Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/47/2026 0726100661 06. 10. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100661.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AST Group, s. r. o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 998, právne zastúpený: AKAIS, s. r. o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, P.O.BOX 3, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TT-OOP1-2026/057968-003 z 24. februára 2026, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z 11. mája 2026 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou z 11. mája 2026 podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TT-OOP1-2026/057968-003 z 24. februára 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ním podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, organizačného odboru (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-TT-OO-2025/077791-006 z 3. decembra 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový orgán ním žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) uložil pokutu 2.337,70 eur za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP pri motorovom vozidle RENAULT TRUCKS MAGNUM 520, 18T, EČV TT492IA, v čase od 3. decembra 2022 do 29. augusta 2023. Žalobným petitom sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a priznania náhrady trov konania. 2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd uznesením „odložil vykonateľnosť“ napadnutého rozhodnutia až do právoplatného skončenia súdneho konania. Návrh výslovne oprel o § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a o tvrdenie, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd ho preto podľa obsahu posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca ho odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a ďalších rozhodnutí uvádzaných v žalobe mu hrozí závažná ujma, finančná škoda, hrozba likvidácie a ukončenia podnikateľskej činnosti. Výkonom rozhodnutia by podľa neho mohlo dôjsť k závažnej ujme na majetku spoločnosti, ktorú by si v prípade úspechu v konaní vyčíslil ako škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a uplatnil by ju voči príslušným štátnym orgánom. Odložením vykonateľnosti sa podľa žalobcu ochránia jeho súčasné podnikateľské aktivity a zároveň sa môže predísť zbytočným škodám na štátnom majetku.
3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním z 8. septembra 2026, ktoré bolo správnemu súdu doručené spolu s administratívnymi spismi 11. septembra 2026. Uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú, pretože napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že súhlasí s priznaním odkladného účinku žaloby. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca vychádza zo zásady, podľa ktorej podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok (§ 184 SSP). Napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preto aj počas súdneho prieskumu vyvoláva právne účinky a až do jeho prípadného zrušenia sa naň hľadí ako na zákonné a vecne správne. Priznanie odkladného účinku je výnimkou z tejto zásady, ktorú možno uplatniť len pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobcovi musí v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hroziť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len „kvalifikovaná ujma“) a priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. 10. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že odkladný účinok správnej žaloby (§ 184 až § 189 SSP) má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a iných opatrení v civilnom sporovom a mimosporovom konaní (uznesenie sp. zn. II. ÚS 356/2024 z 28. augusta 2024, bod 14). Jeho podstatou je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, platného a právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018, cit podľa uznesenia sp. zn. I. ÚS 220/2025 z 27. marca 2025, bod 26). Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky doplnil, že odkladný účinok nie je samostatným procesným nárokom, ale len rozšírením účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené; neodkladné opatrenia na ochranu súkromných práv patria do právomoci civilných súdov (uznesenia sp. zn. 1SKomp/2/2021 a 1SKomp/4/2022). 11. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. V prejednávanej veci žalobca nevysvetlil, akú kvalifikovanú ujmu by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol
dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku odkazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ 12. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba kvalifikovanej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba tejto ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba kvalifikovanej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná ujma 13. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné (II. ÚS 356/2024, bod 10). Správny súd preto v tomto štádiu neposudzuje dôvodnosť žalobných bodov. Na rozdiel od § 185 písm. b) SSP, ktorý výslovne vyžaduje vážne pochybnosti o platnosti aktu Európskej únie, § 185 písm. a) SSP medzi podmienky nezaraďuje predbežné hodnotenie úspešnosti žaloby. Rozhodujúca je výlučne hrozba kvalifikovanej ujmy z okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. 14. Správny súd posúdil návrh žalobcu v medziach uvedených kritérií a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Následky, na ktoré žalobca poukazuje, svojim návrhom nijakým spôsobom nepreukázal, nepodložil žiadnym dôkazným prostriedkom, z ktorého by bolo možné osvedčiť, že by mu hrozila kvalifikovaná ujma z okamžitého výkonu alebo z iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia. Nesplnenie tejto podmienky vylučuje priznanie odkladného účinku. 15. Odkladný účinok môže pozastaviť len účinky napadnutého rozhodnutia (§ 186 ods. 1 SSP) a kvalifikovaná ujma musí hroziť práve z jeho okamžitého výkonu alebo z iných jeho právnych následkov, ako to vyžaduje § 185 písm. a) SSP. Predmetom tohto konania je napadnuté rozhodnutie, ktorým bola potvrdená pokuta 2.337,70 eur uložená žalobcovi za porušenie povinnosti pri jednom vozidle v jednom vymedzenom období. 16. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu 2.337,70 eur. Úbytok majetku o sumu pokuty je nevyhnutným následkom každého rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. Ak by postačoval na priznanie odkladného účinku, stala by sa výnimka podľa § 185 písm. a) SSP pri žalobách proti rozhodnutiam o pokutách pravidlom. Zaplatenie pokuty navyše nevytvára stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť. Ak by správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, plnenie poskytnuté na jeho základe by stratilo právny dôvod a právny poriadok poskytuje prostriedky na jeho vrátenie, ako aj na náhradu prípadnej ďalšej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Na tieto prostriedky poukázal sám žalobca, keď avizoval, že škodu si v prípade úspechu v konaní uplatní voči štátu, čo je jeho právom garantovaným právnym poriadkom a ktorého uplatnenie je v jeho dispozičnej moci. 17. Žalobca ďalej uviedol, že odkladný účinok môže predísť zbytočným škodám na štátnom majetku. Ide zjavne o náhradu škody, ktorú si žalobca v prípade úspechu v konaní uplatní voči štátu. Takáto zodpovednosť štátu by však nebola následkom okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ale jeho
prípadnej nezákonnosti, o ktorej správny súd rozhodne až vo veci samej. Riziko zodpovednosti štátu za škodu navyše sprevádza každé rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, a ani ono preto dôvod na priznanie odkladného účinku nezakladá. 18. Tvrdenia žalobcu v odôvodnení žaloby o sériovom sankcionovaní, o šikanóznom výkone verejnej moci, o neprimeranosti pokuty a o miernejšej praxi iných okresných úradov smerujú k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ide o žalobné body, ktorých dôvodnosť správny súd posúdi v rozhodnutí vo veci samej; v tomto štádiu ju neposudzuje. Tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia sama osebe kvalifikovanou ujmou nie je, inak by bolo potrebné priznať odkladný účinok každej správnej žalobe. 19. Na uvedenom závere nič nemení ani vyjadrenie žalovaného, že s priznaním odkladného účinku súhlasí. Podľa § 185 SSP rozhoduje správny súd o návrhu po vyjadrení žalovaného. Vyjadrenie žalovaného je tak procesným predpokladom rozhodnutia, nie jeho obsahovým kritériom. O odkladnom účinku rozhodujú zákonné podmienky podľa § 185 písm. a) SSP a ich posúdenie je zásadne vecou konajúceho správneho súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 132/2022 z 3. marca 2022, bod 9). Výnimku z pravidla podľa § 184 SSP zákon zveruje správnemu súdu, nie účastníkom konania, a jej predpoklady nemôže nahradiť ani súhlas žalovaného. Ani dispozičná zásada, ktorou je možnosť priznania odkladného účinku plne ovládaná, neznamená, že o ňom rozhodujú účastníci konania. Prejavuje sa v tom, že odkladný účinok možno priznať len na návrh žalobcu, nie v tom, že by ho mohol privodiť súhlas žalovaného. Súhlas žalovaného možno nanajvýš chápať ako jeho stanovisko, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s úlohami, ktoré ako orgán verejnej správy zabezpečuje. 20. Správny súd poukazuje na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. 21. Keďže vo veci neboli naplnené zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný a v súlade s § 188 SSP ich zamietol. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.