Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/107/2024 2019200071 08. 10. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:2019200071.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. - A. C., D. E.: A. F. XXXX, XXX XX G., zastúpený: D. H. I., D., adresa trvalého pobytu: J. XXXX/XX,G., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, so sídlom Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0146/99/2018 zo dňa 14.01.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania a kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave (ďalej len „SOI“) vykonal dňa 27.09.2017 v prevádzkarni žalobcu kontrolu, počas ktorej bolo zistené porušenie zákazu uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácii červenej a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenie iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke“). Konkrétne išlo o predaj výrobku - 1 ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC, 12 V á 22 eur. Inšpektori SOI vydali opatrenie na mieste zo dňa 27.09.2017 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým nariadili žalobcovi ihneď vykonať opatrenia zamedzujúce ďalšiemu uvádzaniu, sprístupňovaniu na trh alebo ďalšiu ponuku zvláštnych výstražných svietidiel modrej, červenej farby alebo kombinácii červenej a modrej farby alebo zvláštnych výstražných znamení iným osobám ako tým, ktoré môžu zariadenia používať podľa príslušných predpisov. Žalovaný námietkam podaným voči napadnutému opatreniu rozhodnutím o námietkach č. 2351/02/2017 zo dňa 02.10.2017 (ďalej len „rozhodnutie o námietkach“) nevyhovel. 2. SOI oznámením o začatí správneho konania zo dňa 15.01.2018 začala s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) správne konanie o uložení pokuty podľa § 108e ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke. 3. Rozhodnutím č. I/0592/02/2017 zo dňa 14.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 108e ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.
4. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0146/99/2018 zo dňa 14.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre určenie zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke nemohol zohľadniť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol výrobok označený „nepoužívať na pozemných komunikáciách“, pretože v tomto prípade malo byť nepochybné, že ide o zvláštne výstražné svietidlo modrej farby využívané pri plnení špeciálnych úloh vozidlami s právom prednostnej jazdy podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). V tejto súvislosti žalovaný dodal, že z povahy predmetného výrobku ako aj z jeho vyhotovenia, z hľadiska použitia výrobku a jeho určenia, je tento vzhľadom na jeho technické parametre a konštrukčné prevedenie použiteľný v automobile a to aj s poukazom na spôsob napájania - výrobok bol opatrený koncovkou na napájanie z automobilu, čo potvrdzovali aj fotografie na str. 3, ktoré boli súčasťou inšpekčného záznamu zo dňa 27.09.2017. V prejednávanom prípade sa neposudzuje samotný predaj týchto zvláštnych výstražných svietidiel, ale fakt, že účastník konania predmetné zvláštne výstražné svietidlá ponúkal iným osobám, ako tým, ktoré na ich používanie majú oprávnenie podľa § 40 zákona o cestnej premávke, keď táto skutočnosť bola preukázaná inšpektormi SOI. Výstražné magnetické stroboskopické svetlá modrej farby pre automobil DC sa počas uskutočnenej kontroly dňa 27.09.2017 nachádzali v ponuke predaja, boli označené predajnou cenou a nakoniec boli aj predané bez toho, aby inšpektori SOI vystupujúci v roli spotrebiteľov boli požiadaní o predloženie oprávnenia na používanie tohto zvláštneho výstražného svietidla. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 15.03.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol preskúmať aj napadnuté opatrenie a rozhodnutia o námietkach. 7. Žalobca namietal vecnú nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu uložil pokutu podľa § 108e ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, a to s odkazom na § 101a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, ktoré, ako jediné vymedzuje pôsobnosť prvostupňového správneho orgánu, v ktorom sa však odkaz na ustanovenie § 108e ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke nenachádza. 8. Ďalej uviedol, že skutkový stav bol zistený nedostatočným spôsobom, keď kontrolný orgán z nepochopiteľných dôvodov, v rozpore so zrejmým označením dotknutého výrobku samotným výrobcom „Stroboskopické výstražné svetlo“ výrobok pomenoval ako 1 ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC, 12V á 22 eur, pričom mal za to, že predmetný výrobok spadá do kategórie takýchto zvláštnych výstražných svietidiel podľa § 22 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke. Žalobca ďalej tvrdil, že oba správne orgány v rámci administratívneho konania absolútne nepreukázali, že výrobok nakúpený do kontrolného nákupu spadá do kategórie takýchto zvláštnych výstražných svietidiel. Na dotknutom výrobku bolo výslovne uvedené upozornenie – „Nepoužívať na pozemných komunikáciách“ a preto tento výrobok nemohol byť posudzovaný ako zvláštne výstražné svietidlo podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel. 9. Ďalej žalobca tvrdil, a to s odkazom na § 19 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „vyhláška č. 464/2009 Z. z.“), že zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa konkrétnych technických požiadaviek, pričom správne orgány žiadnym spôsobom nepreukázali, že dotknutý výrobok bol homologizovaný podľa príslušných predpisov. Poukázal na to, že výrobok sa predával predovšetkým ako pomocné svietidlo pre priemyselné zariadenia, ako napríklad blikajúci alarm po zlyhaní obvodu, čo preukázal potvrdením výrobcu, fotodokumentáciou k potvrdeniu výrobcu a e-mailovou komunikáciou z marca 2019. V tejto súvislosti uviedol, že nebolo následne jeho povinnosťou v rámci kontrolného nákupu požiadať kontrolórov SOI o oprávnenie preukazujúce právo používať zvláštne výstražné svietidlo podľa zákona. 10. Žalobca poukázal na trestnú povahu veci a citujúc výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bol opísaný skutok, ktorý sa mu kládol za vinu uviedol, že mu nebolo zrejmé, že by spáchal skutok takýmto spôsobom a teda, že by ponúkal zvláštne výstražné svietidlá v intencii zákona o podmienkach prevádzky
vozidiel v premávke, homologizované podľa európskych noriem, spôsobilé na prevádzku vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktoré by mohli byť v konečnom dôsledku posudzované ako zvláštne výstražné svietidlá pre účel ustanovený v § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke. Žalobca tvrdil, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mu absolútne neozrejmili, akým spôsobom a či vôbec porušil zákaz uvádzať na trh a sprístupniť na trh Slovenskej republiky zvláštne výstražné svietidlá, i keď mu toto konanie spolu s ponukou týchto svetiel vytkli. 11. Žalobca tiež namietal, že nemá vedomosť o inšpekčnom zázname zo dňa 27.09.2016, ktorý bol uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, keďže kópia inšpekčného záznamu, ktorá mu bola odovzdaná inšpektormi nebola datovaná. 12. Žalobca ďalej namietal, že mu konajúce orgány verejnej správy svojím postupom odopreli uplatnenie jeho procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a to tým, že mu neumožnili oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie ich rozhodnutí, čím konali v rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku. Zotrval na podaných námietkach proti opatreniu na mieste a nesúhlasil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že nevyužil svoje právo sa k veci vyjadriť. 13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný rozhodol vo veci takmer s desaťmesačným odstupom, a preto nemá dôveru v rozhodovaciu činnosť žalovaného. S poukazom na § 195 písm. c) SSP žalobca tvrdil, že boli porušené zásady trestného konania. Ďalej namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol, čo je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku. 14. Správne orgány sa nezaoberali navrhovaným dokazovaním najmä vo vzťahu k homologizácii tohto výrobku, reálnym označením výrobku a reálnym použitím výrobku. Vo vzťahu ku konektoru do zapaľovača auta uviedol, že táto skutočnosť automaticky neznamená, že výrobok bol určený pre použitie v cestnej premávke v rámci motorového vozidla, pretože existovali adaptéry, ktoré boli pripojiteľné aj do iných zariadení resp. do elektrickej siete a rovnako boli tieto koncovky pripojiteľné aj do iných zariadení opatrených na to príslušným vstupom. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.06.2019 uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu majúc za to, že postupoval v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa podrobne zaoberal dodajúc, že svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil. S poukazom na uvedené preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. IV. Konanie na krajskom a kasačnom súde 16. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 14S/27/2019 zo dňa 11.06.2020 v tejto veci napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok bol Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky zrušený rozsudkom sp. zn. 6Asan/19/2020 zo dňa 21.04.2022 (ďalej len „rozsudok sp. zn. 6Asan/19/2020“) a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie. 17. Krajský súd vec opätovne prejednal a poradí druhým rozsudkom sp. zn. 14S/58/2022 zo dňa 03.04.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 18. Voči napadnutého rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Stk/12/2023 zo dňa 30.07.2024 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 19. Kasačný súd v prvom rade uviedol, že krajský súd v rámci nového konania a rozhodovania vo veci mal vychádzať z právnych názorov kasačného súdu vyjadrených v jeho rozsudku sp. zn. 6Asan/19/2020, ktoré krajský súd v napadnutom rozsudku aj komplexne zreprodukoval, ale ďalej tejto požiadavke vyhovel len čiastočne. 20. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 6Asan/19/2020 okrem iného uviedol:·
„...že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že samotný proces homologizácie by mal byť určujúcim kritériom toho, či sa jedná alebo nejedná o zvláštne výstražné svietidlo - v kontexte prípadného deliktuálneho konania žalobcu.“ „Ustanovenie § 19 ods. 1 vyhlášky 464/2009 Z. z. síce určuje, že zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované, to však neznamená, že svetelný zdroj, ktorý homologizačným konaním neprešiel, nemôže byť vnímaný ako zvláštne výstražné svietidlo (v kontexte prípadného protiprávneho konania subjektu, ktorý takéto výstražné svietidlo predáva).“ „[...] je potom bezpredmetné aj to, aký text je uvedený na obale svietidla, resp. či je tam uvedené, že svietidlo nie je vhodné na používanie v rámci cestných komunikácií. ... Kasačný súd teda absenciu homologizačného procesu a informáciu na obale o nemožnosti použitia daného svietidla na pozemných komunikáciách (ako zvláštneho výstražného svietidla) vníma ako spojený kvalitatívny prvok. Informácia na obale výrobku (o tom, že tento nie je vhodný na použitie v rámci cestnej premávky) preto podľa názoru kasačného súdu nie je „ďalším dôkazom“ toho, že by predmetné svietidlo nebolo možné vnímať ako „zvláštne výstražné svietidlo“ pre účely § 23b ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ale ide o priamy dopad toho, že svietidlo nebolo homologizované.“ (bod 49 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu), „[...] najvyšší správny súd uvádza, že v prípade vecí, u ktorých platí osobitná právna regulácia obchodovania s nimi, neviaže sa tento právny režim na formálne označenie tovaru, ale na materiálnu stránku produktu.“ (bod 50 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu) „[...] kasačný súd poukazuje na to, že hoci mu neprináleží vyslovovať špekulatívne úvahy o argumentácii žalobcu, jeho tvrdenie o tom, že ide o svietidlo, ktoré má byť používané v priemysle napr. pri elektrických skratoch, pôsobí pochybne, ak sa prihliadne na skutočnosť, že žalobca tovar predáva v rámci svojho podnikania s autosúčiastkami a zároveň samotné svietidlo z hľadiska prípojky bolo konštrukčne uspôsobené na použitie v motorovom vozidle (12V).“ (bod 52 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu) „[...] podľa názoru kasačného súdu, nie je bez ďalšieho vylúčené, aby túto podmienku spĺňalo aj svietidlo, ktoré nebolo homologizované, a ktoré na balení obsahuje vyhlásenie výrobcu/dovozcu a/alebo predávajúceho, že daný produkt nie je možné použiť na prevádzku v rámci pozemných komunikácií.“ (bod 53 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu) „Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd pri testovaní toho, či predmetné svietidlo relevantnú podmienku spĺňa, prihliadal výlučne na vybrané formálne aspekty, ktoré naviac bez ďalšieho nevylučujú, že by sa v súdenej veci mohlo jednať o zvláštne výstražné svietidlo, na predaj ktorého - vo vzťahu ku kontrolórom prvostupňového správneho orgánu - žalobca nebol oprávnený.“ (bod 55 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu) 21. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Stk/12/2023 skonštatoval, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku fakticky opäť zaoberal len formálnou stránkou sporného produktu, a to z hľadiska jeho „právnej použiteľnosti“ v rámci cestnej premávky (t. j. tým, že z dôvodu absencie homologizácie, predmetný výrobok nemohol byť zákonne používaný v cestnej premávke). V odôvodnení napadnutého rozsudku sa však vôbec nevenoval tomu, či a ak áno, ako dopadá na jeho právne závery materiálna stránka výrobku. V bode 85. napadnutého rozsudku rozlišoval krajský súd medzi zvláštnymi výstražnými svietidlami určenými na použitie vo vozidlách a zvláštnymi výstražnými svietidlami určenými na použitie v iných oblastiach, keď konštatoval, že sám žalovaný, ako aj výrobca (dodávateľ produktu) vo vzťahu k žalobcovi potvrdili, že zvláštne výstražné svietidlá sa používali aj v priemysle. Tento záver však sám osebe neznamená, že z dôvodu absencie homologizácie je sporný výrobok produktom, ktorý má byť používaný v priemysle. Krajský súd napr. aj v novom konaní nechal bez povšimnutia technické parametre produktu (12V napájanie v rámci motorového vozidla, resp. magnet na výrobku určený na pripevnenie svietidla na karosériu vozidla, samotná farba svetla – modrá a i.). Obdobne, hoci kasačný súd vyslovil právny názor, že informácia na obale predmetného výrobku o tom, že nie je určený na používanie na pozemných komunikáciách nemôže byť určujúcim pre jeho zaradenie, krajský súd s ohľadom na túto skutočnosť vyslovil záver o tom, že žalobca nemal povinnosť zisťovať, či produkt predáva osobitnému subjektu, ktorému je predaj takéhoto výrobku vyhradený. V. Posúdenie veci správnym súdom 22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. 4S/107/2024. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 23. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP, viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/19/2020, ako aj v rozsudku sp. zn. 4Stk/12/2023, nanovo preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 08.10.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie povinností pri uvedení na trh a sprístupnení na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov podľa osobitných predpisov 26. Podľa § 22 ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, v premávke na pozemných komunikáciách sa môžu podľa osobitného predpisu prevádzkovať vozidlá, ktoré sú vybavené zariadeniami umožňujúcimi používanie zvláštnych výstražných svetiel alebo zvláštnych výstražných znamení. 27. Podľa § 22 ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. 28. Podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, je zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať. 29. Podľa § 101a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad trhom a ukladá pokuty podľa § 108b a 108c; inak pri výkone dohľadu postupuje primerane podľa osobitných predpisov. 30. Podľa § 108e ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke, pokutu od 3 000 eur do 50 000 eur uloží Slovenská obchodná inšpekcia tomu, kto poruší niektorý zákaz ustanovený v § 23b. 31. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa týchto technických požiadaviek: a) predpisu EHK č. 65, b) predpisu EHK č. 10 alebo osobitného predpisu, c) predpisu EHK č. 26 5) alebo osobitného predpisu 32. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci, ktorá bola sporná medzi účastníkmi konania, bolo posúdenie charakteru predávaného výrobku – výstražného magnetického stroboskopického svetla modrej farby pre automobil DC, 12 V, konkrétne, či sa v danom prípade jednalo o zvláštne výstražné svietidlo, ktorého predajom došlo k naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke. 33. Zákon o cestnej premávke upravuje oprávnenia a povinnosti vodiča spojené s používaním vozidla vybaveného zvláštnym výstražným svetlom v cestnej premávke, resp. kto a za akých okolností je
oprávnený zvláštne výstražne svietidlo modrej farby použiť. Samotný pojem zvláštne výstražné svietidlo modrej farby nebolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia dostatočne definované, avšak z právnej úpravy vyplýva, že jeho použitie vyjadruje špecifickú povahu motorových vozidiel, ktoré sú takýmto svietidlom vybavené, a ich osobitné postavenie voči všetkým ostatným účastníkom cestnej premávky, keďže jeho použitie je spojené s oprávneniami a osobitným postavením v cestnej premávke. Primárnou úlohou zákonného ustanovenia týkajúceho sa zákazu predaja zvláštneho výstražného svietidla bolo obmedziť možnosť kúpu takéhoto svietidla osobou, ktorá nie je oprávnená takéto svietidlo použiť, a tým aj obmedziť prípadné zneužitie takéhoto svietidla v cestnej premávke. 34. Žalobca vo svoje žalobe predovšetkým namietal, že predávané výstražné magnetické stroboskopické svetlo nebolo homologizované podľa príslušným noriem (§ 19 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z. z.), a preto sa nejednalo o zvláštne výstražné svietidlo, ktorého predaj je vyhradený iba pre určité subjekty, ale išlo o predaj výstražného svietidla využiteľného aj v iných oblastiach, napr. v priemysle. Samotná absencia homologizácie nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. Sporné bolo, či nesplnenie formálnej požiadavky na homologizáciu, automaticky vylučovalo predávané svietidlo z použitia v cestnej premávke. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že žalobca ponúkal a predal vo svojej prevádzke inšpektorom žalovaného zvláštne výstražné svietidlo modrej farby, ktoré po materiálnej stránke spĺňalo charakterové znaky zvláštneho výstražného svietidla, čo bola v danom prípade podstatná skutočnosť. Samotná formálna stránka týkajúca sa povinnosti homologizácie tohto svietidla podľa predpisu EHK č. 65 nevylučovala možnosť takéto svietidlo reálne v cestnej premávke použiť a navodiť dojem u ostatných účastníkoch cestnej premávky, že o takýto druh zvláštneho výstražného svietidla ide. 35. Samotná absencia homologizácie bola pre posúdenie spáchania správneho deliktu podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke irelevantná a predstavovala by samostatné porušenie iných zákonných ustanovení. Správny súd však neskúmal v prejednávanej veci správny delikt týkajúci sa použitia nehomologizovaného zvláštneho výstražného svetla v cestnej premávke, ale porušenie zákonných predpisov pri jeho predaji, a preto splnenie formálnej požiadavky týkajúcej sa homologizácie svietidla a s tým spojenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. Správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú aj námietku žalobcu týkajúcu upozornenia na balení svietidlá - „nepoužívať na pozemných komunikáciách“, čo malo tiež preukazovať, že nešlo o zvláštne výstražné svietidlo použiteľné pre automobily v cestnej premávke. Správny súd posúdil samotné upozornenie na balení zvláštneho výstražného svietidla ako formálne pochybenie, ktoré opäť nemalo vplyv na materiálnu stránku predávaného zvláštneho výstražného svietidla a možnosť jeho použitia. 37. Správny súd za podstatnú skutočnosť považoval aj druh elektrickej prípojky, ktorou bolo zvláštne výstražné svietidlo vybavené, a ktorá bola typovo určená na pripojenie do automobilu. Takýto druh elektrickej prípojky limituje účel takéhoto svietidlá práve na použitie v automobile, resp. v cestnej premávke. I v prípade hypotetickej možnosti použitia takéhoto svietidla v inej oblasti, napr. v priemysle, samotná možnosť pripojenia svietidla do elektrického napájania v automobile poukazuje na zámer tak výrobcu, ako aj distribútora a predajcu, primárne určiť účel tohto svietidla pre použitie v automobile. V prejednávanom prípade tak išlo o stroboskopické svietidlo, vydávajúce kolísavý svetelný tok modrej farby, ktoré jednoznačne pri použití v cestnej premávke mohlo navodiť dojem, že ide o zvláštne výstražné svietidlo, a teda o automobil s osobitným postavením v cestnej premávke, napr. s právom prednostnej jazdy. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 38. Správny súd len dopĺňa, že výška uloženej pokuty bola určená na spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. Pri takto stanovenej výške pokuty žalovaný nevybočil z voľnej správnej úvahy a pokutu uložil v zákonnom rozmedzí, pričom jej výšku riadne odôvodnil s ohľadom na rozsah, trvanie, následky a závažnosť správneho deliktu. Správny súd sa oboznámil i s novou právnou úpravou, ktorá pri obsahovo totožnej skutkovej podstate nebola pre žalobcu priaznivejšia a preto správny súd nepristúpil k jej aplikácii v zmysle zásad ukladania trestov v trestnom konaní. 39. Správny súd neposudzoval ďalšie žalobné body a v tejto časti plne odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/27/2019 zo dňa 11.06.2020, konkrétne body 75. až 79., v rámci ktorých krajský
súd tieto žalobné body riadne právne posúdil. Správny súd sa stotožňuje s týmto právnym posúdením a žalobu v tejto časti rovnako posúdil ako nedôvodnú. 40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania ani kasačného konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. c) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
a z akých dôvodov
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).