{"guid": "0bd887ee-f0bc-49d3-833f-a80cbc50b99b:33d37330-8b7f-4034-95aa-8ab5824e5e1b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2", "spisova_znacka": "BA-6S/175/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/175/2022 z 18. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. septembra 2026, sp. zn. BA-6S/175/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2", "identifikacne_cislo": "1022201095", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33d37330-8b7f-4034-95aa-8ab5824e5e1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/175/2022\n1022201095\n18. 09. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201095.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: AGRO\nTAMI, a. s., Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nFARDOUS PARTNERS, s. r. o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669943/2022 zo 6. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Správca dane (Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) uložil rozhodnutím č. 100457215/2022 z\n10. marca 2022 (prvostupňové rozhodnutie) žalobcovi (daňový subjekt AGRO TAMI, a. s.) pokutu vo\nvýške 24.578,40 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške,\nktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).\n2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím\nč. 101669943/2022 zo 6. júna 2022 (napadnuté rozhodnutie).\nII. Priebeh administratívneho konania\n3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že u daňového subjektu bola vykonaná kontrola\ndane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január, február, marec, júl a august 2012,\no výsledku ktorej bol vyhotovený protokol, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol\ndaňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 245,784,00 eur (rozhodnutie správcu dane č.\n100286292/2018 z 5. februára 2018 potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101704560/2018 z 3.\nseptembra 2018; spoločne ďalej ako „podkladové rozhodnutia“, resp. samostatne ako podkladové\nrozhodnutie správcu dane/žalovaného). Správca dane poukázal na viaceré ustanovenia daňového\nporiadku [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov]\n(konkrétne § 165e ods. 2, § 154 ods. 1 písm. g/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4, § 155 ods. 4, § 155\nods. 6) s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 8. februáru 2018 predstavovala\n0 %. Vzhľadom na to, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahol 10 %, tak pokutu uložil\nvo výške 10 % zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného\n\nodpočtu. Výpočet pokuty tak bol (so zaokrúhlením podľa § 161 daňového poriadku): 10 % * 245,784,00\n= 24.478,40 eur.\n4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením správcu\ndane. Poukázal na to, že správca dane vydal rozhodnutie o pokute z daňovej kontroly na základe\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré síce je predmetom súdneho prieskumu (žaloba\npodaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/188/2018 [správne malo byť 5S/188/2018 – pozn.\nsprávny súd]), no žalobe nebol priznaný odkladný účinok. Taktiež poukázal na znenie § 155 ods. 13\ndaňového poriadku s tým, že správca dane bude postupovať podľa tohto ustanovenia, ak suma rozdielu\ndane alebo suma nároku podľa osobitného predpisu bude upravená novým právoplatným rozhodnutím.\nIII. Správna žaloba\n5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe\nrozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné.\n6. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy neuviedli v rozhodnutí správne úvahy, ktorými sa riadili\npri posudzovaní dôkazov a tiež aj že prekročili medze správnej úvahy, keď ich tvrdenia nevychádzali\nzo zisteného skutkového stavu. Uvedené naviazal žalobca na podkladové rozhodnutia. Podľa žalobcu\nexistencia tovaru a jeho preprava do Maďarska bola preukázaná a nepoprel to ani správca dane. Správca\ndane len rozporoval a neuznával miesto dodania, keďže bolo iné ako sídlo odberateľa. To je však bežnou\nobchodnou praxou. Námietku správcu dane, prečo maďarskí koneční odberatelia neodoberali priamo od\nžalobcu, boli čisto špekulatívne a presahujú hranicu správnej úvahy. Žalobcovi nie je známe, prečo ho\nmaďarskí odberatelia priamo neoslovili. Zároveň za nezmyselné označil tvrdenia správcu dane, že bola\nspochybnená samotná existencia deklarovaného platiteľa/odberateľa. Jeho existencia bola objektívne\npreukázaná a nespochybniteľná. K tvrdeniam správcu dane, že sa žalobca ocitol v kolotoči zdaniteľných\nobchodov, ktorý zneužíval práva poskytované zásadou neutrality DPH, uviedol, že nemal vedomosť\no žiadnom daňovom podvode a ani o ňom nemal ako vedieť. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva\nžalobcovi povinnosť, aby objednaný tovar odovzdal priamo kupujúcemu do jeho vlastných skladových\npriestorov.\n7. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozsudkom č. k. 5S/188/2018-162 z 29. marca 2022 boli zrušené\npodkladové rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplynulo, že dôvodom zrušenia\ntýchto podkladových rozhodnutí bolo, že správca dane dospel k skutkovému záveru, ktorý bol odlišný od\nskutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, a preto bolo podkladové rozhodnutie správcu\ndane založené na nesprávne zistenom skutkovom stave.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo 6. októbra 2022, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na\nvyjadrenie k žalobe (žiadosti bolo vyhovené) z dôvodu vydania rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5S/188/2018. Zároveň uviedol že vplyv rozsudku na vec spočíva v tom, že vo veci bude vydané\nnové podkladové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o pokute, pričom preto podľa § 155 ods. 14 daňového\nporiadku bude žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené.\n9. Následne na to sa žalovaný vyjadril k veci aj v podaní z 9. decembra 2022 (ďalej len „vyjadrenie“),\nkde navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zhrnul skutkový stav, ktorý viedol k vydaniu podkladových\nrozhodnutí, ako aj k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že inak ako vydať rozhodnutie\no pokute (vzhľadom na skutkový stav) nemohol, keďže zistil, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet,\nktorý správca dane vyhodnotil inak. Žalobca v žalobe hodnotil skutočnosti viažuce sa na podkladové\nrozhodnutia. S poukazom na § 155 ods. 14 daňového priadku uviedol, že pokiaľ by došlo k úprave sumy\npokuty, ktorá vyvstala z ďalšieho konania po rozsudku Krajského súdu v Bratislave, alebo k jej zrušeniu\na správca dane by vydal nové rozhodnutie, tak žalobou napadnuté rozhodnutia by boli zrušené; pokiaľ\nk tejto skutočnosti nedošlo, ostáva naďalej v platnosti žalobou napadnuté rozhodnutie. Napokon uviedol,\nže správca dane neznížil len uplatnený nárok podľa osobitného predpisu (zákon o DPH), ale daňovou\nkontrolou zistil, že žalobca uplatnil nárok na nadmerný odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak\n\nmal zaň vykázať vlastnú daňovú povinnosť na DPH. Správca dane preto uložil pokutu správne podľa §\n155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku.\n10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 22. decembra 2022 (replika), v ktorom\nzdôraznil, že podkladové rozhodnutia boli súdom zrušené ako nezákonné, a preto nie je naplnená\nobjektívna stránka správneho deliktu predpokladaná v § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktorá\nje založená na existencii právoplatných podkladových rozhodnutí. Keďže podkladové rozhodnutia boli\nzrušené, neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by určovalo, že žalobca si za predmetné zdaňovacie\nobdobie uplatnil nárok na odpočet DPH v nesprávnej výške, a teda že by naplnil objektívnu stránku\nskutkovej podstaty správneho deliktu. Navyše, žalovaný svoje rozhodnutie vydal v čase, kedy už\npodkladové rozhodnutia boli správnym súdom zrušené ako nezákonné. Napadnuté rozhodnutia preto\nstratili svoj podklad a samé o sebe nemôžu právne obstáť, sú nezákonné. Neobstojí ani poukaz\nžalovaného na § 155 ods. 13 daňového poriadku, keďže nedošlo k žiadnej úprave rozdielu dane ani\nsumy nároku podľa osobitného predpisu, a teda nie je splnený predpoklad postupu podľa daného\nustanovenia. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že by bránilo daňovému subjektu dovolávať\nsa nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a jeho zrušenia postupom podľa SSP (zákon č.\n162/2015 Z. z.), ani že by bol daňový subjekt povinný vyčkávať na nové rozhodnutie vo veci určenia\nrozdielu na dani alebo úprave sumy nároku podľa osobitného predpisu, ale treba ho vykladať striktne\ngramaticky ako povinnosť správnych orgánov, ak dôjde k úprave sumy rozdielu dane alebo nároku podľa\nosobitného predpisu, pričom by existovalo aj právoplatné rozhodnutie o pokute vychádzajúce z tejto\nsumy pred ich úpravou, zmeniť alebo zrušiť z úradnej povinnosti (teda aj bez toho, aby sa zmeny,\nzrušenia domáhal daňový subjekt v správnom konaní alebo súdnom konaní) aj rozhodnutia o pokute.\n11. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n12. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n13. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n14. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si\nnárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa\nosobitných predpisov.\n15. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej\nsa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej\ndaňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní\nalebo v dodatočnom daňovom priznaní.\n16. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške\nrovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo\nvýške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou\nuvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).\n17. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 a\n\npri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky platná v deň podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.\n18. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu\ndane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci\npokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.\n19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\nVI. Nariadenie pojednávania\n20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon č. 151/2022 Z. z.) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju\nčinnosť 1. júna 2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon\nsúdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre\na Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/175/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy\na v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným\nvýberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená\npod sp. zn. BA-6S/175/2022. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026\nzastupovala členku senátu 9S JUDr. Petru Šuttovú, LL.M., členka senátu 2S JUDr. Zuzana Široká.\n21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n22. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní 4. septembra\n2026, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich\npredchádzajúcich písomných vyjadrení, a rozsudok verejne vyhlásil 18. septembra 2026, pretože boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Premetom právneho posúdenia vo veci samej zo strany správneho súdu bolo v medziach žalobných\nbodov preskúmať, či:\n- si žalovaný zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a teda či vo veci náležite\nzistil skutkový stav,\n- žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi\npredpismi,\n- bol v súlade s právnymi predpismi postup, ktorý viedol k vydaniu napadnutých rozhodnutí,\n- boli alebo neboli naplnené predpoklady na postup súdu podľa § 195 SSP.\nK prieskumu podľa § 195 SSP\n24. Na úvod správny súd konštatuje, že vo veciach správneho trestania môže nad rozsah a dôvody\nžaloby ísť len v prípade podmienok vymedzených v § 195 SSP; primárne preto súd posudzuje žalobu\nv kontexte jej obsahu, pričom ak nie je naplnený § 195 SSP, tak je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby samotnej (§ 134 ods. 1 SSP). Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy považuje\nsprávny súd za dostatočné a majúce oporu v administratívnom spise s tým, že žalobca v žalobe\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia vyvracali. V prejednávanom prípade nedošlo k\nvzniku otázky zániku zodpovednosti za správny delikt, správny súd rovnako tak neidentifikoval dôvody na\naplikáciu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa\nTrestného zákona. Uložená sankcia (druh a výška) nevybočila z rozsahu povolenej správnej úvahy. Z\ndaného dôvodu preto správny súd v súdenej veci neidentifikoval dôvody na postup podľa § 195 SSP.\nVšeobecné východiská prieskumu rozhodnutia o pokute za uplatnenie nadmerného odpočtu\n\n25. Správny súd uvádza, že zákonnosť pokuty sa posudzuje podľa stavu existujúceho v čase\nrozhodovania orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). V prípade, ak v čase, keď správca dane,\nžalovaný aj správny súd rozhodujú o pokute, a existuje právoplatné rozhodnutie vo vyrubovacom konaní,\nktoré vyrubilo rozdiel dane, tak potom rozhodnutie o pokute nie je predčasné a samé o sebe len preto\nnezákonné.\n26. Samotné napadnutie vyrubovacieho rozhodnutia žalobou rovnako tak nebráni uloženiu pokuty.\nSkutočnosť, že daňový subjekt podal správnu žalobu proti vyrubovaciemu rozhodnutiu, automaticky\nneznamená, že správca dane musí čakať na výsledok súdneho konania a nesmie uložiť pokutu.\nPrávoplatné správne rozhodnutia sú vykonateľné a použiteľné ako podklad dovtedy, kým nie sú zrušené.\n27. Neskoršie zrušenie vyrubovacích rozhodnutí po podaní správnej žaloby samo osebe nespochybňuje\nzákonnosť už vydaného rozsudku o pokute. Za rozhodujúcu treba označiť zmenu samotnej sumy\nrozdielu dane, nie samotné zrušenie vyrubovacieho rozhodnutia. Rozhodnutie o pokute sa nemení\nautomaticky preto, že bolo zrušené vyrubovacie rozhodnutie, ale rozhodujúce je, či sa novým\nprávoplatným rozhodnutím zmení samotná suma rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty.\nAk preto síce pôvodné vyrubovacie rozhodnutie bolo zrušené, ale v novom konaní bol opätovne určený\nrovnaký rozdiel dane, tak výpočtový základ pokuty zostal nezmenený. Daňový poriadok poskytuje\nochranu pre prípad neskoršej zmeny daňového základu a ak by sa v budúcnosti právoplatne zmenila\nvýška rozdielu dane, správca dane je podľa § 155 ods. 14 Daňového poriadku povinný ex offo pokutu\nupraviť alebo ju zrušiť. Daňový subjekt teda nie je bez ochrany a nemôže nastať situácia, že by pokuta\nzostala navždy viazaná na nesprávny základ dane. Ak by zrušenie rozhodnutia o pokute neviedlo k\ninému výsledku, ale iba k opakovaniu konania s rovnakým záverom, išlo by o nežiaduci formalizmus.\nTakýto prístup je v judikatúre dlhodobo odmietaný.\n28. Stručne povedané, pokuta za neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet DPH je uložená zákonne,\nak v čase rozhodovania existuje právoplatné vyrubovacie rozhodnutie určujúce rozdiel dane; ani\nneskoršie zrušenie tohto rozhodnutia správnym súdom neodôvodňuje zrušenie pokuty, pokiaľ sa\nnásledne nezmení samotná výška rozdielu dane.\n29. Uvedené má svoju oporu aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR, podľa ktorého:\n„Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku potom kasačný súd nemôže v\ntomto konaní - v súvislosti s prieskumom napadnutého rozsudku krajského súdu vo veci uloženej pokuty\n- ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozsudku, resp. žalobou napadnutých rozhodnutí vnímať to, že\ndodatočne došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného a správcu dane vydaných v pôvodnom vyrubovacom\nkonaní. Táto zmena v právnych a skutkových okolnostiach veci zároveň nemôže byť spätne vnímaná\nako dôvod na prerušenie súdneho konania (ktorého sa žalobca domáhal v konaní pred krajským súdom),\nktorý by tu už existoval v minulosti, resp. ako dôvod, na základe ktorého mal krajský súd napadnutým\nrozsudkom zrušiť rozhodnutia správnych orgánov o uloženej pokute (z dôvodu, že táto bola uložená\npredčasne - ako to tvrdil žalovaný)“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/9/2024 z 22.\njanuára 2025).\nAplikácia na prejednávaný prípad\n30. Ako vyplynulo zo všeobecných východísk prieskumu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 154 ods.\n1 písm. g) daňového poriadku, t. j. pokuty za uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia\nako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona o DPH, tak základným referenčným\nrámcom prieskumu vo vzťahu k času prieskumu je § 135 ods. 1 SSP. Podľa daného ustanovenia je\nrozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n31. V prejednávanej právnej veci uplatnil žalobca žalobnú námietku, ktorou upriamoval pozornosť\nna fakt, že rozhodnutím krajského súdu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (rozhodnutí\no neoprávnenom nadmernom odpočte). Samotné podanie správnej žaloby pritom ex lege nemá\nautomaticky za následok odkladný účinok vo vzťahu k uloženej pokute (a súdom nebol ani priznaný)\na dôvodom na zrušenie rozhodnutia o pokute nie je ani situácia, keď po podaní správnej žaloby voči\npokute dôjde k zrušeniu podkladových rozhodnutí.\n32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobných bodov a z administratívneho spisu správny súd dospel\nk záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a to z nasledujúcich dôvodov:\n\ni) orgány finančnej správy o pokute rozhodovali (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia: 6. júna\n2022) v čase, keď bolo právoplatne ustálené (právoplatnosť podkladového rozhodnutia žalovaného: 5.\nseptembra 2018), že rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 bol v sume 245.784,- eur\na na tomto základe uložili žalobcovi za predmetný delikt pokutu vo výške 24.478,40 eur (10 % zo sumy\n245.784,- eur), čo je predmetom tohto konania; prvostupňové a napadnuté rozhodnutie preto nemožno\npovažovať za predčasné;\nii) žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal 6. júna 2022 (v rovnaký deň nadobudlo aj právoplatnosť),\npričom krajský súd 29. marca 2022 vyhlásil rozsudok č. k. 5S/188/2018-162, ktorým zrušil podkladové\nrozhodnutia. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený\n1. júna 2022 a žalovanému 31. mája 2022, pričom právoplatnosť nadobudol až 2. júla 2022. V čase\nrozhodovania žalovaného tak ešte nenadobudol rozsudok krajského súdu právoplatnosť (záväznosť);\nsprávny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na už uvádzaný § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na\nrozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu\nverejnej správy s tým, že v tomto čase bola suma rozdielu právoplatne ustálená vo výške 245.784,eur, a teda bola správne určená aj výška pokuty 24.478,40 eur; k právoplatnej zmene podkladových\nrozhodnutí došlo až neskôr v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu;\niii) zároveň správny súd uvádza, že ani po vrátení veci orgánom finančnej správy zo strany krajského\nsúdu nebol žalobcovi na DPH určený za zdaňovacie obdobie január 2012 iný rozdiel na dani, ako to bolo\nskôr. Správny súd dopytom zo 16. júla 2026 žiadal žalovaného o informáciu, či už došlo k právoplatnému\nskončeniu konania vo veci (vyrubovacie konanie) vrátenej krajským súdom. V odpovedi žalovaného z 28.\njúla 2026 bolo konštatované, že vo veci boli vydané rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi opätovne určený\nrozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 245.784,- eur, t. j. v nezmennej výške,\nčo znamená, že nedošlo ani k zmene v sume, ktorá tvorí výpočtový základ pre určenie pokuty (10% zo\nsumy 245.784,- eur = pokuta v sume 24.478,40 eur), a teda v čase rozhodovania správneho súdu v tejto\nveci už existovalo nové rozhodnutie, ktoré rovnako určovalo rozdiel žalobcu na jeho daňovej povinnosti\n(DPH) za mesiac január 2012 v sume 245.784,- eur (rovnako ako skoršie rozhodnutia vo veci).\n33. V kombinácii faktorov uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku, preto dospel\nsprávny súd k záveru, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane o predmetnej\npokute by za všetkých vyššie uvedených okolností vykazovalo aj určitú mieru formalizmu, ktorá je\nv podmienkach správneho súdnictva Slovenskej republiky dlhodobo odmietaná – k tomu pozri napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002 „[...] Rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. [...]“), pričom potrebu odmietnutia tohto prístupu podčiarkuje\nv podmienkach súdenej veci aj existencia osobitného právneho nástroja (§ 155 ods. 14 daňového\nporiadku), prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť zmenu rozhodnutia o pokute, ak sa dodatočne/\nneskôr, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o pokute – nanovo právoplatne ustáli výška rozdielu na DPH v\ninej sume, ako bola ustálená v čase pôvodného rozhodovania o nej. V tomto kontexte je pritom zároveň\nz ústavnoprávneho hľadiska potrebné zdôrazniť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje\nprávny nástroj na zmenu výšky uloženej pokuty, ktorá sa na žalobcu bez ďalšieho vzťahuje (keďže\nsa uplatňuje ex offo), ak sa kedykoľvek dodatočne (pod vplyvom súdnych, príp. iných prieskumov)\ndefinitívne ustáli suma rozdielu dane (ako výpočtového základu pre určenie pokuty) na inej sumy, ako je\ntá, z ktorej správne orgány pôvodne vychádzali pri určení pokuty (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).\n34. Žalobca v žalobe napokon uplatnil aj žalobný bod, podľa ktorého sa žalovaný „vôbec žiadnym\nspôsobom nezaoberal a nevysporiadal s dôvodmi odvolania žalobcu uvedenými vyššie (zhrnutie\nskutkového stavu pred podaním žaloby – pozn. správny súd) a vo vzťahu k týmto neuviedol žiadne\nsprávne úvahy“. Tento svoj žalobný bod však žalobca ďalej nedetailizoval, neuviedol, s ktorou\nskutočnosťou/ktorými skutočnosťami namietanými v odvolaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal, a preto nemôže na túto námietku správny súd ani kvalifikovane reagovať, resp. ju\npreskúmať (k tomu porovnaj najmä § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Nie je totiž úlohou správneho súdu, aby\nnahrádzal činnosť žalobcu a sám dohľadával, v čom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neúplné,\nnepresné a pod. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že ak tým žalobca mal na mysli, že skutková\nveta výroku prvostupňového rozhodnutia nie je preskúmateľná, tak správny súd dospel k záveru, že\npreskúmateľná je. Výrok uvádza (špecifikuje), kto spáchal správny delikt (žalobca), akým konaním\n(uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si\nmal právo uplatniť), kedy sa ho dopustil (zdaňovacie obdobie január 2012), aká skutkové podstata sa\ntým naplnila (§ 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku) a čo sa mu za to ukladá (pokuta 24.478,40 eur\n\ns odkazom na § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku). Predmetný žalobný bod preto správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodný.\nVIII. Záver\n35. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.\n2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}