{"guid": "94ee2d1f-aa83-4ede-8238-65bfc5f44f2d:1f34beab-ea14-4435-b1cc-a6e137a050ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2", "spisova_znacka": "1S/4/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/4/2024 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. marca 2026, sp. zn. 1S/4/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2", "identifikacne_cislo": "0724100046", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f34beab-ea14-4435-b1cc-a6e137a050ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/4/2024\n0724100046\n18. 03. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100046.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobcu: A. B. C. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. B. XX/X, XXXX E., F.\nF., prechodne bytom G. H. XXX, XXX XX I. X, J. F., korešpondenčná adresa: K. XX, XXX XX I. X, proti\nžalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpený: JUDr.\nEva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia\npredsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 61/13/2023 zo dňa 30.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nStručné zhrnutie administratívneho konania\nZhrnutie napadnutého uznesenia\n1. Dňa 23.10.2023 bol Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“ alebo „komora“) doručený návrh\nna zápis žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov; návrh podal advokát JUDr. Karol Haťapka, u\nktorého bol žalobca v pracovnom pomere ako advokátsky koncipient. Súčasťou návrhu bolo aj čestné\nvyhlásenie žalobcu, v ktorom uviedol, že voči nemu je v čase podania žiadosti vedené trestné stíhanie.\nVzhľadom na obsah tohto vyhlásenia žalovaný vyzval k doplneniu skutkového podkladu pre rozhodnutie\na listom zo dňa 10.11.2023 požiadal žalobcu a advokáta JUDr. Karola Haťapku o doplnenie informácií\nvýznamných pre posúdenie splnenia zákonných podmienok zápisu podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o\nadvokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).\n2. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval e-mailovým podaním zo dňa 13.11.2023, v ktorom sa písomne\nvyjadril k výkonu funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti a súčasne predložil listinné podklady týkajúce\nsa právoplatne skončených, ako aj neskončených trestných konaní vedených voči jeho osobe.\n3. Žalovaný uznesením predsedníctva SAK č. 61/13/2023 zo dňa 30.11.2023 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) rozhodol o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedenom SAK z\ndôvodu nesplnenia podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nŽalovaný pri svojom hodnotení zohľadnil predložené listinné dôkazy týkajúce sa vedených trestných\nkonaní, ich procesného štádia a povahy okolností, ktoré z nich vyplývali, pričom výslovne uviedol, že\nrešpektuje princíp prezumpcie neviny a nerozhoduje o vine žalobcu. Napriek tomu dospel k záveru,\n\nže už samotný stav podkladov existujúcich ku dňu rozhodovania bol spôsobilý vyvolať relevantné\npochybnosti o splnení podmienky spoľahlivosti ako zákonného predpokladu zápisu. Spoľahlivosť je\nzákonná kategória s etickým obsahom, pričom zákonná dikcia výslovne uvádza, čo je jej obsahom;\nuchádzač o zápis musí byť pripravený plniť čestne a svedomito svoje povinnosti, pričom jednou z nich\nje poskytovanie právnej služby zásadne podľa pokynov advokáta - školiteľa, klienta, ale najmä a vždy\nlen v súlade so zákonom.\n4. Žalovaný napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že pri zápise uchádzača do zoznamu advokátskych\nkoncipientov je povinný prihliadať nielen na individuálne postavenie uchádzača, ale aj na ochranu\ndôvery v riadny výkon advokácie, dôstojnosť advokátskeho stavu a legitímne očakávanie verejnosti, že\nosoby podieľajúce sa na poskytovaní právnych služieb budú spĺňať zákonné a etické predpoklady na\nčestné a svedomité plnenie svojich povinností. V tejto rovine žalovaný uviedol, že existencia dôvodných\npochybností o spoľahlivosti uchádzača je významná aj z pohľadu zachovania vážnosti a dôveryhodnosti\nadvokátskeho stavu. Dôvodné pochybnosti plynú pre žalovaného s poukazom na vedené trestné\nstíhania v štádiu hlavného pojednávania a vedené trestné stíhanie v štádiu prípravného konania, celkovo\nv troch prípadoch:\na) podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. 2 Pv 158/22/1103-18 zo dňa 25.07.2022 za\nzločin krivé obvinenie v štádiu nariadeného hlavného pojednávania,\nb) podaná obžaloba Krajskej prokuratúry Žilina, č. Kv 30/16/5500-150 zo dňa 30.01.2020 za zločin\ndaňového podvodu spolupáchateľstvom v štádiu nariadeného hlavného pojednávania a\nc) uznesenie Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej\nsprávy, expozitúra Stred, Banská Bystrica, ČVS: K./NKA-FP-ST-2015 zo dňa10.04.2016, ktorým bolo A.\nK. K. vznesené obvinenie za pokračujúci zločin daňového podvodu v súbehu s pokračujúcim zločinom\nskrátenia dane a poistného, nachádzajúce sa v štádiu prípravného konania.\n5. Predsedníctvo komory malo za to, že v prípade advokátskeho koncipienta takéto obvinenie a podané\nobžaloby za dva iné skutky, vyvolávajú dostatočne odôvodnené pochybnosti o možnom nezákonnom\nsprávaní žalobcu počas výkonu podnikateľskej činnosti. Presvedčenie o spochybnenom riadnom výkone\nadvokácie vychádza z počtu trestných stíhaní uchádzača o zápis, z ich štádia, ako aj z obsahu skutkov,\nktoré mal/mohol uchádzač spáchať. Práve skutkové okolnosti tvrdených spáchaných trestných činov\nodôvodňujú záver, že ak by takéto skutky uchádzač spáchal opísaným spôsobom, tak nie je spôsobilý\nriadne vykonávať prax advokátskeho koncipienta - daňová trestná činnosť v snahe získať prospech a\nlživé obvinenie orgánu činného v trestnom konaní o korupčnom správaní orgánov činných v trestnom\nkonaní vo vzťahu ku jeho osobe.\n6. Uchádzač o zápis fakticky nemôže zaručovať dôveru, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu advokáta\na jeho klienta, advokátov navzájom a ani vo vzťahu advokáta k očakávaniam verejnosti (taktiež\nadvokátskeho koncipienta). Podľa žalovaného akékoľvek pochybnosti tretích osôb o spoľahlivosti\nadvokáta (advokátskeho koncipienta) znižujú dôstojnosť advokátskeho stavu a sú spôsobilé znížiť\naj dôstojnosť konkrétneho advokáta - advokátskeho koncipienta. Znížením dôvery tretích osôb vo\nvážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu môže trpieť celý stav, nakoľko je reálna obava, či tretie\nosoby vyhľadajú pre poskytnutie právnej služby ktoréhokoľvek advokáta z advokátskeho stavu. Aj\nochrana stavu ako takého a zachovanie plnohodnotného práva tretích osôb na prezumované poskytnutie\nkvalitnej, kvalifikovanej právnej služby intra legem a v súlade s uznávanými celospoločenskými normami\nsprávania je jednou z úloh komory pri rozhodovaní o individuálnom zápise uchádzača do zoznamu\nadvokátov alebo zoznamu advokátskych koncipientov. Hoci takáto ochrana nemôže byť na ujmu\nindividuálneho práva uchádzača o zápis, ak je dôvodná pochybnosť o možnom znížení dôstojnosti\nadvokátskeho stavu u tretích osôb, tak väčšinou to koreluje so zákonným a vecne správnym názorom\no nespoľahlivosti uchádzača o zápis.\n7. Na podklade uvedeného žalovaný návrhu na zápis nevyhovel a rozhodol, že žalobcu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov nezapíše z dôvodu, že žalobca v čase rozhodovania nespĺňal všetky\nzákonom ustanovené podmienky zápisu, predovšetkým podmienku spoľahlivosti, pričom žalovaný v\nzávere zároveň uviedol, že prípadná zmena skutkového a dôkazného stavu v budúcnosti nevylučuje\nopätovné posúdenie novej žiadosti o zápis.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n\n(rozsah a dôvody žaloby)\n8. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia, ktorým\nžalovaný nevyhovel návrhu na jeho zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Napadnuté\nuznesenie žalobca považuje za nezákonné najmä z dôvodu nesprávneho posúdenia splnenia\npodmienky spoľahlivosti podľa zákona o advokácii, rozporu s prezumpciou neviny, nedostatočného a\nnepreskúmateľného odôvodnenia, ako aj pre zásah do svojho základného práva na slobodnú voľbu\npovolania.\n9. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie\npodmienky spoľahlivosti, keď svoj záver oprel iba o existenciu prebiehajúcich trestných stíhaní a o\nskutky, ktoré sú mu kladené za vinu, hoci vo veciach nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho vine.\nŽalobca namietal, že zo samotnej existencie trestného stíhania nemožno bez ďalšieho vyvodzovať\nzáver o tom, že nebude čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho koncipienta, a že žalovaný\ntým podľa jeho názoru nesprávne vyložil a aplikoval zákonný pojem spoľahlivosti. Počas niektorých\nnezmyslených krivých obvinení žalobca úspešne absolvoval prax exekútorského koncipienta, počas\nktorej svedomito, morálne a právne bezúhonne plnil aj úlohy ako verejný činiteľ, kde požiadavky na\nspoľahlivosť a bezúhonnosť sú nastavené rovnako ako pri advokátskom koncipientovi. Výkon tejto praxe\nje podobný a dokonca v zmysle závažnosti zásahov do práv fyzických a právnických osôb pri výkone\nexekúcií je morálnosť, spoľahlivosť a bezúhonnosť v zmysle ducha zákona určite minimálne rovnako\nzávažná ako pri výkone povolania advokátskeho koncipienta.\n10. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru v rozpore s princípom\nprezumpcie neviny garantovaným Ústavou Slovenskej republiky, aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Namietal, že žalovaný pri posudzovaní jeho osoby fakticky\nvychádzal z predpokladu, že sa skutkov dopustil, hoci jeho vina nebola preukázaná zákonným\nspôsobom, a že takýto postup má vo svojich dôsledkoch povahu neprípustnej ujmy na právach\nzaloženej len na neukončených trestných konaniach. Zároveň uviedol, že ako mladistvý bol odsúdený\nza trestnú činnosť z mladíckej nerozvážnosti, no to nemôže spochybniť predpoklady jeho bezúhonnosti\na spoľahlivosti. Navyše, ak odsúdenie za spáchanie tejto trestnej činnosti bolo zahladené, tak žalobca\ntvrdí, že takáto okolnosť nemôže spochybňovať jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, a jej zohľadnenie by\npodľa jeho názoru predstavovalo neprípustné sekundárne postihovanie za dávnu minulosť.\n11. Za ďalší podstatný žalobný bod označil žalobca zásah do svojho základného práva na slobodnú voľbu\npovolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti tvrdil, že pojem „spoľahlivosť“\npredstavuje právne neurčitý pojem, ktorý nie je dostatočne jasne a predvídateľne zákonne vymedzený,\na preto nemôže byť bez presnejších kritérií základom na obmedzenie prístupu k výkonu právnického\npovolania. Žalobca v tomto smere poukazoval aj na požiadavku, aby obmedzenia základných práv\nvyplývali zo zákona jasne, presne a v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu.\n12. Žalobca v žalobe namietal aj neprimeranosť zásahu do svojich práv a diskriminačný charakter\nnapadnutého uznesenia. Tvrdil, že odmietnutím zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov bol na\nsvojich právach zásadne ukrátený, pričom poukazoval na to, že iné osoby mali podľa jeho tvrdenia\nmožnosť vykonávať advokáciu alebo právnu prax aj napriek tomu, že vo vzťahu k nim existovali\ntrestnoprávne relevantné okolnosti. Z toho vyvodzoval, že voči jeho osobe došlo k nerovnému a\nneodôvodnenému postupu.\n13. Žalobca súčasne poukazoval na svoju predchádzajúcu právnu prax a profesijné skúsenosti. Uvádzal,\nže v minulosti úspešne vykonával prax exekútorského koncipienta, počas ktorej podľa svojich tvrdení\nplnil úlohy riadne, svedomito a bez výhrad z hľadiska morálnej a odbornej spôsobilosti, hoci už v tom\nčase boli voči nemu vedené niektoré trestné konania. V tejto súvislosti argumentoval, že jeho doterajšia\nprávna prax nesvedčí o tom, že by nespĺňal predpoklady na výkon praxe advokátskeho koncipienta.\n14. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne nevysporiadal\ns listinami a ďalšími podkladmi, ktoré mu v konaní predložil a ktoré podľa jeho tvrdenia oslabovali záver o\nnesplnení podmienky spoľahlivosti. V tejto súvislosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne\nnesprávne, neurčité a nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia podľa neho nevyplývajú dostatočne\nkonkrétne a preskúmateľné dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa\n\npredpoklad čestného a svedomitého plnenia povinností advokátskeho koncipienta. Žalobca sa preto\nžalobou domáhal predovšetkým zmeny napadnutého uznesenia tak, aby bol zapísaný do zoznamu\nadvokátskych koncipientov, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie;\nzároveň žiadal priznanie náhrady trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu\nĎalšie podania účastníkov konania\n15. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril dňa 14.05.2024 podaním, v ktorom navrhol,\naby správny súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení poukázal na to, že otázka\nzápisu žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nebola posudzovaná izolovane len vo vzťahu k\nnapadnutému uzneseniu, ale nadväzovala aj na predchádzajúce opakované žiadosti, resp. návrhy na\nzápis žalobcu do zoznamov advokátskych koncipientov, o ktorých predsedníctvo komory rozhodovalo už\nv minulosti. V tejto súvislosti podrobne zrekapituloval predchádzajúce konania o zápise žalobcu, vrátane\nskorších rozhodnutí predsedníctva komory týkajúcich sa žalobcu a nadväzujúcich súdnych konaní, čím\nodôvodňoval procesný a skutkový kontext posudzovanej veci.\n16. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na zápis skúmal, či žalobca spĺňa podmienky\nna výkon praxe advokátskeho koncipienta podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii v spojení\ns § 3 ods. 4 zákona o advokácii, teda najmä podmienku spoľahlivosti. K tomu poukázal na to, že na\nzasadnutí konanom dňa 30.11.2023 predsedníctvo komory prijalo napadnuté uznesenie, ktorým žalobcu\ndo zoznamu advokátskych koncipientov nezapísalo z dôvodu nesplnenia tejto zákonnej podmienky.\n17. Žalovaný odkázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia predsedníctva komory, ktoré sú\nobsiahnuté priamo v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a\nna ktoré v konaní pred správnym súdom odkazuje. Tým žalovaný súčasne odmieta žalobné tvrdenia o\nvecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, o nesprávnom posúdení inštitútu spoľahlivosti, ako aj o\nrozpore postupu žalovaného so zákonom a so zásadami správneho konania.\n18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03.06.2024, v ktorom zotrval na\nskutkových tvrdeniach, právnej argumentácii a žalobných bodoch uplatnených v správnej žalobe.\n19. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §\n13 ods. 1 SSP nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci pojednávanie na deň\n18.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia\npodmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je\npreukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\n23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o advokácii, proti rozhodnutiu komory o nezapísaní fyzickej osoby do\nzoznamu advokátov, o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), f) až\ni) a odsekov 2 a 3 a o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a\ntoto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením.\n24. Podľa § 11 ods. 3 zákona o advokácii, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj pre\nusadených euroadvokátov, medzinárodných advokátov, zahraničných advokátov, spoločnosti s ručením\n\nobmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky\nzahraničných združení a pre advokátskych koncipientov.\n25. Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátskych\nkoncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti\ns ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia,\nktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto\nc) je bezúhonný a spoľahlivý.\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), zásada rovnakého zaobchádzania\npodľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä\nv oblastiach\nd) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách\nzdružujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom\nposkytujú.\n27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté uznesenie, vrátane postupu v administratívnom konaní, v medziach žalobného návrhu a\npodstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom\nna § 190 SSP ju zamietol.\n28. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté\nuznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov\nvedeného SAK z dôvodu, že nespĺňa podmienku spoľahlivosti podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s §\n3 ods. 4 zákona o advokácii. Spoľahlivosť žalobcu ako uchádzača o zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov bola pre predsedníctvo SAK spochybnená dvomi trestnými konaniami v štádiu hlavného\npojednávania a jedným vedeným trestným stíhaním v štádiu prípravného konania. Pre žalovaného bol\nriadny výkon advokácie spochybnený počtom trestných stíhaní uchádzača o zápis, štádiami daných\ntrestných vecí, ako aj obsahom skutkov, ktoré mal/mohol uchádzač spáchať.\n29. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v rámci posudzovania splnenia podmienok\nna zápis osoby do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii v súlade\ns týmto zákonom, keď dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval príslušné\nustanovenia zákona o advokácii a svoje rozhodnutie odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri\nzohľadnení všetkých relevantných skutočností. Preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého\nuznesenia z dôvodov namietaných žalobcom.\nK námietke nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia\n30. Žalobca namietal, že dôvody preskúmavaného rozhodnutia sú nepresné a neurčité, pretože\nnie je konkretizované konanie, ktoré preukázateľne spochybňuje, že si nebude čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta, resp. advokátskeho koncipienta. Správny súd považuje túto námietku\nnepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia za nedôvodnú.\n31. Podľa názoru správneho súdu nie je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov ani pre nezrozumiteľnosť, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, aké skutkové zistenia boli základom\nrozhodnutia predsedníctva komory, ako zistený skutkový stav veci predsedníctvo komory posúdilo a akú\nprávnu normu aplikovalo. Samotné odôvodnenie ponúka jasné právne úvahy SAK vo vzťahu k aplikácii\n§ 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii na zistený skutkový stav, ktorý sa týkal\ntrestných konaní, ktoré podľa žalovaného spochybňujú spoľahlivosť žalobcu. Z obsahu napadnutého\nrozhodnutia je zrejmé, že žalovaný oprel spochybnenie podmienky spoľahlivosti tak, ako je definovaná v\n§ 3 ods. 4 zákona o advokácii, o dve trestné stíhania, ktoré boli v čase vydania napadnutého uznesenia\nv štádiu hlavného pojednávania a jedno trestné stíhanie, ktoré bolo v čase vydania napadnutého\nuznesenia v štádiu prípravného konania (bližšie špecifikované na str. 4 a 5 napadnutého uznesenia; viď\nbod 4 tohto rozsudku).\n\n32. Konštatovanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je vyhradené prípadom, kedy\nodôvodnenie rozhodnutia bráni správnemu súdu rozhodnutie preskúmať. Za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstránený výkladom, t.\nj. ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu\nverejnej správy a účastníkov konania pochybnosti o jeho význame. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov je v zásade vyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii skutočností, ktoré\nviedli orgán k rozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov skutkových, nie\nna čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M.,\nFILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 944).\n33. V posudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky neidentifikoval v rozsahu, ktorý by\nodôvodňoval jeho zrušenie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé,\nakým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné s výrokom rozhodnutia, úvahy sú\ndostatočne jasné a zrozumiteľné.\nK námietke nesprávneho posúdenia podmienky spoľahlivosti\n34. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na to, že nebol právoplatne\nodsúdený, je absurdné, aby nemohol vykonávať prípravu na výkon povolania advokáta. Samotné\nvznesené obvinenia považuje za nezmyslené, nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by vykazovali\nznaky trestného činu. Spochybňuje prihliadnutie na trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený ako\nmladistvý, keďže toto odsúdenie už bolo zahladené. Malo tak dôjsť k nesprávnemu posúdeniu inštitútu\nspoľahlivosti, a teda postup žalovaného pri vydávaní napadnutého uznesenia nemožno považovať za\npostup v súlade so zákonom a so zásadami správneho konania. Danú námietku považuje správny súd\nza nedôvodnú.\n35. „Bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ sú vymedzené ako dve podmienky, ktorých splnenie musí mať\nkomora za preukázané pri rozhodovaní o zápise uchádzača do zoznamu advokátskych koncipientov\n(§ 62 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii). Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne\nodsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie,\nani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol\nza taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 3 zákona o advokácii). Spoľahlivým\nnie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta\n(§ 3 ods. 4 zákona o advokácii). Z uvedeného je zrejmé, že účelom zavedenia osobitnej podmienky\nspoľahlivosti je umožniť komore vyhodnotiť ako neprijateľné a vylučujúce výkon povolania advokátskeho\nkoncipienta aj konanie, ktoré síce nie je v rozpore s definíciou bezúhonnosti, no ktoré môže byť stále tak\nzávažné, že dokáže spochybniť (preukázateľne) predpoklad čestného a svedomitého plnenia povinnosti\nadvokáta. Zákonodarca tak vytvoril ďalšiu kategóriu, ktorej cieľom je rozšíriť možnosti prihliadnutia na\nminulé konanie uchádzačov o povolanie advokátskeho koncipienta nad rámec právoplatného odsúdenia\nza spáchanie úmyselného trestného činu.\n36. V posudzovanom prípade predsedníctvo komory vyhodnotilo podanie dvoch obžalôb na žalobcu\nv štádiu hlavného pojednávania (za zločin krivého obvinenia a za zločin daňového podvodu\nspolupáchateľstvom) a jedno vyšetrovanie v štádiu vznesenia obvinenia (za pokračujúci zločin daňového\npodvodu v súbehu s pokračujúcim zločinom skrátenia dane a poistného), nachádzajúce sa v štádiu\nprípravného konania, za tak závažné a preukázateľné, že tým u danej osoby dochádza k spochybneniu\nčestného a svedomitého plnenia povinností advokáta. Zákon ukladá komore priamo povinnosť\nvyhodnotiť dopady identifikovaného konania/informácií, pričom nešpecifikuje, o aké v minulosti\nrealizované konanie, nekonanie, skutky, či zabezpečené informácie môže ísť. Zákonodarca však\nkomore ponechal značnú mieru správneho uváženia. V tomto smere možno odkázať aj na rozhodnutia\nkasačného súdu, ktorý ešte za právnej úpravy zákona o advokácii účinnej do 31.12.2012 (kedy\nnebola podmienka spoľahlivosti definovaná ako samostatný pojem, no preukázateľné spochybnenie, že\nuchádzať bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, bolo súčasťou definície bezúhonnosti),\nuviedol, že:\n„V rámci skúmania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je žalovaná oprávnená a povinná\nskúmať aj nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie\n\nsú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti žalovaná prihliada i na všetky okolnosti\nskutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol\nspáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii\nako disciplinárne previnenie.\nZákon o advokácii bližšie nevymedzuje skutočnosti, ktoré môžu preukázateľne spochybniť, že osoba\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Posudzovanie bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4\nzákona o advokácii je preto predovšetkým vecou správneho uváženia žalovanej, ktoré však nemôže\nbyť svojvoľné, alebo náležite neodôvodnené. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu\npreskúmavajú, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súdy\nneposudzujú účelnosť a vhodnosť správneho uváženia\n[...]\nK námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo prezumpcie neviny treba uviesť, že žalovaná neurobila\nzáver o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin žalobcom, ale posúdila, že trestné stíhania vedené\nproti žalobcovi vniesli pochybnosti, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého\nvýkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Pre úplnosť treba uviesť, že žalovaná je oprávnená\naj podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii pozastaviť výkon advokácie (i praxe advokátskeho\nkoncipienta podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii) tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za\ntrestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci, čo tiež nie je možné považovať za porušenie práva\nprezumpcie neviny.“ (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/40/2013 zo\ndňa 30.07.2014, sp. zn. 7Sžo/85/2014 zo dňa 25.02.2016).\n37. Podľa komory početnosť, príslušné štádium trestného konania/vyšetrovania a aj obsah skutkov, ktoré\nmal/mohol uchádzač spáchať, dosahuje intenzitu nezlučiteľnú s prezumpciou čestného a svedomitého\nplnenia úloh advokáta. Správny orgán pri tomto vyhodnocovaní nijako nenarušil prezumpciu neviny\nžalobcu, keďže neurobil záver, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin, ale posúdil existenciu\npochybností, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Na vylúčenie spoľahlivosti\nu uchádzača nie je nevyhnutné, aby bol žalobca odsúdený, resp. aby bolo preukázané, že skutok\n(trestný čin) spáchal práve žalobca. Podľa komory v posudzovanom prípade postačovalo aj (i)\ndôvodné podozrenie, že žalobca spáchal trestný čin na podklade zistených skutočností po začatí\ntrestného stíhania (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ktoré sa substancovalo do obvinenia voči\nžalobcovi zo dňa 10.04.2016 a (ii) dostatočné odôvodnenie postavenia žalobcu pred súd (§ 234 ods.\n1 Trestného poriadku), ktoré sa substancovalo do podoby dvoch obžalôb podaných prokurátorom,\nv čase rozhodovania SAK v štádiu hlavného pojednávania. Berúc do úvahy podmienky kladené\ntrestno-právnymi predpismi na obvinenie osoby a na podanie obžaloby na konkrétnu osobu (dôvodné\npodozrenie na podklade zistených skutočností a dostatočné odôvodnenie postavenia pred súd zo strany\nprokurátora), žalovaný pri vyhodnocovaní identifikovaných trestných konaní vo vzťahu k podmienke\nspoľahlivosti podľa názoru správneho súdu nijako nepochybil a nevybočil z rámcov, ktoré mu dáva zákon.\nSpochybnenie spoľahlivosti bolo opreté o dostatočné zistenia príslušných orgánov a nemožno preto\npovažovať záver komory vo vzťahu k nespoľahlivosti žalobcu za svojvoľný, či nepreukázaný.\n38. Žalobca namietal, že bol nezapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov aj na základe staršieho\nodsúdenia za trestný čin spáchaný v mladosti z mladíckej nerozvážnosti. S týmto tvrdením nemožno\nsúhlasiť. Odsúdenie za trest spáchaný žalobcom v minulosti na základe rozhodnutia Okresného súdu\nv Bratislave 4 zo dňa 21.11.1994, ktorý mal byť zahladený (čo napokon vyplýva aj z odpisu z registra\ntrestov zo dňa 25.10.2023, ktorý sa nachádza v administratívnom spise), nebolo pre žalovaného\ndôvodom na nezapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Napadnuté uznesenie\no takomto odsúdení (a rovnako ani o žiadnom inom odsúdení) žalobcu v minulosti nepojednáva v žiadnej\nčasti odôvodnenia a nebolo teda podkladom pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia predsedníctva\nkomory. Žalobná námietka sekundárneho potrestania žalobcu, či porušenia účinkov zahladenia trestu,\nje tak nedôvodná.\n39. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že splnenie podmienky spoľahlivosti preukazuje\naj absolvovanie praxe exekútorského koncipienta, správny súd poukazuje na rozdielne vymedzenie\npodmienok na zápis kandidátov do zoznamu exekútorských koncipientov podľa zákona č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekútorský poriadok“) v porovnaní so\nzákonom o advokácii. Exekútorský poriadok pozná len podmienku bezúhonnosti (§ 21 ods. 1 písm.\nc), ktorú osobitne definuje na účely tohto zákona (§ 10 ods. 4). Podmienku spoľahlivosti, alebo inú\n\nobdobnú podmienku, ktorej cieľom by bolo vyhodnocovanie minulého konania vo vzťahu k možnému\nspochybneniu čestného a svedomitého plnenia povinnosti exekútora v budúcnosti, exekútorský poriadok\nnepozná. Predchádzajúce úspešne absolvovanie praxe exekútorského koncipienta, počas ktorej mal\nžalobca svedomito, morálne a právne bezúhonne plniť aj úlohy ako verejný činiteľ, nie je samo o sebe\nkonaním, ktoré by preukazovalo spoľahlivosť v zmysle zákona o advokácii v pomere k zisteniam o troch\ntrestných konaniach prebiehajúcich v danom čase. Aj táto žalobná námietka bola nedôvodná.\nK námietke zásahu do základného práva na slobodnú voľbu povolania\n40. Článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojej rozhodovacej praxi konštantne potvrdzuje, že toto právo nie je absolútne a možno\nho obmedziť zákonom, ak sú na to legitímne dôvody. Správny súd je na základe vyššie uvedeného\nodôvodnenia tohto rozsudku toho názoru, že postup žalovaného pri nezapísaní žalobcu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov nemožno hodnotiť ako neprimerané a zákonným obmedzeniam odporujúce\nkonanie. Žalovaný postupoval podľa zákona o advokácii a v rámci zákonom povolených medzí\nsprávnej úvahy pri posúdení podmienky spoľahlivosti. Preto podľa názoru správneho súdu nedošlo\nk neprimeranému alebo neodôvodnenému zásahu do práva na slobodnú voľbu povolania, a to napriek\ntomu, že žalobca nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov a bol mu tak zamedzený\nprístup k výkonu povolania advokáta.\nK námietke diskriminačného postupu žalovaného\n41. Ďalšia žalobná námietka smerovala proti diskriminácii žalobcu v rámci prístupu k príprave na\npovolanie advokáta, resp. vo výkone povolania advokátskeho koncipienta. Žalobca uvádza, že výkon\npovolania advokátskeho koncipienta mu je odopretý, pričom ale iné osoby právoplatne odsúdené, ale aj\nobvinené vykonávajú alebo vykonávali advokáciu. Neuviedol však žiadne skutočnosti/informácie, ktoré\nby odôvodňovali tvrdenie, že nezapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov odporuje\nlegislatíve (národnej či európskej) upravujúcej oblasť diskriminácie. Zásada rovnakého zaobchádzania\nv oblasti pracovno-právnych vzťahov sa uplatňuje nie len v spojení s právami osôb v oblastiach výkonu\nzamestnania, povolania, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii, no zároveň aj v oblasti členstva a\npôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich\nosoby určitých profesií, vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú (§\n6 ods. 2 písm. d/ antidiskriminačného zákona). Konanie SAK, ktorým rozhoduje o splnení podmienok\nna zápis do zoznamu advokátskych koncipientov a na základe ktorého vykoná zápis do zoznamu\nalebo rozhodne o nezapísaní do daného zoznamu, je neoddeliteľnou a povinnou súčasťou procesu\nzískania prístupu k povolaniu advokáta a advokátskeho koncipienta. Bez tohto zápisu nie je možné\ndané povolanie vykonávať. Realizácia práv vyplývajúcich z ustanovení zákona o advokácii upravujúcich\nčlenstvo, resp. zápis osôb do zoznamu advokátskych koncipientov v súlade so zásadou rovnakého\nzaobchádzania sa tak prostredníctvom § 6 ods. 2 písm. d) antidiskriminačného zákona zaručuje rovnako\nvšetkým uchádzačom o zápis do tohto zoznamu.\n42. V prípade diskriminácie sa musí preukázať existencia neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania\nna základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Požiadavka, aby žalujúca strana musela preukázať,\nže bola diskriminovaná práve a výlučne z určitého dôvodu, a nie z iného dôvodu, je však celkom\nzjavne nesplniteľná, lebo preukázať motiváciu (pohnútku) žalovanej strany je z povahy veci vylúčené\n(nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 37/04 zo dňa 26.04.2006). Práve preto podľa\n§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona postačuje oznámiť konajúcemu súdu skutočnosti, z ktorých\nmožno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Podľa tohto\nustanovenia antidiskriminačného zákona, ktoré je možné cez § 6 ods. 2 písm. d) antidiskriminačného\nzákona aplikovať aj na prístup k povolaniu advokátskeho koncipienta, je žalovaný povinný preukázať,\nže neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno\ndôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z niektorých zo zákonom\naprobovaných diskriminačných dôvodov došlo. Špecifikum rozloženia dôkazného bremena sa zakladá\npráve na povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (teda nie\nbez pochybností ustáliť), že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 90/2015-40 zo dňa 01.12.2015).\n\n43. Správny súd v tomto smere konštatuje, že žalobca neuviedol žiadny diskriminačný dôvod, na\nzáklade ktorého s ním malo byť odlišne zaobchádzané v rozpore so zákonom. Neuviedol ani žiadne\niné prípady odlišného zaobchádzania s inou osobou či osobami v rovnakom postavení (t. j. s osobami,\nvoči ktorým by boli vedené trestné konania v rovnakom alebo obdobnom počte a druhu ako v prípade\nžalobcu). Zároveň žalobca nepredložil žiadny dôkaz o svojom tvrdení o nedodržaní zásady rovnakého\nzaobchádzania, resp. o diskriminácii jeho osoby, a takýto dôkaz ani nenavrhol vykonať. V tejto časti preto\nžalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a správny súd považuje námietku porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania za nedôvodnú.\nZáver\n44. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že postup, ako aj napadnuté\nuznesenie žalovaného je v súlade so zákonom a žalovaný pri rozhodovaní o nezapísaní žalobcu\ndo zoznamu advokátskych koncipientov vyvodil správne právne závery vo vzťahu k vyhodnoteniu\npodmienky spoľahlivosti podľa § 62 ods. 1 písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nV rozsahu žalobných bodov správny súd v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia a\nani v napadnutom uznesení žalovaného nezistil porušenie zákona.\n45. Žalovaný s náležitou zodpovednosťou interpretoval a aplikoval príslušný zákon o advokácii za\nsúčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nbolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet\ndôvodu na jeho zrušenie.\n46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1\nSSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}], "citovane_v": []}