Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/4/2024 0724100046 18. 03. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. C. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. B. XX/X, XXXX E., F. F., prechodne bytom G. H. XXX, XXX XX I. X, J. F., korešpondenčná adresa: K. XX, XXX XX I. X, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 61/13/2023 zo dňa 30.11.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Stručné zhrnutie administratívneho konania Zhrnutie napadnutého uznesenia 1. Dňa 23.10.2023 bol Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“ alebo „komora“) doručený návrh na zápis žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov; návrh podal advokát JUDr. Karol Haťapka, u ktorého bol žalobca v pracovnom pomere ako advokátsky koncipient. Súčasťou návrhu bolo aj čestné vyhlásenie žalobcu, v ktorom uviedol, že voči nemu je v čase podania žiadosti vedené trestné stíhanie. Vzhľadom na obsah tohto vyhlásenia žalovaný vyzval k doplneniu skutkového podkladu pre rozhodnutie a listom zo dňa 10.11.2023 požiadal žalobcu a advokáta JUDr. Karola Haťapku o doplnenie informácií významných pre posúdenie splnenia zákonných podmienok zápisu podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). 2. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval e-mailovým podaním zo dňa 13.11.2023, v ktorom sa písomne vyjadril k výkonu funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti a súčasne predložil listinné podklady týkajúce sa právoplatne skončených, ako aj neskončených trestných konaní vedených voči jeho osobe. 3. Žalovaný uznesením predsedníctva SAK č. 61/13/2023 zo dňa 30.11.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedenom SAK z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Žalovaný pri svojom hodnotení zohľadnil predložené listinné dôkazy týkajúce sa vedených trestných konaní, ich procesného štádia a povahy okolností, ktoré z nich vyplývali, pričom výslovne uviedol, že rešpektuje princíp prezumpcie neviny a nerozhoduje o vine žalobcu. Napriek tomu dospel k záveru,
že už samotný stav podkladov existujúcich ku dňu rozhodovania bol spôsobilý vyvolať relevantné pochybnosti o splnení podmienky spoľahlivosti ako zákonného predpokladu zápisu. Spoľahlivosť je zákonná kategória s etickým obsahom, pričom zákonná dikcia výslovne uvádza, čo je jej obsahom; uchádzač o zápis musí byť pripravený plniť čestne a svedomito svoje povinnosti, pričom jednou z nich je poskytovanie právnej služby zásadne podľa pokynov advokáta - školiteľa, klienta, ale najmä a vždy len v súlade so zákonom. 4. Žalovaný napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že pri zápise uchádzača do zoznamu advokátskych koncipientov je povinný prihliadať nielen na individuálne postavenie uchádzača, ale aj na ochranu dôvery v riadny výkon advokácie, dôstojnosť advokátskeho stavu a legitímne očakávanie verejnosti, že osoby podieľajúce sa na poskytovaní právnych služieb budú spĺňať zákonné a etické predpoklady na čestné a svedomité plnenie svojich povinností. V tejto rovine žalovaný uviedol, že existencia dôvodných pochybností o spoľahlivosti uchádzača je významná aj z pohľadu zachovania vážnosti a dôveryhodnosti advokátskeho stavu. Dôvodné pochybnosti plynú pre žalovaného s poukazom na vedené trestné stíhania v štádiu hlavného pojednávania a vedené trestné stíhanie v štádiu prípravného konania, celkovo v troch prípadoch: a) podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. 2 Pv 158/22/1103-18 zo dňa 25.07.2022 za zločin krivé obvinenie v štádiu nariadeného hlavného pojednávania, b) podaná obžaloba Krajskej prokuratúry Žilina, č. Kv 30/16/5500-150 zo dňa 30.01.2020 za zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom v štádiu nariadeného hlavného pojednávania a c) uznesenie Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej správy, expozitúra Stred, Banská Bystrica, ČVS: K./NKA-FP-ST-2015 zo dňa10.04.2016, ktorým bolo A. K. K. vznesené obvinenie za pokračujúci zločin daňového podvodu v súbehu s pokračujúcim zločinom skrátenia dane a poistného, nachádzajúce sa v štádiu prípravného konania. 5. Predsedníctvo komory malo za to, že v prípade advokátskeho koncipienta takéto obvinenie a podané obžaloby za dva iné skutky, vyvolávajú dostatočne odôvodnené pochybnosti o možnom nezákonnom správaní žalobcu počas výkonu podnikateľskej činnosti. Presvedčenie o spochybnenom riadnom výkone advokácie vychádza z počtu trestných stíhaní uchádzača o zápis, z ich štádia, ako aj z obsahu skutkov, ktoré mal/mohol uchádzač spáchať. Práve skutkové okolnosti tvrdených spáchaných trestných činov odôvodňujú záver, že ak by takéto skutky uchádzač spáchal opísaným spôsobom, tak nie je spôsobilý riadne vykonávať prax advokátskeho koncipienta - daňová trestná činnosť v snahe získať prospech a lživé obvinenie orgánu činného v trestnom konaní o korupčnom správaní orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu ku jeho osobe. 6. Uchádzač o zápis fakticky nemôže zaručovať dôveru, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu advokáta a jeho klienta, advokátov navzájom a ani vo vzťahu advokáta k očakávaniam verejnosti (taktiež advokátskeho koncipienta). Podľa žalovaného akékoľvek pochybnosti tretích osôb o spoľahlivosti advokáta (advokátskeho koncipienta) znižujú dôstojnosť advokátskeho stavu a sú spôsobilé znížiť aj dôstojnosť konkrétneho advokáta - advokátskeho koncipienta. Znížením dôvery tretích osôb vo vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu môže trpieť celý stav, nakoľko je reálna obava, či tretie osoby vyhľadajú pre poskytnutie právnej služby ktoréhokoľvek advokáta z advokátskeho stavu. Aj ochrana stavu ako takého a zachovanie plnohodnotného práva tretích osôb na prezumované poskytnutie kvalitnej, kvalifikovanej právnej služby intra legem a v súlade s uznávanými celospoločenskými normami správania je jednou z úloh komory pri rozhodovaní o individuálnom zápise uchádzača do zoznamu advokátov alebo zoznamu advokátskych koncipientov. Hoci takáto ochrana nemôže byť na ujmu individuálneho práva uchádzača o zápis, ak je dôvodná pochybnosť o možnom znížení dôstojnosti advokátskeho stavu u tretích osôb, tak väčšinou to koreluje so zákonným a vecne správnym názorom o nespoľahlivosti uchádzača o zápis. 7. Na podklade uvedeného žalovaný návrhu na zápis nevyhovel a rozhodol, že žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nezapíše z dôvodu, že žalobca v čase rozhodovania nespĺňal všetky zákonom ustanovené podmienky zápisu, predovšetkým podmienku spoľahlivosti, pričom žalovaný v závere zároveň uviedol, že prípadná zmena skutkového a dôkazného stavu v budúcnosti nevylučuje opätovné posúdenie novej žiadosti o zápis. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby) 8. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia, ktorým žalovaný nevyhovel návrhu na jeho zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Napadnuté uznesenie žalobca považuje za nezákonné najmä z dôvodu nesprávneho posúdenia splnenia podmienky spoľahlivosti podľa zákona o advokácii, rozporu s prezumpciou neviny, nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia, ako aj pre zásah do svojho základného práva na slobodnú voľbu povolania. 9. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky spoľahlivosti, keď svoj záver oprel iba o existenciu prebiehajúcich trestných stíhaní a o skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, hoci vo veciach nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho vine. Žalobca namietal, že zo samotnej existencie trestného stíhania nemožno bez ďalšieho vyvodzovať záver o tom, že nebude čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho koncipienta, a že žalovaný tým podľa jeho názoru nesprávne vyložil a aplikoval zákonný pojem spoľahlivosti. Počas niektorých nezmyslených krivých obvinení žalobca úspešne absolvoval prax exekútorského koncipienta, počas ktorej svedomito, morálne a právne bezúhonne plnil aj úlohy ako verejný činiteľ, kde požiadavky na spoľahlivosť a bezúhonnosť sú nastavené rovnako ako pri advokátskom koncipientovi. Výkon tejto praxe je podobný a dokonca v zmysle závažnosti zásahov do práv fyzických a právnických osôb pri výkone exekúcií je morálnosť, spoľahlivosť a bezúhonnosť v zmysle ducha zákona určite minimálne rovnako závažná ako pri výkone povolania advokátskeho koncipienta. 10. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru v rozpore s princípom prezumpcie neviny garantovaným Ústavou Slovenskej republiky, aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, že žalovaný pri posudzovaní jeho osoby fakticky vychádzal z predpokladu, že sa skutkov dopustil, hoci jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom, a že takýto postup má vo svojich dôsledkoch povahu neprípustnej ujmy na právach založenej len na neukončených trestných konaniach. Zároveň uviedol, že ako mladistvý bol odsúdený za trestnú činnosť z mladíckej nerozvážnosti, no to nemôže spochybniť predpoklady jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navyše, ak odsúdenie za spáchanie tejto trestnej činnosti bolo zahladené, tak žalobca tvrdí, že takáto okolnosť nemôže spochybňovať jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, a jej zohľadnenie by podľa jeho názoru predstavovalo neprípustné sekundárne postihovanie za dávnu minulosť. 11. Za ďalší podstatný žalobný bod označil žalobca zásah do svojho základného práva na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti tvrdil, že pojem „spoľahlivosť“ predstavuje právne neurčitý pojem, ktorý nie je dostatočne jasne a predvídateľne zákonne vymedzený, a preto nemôže byť bez presnejších kritérií základom na obmedzenie prístupu k výkonu právnického povolania. Žalobca v tomto smere poukazoval aj na požiadavku, aby obmedzenia základných práv vyplývali zo zákona jasne, presne a v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu. 12. Žalobca v žalobe namietal aj neprimeranosť zásahu do svojich práv a diskriminačný charakter napadnutého uznesenia. Tvrdil, že odmietnutím zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov bol na svojich právach zásadne ukrátený, pričom poukazoval na to, že iné osoby mali podľa jeho tvrdenia možnosť vykonávať advokáciu alebo právnu prax aj napriek tomu, že vo vzťahu k nim existovali trestnoprávne relevantné okolnosti. Z toho vyvodzoval, že voči jeho osobe došlo k nerovnému a neodôvodnenému postupu. 13. Žalobca súčasne poukazoval na svoju predchádzajúcu právnu prax a profesijné skúsenosti. Uvádzal, že v minulosti úspešne vykonával prax exekútorského koncipienta, počas ktorej podľa svojich tvrdení plnil úlohy riadne, svedomito a bez výhrad z hľadiska morálnej a odbornej spôsobilosti, hoci už v tom čase boli voči nemu vedené niektoré trestné konania. V tejto súvislosti argumentoval, že jeho doterajšia právna prax nesvedčí o tom, že by nespĺňal predpoklady na výkon praxe advokátskeho koncipienta. 14. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne nevysporiadal s listinami a ďalšími podkladmi, ktoré mu v konaní predložil a ktoré podľa jeho tvrdenia oslabovali záver o nesplnení podmienky spoľahlivosti. V tejto súvislosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne, neurčité a nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia podľa neho nevyplývajú dostatočne konkrétne a preskúmateľné dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa
predpoklad čestného a svedomitého plnenia povinností advokátskeho koncipienta. Žalobca sa preto žalobou domáhal predovšetkým zmeny napadnutého uznesenia tak, aby bol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalobcu Ďalšie podania účastníkov konania 15. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril dňa 14.05.2024 podaním, v ktorom navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení poukázal na to, že otázka zápisu žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nebola posudzovaná izolovane len vo vzťahu k napadnutému uzneseniu, ale nadväzovala aj na predchádzajúce opakované žiadosti, resp. návrhy na zápis žalobcu do zoznamov advokátskych koncipientov, o ktorých predsedníctvo komory rozhodovalo už v minulosti. V tejto súvislosti podrobne zrekapituloval predchádzajúce konania o zápise žalobcu, vrátane skorších rozhodnutí predsedníctva komory týkajúcich sa žalobcu a nadväzujúcich súdnych konaní, čím odôvodňoval procesný a skutkový kontext posudzovanej veci. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na zápis skúmal, či žalobca spĺňa podmienky na výkon praxe advokátskeho koncipienta podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii, teda najmä podmienku spoľahlivosti. K tomu poukázal na to, že na zasadnutí konanom dňa 30.11.2023 predsedníctvo komory prijalo napadnuté uznesenie, ktorým žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nezapísalo z dôvodu nesplnenia tejto zákonnej podmienky. 17. Žalovaný odkázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia predsedníctva komory, ktoré sú obsiahnuté priamo v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v konaní pred správnym súdom odkazuje. Tým žalovaný súčasne odmieta žalobné tvrdenia o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, o nesprávnom posúdení inštitútu spoľahlivosti, ako aj o rozpore postupu žalovaného so zákonom a so zásadami správneho konania. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03.06.2024, v ktorom zotrval na skutkových tvrdeniach, právnej argumentácii a žalobných bodoch uplatnených v správnej žalobe. 19. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci pojednávanie na deň 18.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o advokácii, proti rozhodnutiu komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), f) až i) a odsekov 2 a 3 a o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením. 24. Podľa § 11 ods. 3 zákona o advokácii, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj pre usadených euroadvokátov, medzinárodných advokátov, zahraničných advokátov, spoločnosti s ručením
obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky zahraničných združení a pre advokátskych koncipientov. 25. Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto c) je bezúhonný a spoľahlivý. 26. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú. 27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté uznesenie, vrátane postupu v administratívnom konaní, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 28. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného SAK z dôvodu, že nespĺňa podmienku spoľahlivosti podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Spoľahlivosť žalobcu ako uchádzača o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov bola pre predsedníctvo SAK spochybnená dvomi trestnými konaniami v štádiu hlavného pojednávania a jedným vedeným trestným stíhaním v štádiu prípravného konania. Pre žalovaného bol riadny výkon advokácie spochybnený počtom trestných stíhaní uchádzača o zápis, štádiami daných trestných vecí, ako aj obsahom skutkov, ktoré mal/mohol uchádzač spáchať. 29. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v rámci posudzovania splnenia podmienok na zápis osoby do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii v súlade s týmto zákonom, keď dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval príslušné ustanovenia zákona o advokácii a svoje rozhodnutie odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností. Preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia z dôvodov namietaných žalobcom. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia 30. Žalobca namietal, že dôvody preskúmavaného rozhodnutia sú nepresné a neurčité, pretože nie je konkretizované konanie, ktoré preukázateľne spochybňuje, že si nebude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, resp. advokátskeho koncipienta. Správny súd považuje túto námietku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia za nedôvodnú. 31. Podľa názoru správneho súdu nie je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ani pre nezrozumiteľnosť, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, aké skutkové zistenia boli základom rozhodnutia predsedníctva komory, ako zistený skutkový stav veci predsedníctvo komory posúdilo a akú právnu normu aplikovalo. Samotné odôvodnenie ponúka jasné právne úvahy SAK vo vzťahu k aplikácii § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii na zistený skutkový stav, ktorý sa týkal trestných konaní, ktoré podľa žalovaného spochybňujú spoľahlivosť žalobcu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný oprel spochybnenie podmienky spoľahlivosti tak, ako je definovaná v § 3 ods. 4 zákona o advokácii, o dve trestné stíhania, ktoré boli v čase vydania napadnutého uznesenia v štádiu hlavného pojednávania a jedno trestné stíhanie, ktoré bolo v čase vydania napadnutého uznesenia v štádiu prípravného konania (bližšie špecifikované na str. 4 a 5 napadnutého uznesenia; viď bod 4 tohto rozsudku).
32. Konštatovanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je vyhradené prípadom, kedy odôvodnenie rozhodnutia bráni správnemu súdu rozhodnutie preskúmať. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstránený výkladom, t. j. ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu verejnej správy a účastníkov konania pochybnosti o jeho význame. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je v zásade vyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii skutočností, ktoré viedli orgán k rozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 944). 33. V posudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky neidentifikoval v rozsahu, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné s výrokom rozhodnutia, úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné. K námietke nesprávneho posúdenia podmienky spoľahlivosti 34. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na to, že nebol právoplatne odsúdený, je absurdné, aby nemohol vykonávať prípravu na výkon povolania advokáta. Samotné vznesené obvinenia považuje za nezmyslené, nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by vykazovali znaky trestného činu. Spochybňuje prihliadnutie na trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený ako mladistvý, keďže toto odsúdenie už bolo zahladené. Malo tak dôjsť k nesprávnemu posúdeniu inštitútu spoľahlivosti, a teda postup žalovaného pri vydávaní napadnutého uznesenia nemožno považovať za postup v súlade so zákonom a so zásadami správneho konania. Danú námietku považuje správny súd za nedôvodnú. 35. „Bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ sú vymedzené ako dve podmienky, ktorých splnenie musí mať komora za preukázané pri rozhodovaní o zápise uchádzača do zoznamu advokátskych koncipientov (§ 62 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii). Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 3 zákona o advokácii). Spoľahlivým nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (§ 3 ods. 4 zákona o advokácii). Z uvedeného je zrejmé, že účelom zavedenia osobitnej podmienky spoľahlivosti je umožniť komore vyhodnotiť ako neprijateľné a vylučujúce výkon povolania advokátskeho koncipienta aj konanie, ktoré síce nie je v rozpore s definíciou bezúhonnosti, no ktoré môže byť stále tak závažné, že dokáže spochybniť (preukázateľne) predpoklad čestného a svedomitého plnenia povinnosti advokáta. Zákonodarca tak vytvoril ďalšiu kategóriu, ktorej cieľom je rozšíriť možnosti prihliadnutia na minulé konanie uchádzačov o povolanie advokátskeho koncipienta nad rámec právoplatného odsúdenia za spáchanie úmyselného trestného činu. 36. V posudzovanom prípade predsedníctvo komory vyhodnotilo podanie dvoch obžalôb na žalobcu v štádiu hlavného pojednávania (za zločin krivého obvinenia a za zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom) a jedno vyšetrovanie v štádiu vznesenia obvinenia (za pokračujúci zločin daňového podvodu v súbehu s pokračujúcim zločinom skrátenia dane a poistného), nachádzajúce sa v štádiu prípravného konania, za tak závažné a preukázateľné, že tým u danej osoby dochádza k spochybneniu čestného a svedomitého plnenia povinností advokáta. Zákon ukladá komore priamo povinnosť vyhodnotiť dopady identifikovaného konania/informácií, pričom nešpecifikuje, o aké v minulosti realizované konanie, nekonanie, skutky, či zabezpečené informácie môže ísť. Zákonodarca však komore ponechal značnú mieru správneho uváženia. V tomto smere možno odkázať aj na rozhodnutia kasačného súdu, ktorý ešte za právnej úpravy zákona o advokácii účinnej do 31.12.2012 (kedy nebola podmienka spoľahlivosti definovaná ako samostatný pojem, no preukázateľné spochybnenie, že uchádzať bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, bolo súčasťou definície bezúhonnosti), uviedol, že: „V rámci skúmania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je žalovaná oprávnená a povinná skúmať aj nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie
sú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti žalovaná prihliada i na všetky okolnosti skutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii ako disciplinárne previnenie. Zákon o advokácii bližšie nevymedzuje skutočnosti, ktoré môžu preukázateľne spochybniť, že osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Posudzovanie bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je preto predovšetkým vecou správneho uváženia žalovanej, ktoré však nemôže byť svojvoľné, alebo náležite neodôvodnené. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu preskúmavajú, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súdy neposudzujú účelnosť a vhodnosť správneho uváženia [...] K námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo prezumpcie neviny treba uviesť, že žalovaná neurobila záver o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin žalobcom, ale posúdila, že trestné stíhania vedené proti žalobcovi vniesli pochybnosti, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého výkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Pre úplnosť treba uviesť, že žalovaná je oprávnená aj podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii pozastaviť výkon advokácie (i praxe advokátskeho koncipienta podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii) tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci, čo tiež nie je možné považovať za porušenie práva prezumpcie neviny.“ (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/40/2013 zo dňa 30.07.2014, sp. zn. 7Sžo/85/2014 zo dňa 25.02.2016). 37. Podľa komory početnosť, príslušné štádium trestného konania/vyšetrovania a aj obsah skutkov, ktoré mal/mohol uchádzač spáchať, dosahuje intenzitu nezlučiteľnú s prezumpciou čestného a svedomitého plnenia úloh advokáta. Správny orgán pri tomto vyhodnocovaní nijako nenarušil prezumpciu neviny žalobcu, keďže neurobil záver, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin, ale posúdil existenciu pochybností, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Na vylúčenie spoľahlivosti u uchádzača nie je nevyhnutné, aby bol žalobca odsúdený, resp. aby bolo preukázané, že skutok (trestný čin) spáchal práve žalobca. Podľa komory v posudzovanom prípade postačovalo aj (i) dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal trestný čin na podklade zistených skutočností po začatí trestného stíhania (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ktoré sa substancovalo do obvinenia voči žalobcovi zo dňa 10.04.2016 a (ii) dostatočné odôvodnenie postavenia žalobcu pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku), ktoré sa substancovalo do podoby dvoch obžalôb podaných prokurátorom, v čase rozhodovania SAK v štádiu hlavného pojednávania. Berúc do úvahy podmienky kladené trestno-právnymi predpismi na obvinenie osoby a na podanie obžaloby na konkrétnu osobu (dôvodné podozrenie na podklade zistených skutočností a dostatočné odôvodnenie postavenia pred súd zo strany prokurátora), žalovaný pri vyhodnocovaní identifikovaných trestných konaní vo vzťahu k podmienke spoľahlivosti podľa názoru správneho súdu nijako nepochybil a nevybočil z rámcov, ktoré mu dáva zákon. Spochybnenie spoľahlivosti bolo opreté o dostatočné zistenia príslušných orgánov a nemožno preto považovať záver komory vo vzťahu k nespoľahlivosti žalobcu za svojvoľný, či nepreukázaný. 38. Žalobca namietal, že bol nezapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov aj na základe staršieho odsúdenia za trestný čin spáchaný v mladosti z mladíckej nerozvážnosti. S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Odsúdenie za trest spáchaný žalobcom v minulosti na základe rozhodnutia Okresného súdu v Bratislave 4 zo dňa 21.11.1994, ktorý mal byť zahladený (čo napokon vyplýva aj z odpisu z registra trestov zo dňa 25.10.2023, ktorý sa nachádza v administratívnom spise), nebolo pre žalovaného dôvodom na nezapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Napadnuté uznesenie o takomto odsúdení (a rovnako ani o žiadnom inom odsúdení) žalobcu v minulosti nepojednáva v žiadnej časti odôvodnenia a nebolo teda podkladom pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia predsedníctva komory. Žalobná námietka sekundárneho potrestania žalobcu, či porušenia účinkov zahladenia trestu, je tak nedôvodná. 39. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že splnenie podmienky spoľahlivosti preukazuje aj absolvovanie praxe exekútorského koncipienta, správny súd poukazuje na rozdielne vymedzenie podmienok na zápis kandidátov do zoznamu exekútorských koncipientov podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekútorský poriadok“) v porovnaní so zákonom o advokácii. Exekútorský poriadok pozná len podmienku bezúhonnosti (§ 21 ods. 1 písm. c), ktorú osobitne definuje na účely tohto zákona (§ 10 ods. 4). Podmienku spoľahlivosti, alebo inú
obdobnú podmienku, ktorej cieľom by bolo vyhodnocovanie minulého konania vo vzťahu k možnému spochybneniu čestného a svedomitého plnenia povinnosti exekútora v budúcnosti, exekútorský poriadok nepozná. Predchádzajúce úspešne absolvovanie praxe exekútorského koncipienta, počas ktorej mal žalobca svedomito, morálne a právne bezúhonne plniť aj úlohy ako verejný činiteľ, nie je samo o sebe konaním, ktoré by preukazovalo spoľahlivosť v zmysle zákona o advokácii v pomere k zisteniam o troch trestných konaniach prebiehajúcich v danom čase. Aj táto žalobná námietka bola nedôvodná. K námietke zásahu do základného práva na slobodnú voľbu povolania 40. Článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi konštantne potvrdzuje, že toto právo nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak sú na to legitímne dôvody. Správny súd je na základe vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku toho názoru, že postup žalovaného pri nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nemožno hodnotiť ako neprimerané a zákonným obmedzeniam odporujúce konanie. Žalovaný postupoval podľa zákona o advokácii a v rámci zákonom povolených medzí správnej úvahy pri posúdení podmienky spoľahlivosti. Preto podľa názoru správneho súdu nedošlo k neprimeranému alebo neodôvodnenému zásahu do práva na slobodnú voľbu povolania, a to napriek tomu, že žalobca nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov a bol mu tak zamedzený prístup k výkonu povolania advokáta. K námietke diskriminačného postupu žalovaného 41. Ďalšia žalobná námietka smerovala proti diskriminácii žalobcu v rámci prístupu k príprave na povolanie advokáta, resp. vo výkone povolania advokátskeho koncipienta. Žalobca uvádza, že výkon povolania advokátskeho koncipienta mu je odopretý, pričom ale iné osoby právoplatne odsúdené, ale aj obvinené vykonávajú alebo vykonávali advokáciu. Neuviedol však žiadne skutočnosti/informácie, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že nezapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov odporuje legislatíve (národnej či európskej) upravujúcej oblasť diskriminácie. Zásada rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovno-právnych vzťahov sa uplatňuje nie len v spojení s právami osôb v oblastiach výkonu zamestnania, povolania, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii, no zároveň aj v oblasti členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií, vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú (§ 6 ods. 2 písm. d/ antidiskriminačného zákona). Konanie SAK, ktorým rozhoduje o splnení podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov a na základe ktorého vykoná zápis do zoznamu alebo rozhodne o nezapísaní do daného zoznamu, je neoddeliteľnou a povinnou súčasťou procesu získania prístupu k povolaniu advokáta a advokátskeho koncipienta. Bez tohto zápisu nie je možné dané povolanie vykonávať. Realizácia práv vyplývajúcich z ustanovení zákona o advokácii upravujúcich členstvo, resp. zápis osôb do zoznamu advokátskych koncipientov v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa tak prostredníctvom § 6 ods. 2 písm. d) antidiskriminačného zákona zaručuje rovnako všetkým uchádzačom o zápis do tohto zoznamu. 42. V prípade diskriminácie sa musí preukázať existencia neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania na základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Požiadavka, aby žalujúca strana musela preukázať, že bola diskriminovaná práve a výlučne z určitého dôvodu, a nie z iného dôvodu, je však celkom zjavne nesplniteľná, lebo preukázať motiváciu (pohnútku) žalovanej strany je z povahy veci vylúčené (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 37/04 zo dňa 26.04.2006). Práve preto podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona postačuje oznámiť konajúcemu súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Podľa tohto ustanovenia antidiskriminačného zákona, ktoré je možné cez § 6 ods. 2 písm. d) antidiskriminačného zákona aplikovať aj na prístup k povolaniu advokátskeho koncipienta, je žalovaný povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z niektorých zo zákonom aprobovaných diskriminačných dôvodov došlo. Špecifikum rozloženia dôkazného bremena sa zakladá práve na povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (teda nie bez pochybností ustáliť), že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 90/2015-40 zo dňa 01.12.2015).
43. Správny súd v tomto smere konštatuje, že žalobca neuviedol žiadny diskriminačný dôvod, na základe ktorého s ním malo byť odlišne zaobchádzané v rozpore so zákonom. Neuviedol ani žiadne iné prípady odlišného zaobchádzania s inou osobou či osobami v rovnakom postavení (t. j. s osobami, voči ktorým by boli vedené trestné konania v rovnakom alebo obdobnom počte a druhu ako v prípade žalobcu). Zároveň žalobca nepredložil žiadny dôkaz o svojom tvrdení o nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania, resp. o diskriminácii jeho osoby, a takýto dôkaz ani nenavrhol vykonať. V tejto časti preto žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a správny súd považuje námietku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania za nedôvodnú. Záver 44. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že postup, ako aj napadnuté uznesenie žalovaného je v súlade so zákonom a žalovaný pri rozhodovaní o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vyvodil správne právne závery vo vzťahu k vyhodnoteniu podmienky spoľahlivosti podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii. V rozsahu žalobných bodov správny súd v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia a ani v napadnutom uznesení žalovaného nezistil porušenie zákona. 45. Žalovaný s náležitou zodpovednosťou interpretoval a aplikoval príslušný zákon o advokácii za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).