STPP a TOO – žalobcom dodržané. Prevádzka Výrobnej jednotky je v zmysle Vyhlášky o prevádzkových údajoch definovaná ako „obvyklá“, z čoho je zrejmé, že v pokojnom stave, t. j. v bezporuchovom stave nie je vo vzťahu k prevádzkovým parametrom neustále identická. Predmetné hodnoty teda v skutočnosti oscilujú okolo stanovenej ustálenej hodnoty uvedenej v STPP a TOO (a nie je možné k tomu pristúpiť inak) a ide o priemernú hodnotu, ktorá sa v praxi dosahuje. Priemernú hodnotu uvádzajú aj výrobcovia. V prípade výkladu povahy prevádzkových parametrov v zmysle vyhlášky o prevádzkových údajoch, ktorý si osvojili správne orgány, správny orgán, ktorý vydal Integrované povolenie princíp materiálnej pravdy porušil tým, že pred vydaním Integrovaného povolenia neoveril, či ním – vzhľadom na skutkové okolnosti, teda vzhľadom na vlastnosti Výrobnej jednotky – neukladá žalobcovi nemožnú povinnosť. Žalobcov výklad vychádzal z toho, že je mu ukladaná možná, splniteľná povinnosť – dodržiavať prevádzkové parametre vo Výrobnej jednotke tak, ako sa v čo najväčšej možnej miere približovali k parametrom uvedeným v STPP a TOO. Je nepodstatné, že samotný žalobca žiadal o vydanie Integrovaného povolenia v tom znení, o ktoré sa napokon správne orgány opierali pri vydaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Žalobca vychádzal z toho výkladu prevádzkových parametrov uvedených v STPP a TOO, ktorý je jediný technicky uskutočniteľný, t. j. že bude musieť dodržiavať prevádzkové parametre tak, aby sa pri prevádzke Výrobnej jednotky v čo najväčšej možnej miere približovali k parametrom uvedeným v STPP a TOO. Orgán verejnej správy nemôže automaticky schváliť akýkoľvek dokument, ktorý mu predloží príslušný účastník konania ako prevádzkovateľ, ale mal by jeho obsah posúdiť a v prípade rozporu by na tento mal upozorniť a vyzvať účastníka konania na opravu/úpravu danej časti predloženej dokumentácie, v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania. V opačnom prípade by orgán verejnej správy schválil pravidlá, ktoré sú nevykonateľné a automaticky by zakladali nárok na uloženie pokuty zo strany kontrolného orgánu. Tvrdil, že takýto procesný postup zo strany orgánu verejnej správy by v žiadnom prípade nebol v súlade so zásadami dobrej správy veci verejných. Domnieval sa, že správne orgány budú povahu prevádzkových parametrov stanovených v STPP a TOO vykladať rovnako ako on a nie spôsobom, ktorý napokon viedol k vydaniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Je pravda, že predmety správnych konaní, ktoré viedli k vydaniu Integrovaného povolenia na jednej strane a napadnutého rozhodnutia na druhej strane nie sú v prísnom zmysle slova rovnaké (v prípade Integrovaného povolenia ide o povolenie činnosti, v prípade napadnutého rozhodnutia ide o porušenie podmienok Integrovaného povolenia). Tieto rozhodnutia sa však v konečnom dôsledku týkajú jednej a tej istej záležitosti – a to podmienok, za akých má byť Výrobná jednotka zo strany žalobcu prevádzkovaná. V akomkoľvek administratívnom akte (či už sa ním povoľujú podmienky prevádzkovania Výrobnej jednotky alebo sa ním rozhoduje o tom, či účastník konania tieto podmienky splnil) teda musí byť zachovaná kontinuita rozhodovania. Žalobcovi na základe uvedeného patria legitímne očakávania, že vydaný individuálny právny akt (teda napadnuté a prvostupňové rozhodnutie) bude konzistentný tak s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky ako aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami (z ktorých žiadne doteraz žiadnu pokutu neuložilo) vydanými za rovnakých podmienok a reálnymi/skutočnými možnosťami konkrétneho účastníka konania ako prevádzkovateľa. 9. V správnom konaní na oboch inštanciách bolo preukázané, že vychýlením sa od hodnoty, ktorá je uvedená ako ustálená hodnota v STPP a TOO, nedochádza k ohrozeniu a/alebo poškodeniu životného prostredia a ani k ohrozeniu kvality ovzdušia. Uvedené vo svojich rozhodnutiach potvrdil aj správny orgán prvého stupňa a žalovaný, a to argumentujúc výškou pokuty, ktorú žalobcovi za tento správny delikt uložil. Žalobcovi bola teda uložená pokuta napriek tomu, že zo strany žalobcu boli dodržané platné právne predpisy, k ohrozeniu a ani k poškodeniu životného prostredia konaním žalobcu nedošlo, k ohrozeniu kvality ovzdušia rovnako konaním žalobcu nedošlo a záverom prevádzkové parametre uvedené v STPP a TOO nie je prakticky reálne možné dodržať na jednej hodnote nikdy, t. j. uvedené je v praxi neuskutočniteľné. 10. Mal za to, že nebol naplnený preventívny účel uloženej pokuty z dôvodu, že žalobca má roky schválené STPP a TOO , pričom doposiaľ Inšpektorát pri akejkoľvek kontrole nevyhovujúci stav neprezentoval, nedošlo k zmene platných právnych predpisov, ktoré by sa na prípad aplikovali, žalobca postupoval v súlade so zákonom, pričom k ohrozeniu a/alebo k poškodeniu životného prostredia, ako ani kvality ovzdušia nedošlo. Uloženie pokuty v zmysle prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené
druhostupňovým rozhodnutím, na základe vyššie uvedeného preto považuje za neopodstatnené a míňajúce sa účelu zákona. III. Vyjadrenie žalovaného 11. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 22.05.2023 podaním, v ktorom navrhol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. v spojení s ustanovením § 26 ods. 1 a) a b) v kontrolovanom období 01.06.2020 do 31.08.2020 tým, že porušil podmienku integrovaného povolenia (tzn. individuálneho právneho aktu) č. II.2.2.11: „Predmetný zdroj znečisťovania prevádzkovať v súlade s platnými technickoprevádzkovými predpismi a schválených súborom parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja, Zabezpečiť kvalifikovanú obsluhu zariadení“. Žalobca sa dopustil porušenia predmetnej podmienky integrovaného povolenia tým, že nedodržal technicko-prevádzkové parametre na zabezpečenie ochrany ovzdušia uvedené v prílohe č. 2 schváleného STPP a TOO. V prípade nástreku suroviny do reaktorov 82R-400 1, 82R -4301 čerpadlami 82P-2012 alebo 82P-2013, nástreku polypropylénu do odpyňovacej kolóny 82C-2008, teploty v odplyňovacej kolóny 82C-2008, nástreku plynu do regulačnej kolóny82C-5260 sa zdroj znečisťovania ovzdušia nachádzal v stave, ktorý nebol v schválenom STPP a TOO definovaný a teda orgán štátneho dozoru nevedel exaktne vyhodnotiť, o aký stav išlo. V prípade teploty v regeneračnej kolóne 82C-5260 sa počas kontrolovaného obdobia teplota pohybovala v intervale medzi cca 58-65 °C, t.j. medzi žalobcom definovaným ustáleným stavom a tesne na hranici poruchového stavu. Tiež pre parameter garantovaný výstup prípade teploty v predohrievači etylénu bola táto mimo akýkoľvek žalobcom definovaný stav. Parameter garantovaný výstup TZL pre granuláciu a skladovanie PP granulátu žalobca nesledoval kontinuálne, tak ako je uvedené v STPP a TOO a teda pre žalovaného v tomto prípade nebolo možné vyhodnotiť, v akom stave sa zdroj znečisťovania nachádzal v konkrétnom čase. STPP a TOO vypracováva a predkladá na schválenie žalobca. Vypracovaný STPP a TOO predkladá prevádzkovateľ na schválenie prvostupňovému správnemu orgánu spolu so žiadosťou o zmenu integrovaného povolenia a teda zodpovedá za správnosť údajov v ňom uvedených, tak ako vyplýva z § 37 ods. 1 písm. j) zákona č. 39/2013 Z. z. Nie je v kompetencii prvostupňového správneho orgánu vypracovávať za žalobcu STPP a TOO a špecifikovať ním uvádzané parametre a ani to nie je možné z dôvodu, že inšpektor schvaľujúci žalobcom predložený STPP a TOO nikdy činnosť v jeho prevádzke nevykonával a nikdy neobsluhoval jeho zariadenia. V prípade, že žalobca vedel pri vypracovávaní STPP a TOO, že hodnoty jednotlivých parametrov, ktoré si do STPP a TOO uviedol, nedokáže dodržať, mal si ich určiť ako iní prevádzkovatelia formou intervalu hodnôt. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a zdôraznil, že podmienky a parametre v schválenom STPP a TOO sú pre žalobcu záväzné tak, ako vyplýva z podmienky II.2.2.11 integrovaného povolenia a zároveň aj z ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší v spojení s ustanovením § 2 písm. k) bod 2 zákona o ovzduší. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení (ďalej aj ako „vyhláška č. 231/2013 Z. z.“ ) umožňuje žalobcovi pri vypracovaní STPP a TOO definovať predmetné veličiny nie len ako hodnoty, ale aj intervaly, t. j. hraničné hodnoty jednotlivých parametrov. V žiadnom prípade nie je možné tieto technicko-prevádzkové parametre na zabezpečenie ochrany ovzdušia uvedené v STPP a TOO chápať tak ako len orientačné tak, ako uvádza žalobca, pretože v takom prípade definovanie týchto parametrov v STPP a TOO by nemalo zmysel. 13. K otázke porušenia princípu materiálnej pravdy žalovaný uviedol, že žalobca sa v rozpore s dobrými mravmi snaží zodpovednosť za svoju chybu preniesť na žalovaného. V rámci schvaľovania STPP a TOO sa správny orgán zameriava hlavne na to, či tento dokument obsahuje všetky predpísané náležitosti a nie na to, či žalobca reálne dokáže dodržať ním samým definované hodnoty ustáleného stavu. Inšpektor schvaľujúci STPP a TOO v konaní o zmene integrovaného povolenia nemá ako zistiť, že žalobcom uvádzané hodnoty ustáleného stavu nedokáže žalobca dodržať, keďže tento nikdy nevykonával činnosť
v prevádzke žalobcu a neobsluhoval predmetné zariadenia. Inšpektor nemá preto dôvod, pokiaľ si žalobca určí ustálený stav zariadenia jednou hodnotou, spochybňovať správnosť tohto jeho rozhodnutia. 14. K otázke princípu legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá vyhodnotenie podmienky č. II.2.11. integrovaného povolenia uvedené v správe o environmentálnej kontrole č. 42/2016/P zo dňa 11.11.2016, č. 7258-35499/37/2016/Jur/720120103. Inšpektori v rámci tejto kontroly v tom čase kontrolovali okrem množstva dodržiavania iných podmienok integrovaného povolenia aj súlad prevádzky s niektorými časťami dokumentu súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení, ktorý bol schválený ešte Obvodným úradom životného prostredia dňa 2.12.2005 (žalovaný však dáva do pozornosti, že sa jednalo o iný dokument, ako je STPP a TOO, za nesúlad s ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, ktorá je predmetom jeho žaloby a ktorý bol schvaľovaný správnym orgánom prvého stupňa v roku 2017). Žalovaný k predmetnej veci konštatoval, že prvostupňový správny orgán, ktorý vykonával predmetnú kontrolu, evidentne nesprávne uviedol v podmienke, že bola dodržaná, keďže nižšie k vyhodnoteniu dodržiavania predmetnej podmienky uvádza nesúlad prevádzkovania prevádzky žalobcu s vtedy platným súborom technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení. Predovšetkým ale z opisu vyhodnotenia dodržiavania tejto podmienky uvedenom v správe o kontrole č. 42/2016/P nevyplýva, že by inšpektori kontrolovali aj dodržiavanie parametrov pre ustálený stav, zo strany žalobcu. Je potrebné si uvedomiť, že podmienka č. II.2.11. je nesmierne rozsiahla, keďže na jej úplnú kontrolu je potrebné skontrolovať a overiť súlad prevádzky so všetkými platnými technicko-prevádzkovými predpismi a schváleným súborom parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia, tzn. je nereálne ju skontrolovať v celom rozsahu v rámci kontroly, pri ktorej sa okrem tejto podmienky, kontroluje množstvo iných podmienok integrovaného povolenia. V praxi sa preto inšpektori zameriavajú v rámci kontrol len na kontrolu vybraných častí týchto dokumentov, v tomto prípade len niektorých častí STPP a TOO a teda skutočnosť, že predmetné dodržiavanie podmienky bolo kontrolované pri kontrole vykonávanej v roku 2016, neznamená, že v rámci kontroly boli kontrolované rovnaké povinnosti vyplývajúce žalobcovi z jeho STPP a TOO. 15. Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu proporcionality žalovaný uviedol, že kontrolou síce nebol preukázaný negatívny vplyv zisteného stavu na kvalitu ovzdušia, na čo žalovaný prihliadol pri preskúmavaní primeranosti výšky pokuty, avšak považoval za potrebné podotknúť, že v tomto smere nebol preukázaný ani opak, tzn. potenciálne je možné, že zistený nedostatok mal negatívy vplyv na kvalitu ovzdušia, keďže prevádzkovaním zdroja znečisťovania ovzdušia mimo ustálený stav predstavuje výrazné riziko produkcie väčšieho množstva emisií. Práve z tohto dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nedisponoval dôkazom, že došlo k poškodeniu životného prostredia, bola pokuta uložená pri spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia uvedeného v § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. Žalovaný bol toho názoru, že v prípade podozrenia šírenia zápachu z prevádzky je v prvom rade potrebné preveriť dodržiavanie základných povinností prevádzkovateľa, ktorých cieľom je ochrana ovzdušia, pričom k týmto základným povinnostiam bezpochyby patrí prevádzkovanie prevádzky v súlade so schváleným STPP a TOO, t. j. dokumentom, ktorého primárnym účelom je zabezpečenie ochrany ovzdušia. Žalovaný je však oprávnený kontrolovať akúkoľvek povinnosť žalobcu uvedenú v integrovanom povolení a kedykoľvek rozšíriť rozsah kontroly, ak to vyhodnotí pri kontrole za opodstatnené. Žalovaný tiež mal za to, že uložená pokuta plní v tomto prípade aj svoju preventívnu funkciu, tzn. pôsobí výchovne s cieľom motivovania žalobcu, aby sa obdobné porušenie v jeho prevádzkach, ktorých má viac ako 20, neopakovalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2026 uviedol, že pri vypracovaní STPP a TOO vychádzal z reprezentatívnych scenárov daných technických parametrov, ktoré nie je vzhľadom na spôsob prevádzkovania výrobnej jednotky PP3 možné považovať za maximálne hodnoty. Namietané orientačné hodnoty pri daných technických parametroch uvedených v STPP a TOO stanovil žalobca ako priemerné hodnoty, ktoré sa za ustálenej prevádzky výrobnej jednotky dosahujú. V žiadnej výrobnej jednotke nie je možné dosiahnuť pri konkrétnych veličinách jeden a ten istý parameter/ hodnotu počas celej doby ustálenej prevádzky. Žalobca mal preto za to, že žalovaný si túto „administratívnu chybu“ mohol všimnúť už skôr a k tomuto konaniu nemuselo dôjsť. Žalobca si nebol vedomý interpretačných pravidiel zo strany žalovaného. Zdôraznil tiež, že v čase kontroly inšpekciou bola prevádzka v ustálenom stave a žiadny technický parameter nedosahoval hodnotu indikujúcu havarijný stav. Odchýlka od týchto hodnôt teda
nespôsobila poškodenie životného prostredia a ani nedošlo k porušeniu riadneho a bezproblémového prevádzkovania PP3. Žalobca tiež uviedol, že v konaní obdobnej povahy o uložení pokuty zo strany inšpekcie žalobcovi pri prevádzke Výrobná jednotka Atmosférická a vákuová destilácia 6 žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, konanie v predmetnej veci je na Správnom súd v Bratislave vedené pod sp. zn. 5S/64/2023. Pokiaľ ide o pokutu, žalovaný síce argumentuje potenciálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie, nepreukázal však, akým spôsobom malo konanie žalobcu mať negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia, a to obzvlášť, keď emisné limity boli dodržané. Zároveň je celkom zrejmé, že inšpekcia musí preukázať poškodenie životného prostredia, pričom kontrolovaný subjekt nemá povinnosť preukazovať, že k negatívnemu vplyvu nedošlo. Žalobca tiež uviedol, že ak by aj došlo k vyššej tvorbe emisií, tie boli stále pod emisným limitom, t.j. v súlade s integrovaným povolením. Žalobca mal za to, že nie je možné postihovať ho za konanie, ktoré sa podľa názoru inšpekcie len potenciálne mohlo stať, pričom k preukázaniu poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia nedošlo. K preventívnej funkcii pokuty žalobca uviedol, že nápravou vzniknutej situácie bola len administratívny úprava číselného vyjadrenia parametrov v STPP a TOO a to formou intervalu namiesto konkrétnych hodnôt. V. Duplika žalovaného 17. K replike žalobcu sa dňa 26.03.2026 vyjadril žalovaný a to tak, že zotrval na argumentácií uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe ako aj v správnych rozhodnutiach oboch stupňov. VI. Konanie na správnom súde 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/246/2022. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 28. 05. 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21.05.2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VIII. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencií a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení účinnom dňa 21.10.2021 (ďalej len „zákon o IPKZ“) Inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b).
23. Podľa § 37 ods. 4 zákona o IPKZ v znení účinnom dňa 21.10.2021 Za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j) až m), p), q), s) a t) inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1000 eur do 333 000 eur. 24. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o IPKZ v znení účinnom dňa 21.10.2021 prevádzkovateľ je povinný a)vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom, b) udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. 25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o IPKZ v znení účinnom dňa 21.10.2021 Výsledkom integrovaného povoľovania je integrované povolenie (ďalej len „povolenie“). Povolenie je rozhodnutie, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke alebo jej časti a ktorým sa určujú podmienky na vykonávanie činnosti v prevádzke a ktoré sa vydáva namiesto rozhodnutí a súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov10 v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania. 26. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) bod 4) zákona o IPKZ v znení účinnom dňa 21.10.2021 súčasťou integrovaného povoľovania je súhlas na vydanie a zmeny súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení. 27. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom dňa 21.10.2021 prevádzkovatelia veľkých zdrojov a na vyzvanie okresného úradu aj prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní vypracovať súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke stacionárnych zdrojov vrátane opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov havarijných stavov v ustanovenom rozsahu a predkladať ich návrhy a zmeny na schválenie orgánu ochrany ovzdušia; v prípade stacionárnych zdrojov podliehajúcich integrovanému povoľovaniu16 sa návrhy a zmeny súborov technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení predkladajú správnemu orgánu v integrovanom povoľovaní.17 28. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 231/2013 Z.z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technickoprevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení v znení účinnom dňa 21.10.2021 (ďalej len „vyhláška MŽP“) Súbor parametrov a opatrení podľa § 15 ods. 2 zákona obsahuje požiadavky na ochranu ovzdušia pri prevádzke stacionárneho zdroja, v ktorom sú vymedzené parametre ako hodnoty alebo intervaly vybraných fyzikálnych veličín a chemických veličín a iných obdobných technologických ukazovateľov, ktoré špecifikujú prevádzkový stav technológie, určujú normu výrobnotechnologického alebo iného obdobného režimu, pri ktorej dodržaní je zabezpečená ochrana ovzdušia podľa podmienok a požiadaviek, ktoré ustanovuje zákon, jeho vykonávacie predpisy, alebo sú určené súhlasom, rozhodnutím alebo iným povolením orgánu štátnej správy, ktorým sa zabezpečuje ochrana ovzdušia. IX. Posúdenie veci správnym súdom 29. Predmetom prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 5000,- eur podľa ustanovenia § 35 ods. 2 písm. b) v spojení s § 37 ods. 4 zákona o IPKZ. Medzi účastníkmi bol sporný výklad hodnôt uvedených v schválenom súbore parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja, otázka legitímnych očakávaní žalobcu a tiež otázka zásady proporcionality pri ukladaní sankcie žalobcovi správnym orgánom. 30. Inšpekcia životného prostredia ako prvostupňový správny orgán žalobcovi uložila pokutu podľa § 35 ods. 2 písm. b) v spojení s § 37 ods. 4 zákona o IPKZ, keďže žalobca nedodržal technicko – prevádzkové parametre na zabezpečenie ochrany ovzdušia uvedené v prílohe č. 2 schváleného súboru parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja, pričom k porušeniu uvedenej
podmienky integrovaného povolenia došlo tým, že v období od 01.06.2020 do 31.08.2020 žalobca nedodržal parametre týkajúce sa teploty a tlaku vo vyššie špecifikovaných zariadeniach. V súbore parametrov a opatrení boli totiž uvedené konkrétne hodnoty, od ktorých sa faktický stav v jednotlivých zariadeniach počas kontroly rôzne odlišoval. Žalobca počas celého konania – tak správneho ako aj súdneho poukazoval na faktickú nemožnosť udržať v zariadení neustále rovnakú hodnotu fyzikálnych veličín, keďže tieto sa s časom v neizolovanej sústave neustále menia. Žalobca si teda ním stanovené hodnoty fyzikálnych veličín uvedených v súbore parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia na pri prevádzke zdroja vykladal ako „priemerné“ či „orientačné“ hodnoty. S takýmto výkladom však nie je možné stotožniť sa. V prípade akceptovania žalobcom uvedeného výkladu by totiž samotné stanovenie ustáleného stavu stratilo svoj význam, keďže by nebolo možné rozlíšiť, aká odchýlka od stanovenej hodnoty je ešte akceptovateľná, aká už nie, kde je hranica medzi ustáleným stavom a inými stavmi v prevádzke, a teda kedy prichádza už k porušeniu ustanovení súboru technicko – prevádzkových parametrov a technicko organizačných opatrení. Určenie parametrov v súbore parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja nie je teda otázkou nejakého administratívneho preklepu, ako to prezentuje žalobca, ale otázkou zásadnou pre ochranu ovzdušia, keďže vymedzuje okolnosti, za ktorých je prevádzka v ustálenom stave a oddeľuje ustálený stav od iných, nežiaducich stavov. 31. Na tomto mieste považuje súd za žiaduce poukázať na skutočnosť, že je to žalobca, t.j. osoba, ktorá najlepšie pozná svoju prevádzku, kto vypracúval súbor parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia vedel, ktoré parametre je možné udržať v konštantnom stave, a teda je možné určiť ich konkrétnou hodnotou, a u ktorých je udržanie jednej hodnoty počas celej prevádzky nemožné, a v tomto prípade mal možnosť vzhľadom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z.z. definovať predmetné veličiny intervalom. Je zrejmé, že aj zákonodarca mal na mysli rôzne veličiny, ktoré sa s časom menia, keď umožnil vymedziť parametre v súbore parametrov a opatrení tiež intervalom hodnôt. Takto určené parametre potom určito a presne definujú rozdiel medzi ustáleným stavom a inými stavmi v prevádzke. Pokiaľ žalobca túto možnosť nevyužil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za porušenie ním samým vymedzených povinností pri prevádzke zdroja znečisťovania poukazom na schvaľovací proces súboru parametrov a opatrení žalovaným. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na princíp materiálnej pravdy pri schvaľovaní prevádzkových parametrov, je potrebné uviesť, že konanie o schválení STPP a TOO je odlišné od prejednávanej veci a v tomto konaní nemá súd právomoc skúmať zákonnosť konania žalovaného v inom konaní. 32. Pokiaľ ide o žalobnú námietku o začatí kontroly na podnet týkajúci sa zápachu pravdepodobne z prevádzky žalobcu, inšpekcia životného prostredia nemá povinnosť držať sa pri výkone kontroly obsahu podnetu, ale je oprávnená sama určiť rozsah kontroly. 33. Žalobca ďalej namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní, keď, ako uvádza, inšpekcia životného prostrediu u neho vykonala kontrolu už v roku 2016, kedy bola podmienka zdroj znečistenia prevádzkovať v súlade s platnými technicko – prevádzkovými predpismi a schváleným súborom parametrov a opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja vyhodnotená ako dodržaná. 34. K otázke legitímnych očakávaní je potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2011, sp. zn. 8Sžo/163/2010, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 2Stk/11/2022). 35. Rozhodovacia činnosť žalovaného však nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže zo správy o environmentálnej kontrole č. 42/2016/P z 11.11.2016 nevyplýva, že by sa kontrola v roku 2016 akýmkoľvek spôsobom zameriavala na dodržiavanie ustáleného stavu technicko
– prevádzkových parametrov. Aj environmentálna kontrola u totožného prevádzkovateľa sa môže zameriavať na rôzne oblasti dodržiavania právnych predpisov na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia. Skutočnosť, že inšpekcia životného prostredia u žalobcu už v predchádzajúcom období vykonávala kontrolu bez sankcionovania teda nemusí znamenať, že inšpekcia žalobcov postup v otázke ustáleného stavu odobrila. Navyše súd podotýka, že v kontrolovanom období 01.01.2014 -20.09.2016 platil pre výrobnú jednotku iný súbor parametrov a opatrení ako v prejednávanej veci. 36. Poslednou námietkou žalobcu bolo porušenie zásady proporcionality pri ukladaní sankcie, keď žalobca má za to, že mu bola uložená pokuta napriek tomu, že z jeho strany boli dodržané platné právne predpisy, k ohrozeniu ani poškodeniu životného prostredia nedošlo a prevádzkové parametre uvedené v STPP a TOO nie je reálne možné dodržať na jednej hodnote. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade nebol naplnený preventívny účel uloženej pokuty. 37. Ani s touto námietkou žalobcu sa súd však stotožniť nemohol. V prvom rade nie je pravdou, že by zo strany žalobcu boli dodržané právne predpisy. Ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o IPKZ zaväzuje prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 15 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší je súčasťou povolenia a vymedzenie ustáleného stavu je zasa súčasťou súboru technicko – prevádzkových parametrov. Nedodržaním žalobcom vymedzeného súboru technicko prevádzkových parametrov tak žalobca porušil ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o IPKZ a za uvedené porušenie mu žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa uložil pokutu podľa § 37 ods. 1 písm. m) v spojení s § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z.z. 38. Skutočnosť, že nedošlo k poškodeniu životného prostredia nespochybňoval ani žalovaný. Naopak, zobral ju do úvahy pri určovaní výšky pokuty, ktorú určil symbolicky, na dolnej hranici sadzby. Ako uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, výška pokuty predstavuje 1,5% maximálnej sadzby pokuty pre delikt podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ. Treba tiež zdôrazniť, že žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa nemá možnosť neuložiť žiadnu pokutu, keďže zákonodarca v ustanovení § 37 ods. 4 zákona o IPKZ použil výraz „uloží“, nie „môže uložiť“. Správny orgán teda v prípade zistenia porušenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o IPKZ je povinný pokutu uložiť. Správna úvaha sa týka výšky pokuty (1000,eur - 333 000,- eur), nie však toho, či vôbec pokutu uloží. 39. Správny súd dospel tiež k záveru, že uložená pokuta plní preventívnu funkciu motivovať žalobcu, aby k podobným porušeniam právnych predpisov nedochádzalo v ďalších žalobcových prevádzkach. Stručnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v časti výšky pokuty bola napravená druhostupňovým rozhodnutím, pričom súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003). 40. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. 41. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, neprisvedčil správny súd námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe zisteného skutkového stavu veci vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).