Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/284/2020 1020201736 19. 11. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201736.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. A., právne zastúpený: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Grőslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 065 226, a ULC Čarnogurský, s. r. o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna ul. 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA2-2020/052000-003 zo dňa 12.10.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len „žalovaný“) č. PPZ-HCP-BA2-2020/052000-003 zo dňa 12.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného B. A.. B. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“ alebo „SP“) potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. PPZHCP-BA6-5410-009/2020-PPC zo dňa 12.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Prvostupňový orgán v konaní vo veci žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania rozhodol tak, že žiadosť účastníka konania podľa § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamietol. 3. Prvostupňový orgán uviedol, že účastník konania mal udelený na území Slovenskej republiky prechodný pobyt na účel zamestnania od 12.06.2018 s platnosťou do 29.05.2020. Účastník konania si 01.06.2020 podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania a predložil na to doklad, ktorým bola pracovná zmluva uzatvorená so zamestnávateľom IDEA Laboratory na pracovnej pozícii XXXXXXX – obchodný zástupca uzatvorenej odo dňa 14.08.2018 na dobu neurčitú. Prvostupňový orgán pri obnovovaní pobytu si podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyžiadal písomne od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) potvrdenie o
možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Príslušný úrad práce vydal potvrdenie č. BA1/RPsZ/ ZAM/2020/73402 zo dňa 15.06.2020 (ďalej aj ako „nesúhlasné potvrdenie“), v ktorom nesúhlasil s obsadením nahláseného pracovného miesta z dôvodov: „Nahlásené voľné pracovné miesto môže byť obsadené uchádzačom o zamestnanie. Prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na nahlásené pracovné miesto neumožňuje nepriaznivá situácia na trhu práce.“ 4. Prvostupňový orgán poukázal na § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), § 34 ods. 12 a 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov. Z týchto skutočností mal za to, že je dostatočne preukázaný a naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti, pretože úrad práce vydal nesúhlasné potvrdenie. Prvostupňový orgán nemal dôvod spochybňovať toto potvrdenie, ktoré bolo vydané kompetentným orgánom na vyjadrovanie sa k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. 5. Prvostupňový orgán sa zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, pričom poukázal na § 131i ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), alebo ktorého platnosť sa skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie. Uvedené sa vzťahuje na účastníka konania, a tak má možnosť viesť naďalej rodinný a súkromný život na území Slovenskej republiky, pričom kedykoľvek počas tohto obdobia si môže požiadať o pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, a tejto žiadosti môže byť po splnení zákonných podmienok vyhovené. 6. Následne na to žalovaný po podaní odvolania v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí žiadosti bolo, že úrad práce vydal nesúhlasné potvrdenie. Žalovaný sa priklonil k názoru prvostupňového orgánu, že nie je dôvod na spochybňovanie potvrdenia kompetentného orgánu. Žalovaný mal za to, že kritériá na obsadenie pracovného miesta, ktoré chcel obsadiť účastník konania, nie sú nastavené tak, aby ich nemohol obsadiť uchádzač o zamestnanie tak, ako to tvrdí účastník konania v odvolaní. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na nesúhlasné potvrdenie nemal inú možnosť, iba žiadosť o prechodný pobyt zamietnuť. Zo zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť žalovaného opakovane žiadať úrad práce o stanovisko k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Žalovaný sa tak stotožnil s názorom prvostupňového orgánu. III. Správna žaloba 7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 17.12.2020 domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 8. Žalobca v žalobe uviedol, že na Slovensku žije od roku 2000 s rodičmi a pôvodne aj s troma súrodencami, pričom z Ruska sa vysťahovali z bezpečnostných a sociálnych dôvodov. Do Ruska sa dvakrát na prechodnú dobu vrátil. Má stredoškolské vzdelanie získané na Štátnom vzdelávacom zariadení Stredisku vzdelávania č. 1445 v meste Moskva. Celá rodina žila na Slovensku na opakované povolenie na prechodný pobyt, pričom matka, brat a sestra získali aj povolenie na trvalý pobyt. Nikto z rodiny nebol súdne ani administratívne postihnutý. Rodičia založili obchodnú spoločnosť IDEA Laboratory, s. r. o., ktorá sa zaoberá obchodnou činnosťou najmä medzi Slovenskom a Ruskom a ďalšími východnými krajinami v oblasti dodávky a montáží inteligentných zariadení typu smart homes, inteligentné vykurovanie a osvetľovanie bytov a domov, telefonovanie a iné. Firma uskutočňuje dodávky ruských a iných zahraničných zariadení, na ktoré majú ruské firmy výlučné oprávnenie, a opačné podobné dodávky zo Slovenska. V posledných rokoch pracuje vo firme ako obchodný a organizačný zástupca, pričom plnenie povinnosti si vyžaduje pravidelné cestovanie do zahraničia a rokovanie s obchodnými partnermi so znalosťami angličtiny a ruštiny, ktorá osobitne musí byť dokonalá, pretože treba s partnermi rokovať o špecifickej problematike novovyvinutých technických zariadení, s ktorými sa
viaže osobitná technická terminológia. Uzavreté zmluvy musia byť presné, lebo plnenie záruky môže mať na firmu veľký finančný dopad. 9. Orgány verejnej správy nesúhlasili s obsadením pracovného miesta v IDEA Laboratory, pretože podľa oznámenia pracovného úradu (tu: úradu práce – pozn. správny súd) „nahlásené pracovné miesto môže byť obsadené uchádzačom o zamestnanie “. Ide tu však o byrokratický prístup k veci a nie je zrejmé, či sa uchádzal na pracovných úradoch o takúto funkciu uchádzač s jazykovými znalosťami (ruština na úrovni materinského jazyka) a rovnakou kvalifikáciou na ovládanie komunikačných sietí. Žalobca preto navrhol doplniť dokazovanie podľa § 120 písm. a) SSP a navrhol, aby správny súd zadal pracovnému úradu otázky: či sa uchádzal o miesto obchodného zástupcu obchodnej spoločnosti uchádzač so znalosťou (okrem slovenčiny) angličtiny a ruštiny na úrovni materinského jazyka, s možnosťou cestovať v Ruskej federácii do uzavretých územných útvarov (ZTO), so znalosťou komunikačných sietí KNX a BAS-IP, so schopnosťou zabezpečiť ozvučenie priestorov uzavretých aj voľných. 10. Podľa žalobcu prvostupňový orgán nezadal pracovnému úradu vyčerpávajúci dopyt na obsah pracovnej pozície, ktorú žalobca vykonáva, a žalovaný tento nedostatok neodstránil. Pracovný úrad posudzoval záujemcov len na základe formálneho označenia funkcie (obchodný zástupca), pričom obsah pracovnej zmluvy možno dohodnúť aj inak než písomne. V dôsledku týchto nedostatkov pracovný úrad nezaslal riadnu odpoveď na dopyt o uchádzačoch o pracovné miesto a žalovaný nezistil riadne skutkový stav. 11. Ďalej uviedol, že matka žalobcu založila v Bratislave tanečno-spevácky súbor Dievčatá, kde žalobca so svojím bratom na ich koncertoch zabezpečuje ozvučenie sály. Vo vzťahu k súboru Dievčatá ešte uviedol, že firma IDEA Laboratory rozšírila pôsobnosť na organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí a túto pôsobnosť by ťažko dokázal vykonávať obchodný zástupca byrokraticky vybraný pracovným úradom. Na vydržiavanie samostatného pracovníka len na túto činnosť by firma nemala prostriedky. Jeho zamestnanie v IDEA Laboratory tak má širší rozmer, ktorý je využívaný pre šírenie umenia na Slovensku aj v zahraničí. 12. Nad tento rozsah ešte poukázal na to, že žalobcov prastarý otec slúžil vo Veľkej vlasteneckej vojne ako vojnový pilot a získal titul Hrdina Sovietskeho zväzu. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 08.10.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. 14. Žalovaný v prvej časti vyjadrenia rekapituluje skutkový stav a právne hodnotenie uvedené v prvostupňovom a v napadnutom rozhodnutí. 15. K prvej časti správnej žaloby (bod 8 tohto rozhodnutia) uviedol, že sa dostatočne zaoberal žalobcom počas konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Podľa žalovaného prvostupňový orgán pri žiadosti žalobcu hodnotil, či je podaná štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý prejavil záujem o obnovenie svojho prechodného pobytu, a či tento úkon urobil osobne, čo vo všeobecnosti preukazuje predložením svojho cestovného dokladu, na podklade ktorého ho správny orgán stotožní ako držiteľa. V prípade žalobcu to bol platný cestovný doklad, ktorý predložil a je súčasťou administratívneho spisu. Vzdelanie žalobcu, znalosť angličtiny a ruštiny, a ani osobná potreba pravidelného cestovania za prácou do zahraničia nebola predmetom tohto konania, pretože na tieto schopnosti a možnosti nepochybne prihliada len aktuálny alebo budúci zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne žalobcu prijať do zamestnania. 16. K druhému žalovanému bodu (body 9 a 10 tohto rozhodnutia) uviedol, že žalobca nesprávne pochopil vzniknutú situáciu, keď tvrdí, že správne orgány nesúhlasili s jeho obsadením pracovného miesta. Po preskúmaní žiadosti správny orgán zistil, že k žiadosti boli predložené doklady podľa § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 23 ods. 1 tohto zákona prechodný pobyt na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, a to na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Podľa § 34 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri obnovovaní pobytu podľa § 23 ods. 1 vyžaduje písomne od príslušného úradu práce potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V tejto žiadosti policajný útvar priloží kópiu časti
žiadosti o obnovenie pobytu a kópiu dokladov preukazujúcich účel pobytu. V prípade žalobcu išlo o pracovnú zmluvu zo dňa 13.08.2018 a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 04.06.2020. Z listinných podkladov zabezpečených v rámci spolupráce s úradom práce bolo prvostupňovým orgánom zistené, že úrad práce nesúhlasil s obsadením nahláseného pracovného miesta na účely jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie žalobcom u zamestnávateľa IDEA Laboratory. Ako dôvod bolo uvedené: „nahlásené voľné pracovné miesto môže byť obsadené uchádzačom o zamestnanie. Prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na nahlásené pracovné miesto neumožňuje nepriaznivá situácia na trhu práce.“ Podľa zákona o službách zamestnanosti úrad práce vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri vydávaní potvrdenia prihliada na situáciu na trhu práce a na stanovisko zastupiteľského úradu podľa osobitného predpisu. Úrad práce je plne kompetentným orgánom na vydávanie potvrdení o možnosti obsadenia voľných pracovných miest štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ako aj na posudzovanie, analyzovanie a hodnotenie situácie na trhu práce. Žalovaný tak nemá dôvod spochybňovať stanovisko príslušného úradu práce. Vydávanie potvrdení je internou záležitosťou príslušného úradu práce a žalovaný do tejto kompetencie inak ako zaslaním požiadavky na vydanie potvrdenia nezasahuje. Keďže zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, bol naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu. Úrad práce ako príslušný orgán vydal nesúhlasné potvrdenie k obsadeniu voľného pracovného miesta. 17. K tretiemu a štvrtému žalobnému bodu (body 11 a 12 tohto rozhodnutia) uviedol, že nevyhodnocuje napríklad schopnosti využiť zariadenia firmy na šírenie umenia na Slovensku, či zásluhy prastarého otca. Je limitovaný obsahom potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydaného príslušným úradom práce. Úrad práce uviedol, že pracovné miesto mohlo byť obsadené uchádzačom o zamestnanie a že prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny neumožňuje nepriaznivá situácia na trhu práce. Kritériá na obsadenie pracovného miesta, ktoré chcel obsadiť žalobca, neboli zamestnávateľom nastavené tak, aby ich nemohol splniť iný uchádzač o zamestnanie, než výlučne žalobca. Potvrdenie úradu práce je dôležitý podklad, z ktorého rozhodnutie vo veci priamo vychádzalo. Ust. § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu § 33 ods. 6 písm. i) tohto zákona je ustanovením kogentným a ktoré kladie dôraz na slovo zamietne. Pokiaľ správny orgán zistí, že sú naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti, nemá inú možnosť iba danú žiadosť zamietnuť. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. 20. Podľa § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie podľa odseku 3, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. 21. Podľa § 34 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri obnovovaní pobytu podľa § 23 ods. 1 vyžiada písomne od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. K žiadosti o vydanie potvrdenia podľa predchádzajúcej vety policajný útvar priloží kópiu časti žiadosti o obnovenie pobytu, v ktorej sú osobné údaje žiadateľa, a kópiu dokladov preukazujúcich účel pobytu. 22. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.
23. Podľa § 13 ods. 3 písm. d) zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti úradu pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny patrí vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udeliť, predĺžiť a odňať povolenie na zamestnanie. 24. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta 25. Podľa § 21b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta úrad prihliada na situáciu na trhu práce a na stanovisko zastupiteľského úradu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 121 ods. 1 SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V. Pojednávanie 27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/284/2020, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/284/2020. Predsedníčka senátu 9S JUDr. Ina Šingliarová bola uznesením č. k. BA-2S/284/2020 – 45 zo dňa 07.04.2025 vylúčená a namiesto nej bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR vygenerovaná predsedníčka senátu JUDr. Jeannette Hajdinová. 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 19.11.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. Zdôraznil, že žalované orgány verejnej správy a úrad práce vo svojom nesúhlasom potvrdení len formálne posúdili pracovné miesto žalobcu vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie. Poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku a v ňom uvádzanú judikatúru slovenského a českého ústavného súdu, podľa ktorej vykonanie dokazovania bez jeho riadneho vyhodnotenia je v rozpore s riadnym odôvodnením súdneho rozhodnutia. Súčasne poukázal na potrebu opätovného vyžiadania si potvrdenia od úradu práce. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to v medziach námietok vymedzených v žalobných bodoch žalobcu, ktorými žalobca napadol rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, t. j. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
31. Z predloženého administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania bolo nesúhlasné potvrdenie úradu práce. Orgány verejnej správy následne na to žiadosť žalobcu zamietli, a to s poukazom na § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, z ktorých vyplýva, že ak úrad práce vydá nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, policajný útvar žiadosť zamietne. 32. Zo žalobcom uplatneného žalobného bodu vyplýva, že úrad práce a následne na to aj oba orgány verejnej správy konajúce vo veci sa dostatočne nezaoberali otázkou, či pracovné miesto môže byť obsadené aj inou osobou, než žalobcom. Uviedol, že na pracovnej pozícii potrebuje mať jazykové schopnosti (ruština na materinskej úrovni, angličtina), technické predpoklady (dodávka a montáž inteligentných zariadení) a možnosť pohybovania sa v Ruskej federácii v uzavretých územných útvaroch. Obdobnú argumentáciu použil žalobca aj v rámci odvolania v administratívnom konaní. 33. Správny súd konštatuje, že vo vzťahu k aplikácii § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov majú orgány verejnej správy obmedzenú možnosť uplatnenia správnej úvahy, keď predmetné ustanovenia jednoznačne formulujú povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak úrad práce vydá negatívne potvrdenie. 34. Z administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj pracovná zmluva žalobcu (označená ako č. XXXXXXX) vrátane jej dodatku č. 2 (označená ako č. XXX), vyplýva, že podľa čl. 2 (druh práce) pracovnej zmluvy žalobca je ako „zamestnanec povinný na základe tejto zmluvy vykonávať prácu Obchodný zástupca (SK-ISCO XX:XXXXXXX) a ostatné podľa pokynov zamestnávateľa“ a podľa čl. 3 (miesto výkonu práce), že „Miesto výkonu práce je Bratislava. Stupeň náročnosti práce je 2.“ 35. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden podklad (napríklad potvrdenie od zamestnávateľa IDEA Laboratory), ktorý by preukazoval tvrdenia žalobcu o tom, že na pracovnej pozícii, ktorú zastáva, potrebuje mať jazykové schopnosti (ruština na materinskej úrovni, angličtina), technické predpoklady (dodávka a montáž inteligentných zariadení) a možnosť pohybovania sa v Ruskej federácii v uzavretých územných útvaroch, pretože tieto predpoklady nevyplývajú zo samotnej pracovnej zmluvy, ktoré je formulovaná všeobecným spôsobom a nemožno ich bez ďalšieho odvodiť ani z čl. 2 pracovnej zmluvy v časti „ostatné podľa pokynov zamestnávateľa“. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd považuje za správny postup žalovaného, keď v odvolacom konaní opätovne nedopytoval úrad práce vo vzťahu k nesúhlasnému potvrdeniu o prehodnotenie tohto potvrdenia, a to vo svetle žalobcových dôkazmi nepodložených tvrdení. 36. Rovnako tak sa v súdnom spise nenachádza žiaden poklad, ktorým by bolo overené tvrdenie žalobcu o konkrétnych predpokladoch, ktoré musí spĺňať, na to, aby mohol byť zamestnancom zamestnávateľa IDEA Laboratory so špecifickými jazykovými, technickými a ďalšími predpokladmi. Správny súd tak konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 121 ods. 1 SSP). 37. K rovnakému záveru dospel správny súd aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že pre folklórny súbor Dievčatá zabezpečuje ozvučenie sály. Zo žalobného bodu pritom nevyplýva, že by túto činnosť vykonával ako zamestnanec IDEA Laboratory, ktorá, slovami žalobcu, sa zaoberá obchodnou činnosťou najmä medzi Slovenskom a Ruskom a ďalšími východnými krajinami v oblasti dodávky a montáží inteligentných zariadení typu smart homes, inteligentné vykurovanie a osvetľovanie bytov a domov, telefonovanie a iné. 38. Žalobca v žalobe ako dôkazné prostriedky predložil aj poďakovanie štátneho tajomníka ministerstva kultúry pani H. B. a ľudovej skupine Dievčatá a anglicky písaný predložený diplom vystavený na meno H. B.. Vzhľadom na to, že žalobcom v prejednávanom prípade je odlišná osoba, považuje správny súd tieto dokumenty za právne irelevantné. 39. Vo vzťahu k žalobcom navrhnutému dokazovaniu, ktoré mal vykonať správny súd vyžiadaním doplneného potvrdenia od úradu práce, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiam slovenského a českého ústavného súdu, správny súd poukazuje na odlišnosti v civilnom a správnom súdnom konaní, kde jednou z týchto odlišností je aj tá skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy
(napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2016, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/27/2024), a preto návrhu žalobcu nemožno vyhovieť. 40. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).