Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/218/2022 1022201406 03. 07. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201406.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 256 991, Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti: 1/ MILLENNIUM Development, a. s., IČO: 35 863 269, so sídlom Podjavorinskej 4A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s. r. o., IČO: 47 232 277, so sídlom Podjavorinskej 4A, Bratislava, 2/ Správa služieb diplomatickému zboru, a. s., IČO: 35 822 163, so sídlom Palisády 31, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, 3/ C. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D. X/ A. G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., 5/ H. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, D., 6/ ATELIER-S, s. r. o., so sídlom Chrasťová 23/B, Bratislava, IČO: 35 874 058, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (pôvodného žalovaného) Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 3. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zamieta. II. Správny súd v Bratislave návrh ďalšieho účastníka 1/ na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Jančova zamieta. III. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. IV. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
V. Ďalšiemu účastníkovi 1/ MILLENIUM Development, a. s., a ďalšiemu účastníkovi 2/ Správa služieb diplomatického zboru, a. s., priznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. VI. Ďalším účastníkom 3/ až 6/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022 tak, že text výrokovej časti rozhodnutia bol upravený tak, aby bola výroková časť jednoznačná a v súlade s návrhom, vykonaným konaním, projektovou dokumentáciou a stanoviskami dotknutých orgánov. Napadnutým
rozhodnutím bola povolená zmena stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ pred jej dokončením. Popis zmeny stavby pred dokončením uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správny orgán druhého stupňa doplnil nasledovne: „Zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby; oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom tohto rozhodnutia.“ Napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti. II. Priebeh administratívneho konania 2. Stavebný úrad prijal dňa 08.02.2021 žiadosť o zmenu stavby pred dokončením na stavbu „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“. Stavba bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby č. SU-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, právoplatným dňa 27.07.2010. Na stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. 2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30.05.2019. Prvostupňový správny orgán rozhodol o zmene stavby pred dokončením rozhodnutím č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022. Predmetom zmeny stavby pred dokončením je najmä zmena konštrukčného systému na kombinovaný stenový a stĺpový železobetónový priečny nosný systém, peší prístup do bytového domu je zmenený a riešený priamo z chodníka š. 1,50 m do zádveria umiestneného v ramene kolmom na Jančovú ul. na úrovni 1.PP. Dispozičnými úpravami dochádza k zmene počtu bytových jednotiek z pôvodne povolených 15 na 16 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor pre krátkodobé ubytovanie hosťa. Mení sa aj počet parkovacích miest z 29 na 32 parkovacích miest. Zmenou stavby pred dokončením nedochádza k zmene pôdorysu, výšky a počtu podlaží bytového domu. Druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí doplnil nasledovné: „Zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby; oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom tohto rozhodnutia.“ 3. Prvostupňový správny orgán ďalej v rozhodnutí určil podmienky uskutočnenia stavby. Stavebník je povinný splniť podmienky z rozhodnutí, stanovísk, vyjadrení, súhlasov alebo iných opatrení dotknutých orgánov, účastníkov konania a ďalších oprávnených osôb. V zákonom stanovenej lehote boli v konaní uplatnené námietky žalobkyne, ktorým stavebný úrad nevyhovel. Stavebný úrad uviedol, že stavebník vo svojej žiadosti o zmenu stavby pred dokončením zo dňa 08.12.2021 uviedol, že zmena sa týka len hlavnej stavby bytového domu. Stavebný úrad vzhľadom na to uviedol, že predmetom zmeny sú predovšetkým vnútorné dispozičné úpravy a zmeny, ktorými sa nemení stavba, tak ako bola umiestnená a povolená v predchádzajúcich konaniach, preto sa rozhodol upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Projektant síce v predloženej projektovej dokumentácii uviedol, že sa bude meniť retenčná nádrž, požiarna nádrž a oplotenie, ale uvedené nebolo predmetom povoľovaní v tomto konaní. Uvedené malo byť predmetom samostatných konaní. 4. K námietke na opätovné svetlo-technické posúdenie stavby stavebný úrad uviedol, že zmenou stavby pred dokončením, ktorá je predmetom tohto konania, sa nemení umiestnenie stavby a ani jej výška, a teda ani svetlo-technické podmienky a vplyv stavby na okolité stavby. Stavebný úrad uviedol, že z tohto dôvodu zmenou stavby nemôže byť zhoršená svetelná situácia. Zmena konštrukčného systému stavby a vnútorné dispozičné úpravy, zmena vstupu do stavby nemajú vplyv na svetlo-technické podmienky okolitých stavieb. 5. Stavebný úrad ďalej uviedol, že zo strany stavebníka boli predložené všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov, pričom príslušné dotknuté orgány so zmenou stavby pred dokončením súhlasili. Žiadny z dotknutých orgánov nemá za to, že by zmena stavby pred dokončením negatívne ovplyvnila susedné nehnuteľnosti. 6. K projektovej dokumentácii stavebný úrad uviedol, že z nej bolo možné posúdiť, ktoré zmeny stavby pred dokončením sa povoľujú. Predmetom zmeny stavby pred dokončením neboli zmeny týkajúce sa spevnených plôch a oplotenia. Uvedené malo byť predmetom samostatných konaní. Vzhľadom na to, že zmenou stavby pred dokončením nedochádza k zmene pôdorysu, výšky a počtu podlaží bytového domu, stavebný úrad nevyhovel ani tejto námietke žalobkyne. 7. Stavebný úrad poukázal na to, že stavba sa nemení pôdorysne ani výškovo, zostáva umiestnená tak, ako bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby. Predmetom konania o zmene stavby pred
dokončením nie sú také zmeny, ktoré by mali vplyv na zastavanosť, index zastavanosti. Taktiež sa v tomto konaní nepovoľujú sadové úpravy, a teda index prírodných plôch zostáva rovnaký ako bol povolený v predchádzajúcich rozhodnutiach. Taktiež projekt požiarnej ochrany bol súčasťou konania o umiestnení stavby, v ktorom sa posudzoval jej vplyv na okolité nehnuteľnosti aj z hľadiska požiarnej ochrany. Stavebný úrad uviedol, že predmetom konania o zmene stavby pred dokončením nie sú také zmeny, ktoré by vyžadovali opätovné posúdenie vplyvu stavby na okolité nehnuteľnosti. 8. Stavebný úrad sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že predmetom zmeny stavby pred dokončením je zmena počtu bytových jednotiek. V územnom rozhodnutí bola umiestnená stavba s 22 bytovými jednotkami. V stavebnom povolení sa počet bytových jednotiek zmenil na 15 a zmenou stavby pred dokončením sa počet bytových jednotiek zmenil na 16 a 1 nebytový priestor pre krátkodobé ubytovanie hosťa. K žiadosti žalobkyne na predloženie indexov zastavanosti zelene stavebný úrad uviedol, že zmenou stavby pred dokončením sa nezmenilo umiestnenie stavby, a teda ani predmetné indexy a zastavaná plocha. 9. Stavebný úrad ďalej uviedol, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 50/1976 Z. z.“) neukladá povinnosť vyžadovať súhlasné stanoviská vlastníkov susediacich pozemkov. Vlastníci susedných pozemkov a stavieb sú zo zákona účastníkmi konania, avšak nemajú právo ani povinnosť predkladať súhlasné stanovisko so stavbou. 10. Na záver stavebný úrad uviedol, že v konaní o zmene stavby pred dokončením sa riadil príslušnými právnymi predpismi, stavbu posúdil a vyhodnotil, že navrhovaná zmena stavby pred dokončením neohrozuje bezpečnosť či zdravie ľudí, neohrozuje životné prostredie a je v súlade s územným plánom zóny. K projektovej dokumentácii sa kladne vyjadrili Krajský pamiatkový úrad Bratislava, Hasičský a záchranný útvar Hlavného mesta SR Bratislavy, Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Západoslovenská distribučná, a. s., Bratislavská teplárenská, a. s., Bratislavský samosprávny kraj, Ministerstvo vnútra SR, Dopravný podnik Bratislava, a. s., Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Siemens Mobility, s. r. o., Slovanet, a. s., Technická inšpekcia, a. s., pričom ich prípadné pripomienky sú zahrnuté vo výroku prvostupňového rozhodnutia a stavebník bol povinný ich zohľadniť pri uskutočnení stavby. 11. Pôvodný žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022 zmenil pôvodný text na strane 1 prvostupňového rozhodnutia č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022 „... rozhodujúc podľa § 66 stavebného zákona v spojení s § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vydáva stavebné povolenie...“ Tento text nahradil textom: „.... rozhodujúc podľa ustanovenia § 68 stavebného zákona v súčinnosti s §§60 – 66 stavebného zákona v spojení s §§ 10, 11 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povoľuje zmenu stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ pred jej dokončením. na ktorú bolo vydané stavebné povolenie rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, č. j. 2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30.05.2019, v znení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019, právoplatné dňa 13.12.2019.“ Popis zmeny stavby pred dokončením uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia doplnil nasledovne: „Zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby; oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom tohto rozhodnutia.“ Pôvodný žalovaný zároveň uviedol, že druhostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava
– Staré Mesto č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti. 12. Pôvodný žalovaný v súčinnosti so stavebníkom overil, k akej dokumentácii sa vyjadril Hasičský záchranný útvar Hlavného mesta SR Bratislavy vo svojom stanovisko č. HZUBA3-2021/002069-002 zo dňa 23.09.2021, keďže zo znenia stanoviska nebolo možné túto skutočnosť spoľahlivo vyhodnotiť. Pôvodný žalovaný uviedol, že má k dispozícii kópiu projektu požiarnej ochrany, ktorý vypracoval špecialista požiarnej ochrany C. I. G. v júni 2021 v stupni: zmena stavby pred dokončením, totožný s projektom požiarnej ochrany, ktorý je súčasťou spisového materiálu a je zároveň opatrený pečiatkou Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy ako neoddeliteľná príloha stanoviska č. HZUBA3-2021/002069-002 zo dňa 23.09.2021 (tento overený projekt je stavebník povinný predložiť v kolaudačnom konaní). Pôvodný žalovaný uviedol, že z uvedeného vyplýva, že príslušný dotknutý orgán Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR Bratislavy sa vyjadril k dokumentácii pre zmenu stavby pred dokončením, ktorá je predmetom tohto konania. 13. Pôvodný žalovaný tiež uviedol, že pri doplnení výrokovej časti vychádzal zo znenia žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z uvedených podkladov vyplynulo, že zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby; oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom tohto rozhodnutia. Navrhovaná zmena stavby sa má uskutočniť na stavbe a v lokalite, vo vzťahu ku ktorej bolo vydané územné rozhodnutie ako aj stavebné povolenie a navrhovaná zmena stavby je takého rozsahu, ktorým sa nijako nemení umiestnenie stavby vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám. V prípade, ak na vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením sú splnené zákonom stanovené podmienky a na jeho vydanie sú dané zákonné dôvody, správny orgán nemá inú možnosť, ako podaný návrh posúdiť kladne a vydať príslušné správne rozhodnutie. Stavebník podal žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, ku ktorej doložil zákonom požadované doklady a projektovú dokumentáciu, ku ktorej sa kladne vyjadrili všetky relevantné dotknuté orgány v rozsahu navrhovaných zmien. 14. Pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že k navrhovanému riešeniu zmeny stavby vrátane zmeny statickej dopravy s použitím zariadenia WOEHR sa vyjadrila odborným stanoviskom Technická inšpekcia, a. s., v ktorom uviedla zistenia, pripomienky a upozornenia, ktoré je potrebné doriešiť a odstrániť v procese výstavby. Žiadna z týchto pripomienok sa netýkala navrhnutého parkovacieho systému WOEHR. V kolaudačnom konaní bude stavebný úrad a dotknuté orgány skúmať bezpečnosť uvedeného zariadenia. Pokiaľ ide o parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, pôvodný žalovaný konštatoval, že z výkresu č. 2 projektovej dokumentácie, časť Architektúra, pôdorys 1.PP vyplýva, že šírka oboch parkovacích miest pre imobilných občanov je 3,5 m. K navrhovanej zmene stavby sa vyjadril Slovenský zväz telesne postihnutých stanoviskom č. 074/2021 zo dňa 31.03.2021, v ktorom uviedol, že navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. III. Žaloba 15. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022 a ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 16. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ako aj na liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXXX/X a XXXX/X, kat. územie J. C., obec Bratislava. Je teda vlastníčkou susedných pozemkov voči pozemkom ďalšieho účastníka 1/ a bola účastníčkou stavebného konania predmetom ktorého bola zmena stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ pred dokončením. 17. Žalobkyňa označila obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, keďže podľa jej názoru: I. vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, II. sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, III. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci,
IV. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 18. Žalobkyňa namietala, že správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali dostatočným spôsobom s jej námietkami, ktoré boli vznesené v stavebnom konaní. Ďalej namietla, že samotná formulácia výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia je neurčitá, nezrozumiteľná, nejednoznačná a vnútorne rozporná. Zmena stavby pred dokončením je podľa jej názoru definovaná iba neurčito, resp. demonštratívne. Správny orgán prvého stupňa použil pre definovaní zmeny stavby slovné spojenie „najmä“ a nie taxatívne, napriek tomu, že výrok rozhodnutia musí byť vždy definovaný jednoznačne a určito. V napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí nie je podľa žalobkyne uvedený úplný a konkrétny výpočet povolených zmien stavby pred dokončením. Taktiež neodkazujú pri definovaní povolenej zmeny stavby na konkrétne dokumenty, napr. príslušnú projektovú dokumentáciu zmeny stavby. Žalobkyňa poukázala na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia chýba tiež definícia stanovísk dotknutých orgánov, z ktorých druhostupňový orgán vychádzal. Poukázala tiež na to, že v odôvodnení nie sú jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov špecifikované dátumom vydania či spisovou značkou, pričom v odôvodnení je výslovne upozornené na nedostatky stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislavy zo dňa 23.09.2021. 19. Žalobkyňa namietala aj vnútornú rozpornosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby, avšak týmto výrokom je súčasne potvrdené, že druhostupňové rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že podľa projektovej dokumentácie, ako aj ďalších podkladov predložených stavebníkom sa majú uskutočniť pozemkové úpravy na niektorých dotknutých pozemkoch stavby, má sa vybudovať nové a rozsiahle oplotenie vrátane vybudovania oporných múrov a zároveň sa majú vybudovať nové stavebné objekty (t. j. retenčná nádrž a požiarna nádrž). Všetky uvedené zámery stavebníka vyplývajú z predloženej projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom. Podľa žalobkyne je teda v priamom rozpore znenie výrokovej časti napadnutého rozhodnutia s projektovou dokumentáciou. Predmetný rozpor správny orgán druhého stupňa podľa žalobkyne nevysvetlil. 20. V nadväznosti na uvedené námietky týkajúce sa nejasnosti (výroková časť rozhodnutia), nesprávnosti a nezrozumiteľnosti (napr. nezrozumiteľný záver vyplývajúci zo stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.09.2021) napadnutého rozhodnutia považovala žalobkyňa za nesprávny postup druhostupňového orgánu, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňový orgán podľa žalobkyne potvrdil viaceré nedostatky výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, a teda postup v rozpore so zákonom, ktorým prvostupňový orgán zasiahol do práv žalobkyne, ako účastníčky predmetného správneho konania. 21. Žalobkyňa ďalej namietla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú uvedené žiadne konkrétne argumenty, prečo bola povolená zmena stavby pred dokončením. Správny orgán druhého stupňa len konštatoval, že stavebník podal žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, ku ktorej doložil zákonom požadované doklady a projektovú dokumentáciu, ku ktorej sa kladne vyjadrili všetky dotknuté orgány. Splnenie formálnych podmienok na začatie konania podľa žalobkyne nie je to isté, ako riadne posúdenie zmeny stavby podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Vzhľadom na závažné zásahy, ktoré zmena stavby pred dokončením podľa žalobkyne vyvoláva (napr. konštatovaná nutnosť zabezpečiť odvod dažďových vôd cestou retenčnej nádrže), považuje žalobkyňa za neakceptovateľné, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba akékoľvek posúdenie vplyvov zmeny stavby na susedné pozemky, resp. susediace stavby zo strany stavebníka (napr. hlučnosť, prašnosť, nadmerné zaťaženie susedných pozemkov, odtok dažďových vôd na susedné pozemky). 22. Žalobkyňa zotrvala na tom, že realizáciou zmeny stavby pred dokončením bude spôsobená zhoršená svetelná situácia susediacich nehnuteľností a týmto konaním jej a iným účastníkom konania môže vzniknúť škoda. Vzhľadom na uvedené považuje za nutné, aby bolo predložené súhlasné stanovisko príslušného úradu verejného zdravotníctva o svetlo-technickom posúdení vplyvu zmeny stavby na celé existujúce okolie stavby a o potvrdení súladu so všetkými požiadavkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch a slovenských technických normách. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je uvedené len konštatovanie, že povolená zmena stavby nemá vplyv na svetlo-technické pomery okolitých stavieb.
23. Žalobkyňa tiež namietla, že stavba, ktorá je predmetom tohto súdneho konania je v rozpore s územno-plánovacou dokumentáciou na zonálnej úrovni – územný plán zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 111/2003 zo dňa 26.06.2006 (ďalej len „Plán“), ako aj s podmienkami uvedenými v príslušnom územnom rozhodnutí. V dokumentácii k zmene stavby sú podľa nej prítomné viaceré nedostatky, ktoré neboli riadne posúdené. V rámci povolenej podlažnosti 4+1, v rámci ktorého 1 ustúpené podlažie predstavuje 50 % plochy, by mala byť výsledná suma podlažných plôch najviac vo výmere 2.277 m2, avšak v dokumentácii sa uvádza výmera až 2.923,37 m2. Pri zarátaní muriva t. j. cca 10 -12 % z čistej úžitkovej plochy, skutočne zastavaná plocha prekračuje index zastavanosti uvedený v Pláne. Uvedené podľa žalobkyne potvrdzuje aj definícia zastavanej plochy podľa STN 73 4055, podľa ktorej zastavaná plocha predstavuje plochu pôdorysného rezu vymedzenú vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku. Do zastavanej plochy sa pritom započítavajú aj plochy lodžií a arkierov. Druhostupňový orgán podľa žalobkyne iba formálne odkázal na skutočnosti týkajúce sa konania pred vydaním stavebného povolenia, avšak nevzal do úvahy, že v každom štádiu stavebného konania je povinný posudzovať súlad stavby s Plánom. 24. V podanom odvolaní v rámci správneho konania žalobkyňa upozornila druhostupňový orgán, že v predloženej dokumentácii chýba správny Projekt Požiarnej ochrany, ktorý by upravoval ochranné vzdialenosti okolo stavby tak, aby nezasahovali na susedné pozemky. V zmysle predloženého Projektu Požiarnej ochrany sú určené tieto ochranné vzdialenosti tak, že v prípade požiaru môžu byť priamo zasiahnuté a poškodené susediace pozemky, čo vylučuje Plán i príslušné územné rozhodnutie. Podľa žalobkyne nie je zrejmé, či v tom Projekte Požiarnej ochrany, ktorý je súčasťou dokumentácie, bola zohľadnená zmena stavby a jej odlišné vnútorné riešenie a odlišné usporiadanie okolia, nezodpovedajúce pôvodnej projektovej dokumentácii v konaní o vydaní stavebného povolenia. Projekt Požiarnej ochrany teda aj z tohto dôvodu nemusí spĺňať základné náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi. Žalobkyňa poukázala na to, že v rámci napadnutého rozhodnutia bolo nejasne konštatované, že existovali nedostatky v rámci stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.09.2021, pričom tieto nedostatky druhostupňový správny orgán nezohľadnil. 25. Na záver žalobkyňa namietla plánovanú úpravu parkovacích miest a parkovacieho systému v rámci stavby, a to po upustení od ľahkého parkovacieho systému, ktorého nezákonnosť bola namietaná už v predchádzajúcom konaní o vydanie stavebného povolenia. Poukázala na to, že podľa predloženej dokumentácie sa má po zmene stavby parkovanie riešiť úpravou konštrukcie podlaží 1.PP a 2.PP za použitia poloautomatických zakladačov, pričom v príslušnom spise chýbajú akékoľvek doklady preukazujúce, že tento spôsob parkovania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a slovenskými technickými normami. Uvedenú skutočnosť podľa žalobkyne správny orgán druhého stupňa neskúmal a len odkázal na realizáciu parkovacieho systému WOEHR bez uvedenia akýchkoľvek podrobností. V tejto súvislosti žalobkyňa tiež namietla, že šírka stojiska pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je 2,3 m namiesto zákonom požadovaných 3,5 m, čo je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. 26. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa žalobkyne preukazujú, že správne orgány oboch stupňov v stavebnom konaní pri posudzovaní žiadosti o zmenu stavby a súvisiacej projektovej dokumentácie a pri následnom vydaní rozhodnutí nepostupovali v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb., čím prišlo k porušeniu práv žalobkyne i ostatných účastníkov stavebného konania. V predmetnom konaní prišlo podľa názoru žalobkyne k uprednostneniu individuálneho záujmu stavebníka nad záujmom spoločnosti na ochrane zdravia a životného prostredia a iných chránených záujmoch. IV. Vyjadrenie žalovaného 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že k zmene prvostupňového rozhodnutia pristúpil na podklade dôkazov a skutočností zistených v prvostupňovom konaní. Podaním žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením bolo začaté konanie podľa § 68 zákona č. 50/1976 Zb., na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať postup stavebného úradu a znenie výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia za takú nezákonnosť, ktorá by zakladala dôvody na zrušenie rozhodnutia. Žalovaný pristúpil k zmene výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia, aby bolo na prvý pohľad zrejmé, čo bolo rozhodnutím povolené a aby nevznikali o výsledku konania pochybnosti, t. j. doplnil § 68 zákona č. 50/1976 Zb. a použil jednoznačnejšie pomenovanie povolenia – zmena stavby pred dokončením. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň doplnil popis zmien stavby uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia na upresnenie jednoznačnosti výrokovej časti. Z podkladov predložených stavebníkom vyplývalo, že zmena stavby pred dokončením sa týkala výlučne hlavnej stavby, pričom oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže neboli predmetom rozhodnutia. V tomto zmysle bol doplnený popis zmien vo výrokovej časti rozhodnutia. 28. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že stavba je právoplatne umiestnená a povolená, stavebník predložil žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, pričom žalobkyňa namietala aj skutočnosti ohľadom umiestnenia stavby, ktoré sa týkajú územného konania a tieto námietky mohli byť v územnom konaní uplatnené. Keďže je územné rozhodnutie právoplatné, žalovaný skonštatoval, že v konaní o zmene stavby pred dokončením navrhovaného rozsahu nie je dôvod na tieto námietky prihliadať, pričom poukázal na § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. 29. Žalovaný skonštatoval, že k navrhovanej zmene stavby pred dokončením sa kladne vyjadrili príslušné dotknuté orgány a organizácie chrániace jednotlivé zložky životného prostredia a osobitné záujmy v dotknutom území, pričom ich pripomienky boli zapracované do záväznej výrokovej časti rozhodnutia. Na záver poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím nedochádza k zmenám v umiestnení stavby, odstupových vzdialenostiach, podlažnosti, či výšky stavby. V. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 30. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že zo správnej žaloby nevyplýva, akým spôsobom mala byť žalobkyňa ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch napadnutým rozhodnutím. V správnej žalobe nie je podľa ďalšieho účastníka 1/ konkretizované žiadne právo alebo právom chránený záujem žalobkyne, ktoré malo byť porušené napadnutým rozhodnutím alebo správnym konaním, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo. Podľa ďalšieho účastníka 1/ tak nie je splnená podmienka, podľa ktorej sa správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Ďalší účastník 1/ zastával názor, že napadnutým rozhodnutím a ani konaním, ktoré mu predchádzalo, nebolo porušené žiadne subjektívne právo žalobkyne. 31. Ďalší účastník 1/ ďalej uviedol, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že zmena stavby sa týka „výlučne“ (nie „najmä“) hlavnej stavby, oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôvody zmeny výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sú vysvetlené na strane 7 napadnutého rozhodnutia. 32. Ďalší účastník 1/ poukázal na to, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, čoho sa zmena stavby pred dokončením týka (pozitívne vymedzenie) a i to, čoho sa napadnuté rozhodnutie netýka (negatívne vymedzenie). Je teda zrejmé, že stavebné objekty, ktorých sa napadnuté rozhodnutie netýka, neboli v danom čase povolené, a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou projektovej dokumentácie. Akékoľvek požiadavky na doplnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k objektom, ktoré týmto rozhodnutím neboli povolené (napr. namietaný odvod dažďovej vody), sú preto neodôvodnené. 33. Žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením podal na prvostupňový stavebný úrad ďalší účastník 1/, pričom zároveň doložil príslušnú projektovú dokumentáciu a ďalšie dokumenty potrebné na prijatie meritórneho rozhodnutia. Žiadosť ďalšieho účastníka 1/ a doložené podklady dostatočne odôvodňovali vydanie prvostupňového rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením v intenciách žiadosti stavebníka. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení prvostupňového i napadnutého rozhodnutia a ďalší účastník 1/ má za to, že tento skutkový stav je dôvodom vydania uvedených rozhodnutí. Pokiaľ by sa tieto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí opakovali, vysvetľovali alebo zdôvodňovali, išlo by podľa neho o neželanú tautológiu a nie skutočné zdôvodnenie rozhodnutia. Skutočnosti namietané žalobkyňou nemajú žiadny vplyv na platnosť, či preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
34. Ďalší účastník 1/ k námietke žalobkyne o zhoršenej svetelnej situácií uviedol, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa nenachádza žiadna stavba a neexistuje ani žiadne konanie o vydaní územného alebo stavebného povolenia. Svetlo-technické pomery na pozemkoch žalobkyne preto nie je potrebné vôbec posudzovať. Podrobné vyjadrenie k námietke žalobkyne je obsiahnuté na strane 11 prvostupňového rozhodnutia. 35. K námietke, že stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou zóny ďalší účastník 1/ uviedol, že umiestnenie stavby nebolo predmetom zmeny stavby pred dokončením, ale predmetom konania o umiestnení stavby. Stavba bola umiestnená v územnom rozhodnutí - Rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. SU-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, právoplatné dňa 27.07.2010. Posudzovanie rozhodnutia o umiestnení stavby nie je predmetom tohto konania. 36. K námietke projektu požiarnej ochrany ďalší účastník 1/ uviedol, že správny orgán sa projektom požiarnej ochrany zaoberal, keď konštatoval, že Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR Bratislavy sa vyjadril k dokumentácii pre zmenu stavby pred dokončením. 37. K námietke o preukazovaní súladu zakladacieho systému so slovenskými technickými normami ďalší účastník 1/ uviedol, že v štádiu konania o povolení stavby pred dokončením táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Preukazovanie takéhoto súladu je potrebné pri uvedení zariadenia do prevádzky, príp. pri kolaudácii stavby. 38. Ďalší účastník 1/ na záver poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím sa nijako nemení tvar stavby „Bytový dom Jančova, Bratislava“. Zmena spočíva v zmene vnútorných častí stavby, t. j. vnútornej dispozície jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa touto zmenou nie je nijako dotknutá. Rovnako je potrebné konštatovať, že všetky zemné práce a aj práce na hrubej stavbe boli ukončené, a preto namietaná prašnosť a hlučnosť v súvislosti s výstavbou už nehrozí. 39. Ďalší účastník 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetom prvostupňového rozhodnutia bola zmena stavby pred dokončením, a to najmä zmena konštrukčného systému na kombinovaný stenový a stĺpový železobetónový priečny nosný systém, zmena pešieho prístupu a zmena dispozície bytových jednotiek. Zmenou stavby pred dokončením nedošlo v zmysle stavebného povolenia k zmene pôdorysu, výšky a počtu podlaží bytového domu. 40. Podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ sa žalovaný podrobne a dôsledne venoval jednotlivým námietkam žalobkyne. Vo vzťahu k namietanému zneniu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na § 68 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého sa na konanie o zmene primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní, a preto nie je možné považovať postup stavebného úradu a znenie výrokovej časti rozhodnutia za takú nezákonnosť, ktorá by zakladala dôvody pre zrušenie rozhodnutia. 41. Žalovaný podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko k upusteniu od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Vo vzťahu k stavbe a k lokalite nejde o neznáme miesto, zmena stavby sa netýka jej umiestnenia, nedochádza k zmene pôdorysu, ani výšky a počtu podlaží a zároveň zmena stavby je takého rozsahu, že nedochádza k zmenám v odstupových vzdialenostiach, a teda nedochádza k zmenám vo vzťahu svetlo-technických pomerov, ani k zmenám vo vzťahu k presvetleniu a preslneniu okolitých stavieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie požadovaného rozhodnutia a povinnosť príslušného stavebného úradu vydať správne rozhodnutie, v nadväznosti na kladné posúdenie návrhu na vydanie požadovaného rozhodnutia zo strany prvostupňového správneho orgánu. Stavebník predložil v prípade zmeny stavby pred dokončením zákonom požadovanú dokumentáciu, pričom k projektovej dokumentácii sa kladne vyjadrili všetky dotknuté orgány, preto prvostupňový správny orgán zmenu stavby pred dokončením povolil. Žalovaný sa podľa ďalšieho účastníka 2/ taktiež vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa statickej dopravy (parkovací systém) a parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a taxatívne uviedol všetky dotknuté orgány a organizácie, ktorých podmienky boli zapracované do záväznej výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. V. Ďalšie vyjadrenia v konaní pred správnym súdom
42. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.04.2024 doručila správnemu súdu rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, ako príslušného špeciálneho stavebného úradu č. 3661/10179/20214/STA/ Ivs zo dňa 26.02.2024, ktoré sa týkalo zastavenia konania o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ v členení „SO-06 Komunikácie a spevnené plochy“, a to z dôvodu, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, resp. bez právoplatného stavebného povolenia. 43. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle projektovej dokumentácie, ako i ďalších podkladov predložených stavebníkom, sa mali uskutočniť pozemkové úpravy na niektorých dotknutých pozemkoch stavby, malo sa vybudovať nové oplotenie, vrátane vybudovania oporných múrov a zároveň sa mali vybudovať nové stavebné objekty (t. j. retenčná nádrž), pričom všetky tieto zámery stavebníka vyplývali z dokumentácie predloženej v konaní o povolení zmeny stavby. Podľa žalobkyne je v priamom rozpore znenie výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a projektová dokumentácia, ktorá tvorí podklad takéhoto rozhodnutia. 44. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2024 uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, či je rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, ako príslušného špeciálneho stavebného úradu č. 3661/10179/20214/STA/Ivs zo dňa 26.02.2024 právoplatné a či nemôže byť ešte zrušené odvolacím orgánom v rámci správneho konania. 45. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.07.2025 uviedla, že Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava –Staré Mesto, ako príslušného stavebného úradu č. 2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30.05.2019 o povolení stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“. Z uvedeného rozsudku č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025 vyplývajú podľa žalobkyne skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie v tu prejednávanej veci. V dôsledku vydania predmetného rozsudku došlo k zániku právoplatnosti a vykonateľnosti pôvodného stavebného povolenia, na základe ktorého začal stavebník realizovať stavbu. Žalobkyňa je toho názoru, že výkon rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením v podobe pokračovania stavebníka v stavebných prácach zakladá hrozbu závažnej ujmy, a to najmä závažnej ujmy na zdraví a životnom prostredí a takisto aj vážneho nenapraviteľného následku v podobe nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, a teda k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov, vrátane žalobkyne, ako aj do ich práva na súkromie, zdravie a priaznivé životné prostredie. Jedným z účelov správnej žaloby bolo práve zabrániť takej situácii, ktorá by mala nepriaznivé následky pre žalobkyňu. 46. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.09.2025 uviedol, že rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025 je pre prebiehajúce súdne konanie irelevantný. Žalovaný zotrval v plnom rozsahu na právnom stanovisku vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Námietky uvedené v správnej žalobe podľa jeho názoru nepoukazujú na nezákonnosť správneho konania, ani na nezákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a boli správne právne posúdené. 47. Ďalší účastník 2/ vo vyjadrení zo dňa 22.09.2025 uviedol, že žalobkyňa vo svojich podaniach opakovane poukazovala na nedostatky rozhodnutia vydaného žalovaným, avšak bližšie nešpecifikovala, akým spôsobom nedostatky spôsobujú porušenie jej subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Predmetom správneho konania bola zmena stavby pred dokončením, a to najmä zmena konštrukčného systému na kombinovaný stenový a stĺpový železobetónový priečny nosný systém, zmena pešieho prístupu a zmena dispozície bytových jednotiek. Zmenou stavby pred dokončením v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022, v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2115/6151/2022/ STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022, nedošlo v zmysle stavebného povolenia k zmene pôdorysu, výšky a počtu podlaží bytového domu. 48. Ďalší účastník 2/ ďalej poukázal na zmenu skutkového stavu. Kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto, č. 3602/71050/2024/STA/Ivs zo dňa 25.09.2024 (ďalej ako „kolaudačné rozhodnutie“) došlo k povoleniu užívania stavby so súpisným č. XXXX na Jančovej ulici č. 4 v Bratislave, bytový dom evidovaný na liste vlastníctva XXXXX Okresného úradu Bratislava
pre katastrálne územie Staré Mesto (ďalej aj ako „bytový dom“), pričom tu uvedený bytový dom bol postavený aj podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BAOVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022. Ďalší účastník 2/ uviedol, že je vlastníkom bytu č. 7 v tomto bytovom dome. 49. Ďalej uviedol, že kolaudačné rozhodnutie je právoplatné, pričom jednotlivé byty a nebytové priestory už nie sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka 1/, byty a nebytové priestory v bytovom dome sú ku dňu podania jeho vyjadrenia vo vlastníctve fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na skutkový stav je podľa jeho názoru potrebné skúmať, či by zrušením napadnutého rozhodnutia nedošlo k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov iných fyzických a právnických osôb. Zároveň uviedol, že proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025 podal kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo ešte rozhodnuté. Právne postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sa stalo podľa jeho názoru neistým a nie je možné ani predvídať ďalší právny režim bytového domu, keďže tento je síce skolaudovaný, avšak nejestvuje k nemu právoplatné stavebné povolenie. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ nevykazuje také nedostatky, ktoré by mali za následok porušenie subjektívnych práv žalobkyne, zakladajúce možnosť žalobkyne domáhať sa správnou žalobou zrušenia rozhodnutí. 50. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 10.10.2025 uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/16/2020 je preskúmavaná zákonnosť stavebného povolenia, ktoré bolo následne modifikované rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením, ktorého zákonnosť je preskúmavaná v rámci tohto správneho konania. Je nepochybné, že rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením skutkovo aj právne vychádza zo stavebného povolenia, resp. je od neho priamo závislé. Ďalší účastník 1/ má za to, že výsledok konania o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia je podstatný pre pokračovanie v tomto konaní a postup a meritórne rozhodnutie správneho súdu v tomto konaní by nemalo predchádzať finálne rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/16/2020. Vzhľadom na skutočnosť, že voči rozsudku č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025 boli podané kasačné sťažnosti aj s návrhmi na priznanie odkladného účinku, je opodstatnené, aby toto konanie bolo prerušené až do meritórneho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR o podaných kasačných sťažnostiach. Z uvedeného dôvodu ďalší účastník 1/ navrhol toto súdne konanie prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR o podaných kasačných sťažnostiach. 51. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 23.06.2026 navrhol priznať postavenie osôb zúčastnených na konaní vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. 52. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava sa podaním zo dňa 24.06.2026 vzdalo svojho účastníctva v tomto súdnom konaní. VI. Pojednávanie 53. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/218/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/218/2022. 54. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 03.07.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu ďalšieho účastníka 2/. VII. Relevantné právne predpisy 55. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
56. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 57. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 58. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 59. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) SSP správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, 60. Podľa § 41 ods. 3 SSP návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že tejto osobe nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní. 61. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 62. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 63. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 64. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 65. Ďalší účastník konania 1/ navrhol v podaní zo dňa 10.10.2025, aby správny súd podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025. 66. Správny súd tomuto návrhu ďalšieho účastníka konania 1/ nevyhovel, pretože podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie, ktoré bolo zrušené rozsudkom správneho súdu č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025, platné a právoplatné. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné konanie prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/16/2020-455 zo dňa 05.06.2025. 67. Správny súd ďalej zamietol návrh ďalšieho účastníka konania 1/ zo dňa 23.06.2026 na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Jančova, pretože podľa § 41 ods. 3 SSP takýto návrh môže podať len žalobca alebo osoba, ktorá sa
domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ďalší účastník konania 1/ nebol osobou oprávnenou na podanie takéhoto návrhu, preto správny súd tento návrh zamietol. 68. Na úvod považuje správny súd za potrebné predostrieť, že zákonodarca v § 177 ods. 1 SSP vymedzuje účel spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorým je ochrana subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verenej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Popísaný účel ochrany spojenej so všeobecnou správnou žalobou ako základným žalobným typom v správnom súdnictve koreluje s dvomi zásadami správneho súdneho konania obsiahnutými v § 5 ods. 2 a 3 SSP, ktoré vo svojej podstate vymedzujú podstatu správneho súdnictva. Ochrana základných ľudských práv a slobôd a ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2) je totiž signifikantne spojená s aktívnou žalobnou legitimáciou fyzickej a právnickej osoby a ochrana zákonnosti a verejného záujmu sa prejavuje pri rozhodovaní správneho súdu o žalobách prokurátora a zainteresovanej verejnosti. Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu (individuálny správny akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil alebo zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale aj o to, či sa podľa tvrdení žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Zákonodarca vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby (§ 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP) ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú Ad 1/ postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie, Ad 2/ ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia. V prípade, že nie je splnená podmienka Ad 1/, t. j. ak žalobu podal niekto, kto nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom a pritom nejde o žalobu opomenutého účastníka konania, toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia, bude na mieste jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Ak však žalobca bude spĺňať, čo sa subjektu týka, podmienku aktívnej žalobnej legitimácie, bude na mieste zo strany správneho súdu s ním ďalej konať. Pokiaľ sa však následne pri oboznamovaní sa s administratívnym spisom alebo napríklad v rámci dokazovania preukáže, že u žalobcu chýba niektorá z ďalších podmienok na preukázanie aktívnej žalobnej legitimácie (napr. dotyk na subjektívnych právach pri správnej žalobe fyzickej alebo právnickej osoby), nebude už správny súd žalobu odmietať podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, ale žalobu zamietne. 69. Je potrebné zdôrazniť, že nesporné ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v rovine subjektívneho práva, ako aj v rovine ukrátenia daného subjektívneho práva. Subjektívnym právom je možné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca sa teda nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia, ktoré neovplyvňujú právnu pozíciu žalobcu, t. j. nezasahujú do jeho sféry a ani nespôsobujú zmenu právneho postavenia žalobcu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011). 70. Z výroku prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím jednoznačne vyplýva, že zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby, pričom oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú predmetom tohto rozhodnutia. Uvedená skutočnosť je uvedená nielen vo výroku, ale aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, kde stavebný úrad na str. 11 uviedol, že projektant síce v predloženej projektovej dokumentácii uviedol, že sa bude meniť retenčná nádrž, požiarna nádrž a oplotenie, ale uvedené nie je predmetom povoľovania v tomto konaní. Uvedené malo byť predmetom samostatných konaní. Z kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Staré mesto č. 3602/71050/2024/STA/Ivs zo dňa 25.09.2024 vyplýva, že na ďalšiu zmenu stavby pred dokončením bolo vydané druhé rozhodnutie č. 3837/39101/2023/STA/Ivs zo dňa 23.05.2023, právoplatné dňa 27.06.2023. V kolaudačnom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že dňa 23.01.2024 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom bolo zistené, že stavba je dokončená a nevykazuje vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Na miestnom zisťovaní bolo priamo na mieste stavby vizuálne možným a dostupným spôsobom skúmané porovnanie skutočného uskutočnenia stavby s vydanými právoplatnými rozhodnutiami a projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom. Na mieste bolo zistené, že stavba sa uskutočnila s drobnými odchýlkami
oproti vydanému stavebnému povoleniu, ktoré stavebný úrad vyhodnotil ako odchýlky, ktoré možno v súlade s § 81 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. spojiť s kolaudačným rozhodnutím. Odchýlky spočívali v drobných dispozičných zmenách v rámci vnútornej dispozície priestorov. K vydaniu kolaudačného rozhodnutia sa súhlasným záväzným stanoviskom vyjadril, okrem iných, aj Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy listom č. HZUBA3-2024/000093-002 zo dňa 30.01.2024. 71. Zo stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy č. HZUBA3-2021/002069-002 zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že týmto stanoviskom sa vyjadroval k projektu zmeny stavby pred dokončením pre bytový dom Jančova a s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasil bez pripomienok. Taktiež aj Slovenský zväz telesne postihnutých súhlasil so zmenou stavby pred dokončením vo vyjadrení č. 074/2021 zo dňa 31.03.2021. 72. K otázke žalobnej legitimácie správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa je vlastníčkou susedných pozemkov voči pozemkom ďalšieho účastníka 1/ a bola účastníčkou stavebného konania, predmetom ktorého bola zmena stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ pred dokončením. Svoj nesúhlas s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením opiera o nedostatky administratívnych rozhodnutí, nezrozumiteľný záver vyplývajúci zo stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislava zo dňa 23.09.2021, nedostatočné odôvodnenie povolenia zmeny stavby pred dokončením, nutnosť predloženia súhlasného stanoviska o svetlo-technickom posúdení vplyvu zmeny stavby na celé existujúce okolie stavby, nesúlad s územnoplánovacou dokumentáciou na zonálnej úrovni – územný plán zóny Machnáč, plánovanú úpravu parkovacích miest a parkovacieho systému v rámci stavby a o nedostatočnú šírku stojiska pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. V podanej žalobe však žalobkyňa neuviedla, že by zriadenie stavby, či jej užívanie malo ovplyvniť niektoré z jej subjektívnych práv, ktoré by jej garantoval zákon, vyhláška alebo iný právny predpis. Charakter jej žaloby smeruje k ochrane zákonnosti, čo spadá do žalobnej legitimácie prokurátora. V tomto správnom súdnom konaní nestačí tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom. Ukrátenie na právach musí korešpondovať subjektívnemu oprávneniu, vychádzajúcemu z konkrétneho právneho predpisu a spočíva v tom, že ovplyvňuje právnu pozíciu žalobkyne a zasahuje do jej právnej sféry alebo spôsobí zmenu jej právneho postavenia. Správny súd s ohľadom na skutkové zistenia z administratívneho konania uvádza, že povolená zmena stavby pre dokončením na existujúcom stave v danej lokalite nič nezmenní, pretože zmenou stavby pred dokončením nedošlo k zmene pôdorysu, výšky a počtu podlaží bytového domu. Zmena stavby pred dokončením sa týkala výlučne hlavnej stavby. Zmena stavby pred dokončením sa týkala zmeny konštrukčného systému na kombinovaný stenový a stĺpový železobetónový priečny nosný systém, peší prístup do bytového domu bol zmenený a riešený priamo z chodníka š. 1,50 m do zádveria umiestneného v ramene kolmom na Jančovú ulicu na úrovni 1. PP. Dispozičnými úpravami došlo k zmene počtu bytových jednotiek z pôvodne povolených 15 na 16 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor pre krátkodobé ubytovanie hosťa. Zmenil sa aj počet parkovacích miest z 29 na 32. Išlo najmä o vnútorné dispozičné úpravy a zmeny, ktorými sa nemení stavba, tak ako bola umiestnená a povolená v predchádzajúcich konaniach. Zmenou stavby pred dokončením sa nezmenilo jej umiestnenie ani výška, a teda ani svetlo-technické podmienky a vplyv na okolité stavby. Zmena konštrukčného systému stavby a vnútorné dispozičné úpravy, či zmena vstupu nemajú vplyv na svetlo-technické podmienky a presvetlenie okolitých stavieb. Keďže sa zmenou stavby pred dokončením nemení miesto stavby, jej výška ani počet podlaží, povolené zmeny nemajú vplyv na zastavanosť oproti predchádzajúcim rozhodnutiam. 73. Žalobkyňa v podanej žalobe výslovne neidentifikovala, na ktorom konkrétnom subjektívnom práve, resp. právom chránenom záujme bola žalobou napadnutým rozhodnutím dotknutá, resp. ukrátená. Žalobkyňa v podanej žalobe nikde netvrdila, že povolenou zmenou stavby by došlo napríklad k narušeniu pohody jej bývania, kedy by bolo možné uvažovať o zásahu napadnutého rozhodnutia do jej subjektívnych práv. Subjektívny záujem žalobkyne na nepovolení zmeny stavby pred dokončením a jej nesúhlas, ktorý sa podľa obsahu žalobných bodov bezprostredne nedotýka jej subjektívnych práv, nezakladá jej aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby. 74. Od vymedzenia všeobecnej správnej žaloby, jej predmetu a účelu sa odvíja aj aktívna žalobná legitimácia. V prípade ochrany subjektívnych práv svedčí fyzickej osobe (a právnickej osobe), ktorá tvrdí, že na nich bola ukrátená ako účastník administratívneho konania. V prípade ochrany iných ako subjektívnych práv svedčí prokurátorovi a zainteresovanej verejnosti, ktorá tvrdí porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
75. Na dôvažok je potrebné podotknúť, že na rozdiel od žalôb fyzických a právnických osôb smerujúcich k ochrane subjektívnych práv týchto žalobcov prokurátor svojimi žalobami chráni zákonnosť. Prokurátor teda prostredníctvom využitia svojej aktívnej žalobnej legitimácie sleduje prioritne ochranu zákonnosti (objektívneho práva), pričom ochrana subjektívnych práv a právom chránených záujmov je z tohto pohľadu sekundárna (a to aj v prípade, ak prokurátor podal žalobu na základe podnetu účastníka administratívneho konania), alebo môže celkom absentovať (ak prokurátorom napadnutý nezákonný stav nemal za následok ukrátenie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania). V prejednávanej veci teda žalobkyni ako fyzickej osobe v rámci všeobecnej správnej žaloby na rozdiel od prokurátora neprináleží domáhať sa ochrany samotnej zákonnosti porušenej rozhodnutím orgánu verejnej správy. 76. Správny súd v tejto súvislosti prízvukuje, že zamietnutie správnej žaloby samo o sebe neznamená, že v správnom súdnom konaní preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mohli viesť k jeho zrušeniu. Správny súd správnu žalobu zamietne aj vtedy, ak zistí, že zákon bol síce porušený, avšak žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Účelom správneho súdnictva je ochrana individuálnych práv fyzických a právnických osôb a nie kontrola verejnej správy, čo akcentuje aj judikatúra Ústavného súdu SR: „Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (uznesenie III. ÚS 649/2015 zo dňa 16.12.2015). 77. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne s poukazom na § 190 SSP zamietol majúc za to, že žalobkyňa nedisponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby, keďže žalobkyňa v správnej žalobe netvrdila a nepoukazovala na to, že bola v dôsledku napadnutého rozhodnutia ukrátená na svojich subjektívnych právach. 78. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. 79. Správny súd priznal náhradu trov ďalším účastníkom konania 1/, 2/ podľa § 169 SSP, pretože vo výzve zo dňa 02.11.2022 uložil Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe. Ďalší účastník má voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd v konaní uložil. 80. Ďalším účastníkom 3/ - 6/ právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli. 81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).