Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/209/2020 1020201299 28. 11. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/209/2020 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., F. B., zastúpenej KRALIK & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom 29. augusta 2B, 811 07 Bratislava, IČO: 50 061 151, proti žalovanému Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, P. O. BOX 14, 840 05 Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU –BA-OOP6-2020/071786 zo dňa 22.06.2020, takto rozhodol: BA-1S/209/2020
I. Správny súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OOP6-2020/071786 zo dňa 22.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-1S/209/2020
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 4. Žalobkyňa dňa 16.11.2004 doručila na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave (teraz Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor) (ďalej len „prvostupňový orgán“), podanie, ktorým si uplatnila nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“), na vydanie náhradného pozemku formou zámennej zmluvy za pôvodnú nehnuteľnosť – pozemok zapísaný v pozemno-knižnej vložke č. XXXX ako
parcela č. XXXX, druh pozemku záhrada s výmerou 1 104 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území F. D.. Prvostupňový orgán konanie rozhodnutím č.k. 4485-8-2004/D zo dňa 25.01.2006 prerušil z dôvodu, že žiadateľka v konaní predložila návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, o ktorom viedol konanie Okresný súd Bratislava I. pod sp. zn. 10C/52/1996. Keďže výsledok tohto súdneho sporu podľa prvostupňového orgánu predstavoval predbežnú otázku pre posúdenie reštitučného nároku, prvostupňový orgán prerušil konanie až do právoplatného skončenia uvedeného súdneho konania. Po jeho ukončení žiadateľka podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 27.03.2019 požiadala o pokračovanie v reštitučnom konaní, pričom k tomuto podaniu pripojila rozsudok Okresného súdu Bratislava I., č. k. 10C/52/1996-628 z 18.01.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/2002/2017-695 z 06.09.2017, právoplatný dňa 06.10.2017 (ďalej len „rozsudok KS BA“). Uvedenými rozhodnutiami všeobecné súdy žalobu A. B. C. (žalobkyňa) o určenie vlastníckeho práva, o vydanie náhradného pozemku, resp. o zaplatenie jeho hodnoty zamietli. Z odôvodnenia rozsudku KS BA (bod 7 odôvodnenia) vyplýva, že predmetný pozemok, a to parcela číslo XXXX bol vyvlastnený na základe rozhodnutia odboru pre výstavbu Obvodného národného výboru (ObNV) Bratislava 3 - Vinohrady č. Výst.405/1967/330 zo dňa 23.03.1967, ktoré bolo na základe podaného odvolania (zo strany právnych predchodcov ako vlastníkov vyvlastňovaného pozemku) potvrdené rozhodnutím komisie pre výstavbu ObNV Bratislava 3-Vinohrady č. Výst. 753/1967/330 zo dňa 30.05.1967 (obe rozhodnutia ďalej spolu len „rozhodnutie o vyvlastnení“) a že v dôsledku vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku Československý štát. Z odôvodnenia rozsudku KS BA ďalej vyplýva, že bola uzatvorená hospodárska zmluva zo dňa 23.02.1973 o prevode správy národného majetku č. 3245/72 –práv., ktorej predmetom bol prevod správy predmetného pozemku, v zmluve označený ako národný majetok z ObNV Bratislava I na SBD PIS Búdkova cesta (ďalej len „hospodárska zmluva“). Rozhodnutie o vyvlastnení a hospodárska zmluva sú súčasťou administratívneho spisu. 5. V rámci doplnenia podkladov prvostupňový správny orgán listom zo dňa 11.06.2019 požiadal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, o písomnú a grafickú identifikáciu pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX. Zaslanou identifikáciou parciel (č. G./XX H. XX.XX.XXXX) bolo preukázané, že predmetná pozemno-knižná parcela je v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálnom území F. D., v prospech žalobkyne v podiele 1/1, a to ako pozemok registra I. J. XXXX, druh pozemku: záhrada s výmerou 917 m2 a ako pozemky registra K.- G. J. XXXX/X až XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy s celkovou výmerou 187 m2. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne boli na liste vlastníctva uvedené dedičské rozhodnutia po poručiteľoch (právni predchodcovia žalobkyne) D. A. G., K. (L. XX/XX) a M. G., B. G. (D XXX/XX), zo dňa 12.06.1996. Na základe týchto zistení rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 4485/2004, zn. OU-BA-PLO-2020/041118-001/MAG zo dňa 24. januára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku neprešlo na štát ani na inú právnickú osobu v rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 citovaného zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu za pôvodnú nehnuteľnosť. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.03.2020. V odvolaní namietala, že rozhodnutie je v rozpore s § 2 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. m), o), p) a r) zákona č. 503/2003 Z. z., keďže pozemky boli podľa jej názoru v rozhodnom období protiprávne zabraté stavbou bytového domu, čím došlo k vyvlastneniu bez náhrady z dôvodu politickej perzekúcie pôvodného vlastníka D. A. G., K.. Žiadateľka poukazovala na odôvodnenia uvedených rozsudkov Okresného súdu Bratislava I. a KS BA, podľa ktorých jej ako dedičke malo patriť právo uplatniť si reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z., keďže z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplýva, že na základe rozhodnutia o vyvlastnení došlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na štát. Žalobkyňa poukazovala na to, že otázku prechodu vlastníckeho práva na štát súd v rozsudku KS BA posúdil inak ako prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa zároveň namietala, že prvostupňový orgán prekročil svoju právomoc, keď sa vyjadroval k otázke vlastníckeho práva, hoci mal rozhodovať výlučne o priznaní práva na náhradu. Odvolanie bolo doplnené viacerými listinnými dôkazmi – rehabilitačným listom D. G., listami Slovenskej sporiteľne a inými dokladmi preukazujúcimi tvrdené perzekučné konanie a nevyplatenie náhrady za predmetný pozemok. 7. Žalovaný ako druhostupňový orgán preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“)
a rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/071786 zo dňa 22. júna 2020 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že podmienkou navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je, aby oprávnená osoba preukázala, že jej nehnuteľnosť prešla v rozhodnom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov taxatívne uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný otázku prechodu vlastníckeho práva vyhodnotil zhodne s prvostupňovým orgánom tak, že z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že vlastnícke právo právnych predchodcov žiadateľky k pozemku nikdy nezaniklo, keďže predmetné parcely nadobudla sama žiadateľka na základe dedičských rozhodnutí, a teda vlastnícke právo k nim zostalo zachované. Odvolací orgán zdôraznil, že reštitučné konanie slúži na opätovné, avšak originárne nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátu, nie na potvrdenie existujúceho vlastníctva a ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že ak vlastníctvo k pozemku v rozhodnom období neprešlo na štát, chýba základná podmienka reštitučného nároku, správny orgán preto nemá čo vydávať a ani nemôže priznávať náhradu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne, zákonné a v súlade s ustanoveniami zákona č. 503/2003 Z. z. a správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že námietky uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť skutkové ani právne závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Žalovaný preto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
II. Správna žaloba 8. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 11.09.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 11.09.2020, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým jej nebolo priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za pôvodnú nehnuteľnosť podľa § 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.. 9. Podľa názoru žalobkyne bolo napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, keďže správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne a nesprávne zistili skutkový stav, porušili zásady správneho konania a vydali rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa v prvom rade namieta, že oba správne orgány nesprávne aplikovali ustanovenia § 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., keď uzavreli, že vlastníctvo k predmetnému pozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 tohto zákona. Takýto záver podľa žalobkyne odporuje účelu reštitučných predpisov, ktoré majú zmierniť následky majetkových krívd spáchaných štátom v rozhodnom období, a vedie k popretiu podstaty zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Žalobkyňa v tomto bode uviedla, že pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, ktorí sú zároveň jej právnymi predchodcami, D. A. G., K., a jeho manželka M. G., B. G., boli v dôsledku postupov vtedajších orgánov štátu nútení strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, resp. faktickú stratu dispozície s pozemkom v dôsledku výstavby bytového domu realizovaného Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. Takýmto zásahom došlo k zabratiu pozemku bez právneho titulu, čo podľa žalobkyne zakladá splnenie podmienky „prechodu na štát“ v zmysle § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z., hoci formálny zápis v pozemkovej evidencii k nemu nebol vykonaný. Podľa žalobkyne správne orgány nezistili skutkový stav v potrebnom rozsahu a nezaoberali sa všetkými rozhodujúcimi okolnosťami veci. Obmedzili sa len na formálne konštatovanie, že k prechodu vlastníckeho práva na štát nedošlo, bez toho, aby preskúmali podrobnosti výstavby a spôsob užívania pozemku v rozhodnom období. 10. Správne orgány podľa žalobkyne nevykonali žiadne dokazovanie o tom, na základe akého právneho titulu došlo k užívaniu pozemku orgánmi štátu alebo bytovým družstvom, a nezisťovali, či došlo k vyplateniu náhrady za pozemok, ani či bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Žalobkyňa poukázala na to, že správne orgány sa pri rozhodovaní obmedzili na formálnu analýzu zápisu v katastri nehnuteľností bez toho, aby sa zaoberali reálnym stavom veci, teda faktickým výkonom vlastníckych práv. Z dôkazov podľa nej vyplýva, že pôvodní vlastníci vlastnícke oprávnenia k pozemku už nevykonávali, pretože im v tom bránilo užívanie pozemku stavebným bytovým družstvom, ktoré na ňom bez ich súhlasu uskutočnilo výstavbu a následne pozemok oplotilo a fakticky zaberalo. Tento stav podľa nej napĺňa znaky protiprávneho zabratie pozemku štátom bez právneho titulu, ktoré zakladá vznik reštitučného dôvodu
podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z. Žalobkyňa namietala, že postup správnych orgánov odporuje zásade právnej istoty, keďže správne orgány ignorovali právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov (k odvolaniu predložený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 86/94, a rozsudok KS BA). Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutia sú v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože jej bolo odopreté vlastnícke právo, resp. náhrada za pozemok, ktorý bol štátom fakticky odňatý bez právneho titulu. 11. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že žalovaný ju mal odkázať na súd s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, potvrdený rozsudkom KS BA, nebolo vlastnícke právo priznané žiadnemu vlastníkovi. 12. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú založené na neúplne zistenom skutkovom stave, porušujú zásady zákonnosti, materiálnej pravdy a ochrany vlastníckych práv, a navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2020 uviedol, že sa s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Žalovaný uviedol, že skutkový stav bol v správnom konaní riadne a dostatočne zistený a zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Z vykonaných dôkazov podľa neho nevyplýva, že by k predmetnej nehnuteľnosti došlo v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 k prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ustanovených v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z obsahu pozemkovoknižnej vložky č. XXXX a listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. – F. D. podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pôvodní vlastníci D. A. G., K., a M. G., B. G., zostali zapísaní ako vlastníci pozemku až do svojej smrti, a následne sa vlastníčkou stala žalobkyňa ako ich právna nástupkyňa na základe rozhodnutia o dedičstve. Takto nadobudnuté vlastnícke právo má podľa žalovaného neprerušený právny kontinuitný charakter, ktorý vylučuje uplatnenie reštitučného nároku. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán nezistil žiadny právny titul, na základe ktorého by predmetný pozemok prešiel na štát, ani žiadne rozhodnutie o vyvlastnení alebo odňatí vlastníctva. Rovnako nebolo preukázané poskytnutie akejkoľvek náhrady za pozemok. Z tohto dôvodu správny orgán správne uzavrel, že nebol naplnený žiaden z reštitučných titulov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v relevantnom znení (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“) platí, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zo zápisu v katastri vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku je vedené v prospech žalobkyne. Ak teda sama žalobkyňa figuruje ako vlastník, nemôže byť zároveň oprávnenou osobou v zmysle reštitučných predpisov, ktorých účelom je navrátenie vlastníctva tým, ktorým bolo v minulosti odňaté. Podľa žalovaného teda nie je možné priznať vlastnícke právo osobe, ktorá ho už v čase rozhodovania správneho orgánu mala. Správny orgán preto postupoval v súlade s účelom a zmyslom zákona č. 503/2003 Z. z., keď dospel k záveru, že žalobkyňa nemá právny nárok na navrátenie vlastníctva ani na vydanie náhradného pozemku. K tvrdeniam o porušení zásady materiálnej pravdy žalovaný uviedol, že správne orgány vykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov postupovali podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutí je podľa žalovaného zrejmé, ktoré skutočnosti boli preukázané, na základe akých dôkazov a akým spôsobom sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníčky konania. Správne orgány teda svoje rozhodnutia riadne odôvodnili a nevykazujú znaky nepreskúmateľnosti. 14. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobkyne, že správne orgány nevzali do úvahy rozhodnutia všeobecných súdov. Tieto rozhodnutia podľa neho nemajú priamy dopad na posúdenie reštitučných podmienok podľa zákona č. 503/2003 Z. z., keďže sa týkali iných právnych vzťahov (vlastnícke spory a určovacie žaloby), a nie posúdenia existencie reštitučného titulu. 15. Žalovaný osobitne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, ktorý konkrétny reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z, má byť v jej prípade naplnený. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by išlo
o prevod, konfiškáciu, znárodnenie, vyvlastnenie alebo iný zákonom predpokladaný spôsob prechodu vlastníctva na štát. Samotné užívanie pozemku stavebným bytovým družstvom bez súhlasu vlastníkov nemá právne účinky prechodu vlastníckeho práva a nezakladá reštitučný nárok. Správny orgán preto podľa žalovaného správne uzavrel, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa pôvodných vlastníkov nebola osobou, ktorej bolo vlastníctvo odňaté, a preto jej nemožno priznať nárok na vydanie vlastníctva ani na vydanie náhradného pozemku. Žalovaný na záver konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, skutkový stav bol dostatočne zistený a rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. Postup správnych orgánov bol vedený zásadou zákonnosti, nestrannosti a materiálnej pravdy. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu zákonom predpokladaného reštitučného titulu ani porušenie svojich práv v správnom konaní. 16. Ďalší účastník konania v 2. rade, Mestská časť Bratislava-Staré Mesto, vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Zdôraznil, že žalobkyňa je napriek historickému vyvlastneniu predmetného pozemku naďalej zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník parcely č. XXXX, a preto nespĺňa základnú podmienku § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorej je možné navrátiť vlastníctvo alebo priznať náhradný pozemok len v prípade, ak vlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v relevantnom období, t.j. od 25.02.1948 do 01.01.1990. Keďže žalobkyňa naďalej zostáva vlastníčkou pôvodného pozemku, žalovaný jej nemohol priznať ani navrátenie vlastníckeho práva, ani právo na vydanie náhradného pozemku. Účastník v 3. rade poukázal aj na to, že ak by bol žalobkyni priznaný náhradný pozemok, došlo by k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa by získala ďalší pozemok, pričom vlastnícke právo k pôvodnému pozemku by jej zostalo zachované. Ďalší účastník konania sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého žalovaný nesprávne posúdil právne následky skorších civilných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a KS BA. Uviedol, že konanie bolo v minulosti prerušené len preto, že žalobkyňa sama bez výzvy správneho orgánu založila do správneho spisu návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva. Po právoplatnom skončení civilného konania mohol podľa jeho názoru pozemkový orgán pokračovať v administratívnom konaní bez toho, aby musel žalobkyňu vyzývať na opätovné podanie žaloby. Zdôraznil, že v predchádzajúcom civilnom konaní žalobkyňa označila viacero žalovaných subjektov, pričom voči viacerým z nich žalobu postupne vzala späť, a podľa jeho názoru neexistuje žiaden subjekt, voči ktorému by mohla byť opätovne úspešná v žalobe o určenie vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je na liste vlastníctva vedený výlučne v jej mene. Uviedol, že ani z hľadiska zákona, ani z hľadiska skutkového stavu neexistovala potreba, aby bol žalobkyni ukladaný návrh na podanie ďalšej civilnej žaloby, a preto považuje postup správnych orgánov za zákonný. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. 17. Ďalší účastník konania v 1. rade, Slovenský pozemkový fond, vo svojom vyjadrení len stručne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 18. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 15.12.2020 k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania uviedla, že sa s ich argumentáciou nestotožňuje a v plnom rozsahu sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe. Namietala, že žalovaný a ďalší účastníci sa s obsahom žaloby nevysporiadali dostatočne, keď konštatovali, že nárok uplatnený žalobkyňou nespĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pretože vlastníctvo k uplatnenému pozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 citovaného zákona. Zdôraznila, že v žalobe tieto závery vyvrátila, pričom poukázala na to, že Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ako aj druhostupňový orgán, rozhodovali na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Orgány verejnej správy sa podľa žalobkyne uspokojili len so zápisom vlastníckeho práva na jej meno, bez toho, aby prihliadli na skutočnosť, že v konaní o určení vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/52/1996 nebolo určené vlastníctvo žiadnemu subjektu, keďže žalovaná strana v danom konaní nebola pasívne vecne legitimovaná. Žalobkyňa poukázala na to, že súd preto žalobu musel zamietnuť, nemohol však vo výroku rozhodnutia určiť vlastníka nehnuteľnosti, hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že vlastníctvo k predmetným pozemkom prešlo na štát. Žalobkyňa mala za to, že správny orgán sa nemal s uvedeným rozhodnutím súdu uspokojiť, keďže ním nebola prejudiciálne vyriešená otázka vlastníctva. Správny orgán mal žalobkyňu odkázať, aby sa opätovne obrátila na súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva proti subjektu, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Podľa žalobkyne sa
správne orgány dostatočne nezamerali ani na skutkové zisťovanie ohľadom všetkých konaní o zápise vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od roku 1967 do roku 1989 a nepreskúmali, či štát alebo iný subjekt podnikol kroky na prevod vlastníctva na seba a s akým výsledkom. V ďalšej časti žalobkyňa poukázala na ustanovenia vtedajších právnych predpisov (vyhláška č. 144/1959 Ú. l. a zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku), podľa ktorých bolo možné vyvlastniť pozemky len v zákonom vymedzených prípadoch, ako napríklad pre výstavbu diaľnic, železníc či vodných diel. Keďže k údajne vyvlastnenému pozemku nedošlo v súlade s týmito predpismi, považuje žalobkyňa proces vyvlastnenia za nezákonný a od počiatku neplatný. V tejto súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7/2014, podľa ktorého majú všeobecné súdy a orgány verejnej moci pri interpretácii reštitučných predpisov postupovať veľkoryso, s prihliadnutím na nedostatky a svojvôľu štátnych orgánov v období neslobody. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania a to Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, žalobkyňa uviedla, že argumentácia o neexistencii subjektu, voči ktorému by mohla byť podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, je nesprávna. Pripomenula, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18.01.2017 žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol len z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nie preto, že by vlastnícke právo nebolo možné priznať. Vzhľadom na to, že v danom konaní nebolo určené vlastníctvo žiadnemu subjektu, mal správny orgán rozhodnúť, že otázka vlastníctva nebola právoplatne vyriešená a že žalobcu treba odkázať na súd. Na základe uvedeného žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu a navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznanie náhrady trov konania v plnej výške. 19. Žalovaný a ďalší účastníci konania k replike žalobkyne vyjadrenie nepredložili. IV. Relevantná právna úprava 20. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 24. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, lesný pôdny fond. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. 26. Podľa § 3 ods. 1 písm. l) až p) zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
27. Podľa § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1992, ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 28. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v relevantnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 29. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 30. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 31. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 28.11.2025, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 32. Podstatnou otázkou vo veci posúdenia reštitučného nároku žalobkyne v prejednávanej veci, ktorá bola predmetom skúmania v napadnutom rozhodnutí, je otázka prechodu vlastníctva k predmetnému pozemku na štát v rozhodnom období v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí (a rovnako aj prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí) konštatoval, že k prechodu vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období nedošlo a žiadosti žalobkyne preto s poukazom na nesplnenie podmienky podľa § 2, § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. nie je možné vyhovieť. Správne orgány svoj záver o tom, že k prechodu vlastníckeho práva na štát nedošlo v napadnutom a aj v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnili aktuálnym zápisom vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na liste vlastníctva, z ktorého vyplýva, že vlastníčkou predmetného pozemku je žalobkyňa a tiež nadobúdacím titulom uvedeným na liste vlastníctva, ktorým je osvedčenie o dedičstve po právnych predchodcoch žalobkyne. Žalobkyňa však už v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietala právne posúdenie prechodu vlastníctva k predmetnému pozemku na štát s poukazom na odôvodnenie rozsudku KS BA, ktorý bol prílohou podaného odvolania a spolu s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I je súčasťou administratívneho spisu. Z odôvodnenia rozsudku KS BA (bod 7 odôvodnenia) vyplýva, že vlastníkmi pozemnoknižnej parcely číslo XXXX s výmerou 1104 m2 boli pôvodne právni predchodcovia žalobkyne, ktorí tento pozemok nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou v roku 1943. Komisia pre výstavbu ObNV Bratislava 3 - Vinohrady rozhodnutím zo dňa 30.05.1967 zamietla odvolanie A. G. a jeho manželky (právni predchodcovia žalobkyne) smerujúce proti rozhodnutiu odboru výstavby ObNV Bratislava 3 - Vinohrady zo dňa 23.03.1967 (rozhodnutie o vyvlastnení), ktorým bol pozemok, parcela číslo XXXX, vyvlastnený za finančnú náhradu a toto rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnenia rozsudku KS BA ďalej vyplýva, že v dôsledku vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku Československý štát a tento pozemok bol v správe ObNV a neskôr SBD PIS na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že v čase smrti právnych predchodcov žalobkyne títo už neboli vlastníkmi predmetnej
pozemnoknižnej parcely č. XXXX, respektíve parciel, ktoré z tejto parcely vznikli. Krajský súd ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že tieto parcely z toho dôvodu nemali byť predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch žalobkyne. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku ďalej tento záver nemôže zmeniť ani to, že podľa osvedčenia o dedičstve predmetné pozemky zdedila žalobkyňa. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že osvedčenie o dedičstve nie je konštitutívnym rozhodnutím, ktorým by bol súd v prejednávanej veci viazaný, ide iba o deklaratórne rozhodnutie deklarujúce, že smrťou poručiteľa nadobudla dedičstvo žalobkyňa. Krajský súd v uvedenom rozsudku túto otázku posúdil tak, že žalobkyňa predmetné pozemky nemohla zdediť, pretože jej právni predchodcovia v čase svojej smrti už neboli ich vlastníkmi, keďže ich vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia prešlo na štát. 33. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný, ani prvostupňový orgán sa v tomto smere s argumentáciou žalobkyne, a teda so závermi posúdenia otázky prechodu vlastníckeho práva na štát, ktoré vyplývajú z rozhodnutí súdov, na ktoré žalobkyňa poukázala v odvolaní a ktoré boli prílohou jej odvolania, nevysporiadali a túto argumentáciu ponechali bez povšimnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že jednou zo základných požiadaviek kladených na rozhodnutie správneho orgánu je jeho preskúmateľnosť, ktorá je spojená s povinnosťou orgánu verejnej správy riadne sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania a so všetkými vykonanými dôkazmi. Táto povinnosť vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého musí odôvodnenie rozhodnutia obsahovať úvahy, ktorými sa správny orgán riadil pri hodnotení podkladov a pri výklade právnych predpisov, ako aj dôvody, pre ktoré neboli vykonané ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy. Rozhodnutie, ktoré neobsahuje odpovede na podstatné námietky účastníka, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán sa nemôže obmedziť na formálne stotožnenie sa s argumentáciou prvostupňového orgánu, ale je povinný samostatne preskúmať všetky odvolacie body, reagovať na ne zrozumiteľne a uviesť vlastnú úvahu, prečo považuje námietky účastníka za dôvodné alebo nedôvodné. Odvolací správny orgán je teda povinný v rámci odvolacieho konania vecne a konkrétne reagovať na podstatné odvolacie dôvody účastníka, a to tak, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo zrejmé, akým spôsobom jednotlivé odvolacie námietky posúdil, aké skutkové a právne východiská vzal do úvahy a akou úvahou dospel k záveru o ich dôvodnosti alebo nedôvodnosti. Povinnosť odvolacieho orgánu sa pritom nevzťahuje len na reprodukciu skutkových a právnych záverov prvostupňového rozhodnutia, ale na samostatné a preskúmateľné zhodnotenie dôvodov uvedených v odvolaní, čo je predpokladom zákonnosti a preskúmateľnosti jeho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Ak odvolací správny orgán nevyhodnotí zásadnú odvolaciu námietku, nereaguje na ňu alebo sa s ňou vysporiada iba všeobecným konštatovaním, dochádza tým k vade konania, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keďže odvolacie rozhodnutie neumožňuje preskúmať zákonnosť postupu a záverov správneho orgánu. 34. V preskúmavanej veci žalobkyňa v odvolaní namietala, že prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil otázku prechodu vlastníckeho práva na štát, pričom konkrétne poukazovala na uvedené odôvodnenie rozsudku KS BA, ktoré posúdilo otázku prechodu vlastníckeho práva na štát odlišne od prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán však v napadnutom rozhodnutí na tieto konkrétne námietky nereagoval a zároveň sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinnými dôkazmi (z ktorých aj uvedený rozsudok KS BA vychádzal) nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a to najmä s rozhodnutím o vyvlastnení a hospodárskou zmluvou. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či tieto listinné dôkazy spochybňuje a prípadne, z akých dôvodov ich nepovažuje za titul nadobudnutia vlastníckeho práva československého štátu k predmetnému pozemku, hoci táto otázka bola pre posúdenie reštitučného nároku žalobkyne kľúčová. 35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je o.i. posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav. Správny súd vo vzťahu k zisťovaniu skutočného stavu veci pripomína, že povinnosťou správneho orgánu je v správnom konaní zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti, a to v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Táto zásada sa premieta do povinnosti správneho orgánu vyhľadať, zabezpečiť a vykonať všetky dôkazy spôsobilé objasniť skutkový stav veci, a následne hodnotiť dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach spôsobom, ktorý je zrozumiteľný, logický a preskúmateľný. Zistenie skutkového stavu je výsledkom úvahy správneho orgánu, ktorou dôkazom prisudzuje význam pre rozhodnutie, pričom správny orgán nesmie postupovať formálne ani selektívne, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci. Ak skutkové zistenia
nie sú úplné, vzájomne konzistentné a riadne odôvodnené, rozhodnutie správneho orgánu nezodpovedá požiadavkám materiálnej pravdy. 36. Z administratívneho spisu súd zistil, že jeho obsahom je v časti spisu pod názvom: „prechod na štát“ a tiež v ďalších častiach administratívneho spisu opakovane založené rozhodnutie o vyvlastnení (prvostupňové rozhodnutie a tiež rozhodnutie odvolacieho orgánu), ktorým bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere 1104 m2 právnym predchodcom žalobkyne vyvlastnený za finančnú náhradu. V administratívnom spise je založená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku uzatvorená medzi Československým štátom (ObNV Bratislava I a SBD PIS, v ktorej je ako národný majetok označená predmetná parcela, vo vzťahu ku ktorej si žalobkyňa uplatňuje reštitučný nárok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či tieto listinné dôkazy slúžili žalovanému na zistenie skutkového stavu veci. Vo veci posúdenia otázky prechodu vlastníckeho práva na štát, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci, sa správny orgán obmedzil len na posúdenie aktuálneho zápisu na liste vlastníctva. S týmito listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise sa pri zisťovaní skutkového stavu žiadnym spôsobom nevysporiadal, nie je preto možné posúdiť, ako tieto dôkazy správny orgán vyhodnotil pri posudzovaní skutočného stavu veci a najmä otázky prechodu vlastníckeho práva ako základnej otázky pre posúdenie reštitučného nároku žalobkyne (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.). Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri posudzovaní žiadostí pri uplatnenom reštitučnom nároku je potrebné starostlivo skúmať podstatné otázky pre rozhodnutie a tomu zodpovedajúco a dostatočne zistiť skutočný stav veci, keďže rozhodnutie o reštitučnom nároku má zásadný vplyv na majetkové nároky jednotlivca, ktoré sú založené na náprave krívd spôsobených režimom socialistického vlastníctva. 37. Správny súd v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci a posúdením otázky prevodu vlastníckeho práva na štát uvádza, že v období vydania uvedeného rozhodnutia o vyvlastnení platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., (v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992), ktorý zásadne zmenil právny režim nadobúdania vlastníckeho práva tak, že zrušil konštitutívny účinok vkladu vlastníckeho práva do pozemkových kníh (nahradil ho registráciou zmlúv štátnym notárstvom) a zaviedol deklaratórny účinok evidencie (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992). Zápis do evidencie nehnuteľností mal teda len deklaratórny účinok. Rozhodnutia štátnych orgánov s konštitutívnymi účinkami, na základe ktorých dochádzalo k zmene právneho stavu vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností, nepodliehali vkladu, ani registrácii na štátnom notárstve. Namiesto pozemkových kníh bola od 1. apríla 1964 zavedená tzv. jednotná evidencia nehnuteľností podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992, „v § 134 ods. 1 ustanovil, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo sa prevádzalo až registráciou zmluvy. Keďže toto zákonné ustanovenie sa vzťahovalo na vtedajšie osobné vlastníctvo a nie na socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123 a 124), pre nadobudnutie nehnuteľnosti do socialistického vlastníctva sa registrácia prevodnej zmluvy nevyžadovala. Výslovne sa táto skutočnosť následne vyjadrila v § 134 ods. 2 a to v dôsledku novely č. 131/1982 Zb. účinnej od 1. apríla 1982. Od 1. apríla 1964 súčasne došlo k zrušeniu pozemkovej knihy a vytvoreniu evidencie nehnuteľností. V zmysle § 4 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností bola síce stanovená povinnosť viesť evidenciu nehnuteľností v súlade so skutočným stavom ako i povinnosť orgánov a organizácií predkladať za týmto účelom v stanovenej lehote na zápis potrebné listiny, avšak zápisy vlastníctva do evidencie nehnuteľností nemali konštitutívny účinok.“ (FEČÍK, Marián. § 133 [Okamih nadobudnutia vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 981–982, marg. č. 3). Skutočnosť, že štát nebol do evidencie nehnuteľností zapísaný ako vlastník, preto sama osebe neznamená, že vlastníctvo na štát v rozhodnom období neprešlo. Ani následné vydania osvedčenia o dedičstve k predmetnému pozemku bez ďalšieho nemenia vlastnícky vzťah založený rozhodnutím o vyvlastnení. 38. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyvrátiteľnosť materiálnej publicity údajov katastra. Podľa § 70 zákona o katastri nehnuteľností, údaje katastra sú hodnoverné len vtedy, ak sa nepreukáže opak. Ak je preukázané, že zápis v katastri nehnuteľností je v rozpore s právnym stavom, správne orgány z neho nemôžu vychádzať ako z podkladu pre svoje rozhodnutie. Správne orgány preto pochybili, keď v napadnutom rozhodnutí posudzovaní splnenia podmienok podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vychádzali len z údajov o zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a ostatné listinné dôkazy (rozhodnutie o vyvlastnení a hospodársku zmluvu) pri zistení skutočného stav veci nezohľadnili.
39. Keďže sa správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými dôvodmi uvedenými v odvolaní, osobitne s námietkou žalobkyne, že v konaní bol preukázaný prechod vlastníckeho práva na štát, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v administratívnom spise a neuviedol, či tento prechod vlastníctva na základe rozhodnutia o vyvlastnení považuje za preukázaný, ani z akých dôvodov by ho prípadne nepovažoval za právne relevantný, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a zároveň vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 40. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný povinný sa dôsledne vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne, osobitne s otázkou prechodu vlastníckeho práva na štát, túto otázku znovu preskúmať, vyhodnotiť vykonané dôkazy vrátane rozhodnutia o vyvlastnení a skutočností uvedených v odôvodnení rozsudku KS BA, a výsledok svojej úvahy presvedčivo a v súlade s požiadavkami § 47 ods. 3 správneho poriadku odôvodniť. Po posúdení otázky prechodu vlastníckeho práva na štát žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobkyne podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie. 41. O trovách konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 42. Správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania a to v zmysle § 169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im v súvislosti s plnením povinností uložených súdom trovy konania vznikli a žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili. 43. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-1S/209/2020 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.