Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/218/2022 1022201406 17. 06. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201406.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, za ktorú koná advokát JUDr. Pavol Malich, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov: 1. MILLENIUM Development, a.s., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 863 269, zastúpený advokátom: Mgr. Tomášom Szabom, so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava, č. licencie SAK 4570, IČO: 42 128 277, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 3. Správa služieb diplomatického zboru, a.s., so sídlom Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, zapísaný v SAK reg. č. 0722, IČO: 31 782 809, 4. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX D., 5. G. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX D., 6. ATELIER-S, s.r.o., so sídlom Chrasťová 23/B, 831 01 Bratislava, IČO: 35 874 058, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022, o opätovnom návrhu žalobkyne zo dňa 22.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave opätovný návrh žalobkyne zo dňa 22.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 11.10.2022, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/91780KAZ zo dňa 03.08.2022, ktorým ako odvolací orgán v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.j. 2115/6151/2022/ STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022 tak, že pôvodný text vo výroku napadnutého rozhodnutia (časť preambuly na 1. strane) „ ... rozhodujúc podľa § 66 stavebného zákona v spojení s § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vydáva stavebné povolenie ...“ nahradil textom nasledovného znenia: „... rozhodujúc podľa ustanovenia § 68 stavebného zákona v súčinnosti s §§ 60 - 66 stavebného zákona v spojení s §§ 10, 11 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povoľuje zmenu stavby „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“ pred jej dokončením, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č.j. 2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30.05.2019, v znení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019, právoplatné 13.12.2019. Popis zmeny stavby pred dokončením uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia tunajší úrad dopĺňa: Zmena stavby pred dokončením sa týka výlučne hlavnej stavby; oplotenie, zmena retenčnej a požiarnej nádrže nie sú
predmetom tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č.j. 2115/6151/2022/STA/Ivs/G-7 zo dňa 27.01.2022, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti. ...“ 2. Spolu so správnou žalobou podala žalobkyňa návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.01.2023 č.k. 6S/218/2022-66 zamietol. 3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp.zn. BA-6S/218/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 2S správneho súdu. 4. Podaním zo dňa 22.04.2024 žalobkyňa opätovne navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, čo odôvodnila tým, že dňa 29.02.2024 jej bolo doručené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto ako príslušného špeciálneho stavebného úradu zo dňa 26.02.2024, č.k. 3661/10179/20214/STA/Ivs, ktoré sa týkalo zastavenia konania o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“, v členení „SO-06 Komunikácie a spevnené plochy“, začatého na základe žiadosti stavebníka MILLENIUM Development a.s., a to z dôvodu, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, resp. bez právoplatného stavebného povolenia. Stavebník uskutočnil predmetnú stavbu, t.j. Stavbu v členení „SO-06 Komunikácie a spevnené plochy“, bez právoplatného stavebného povolenia a v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou žiadosti samotného stavebníka o povolenie stavby, a teda v rozpore s územným rozhodnutím o umiestnení stavby. Takýto postup stavebníka odôvodňuje argumentáciu žalobkyne použitú v správnej žalobe, podľa ktorej sa v zmysle projektovej dokumentácie i ďalších podkladov predložených stavebníkom (tieto sú súčasť príslušného spisu) majú uskutočniť pozemkové úpravy na niektorých dotknutých pozemkoch stavby, má sa vybudovať nové oplotenie, vrátane vybudovania oporných múrov, a zároveň sa majú vybudovať nové stavebné objekty (t.j. Retenčná nádrž), pričom všetky tieto zámery stavebníka vyplývajú z dokumentácie predloženej v konaní o povolení zmeny stavby. Podľa žalobkyne je teda v priamom rozpore citované znenie výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia a projektová dokumentácia, ktorá tvorí podklad takéhoto rozhodnutia, a v dôsledku uvedeného je takéto druhostupňové rozhodnutie nezrozumiteľné, neurčité a nevykonateľné vo vzťahu k pokračovaniu stavebných prác na stavbe. Predmetný rozpor, hoci bol predmetom odvolacieho konania pred podaním správnej žaloby, nevysvetlil pritom žalovaný druhostupňový orgán ani v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. V zmysle uvedených skutočností dochádza ďalej v súčasnosti podľa názoru žalobkyne zo strany stavebníka, s odkazom na znenie predloženého rozhodnutia, k faktickým stavebným prácam bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré mali byť posúdené a povolené v konaní pred príslušným stavebným úradom, a ktoré sa týkajú aj stavebných prác, ktoré majú byť predmetom povolenej zmeny stavby, napadnutej správnou žalobou. Výkon rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením, v podobe pokračovania stavebníka v stavebných prácach, zakladá hrozbu závažnej ujmy, a to najmä závažnej ujmy na zdraví a životnom prostredí a takisto aj iného vážneho a nenapraviteľného následku v podobe nemožnosti navrátenia veci do pôvodného stavu. Na stavebných pozemkoch naďalej prebieha intenzívna činnosť stavebníka vo veci realizácie stavby, čo sprevádza zvýšená hlučnosť, prašnosť a pohyb ťažkých mechanizmov, pričom v dôsledku tejto stavebnej činnosti môže dôjsť k neželanému (faktickému) stavu, k zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov, vrátane žalobkyne, ako aj do ich práva na súkromie, zdravie a priaznivé životné prostredie. Jedným z účelov podanej správnej žaloby je pritom práve zabrániť situácii, ktorá by mala nepriaznivé právne následky pre žalobkyňu. Konanie o zmene stavby pred dokončením na základe žiadosti stavebníka i vydané rozhodnutie pritom potvrdzujú argumentáciu žalobkyne vo veci uskutočnenia pozemkových úprav, vybudovania nového oplotenia vrátane oporných múrov, ako aj vybudovania nových stavebných objektov bez riadneho povolenia, resp. v rozpore s rozhodnutiami napadnutými správnou žalobou. Pokračovanie stavebných prác podľa zmeny stavby, aj s ohľadom na ďalšie faktické kroky stavebníka v zmysle predloženého rozhodnutia, umožní podstatným spôsobom
zmenu oproti stavu predvídanému v zmysle pôvodného stavebného povolenia a územného rozhodnutia, čo predstavuje podľa žalobkyne dôvod na dodatočné priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 5. Žalovaný sa k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril, tak že ho navrhol zamietnuť, keďže ani v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobkyňa svoje tvrdenia neosvedčila spôsobom, aby mal správny súd za preukázané splnenie kumulatívnych podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci opätovne skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe a dospel k záveru, že z žalobkyňou predloženého rozhodnutia je možné vyvodiť len záver, že mestská časti Bratislava - Staré Mesto dňa 26.02.2024, č.k. 3661/10179/20214/STA/Ivs, zastavila konanie o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“, v členení „SO-06 Komunikácie a spevnené plochy z dôvodu, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, resp. bez právoplatného stavebného povolenia, čo vyplynulo z miestnej ohliadky z verejne prístupného miesta, keďže podľa predloženej projektovej dokumentácie sa mali zrealizovať spevnené plochy so 4 parkovacími miestami s tým, že na 2 parkovacích miestach sa mali osadiť konštrukcie ľahkého parkovacieho systému, ktoré umožnia parkovať 2 autá nad sebou. Zrealizovali sa však spevnené plochy bez parkovacieho systému, a je teda možné parkovať len 4 vozidlá. 15. Správny súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že stavebník začal uskutočňovať stavbu SO-06 Komunikácie a spevnené plochy pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka zmeny stavby (pozemnej stavby, bytovej budovy, bytového domu) a nie komunikácii a spevnených plôch na strane žalobkyne. 16. Zastavenie konania o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Jančova ul. Bratislava“, v členení „SO-06 Komunikácie a spevnené plochy a ani dôvod uvedeného zastavenia neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobkyňu, predpokladaných v ust. § 185 SSP a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobkyňa dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnila a riadne nepreukázala, pričom len všeobecný odkaz na hrozbu zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov, a do ich práva na súkromie, zdravie a priaznivé životné prostredie nie je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku postačujúci. 17. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa túto podmienku v žalobnom návrhu vôbec nezdôvodnila a ani neosvedčila. Na tomto mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 479/2017-44, v zmysle ktorého verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Správny súd uzatvára, že žalobkyňa návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a) SSP, relevantným spôsobom neosvedčila. Len konštatovanie hrozby bez aktuálneho reálneho osvedčenia, nie je zákonným titulom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 18. Žalobkyňa taktiež vôbec neosvedčila, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Žalobkyňa v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčila, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 19. Argumentácia žalobkyne o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
20. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčila hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a nepreukázala ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, správny súd jej opätovnému návrhu nevyhovel. 21. Správny súd skúmal aj tú skutočnosť, či sú vo veci dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, avšak konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok ani z dôvodu ustanoveného § 185 písm. b) SSP. 22. Správny súd preto podľa § 188 SSP opätovný návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).