{"guid": "5b281e54-c3e2-4653-bccc-67483e29b189:18af0581-aff2-4893-b67e-6f3427261041", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2", "spisova_znacka": "20SaZ/4/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/4/2025 z 16. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2026, sp. zn. 20SaZ/4/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2", "identifikacne_cislo": "0725100981", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18af0581-aff2-4893-b67e-6f3427261041", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/4/2025\n0725100981\n16. 01. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C., toho času bytom D. XXX/X, D., právne zastúpený JUDr. Michal\nŠtefuriak, advokát so sídlom Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771- 003 zo dňa 17.06.2025,, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného pasu: E. rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025, a rozhodnutie\nOddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa\n20.12.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda(ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa 20.12.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nbol žalobca ako štátny príslušník Ukrajinskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 77 ods. 1 zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len zákon č. 404/2011 Z. z. alebo zákon o pobyte cudzincov) administratívne\nvyhostený na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobcovi bol tiež uvedeným\nrozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na územie\nvšetkých členských štátov na dobu jeden rok. Žalobcovi sa určila lehota na vycestovanie 30 dní od\nvykonateľnosti rozhodnutia.\nZ odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že žalobca\nv konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR, čím porušil\nzákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by\nbránili bezpečnému návratu a jeho odsunu.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n3. Žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 (ďalej aj len ako\nnapadnuté rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu\n\nk žalobcovým námietkam žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal\nz dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečil si relevantné podklady, ktoré správne\nvyhodnotil. Rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanoveného Správnym poriadkom a je riadne\nodôvodnené.\n\nII. Žaloba, vyjadrenie žalovaného.\n4. Žalobou zo dňa 07.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny\nsúd“) dňa 07.07.2025, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 jeho zrušenia ako aj zrušenia rozhodnutia Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda č.p.: PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa\n20.12.2024 a priznania nároku na náhradu trov konania.\n5. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný v rozpore s § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. ustanovila tlmočníka\nnezapísaného v zozname tlmočníkov bez toho aby na tom boli splnené zákonné podmienky. Ani jeden\nz tlmočníkov kontaktovaných žalobcom nebol žalovaným kontaktovaný.\n6. Ďalej namietal, že žalovaný uprel žalobcovi právo na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 3 Správneho\nporiadku.\n7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mal vedomosť že za skutok – falšovanie dokladov (aj v konaní\no udelení prechodného pobytu) bolo začaté voči osobe F. G. trestné stíhanie a vznesené obvinenie.\nŽalobca predmetný „falošný“ doklad videl prvýkrát až 20.12.2024, jeho správnosť nemohol rozpoznať ani\nsprávny orgán, predmetné doklady pre žalobcu zabezpečoval a správnemu orgánu ich predložil F. G..\n8. Žalobca je občanom Ukrajiny s udelenou dočasnou ochranou na území SR na základe zákona o azyle\na vykonávacieho rozhodnutia rady (EÚ) 2022/382 z 04.03.2022. Žalobca má v prípade jeho vyhostenia\ndo domovského štátu obavu o svoj život a zdravie. Bude nútený vykonávať brannú povinnosť, čo je\nv rozpore s jeho náboženskými zásadami a Ústavou Ukrajiny. Poukazoval na skutočnosť, že nie je\nmožné ho vyhostiť do štátu, kde mu môže hroziť nebezpečenstvo na živote a zdraví.\n9. Žalobca namietal, že v jeho prípade sú naplnené prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81\nzákona o pobyte cudzincov.\n10. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul odôvodniť prečo bol povinný uprednostniť verejný záujem\npred záujmom súkromným .\n11. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevyporiadal s otázkou súkromného a rodinného života žalobcu,\nkeď celá jeho rodina žije na území SR (matka, a dvaja bratia, druhého rodiča nemá) V domovskom\nštáte nemá žalobca žiadnu rodinu ani zázemie.\n.\n12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zreprodukoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhol\nžalobu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správny orgán predvolal žalobcu na deň 20.12.2024\nv čase o 08:00 hod. Žalobca sa na tento deň a hodinu aj dostavil na správny orgán. Správny orgán\nz dôvodu hospodárnosti a časového hľadiska ustanovil za tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka\nslovenského a naopak pána H. F.. Žalobca v zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCP-BA8-152-010/2024AV zo dňa 20.12.2024 súhlasil s tým, aby mu prítomný p. H. F. tlmočil z jazyka ukrajinského do jazyka\nslovenského a naopak, a ďalej uviedol, že prítomnému tlmočníkovi rozumie, čo na znak svojho súhlasu\naj vlastnoručne a bez nátlaku podpísal. Správny orgán zastáva názor, že ani oficiálny tlmočník zapísaný\nv zozname tlmočníkov a prekladateľov nemusí a ani neovláda právnu terminológiu. Takže tvrdenia, že\nžalobca bol neoficiálnym tlmočníkom, ktorému však rozumel a súhlasil s jeho tlmočením poškodený a\nobdržal ujmu sú ničím neopodstatnené a ničím nepodložené. V konaní o administratívnom vyhostení\nsprávny orgán podľa ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov dal možnosť žalobcovi vyjadriť\nsa ku všetkým zisteným podkladom získaných pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\nV zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCPBA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 sa žalobca jasne\nvyjadril, že nemá splnomocneného zástupcu, ktorý by ho mohol zastupovať, a ktorého by chcel prizvať\nku konaniu o administratívnom vyhostení. Splnomocnený zástupca (I. J.) nebol prítomný pri spísaní\nzápisnice, ani pri konaní o administratívnom vyhostení, preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu\norgánu považuje žalovaný za neopodstatnené a ničím nepodložené. Sú iba sprostredkované od žalobcu\na preto môžu byť vo veľkej miere skreslené. Žalovaný zastáva názor, že celé konanie o administratívnom\nvyhostení bolo vedené podľa zákona o pobyte cudzincov. Zákon o pobyte cudzincov bol vydaný v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vydané rozhodnutie o administratívnom konaní\n\nnemôže byť protizákonné a protiústavné. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi správny orgán neuprel\nžiadne práva, nakoľko mu dal možnosť vyjadriť sa k zistením podkladom, zabezpečil mu tlmočníka,\nktorému rozumel, a s ktorým súhlasil, aby mu tlmočil z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a\nnaopak.\n13. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu je podpísaná žalobcom, čím sú potvrdené všetky pravdivé\nskutočnosti predkladané k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území\nSlovenskej republiky. To, že si žalobca pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel\npodnikania na území Slovenskej republiky neskontroloval doklady od pána G. je len a len výlučne vec\nžalobcu, že dôveroval pánovi G.. To, či voči osobe F. G. bolo začaté trestné konanie, resp. či bolo\nvznesené aj obvinenie voči uvedenej osobe nie sú žalovanému známe.\n14. Žalobca dňa 24.01.2024 podal na správnom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na\núčel podnikania na území Slovenskej republiky, ku ktorej doložil do konania všetky potrebné doklady\nk udeleniu tohto pobytu. Vlastnoručným podpisom tejto žiadosti žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť\nsvojich údajov. V správnej žalobe sa uvádza, že žalobca mal počas pobytu bývať na adrese: K. XXXX/\nXX, XXX XX L., čím predložil správnemu orgánu zavádzajúce údaje, nakoľko žalobca v zápisnici č.:\nPPZ-HCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 uviedol, že na Slovensku je nezamestnaný a býva\nu brata v Bratislave na Bajzovej ulici a ani neplánoval bývať inde. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ak\nnemal vedomosť o ubytovaní na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L. a do konania o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu doložil tento doklad zavádzal správny orgán, nakoľko v zápisnici sa 18 vyjadril,\nže býval u brata v Bratislave, a na tom meniť nechcel nič. Žalovaný je toho názoru, že žalobca tým,\nže doložil do konania doklad zabezpečujúci ubytovania na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L., vedome\nzavádzal správny orgán na dosiahnutie svojho cieľa, a to zlegalizovanie si prechodného pobytu na účel\npodnikania, nakoľko na tejto adrese nikdy nebol, nepočul o nej a ani tam neplánoval bývať.\n15. Žalovaný za neprípustné označil tvrdenie, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného\npobytu na účel podnikania na správnom orgáne predložil „len“ svoj cestovný doklad a fotografiu.\nVšetky doklady potrebné k udelenie prechodného pobytu dokladá účastník konania, v tomto prípade\nto bol výlučne žalobca, nakoľko k udeleniu prechodného pobytu nepredložil žiadnu plnú moc na\nsvoje zastupovanie. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: „žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti\no udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný\ndoklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak\nzastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme“. Žalobca\nsprávnemu orgánu predložil všetky náležitosti a doklady potrebné na podanie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu na účel podnikania a z uvedeného dôvodu mu žiadosť bola aj prijatá. Tým, že dňa\n21.01.2024 bola žalobcovi prijatá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, začalo\nsa správne konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na\núčel podnikania. V konaní správny orgán vlastným šetrením zistil, že žalobca do konania doložil falošný\ndoklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, čo bol dôvod na administratívne vyhostenie žalobcu,\nnakoľko do konania podľa zákona o pobyte cudzincov doložil falošný alebo pozmenený doklad. To, že\nžalobca dňa 11.11.2024 zobral späť svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a\nkonanie sa zastavilo podľa § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, nič nemení na fakte, že žalobca do\nkonania doložil falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej\nrepubliky. Čo sa týka osoby F. G., správny orgán nemal vedomosť o jeho aktivitách v takom rozsahu.\nŽalobca nepredložil pri podávaní žiadosti žiadnu plnú moc na pána G., a pri podávaní žiadosti žalobca\nvyslovene súhlasil, aby osoba F. G. bola prítomná pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu\nna účel podnikania. Správny orgán preto nemal potrebu zasiahnuť a vykázať osobu F. G. zo stránkového\npracoviska\n16. Žalobcovi bol dňa 10.05.2023 Slovenskou republikou poskytnutý štatút odídenca, nakoľko bol\nodídený z domovskej krajiny pre pretrvávajúci vojnový konflikt. Žalovaný považuje konanie žalobcu za\nneprípustné a nemorálne, nakoľko orgány Slovenskej republiky žalobcovi poskytli štatút odídenca a\nna margo toho žalobca na dosiahnutie svojho cieľa - zlegalizovanie si pobytu na území Slovenskej\nrepubliky na účel podnikania zavádzal orgány verejnej a štátnej moci tým, že do konania predložil\nfalošný doklad. Čo sa týka vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny sa žalobca v zápisnici č.: PPZHCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 vyjadril, že do domovského štátu sa môže vrátiť, a že\nmu tam nehrozí žiadna ujma. Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Ukrajina nie je oficiálne\nv Slovenskej republike označená za „nebezpečnú“ krajinu, do ktorej by nebolo možné realizovať\n\nadministratívne vyhostenie osôb alebo odopretie vstupu. Máme za to, že existencia vojenského\nkonfliktu na Ukrajine sama o sebe nie je vo všeobecnosti relevantnou prekážkou administratívneho\nvyhostenia štátnych príslušníkov na územie Ukrajiny. Policajný útvar by teda nemal ako prekážku\nadministratívneho vyhostenia na C. označiť len samotnú skutočnosť, že na území Ukrajiny je vojenský\nkonflikt. Uvedený záver sa vzťahuje na súčasný stav vojenského konfliktu, keďže nie celé územie\nUkrajiny je z hľadiska vojenských útokov nebezpečné. Nie je vylúčené, že sa táto situácia môže zmeniť.\nPokiaľ ide o postup policajných útvarov pri administratívnom vyhostení štátnych príslušníkov na Ukrajinu\n(posúdenie prekážok administratívneho vyhostenia) je potrebné zdôrazniť, že v prípade posúdenia\nprekážok administratívneho vyhostenia na C. nie je možné uplatňovať v každom prípade rovnaký postup.\nAdministratívne vyhostenie na C. je možné (nie je dôvodný samotný vojenský konflikt považovať za\nprekážku administratívneho vyhostenia). V prípade žalobcu správny orgán zohľadnil všetky možné\nokolnosti administratívneho vyhostenia do domovskej krajiny a dospel k záveru, že žalobca svojím\nkonaním zavádzal orgány verejnej a štátnej moci Slovenskej republiky, ktoré mu poskytli štatút odídenca\npred vojnovým konfliktom v domovskej krajine. V tomto prípade správy orgán uprednostnil záujem\nverejný pred súkromným, nakoľko žalobca zavádzal orgány verejnej a štátnej moci a úlohou orgánov\nverejnej správy je chrániť verejnosť pred podobnými skutkami.\n17. Žalobca sa v replike pridržal doterajšej argumentácie, pričom zdôraznil, že každý znalec\na tlmočník musí zložiť odbornú skúšku a preukázať aj vedomosti v oblasti právnej úpravy. Poukázal na\nnespojiteľnosť úkonu vyjadrenia účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku s úkonom výsluchu\núčastníka. Postupom žalovaného došlo k porušeniu zásady legality konania správneho orgánu a zásada\nlegality konania ostatných subjektov. Žalovaný nepopiera, že do konania doložila doklad osoba F. G.,\nprekračujúc rámec správne úvahy však konštatuje že sa tak malo udiať s cieľom zavádzať správny\norgán. Žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané zavádzanie správneho orgánu žalobcom.\nŽalovaný porušil pri vydaní rozhodnutia procesné práva žalobcu a vychádzal z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci.\n18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nIII. Relevantná právna úprava\n19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n22. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto\nzákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n23. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n24. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n25. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.\n\n26. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch.\n27. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n28. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n29. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych\núčastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje\nosobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.\n30. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom\npredpis ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom\nkonaní.\n31. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu\na)oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto\nzákona, b)dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s\npobytom podľa tohto zákona.\n32. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.. Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený\na) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích\nzariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b)požadovať\npreukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly\n33. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej\nkrajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má\nudelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov,\nak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\n34. Podľa čl. 23 ods. 5 Ústavy SR „Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“\n35. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o\nspoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „návrat\" je proces vrátenia\nsa štátneho príslušníka tretej krajiny – bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu\nalebo nútený návrat – do: - jeho krajiny pôvodu, alebo - krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými\ndohodami o readmisii alebo dohodami Spoločenstva o readmisii či inými dojednaniami, alebo - inej tretej\nkrajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.“\n36. Podľa čl. 3 ods. 4 návratovej smernice „rozhodnutie o návrate\" je správne alebo súdne rozhodnutie,\nalebo akt, ktorým sa ustanovuje alebo vyhlasuje, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na území\nneoprávnene a ktorým sa ukladá alebo ustanovuje povinnosť návratu.“\n\n37. Podľa čl. 5 návratovej smernice „Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do\núvahy: a) najlepšie záujmy dieťaťa, b) rodinný život, c) zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka\ntretej krajiny a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“\n38. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,\nv ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne\nvyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom\nkonaní mu taký trest môže byť uložený.“\n39. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,\nv ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním\nohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre\nSlovenskú republiku.“\n40. Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu,\nv ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.“\n41. Podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak viedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo\nzavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“\n42. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok\naž päť rokov.“\n43. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí.\nPolicajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia;\ntúto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a\nrodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na\nvycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v\nodôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane\npredĺžiť.“\n44. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí.\nPolicajný útvar určí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny lehotu na vycestovanie najmenej 7\na najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na\npredchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka\ntretej krajiny. Policajný útvar je povinný v konaní o administratívnom vyhostení písomne poučiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie. Policajný útvar určí lehotu\nna vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné\nv odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane\npredĺžiť.“\n45. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“\n46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“\n47. Podľa § § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci\nmožno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak\nmá potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná\nžiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by\nbolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.\n48. Podľa § § 15 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa\nodseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom\nverejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.\n\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n49. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon\nč. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o\nsprávnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona\no správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave\na bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku\npersonálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského\noddelenia 20Sa.\n50. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\npostupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby\n[§ 134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP]. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci\nna pojednávaní dňa 16.01.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu\nžalobcu, žalobcu a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu\nplnenia neodkladných služobných povinností, o odročenie pojednávania nežiadal.\n51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 404/2011 Z. z. z dôvodu, že v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad\no ubytovaní na území SR, čím porušil zákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky\nadministratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by bránili bezpečnému návratu a jeho odsunu.\n52. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prvostupňové\na druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, z čoho celkom zrejme vyplýva\nzáver, že žalovaný je nielen oprávnený ale aj povinný validovať nesprávne rozhodnutie a odôvodnenie\nprvostupňového správneho orgánu. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán\npreskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,\nprípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je\nvybudované na apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne\nhodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu.\nZároveň však nie je v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného jeho odôvodnenie\nvnímať izolovane od odôvodnenia prvostupňového orgánu resp. preskúmavať odôvodnenie rozhodnutia\nprvostupňového orgánu bez väzby na napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu.\n53. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 24.01.2024 podal žalobca žiadosť\no udelenie prechodného pobytu prílohou ktorej bolo aj čestné prehlásenie A. I. o poskytnutí ubytovania\nžalobcovi na adrese K. XX, XXX XX L. zo dňa 23.01.2024 s osvedčovacími pečiatkami Mesta Galanta,\ns tým že totožnosť A. I. mala byť overená podľa : 4PB4B989 a v osvedčovacej kniha zapísaná pod p.č.\n224/24 dňa 23.01.2024\n54. Na základe žiadosti o súčinnosť Mestský úrad Galanta, oddelenie všeobecnej a vnútornej správy\ndňa 13.08.2024 oznámil, že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 osvedčený na Mestskom úrade v Galanta\na majú za to, že pečiatky, ktoré sú použité na dokumente nie sú originály.\n55. Podaním zo dňa 07.11.2024 zobral žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom\npodnikania späť, na základe čoho bolo rozhodnutím zo dňa 11.11.2024 konanie o návrhu žalobcu vo\nveci udelenia prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zastavené.\n\n56. Predvolaním zo dňa 11.12.2024 bol žalobca prvostupňovým orgánom predvolaný na 20.12.2024\no 8.00 hod za účelom podania vysvetlenia vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel\npodnikania na území SVK\n57. Z úradného záznamu zo dná 20.12.2024 vyplýva, že žalobca sa o 8.00 hod dostavil na pracovisko\nOCP PZ Dunajská Streda, nakoľko počas konania o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na\núčel podnikania doložil do svojej žiadosti falošný – obligatórny doklad o poskytnutí ubytovania s falošnou\noverovacou pečiatkou matriky mesta Galanta. Po oboznámení žalobcu s uvedeným skutkom bol podľa §\n79 zákona o pobyte cudzincov predvedený na OCP PZ Dunajská streda na vykonávanie ďalších úkonov\nv konaní o administratívnom vyhostení.\n58. Z úradného záznamu o predvedení cudzinca zo dňa 20.12.2024 vyplýva, že žalobca bola 20.12.2024\no 8:15 hod predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na prvostupňový orgán a bola\nvykonaná jeho prehliadka .\n59. Žalobcovi bolo poskytnuté poučenie osoby podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov čo potvrdil\npodpisom o 8:15 hod (písomné znenie mu bolo tlmočené H. F.)\n60. Dňa 20.12.2024 o 8.20 hod bola vykonaná prehliadka žalobcu podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov\na zároveň došlo k jeho umiestneniu do určeného priestoru, kde podľa výkazu kontrol bola vykonaná\nvizuálna kontrola ( o 9.00, 10.00.,11.00,12.00.,13.00 hod) a vizuálna kontrola so stravou o 14.00. hod,\ns tým že žalobca bol o 14:15 hod prepustený.\n61. Opatrením zo dňa 20.12.2024 č. PPz-HCP-BA8-152-005/2024-AV prvostupňový orgán ustanovil\nM. – H. F. za účelom tlmočenia z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak v konaní\no administratívnom vyhostení podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. Ktorý následne\nzložil sľub tlmočníka podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. a bol poučený podľa § 11 ods. 1, § 21, § 13,\n§ 22 zákona č. 382/2004 Z.z. čo potvrdil svojím podpisom.\n62. Žalobca bol poučený o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so spracovaním údajov\nv informačných systémoch MV SR, o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM a o práva\na povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom konaní ako aj o možnosti požiadať o poskytnutie\nprávnej pomoci, poučenia mu boli tlmočené H. F..\n63. Dňa 20.12.2024 o 9:30 hod prvostupňový orgán spísal so žalobcom zápisnicu o podaní vyjadrenia\n(podľa § 22 ods. 1 SP) týkajúce sa konania vo veci administratívneho vyhostenia , priebeh vyjadrenia\nbol žalobcovi tlmočený H. F..\n64. V zápisnici o podaní vyjadrenia sa uvádza, že žalobca o vybavenie dokumentov k žiadosti\no povolenie pobytu požiadal H. G., po ktorej smrti vybavoval potrebné dokumenty jej syn F. G..\nKomunikovali cez Viber, ktorý mu volal týždeň pred podaním žiadosti že 24.01.2024 má prísť na\ncudzineckú políciu podať žiadosť. Doklady ani nevidel, G. mu povedal, že všetko je vybavené. Polovicu\ndohodnutej sumy (1000 eur) mu odovzdal pri podaní žiadosti druhú polovicu mu mal odovzdať až po\njej schválení.\n65. V zápisnici sa ďalej uvádza, že žalobca prítomnému tlmočníkovi rozumie a súhlasí aby mu tlmočil.\nNa otázku či si je žalobca vedomý, že do konania predložil falošný doklad o zabezpečovaní ubytovania,\nuviedol, že o tom nemal vedomosť, všetky potrebné doklady vybavoval F. G., ktorého o to požiadal.\nDokumenty ani nevidel. F. G. opísal ako 28 ročného muža, občana SR.\n66. Na otázku či sa vyhostenie dotkne závažným spôsobom jeho rodinného a súkromného života uviedol\nže má brata N. B. u ktorého býva.\n67. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový\norgán ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom vyhostení je zaprotokolované\nže mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia\no administratívnom vyhostení a žalobcu použil o jeho práve podľa § 33 Správneho poriadku ako aj\n\npodľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie sa k priebehu konania,\ndoplnenie zápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov.\n68. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemám viac čo dodať a súhlasím s obsahom\nzápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na\nneho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka\nslovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú\npodpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka.\n69. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové\nrozhodnutie ktorého písomné vyhotovenie žalobcovi dňa 20.12.2024 o 14:15 hod doručil do vlastných\nrúk.\n70. Dňa 13.01.2025 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ktoré bolo dňa 15.01.2025 odstúpené žalovanému, o ktorom dňa 17.06.2025 žalovaný\nrozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol.\n71. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu , že mu v rámci správneho konania nebol zákonným\nspôsobom ustanovený tlmočník a dospel k záver, že došlo k porušeniu procesných práv žalobcu,\npretože mu nebol v rámci správneho konania ustanovený tlmočník v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák.\nč. 382/2004 Z.z., a v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 15\nods. 2 tohto zákona, pretože tento je možný len za stavu, že v príslušnom odbore nie je zapísaná\nžiadna osoba, alebo že osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu\nby bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z\nobsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán realizoval nejaké neúspešné pokusy o\nkontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevyplýva z tohto spisu\nani žiaden úradný záznam, že by ten ktorý tlmočník nemohol požadovaný úkon vykonať. ( k rozhodnému\ndátumu 20.12.2024 bolo podľa internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti pre jazyk ukrajinský len\nv Bratislavskom kraji zapísaných 5 aktívnych tlmočníkov. Pokiaľ bol žalobca predvolaný hoc aj „za\núčelom podania vysvetlenia vo veci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania\nna území SVK“, mal mu správny orgán vo veci ustanoviť tlmočníka, resp. postupovať v zmysle § 15\nods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, nakoľko medzi základné práva patrí aj právo na súdnu a\ninú právnu ochranu, ktoré garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní a takisto právo každého,\nkto vyhlási, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa vedie konanie, na tlmočníka (článok 37 odsek 3\na odsek 4 listiny základných práv a slobôd, článok 47 odsek 3 a odsek 4 Ústavy SR). Za tohto stavu\npreto možno konštatovať, že postupom správneho orgánu bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred\nsprávnym orgánom. Znamená to, že pokiaľ žalobca bol vypočutý(podával vyjadrenie) pred správnym\norgánom, tak mal mu byť za tejto situácie ustanovený tlmočník, resp. správny orgán mal postupovať v\nzmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch a až v prípade, že by neboli splnené podmienky\npodľa § 15 ods. 1 tohto zákona, tak až potom mohol správny orgán postupovať podľa § 15 ods. 2 a za\ntlmočníka ustanoviť osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov a tlmočníkov. Uvedené ustanovenia\nnie sú samoúčelné, a ustanovenie ad hoc tlmočníka prichádza do úvahy iba pri naplnení podmienok v\n§ 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch.\n72. Prvostupňový orgán ďalej pochybil, pokiaľ žalobcovi, nedoručil upovedomenie o tom, že voči\nžalobcovi bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení. Vzhľadom k tomu, že sa začatím\nsprávneho konania spája niekoľko významných právnych skutočností, tak malo by byť písomné, t.\nj. nemalo byť zo strany správneho orgánu realizované na záver podávania vyjadrenia podľa § 22\nods. 1 Správneho poriadku (podľa zápisnice mal žalobca dokonca podávať vyjadrenie vo veci\nadministratívneho vyhostenia). Za tohto stavu možno konštatovať, že v prípade žalobcu boli porušené\njeho procesné práva, nakoľko nebol zo strany správneho orgánu dodržaný postup uvedený v § 18 ods.\n3 Správneho poriadku.\n73. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový\norgán nedostatočným spôsobom ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom\nvyhostení je zaprotokolované že mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre\nvydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a žalobcu poučil o jeho práve podľa § 33 Správneho\nporiadku ako aj podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie\nsa k priebehu konania, doplnenie zápisnice, predloženie nových skutočností a dôkazov.\n\n74. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemá viac čo dodať a súhlasí s obsahom\nzápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na\nneho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka\nslovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú\npodpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka.\n75. Z naznačeného postupu prvostupňového orgánu podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva\nže došlo aj k porušeniu § 33 Správneho poriadku resp. § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého musí dať správny orgán účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k\njeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Podľa § 60a Spr. por. sa toto ustanovenie vzťahuje aj na konanie\no odvolaní, čo znamená, že aj odvolací orgán musí postupovať podľa tohto ustanovenia (porov. podobne\nrozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 Stk 1/2021). Pochopiteľne, nemusí tak robiť, ak túto možnosť\ndal účastníkovi už prvostupňový orgán. V prerokúvanej veci však bola podľa obsahu spisu zápisnica\no podaní vyjadrenia, ktorá tvorila podklad ako prvostupňového tak aj napadnutého rozhodnutia spísaná\naž potom ako bol žalobcovi prvostupňovým orgánom predložený spisový materiál, ktorý mal tvoriť\npodklad pre vydanie rozhodnutia s tým, aby sa žalobca k nemu vyjadril. Zápisnica o podaní vyjadrenia\nsa súčasťou spisu mohla stať až po jej spísaní a podpísaní prítomnými osobami, pričom z jej obsahu je\nzrejmé, že táto mala byť na záver ad hoc tlmočníkom žalobcovi pretlmočená. Z jej obsahu nie je možné\ndôjsť k záveru (súd to pokladá za nemožné), že zápisnica by bola žalobcovi predložená na vyjadrenie\nešte pred jej vyhotovením . Táto zápisnica tak bola vyhotovené a založená do spisu až potom ako bol\nžalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia , v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť\nvyjadriť sa k nej pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní uvedenú\nvadu neodstránil, žalovaného k vyjadreniu k predmetnej zápisnici o poskytnutí vyjadrenia nevyzval,\na teda mu takéto vyjadrenie neumožnil, čím mu znemožnil reagovať k jej obsahu v odvolacom konaní,\npričom na nedostatočnú výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ho žalobca upozorňoval už\nv podanom odvolaní.\n76. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že splnomocnený zástupca žalobcu nebol prítomný pri spísaní\nzápisnice preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu orgánu považuje za neopodstatnené a ničím\nnepodložené., keďže sú iba sprostredkované od žalobcu a preto môžu byť vo veľkej miere skreslené.\nUvedená námietka žalovaného len podčiarkuje dôležitosť oboznámenia sa účastníka konania so\nvšetkými podkladmi rozhodnutia žalovaného. Je plne v súlade so správnym poriadkom a zákonom\no pobyte cudzincov požadovať aby sa aj účastník ktorý podávala vyjadrenie do zápisnice mal právo\noboznámiť s písomným vyhotovením takejto zápisnice ešte pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu\nprípadne odvolacieho orgánu. Ak mu správny orgán takýto priestor nevytvorí, hoci mu takéto právo s ust.\n§ 120 ods. 7 resp 33 ods. 2 vyplýva, vytvára tým priestor pre ako sám tvrdí „nepodložené“ a „skreslené“\ntvrdenia účastníka konania.\n77. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní o udelení prechodného pobytu\npredložil žalovanému, čestné prehlásenia A. I. zo dňa 23.01.2024 o tom že poskytne žalobcovi\nubytovanie, v nehnuteľnosti ktorej je vlastníkom na adrese K. XX, L.. Predmetné čestné prehlásenie\nje opatrené osvedčovacou pečiatkou Mesta Galanta o tom, že podpis na listine urobil A. I.. Mestský\núrad Galanta – oddelenie všeobecnej a vnútornej správy Galanta na základe dožiadania žalovaného\noznámil dňa 13.08.2024 žalovanému že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade v Galante\nosvedčený. Majú za to, že pečiatku ,ktoré sú použité na dokumente nie sú originály. Žalobca pri vyjadrení\ndňa 20.12.2024 uviedol, že kompletné vybavovanie jeho žiadosti prevzal F. G., ktorý mu oznámil, že\ndňa 24.01.2024 sa má dostaviť na cudzineckú políciu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu.\nDoklady nikdy nevidel, nakoľko F. G. mu oznámil že je všetko vybavené. Za vybavenie prechodného\npobytu mu mal zaplatiť vyše 1000 Eur. Na základe uvedeného, žalovaný dospel k záveru, že žalobca\nv konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR.\n78. K uvedeným záverom žalovaného správny súd uvádza, že tento sa svojím postupom dopustil,\nnielen nedostatočné zistenia skutkového stavu, keď nedostatočne skúmal otázku „falošnosti“ dokladu\no ubytovaní, nevypočul A. I., F. G. a ani nezisťoval aké dôvody viedli Mestský úrad Galanta k záveru\no neoriginálnosti pečiatok na doklade o ubytovaní. Súčasne je záver žalovaného vo vzťahu k falošnosti\ndokladu o ubytovaní nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\n79. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že v predmetnej veci\ndospel k záveru o „falošnosti“ dokladu o ubytovaní len na základe oznámia Mestského úradu Galanta\nže pečiatky použité na dokumente nie sú originály a podpis A. I. dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade\nGalanta nebol osvedčený, bez akékoľvek vysvetlenia resp. odôvodnenia z čoho k takýmto záverom\n\nMestský úrad Galanta dospel. Žalovaný predmetný doklad o ubytovaní nepodrobil žiadnemu ďalšiemu\nskúmaniu a to či už z hľadiska formy alebo obsahu. V plnom rozsahu sa spoľahol na konštatovanie\nMestského úradu Galanta, že pečiatky na predmetnom doklade nie sú originály, čo automaticky preniesol\ndo záveru, že predložený doklad je „falošný“ pričom uvedené konštatovanie nie je žiadnym spôsobom\nodôvodnené. V tomto smere žalovaný vôbec neskúmal skutočnosť, či je podpis na doklade o ubytovaní\nskutočne patrí A. I. alebo nie, či A. I. prejavil vôľu poskytnúť ubytovanie žalobcovi alebo nie, či bol\npredstieraný, pozmenený, falšovaný len samotný úkon overenia podpisu (overovacia pečiatka) alebo\naj podpis samotný. Žalovaný sa taktiež vôbec nezaoberal postavením a konaním F. G. ako osoby,\nktorá pre žalobcu doklady zabezpečovala za dojednanú odmenu, pričom so žalobcom sa dostavil na\nprvostupňový orgán aj pri podávaní žiadosti o pobyt. V tomto smere vôbec nepreveril skutočnosť, či je\nvoči osobe F. G. vedené trestné stíhanie prípadne vznesené obvinenie, či sa toto trestné stíhanie týka\naj dotknutého dokladu o zabezpečení ubytovania.\n80. Správny súd vychádza zo záveru, že žalovaný jednoznačne a bez vysvetlenia v napadnutom\nrozhodnutí konštatuje že žalobca predložil doklad falošný a nie doklad pozmenený, bez toho aby tento\nsvoj záver akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k dokladu o ubytovaní predloženým žalobcom odôvodnil.\nV tomto smere je potrebné skonštatovať že falšovaním sa rozumie akékoľvek vyhotovovanie dokladov\nbez zákonného oprávnenia. Nie je pritom dôležité, či sa vyhotovujú pre seba alebo inú osobu, ani to aký\ntechnologický postup bol použitý. Dôležitý je cieľ tohto konania, a to, aby takéto falošné doklady vyzerali\nako pravé. Na druhej strane pozmeňovaním sa rozumie vykonanie zmeny na pravých dokladoch, teda na\ndokladoch ktoré boli pôvodne vydané ako doklady so zákonom a na túto činnosť oprávnenými osobami.\n81. Z odôvodnenia žalovaného vôbec nevyplývajú skutkové a právne dôvody, na základe ktorých\nžalovaný dospel k záveru, že žalobca mal predložiť doklad falošný a nie napríklad doklad pozmenený.\nAbsentujú akékoľvek zistenia a dôvody prečo doklad predložený žalobcom bol falošný. Vôbec nie je\nzrejmé prečo pečiatky na predloženom doklade o ubytovaní nie sú originálmi, tak ako to skonštatoval\nMestský úrad Galanta. Z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi (neoriginálnou)\noverovacou pečiatkou nachádzajúcou sa na doklade o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024\na originálnou overovacou pečiatkou. Z odpovede Mestského úradu Galanta taktiež nevyplýva či podpis\nA. I. nebol osvedčený na Mestskom úrade Galanta vôbec (teda nikdy) alebo len dňa 23.01.2024.\nAbsentuje akékoľvek vyjadrenie A. I. k dokladu o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024 a overeniu\njeho podpisu na Mestskom úrade Galanta.\n82. Absencia uvedených zistení a k ním viažucich sa úvah správneho orgánu vedie správny súd\nk záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným s ním spojenou nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\n83. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne\nvyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné\nalebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.\nPre začatie konania o administratívnom vyhostení je teda postačujúce preukázanie skutočnosti, že v\nkonaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé údaje resp.\npredložil falošné doklady. Zákon nestanovuje ako predpoklad administratívneho vyhostenia právoplatné\nskončenie konania podľa zákona č. 404/2011 Z. z., v ktorom boli uvedené nepravdivé, neúplné alebo\nzavádzajúce údaje alebo predložené falošné alebo pozmenené doklady.\n84. V predmetnej veci je žalobca štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý inicioval konanie podľa\nzákona č. 404/2011 Z. z. podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu a v rámci tohto konania\npredložil správnemu orgánu potvrdenie o ubytovaní, overovacie pečiatky nachádzajúce sa na nich\noznačil Mestský úrad Galanta za neoriginálne.\n85. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákon č. 404/2011 Z. z. upravuje možnosť, nie povinnosť vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny za splnenia predpokladov tam uvedených a je legitímnym očakávaním\nv právnom štáte, že takéto rozhodnutie nebude svojvoľné, arbitrárne, ale bude založené na riadne\nvykonanom dokazovaní a hodnotení vykonaných dôkazov a dostatočne odôvodnené. Podľa § 82 ods. 2\nzákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť fakultatívne administratívne vyhostený\nz dôvodov v ňom uvedených. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný naznačeným spôsobom\nnepostupoval.\n86. Policajný útvar môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka\ntretej krajiny v prípade naplnenia zákonných predpokladov (dôvodov vyhostenia). Je teda na posúdení\n\npríslušného správneho orgánu, či cieľ sledovaný uvedeným zákonným ustanovením je možné\ndosiahnuť, na základe individuálneho posúdenia okolností prípadu, práve administratívnym vyhostením.\nSvoje uváženie je správny orgán povinný vyjadriť v správnej úvahe obsiahnutej v odôvodnení\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení v medziach zákona a jasne vysvetliť, na základe akých úvah\na záverov v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu.\nSprávny súd podotýka, že napriek tomu, že je vecou štátu, za akých podmienok pripustí pobyt cudzincov\nna svojom území (cudzinec nemá nárok na pobyt na území Slovenskej republiky), voľnú úvahu ohľadom\nukončenia pobytu cudzinca nie je možné realizovať arbitrárne, ale s rešpektom k základným ľudským\nprávam a slobodám a nediskriminačne. Administratívne vyhostenie spojené so zákazom vstupu, v tomto\nprípade uloženom na dobu 1 roka, môže zásadným spôsobom zasiahnuť do života vyhosťovaného\ncudzinca vo faktickej aj právnej rovine (zásah do ľudských práv a slobôd). Je preto nevyhnutné vyvažovať\nprotikladné záujmy štátu a cudzinca a ak v konkrétnom prípade preváži záujem na ochrane práv\ncudzinca, nie je možné cudzinca administratívne vyhostiť.\n87. Správny orgán je povinný v konaní o administratívnom vyhostení aplikovať test proporcionality s\npoukazom na to, že v európskom kontexte je proporcionalita vyjadrená v niektorých ustanoveniach\nDohovoru, konkrétne v čl. 8 až 11 Dohovoru, ktoré obsahujú nielen vymedzenie ľudských práv a slobôd,\nale aj úpravu možného zásahu do týchto práv a slobôd, ktorý je podmienený proporcionalitou zásahu\nštátu. Vo všeobecnosti test proporcionality zahŕňa test legality (k obmedzeniu môže dôjsť len na základe\nzákona), test vhodnosti (obmedzenie práva a slobody musí sledovať právom aprobovaný cieľ) a test\nnevyhnutnosti (k obmedzeniu práva alebo slobody má dôjsť len v nevyhnutnej miere, nie väčšej, ako je\npotrebné na dosiahnutie sledovaného účelu).\n88. Pri výkone testu proporcionality pre zásah do práv podľa čl. 8 Dohovoru je zvyčajne, popri požiadavke\nzákonnosti a sledovania legitímneho cieľa, kľúčový tretí prvok, a to nevyhnutnosť zásahu v podmienkach\ndemokratickej spoločnosti. Štát teda musí nájsť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami\nštátu a cudzinca. Zároveň musí brať do úvahy skutočnosť, že v prípade administratívneho vyhostenia a\nprípadne aj uloženia zákazu vstupu, ide tiež o zásah do práv rodinných príslušníkov cudzinca, ktorí sa\ns ním nachádzajú v štáte, z ktorého má byť vyhostený, pričom je potrebné venovať zvláštnu pozornosť\nprávam maloletých detí, u ktorých sa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa zdôrazňuje hľadisko\nnajlepšieho záujmu dieťaťa.\n89. Vo vzťahu k prejednávanej veci správny súd uvádza, že je nespochybniteľným právom štátu\nregulovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území. Podľa čl. 8 Dohovoru\nvšak môže dôjsť k obmedzeniu tohto práva a je potrebné vykonať test proporcionality podľa čl. 8\nDohovoru, ktorý je vyžadovaný aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\nAj keď čl. 8 Dohovoru neobsahuje absolútne právo žiadnej kategórie cudzincov nebyť vyhostený, z\njudikatúry ESĽP vyplýva, že existujú okolnosti, za ktorých vyhostenie cudzinca vedie k porušeniu čl.\n8 Dohovoru (rozsudok vo veci Üner proti Holandsku zo dňa 18.10.2006, sťažnosť č. 46410/99). V\nrozsudku vo veci Boultif proti Švajčiarsku zo dňa 02.08.2001, sťažnosť č. 54273/00, ESĽP špecifikoval\nkritériá, ktoré majú byť použité na posúdenie toho, či je opatrenie vyhostenia nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti a primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Správny súd dáva žalovanému uvedený\npostup do pozornosti (najmä body 49. a 50. odôvodnenia) s dôrazom na skutočnosť, že vo veci Boultif\nproti Švajčiarsku sa žiadateľ dopustil trestného činu, a napriek tomu ESĽP po vyhodnotení všetkých\nindividuálnych okolností veci dospel k záveru, že žiadateľ predstavoval len pomerne obmedzené\nnebezpečenstvo pre verejný poriadok, a preto dospel k záveru, že zásah (vyhostenie žiadateľa)\nnebol primeraný sledovanému cieľu a konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru. O to viac je potrebné\nv prejednávanej veci odôvodniť, na základe akej úvahy dospel správny orgán k záveru, že konanie\nžalobcu, ktoré vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať porušenie právnych predpisov, avšak nie v\nintenzite konania, ktoré by bolo trestným činom, odôvodňuje administratívne vyhostenie žalobcu v súlade\ns čl. 8 Dohovoru.\n90. Inak povedané, z úvahy a záverov správneho orgánu musí nepochybne vyplývať, že zásah do\nsúkromnej sféry žalobcu (vrátane jeho rodinnej situácie), ktorý administratívne vyhostenie a uloženie\nzákazu vstupu nepochybne predstavuje, je primeraný sledovanému cieľu. Rozhodnutie musí byť\npresvedčivé v tom zmysle, že využitie tejto krajnej možnosti, t. j. pristúpenie k administratívnemu\nvyhosteniu a uloženiu zákazu vstupu, bolo vo veci nevyhnutné a má predovšetkým presvedčiť účastníka\nkonania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia tak, aby bolo naplnené\n\njedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť rozhodovania. V\nposudzovanom prípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritériá\nnespĺňa.\n91. Správny orgán by mal v zmysle odporúčaní - Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o\ndobrej verejnej správe a jeho dodatkom – Kódexom dobrej verejnej správy a Odporúčania R (80) 2\no vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi, aj keď nezáväzných, postupovať tak, aby\ndodržal primeranú rovnováhu medzi stanoveným cieľom a akýmikoľvek negatívnymi účinkami, ktoré\nmajú ich rozhodnutia na práva alebo záujmy súkromných osôb. Z uvedeného dôvodu by malo konanie\nsprávneho orgánu byť v súlade s princípom proporcionality. Nakoľko uvedené odporúčania neupravujú\npresný postup, ako by mal správny orgán postupovať pri jeho aplikácii, je potrebné postupovať tak, aby\nboli naplnené podmienky zásahu do určitého ľudského práva alebo slobody upraveného Dohovorom.\n92. Povinnosť vždy zohľadniť v rámci administratívneho vyhostenia aj najlepší záujem maloletých detí a\nrodinný život cudzincov ukladá aj návratová smernica (bod 22. preambuly, čl. 5 písm. a) a b) návratovej\nsmernice).\n93. Žalobca nepopieral, že v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu bolo predložené\npotvrdenie o pobyte, ohľadom ktorého následne Mestský úrad Galanta tvrdil, že pečiatky na ňom nie\nsú originály a že daného dňa nedošlo k overeniu podpisu A. I. H. úrade Galanta.\n94. Uvedené potvrdenie o zabezpečení ubytovania bolo zabezpečené prostredníctvom osoby F. G.\na žalobca si nebol vedomý, že by do konania doložil falošný doklad o zabezpečení ubytovania. Žalovaný\nnásledne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v čase podania žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu svojím podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov a k žiadosti doložil\nfalošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania , na základe ktorého nepriamo zavádzal správny\norgán..\n95. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné s tvrdeniami žalobcu\nohľadom zabezpečenia potvrdenia o ubytovaní treťou osobou vysporiadať aj pri rozhodovaní vo veci\nadministratívneho vyhostenia v rámci posúdenia, či administratívne vyhostenie za takýchto okolností (pri\nriadnom zistení a odôvodnení predloženia falošného dokladu do konania) sleduje právom stanovený cieľ\na či nedochádza k väčšiemu obmedzeniu práva dotknutej osoby ako je potrebné na dosiahnutie účelu\nobmedzenia práva. Zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd nenachádza úvahu\nžalovaného, či nie sú k dispozícii miernejšie zásahy do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol\nrovnaký cieľ.\n96. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca za zabezpečenie dokladov k žiadosti\no predĺženie pobytu vyplatil F. G. časť dojednanej odmeny.\n97. Z postupu žalobcu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu, je zrejmé, že na podanej žiadosti\no predlženie pobytu za účelom podnikania netrval, zobral ju spať a konanie bolo preto zastavené. Ani\ns uvedeným postupom žalobcu a predovšetkým výsledkom konania o pobyte a jeho dopad na žalobcu\ns tým spojenou nevyhnutnosťou uloženého zásahu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.\n98. Správny súd zároveň dospel k záveru, že pri posudzovaní či zásah (vyhostenie žalobcu) nie je\nprimeraný sledovanému cieľu bolo nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že na základe vykonávacích\nrozhodnutí rady (ÉÚ) bola v čase rozhodovania žalovaného ukrajinským štátnym príslušníkom udelená\ndočasná ochrana (opakovane predĺžená – naposledy do 4. marca 2026).\n99. Správny súd dospel k záveru, že v konaní došlo k porušeniu práva účastníka správneho konania\nuvedeného v § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (resp. § 33 ods. 2 Správneho poriadku), ako aj\nv § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Výzva žalobcu na vyjadrenie sa k priebehu konania, doplnenie\nzápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov, vykonaná v priebehu vyhotovovania zápisnice\no podávaní vyjadrenia zo dňa 20.12.2024 bola vykonaná predčasne Upovedomenie podľa § 120\nods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. nie je možné jednorazovo realizovať v priebehu spisovania zápisnice\no podávaní vyjadrenia, ktorá sa následne stane podkladom rozhodovania správneho orgánu, keďže\nv tomto momente podávania vyjadrenia nie je možné uvažovať o dokazovaní ako o ukončenom.\n(odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa súčasne v danom momente ústne od správneho orgánu\n\ndozvedel o začatí konania o administratívnom vyhostení) Takýmto spôsobom podľa názoru správneho\nsúdu dochádza k obchádzaniu ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., a teda k porušovaniu\nprocesných práv účastníka konania, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zmyslom aplikácie\n§ 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) je umožniť účastníkovi konania,\naby pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje námietky resp. realizovať procesné návrhy vo\nvzťahu k zaobstaraným podkladom rozhodnutia najmä za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie uvedenú zákonnú povinnosť potom\nako obsah spisu tvoria všetky zaobstarané podklady (aj zápisnica o podaní vyjadrenia) takýmto\nprocesným postupom dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 20.10.2019). Uvedené platí aj pre odvolací orgán,\nktorý je povinný oboznámiť účastníka konania s ním novo vykonanými dôkazmi prípadne dôkazmi\nzaobstaranými prvostupňovým orgánom (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3Sžo/56/2014\nzo dňa 01.07.2015). Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že nie je možné zamieňať inštitút nazerania\ndo spisu (§ 23 Správneho poriadku) a právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože ide o dva\nrôzne inštitúty. Fakt, že účastník konania má právo kedykoľvek nahliadnuť do spisu, nezbavuje správny\norgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie\n(a aby prípadne navrhol ich doplnenie) po tom, čo správny orgán - podľa vlastného uváženia - obstaral\nvšetky podklady potrebné pre spravodlivé a čo najobjektívnejšie rozhodnutie vo veci (Potásch, P. a kol.\nSprávny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 328). 7\n100. V súvislosti s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať\nv konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých\nsa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, sa javí prinajmenšom ako neštandardný\npostup správneho orgánu, keď žalobcu predvolával za účelom podania vysvetlenia vo vec jeho žiadosti\no udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (aj napriek skutočnosti že podklady ku konaniu\no administratívnom vyhostení s výnimkou zápisnice o podaní vyjadrenia mal už zabezpečené) avšak,\nhneď potom ako sa žalobca na správny orgán dostavil bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia\ntýkajúca sa už konania vo veci administratívneho vyhostenia, kde až v závere bol oboznámený o začatí\nkonania o administratívnom vyhostení, dokazovanie v ktorom bolo obratom aj ukončené a žalobca sa\nmal vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia.\n101. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia\nrozhodnutia (§ 206 ods. 4 SPP) súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g), ods.\n3 písm. a) SSP v spojení s § 241 SSP zrušiť a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).\n102. V ďalšom konaní žalovaný (prvostupňový orgán) odstráni pochybenia v procesnom postupe, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,(upovedomí účastníka o začatí konania v súlade s § 18\nods. 3 správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia mu umožní sa oboznámiť so všetkými podkladmi\nrozhodnutia v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov resp. 33 ods. 2 Správneho poriadku,\nustanoví do konania tlmočníka, pričom podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. bude postupovať len v prípade\nak budú naplnené podmienky predmetného ustanovenia a tieto budú jasne vyplývať aj z obsahu\nadministratívneho spisu) doplní dokazovanie v naznačenom smere (výsluch F. G., A. I., preverenie\ninformácii o trestnom stíhaní týkajúcom sa predmetného dokladu o zabezpečení ubytovania a zistením\njeho výsledku), pričom ak aj po doplnení dokazovania dôjde k záveru o falošnosti predloženého dokladu,\nsvoj záver jasne a zrozumiteľne odôvodní, Následne vykoná test proporcionality vo vyššie uvedených\nintenciách, s prihliadnutím na práva rodinných príslušníkov žalobcu, nachádzajúcich sa na území SR,\ndočasnú ochranu poskytovanú v zmysle vykonávacích nariadení rady. Výslovne posúdi či zásah\n(vyhostenie žalobcu) je primeraný sledovanému cieľu a či sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť aj\ninými miernejšími zásahmi do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol rovnaký cieľ.\n103. Ak žalovaný dospeje k záveru o uložení zákazu vstupu žalobcu na územie SR prípadne členských\nštátov, tento záver dôsledne a presvedčivo odôvodní, a to vrátane odôvodnenia určenia dĺžky zákazu\nvstupu. Pri aplikovaní správnej úvahy žalovaný vezme do úvahy, že aj tam, kde vydanie rozhodnutia\nzávisí od uváženia správneho orgánu, je tento orgán obmedzený zákazom svojvoľného rozhodovania,\npríkazom rozhodovať v podobných veciach obdobne a rovnakých veciach rovnako, t. j. princípom\nrovnosti, zákazom diskriminácie, príkazom zachovania ľudskej dôstojnosti a povinnosťou výslovne\n\nuviesť, aké kritériá v rámci svojej úvahy použil, aké dôkazy si zaobstaral a vykonal, ako ich vyhodnotil\na k akým skutkovým a právnym záverom dospel (uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.\n6A 25/2002 zo dňa 23.03.2005).\n104. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n105. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobcovi,\nktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§\n443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}