Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 20SaZ/4/2025 0725100981 16. 01. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C., toho času bytom D. XXX/X, D., právne zastúpený JUDr. Michal Štefuriak, advokát so sídlom Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771- 003 zo dňa 17.06.2025,, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného pasu: E. rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025, a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa 20.12.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa 20.12.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca ako štátny príslušník Ukrajinskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 404/2011 Z. z. alebo zákon o pobyte cudzincov) administratívne vyhostený na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobcovi bol tiež uvedeným rozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu jeden rok. Žalobcovi sa určila lehota na vycestovanie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že žalobca v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR, čím porušil zákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by bránili bezpečnému návratu a jeho odsunu. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 (ďalej aj len ako napadnuté rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu
k žalobcovým námietkam žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečil si relevantné podklady, ktoré správne vyhodnotil. Rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanoveného Správnym poriadkom a je riadne odôvodnené.
II. Žaloba, vyjadrenie žalovaného. 4. Žalobou zo dňa 07.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 07.07.2025, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 jeho zrušenia ako aj zrušenia rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda č.p.: PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa 20.12.2024 a priznania nároku na náhradu trov konania. 5. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný v rozpore s § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. ustanovila tlmočníka nezapísaného v zozname tlmočníkov bez toho aby na tom boli splnené zákonné podmienky. Ani jeden z tlmočníkov kontaktovaných žalobcom nebol žalovaným kontaktovaný. 6. Ďalej namietal, že žalovaný uprel žalobcovi právo na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 3 Správneho poriadku. 7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mal vedomosť že za skutok – falšovanie dokladov (aj v konaní o udelení prechodného pobytu) bolo začaté voči osobe F. G. trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Žalobca predmetný „falošný“ doklad videl prvýkrát až 20.12.2024, jeho správnosť nemohol rozpoznať ani správny orgán, predmetné doklady pre žalobcu zabezpečoval a správnemu orgánu ich predložil F. G.. 8. Žalobca je občanom Ukrajiny s udelenou dočasnou ochranou na území SR na základe zákona o azyle a vykonávacieho rozhodnutia rady (EÚ) 2022/382 z 04.03.2022. Žalobca má v prípade jeho vyhostenia do domovského štátu obavu o svoj život a zdravie. Bude nútený vykonávať brannú povinnosť, čo je v rozpore s jeho náboženskými zásadami a Ústavou Ukrajiny. Poukazoval na skutočnosť, že nie je možné ho vyhostiť do štátu, kde mu môže hroziť nebezpečenstvo na živote a zdraví. 9. Žalobca namietal, že v jeho prípade sú naplnené prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov. 10. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul odôvodniť prečo bol povinný uprednostniť verejný záujem pred záujmom súkromným . 11. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevyporiadal s otázkou súkromného a rodinného života žalobcu, keď celá jeho rodina žije na území SR (matka, a dvaja bratia, druhého rodiča nemá) V domovskom štáte nemá žalobca žiadnu rodinu ani zázemie. . 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zreprodukoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správny orgán predvolal žalobcu na deň 20.12.2024 v čase o 08:00 hod. Žalobca sa na tento deň a hodinu aj dostavil na správny orgán. Správny orgán z dôvodu hospodárnosti a časového hľadiska ustanovil za tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak pána H. F.. Žalobca v zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCP-BA8-152-010/2024AV zo dňa 20.12.2024 súhlasil s tým, aby mu prítomný p. H. F. tlmočil z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, a ďalej uviedol, že prítomnému tlmočníkovi rozumie, čo na znak svojho súhlasu aj vlastnoručne a bez nátlaku podpísal. Správny orgán zastáva názor, že ani oficiálny tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov a prekladateľov nemusí a ani neovláda právnu terminológiu. Takže tvrdenia, že žalobca bol neoficiálnym tlmočníkom, ktorému však rozumel a súhlasil s jeho tlmočením poškodený a obdržal ujmu sú ničím neopodstatnené a ničím nepodložené. V konaní o administratívnom vyhostení správny orgán podľa ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov dal možnosť žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteným podkladom získaných pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení. V zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCPBA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 sa žalobca jasne vyjadril, že nemá splnomocneného zástupcu, ktorý by ho mohol zastupovať, a ktorého by chcel prizvať ku konaniu o administratívnom vyhostení. Splnomocnený zástupca (I. J.) nebol prítomný pri spísaní zápisnice, ani pri konaní o administratívnom vyhostení, preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu orgánu považuje žalovaný za neopodstatnené a ničím nepodložené. Sú iba sprostredkované od žalobcu a preto môžu byť vo veľkej miere skreslené. Žalovaný zastáva názor, že celé konanie o administratívnom vyhostení bolo vedené podľa zákona o pobyte cudzincov. Zákon o pobyte cudzincov bol vydaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vydané rozhodnutie o administratívnom konaní
nemôže byť protizákonné a protiústavné. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi správny orgán neuprel žiadne práva, nakoľko mu dal možnosť vyjadriť sa k zistením podkladom, zabezpečil mu tlmočníka, ktorému rozumel, a s ktorým súhlasil, aby mu tlmočil z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a naopak. 13. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu je podpísaná žalobcom, čím sú potvrdené všetky pravdivé skutočnosti predkladané k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. To, že si žalobca pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky neskontroloval doklady od pána G. je len a len výlučne vec žalobcu, že dôveroval pánovi G.. To, či voči osobe F. G. bolo začaté trestné konanie, resp. či bolo vznesené aj obvinenie voči uvedenej osobe nie sú žalovanému známe. 14. Žalobca dňa 24.01.2024 podal na správnom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, ku ktorej doložil do konania všetky potrebné doklady k udeleniu tohto pobytu. Vlastnoručným podpisom tejto žiadosti žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov. V správnej žalobe sa uvádza, že žalobca mal počas pobytu bývať na adrese: K. XXXX/ XX, XXX XX L., čím predložil správnemu orgánu zavádzajúce údaje, nakoľko žalobca v zápisnici č.: PPZ-HCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 uviedol, že na Slovensku je nezamestnaný a býva u brata v Bratislave na Bajzovej ulici a ani neplánoval bývať inde. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ak nemal vedomosť o ubytovaní na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L. a do konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil tento doklad zavádzal správny orgán, nakoľko v zápisnici sa 18 vyjadril, že býval u brata v Bratislave, a na tom meniť nechcel nič. Žalovaný je toho názoru, že žalobca tým, že doložil do konania doklad zabezpečujúci ubytovania na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L., vedome zavádzal správny orgán na dosiahnutie svojho cieľa, a to zlegalizovanie si prechodného pobytu na účel podnikania, nakoľko na tejto adrese nikdy nebol, nepočul o nej a ani tam neplánoval bývať. 15. Žalovaný za neprípustné označil tvrdenie, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na správnom orgáne predložil „len“ svoj cestovný doklad a fotografiu. Všetky doklady potrebné k udelenie prechodného pobytu dokladá účastník konania, v tomto prípade to bol výlučne žalobca, nakoľko k udeleniu prechodného pobytu nepredložil žiadnu plnú moc na svoje zastupovanie. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: „žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme“. Žalobca správnemu orgánu predložil všetky náležitosti a doklady potrebné na podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a z uvedeného dôvodu mu žiadosť bola aj prijatá. Tým, že dňa 21.01.2024 bola žalobcovi prijatá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, začalo sa správne konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. V konaní správny orgán vlastným šetrením zistil, že žalobca do konania doložil falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, čo bol dôvod na administratívne vyhostenie žalobcu, nakoľko do konania podľa zákona o pobyte cudzincov doložil falošný alebo pozmenený doklad. To, že žalobca dňa 11.11.2024 zobral späť svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a konanie sa zastavilo podľa § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, nič nemení na fakte, že žalobca do konania doložil falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej republiky. Čo sa týka osoby F. G., správny orgán nemal vedomosť o jeho aktivitách v takom rozsahu. Žalobca nepredložil pri podávaní žiadosti žiadnu plnú moc na pána G., a pri podávaní žiadosti žalobca vyslovene súhlasil, aby osoba F. G. bola prítomná pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Správny orgán preto nemal potrebu zasiahnuť a vykázať osobu F. G. zo stránkového pracoviska 16. Žalobcovi bol dňa 10.05.2023 Slovenskou republikou poskytnutý štatút odídenca, nakoľko bol odídený z domovskej krajiny pre pretrvávajúci vojnový konflikt. Žalovaný považuje konanie žalobcu za neprípustné a nemorálne, nakoľko orgány Slovenskej republiky žalobcovi poskytli štatút odídenca a na margo toho žalobca na dosiahnutie svojho cieľa - zlegalizovanie si pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zavádzal orgány verejnej a štátnej moci tým, že do konania predložil falošný doklad. Čo sa týka vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny sa žalobca v zápisnici č.: PPZHCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 vyjadril, že do domovského štátu sa môže vrátiť, a že mu tam nehrozí žiadna ujma. Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Ukrajina nie je oficiálne v Slovenskej republike označená za „nebezpečnú“ krajinu, do ktorej by nebolo možné realizovať
administratívne vyhostenie osôb alebo odopretie vstupu. Máme za to, že existencia vojenského konfliktu na Ukrajine sama o sebe nie je vo všeobecnosti relevantnou prekážkou administratívneho vyhostenia štátnych príslušníkov na územie Ukrajiny. Policajný útvar by teda nemal ako prekážku administratívneho vyhostenia na C. označiť len samotnú skutočnosť, že na území Ukrajiny je vojenský konflikt. Uvedený záver sa vzťahuje na súčasný stav vojenského konfliktu, keďže nie celé územie Ukrajiny je z hľadiska vojenských útokov nebezpečné. Nie je vylúčené, že sa táto situácia môže zmeniť. Pokiaľ ide o postup policajných útvarov pri administratívnom vyhostení štátnych príslušníkov na Ukrajinu (posúdenie prekážok administratívneho vyhostenia) je potrebné zdôrazniť, že v prípade posúdenia prekážok administratívneho vyhostenia na C. nie je možné uplatňovať v každom prípade rovnaký postup. Administratívne vyhostenie na C. je možné (nie je dôvodný samotný vojenský konflikt považovať za prekážku administratívneho vyhostenia). V prípade žalobcu správny orgán zohľadnil všetky možné okolnosti administratívneho vyhostenia do domovskej krajiny a dospel k záveru, že žalobca svojím konaním zavádzal orgány verejnej a štátnej moci Slovenskej republiky, ktoré mu poskytli štatút odídenca pred vojnovým konfliktom v domovskej krajine. V tomto prípade správy orgán uprednostnil záujem verejný pred súkromným, nakoľko žalobca zavádzal orgány verejnej a štátnej moci a úlohou orgánov verejnej správy je chrániť verejnosť pred podobnými skutkami. 17. Žalobca sa v replike pridržal doterajšej argumentácie, pričom zdôraznil, že každý znalec a tlmočník musí zložiť odbornú skúšku a preukázať aj vedomosti v oblasti právnej úpravy. Poukázal na nespojiteľnosť úkonu vyjadrenia účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku s úkonom výsluchu účastníka. Postupom žalovaného došlo k porušeniu zásady legality konania správneho orgánu a zásada legality konania ostatných subjektov. Žalovaný nepopiera, že do konania doložila doklad osoba F. G., prekračujúc rámec správne úvahy však konštatuje že sa tak malo udiať s cieľom zavádzať správny orgán. Žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané zavádzanie správneho orgánu žalobcom. Žalovaný porušil pri vydaní rozhodnutia procesné práva žalobcu a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. III. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 23. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 24. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 25. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 27. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 28. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 30. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpis ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 31. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a)oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b)dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona. 32. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.. Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b)požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly 33. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 34. Podľa čl. 23 ods. 5 Ústavy SR „Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“ 35. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „návrat" je proces vrátenia sa štátneho príslušníka tretej krajiny – bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu alebo nútený návrat – do: - jeho krajiny pôvodu, alebo - krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými dohodami o readmisii alebo dohodami Spoločenstva o readmisii či inými dojednaniami, alebo - inej tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.“ 36. Podľa čl. 3 ods. 4 návratovej smernice „rozhodnutie o návrate" je správne alebo súdne rozhodnutie, alebo akt, ktorým sa ustanovuje alebo vyhlasuje, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na území neoprávnene a ktorým sa ukladá alebo ustanovuje povinnosť návratu.“
37. Podľa čl. 5 návratovej smernice „Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy: a) najlepšie záujmy dieťaťa, b) rodinný život, c) zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“ 38. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.“ 39. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.“ 40. Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.“ 41. Podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak viedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ 42. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov.“ 43. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.“ 44. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí. Policajný útvar určí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar je povinný v konaní o administratívnom vyhostení písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.“ 45. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ 46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ 47. Podľa § § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. 48. Podľa § § 15 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 49. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 50. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, postupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby [§ 134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP]. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 16.01.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu plnenia neodkladných služobných povinností, o odročenie pojednávania nežiadal. 51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. z dôvodu, že v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR, čím porušil zákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by bránili bezpečnému návratu a jeho odsunu. 52. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, z čoho celkom zrejme vyplýva záver, že žalovaný je nielen oprávnený ale aj povinný validovať nesprávne rozhodnutie a odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu. Zároveň však nie je v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného jeho odôvodnenie vnímať izolovane od odôvodnenia prvostupňového orgánu resp. preskúmavať odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu bez väzby na napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu. 53. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 24.01.2024 podal žalobca žiadosť o udelenie prechodného pobytu prílohou ktorej bolo aj čestné prehlásenie A. I. o poskytnutí ubytovania žalobcovi na adrese K. XX, XXX XX L. zo dňa 23.01.2024 s osvedčovacími pečiatkami Mesta Galanta, s tým že totožnosť A. I. mala byť overená podľa : 4PB4B989 a v osvedčovacej kniha zapísaná pod p.č. 224/24 dňa 23.01.2024 54. Na základe žiadosti o súčinnosť Mestský úrad Galanta, oddelenie všeobecnej a vnútornej správy dňa 13.08.2024 oznámil, že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 osvedčený na Mestskom úrade v Galanta a majú za to, že pečiatky, ktoré sú použité na dokumente nie sú originály. 55. Podaním zo dňa 07.11.2024 zobral žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania späť, na základe čoho bolo rozhodnutím zo dňa 11.11.2024 konanie o návrhu žalobcu vo veci udelenia prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zastavené.
56. Predvolaním zo dňa 11.12.2024 bol žalobca prvostupňovým orgánom predvolaný na 20.12.2024 o 8.00 hod za účelom podania vysvetlenia vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SVK 57. Z úradného záznamu zo dná 20.12.2024 vyplýva, že žalobca sa o 8.00 hod dostavil na pracovisko OCP PZ Dunajská Streda, nakoľko počas konania o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania doložil do svojej žiadosti falošný – obligatórny doklad o poskytnutí ubytovania s falošnou overovacou pečiatkou matriky mesta Galanta. Po oboznámení žalobcu s uvedeným skutkom bol podľa § 79 zákona o pobyte cudzincov predvedený na OCP PZ Dunajská streda na vykonávanie ďalších úkonov v konaní o administratívnom vyhostení. 58. Z úradného záznamu o predvedení cudzinca zo dňa 20.12.2024 vyplýva, že žalobca bola 20.12.2024 o 8:15 hod predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na prvostupňový orgán a bola vykonaná jeho prehliadka . 59. Žalobcovi bolo poskytnuté poučenie osoby podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov čo potvrdil podpisom o 8:15 hod (písomné znenie mu bolo tlmočené H. F.) 60. Dňa 20.12.2024 o 8.20 hod bola vykonaná prehliadka žalobcu podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov a zároveň došlo k jeho umiestneniu do určeného priestoru, kde podľa výkazu kontrol bola vykonaná vizuálna kontrola ( o 9.00, 10.00.,11.00,12.00.,13.00 hod) a vizuálna kontrola so stravou o 14.00. hod, s tým že žalobca bol o 14:15 hod prepustený. 61. Opatrením zo dňa 20.12.2024 č. PPz-HCP-BA8-152-005/2024-AV prvostupňový orgán ustanovil M. – H. F. za účelom tlmočenia z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak v konaní o administratívnom vyhostení podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. Ktorý následne zložil sľub tlmočníka podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. a bol poučený podľa § 11 ods. 1, § 21, § 13, § 22 zákona č. 382/2004 Z.z. čo potvrdil svojím podpisom. 62. Žalobca bol poučený o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so spracovaním údajov v informačných systémoch MV SR, o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM a o práva a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom konaní ako aj o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci, poučenia mu boli tlmočené H. F.. 63. Dňa 20.12.2024 o 9:30 hod prvostupňový orgán spísal so žalobcom zápisnicu o podaní vyjadrenia (podľa § 22 ods. 1 SP) týkajúce sa konania vo veci administratívneho vyhostenia , priebeh vyjadrenia bol žalobcovi tlmočený H. F.. 64. V zápisnici o podaní vyjadrenia sa uvádza, že žalobca o vybavenie dokumentov k žiadosti o povolenie pobytu požiadal H. G., po ktorej smrti vybavoval potrebné dokumenty jej syn F. G.. Komunikovali cez Viber, ktorý mu volal týždeň pred podaním žiadosti že 24.01.2024 má prísť na cudzineckú políciu podať žiadosť. Doklady ani nevidel, G. mu povedal, že všetko je vybavené. Polovicu dohodnutej sumy (1000 eur) mu odovzdal pri podaní žiadosti druhú polovicu mu mal odovzdať až po jej schválení. 65. V zápisnici sa ďalej uvádza, že žalobca prítomnému tlmočníkovi rozumie a súhlasí aby mu tlmočil. Na otázku či si je žalobca vedomý, že do konania predložil falošný doklad o zabezpečovaní ubytovania, uviedol, že o tom nemal vedomosť, všetky potrebné doklady vybavoval F. G., ktorého o to požiadal. Dokumenty ani nevidel. F. G. opísal ako 28 ročného muža, občana SR. 66. Na otázku či sa vyhostenie dotkne závažným spôsobom jeho rodinného a súkromného života uviedol že má brata N. B. u ktorého býva. 67. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový orgán ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom vyhostení je zaprotokolované že mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a žalobcu použil o jeho práve podľa § 33 Správneho poriadku ako aj
podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie sa k priebehu konania, doplnenie zápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov. 68. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemám viac čo dodať a súhlasím s obsahom zápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú podpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka. 69. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie ktorého písomné vyhotovenie žalobcovi dňa 20.12.2024 o 14:15 hod doručil do vlastných rúk. 70. Dňa 13.01.2025 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo dňa 15.01.2025 odstúpené žalovanému, o ktorom dňa 17.06.2025 žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 71. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu , že mu v rámci správneho konania nebol zákonným spôsobom ustanovený tlmočník a dospel k záver, že došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, pretože mu nebol v rámci správneho konania ustanovený tlmočník v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., a v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 15 ods. 2 tohto zákona, pretože tento je možný len za stavu, že v príslušnom odbore nie je zapísaná žiadna osoba, alebo že osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán realizoval nejaké neúspešné pokusy o kontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevyplýva z tohto spisu ani žiaden úradný záznam, že by ten ktorý tlmočník nemohol požadovaný úkon vykonať. ( k rozhodnému dátumu 20.12.2024 bolo podľa internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti pre jazyk ukrajinský len v Bratislavskom kraji zapísaných 5 aktívnych tlmočníkov. Pokiaľ bol žalobca predvolaný hoc aj „za účelom podania vysvetlenia vo veci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SVK“, mal mu správny orgán vo veci ustanoviť tlmočníka, resp. postupovať v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, nakoľko medzi základné práva patrí aj právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní a takisto právo každého, kto vyhlási, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa vedie konanie, na tlmočníka (článok 37 odsek 3 a odsek 4 listiny základných práv a slobôd, článok 47 odsek 3 a odsek 4 Ústavy SR). Za tohto stavu preto možno konštatovať, že postupom správneho orgánu bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom. Znamená to, že pokiaľ žalobca bol vypočutý(podával vyjadrenie) pred správnym orgánom, tak mal mu byť za tejto situácie ustanovený tlmočník, resp. správny orgán mal postupovať v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch a až v prípade, že by neboli splnené podmienky podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, tak až potom mohol správny orgán postupovať podľa § 15 ods. 2 a za tlmočníka ustanoviť osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov a tlmočníkov. Uvedené ustanovenia nie sú samoúčelné, a ustanovenie ad hoc tlmočníka prichádza do úvahy iba pri naplnení podmienok v § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch. 72. Prvostupňový orgán ďalej pochybil, pokiaľ žalobcovi, nedoručil upovedomenie o tom, že voči žalobcovi bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení. Vzhľadom k tomu, že sa začatím správneho konania spája niekoľko významných právnych skutočností, tak malo by byť písomné, t. j. nemalo byť zo strany správneho orgánu realizované na záver podávania vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku (podľa zápisnice mal žalobca dokonca podávať vyjadrenie vo veci administratívneho vyhostenia). Za tohto stavu možno konštatovať, že v prípade žalobcu boli porušené jeho procesné práva, nakoľko nebol zo strany správneho orgánu dodržaný postup uvedený v § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 73. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový orgán nedostatočným spôsobom ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom vyhostení je zaprotokolované že mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a žalobcu poučil o jeho práve podľa § 33 Správneho poriadku ako aj podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie sa k priebehu konania, doplnenie zápisnice, predloženie nových skutočností a dôkazov.
74. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemá viac čo dodať a súhlasí s obsahom zápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú podpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka. 75. Z naznačeného postupu prvostupňového orgánu podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva že došlo aj k porušeniu § 33 Správneho poriadku resp. § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého musí dať správny orgán účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Podľa § 60a Spr. por. sa toto ustanovenie vzťahuje aj na konanie o odvolaní, čo znamená, že aj odvolací orgán musí postupovať podľa tohto ustanovenia (porov. podobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 Stk 1/2021). Pochopiteľne, nemusí tak robiť, ak túto možnosť dal účastníkovi už prvostupňový orgán. V prerokúvanej veci však bola podľa obsahu spisu zápisnica o podaní vyjadrenia, ktorá tvorila podklad ako prvostupňového tak aj napadnutého rozhodnutia spísaná až potom ako bol žalobcovi prvostupňovým orgánom predložený spisový materiál, ktorý mal tvoriť podklad pre vydanie rozhodnutia s tým, aby sa žalobca k nemu vyjadril. Zápisnica o podaní vyjadrenia sa súčasťou spisu mohla stať až po jej spísaní a podpísaní prítomnými osobami, pričom z jej obsahu je zrejmé, že táto mala byť na záver ad hoc tlmočníkom žalobcovi pretlmočená. Z jej obsahu nie je možné dôjsť k záveru (súd to pokladá za nemožné), že zápisnica by bola žalobcovi predložená na vyjadrenie ešte pred jej vyhotovením . Táto zápisnica tak bola vyhotovené a založená do spisu až potom ako bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia , v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k nej pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní uvedenú vadu neodstránil, žalovaného k vyjadreniu k predmetnej zápisnici o poskytnutí vyjadrenia nevyzval, a teda mu takéto vyjadrenie neumožnil, čím mu znemožnil reagovať k jej obsahu v odvolacom konaní, pričom na nedostatočnú výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ho žalobca upozorňoval už v podanom odvolaní. 76. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že splnomocnený zástupca žalobcu nebol prítomný pri spísaní zápisnice preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu orgánu považuje za neopodstatnené a ničím nepodložené., keďže sú iba sprostredkované od žalobcu a preto môžu byť vo veľkej miere skreslené. Uvedená námietka žalovaného len podčiarkuje dôležitosť oboznámenia sa účastníka konania so všetkými podkladmi rozhodnutia žalovaného. Je plne v súlade so správnym poriadkom a zákonom o pobyte cudzincov požadovať aby sa aj účastník ktorý podávala vyjadrenie do zápisnice mal právo oboznámiť s písomným vyhotovením takejto zápisnice ešte pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prípadne odvolacieho orgánu. Ak mu správny orgán takýto priestor nevytvorí, hoci mu takéto právo s ust. § 120 ods. 7 resp 33 ods. 2 vyplýva, vytvára tým priestor pre ako sám tvrdí „nepodložené“ a „skreslené“ tvrdenia účastníka konania. 77. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní o udelení prechodného pobytu predložil žalovanému, čestné prehlásenia A. I. zo dňa 23.01.2024 o tom že poskytne žalobcovi ubytovanie, v nehnuteľnosti ktorej je vlastníkom na adrese K. XX, L.. Predmetné čestné prehlásenie je opatrené osvedčovacou pečiatkou Mesta Galanta o tom, že podpis na listine urobil A. I.. Mestský úrad Galanta – oddelenie všeobecnej a vnútornej správy Galanta na základe dožiadania žalovaného oznámil dňa 13.08.2024 žalovanému že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade v Galante osvedčený. Majú za to, že pečiatku ,ktoré sú použité na dokumente nie sú originály. Žalobca pri vyjadrení dňa 20.12.2024 uviedol, že kompletné vybavovanie jeho žiadosti prevzal F. G., ktorý mu oznámil, že dňa 24.01.2024 sa má dostaviť na cudzineckú políciu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Doklady nikdy nevidel, nakoľko F. G. mu oznámil že je všetko vybavené. Za vybavenie prechodného pobytu mu mal zaplatiť vyše 1000 Eur. Na základe uvedeného, žalovaný dospel k záveru, že žalobca v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR. 78. K uvedeným záverom žalovaného správny súd uvádza, že tento sa svojím postupom dopustil, nielen nedostatočné zistenia skutkového stavu, keď nedostatočne skúmal otázku „falošnosti“ dokladu o ubytovaní, nevypočul A. I., F. G. a ani nezisťoval aké dôvody viedli Mestský úrad Galanta k záveru o neoriginálnosti pečiatok na doklade o ubytovaní. Súčasne je záver žalovaného vo vzťahu k falošnosti dokladu o ubytovaní nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 79. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že v predmetnej veci dospel k záveru o „falošnosti“ dokladu o ubytovaní len na základe oznámia Mestského úradu Galanta že pečiatky použité na dokumente nie sú originály a podpis A. I. dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade Galanta nebol osvedčený, bez akékoľvek vysvetlenia resp. odôvodnenia z čoho k takýmto záverom
Mestský úrad Galanta dospel. Žalovaný predmetný doklad o ubytovaní nepodrobil žiadnemu ďalšiemu skúmaniu a to či už z hľadiska formy alebo obsahu. V plnom rozsahu sa spoľahol na konštatovanie Mestského úradu Galanta, že pečiatky na predmetnom doklade nie sú originály, čo automaticky preniesol do záveru, že predložený doklad je „falošný“ pričom uvedené konštatovanie nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. V tomto smere žalovaný vôbec neskúmal skutočnosť, či je podpis na doklade o ubytovaní skutočne patrí A. I. alebo nie, či A. I. prejavil vôľu poskytnúť ubytovanie žalobcovi alebo nie, či bol predstieraný, pozmenený, falšovaný len samotný úkon overenia podpisu (overovacia pečiatka) alebo aj podpis samotný. Žalovaný sa taktiež vôbec nezaoberal postavením a konaním F. G. ako osoby, ktorá pre žalobcu doklady zabezpečovala za dojednanú odmenu, pričom so žalobcom sa dostavil na prvostupňový orgán aj pri podávaní žiadosti o pobyt. V tomto smere vôbec nepreveril skutočnosť, či je voči osobe F. G. vedené trestné stíhanie prípadne vznesené obvinenie, či sa toto trestné stíhanie týka aj dotknutého dokladu o zabezpečení ubytovania. 80. Správny súd vychádza zo záveru, že žalovaný jednoznačne a bez vysvetlenia v napadnutom rozhodnutí konštatuje že žalobca predložil doklad falošný a nie doklad pozmenený, bez toho aby tento svoj záver akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k dokladu o ubytovaní predloženým žalobcom odôvodnil. V tomto smere je potrebné skonštatovať že falšovaním sa rozumie akékoľvek vyhotovovanie dokladov bez zákonného oprávnenia. Nie je pritom dôležité, či sa vyhotovujú pre seba alebo inú osobu, ani to aký technologický postup bol použitý. Dôležitý je cieľ tohto konania, a to, aby takéto falošné doklady vyzerali ako pravé. Na druhej strane pozmeňovaním sa rozumie vykonanie zmeny na pravých dokladoch, teda na dokladoch ktoré boli pôvodne vydané ako doklady so zákonom a na túto činnosť oprávnenými osobami. 81. Z odôvodnenia žalovaného vôbec nevyplývajú skutkové a právne dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobca mal predložiť doklad falošný a nie napríklad doklad pozmenený. Absentujú akékoľvek zistenia a dôvody prečo doklad predložený žalobcom bol falošný. Vôbec nie je zrejmé prečo pečiatky na predloženom doklade o ubytovaní nie sú originálmi, tak ako to skonštatoval Mestský úrad Galanta. Z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi (neoriginálnou) overovacou pečiatkou nachádzajúcou sa na doklade o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024 a originálnou overovacou pečiatkou. Z odpovede Mestského úradu Galanta taktiež nevyplýva či podpis A. I. nebol osvedčený na Mestskom úrade Galanta vôbec (teda nikdy) alebo len dňa 23.01.2024. Absentuje akékoľvek vyjadrenie A. I. k dokladu o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024 a overeniu jeho podpisu na Mestskom úrade Galanta. 82. Absencia uvedených zistení a k ním viažucich sa úvah správneho orgánu vedie správny súd k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným s ním spojenou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 83. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Pre začatie konania o administratívnom vyhostení je teda postačujúce preukázanie skutočnosti, že v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé údaje resp. predložil falošné doklady. Zákon nestanovuje ako predpoklad administratívneho vyhostenia právoplatné skončenie konania podľa zákona č. 404/2011 Z. z., v ktorom boli uvedené nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložené falošné alebo pozmenené doklady. 84. V predmetnej veci je žalobca štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý inicioval konanie podľa zákona č. 404/2011 Z. z. podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu a v rámci tohto konania predložil správnemu orgánu potvrdenie o ubytovaní, overovacie pečiatky nachádzajúce sa na nich označil Mestský úrad Galanta za neoriginálne. 85. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákon č. 404/2011 Z. z. upravuje možnosť, nie povinnosť vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenia predpokladov tam uvedených a je legitímnym očakávaním v právnom štáte, že takéto rozhodnutie nebude svojvoľné, arbitrárne, ale bude založené na riadne vykonanom dokazovaní a hodnotení vykonaných dôkazov a dostatočne odôvodnené. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť fakultatívne administratívne vyhostený z dôvodov v ňom uvedených. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný naznačeným spôsobom nepostupoval. 86. Policajný útvar môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade naplnenia zákonných predpokladov (dôvodov vyhostenia). Je teda na posúdení
príslušného správneho orgánu, či cieľ sledovaný uvedeným zákonným ustanovením je možné dosiahnuť, na základe individuálneho posúdenia okolností prípadu, práve administratívnym vyhostením. Svoje uváženie je správny orgán povinný vyjadriť v správnej úvahe obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení v medziach zákona a jasne vysvetliť, na základe akých úvah a záverov v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu. Správny súd podotýka, že napriek tomu, že je vecou štátu, za akých podmienok pripustí pobyt cudzincov na svojom území (cudzinec nemá nárok na pobyt na území Slovenskej republiky), voľnú úvahu ohľadom ukončenia pobytu cudzinca nie je možné realizovať arbitrárne, ale s rešpektom k základným ľudským právam a slobodám a nediskriminačne. Administratívne vyhostenie spojené so zákazom vstupu, v tomto prípade uloženom na dobu 1 roka, môže zásadným spôsobom zasiahnuť do života vyhosťovaného cudzinca vo faktickej aj právnej rovine (zásah do ľudských práv a slobôd). Je preto nevyhnutné vyvažovať protikladné záujmy štátu a cudzinca a ak v konkrétnom prípade preváži záujem na ochrane práv cudzinca, nie je možné cudzinca administratívne vyhostiť. 87. Správny orgán je povinný v konaní o administratívnom vyhostení aplikovať test proporcionality s poukazom na to, že v európskom kontexte je proporcionalita vyjadrená v niektorých ustanoveniach Dohovoru, konkrétne v čl. 8 až 11 Dohovoru, ktoré obsahujú nielen vymedzenie ľudských práv a slobôd, ale aj úpravu možného zásahu do týchto práv a slobôd, ktorý je podmienený proporcionalitou zásahu štátu. Vo všeobecnosti test proporcionality zahŕňa test legality (k obmedzeniu môže dôjsť len na základe zákona), test vhodnosti (obmedzenie práva a slobody musí sledovať právom aprobovaný cieľ) a test nevyhnutnosti (k obmedzeniu práva alebo slobody má dôjsť len v nevyhnutnej miere, nie väčšej, ako je potrebné na dosiahnutie sledovaného účelu). 88. Pri výkone testu proporcionality pre zásah do práv podľa čl. 8 Dohovoru je zvyčajne, popri požiadavke zákonnosti a sledovania legitímneho cieľa, kľúčový tretí prvok, a to nevyhnutnosť zásahu v podmienkach demokratickej spoločnosti. Štát teda musí nájsť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami štátu a cudzinca. Zároveň musí brať do úvahy skutočnosť, že v prípade administratívneho vyhostenia a prípadne aj uloženia zákazu vstupu, ide tiež o zásah do práv rodinných príslušníkov cudzinca, ktorí sa s ním nachádzajú v štáte, z ktorého má byť vyhostený, pričom je potrebné venovať zvláštnu pozornosť právam maloletých detí, u ktorých sa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa zdôrazňuje hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa. 89. Vo vzťahu k prejednávanej veci správny súd uvádza, že je nespochybniteľným právom štátu regulovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území. Podľa čl. 8 Dohovoru však môže dôjsť k obmedzeniu tohto práva a je potrebné vykonať test proporcionality podľa čl. 8 Dohovoru, ktorý je vyžadovaný aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď čl. 8 Dohovoru neobsahuje absolútne právo žiadnej kategórie cudzincov nebyť vyhostený, z judikatúry ESĽP vyplýva, že existujú okolnosti, za ktorých vyhostenie cudzinca vedie k porušeniu čl. 8 Dohovoru (rozsudok vo veci Üner proti Holandsku zo dňa 18.10.2006, sťažnosť č. 46410/99). V rozsudku vo veci Boultif proti Švajčiarsku zo dňa 02.08.2001, sťažnosť č. 54273/00, ESĽP špecifikoval kritériá, ktoré majú byť použité na posúdenie toho, či je opatrenie vyhostenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Správny súd dáva žalovanému uvedený postup do pozornosti (najmä body 49. a 50. odôvodnenia) s dôrazom na skutočnosť, že vo veci Boultif proti Švajčiarsku sa žiadateľ dopustil trestného činu, a napriek tomu ESĽP po vyhodnotení všetkých individuálnych okolností veci dospel k záveru, že žiadateľ predstavoval len pomerne obmedzené nebezpečenstvo pre verejný poriadok, a preto dospel k záveru, že zásah (vyhostenie žiadateľa) nebol primeraný sledovanému cieľu a konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru. O to viac je potrebné v prejednávanej veci odôvodniť, na základe akej úvahy dospel správny orgán k záveru, že konanie žalobcu, ktoré vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať porušenie právnych predpisov, avšak nie v intenzite konania, ktoré by bolo trestným činom, odôvodňuje administratívne vyhostenie žalobcu v súlade s čl. 8 Dohovoru. 90. Inak povedané, z úvahy a záverov správneho orgánu musí nepochybne vyplývať, že zásah do súkromnej sféry žalobcu (vrátane jeho rodinnej situácie), ktorý administratívne vyhostenie a uloženie zákazu vstupu nepochybne predstavuje, je primeraný sledovanému cieľu. Rozhodnutie musí byť presvedčivé v tom zmysle, že využitie tejto krajnej možnosti, t. j. pristúpenie k administratívnemu vyhosteniu a uloženiu zákazu vstupu, bolo vo veci nevyhnutné a má predovšetkým presvedčiť účastníka konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia tak, aby bolo naplnené
jedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť rozhodovania. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritériá nespĺňa. 91. Správny orgán by mal v zmysle odporúčaní - Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe a jeho dodatkom – Kódexom dobrej verejnej správy a Odporúčania R (80) 2 o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi, aj keď nezáväzných, postupovať tak, aby dodržal primeranú rovnováhu medzi stanoveným cieľom a akýmikoľvek negatívnymi účinkami, ktoré majú ich rozhodnutia na práva alebo záujmy súkromných osôb. Z uvedeného dôvodu by malo konanie správneho orgánu byť v súlade s princípom proporcionality. Nakoľko uvedené odporúčania neupravujú presný postup, ako by mal správny orgán postupovať pri jeho aplikácii, je potrebné postupovať tak, aby boli naplnené podmienky zásahu do určitého ľudského práva alebo slobody upraveného Dohovorom. 92. Povinnosť vždy zohľadniť v rámci administratívneho vyhostenia aj najlepší záujem maloletých detí a rodinný život cudzincov ukladá aj návratová smernica (bod 22. preambuly, čl. 5 písm. a) a b) návratovej smernice). 93. Žalobca nepopieral, že v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu bolo predložené potvrdenie o pobyte, ohľadom ktorého následne Mestský úrad Galanta tvrdil, že pečiatky na ňom nie sú originály a že daného dňa nedošlo k overeniu podpisu A. I. H. úrade Galanta. 94. Uvedené potvrdenie o zabezpečení ubytovania bolo zabezpečené prostredníctvom osoby F. G. a žalobca si nebol vedomý, že by do konania doložil falošný doklad o zabezpečení ubytovania. Žalovaný následne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu svojím podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov a k žiadosti doložil falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania , na základe ktorého nepriamo zavádzal správny orgán.. 95. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné s tvrdeniami žalobcu ohľadom zabezpečenia potvrdenia o ubytovaní treťou osobou vysporiadať aj pri rozhodovaní vo veci administratívneho vyhostenia v rámci posúdenia, či administratívne vyhostenie za takýchto okolností (pri riadnom zistení a odôvodnení predloženia falošného dokladu do konania) sleduje právom stanovený cieľ a či nedochádza k väčšiemu obmedzeniu práva dotknutej osoby ako je potrebné na dosiahnutie účelu obmedzenia práva. Zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd nenachádza úvahu žalovaného, či nie sú k dispozícii miernejšie zásahy do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol rovnaký cieľ. 96. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca za zabezpečenie dokladov k žiadosti o predĺženie pobytu vyplatil F. G. časť dojednanej odmeny. 97. Z postupu žalobcu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu, je zrejmé, že na podanej žiadosti o predlženie pobytu za účelom podnikania netrval, zobral ju spať a konanie bolo preto zastavené. Ani s uvedeným postupom žalobcu a predovšetkým výsledkom konania o pobyte a jeho dopad na žalobcu s tým spojenou nevyhnutnosťou uloženého zásahu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. 98. Správny súd zároveň dospel k záveru, že pri posudzovaní či zásah (vyhostenie žalobcu) nie je primeraný sledovanému cieľu bolo nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že na základe vykonávacích rozhodnutí rady (ÉÚ) bola v čase rozhodovania žalovaného ukrajinským štátnym príslušníkom udelená dočasná ochrana (opakovane predĺžená – naposledy do 4. marca 2026). 99. Správny súd dospel k záveru, že v konaní došlo k porušeniu práva účastníka správneho konania uvedeného v § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (resp. § 33 ods. 2 Správneho poriadku), ako aj v § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Výzva žalobcu na vyjadrenie sa k priebehu konania, doplnenie zápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov, vykonaná v priebehu vyhotovovania zápisnice o podávaní vyjadrenia zo dňa 20.12.2024 bola vykonaná predčasne Upovedomenie podľa § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. nie je možné jednorazovo realizovať v priebehu spisovania zápisnice o podávaní vyjadrenia, ktorá sa následne stane podkladom rozhodovania správneho orgánu, keďže v tomto momente podávania vyjadrenia nie je možné uvažovať o dokazovaní ako o ukončenom. (odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa súčasne v danom momente ústne od správneho orgánu
dozvedel o začatí konania o administratívnom vyhostení) Takýmto spôsobom podľa názoru správneho súdu dochádza k obchádzaniu ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., a teda k porušovaniu procesných práv účastníka konania, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zmyslom aplikácie § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) je umožniť účastníkovi konania, aby pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje námietky resp. realizovať procesné návrhy vo vzťahu k zaobstaraným podkladom rozhodnutia najmä za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie uvedenú zákonnú povinnosť potom ako obsah spisu tvoria všetky zaobstarané podklady (aj zápisnica o podaní vyjadrenia) takýmto procesným postupom dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 20.10.2019). Uvedené platí aj pre odvolací orgán, ktorý je povinný oboznámiť účastníka konania s ním novo vykonanými dôkazmi prípadne dôkazmi zaobstaranými prvostupňovým orgánom (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že nie je možné zamieňať inštitút nazerania do spisu (§ 23 Správneho poriadku) a právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože ide o dva rôzne inštitúty. Fakt, že účastník konania má právo kedykoľvek nahliadnuť do spisu, nezbavuje správny orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie (a aby prípadne navrhol ich doplnenie) po tom, čo správny orgán - podľa vlastného uváženia - obstaral všetky podklady potrebné pre spravodlivé a čo najobjektívnejšie rozhodnutie vo veci (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 328). 7 100. V súvislosti s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, sa javí prinajmenšom ako neštandardný postup správneho orgánu, keď žalobcu predvolával za účelom podania vysvetlenia vo vec jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (aj napriek skutočnosti že podklady ku konaniu o administratívnom vyhostení s výnimkou zápisnice o podaní vyjadrenia mal už zabezpečené) avšak, hneď potom ako sa žalobca na správny orgán dostavil bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia týkajúca sa už konania vo veci administratívneho vyhostenia, kde až v závere bol oboznámený o začatí konania o administratívnom vyhostení, dokazovanie v ktorom bolo obratom aj ukončené a žalobca sa mal vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia. 101. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SPP) súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g), ods. 3 písm. a) SSP v spojení s § 241 SSP zrušiť a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 102. V ďalšom konaní žalovaný (prvostupňový orgán) odstráni pochybenia v procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,(upovedomí účastníka o začatí konania v súlade s § 18 ods. 3 správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia mu umožní sa oboznámiť so všetkými podkladmi rozhodnutia v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov resp. 33 ods. 2 Správneho poriadku, ustanoví do konania tlmočníka, pričom podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. bude postupovať len v prípade ak budú naplnené podmienky predmetného ustanovenia a tieto budú jasne vyplývať aj z obsahu administratívneho spisu) doplní dokazovanie v naznačenom smere (výsluch F. G., A. I., preverenie informácii o trestnom stíhaní týkajúcom sa predmetného dokladu o zabezpečení ubytovania a zistením jeho výsledku), pričom ak aj po doplnení dokazovania dôjde k záveru o falošnosti predloženého dokladu, svoj záver jasne a zrozumiteľne odôvodní, Následne vykoná test proporcionality vo vyššie uvedených intenciách, s prihliadnutím na práva rodinných príslušníkov žalobcu, nachádzajúcich sa na území SR, dočasnú ochranu poskytovanú v zmysle vykonávacích nariadení rady. Výslovne posúdi či zásah (vyhostenie žalobcu) je primeraný sledovanému cieľu a či sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť aj inými miernejšími zásahmi do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol rovnaký cieľ. 103. Ak žalovaný dospeje k záveru o uložení zákazu vstupu žalobcu na územie SR prípadne členských štátov, tento záver dôsledne a presvedčivo odôvodní, a to vrátane odôvodnenia určenia dĺžky zákazu vstupu. Pri aplikovaní správnej úvahy žalovaný vezme do úvahy, že aj tam, kde vydanie rozhodnutia závisí od uváženia správneho orgánu, je tento orgán obmedzený zákazom svojvoľného rozhodovania, príkazom rozhodovať v podobných veciach obdobne a rovnakých veciach rovnako, t. j. princípom rovnosti, zákazom diskriminácie, príkazom zachovania ľudskej dôstojnosti a povinnosťou výslovne
uviesť, aké kritériá v rámci svojej úvahy použil, aké dôkazy si zaobstaral a vykonal, ako ich vyhodnotil a k akým skutkovým a právnym záverom dospel (uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 6A 25/2002 zo dňa 23.03.2005). 104. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 105. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).