{"guid": "2924d7f6-afd8-448e-8041-a99237e32497:811203fe-3541-4527-a62f-7261d076a372", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2", "spisova_znacka": "BA-1S/209/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/209/2020 z 28. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. novembra 2025, sp. zn. BA-1S/209/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2", "identifikacne_cislo": "1020201299", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/811203fe-3541-4527-a62f-7261d076a372", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/209/2020\n1020201299\n28. 11. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/209/2020\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\na členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci\nžalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., F. B., zastúpenej KRALIK &\nPARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom 29. augusta 2B, 811 07 Bratislava, IČO: 50 061\n151, proti žalovanému Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00\n151 866, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, P. O. BOX 14, 840 05 Bratislava, 2/ Mestská časť\nBratislava – Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU –BA-OOP6-2020/071786 zo dňa 22.06.2020, takto\nrozhodol:\nBA-1S/209/2020\n\nI. Správny súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OOP6-2020/071786 zo dňa\n22.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-1S/209/2020\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n4. Žalobkyňa dňa 16.11.2004 doručila na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave (teraz Okresný úrad\nBratislava, pozemkový a lesný odbor) (ďalej len „prvostupňový orgán“), podanie, ktorým si uplatnila nárok\npodľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“), na vydanie náhradného pozemku formou\nzámennej zmluvy za pôvodnú nehnuteľnosť – pozemok zapísaný v pozemno-knižnej vložke č. XXXX ako\n\nparcela č. XXXX, druh pozemku záhrada s výmerou 1 104 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území F.\nD.. Prvostupňový orgán konanie rozhodnutím č.k. 4485-8-2004/D zo dňa 25.01.2006 prerušil z dôvodu,\nže žiadateľka v konaní predložila návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, o\nktorom viedol konanie Okresný súd Bratislava I. pod sp. zn. 10C/52/1996. Keďže výsledok tohto súdneho\nsporu podľa prvostupňového orgánu predstavoval predbežnú otázku pre posúdenie reštitučného nároku,\nprvostupňový orgán prerušil konanie až do právoplatného skončenia uvedeného súdneho konania.\nPo jeho ukončení žiadateľka podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 27.03.2019 požiadala\no pokračovanie v reštitučnom konaní, pričom k tomuto podaniu pripojila rozsudok Okresného súdu\nBratislava I., č. k. 10C/52/1996-628 z 18.01.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6Co/2002/2017-695 z 06.09.2017, právoplatný dňa 06.10.2017 (ďalej len „rozsudok KS BA“). Uvedenými\nrozhodnutiami všeobecné súdy žalobu A. B. C. (žalobkyňa) o určenie vlastníckeho práva, o vydanie\nnáhradného pozemku, resp. o zaplatenie jeho hodnoty zamietli. Z odôvodnenia rozsudku KS BA (bod\n7 odôvodnenia) vyplýva, že predmetný pozemok, a to parcela číslo XXXX bol vyvlastnený na základe\nrozhodnutia odboru pre výstavbu Obvodného národného výboru (ObNV) Bratislava 3 - Vinohrady č.\nVýst.405/1967/330 zo dňa 23.03.1967, ktoré bolo na základe podaného odvolania (zo strany právnych\npredchodcov ako vlastníkov vyvlastňovaného pozemku) potvrdené rozhodnutím komisie pre výstavbu\nObNV Bratislava 3-Vinohrady č. Výst. 753/1967/330 zo dňa 30.05.1967 (obe rozhodnutia ďalej spolu len\n„rozhodnutie o vyvlastnení“) a že v dôsledku vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo k predmetnému\npozemku Československý štát. Z odôvodnenia rozsudku KS BA ďalej vyplýva, že bola uzatvorená\nhospodárska zmluva zo dňa 23.02.1973 o prevode správy národného majetku č. 3245/72 –práv., ktorej\npredmetom bol prevod správy predmetného pozemku, v zmluve označený ako národný majetok z ObNV\nBratislava I na SBD PIS Búdkova cesta (ďalej len „hospodárska zmluva“). Rozhodnutie o vyvlastnení\na hospodárska zmluva sú súčasťou administratívneho spisu.\n5. V rámci doplnenia podkladov prvostupňový správny orgán listom zo dňa 11.06.2019 požiadal Okresný\núrad Bratislava, katastrálny odbor, o písomnú a grafickú identifikáciu pôvodnej pozemno-knižnej parcely\nč. XXXX. Zaslanou identifikáciou parciel (č. G./XX H. XX.XX.XXXX) bolo preukázané, že predmetná\npozemno-knižná parcela je v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálnom území F.\nD., v prospech žalobkyne v podiele 1/1, a to ako pozemok registra I. J. XXXX, druh pozemku: záhrada\ns výmerou 917 m2 a ako pozemky registra K.- G. J. XXXX/X až XXXX/XX druh pozemku: zastavané\nplochy s celkovou výmerou 187 m2. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne boli na liste\nvlastníctva uvedené dedičské rozhodnutia po poručiteľoch (právni predchodcovia žalobkyne) D. A. G.,\nK. (L. XX/XX) a M. G., B. G. (D XXX/XX), zo dňa 12.06.1996. Na základe týchto zistení rozhodol\nprvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 4485/2004, zn. OU-BA-PLO-2020/041118-001/MAG zo\ndňa 24. januára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadateľka nespĺňa podmienky\nuvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku neprešlo\nna štát ani na inú právnickú osobu v rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\nspôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 citovaného zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo ani právo\nna náhradu za pôvodnú nehnuteľnosť.\n6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, doručené prvostupňovému správnemu\norgánu dňa 06.03.2020. V odvolaní namietala, že rozhodnutie je v rozpore s § 2 ods. 2 písm. a) v\nnadväznosti na § 3 ods. 1 písm. m), o), p) a r) zákona č. 503/2003 Z. z., keďže pozemky boli podľa jej\nnázoru v rozhodnom období protiprávne zabraté stavbou bytového domu, čím došlo k vyvlastneniu bez\nnáhrady z dôvodu politickej perzekúcie pôvodného vlastníka D. A. G., K.. Žiadateľka poukazovala na\nodôvodnenia uvedených rozsudkov Okresného súdu Bratislava I. a KS BA, podľa ktorých jej ako dedičke\nmalo patriť právo uplatniť si reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z., keďže z odôvodnenia\ntýchto rozhodnutí vyplýva, že na základe rozhodnutia o vyvlastnení došlo k prechodu vlastníckeho práva\nk predmetnému pozemku na štát. Žalobkyňa poukazovala na to, že otázku prechodu vlastníckeho práva\nna štát súd v rozsudku KS BA posúdil inak ako prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí.\nŽalobkyňa zároveň namietala, že prvostupňový orgán prekročil svoju právomoc, keď sa vyjadroval\nk otázke vlastníckeho práva, hoci mal rozhodovať výlučne o priznaní práva na náhradu. Odvolanie\nbolo doplnené viacerými listinnými dôkazmi – rehabilitačným listom D. G., listami Slovenskej sporiteľne\na inými dokladmi preukazujúcimi tvrdené perzekučné konanie a nevyplatenie náhrady za predmetný\npozemok.\n7. Žalovaný ako druhostupňový orgán preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“)\n\na rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/071786 zo dňa 22. júna 2020 odvolanie žalobkyne zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že\npodmienkou navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady podľa zákona č. 503/2003 Z.\nz. je, aby oprávnená osoba preukázala, že jej nehnuteľnosť prešla v rozhodnom období na štát alebo inú\nprávnickú osobu niektorým zo spôsobov taxatívne uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný\notázku prechodu vlastníckeho práva vyhodnotil zhodne s prvostupňovým orgánom tak, že z údajov\nkatastra nehnuteľností vyplýva, že vlastnícke právo právnych predchodcov žiadateľky k pozemku nikdy\nnezaniklo, keďže predmetné parcely nadobudla sama žiadateľka na základe dedičských rozhodnutí, a\nteda vlastnícke právo k nim zostalo zachované. Odvolací orgán zdôraznil, že reštitučné konanie slúži na\nopätovné, avšak originárne nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátu, nie na potvrdenie existujúceho\nvlastníctva a ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že ak vlastníctvo k pozemku v rozhodnom období\nneprešlo na štát, chýba základná podmienka reštitučného nároku, správny orgán preto nemá čo vydávať\na ani nemôže priznávať náhradu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že\nrozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne, zákonné a v súlade s ustanoveniami zákona č.\n503/2003 Z. z. a správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že námietky uvedené v\nodvolaní neboli spôsobilé spochybniť skutkové ani právne závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie\nzaložené. Žalovaný preto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n\nII. Správna žaloba\n8. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 11.09.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) dňa 11.09.2020, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho\nzrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým jej nebolo priznané\nvlastnícke právo ani právo na náhradu za pôvodnú nehnuteľnosť podľa § 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z..\n9. Podľa názoru žalobkyne bolo napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore\nso zákonom, keďže správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne\na nesprávne zistili skutkový stav, porušili zásady správneho konania a vydali rozhodnutia\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa v prvom rade namieta, že oba správne orgány\nnesprávne aplikovali ustanovenia § 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., keď uzavreli, že vlastníctvo k\npredmetnému pozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.\njanuára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 tohto zákona. Takýto záver podľa žalobkyne odporuje\núčelu reštitučných predpisov, ktoré majú zmierniť následky majetkových krívd spáchaných štátom v\nrozhodnom období, a vedie k popretiu podstaty zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Žalobkyňa\nv tomto bode uviedla, že pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, ktorí sú zároveň jej právnymi\npredchodcami, D. A. G., K., a jeho manželka M. G., B. G., boli v dôsledku postupov vtedajších orgánov\nštátu nútení strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, resp. faktickú stratu dispozície s pozemkom\nv dôsledku výstavby bytového domu realizovaného Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. Takýmto\nzásahom došlo k zabratiu pozemku bez právneho titulu, čo podľa žalobkyne zakladá splnenie podmienky\n„prechodu na štát“ v zmysle § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z., hoci formálny zápis v\npozemkovej evidencii k nemu nebol vykonaný. Podľa žalobkyne správne orgány nezistili skutkový stav\nv potrebnom rozsahu a nezaoberali sa všetkými rozhodujúcimi okolnosťami veci. Obmedzili sa len na\nformálne konštatovanie, že k prechodu vlastníckeho práva na štát nedošlo, bez toho, aby preskúmali\npodrobnosti výstavby a spôsob užívania pozemku v rozhodnom období.\n10. Správne orgány podľa žalobkyne nevykonali žiadne dokazovanie o tom, na základe akého právneho\ntitulu došlo k užívaniu pozemku orgánmi štátu alebo bytovým družstvom, a nezisťovali, či došlo k\nvyplateniu náhrady za pozemok, ani či bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Žalobkyňa poukázala na\nto, že správne orgány sa pri rozhodovaní obmedzili na formálnu analýzu zápisu v katastri nehnuteľností\nbez toho, aby sa zaoberali reálnym stavom veci, teda faktickým výkonom vlastníckych práv. Z dôkazov\npodľa nej vyplýva, že pôvodní vlastníci vlastnícke oprávnenia k pozemku už nevykonávali, pretože\nim v tom bránilo užívanie pozemku stavebným bytovým družstvom, ktoré na ňom bez ich súhlasu\nuskutočnilo výstavbu a následne pozemok oplotilo a fakticky zaberalo. Tento stav podľa nej napĺňa znaky\nprotiprávneho zabratie pozemku štátom bez právneho titulu, ktoré zakladá vznik reštitučného dôvodu\n\npodľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z. Žalobkyňa namietala, že postup správnych orgánov\nodporuje zásade právnej istoty, keďže správne orgány ignorovali právoplatné rozhodnutia všeobecných\nsúdov (k odvolaniu predložený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 86/94, a rozsudok\nKS BA). Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutia sú v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože jej bolo odopreté vlastnícke\nprávo, resp. náhrada za pozemok, ktorý bol štátom fakticky odňatý bez právneho titulu.\n11. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že žalovaný ju mal odkázať na súd s podaním žaloby o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I, potvrdený rozsudkom KS BA, nebolo vlastnícke právo priznané žiadnemu vlastníkovi.\n12. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, pretože\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú založené na neúplne zistenom skutkovom\nstave, porušujú zásady zákonnosti, materiálnej pravdy a ochrany vlastníckych práv, a navrhla, aby súd\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej\nlen „SSP“) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Vyjadrenie účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania\n13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2020 uviedol, že sa s napadnutým\nrozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol. Žalovaný uviedol, že skutkový stav bol v správnom konaní riadne a dostatočne zistený a\nzodpovedá obsahu administratívneho spisu. Z vykonaných dôkazov podľa neho nevyplýva, že by k\npredmetnej nehnuteľnosti došlo v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 k\nprechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ustanovených v § 3 ods.\n1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z obsahu pozemkovoknižnej vložky č.\nXXXX a listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. – F. D. podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,\nže pôvodní vlastníci D. A. G., K., a M. G., B. G., zostali zapísaní ako vlastníci pozemku až do svojej\nsmrti, a následne sa vlastníčkou stala žalobkyňa ako ich právna nástupkyňa na základe rozhodnutia o\ndedičstve. Takto nadobudnuté vlastnícke právo má podľa žalovaného neprerušený právny kontinuitný\ncharakter, ktorý vylučuje uplatnenie reštitučného nároku. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán nezistil\nžiadny právny titul, na základe ktorého by predmetný pozemok prešiel na štát, ani žiadne rozhodnutie\no vyvlastnení alebo odňatí vlastníctva. Rovnako nebolo preukázané poskytnutie akejkoľvek náhrady\nza pozemok. Z tohto dôvodu správny orgán správne uzavrel, že nebol naplnený žiaden z reštitučných\ntitulov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa § 70\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“) platí, že údaje katastra sú hodnoverné\na záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zo zápisu v katastri vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnému\npozemku je vedené v prospech žalobkyne. Ak teda sama žalobkyňa figuruje ako vlastník, nemôže byť\nzároveň oprávnenou osobou v zmysle reštitučných predpisov, ktorých účelom je navrátenie vlastníctva\ntým, ktorým bolo v minulosti odňaté. Podľa žalovaného teda nie je možné priznať vlastnícke právo\nosobe, ktorá ho už v čase rozhodovania správneho orgánu mala. Správny orgán preto postupoval v\nsúlade s účelom a zmyslom zákona č. 503/2003 Z. z., keď dospel k záveru, že žalobkyňa nemá právny\nnárok na navrátenie vlastníctva ani na vydanie náhradného pozemku. K tvrdeniam o porušení zásady\nmateriálnej pravdy žalovaný uviedol, že správne orgány vykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom\nna spoľahlivé zistenie skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov postupovali podľa zásady voľného\nhodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutí je podľa žalovaného zrejmé, ktoré skutočnosti boli\npreukázané, na základe akých dôkazov a akým spôsobom sa správny orgán vyrovnal s námietkami\núčastníčky konania. Správne orgány teda svoje rozhodnutia riadne odôvodnili a nevykazujú znaky\nnepreskúmateľnosti.\n14. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobkyne, že správne orgány nevzali do úvahy rozhodnutia\nvšeobecných súdov. Tieto rozhodnutia podľa neho nemajú priamy dopad na posúdenie reštitučných\npodmienok podľa zákona č. 503/2003 Z. z., keďže sa týkali iných právnych vzťahov (vlastnícke spory a\nurčovacie žaloby), a nie posúdenia existencie reštitučného titulu.\n15. Žalovaný osobitne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, ktorý konkrétny reštitučný titul podľa § 3 ods.\n1 zákona č. 503/2003 Z. z, má byť v jej prípade naplnený. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by išlo\n\no prevod, konfiškáciu, znárodnenie, vyvlastnenie alebo iný zákonom predpokladaný spôsob prechodu\nvlastníctva na štát. Samotné užívanie pozemku stavebným bytovým družstvom bez súhlasu vlastníkov\nnemá právne účinky prechodu vlastníckeho práva a nezakladá reštitučný nárok. Správny orgán preto\npodľa žalovaného správne uzavrel, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa pôvodných vlastníkov nebola\nosobou, ktorej bolo vlastníctvo odňaté, a preto jej nemožno priznať nárok na vydanie vlastníctva ani\nna vydanie náhradného pozemku. Žalovaný na záver konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonom, skutkový stav bol dostatočne zistený a rozhodnutie obsahuje všetky\nnáležitosti vyžadované právnymi predpismi. Postup správnych orgánov bol vedený zásadou zákonnosti,\nnestrannosti a materiálnej pravdy. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) žalobu ako\nnedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu zákonom predpokladaného reštitučného\ntitulu ani porušenie svojich práv v správnom konaní.\n16. Ďalší účastník konania v 2. rade, Mestská časť Bratislava-Staré Mesto, vo svojom vyjadrení\nuviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Zdôraznil, že žalobkyňa je napriek\nhistorickému vyvlastneniu predmetného pozemku naďalej zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako\nvlastník parcely č. XXXX, a preto nespĺňa základnú podmienku § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.\nz., podľa ktorej je možné navrátiť vlastníctvo alebo priznať náhradný pozemok len v prípade, ak\nvlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v relevantnom období,\nt.j. od 25.02.1948 do 01.01.1990. Keďže žalobkyňa naďalej zostáva vlastníčkou pôvodného pozemku,\nžalovaný jej nemohol priznať ani navrátenie vlastníckeho práva, ani právo na vydanie náhradného\npozemku. Účastník v 3. rade poukázal aj na to, že ak by bol žalobkyni priznaný náhradný pozemok,\ndošlo by k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa by získala ďalší pozemok, pričom vlastnícke\nprávo k pôvodnému pozemku by jej zostalo zachované. Ďalší účastník konania sa ďalej nestotožnil\ns tvrdením žalobkyne, podľa ktorého žalovaný nesprávne posúdil právne následky skorších civilných\nrozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a KS BA. Uviedol, že konanie bolo v minulosti prerušené len\npreto, že žalobkyňa sama bez výzvy správneho orgánu založila do správneho spisu návrh žaloby o\nurčenie vlastníckeho práva. Po právoplatnom skončení civilného konania mohol podľa jeho názoru\npozemkový orgán pokračovať v administratívnom konaní bez toho, aby musel žalobkyňu vyzývať na\nopätovné podanie žaloby. Zdôraznil, že v predchádzajúcom civilnom konaní žalobkyňa označila viacero\nžalovaných subjektov, pričom voči viacerým z nich žalobu postupne vzala späť, a podľa jeho názoru\nneexistuje žiaden subjekt, voči ktorému by mohla byť opätovne úspešná v žalobe o určenie vlastníckeho\npráva k pozemku, ktorý je na liste vlastníctva vedený výlučne v jej mene. Uviedol, že ani z hľadiska\nzákona, ani z hľadiska skutkového stavu neexistovala potreba, aby bol žalobkyni ukladaný návrh na\npodanie ďalšej civilnej žaloby, a preto považuje postup správnych orgánov za zákonný. Navrhol, aby\nsúd žalobu zamietol.\n17. Ďalší účastník konania v 1. rade, Slovenský pozemkový fond, vo svojom vyjadrení len stručne\nuviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n18. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 15.12.2020 k vyjadreniam\nžalovaného a ďalších účastníkov konania uviedla, že sa s ich argumentáciou nestotožňuje a v plnom\nrozsahu sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe. Namietala, že žalovaný a ďalší účastníci sa s\nobsahom žaloby nevysporiadali dostatočne, keď konštatovali, že nárok uplatnený žalobkyňou nespĺňa\npodmienky ustanovené v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pretože vlastníctvo k uplatnenému\npozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v\n§ 3 ods. 1 citovaného zákona. Zdôraznila, že v žalobe tieto závery vyvrátila, pričom poukázala na\nto, že Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ako aj druhostupňový orgán, rozhodovali\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Orgány verejnej správy sa podľa žalobkyne\nuspokojili len so zápisom vlastníckeho práva na jej meno, bez toho, aby prihliadli na skutočnosť, že v\nkonaní o určení vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/52/1996\nnebolo určené vlastníctvo žiadnemu subjektu, keďže žalovaná strana v danom konaní nebola pasívne\nvecne legitimovaná. Žalobkyňa poukázala na to, že súd preto žalobu musel zamietnuť, nemohol\nvšak vo výroku rozhodnutia určiť vlastníka nehnuteľnosti, hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že\nvlastníctvo k predmetným pozemkom prešlo na štát. Žalobkyňa mala za to, že správny orgán sa\nnemal s uvedeným rozhodnutím súdu uspokojiť, keďže ním nebola prejudiciálne vyriešená otázka\nvlastníctva. Správny orgán mal žalobkyňu odkázať, aby sa opätovne obrátila na súd so žalobou o\nurčenie vlastníckeho práva proti subjektu, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Podľa žalobkyne sa\n\nsprávne orgány dostatočne nezamerali ani na skutkové zisťovanie ohľadom všetkých konaní o zápise\nvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od roku 1967 do roku 1989 a nepreskúmali, či\nštát alebo iný subjekt podnikol kroky na prevod vlastníctva na seba a s akým výsledkom. V ďalšej\nčasti žalobkyňa poukázala na ustanovenia vtedajších právnych predpisov (vyhláška č. 144/1959 Ú.\nl. a zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku), podľa ktorých bolo možné\nvyvlastniť pozemky len v zákonom vymedzených prípadoch, ako napríklad pre výstavbu diaľnic, železníc\nči vodných diel. Keďže k údajne vyvlastnenému pozemku nedošlo v súlade s týmito predpismi, považuje\nžalobkyňa proces vyvlastnenia za nezákonný a od počiatku neplatný. V tejto súvislosti poukázala aj na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7/2014, podľa ktorého majú všeobecné súdy\na orgány verejnej moci pri interpretácii reštitučných predpisov postupovať veľkoryso, s prihliadnutím na\nnedostatky a svojvôľu štátnych orgánov v období neslobody. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania\na to Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, žalobkyňa uviedla, že argumentácia o neexistencii subjektu,\nvoči ktorému by mohla byť podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, je nesprávna. Pripomenula,\nže Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18.01.2017 žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol len\nz dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nie preto, že by vlastnícke právo nebolo možné\npriznať. Vzhľadom na to, že v danom konaní nebolo určené vlastníctvo žiadnemu subjektu, mal správny\norgán rozhodnúť, že otázka vlastníctva nebola právoplatne vyriešená a že žalobcu treba odkázať na súd.\nNa základe uvedeného žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu a navrhla, aby krajský\nsúd napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Zároveň žiadala priznanie náhrady trov konania v plnej výške.\n19. Žalovaný a ďalší účastníci konania k replike žalobkyne vyjadrenie nepredložili.\nIV. Relevantná právna úprava\n20. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a\nneskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov.\n23. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v\nnich nemá oporu.\n24. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,\nktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\npoľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, lesný pôdny fond.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto\nzákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na\njej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948\ndo 1. januára 1990 (ďalej len \"rozhodné obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. l) až p) zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo\nk pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:\nl) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,\nm) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,\nn) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,\no) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,\np) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.\n\n27. Podľa § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1992, ak ide o\nnadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,\na ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.\n28. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v relevantnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje\nkatastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.\n29. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa\nnesmú používať.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n30. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho\nsúdu.\n31. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,\n§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou\nadvokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté\nrozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na\npojednávaní dňa 28.11.2025, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n32. Podstatnou otázkou vo veci posúdenia reštitučného nároku žalobkyne v prejednávanej veci, ktorá\nbola predmetom skúmania v napadnutom rozhodnutí, je otázka prechodu vlastníctva k predmetnému\npozemku na štát v rozhodnom období v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí (a rovnako aj prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí) konštatoval,\nže k prechodu vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období nedošlo a žiadosti žalobkyne preto s\npoukazom na nesplnenie podmienky podľa § 2, § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. nie je možné vyhovieť.\nSprávne orgány svoj záver o tom, že k prechodu vlastníckeho práva na štát nedošlo v napadnutom\na aj v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnili aktuálnym zápisom vlastníckeho práva k predmetnému\npozemku na liste vlastníctva, z ktorého vyplýva, že vlastníčkou predmetného pozemku je žalobkyňa\na tiež nadobúdacím titulom uvedeným na liste vlastníctva, ktorým je osvedčenie o dedičstve po\nprávnych predchodcoch žalobkyne. Žalobkyňa však už v podanom odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu namietala právne posúdenie prechodu vlastníctva k predmetnému pozemku na štát s\npoukazom na odôvodnenie rozsudku KS BA, ktorý bol prílohou podaného odvolania a spolu s rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava I je súčasťou administratívneho spisu. Z odôvodnenia rozsudku KS BA (bod\n7 odôvodnenia) vyplýva, že vlastníkmi pozemnoknižnej parcely číslo XXXX s výmerou 1104 m2 boli\npôvodne právni predchodcovia žalobkyne, ktorí tento pozemok nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou\nv roku 1943. Komisia pre výstavbu ObNV Bratislava 3 - Vinohrady rozhodnutím zo dňa 30.05.1967\nzamietla odvolanie A. G. a jeho manželky (právni predchodcovia žalobkyne) smerujúce proti rozhodnutiu\nodboru výstavby ObNV Bratislava 3 - Vinohrady zo dňa 23.03.1967 (rozhodnutie o vyvlastnení), ktorým\nbol pozemok, parcela číslo XXXX, vyvlastnený za finančnú náhradu a toto rozhodnutie potvrdila. Z\nodôvodnenia rozsudku KS BA ďalej vyplýva, že v dôsledku vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo\nk predmetnému pozemku Československý štát a tento pozemok bol v správe ObNV a neskôr SBD\nPIS na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku. Z odôvodnenia rozsudku\nďalej vyplýva, že v čase smrti právnych predchodcov žalobkyne títo už neboli vlastníkmi predmetnej\n\npozemnoknižnej parcely č. XXXX, respektíve parciel, ktoré z tejto parcely vznikli. Krajský súd ďalej v\nodôvodnení rozsudku uvádza, že tieto parcely z toho dôvodu nemali byť predmetom dedičského konania\npo právnych predchodcoch žalobkyne. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku ďalej tento záver\nnemôže zmeniť ani to, že podľa osvedčenia o dedičstve predmetné pozemky zdedila žalobkyňa. Krajský\nsúd v odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že osvedčenie o dedičstve nie je konštitutívnym rozhodnutím,\nktorým by bol súd v prejednávanej veci viazaný, ide iba o deklaratórne rozhodnutie deklarujúce, že\nsmrťou poručiteľa nadobudla dedičstvo žalobkyňa. Krajský súd v uvedenom rozsudku túto otázku posúdil\ntak, že žalobkyňa predmetné pozemky nemohla zdediť, pretože jej právni predchodcovia v čase svojej\nsmrti už neboli ich vlastníkmi, keďže ich vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia prešlo na štát.\n33. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný, ani prvostupňový orgán sa v tomto\nsmere s argumentáciou žalobkyne, a teda so závermi posúdenia otázky prechodu vlastníckeho práva na\nštát, ktoré vyplývajú z rozhodnutí súdov, na ktoré žalobkyňa poukázala v odvolaní a ktoré boli prílohou\njej odvolania, nevysporiadali a túto argumentáciu ponechali bez povšimnutia. V tejto súvislosti súd\npovažuje za potrebné uviesť, že jednou zo základných požiadaviek kladených na rozhodnutie správneho\norgánu je jeho preskúmateľnosť, ktorá je spojená s povinnosťou orgánu verejnej správy riadne\nsa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania a so všetkými vykonanými\ndôkazmi. Táto povinnosť vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého musí odôvodnenie\nrozhodnutia obsahovať úvahy, ktorými sa správny orgán riadil pri hodnotení podkladov a pri výklade\nprávnych predpisov, ako aj dôvody, pre ktoré neboli vykonané ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy.\nRozhodnutie, ktoré neobsahuje odpovede na podstatné námietky účastníka, je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Správny orgán sa nemôže obmedziť na formálne stotožnenie sa s argumentáciou\nprvostupňového orgánu, ale je povinný samostatne preskúmať všetky odvolacie body, reagovať na ne\nzrozumiteľne a uviesť vlastnú úvahu, prečo považuje námietky účastníka za dôvodné alebo nedôvodné.\nOdvolací správny orgán je teda povinný v rámci odvolacieho konania vecne a konkrétne reagovať na\npodstatné odvolacie dôvody účastníka, a to tak, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo zrejmé, akým\nspôsobom jednotlivé odvolacie námietky posúdil, aké skutkové a právne východiská vzal do úvahy a\nakou úvahou dospel k záveru o ich dôvodnosti alebo nedôvodnosti. Povinnosť odvolacieho orgánu sa\npritom nevzťahuje len na reprodukciu skutkových a právnych záverov prvostupňového rozhodnutia,\nale na samostatné a preskúmateľné zhodnotenie dôvodov uvedených v odvolaní, čo je predpokladom\nzákonnosti a preskúmateľnosti jeho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Ak odvolací správny\norgán nevyhodnotí zásadnú odvolaciu námietku, nereaguje na ňu alebo sa s ňou vysporiada iba\nvšeobecným konštatovaním, dochádza tým k vade konania, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keďže odvolacie rozhodnutie neumožňuje preskúmať zákonnosť\npostupu a záverov správneho orgánu.\n34. V preskúmavanej veci žalobkyňa v odvolaní namietala, že prvostupňový správny orgán nesprávne\nprávne posúdil otázku prechodu vlastníckeho práva na štát, pričom konkrétne poukazovala na uvedené\nodôvodnenie rozsudku KS BA, ktoré posúdilo otázku prechodu vlastníckeho práva na štát odlišne od\nprvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán však v napadnutom rozhodnutí na tieto konkrétne\nnámietky nereagoval a zároveň sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinnými dôkazmi (z ktorých\naj uvedený rozsudok KS BA vychádzal) nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a to najmä\ns rozhodnutím o vyvlastnení a hospodárskou zmluvou. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či\ntieto listinné dôkazy spochybňuje a prípadne, z akých dôvodov ich nepovažuje za titul nadobudnutia\nvlastníckeho práva československého štátu k predmetnému pozemku, hoci táto otázka bola pre\nposúdenie reštitučného nároku žalobkyne kľúčová.\n35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je o.i.\nposudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav. Správny súd vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci pripomína, že povinnosťou správneho orgánu je v správnom konaní zistiť skutkový stav\nveci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti, a to v\nsúlade so zásadou materiálnej pravdy. Táto zásada sa premieta do povinnosti správneho orgánu\nvyhľadať, zabezpečiť a vykonať všetky dôkazy spôsobilé objasniť skutkový stav veci, a následne\nhodnotiť dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach spôsobom, ktorý je zrozumiteľný, logický a\npreskúmateľný. Zistenie skutkového stavu je výsledkom úvahy správneho orgánu, ktorou dôkazom\nprisudzuje význam pre rozhodnutie, pričom správny orgán nesmie postupovať formálne ani selektívne,\nmusí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci. Ak skutkové zistenia\n\nnie sú úplné, vzájomne konzistentné a riadne odôvodnené, rozhodnutie správneho orgánu nezodpovedá\npožiadavkám materiálnej pravdy.\n36. Z administratívneho spisu súd zistil, že jeho obsahom je v časti spisu pod názvom: „prechod na\nštát“ a tiež v ďalších častiach administratívneho spisu opakovane založené rozhodnutie o vyvlastnení\n(prvostupňové rozhodnutie a tiež rozhodnutie odvolacieho orgánu), ktorým bol pozemok parc. č.\nXXXX vo výmere 1104 m2 právnym predchodcom žalobkyne vyvlastnený za finančnú náhradu.\nV administratívnom spise je založená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku\nuzatvorená medzi Československým štátom (ObNV Bratislava I a SBD PIS, v ktorej je ako národný\nmajetok označená predmetná parcela, vo vzťahu ku ktorej si žalobkyňa uplatňuje reštitučný nárok.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či tieto listinné dôkazy slúžili žalovanému na\nzistenie skutkového stavu veci. Vo veci posúdenia otázky prechodu vlastníckeho práva na štát, ktorá\nbola podstatná pre rozhodnutie vo veci, sa správny orgán obmedzil len na posúdenie aktuálneho zápisu\nna liste vlastníctva. S týmito listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise sa pri zisťovaní skutkového\nstavu žiadnym spôsobom nevysporiadal, nie je preto možné posúdiť, ako tieto dôkazy správny orgán\nvyhodnotil pri posudzovaní skutočného stavu veci a najmä otázky prechodu vlastníckeho práva ako\nzákladnej otázky pre posúdenie reštitučného nároku žalobkyne (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.). Súd v\ntejto súvislosti zdôrazňuje, že pri posudzovaní žiadostí pri uplatnenom reštitučnom nároku je potrebné\nstarostlivo skúmať podstatné otázky pre rozhodnutie a tomu zodpovedajúco a dostatočne zistiť skutočný\nstav veci, keďže rozhodnutie o reštitučnom nároku má zásadný vplyv na majetkové nároky jednotlivca,\nktoré sú založené na náprave krívd spôsobených režimom socialistického vlastníctva.\n37. Správny súd v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci a posúdením otázky prevodu\nvlastníckeho práva na štát uvádza, že v období vydania uvedeného rozhodnutia o vyvlastnení platil\nObčiansky zákonník č. 40/1964 Zb., (v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992), ktorý zásadne\nzmenil právny režim nadobúdania vlastníckeho práva tak, že zrušil konštitutívny účinok vkladu\nvlastníckeho práva do pozemkových kníh (nahradil ho registráciou zmlúv štátnym notárstvom) a zaviedol\ndeklaratórny účinok evidencie (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1964\ndo 31.12.1992). Zápis do evidencie nehnuteľností mal teda len deklaratórny účinok. Rozhodnutia\nštátnych orgánov s konštitutívnymi účinkami, na základe ktorých dochádzalo k zmene právneho\nstavu vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností, nepodliehali vkladu, ani registrácii na štátnom notárstve.\nNamiesto pozemkových kníh bola od 1. apríla 1964 zavedená tzv. jednotná evidencia nehnuteľností\npodľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení\núčinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992, „v § 134 ods. 1 ustanovil, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti\nje potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo sa prevádzalo až registráciou zmluvy.\nKeďže toto zákonné ustanovenie sa vzťahovalo na vtedajšie osobné vlastníctvo a nie na socialistické\nspoločenské vlastníctvo (§ 123 a 124), pre nadobudnutie nehnuteľnosti do socialistického vlastníctva\nsa registrácia prevodnej zmluvy nevyžadovala. Výslovne sa táto skutočnosť následne vyjadrila v § 134\nods. 2 a to v dôsledku novely č. 131/1982 Zb. účinnej od 1. apríla 1982. Od 1. apríla 1964 súčasne\ndošlo k zrušeniu pozemkovej knihy a vytvoreniu evidencie nehnuteľností. V zmysle § 4 zákona č.\n22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností bola síce stanovená povinnosť viesť evidenciu nehnuteľností\nv súlade so skutočným stavom ako i povinnosť orgánov a organizácií predkladať za týmto účelom v\nstanovenej lehote na zápis potrebné listiny, avšak zápisy vlastníctva do evidencie nehnuteľností nemali\nkonštitutívny účinok.“ (FEČÍK, Marián. § 133 [Okamih nadobudnutia vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek,\nDULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.\nObčiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 981–982, marg. č. 3). Skutočnosť, že štát\nnebol do evidencie nehnuteľností zapísaný ako vlastník, preto sama osebe neznamená, že vlastníctvo\nna štát v rozhodnom období neprešlo. Ani následné vydania osvedčenia o dedičstve k predmetnému\npozemku bez ďalšieho nemenia vlastnícky vzťah založený rozhodnutím o vyvlastnení.\n38. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyvrátiteľnosť materiálnej publicity údajov katastra. Podľa §\n70 zákona o katastri nehnuteľností, údaje katastra sú hodnoverné len vtedy, ak sa nepreukáže opak.\nAk je preukázané, že zápis v katastri nehnuteľností je v rozpore s právnym stavom, správne orgány\nz neho nemôžu vychádzať ako z podkladu pre svoje rozhodnutie. Správne orgány preto pochybili,\nkeď v napadnutom rozhodnutí posudzovaní splnenia podmienok podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.\nvychádzali len z údajov o zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a ostatné listinné dôkazy\n(rozhodnutie o vyvlastnení a hospodársku zmluvu) pri zistení skutočného stav veci nezohľadnili.\n\n39. Keďže sa správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými\ndôvodmi uvedenými v odvolaní, osobitne s námietkou žalobkyne, že v konaní bol preukázaný prechod\nvlastníckeho práva na štát, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v administratívnom spise a\nneuviedol, či tento prechod vlastníctva na základe rozhodnutia o vyvlastnení považuje za preukázaný,\nani z akých dôvodov by ho prípadne nepovažoval za právne relevantný, správny súd po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu\nveci a zároveň vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n40. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) Správneho súdneho poriadku napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je\nžalovaný povinný sa dôsledne vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne, osobitne\ns otázkou prechodu vlastníckeho práva na štát, túto otázku znovu preskúmať, vyhodnotiť vykonané\ndôkazy vrátane rozhodnutia o vyvlastnení a skutočností uvedených v odôvodnení rozsudku KS BA, a\nvýsledok svojej úvahy presvedčivo a v súlade s požiadavkami § 47 ods. 3 správneho poriadku odôvodniť.\nPo posúdení otázky prechodu vlastníckeho práva na štát žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobkyne\npodľa zákona č. 503/2003 Z.z. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania\nnepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové\nrozhodnutie.\n41. O trovách konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu\na v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n42. Správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania a to v zmysle §\n169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im v súvislosti s plnením povinností uložených súdom\ntrovy konania vznikli a žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili.\n43. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-1S/209/2020\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca\nodo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1"}], "citovane_v": []}