Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/30/2023 0723101243 25. 06. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101243.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: ul. C. D. E. X, XXX XX F., v zastúpení: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom: Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, číslo SAK 0636, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - A. G. dňa 14.09.2023 a č. XXX XXX XXXX X - A. G. dňa 14.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 14.09.2023 a č. XXX XXX XXXX X - A. G. dňa 14.09.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II.
zrušuje
Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X – A. zo dňa 19. mája 2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie I“) žalovaný podľa § 67 ods. 1, § 69a ods. 1, § 82 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), na základe žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku, rozhodol o znížení predčasného starobného dôchodku na sumu 761,10 EUR mesačne. 2. Prvostupňové rozhodnutie I žalovaný odôvodnil tým, že na základe žalobcovej žiadosti o prepočítanie dôchodku bolo zistené, že pri priznaní a výpočte sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu mala byť v rozpore so zákonom zhodnotená aj doba od 1. apríla 1987 do 31. marca 1988 kedy žalobca vykonával základnú vojenskú službu. Podľa žalovaného túto dobu nie je možné zhodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie už bolo žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. 3. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. G. dňa 19. mája 2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie II“) žalovaný podľa § 60 ods. 2, § 67, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku a započítanie doby služby od 1. apríla 1987 do 31. decembra 2005. 4. Prvostupňové rozhodnutie II žalovaný odôvodnil tým, že na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok, nakoľko doba výkonu služby nemá byť obdobím dôchodkového poistenia, a preto doba služby v rozsahu 15 rokov a 252 dní nebola za účelom výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku hodnotená. 5. Proti prvostupňovým rozhodnutiam I a II podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne zhodnotenie kategórií funkcií pri priznaní predčasného starobného dôchodku. 6. Napadnutým rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X – I zo dňa 14. septembra 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie I“) a napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. zo dňa 14. septembra 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie II“) generálny riaditeľ žalovaného prvostupňové rozhodnutia I a II potvrdil a odvolania žalobcu zamietol. 7. Napadnuté rozhodnutia I a II generálny riaditeľ žalovaného odôvodnil tým, že pri posúdení nároku žalobcu na dôchodok boli žalobcovi zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a získanie ďalších období nebolo v konaní preukázané. II. Správna žaloba 8. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 14.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí I a II (spolu ďalej ako „napadnuté rozhodnutia“). 9. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že napadnutými rozhodnutiami a postupom žalovaného, bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nesprávne zhodnotil kategóriu funkcií pri priznaní predčasného starobného dôchodku vykonávaných žalobcom v období od 1. apríla 1987 do 31. decembra 2005. Namietal tiež, že v osobnom liste dôchodkového poistenia chýbajú kľúčové informácie o vymeriavacích základoch a zaradení do preferovaných pracovných kategórií, ako aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 11. januára 2006 do 8. októbra 2006. 10. Na základe uvedeného žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III. Konanie pred správny súdom 11. K žalobe sa na základe výzvy súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2024 uviedol stručný priebeh doterajšieho priebehu administratívneho konania, vrátane stručného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, pričom uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych záverov v nich uvedených. 12. Žalovaný zopakoval, že pri posúdení nároku žalobcu na dôchodok boli žalobcovi zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a získanie ďalších období nebolo v konaní preukázané. 13. Označenie vymeriavacích základov v osobnom liste dôchodkového poistenia nemá mať vplyv na výpočet a výšku predčasného starobného dôchodku a rovnako má byť nedôvodná aj námietka žalobcu, že výkon preferovaných zamestnaní sa mu nesprávne zhodnotil. Podľa žalovaného totiž pri výpočte predčasného starobného dôchodku nie je možné postupovať podľa ustanovenia § 274 ods. 2 prvá veta zákona o sociálnom poistení, keďže v tomto ustanovení nie je spomenutý predčasný starobný dôchodok. Žalovaný tiež v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 4/2012 pod č. 59, pričom tento právny záver mal byť podľa žalovaného potvrdzovaný aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/25/2021 zo dňa 24. apríla 2023.
14. Na základe uvedených záverov je podľa žalovaného zrejmé, že zvýhodnené kategórie funkcií získané počas služby žalobcu nemajú vplyv na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, preto je suma predčasného starobného dôchodku žalobcu určená správne a napadnuté rozhodnutia sú zákonné. Na základe uvedeného žalovaný žiada aby správny súd podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. K uvedenému vyjadreniu žalovaného doručil na základe výzvy súdu v tomto konaní svoje vyjadrenie zo dňa 07.01.2025 aj žalobca, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na tom aby žalovaný zabezpečil vydanie aktualizovaného osobného listu dôchodkového poistenia aj s informáciami, ktoré podľa žalobcových námietok v tomto liste chýbajú a údajmi za obdobie výkonu služby z rokov 1987 až 2003. 16. Žalobca aj naďalej žiada aby do doby jeho dôchodkového poistenia bolo započítané aj obdobie reálneho výkonu služby a boli zhodnotené tieto vymeriavacie základy, aj keď boli zohľadnené pre priznanie výsluhového dôchodku. Takýto postup má byť v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR s odkazom na rozhodnutie veľkého senátu z 5. júna 2024, pod sp. zn. 19SVs/7/2023. 17. Vyjadrenie žalobcu bolo zo strany súdu doručené žalovanému, ktorý svoje právo na podanie dupliky nevyužil. 18. Na základe žiadosti žalobcu bolo v tejto veci nariadené pojednávanie na termín 25.06.2026 o 09:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 na Správnom súde v Bratislave, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ako aj poverená zástupkyňa žalovaného. 19. Právny zástupca žalobcu krátkou cestou doručil súdu svoje vyjadrenie v písomnej forme, ktoré zároveň odprezentoval aj priamo na pojednávaní. Obsahom tohto vyjadrenia bolo zhrnutie už predtým uvedenej argumentácie v podanej správnej žalobe a replike k vyjadreniu žalovaného. Právny zástupca žalobcu pripomenul súdu povinnosť posudzovať vec materiálne, opätovne namietol nedostatočne zistený skutkový stav zo strany žalovaného, poukázal na zmenu predčasného starobného dôchodku žalobcu na riadny starobný dôchodok a rovnako poukázal na ustálenie judikatúry v súvislosti s výpočtom starobných dôchodkov pre poberateľov výsluhových dôchodkov. Na záver právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podaného žalobného návrhu, vrátane žiadosti o priznanie trov právneho zastúpenia. 20. Následne predstúpil žalobca, ktorý vyjadril nesúhlas so spôsobom výpočtu starobných dôchodkov pre výsluhových dôchodcov, ktorý, ako v jeho prípade odporuje aktuálnej judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR. 21. Poverená zástupkyňa žalovaného vyjadrila v tom zmysle, že napadnuté rozhodnutia považuje za správne a vydané v súlade so zákonom, nakoľko predčasný starobný dôchodok nie je priamo súčasťou Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aktuálna judikatúra, pričom s rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2023 bola oboznámená a v prípade ak súd rozhodne o povinnosti žalovaného starobný dôchodok žalobcu prepočítať, bude takéto rozhodnutie rešpektovať. 22. Pred vyhlásením rozsudku v tejto veci, účastníci konania predniesli svoje záverečné návrhy, pričom žalobca zotrval na svojom návrhu na zrušenie napadnutých rozhodnutí a žalovaný na zamietnutí podanej žaloby. 23. Po prerušení pojednávania bol správnym súdom vyhlásený rozsudok v tejto veci. IV. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 60 ods. 2 a 10 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 28. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 29. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 30. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991) (ďalej ako „Dohovor“ alebo „Dohovor č. 128“); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 107 a nasl. SSP. 32. V rámci súdneho prieskumu, po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, správny súd uvádza, že skutkový stav bol ustálený tak, že žalovaný pri posúdení nároku na predčasný starobný dôchodok a vypočítaní jeho výšky vychádzal z toho, že pre priznanie nároku a výpočet výšky predčasného starobného dôchodku nie je možné zohľadniť dobu, ktorá už bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie
výsluhového dôchodku. Malo ísť o dobu výkonu služby žalobcu v I., II. a III. kategórií funkcií, ktorou má byť doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1987 do 31. marca 1988 t. j. 366 dní, doba od 15. marca 1991 do 30. apríla 1992 t. j. 413 dní a doba od 15. februára 1993 do 31. decembra 1999 t. j. 2511 dní (I. kategória funkcií), doba od 1. mája 1992 do 31. decembra 1992 t. j. 245 dní (II. Kategória funkcií) a doba od 1. januára 2000 do 31. decembra 2005 t. j. 2192 dní (III. kategória funkcií). Spolu tak žalovaný pri priznaní nároku a výpočte predčasného starobného dôchodku nezohľadnil dobu osobitného dôchodkového poistenia žalobcu, ktorú získal v celkovom rozsahu 5727 dní, t. j. 15 rokov a 252 dní, ktoré boli žalobcovi zhodnotené za účelom priznania nároku a výpočtu výšky výsluhového dôchodku. 33. Spornou v preskúmavanej veci bola teda otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a následné určenie sumy tohto dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. 34. Rozhodovacia prax správnych súdov bola v otázke započítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku a výpočtu výšky predčasného starobného dôchodku zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 6. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023, a to v prospech výkladu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujal žalobca. 35. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci. 36. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení, týkajúcom započítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku a výpočtu výšky predčasného starobného dôchodku žalobcu, odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 6. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023. 37. Najvyšší správny súd SR v uvedenom rozhodnutí konštatuje, že sa nestotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že pri výpočte predčasného starobného dôchodku započítanie do doby dôchodkového poistenia aj doby výkonu služby nie je možný z dôvodu vylúčenia aplikácie Dohovoru č. 128. Aj predčasný starobný dôchodok je podľa Najvyššieho správneho súdu SR starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru č. 128 a ak by Sociálna poisťovňa takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení), na čo v tejto veci poukázal aj samotný žalobca. 38. Priamo započítaním doby služby do obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie predčasného starobného dôchodku poberateľom výsluhových dôchodkov sa zaoberali dve rozhodnutia, a to sp. zn. 7Sk/20/2019 a 7Sk/18/2019. V prvom citovanom rozsudku mal žalobca priznaný výsluhový dôchodok a žiadal o predčasný starobný dôchodok. Najvyšší súd konštatoval, že nie je možné započítať doby hodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Prioritne odkázal, tak ako žalovaný v tejto právnej veci, na § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v právnej úprave do 31.12.2003. V nej predčasný starobný dôchodok nebol upravený a preto predčasný starobný dôchodok možno priznať len na základe splnenia podmienok v zákone o sociálnom poistení. Poukázal na rozhodnutie pod R 59/2012 a R 39/2015 (sp. zn. 7So/82/2012). Tieto rozhodnutia sa však týkajú len aplikácie § 274 a to porovnávania výpočtu sumy dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení so zákonom o sociálnom poistení a nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií. Netýkali sa aplikácie ustanovení zákona o sociálnom poistení ohľadne započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). 39. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 7Sk/18/2019. Konštatoval, že na rozdiel od rozhodnutia sp. zn. 9So/59/2011, kedy bol žalobcovi priznaný len príspevok za službu, v prípade priznania výsluhového dôchodku je situácia iná a dobu služby nemožno započítať. Ustanovenie
§ 274 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ktorý ani nie je uvedený v Dohovore č. 128, a preto nie je možné hodnotiť doby služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a pri určení jeho sumy v súlade s čl. 33 tohto Dohovoru. 40. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR sa nestotožňuje s uvedenými názormi Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. 7Sk/18/2019 a 7Sk/20/2019. Pokiaľ rozsudok 7Sk/20/2019 odôvodňoval svoj právny názor nemožnosťou aplikácie § 274, ide o prechodné ustanovenie, ktoré pre daný prípad nie je relevantné, pretože neobsahuje podmienky započítania doby služby do doby dôchodkového poistenia, ale pojednáva o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zákona o sociálnom zabezpečení (skorší dôchodkový vek alebo porovnanie súm starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení). V danom prípade sa posudzuje aplikácia § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 ako prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení na ten skutkový stav, či aj keď policajt resp. vojak získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (t. j. bol mu priznaný výsluhový dôchodok), je možné toto obdobie započítať do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní predčasného starobného dôchodku rovnako, ako je tomu pri priznávaní starobného dôchodku. 41. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľade veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore... Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ 42. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR sa nestotožnil ani s názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sk/18/2019, že dobu služby nie je možné zohľadniť, pretože bol priznaný výsluhový dôchodok, a nie iná dávka výsluhového zabezpečenia. Takýto prístup sa javí veľkému senátu ako čisto formalistický, založený len na názve dávky, nereflektujúci tú skutočnosť, že charakter prv priznávaných výsluhových dávok a v súčasnosti priznávaného výsluhového dôchodku je rovnaký. Odôvodňovanie nezapočítania dôb služby len formálnym názvom dávky nezodpovedá materiálnemu chápaniu týchto právnych
inštitútov. Napokon, za rovnakej situácie sa od takéhoto výkladu odklonila aj judikatúra Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobných dôchodkov (napr. aj rozsudok sp. zn. 9So/108/2015 citovaný vyššie). 43. V rozsudku sp. zn. 7Sk/18/2019 kasačný súd vyslovil ako ďalší dôvod nemožnosti započítať doby služby do doby dôchodkového poistenia, ktorý uviedol v napadnutých rozhodnutiach aj žalovaný, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128, a preto nie je možné hodnotiť doby služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a pri určení jeho sumy v súlade s čl. 33 Dohovoru. 44. Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru, krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku. 45. Podľa čl. 17 Dohovoru, starobnou dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto (a) podľa ustanovení článku 26 alebo článku 27, ak sú chránení zamestnanci alebo skupiny ekonomicky činného obyvateľstva; (b) podľa ustanovení článku 28, ak sú chránení všetci obyvatelia alebo všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú ustanovenú hranicu. 46. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 47. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR rovnako nestotožňuje. Podľa názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež poukazuje na čl. 15 ods. 1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Najvyšší správny súd SR poukazuje aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. 48. Z uvedeného je zrejmé, že nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru. 49. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru, a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 50. Výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval).
51. V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). 52. Podľa názoru veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok. 53. Z uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výšky mal žalovaný zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom, aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy predčasného starobného dôchodku mal potom žalovaný podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 54. Pokiaľ žalovaný vo veci postupoval tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a jeho výšku absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia získaného v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek (resp. vek rozhodujúci pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok) a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 55. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na predčasný starobný dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, a až po takom určení výšky predčasného starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaný preto nepostupoval správne, ak pri rozhodovaní vylúčil obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia
v rozsahu 5727 dní, t. j. 15 rokov a 252 dní doby výkonu služby, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutia, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 56. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného predčasného starobného dôchodku podľa § 68 a nasl. zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy predčasného starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku (resp. veku potrebného pre získanie nároku na predčasný starobný dôchodok) plní aj výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vysloveného v rozhodnutí zo dňa 6. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023, z ktorého pri preskúmavaní tejto veci vychádzal aj správny súd. 57. Čo sa týka námietky žalobcu, že v osobnom liste dôchodkového poistenia chýbajú kľúčové informácie o vymeriavacích základoch a zaradení do preferovaných pracovných kategórií, ako aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) od 11. januára 2006 do 8. októbra 2006, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že označenie vymeriavacích základov v osobnom liste dôchodkového poistenia jednotlivými znakmi nemá samé o sebe vplyv na výpočet a výšku predčasného starobného dôchodku. Správny súd zároveň nemal dôvod pochybovať o tvrdení žalovaného, že vymeriavacie základy žalobcu ako SZČO by boli v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom C v prípade, ak by mal žalobca vymeriavacie základy z činnosti SZČO, t.j. ak by mal zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z činnosti SZČO, čo však žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a relevantným spôsobom nespochybnil evidenciu žalovaného v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, v ktorom žalobca nemá byť podľa tvrdenia žalovaného v období od 11. januára 2006 do 8. októbra 2006 evidovaný ako SZČO s povinnosťou platiť poistné. 58. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).