Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/175/2022 1022201095 18. 09. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a. s., Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s. r. o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669943/2022 zo 6. júna 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Správca dane (Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) uložil rozhodnutím č. 100457215/2022 z 10. marca 2022 (prvostupňové rozhodnutie) žalobcovi (daňový subjekt AGRO TAMI, a. s.) pokutu vo výške 24.578,40 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). 2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. 101669943/2022 zo 6. júna 2022 (napadnuté rozhodnutie). II. Priebeh administratívneho konania 3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že u daňového subjektu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január, február, marec, júl a august 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 245,784,00 eur (rozhodnutie správcu dane č. 100286292/2018 z 5. februára 2018 potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101704560/2018 z 3. septembra 2018; spoločne ďalej ako „podkladové rozhodnutia“, resp. samostatne ako podkladové rozhodnutie správcu dane/žalovaného). Správca dane poukázal na viaceré ustanovenia daňového poriadku [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov] (konkrétne § 165e ods. 2, § 154 ods. 1 písm. g/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4, § 155 ods. 4, § 155 ods. 6) s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 8. februáru 2018 predstavovala 0 %. Vzhľadom na to, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahol 10 %, tak pokutu uložil vo výške 10 % zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného
odpočtu. Výpočet pokuty tak bol (so zaokrúhlením podľa § 161 daňového poriadku): 10 % * 245,784,00 = 24.478,40 eur. 4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením správcu dane. Poukázal na to, že správca dane vydal rozhodnutie o pokute z daňovej kontroly na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré síce je predmetom súdneho prieskumu (žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/188/2018 [správne malo byť 5S/188/2018 – pozn. správny súd]), no žalobe nebol priznaný odkladný účinok. Taktiež poukázal na znenie § 155 ods. 13 daňového poriadku s tým, že správca dane bude postupovať podľa tohto ustanovenia, ak suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitného predpisu bude upravená novým právoplatným rozhodnutím. III. Správna žaloba 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné. 6. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy neuviedli v rozhodnutí správne úvahy, ktorými sa riadili pri posudzovaní dôkazov a tiež aj že prekročili medze správnej úvahy, keď ich tvrdenia nevychádzali zo zisteného skutkového stavu. Uvedené naviazal žalobca na podkladové rozhodnutia. Podľa žalobcu existencia tovaru a jeho preprava do Maďarska bola preukázaná a nepoprel to ani správca dane. Správca dane len rozporoval a neuznával miesto dodania, keďže bolo iné ako sídlo odberateľa. To je však bežnou obchodnou praxou. Námietku správcu dane, prečo maďarskí koneční odberatelia neodoberali priamo od žalobcu, boli čisto špekulatívne a presahujú hranicu správnej úvahy. Žalobcovi nie je známe, prečo ho maďarskí odberatelia priamo neoslovili. Zároveň za nezmyselné označil tvrdenia správcu dane, že bola spochybnená samotná existencia deklarovaného platiteľa/odberateľa. Jeho existencia bola objektívne preukázaná a nespochybniteľná. K tvrdeniam správcu dane, že sa žalobca ocitol v kolotoči zdaniteľných obchodov, ktorý zneužíval práva poskytované zásadou neutrality DPH, uviedol, že nemal vedomosť o žiadnom daňovom podvode a ani o ňom nemal ako vedieť. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva žalobcovi povinnosť, aby objednaný tovar odovzdal priamo kupujúcemu do jeho vlastných skladových priestorov. 7. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozsudkom č. k. 5S/188/2018-162 z 29. marca 2022 boli zrušené podkladové rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplynulo, že dôvodom zrušenia týchto podkladových rozhodnutí bolo, že správca dane dospel k skutkovému záveru, ktorý bol odlišný od skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, a preto bolo podkladové rozhodnutie správcu dane založené na nesprávne zistenom skutkovom stave. IV. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo 6. októbra 2022, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe (žiadosti bolo vyhovené) z dôvodu vydania rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/188/2018. Zároveň uviedol že vplyv rozsudku na vec spočíva v tom, že vo veci bude vydané nové podkladové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o pokute, pričom preto podľa § 155 ods. 14 daňového poriadku bude žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené. 9. Následne na to sa žalovaný vyjadril k veci aj v podaní z 9. decembra 2022 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zhrnul skutkový stav, ktorý viedol k vydaniu podkladových rozhodnutí, ako aj k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že inak ako vydať rozhodnutie o pokute (vzhľadom na skutkový stav) nemohol, keďže zistil, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet, ktorý správca dane vyhodnotil inak. Žalobca v žalobe hodnotil skutočnosti viažuce sa na podkladové rozhodnutia. S poukazom na § 155 ods. 14 daňového priadku uviedol, že pokiaľ by došlo k úprave sumy pokuty, ktorá vyvstala z ďalšieho konania po rozsudku Krajského súdu v Bratislave, alebo k jej zrušeniu a správca dane by vydal nové rozhodnutie, tak žalobou napadnuté rozhodnutia by boli zrušené; pokiaľ k tejto skutočnosti nedošlo, ostáva naďalej v platnosti žalobou napadnuté rozhodnutie. Napokon uviedol, že správca dane neznížil len uplatnený nárok podľa osobitného predpisu (zákon o DPH), ale daňovou kontrolou zistil, že žalobca uplatnil nárok na nadmerný odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak
mal zaň vykázať vlastnú daňovú povinnosť na DPH. Správca dane preto uložil pokutu správne podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 22. decembra 2022 (replika), v ktorom zdôraznil, že podkladové rozhodnutia boli súdom zrušené ako nezákonné, a preto nie je naplnená objektívna stránka správneho deliktu predpokladaná v § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktorá je založená na existencii právoplatných podkladových rozhodnutí. Keďže podkladové rozhodnutia boli zrušené, neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by určovalo, že žalobca si za predmetné zdaňovacie obdobie uplatnil nárok na odpočet DPH v nesprávnej výške, a teda že by naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu. Navyše, žalovaný svoje rozhodnutie vydal v čase, kedy už podkladové rozhodnutia boli správnym súdom zrušené ako nezákonné. Napadnuté rozhodnutia preto stratili svoj podklad a samé o sebe nemôžu právne obstáť, sú nezákonné. Neobstojí ani poukaz žalovaného na § 155 ods. 13 daňového poriadku, keďže nedošlo k žiadnej úprave rozdielu dane ani sumy nároku podľa osobitného predpisu, a teda nie je splnený predpoklad postupu podľa daného ustanovenia. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že by bránilo daňovému subjektu dovolávať sa nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a jeho zrušenia postupom podľa SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.), ani že by bol daňový subjekt povinný vyčkávať na nové rozhodnutie vo veci určenia rozdielu na dani alebo úprave sumy nároku podľa osobitného predpisu, ale treba ho vykladať striktne gramaticky ako povinnosť správnych orgánov, ak dôjde k úprave sumy rozdielu dane alebo nároku podľa osobitného predpisu, pričom by existovalo aj právoplatné rozhodnutie o pokute vychádzajúce z tejto sumy pred ich úpravou, zmeniť alebo zrušiť z úradnej povinnosti (teda aj bez toho, aby sa zmeny, zrušenia domáhal daňový subjekt v správnom konaní alebo súdnom konaní) aj rozhodnutia o pokute. 11. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 13. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 14. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 15. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. 16. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 17. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 a
pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania. 18. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. VI. Nariadenie pojednávania 20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 151/2022 Z. z.) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/175/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/175/2022. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 zastupovala členku senátu 9S JUDr. Petru Šuttovú, LL.M., členka senátu 2S JUDr. Zuzana Široká. 21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 22. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní 4. septembra 2026, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení, a rozsudok verejne vyhlásil 18. septembra 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Premetom právneho posúdenia vo veci samej zo strany správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať, či: - si žalovaný zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a teda či vo veci náležite zistil skutkový stav, - žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, - bol v súlade s právnymi predpismi postup, ktorý viedol k vydaniu napadnutých rozhodnutí, - boli alebo neboli naplnené predpoklady na postup súdu podľa § 195 SSP. K prieskumu podľa § 195 SSP 24. Na úvod správny súd konštatuje, že vo veciach správneho trestania môže nad rozsah a dôvody žaloby ísť len v prípade podmienok vymedzených v § 195 SSP; primárne preto súd posudzuje žalobu v kontexte jej obsahu, pričom ak nie je naplnený § 195 SSP, tak je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby samotnej (§ 134 ods. 1 SSP). Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy považuje správny súd za dostatočné a majúce oporu v administratívnom spise s tým, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia vyvracali. V prejednávanom prípade nedošlo k vzniku otázky zániku zodpovednosti za správny delikt, správny súd rovnako tak neidentifikoval dôvody na aplikáciu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona. Uložená sankcia (druh a výška) nevybočila z rozsahu povolenej správnej úvahy. Z daného dôvodu preto správny súd v súdenej veci neidentifikoval dôvody na postup podľa § 195 SSP. Všeobecné východiská prieskumu rozhodnutia o pokute za uplatnenie nadmerného odpočtu
25. Správny súd uvádza, že zákonnosť pokuty sa posudzuje podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). V prípade, ak v čase, keď správca dane, žalovaný aj správny súd rozhodujú o pokute, a existuje právoplatné rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, ktoré vyrubilo rozdiel dane, tak potom rozhodnutie o pokute nie je predčasné a samé o sebe len preto nezákonné. 26. Samotné napadnutie vyrubovacieho rozhodnutia žalobou rovnako tak nebráni uloženiu pokuty. Skutočnosť, že daňový subjekt podal správnu žalobu proti vyrubovaciemu rozhodnutiu, automaticky neznamená, že správca dane musí čakať na výsledok súdneho konania a nesmie uložiť pokutu. Právoplatné správne rozhodnutia sú vykonateľné a použiteľné ako podklad dovtedy, kým nie sú zrušené. 27. Neskoršie zrušenie vyrubovacích rozhodnutí po podaní správnej žaloby samo osebe nespochybňuje zákonnosť už vydaného rozsudku o pokute. Za rozhodujúcu treba označiť zmenu samotnej sumy rozdielu dane, nie samotné zrušenie vyrubovacieho rozhodnutia. Rozhodnutie o pokute sa nemení automaticky preto, že bolo zrušené vyrubovacie rozhodnutie, ale rozhodujúce je, či sa novým právoplatným rozhodnutím zmení samotná suma rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Ak preto síce pôvodné vyrubovacie rozhodnutie bolo zrušené, ale v novom konaní bol opätovne určený rovnaký rozdiel dane, tak výpočtový základ pokuty zostal nezmenený. Daňový poriadok poskytuje ochranu pre prípad neskoršej zmeny daňového základu a ak by sa v budúcnosti právoplatne zmenila výška rozdielu dane, správca dane je podľa § 155 ods. 14 Daňového poriadku povinný ex offo pokutu upraviť alebo ju zrušiť. Daňový subjekt teda nie je bez ochrany a nemôže nastať situácia, že by pokuta zostala navždy viazaná na nesprávny základ dane. Ak by zrušenie rozhodnutia o pokute neviedlo k inému výsledku, ale iba k opakovaniu konania s rovnakým záverom, išlo by o nežiaduci formalizmus. Takýto prístup je v judikatúre dlhodobo odmietaný. 28. Stručne povedané, pokuta za neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet DPH je uložená zákonne, ak v čase rozhodovania existuje právoplatné vyrubovacie rozhodnutie určujúce rozdiel dane; ani neskoršie zrušenie tohto rozhodnutia správnym súdom neodôvodňuje zrušenie pokuty, pokiaľ sa následne nezmení samotná výška rozdielu dane. 29. Uvedené má svoju oporu aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR, podľa ktorého: „Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku potom kasačný súd nemôže v tomto konaní - v súvislosti s prieskumom napadnutého rozsudku krajského súdu vo veci uloženej pokuty - ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozsudku, resp. žalobou napadnutých rozhodnutí vnímať to, že dodatočne došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného a správcu dane vydaných v pôvodnom vyrubovacom konaní. Táto zmena v právnych a skutkových okolnostiach veci zároveň nemôže byť spätne vnímaná ako dôvod na prerušenie súdneho konania (ktorého sa žalobca domáhal v konaní pred krajským súdom), ktorý by tu už existoval v minulosti, resp. ako dôvod, na základe ktorého mal krajský súd napadnutým rozsudkom zrušiť rozhodnutia správnych orgánov o uloženej pokute (z dôvodu, že táto bola uložená predčasne - ako to tvrdil žalovaný)“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/9/2024 z 22. januára 2025). Aplikácia na prejednávaný prípad 30. Ako vyplynulo zo všeobecných východísk prieskumu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, t. j. pokuty za uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona o DPH, tak základným referenčným rámcom prieskumu vo vzťahu k času prieskumu je § 135 ods. 1 SSP. Podľa daného ustanovenia je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. 31. V prejednávanej právnej veci uplatnil žalobca žalobnú námietku, ktorou upriamoval pozornosť na fakt, že rozhodnutím krajského súdu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (rozhodnutí o neoprávnenom nadmernom odpočte). Samotné podanie správnej žaloby pritom ex lege nemá automaticky za následok odkladný účinok vo vzťahu k uloženej pokute (a súdom nebol ani priznaný) a dôvodom na zrušenie rozhodnutia o pokute nie je ani situácia, keď po podaní správnej žaloby voči pokute dôjde k zrušeniu podkladových rozhodnutí. 32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobných bodov a z administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a to z nasledujúcich dôvodov:
i) orgány finančnej správy o pokute rozhodovali (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia: 6. júna 2022) v čase, keď bolo právoplatne ustálené (právoplatnosť podkladového rozhodnutia žalovaného: 5. septembra 2018), že rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 bol v sume 245.784,- eur a na tomto základe uložili žalobcovi za predmetný delikt pokutu vo výške 24.478,40 eur (10 % zo sumy 245.784,- eur), čo je predmetom tohto konania; prvostupňové a napadnuté rozhodnutie preto nemožno považovať za predčasné; ii) žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal 6. júna 2022 (v rovnaký deň nadobudlo aj právoplatnosť), pričom krajský súd 29. marca 2022 vyhlásil rozsudok č. k. 5S/188/2018-162, ktorým zrušil podkladové rozhodnutia. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený 1. júna 2022 a žalovanému 31. mája 2022, pričom právoplatnosť nadobudol až 2. júla 2022. V čase rozhodovania žalovaného tak ešte nenadobudol rozsudok krajského súdu právoplatnosť (záväznosť); správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na už uvádzaný § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že v tomto čase bola suma rozdielu právoplatne ustálená vo výške 245.784,eur, a teda bola správne určená aj výška pokuty 24.478,40 eur; k právoplatnej zmene podkladových rozhodnutí došlo až neskôr v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu; iii) zároveň správny súd uvádza, že ani po vrátení veci orgánom finančnej správy zo strany krajského súdu nebol žalobcovi na DPH určený za zdaňovacie obdobie január 2012 iný rozdiel na dani, ako to bolo skôr. Správny súd dopytom zo 16. júla 2026 žiadal žalovaného o informáciu, či už došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci (vyrubovacie konanie) vrátenej krajským súdom. V odpovedi žalovaného z 28. júla 2026 bolo konštatované, že vo veci boli vydané rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi opätovne určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 245.784,- eur, t. j. v nezmennej výške, čo znamená, že nedošlo ani k zmene v sume, ktorá tvorí výpočtový základ pre určenie pokuty (10% zo sumy 245.784,- eur = pokuta v sume 24.478,40 eur), a teda v čase rozhodovania správneho súdu v tejto veci už existovalo nové rozhodnutie, ktoré rovnako určovalo rozdiel žalobcu na jeho daňovej povinnosti (DPH) za mesiac január 2012 v sume 245.784,- eur (rovnako ako skoršie rozhodnutia vo veci). 33. V kombinácii faktorov uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku, preto dospel správny súd k záveru, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane o predmetnej pokute by za všetkých vyššie uvedených okolností vykazovalo aj určitú mieru formalizmu, ktorá je v podmienkach správneho súdnictva Slovenskej republiky dlhodobo odmietaná – k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002 „[...] Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. [...]“), pričom potrebu odmietnutia tohto prístupu podčiarkuje v podmienkach súdenej veci aj existencia osobitného právneho nástroja (§ 155 ods. 14 daňového poriadku), prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť zmenu rozhodnutia o pokute, ak sa dodatočne/ neskôr, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o pokute – nanovo právoplatne ustáli výška rozdielu na DPH v inej sume, ako bola ustálená v čase pôvodného rozhodovania o nej. V tomto kontexte je pritom zároveň z ústavnoprávneho hľadiska potrebné zdôrazniť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje právny nástroj na zmenu výšky uloženej pokuty, ktorá sa na žalobcu bez ďalšieho vzťahuje (keďže sa uplatňuje ex offo), ak sa kedykoľvek dodatočne (pod vplyvom súdnych, príp. iných prieskumov) definitívne ustáli suma rozdielu dane (ako výpočtového základu pre určenie pokuty) na inej sumy, ako je tá, z ktorej správne orgány pôvodne vychádzali pri určení pokuty (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). 34. Žalobca v žalobe napokon uplatnil aj žalobný bod, podľa ktorého sa žalovaný „vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s dôvodmi odvolania žalobcu uvedenými vyššie (zhrnutie skutkového stavu pred podaním žaloby – pozn. správny súd) a vo vzťahu k týmto neuviedol žiadne správne úvahy“. Tento svoj žalobný bod však žalobca ďalej nedetailizoval, neuviedol, s ktorou skutočnosťou/ktorými skutočnosťami namietanými v odvolaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a preto nemôže na túto námietku správny súd ani kvalifikovane reagovať, resp. ju preskúmať (k tomu porovnaj najmä § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Nie je totiž úlohou správneho súdu, aby nahrádzal činnosť žalobcu a sám dohľadával, v čom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neúplné, nepresné a pod. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že ak tým žalobca mal na mysli, že skutková veta výroku prvostupňového rozhodnutia nie je preskúmateľná, tak správny súd dospel k záveru, že preskúmateľná je. Výrok uvádza (špecifikuje), kto spáchal správny delikt (žalobca), akým konaním (uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť), kedy sa ho dopustil (zdaňovacie obdobie január 2012), aká skutkové podstata sa tým naplnila (§ 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku) a čo sa mu za to ukladá (pokuta 24.478,40 eur
s odkazom na § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku). Predmetný žalobný bod preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. VIII. Záver 35. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).