Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/138/2020 1020200801 10. 04. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. C., bytom D. E. XX, XXX XX F., žalobcu v 2. rade: A. G. C., bytom D. E. XX, XXX XX F., žalobcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, žalobcu v 3. rade: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka v 1. rade: DURPRI s.r.o., Hany Zelinovej 24, 903 01 Senec, IČO: 46 385 428, ďalšieho účastníka v 2. rade: Mesto Senec, Mierové nám. 8, 903 01 Senec, ďalšieho účastníka v 3. rade: Cyklokoalícia, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 31 800 394, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOOP3-2020/058612-002 zo dňa 31.03.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu v 1. a v 2. rade z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu v 3. rade o d m i e t a. III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a. IV. Ďalšiemu účastníkovi v 1., 2. a 3. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník v 1. rade ako navrhovateľ predložil dňa 13.05.2019 Okresnému úradu Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) zámer navrhovanej činnosti „Prestavba jestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica Karola Šišku, Senec“ (ďalej len „navrhovaná činnosť“). Prvostupňový orgán oznámil listom č. OU-SC-OSZP/2019/008819-002-Gu zo dňa 20.05.2019 začatie správneho konania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní zaslal dňa 20.05.2019 zámer navrhovanej činnosti dotknutej obci, rezortnému a povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a súčasne zverejnil oznámenie a informáciu pre verejnosť na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 2. Prvostupňový orgán vydal dňa 24.10.2019 v zisťovacom konaní rozhodnutie č. OU-SCOSZP-2019/008819-Gu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní,
že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní a pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie určil vo výroku rozhodnutia podmienky. 3. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania prvostupňový orgán po preštudovaní administratívneho spisu, všetkých stanovísk, námietok a pripomienok dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a posudzovať. Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zdokumentované v oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, opatreniami a dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli z jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov a organizácií a ktoré boli povoľovaciemu orgánu doručené v procese zisťovacieho konania, za podmienky dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v 1. a 2. rade odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2020/058612-002 zo dňa 31.03.2020, právoplatným dňa 08.04.2020, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový orgán v rámci procesu posudzovania vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní a správneho poriadku. Zaoberal sa všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce, ktoré boli vznesené v rámci zisťovacieho konania a boli v súlade s § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní doručené v zákonom stanovenej lehote do 21 dní od doručenia zámeru navrhovanej činnosti. Taktiež sa zaoberal všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré boli doručené do 21 dní od zverejnenia oznámenia na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní na úradnej tabuli obce. Prípadné ďalšie námietky bude možné riešiť v ďalšom stupni povoľovania zámeru navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. II. Žaloba 5. Žalobcovia v 1. a 2 rade sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 31.05.2020 Krajskému súdu v Bratislave domáhali prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia spolu s priznaním náhrady trov konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 11, § 12 a § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“). Uviedli tiež, že žalovaný sa s ich odvolacími námietkami riadne nevysporiadal a ani ich neuviedol. Žalovaný sa nezaoberal námietkou týkajúcou sa enviromentálnych dopadov zvýšeným dopravným zaťažením. 6. Žalovaný zamietol námietku nedostatku v doručovaní prvostupňového rozhodnutia konštatovaním, že žalobcom v 1. a 2. rade nebolo potrebné rozhodnutie doručovať, nakoľko sa doručovalo ich právnemu zástupcovi, avšak ich zástupca nebol účastníkom konania. V prvostupňovom rozhodnutí nebolo uvedené, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú zastúpení. 7. V časti námietky rozporu zámeru navrhovanej činnosti s platným územným plánom žalovaný zhodne so žalobcami v 1. a 2. rade konštatuje, že zámer nie je riešený územným plánom mesta Senec a postačilo mu konštatovanie, že sa obstaráva zmena územného plánu, že daná lokalita je do budúcna riešená na funkciu bývanie, služby a drobné prevádzky a že navrhovaná prestavba neznemožní budúce využívanie podľa pripravovaného územného plánu. 8. Z obsahu žaloby správny súd identifikoval podľa § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (nesprávne právne posúdenie), podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť), § 191 ods. 1 písm. e) SSP (nedostatočné zistenie skutkového stavu) a § 191 ods. 1 písm. g) SSP (vada v doručovaní). 9. Konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/138/2020.
10. Žalobca v 3. rade sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 01.06.2020 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP. V žalobe uviedol, že podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré žalovaný zamietol. V žalobe uviedol citáciu právnych predpisov (čl. 3.1., body 1 až 10, čl. 3.2., body 1 až 6, 10 až 12, 16, 20, 33 až 35), odkazy na judikatúru týkajúcu sa požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutí (čl. 3.2., bod 9, 18, 21, 25, 26, 28, 29, 45) a týkajúcu sa možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia (čl. 3.2 bod 44). Uviedol, že požiadal prvostupňový orgán o kópiu spisu listom, ktorej žiadosti však prvostupňový orgán nevyhovel a poukázal tiež na to, že boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. j) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil prvostupňový orgán nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. 11. Podľa žalobcu v 3. rade prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v 3. rade v rozhodnutí neuviedol. V konaní došlo k porušeniu práva žalobcu v 3. rade efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi v 3. rade zúčastniť sa konzultácie. Žalobcovi v 3. rade podľa žaloby bolo upreté aj právo na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutí žalovaného sa s oprávnením žalobcu v 3. rade dostať kópiu spisu nevysporiadal žalovaný správne. Podľa žalobcu v 3. rade mal byť spis vedený v elektronickej podobe a zverejnený na stránke ministerstva. 12. Konanie o žalobe žalobcu v 3. rade bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/142/2020. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe žalobcov v 1. a 2 rade vyjadril dňa 13.07.2020 tak, že žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. K námietke doručovania prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nedošlo k pochybeniu pri doručovaní, keďže žalobcovia v 1. a 2.rade splnomocnili dňa 27.05.2019 Advokátsku kanceláriu JUDr. Petra Dobrovodského & spol. s r.o., Česká 7, 831 03 Bratislava, na zastupovanie v konaní pred prvostupňovým orgánom a v administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že by malo byť predmetné plnomocenstvo zrušené. Ohľadom námietky súladu s územným plánom žalovaný poukázal na stanovisko mesta Senec k zámeru navrhovanej činnosti č.j. SEN28518/24858-2019/99-bT zo dňa 06.06.2019 a vo vzťahu k námietke neskúmania dopravného zaťaženia poukázal na stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.j. 18868/2019/IDP/44411 z 28.05.2019, ktoré stanovilo podmienky realizácie zámeru vzhľadom na dopravnú situáciu. 14. K žalobe žalobcu v 3. rade sa žalovaný vyjadril dňa 28.07.2020 tak, že žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadrení poukázal na to, že v žalobca v 3. rade v žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany žalovaného a neuviedol ani žiadne negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie ľudí. Žalobca v 3. rade uviedol, že v odvolaní zadefinoval enviromentálne záujmy a spôsob, akým ich dosiahnuť. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom o posudzovaní a správnym poriadkom. Námietka žalobcu v 3. rade, že prvostupňový orgán neuviedol v rozhodnutí podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie, nie sú pravdivé, keďže tieto sú obsahom výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa s námietkami žalobcu v 3. rade vysporiadal prvostupňový orgán na strane 34 až 49 odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v 3. rade nepodal voči prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok, čo možno vyložiť tak, že nemal voči prvostupňovému rozhodnutiu výhrady. O tom svedčia aj nekonkrétne námietky v správnej žalobe, z ktorých nie je jasné, v čom predkladaný zámer navrhovanej činnosti poškodzuje alebo ohrozuje jednotlivé zložky životného prostredia. Pokiaľ žalobca v 3. rade trvá na tom, že mu bolo odopreté účinne obhajovať a presadzovať jeho námietky, žalovaný konštatoval, že dotknutá verejnosť, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene, má podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní postavenie účastníka konania a môže svoje námietky presadzovať v ďalších stupňoch povoľovania podľa osobitných predpisov. Žalovaný nesúhlasil
s námietkou, že informácie neboli v zisťovacom konaní zverejnené predpísaným spôsobom. Verejnosti bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní. K požiadavke žalobcu v 3. rade, aby bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku konštatoval, že k takémuto postupu by bol dôvod vtedy, pokiaľ by odvolací orgán dopĺňal dokazovanie. Zo strany žalobcu v 3. rade nebola vyvinutá snaha o nahliadnutie do spisu, aj napriek tomu, že bol o tejto možnosti upovedomený. IV. Replika žalobcov 15. Žalobcovia v 1. a 2. rade podaním zo dňa 23.07.2020 zotrvali na podanej žalobe. 16. Žalobca v 3. rade podal dňa 13.08.2020 repliku, v ktorej zotrval na žalobnej argumentácii. Uviedol tiež, že vykonával svoju činnosť od roku 2015 a uchyľoval sa k správnym žalobám len sporadicky, avšak nepodávanie správnych žalôb začalo byť interpretované ako nedôslednosť. Správne orgány podľa žalobcu v 3. rade nesprávne aplikujú právne predpisy na úseku verejnosti a záujmov životného prostredia. Jeho činnosť reflektovala na spoločenskú objednávku a začal sa systematicky venovať posilňovaniu účasti verejnosti v konaniach. Svoju vlastnú činnosť považoval za celospoločensky prospešnú. V. Konanie na Krajskom súde v Bratislave 17. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/138/2020-74 zo dňa 13.10.2020, právoplatným dňa 19.10.2020, boli spojené na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 6S/138/2020 a sp. zn. 1S/142/2020 s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 6S/138/2020. VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a). 21. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 22. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. 23. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. 24. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 27. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 28. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 29. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. 32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o posudzovaní ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. 33. Podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. 34. Podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. 35. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 36. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 37. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 38. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 39. Podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 40. Podľa § 29 ods. 14 zákona o posudzovaní príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní v lehote a) 20 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4, ak je predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, alebo b) 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b), ak je predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti, c) 60 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b) vo zvlášť zložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 41. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 42. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 43. Podľa § 64 zákona o posudzovaní na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona (pozn. správneho súdu – posudzovanie navrhovaných činností je konaním podľa tretej časti zákona), b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. 44. Podľa § 11 zákona o ŽP územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. 45. Podľa § 12 ods. 1 zákona o ŽP prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia. 46. Podľa § 13 zákona o ŽP ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. 47. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 48. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 49. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. VII. Posúdenie veci správnym súdom 50. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/138/2020 (spojená so sp. zn. 1S/142/2020), v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-6S/138/2020 (spojené s BA-1S/142/2020).
51. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žalobu žalobcov v 1. a 2 rade je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť a žalobu žalobcu v 3. rade je potrebné odmietnuť. 52. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 10.04.2025, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 10.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. 53. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že: - K zámeru navrhovanej činnosti si prvostupňový orgán zaobstaral o.i. aj stanovisko mesta Senec SEN28518/24858-2019/99bT zo dňa 6.6.2019 a stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 18868/2019/IDP/44411 zo dňa 28.5.2019. - Žalobcovia v 1. a 2. rade splnomocnili dňa 27.5.2019 JUDr Petra Dobrovodského & spol. s r.o., Česká ul. 7, 831 03 Bratislava „k zastupovanie a vykonaniu všetkých úkonov v konaní vedenom na Okresnom úrade Senec vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie umiestnením stavby Prestavba jestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica D. E., Senec, na pozemku parc. č. XXXX, XXXX/ X, XXXX/XX, kat. úz. F., stavebníka DURPRI s.r.o.“ Splnomocnenec bol oprávnený, aby „zastupoval v konaniach, aby podpisoval podania a listiny ku konaniam potrebné a prijímal listiny s konaniami spojené, uzatváral a odmietal zmiery, podával opravné prostriedky a využil právo vzdania sa opravných prostriedkov ako i vykonával všetky úkony s vecou súvisiace.“ - Žalobca v 3. rade doručil dňa 20.05.2019 prvostupňovému orgánu vyjadrenie k navrhovanej činnosti a dňa 14.08.2019 doručil prvostupňovému orgánu aj vyjadrenie k doplňujúcej informácii a k podkladom rozhodnutia. - Dňa 12.08.2019 sa dostavil splnomocnený zástupca žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Peter Dobrovodský na prvostupňový orgán za účelom nahliadnutia do spisu. - Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie dňa 6.1.2020 s týmto odôvodnením: „Z dôvodu, že náš splnomocnený zástupca – JUDr. Peter Dobrovodský, je od 17.12.2019 do dnešného dňa hospitalizovaný, podávame v zákonnej lehote odvolanie z nasledovných dôvodov: 1. Konajúci správny orgán sa nevysporiadal s našimi námietkami doručenými dňa 18.06.2019, najmä so skutočnosťou, že navrhovaná stavba nie je v súlade s platným územným plánom a najmä s námietkou posudzovania stavby umelo salámovou metódou odčlenenej časti pozemku, ktorý je inak celý v zámere stavebníka určený na budúce zastavanie. 2. Namietame skutočnosť, že sme boli opomenutí ako účastníci konania, nakoľko rozhodnutie nebolo doručované nám, ale nášmu splnomocnenému zástupcovi, ktorý však účastníkom konania nie je.“ - Prvostupňový orgán doručil upovedomenie o podanom odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade aj žalobcovi v 3. rade, a to listom č. OU-SC-OSZP-2020/003865-odv-Gu zo dňa 21.1.2020 doručeným žalobcovi v 3. rade dňa 29.1.2020. Súčasne ho vyzval aby sa v lehote do 7 pracovných dni od doručenia upovedomenia vyjadril k obsahu odvolania, prípadne navrhol vykonanie nových dôkazov V stanovenej lehote sa k odvolaniu nikto nevyjadril. 54. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k odvolacím námietkam žalobcov v 1. a 2 rade sa žalovaný vyjadril nasledovným spôsobom: - k námietke odvolateľov, že navrhovaná stavba nie je v súlade s platným územnými plánom konštatoval, že mesto Senec vo svojom stanovisku k zámeru navrhovanej činnosti č.j.: SEN28518/24858-2019/99bT zo 06.06.2019 uviedlo, že predmetné pozemky, na ktorých sa má realizovať zámer navrhovanej činnosti, sú podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územný plán mesta Senec, ktorá bola schválená ONV v Bratislave č. 21P/I989 z 22. 06. 1989, novelizácie ÚPD mesta Senec, schválenej Mestským zastupiteľstvom uznesením č. 24/93 zo 17. 06. 1993 a schválenými Zmenami a doplnkami ÚPD mesta Senec v rokoch 1989 - 2007, nachádzajú sa mimo zastavanej časti k.ú. F. a sú súčasťou územia, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená bez označenia súpisným číslom. V novom Územnom pláne mesta Senec, je územie navrhnuté ako lokalita číslo 13.5 „Family park II.“ Na funkčné využitie „Bývanie, služby a drobné prevádzky“. Mesto Senec vo svojom vyjadrení ďalej uviedlo, že prestavbou jestvujúceho objektu na uvedených pozemkoch nebude znemožnené budúce využívanie podľa pripravovaného územného plánu. - k námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo zaslané odvolateľom ako účastníkom konania konštatoval, že prvostupňový orgán pri doručovaní napadnutého rozhodnutia ani iných písomností
v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní nepochybil, nakoľko odvolatelia dňa 27.05.2019 splnomocnili JUDr. Petra Dobrovodského, Advokátská kancelária JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., so sídlom Česká ul. 7, 831 03 Bratislava, k zastupovaniu a vykonávaniu všetkých úkonov v konaní vedenom na Okresnom úrade Senec vo veci posudzovania vplyvom na životné prostredie stavby „Prestavba jestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica Karola Šišku, Senec“, na pozemku parcelné č. 5392,5396/1,5385/29 v k.ú. Senec pre stavebníka DURPRI s.r.o.. Žalovaný dodal, že v administratívnom spise zisťovacieho konania v predmetnej veci sa nenachádza doklad, z ktorého by vyplývalo zrušenie predmetného plnomocenstva. 55. Správny súd sa postupne vysporiadal so žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej žalobe namietli nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 11, § 12 a § 13 zákona o ŽP. K tejto námietke však nič bližšie neuviedli. Táto námietka bola správnym súdom vyhodnotená ako vznesená vo všeobecnej rovine bez konkrétneho poukazu na to, v čom a prečo vytkli žalobcovia v 1. a 2. rade žalovanému nesprávnu aplikáciu alebo výklad uvedeného právneho predpisu. Z takto vymedzených žalobných dôvodov však správny súd, ktorý nenahrádza nedostatočné formulovanie žalobných námietok iniciatívou súdu a prieskumom rozhodnutia žalovaného za účelom nachádzania žalobných dôvodov namiesto žalobcu, nevyvodil záver, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti. Inými slovami, správny súd je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré nie je možné v tomto type konania prekročiť a konaním správneho súdu na prospech žalobcu tak formulovať namiesto žalobcu konkrétnejším spôsobom vady rozhodnutia vytknuté v žalobe len vo všeobecnej rovine. 56. Vo vzťahu k námietke doručovania rozhodnutí v administratívnom konaní právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza založená plná moc zo dňa 27.5.2019, ktorou žalobca v 1. a 2. rade splnomocnil zástupcu JUDr. Petra Dobrovodského aj na prijímanie listín s konaním spojených a vykonávanie všetkých úkonov s vecou súvisiacich. Táto plná moc nebola vypovedaná a ani odvolaná. Preto prvostupňový orgán nepochybil, keď doručoval prvostupňové rozhodnutie zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade, a nie priamo žalobcom v 1. a 2. rade. Z uvedeného dôvodu nie je táto žalobná námietka týkajúca sa vady v procesnom postupe dôvodná. 57. Pokiaľ ide o žalobcami v 1. a 2. rade namietané stanovisko Mestského úradu Senec zo dňa 6.6.2019, je potrebné konštatovať, že toto stanovisko bolo vydané v rámci výkonu kompetencií mesta Senec a subjektívna nespokojnosť žalobcov v 1. a 2. rade s jeho obsahom nemá vplyv na relevantnosť tohto stanoviska a povinnosť prvostupňového orgánu na závery stanoviska prihliadnuť a podľa nich rozhodnúť, čo sa aj v danom prípade udialo. Mesto Senec uviedlo, že pozemok, na ktorom sa má realizovať navrhovaná činnosť, sa nachádza mimo zastavanej časti k.ú. F. a je súčasťou územia bez funkčného využitia. K predloženému zámeru predložilo mesto Senec svoje pripomienky, ktoré prvostupňový orgán prevzal do svojho rozhodnutia aj v časti stanovenia podmienok pre realizáciu navrhovanej činnosti. Žalovaný sa s touto odvolacou námietkou žalobcov v 1. a 2. rade riadne vysporiadal poukazom na obsah stanoviska mesta Senec. 58. Vo vzťahu k dopravným aspektom posudzovanej činnosti správny súd uvádza, že v zisťovacom konaní sa riadne vyjadrilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR pod č. 18868/2019/IDP/44411 zo dňa 28.5.2019 so stanovením svojich podmienok a požiadaviek, ktoré boli prvostupňovým orgánom akceptované a zahrnuté do rozhodnutia. Preto v tomto smere nemožno prisvedčiť žalobnej námietke, že prvostupňový orgán riadne nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 59. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žiadna zo žalobných námietok žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodná, a preto žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 60. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v 3. rade, správny súd uvádza, že v žalobe žalobca v 3. rade uvádza, že podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a na obsah tohto odvolania sa odvoláva. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa však týka odvolania žalobcov v 1. a 2. rade, a nie žalobcu v 3. rade. V žalobe žalobcu v 3. rade sa časť argumentácie žalobcu v 3. rade venuje znemožneniu realizácie jeho procesných práv v zisťovacom konaní, avšak bez konkrétnej špecifikácie, či takýto postup mohol mať za následok nemožnosť žalobcu v 3. rade podať odvolanie. Vnútorne protirečivo tak
potom pôsobia pasáže žaloby, v ktorých žalobca v 3. rade poukazuje na ním podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom mal podľa žalobcu v 3. rade rozhodnúť žalovaný touto žalobou napadnutým rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s aktívnou žalobnou legitimáciou súvisí aj participovanie zainteresovanej verejnosti na predchádzajúcom administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. I keď to zo znenia zákona výslovne nevyplýva, s odkazom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva sa vyžaduje, aby zainteresovaná verejnosť bola činná už aj v administratívnom konaní. Len výnimočne, ak dané administratívne konanie bolo uskutočnené za takých podmienok, že sa v ich dôsledku objektívne znemožnila možnosť zainteresovanej verejnosti hájiť v tomto konaní verejný záujem v oblasti životného prostredia, bolo by možno akceptovať unesenie aktívnej žalobnej legitimácie zainteresovanej verejnosti aj bez jej predchádzajúceho pôsobenia v administratívnom konaní. (C., A.. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 880.) Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v 3. rade bol v jednotlivých fázach administratívneho konania činný a podával stanoviská, avšak odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal, hoci to v niektorých častiach žaloby a aj v replike tvrdí. Správny súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by žalobca v 3. rade nevyčerpal riadne opravné prostriedky, hoci by bol na ne oprávnený, táto skutočnosť by zakladala prekážku preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v správnom súdnom konaní a žaloba by musela byť odmietnutá ako neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Žaloba však nedáva odpoveď na základnú otázku, čo vlastne žalobca v 3. rade namieta, či sa jedná o nemožnosť kvalifikovane podať odvolanie pre porušenie procesných práv nezverejnením relevantných informácií a znemožnením oboznámenia sa s podkladmi, čo je však v priamom rozpore s časťami žaloby, kde na ním podané, avšak neexistujúce, odvolanie žalobca v 3. rade poukazuje. Inými slovami, žaloba žalobcu v 3. rade je tak všeobecná, že ani táto základná vec nie je v žalobe žalobcu v 3. rade objasnená. 61. Správny súd poukazuje na nasledovné právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2024 zo dňa 21.02.2025 (v právnej veci totožného žalobcu proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky), ktoré na posúdenie žaloby žalobcu v 3. rade ako relevantné aplikoval: „27. Úvodom najvyšší správny súd poukazuje na súvisiacu a plne aplikovateľnú prejudikatúru ako Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), tak kasačného súdu. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31. júla 2018, okrem iného dôvodil, že „Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.“. 28. Na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu nadviazal (resp. z neho vychádzal) kasačný súd, keď v uznesení sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022 dôvodil, že (i) „Zároveň najvyšší správny súd zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych predpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v uložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne rozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002, číslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže odôvodňovať použitie služieb špecializovaných obhajcov). Zároveň platí pravidlo, že obmedzenia nesmú
zamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená samotná podstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee proti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21).“ (bod 36); (ii) „Podľa názoru najvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu obmedzenia, a teda výnimky zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach Správneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie § 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť na základe troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie práv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych okolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie riadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo odôvodniť. Z uvedeného teda vyplýva, že aplikácia princípu zákazu zneužitia práva by mala byť výlučne výnimočnou a hraničnou možnosťou - ultima ratio.“; (bod 37); (iii) „V tomto smere aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. novembra 2005, sp. zn. 1Afs/104/2005 možno pod zneužitím práva rozumieť cit.: „(...) situace, kdy někdo vykoná své subjektivní právo k neodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti; takovéto chování, jímž se dosahuje výsledku nedovoleného, je jenom zdánlivě dovolené. O chování toliko zdánlivě dovolené jde z toho důvodu, že objektivní právo nezná chování zároveň dovolené a zároveň nedovolené; vzhledem k tomu, že ze zásady lex specialis derogat legi generali vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení dané právem, není takové chování výkonem práva, ale protiprávním jednáním (viz. Knapp, V.: Teorie práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je vlastně jeho zneužitím, proto soud neposkytne ochranu. (...) Nejvyšší správní soud podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních práv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců jejích členů) představuje materiální korektiv formálního pojímání práva, prostřednictvím něhož se do právního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenž je ze své povahy obecný, nemůže pojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho účinnosti nastat. V důsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě, jak bylo vyloženo výše - odpovídá právní normě (či lépe řečeno: dikci právního předpisu), avšak je zároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními hodnotami a s rozumným uspořádáním společenských vztahů působí jiným újmu. Takové chování má potom povahu nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití. Zároveň je zapotřebí zdůraznit, že zákaz zneužití práva představuje výjimku z pravidla; proto nelze např. předem paušálně říci, že o zneužití práva by se již nejednalo tam, kde by dalšími členy spolku byly tři, pět, deset či kolik dalších osob, mezi nimiž a žalobcem by již neexistovaly úzké rodinné vazby. Jinak řečeno, nelze předem a obecně stanovit s matematickou přesností - ostatně právo není matematika -, kdy se zákazu zneužití - jakožto výjimky z pravidla - použije a kdy nikoliv. Vše záleží na okolnostech konkrétního případu a na soudcovskému uvážení a rozmyslu. Stanovením přesných pravidel by se popřel smysl a samotná podstata institutu zákazu zneužití subjektivních práv; tento institut se musí vyznačovat jistou obsahovou pružností, aby mohl reagovat na nekonečné množství životních situací, na něž nemůže ve své obecnosti právní norma pamatovat.“ Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva verejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na určitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem iného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu, ktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva je v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného vyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom právnej istoty (porovnaj uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 27. mája 2010, sp. zn. 1As/70/2008).“ (bod 38); (iv) „Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že špecifický prípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod), pričom v tomto smere šikanózny výkon práva spočíva v tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 31. októbra 2007,
sp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje svojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s výsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu správneho orgánu / súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom konania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod. Odlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo slobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade šikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu (Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae, Iuridica - 4/2021, 77-91 s.). Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne (vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto zneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie nevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa iba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity (spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup bude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne kasačná sťažnosť) nemôže byť úspešné (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10).“ (bod 39). 29. Závery vyjadrené v uznesení kasačného súdu opísané v predošlom bode následne najvyšší správny súd rozvinul v uznesení sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom, okrem iného dôvodil, že (i) „Druhý pilier Aarhuského dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Účasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná o. i. do zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Implementačné usmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú o.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania orgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie, verejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní, či už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Toto si však vyžaduje otvorený, pravidelný a transparentný proces, ku ktorému má verejnosť dôveru. Zabezpečením takéhoto rámca, v ktorom môže verejnosť uplatňovať svoje právo na informácie, združovanie sa a účasť, obe strany napĺňajú svoje ciele súčasne - zlepšuje sa schopnosť inštitúcií vykonávať svoje úlohy a zabezpečovať nevyhnutné podmienky na to, aby verejnosť mohla využívať svoje práva a plniť svoje povinnosti. ... Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším možným, existuje nespočetné množstvo prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka zapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“. (bod 38); (ii) „S týmito závermi korešponduje odborná spisba, ktorá zdôrazňuje špecifiká účasti verejnosti, avšak pripúšťa aj možnosti zneužitia široko koncipovaných možností vstupu verejnosti do rozhodovacích procesov cit: „Za první specifikum lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti, respektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve srovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití práva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak již bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem, vůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad ještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči sobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání pachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně
řečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu veřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí. Určitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech hájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha environmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu. Například v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem účasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty z oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody a krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní soud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o „advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně životního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale také veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širším kontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se životního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.“. (bod 39). 30. Vo svetle záverov vyššie uvedenej „prejudikatúry“, aplikujúc pritom citované právne predpisy, posudzoval najvyšší správny súd aj kasačnú sťažnosť žalobcu a v jej rozsahu aj priebeh správneho, resp. súdneho konania a rozhodnutia správnych orgánov a následne napadnuté uznesenie krajského súdu. Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu dospel kasačný súd k záveru, že táto má skôr povahu všeobecného, resp. univerzálneho dokumentu, vo svojej podstate „použiteľného“ pre potreby neurčitého okruhu konaní s obdobným predmetom. Napriek rozsahu dvadsiatich strán pozostáva správna žaloba prevažne z citácií právnych predpisov, judikatúry, odbornej spisby, všeobecných konštatovaní a opisu princípov. Bezprostrednú (rozumej nie univerzálnu) proximitu s prejednávanou vecou kasačný súd identifikoval v podstate len (i) v bode 2 – označenie preskúmavaných rozhodnutí; (ii) bode 6 – petit a (iii) v bodoch 55 a 56 na str. 12 žaloby (pričom však výhrady tam uvedené mali opäť celkom všeobecný charakter). Hoci mal žalobca možnosť v kasačnej sťažnosti vyvrátiť záver krajského súdu (ako aj závery žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení adresovanom krajskému súdu) o tom, že jeho podanie (správna žaloba) má šikanózny charakter práve pre jej všeobecnosť a „nesúvis“ s prejednávanou vecou, túto svoju príležitosť nevyužil, zotrvajúc na svojom dovtedajšom prístupe. Inými slovami, žalobca kasačnú sťažnosť koncipoval a formuloval v podstate obdobne ako správnu žalobu, všeobecne a univerzálne, na štrnástich stranách opäť citujúc právne predpisy, odkazujúc sa na judikatúru, odbornú spisbu, uvádzajúc všeobecné konštatovania. Tento záver (o „univerzálnej“ povahe podania žalobcu) dokumentuje napríklad aj „omyl“ žalobcu, keď tento v bode 2 sub. 3 kasačnej sťažnosti uvádza, že „ ... rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v konaní podľa zákona č. 39/2013 Z. z. ...“, čo je konštatovanie celkom zrejme neaplikovateľné na prejednávanú vec.“ 62. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na právne vety uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 (14/2022 ZNSS): I. Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi sankčný nástroj "trestajúci" zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo "v pochybnostiach v prospech", teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu "obyčajnej" nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti).
63. Správny súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení § 28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona o posudzovaní i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní všeobecne koncipované pripomienky k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu. 64. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce všeobecné pripomienky, bez toho, aby tieto súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou. Dôkazom všeobecnosti pripomienok je v prejednávanej veci aj skutočnosť, že replika žalobcu v 3. rade zo dňa 13.8.2020 v konaní pôvodne vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S/142/2020 bola v jednom znení zaslaná žalobcom v 3. rade k celkom 6 súdnym konaniam vedeným pred Krajským súdom v Bratislave, a to k sp. zn. 5S/4/2019, 2S/78/2020, 1S/86/2020, 1S/101/2020, 5S/131/2020 a 1S/142/2020. Navyše z repliky žalobcu v 3. rade zo dňa 13.8.2020 vyplýva úmysel žalobcu v 3. rade byť činný a aktívny pri podávaní správnych žalôb. Žalobca v 3. rade tak mohol byť, ako vyplýva z jeho repliky, vedený snahou podať žalobu za každú cenu, so zameraním na paušálne hromadné podávanie žalôb, a to bez ohľadu na konkrétne špecifiká veci. 65. Z úradnej činnosti správneho súdu je mu známe, že na základe približne 180 žalôb žalobcu sa vedú pred tunajším súdom správne súdne konania. Správny súd posudzujúc každú vec individuálne, prišiel k záveru, že žalobca nevystupuje v tomto súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie veci, ale žalobu podal pre samotné vedenie sporu, čo znamená, že vedie spor pre spor. Žalobca v podanej žalobe vágne a neurčito, bez súvisu s konkrétnou vecou, poukazuje na právne predpisy a rozsudky, používa floskuly. Je nutné konštatovať, že žaloba, tak ako bola podaná, bola správnym súdom vyhodnotená ako tzv. „mustra“ či šablóna, ktorú je možné vzhľadom na jej abstraktnosť a všeobecnosť ako aj nenaviazanosť na identifikovateľný predmet konkrétneho zisťovacieho konania, použiť na napadnutie rozhodnutia v podstate akéhokoľvek typu zisťovacieho konania, bez ohľadu na to, čo by bolo jeho predmetom. Podľa názoru správneho súdu má žaloba skôr povahu univerzálneho dokumentu s možným použitím pre neurčitý okruh zisťovacích konaní. 66. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu práva jeho šikanóznym výkonom. Žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď ako už bolo vyššie uvedené, inicioval súdne konanie, len aby bolo, bez reálneho záujmu na meritórnom rozhodnutí. Žalobca v 3. rade podľa názoru správneho súdu bol pri podaní žaloby vedený cieľom vykázať aktivitu a podať žalobu bez reálneho záujmu túto riadne odôvodniť a vec meritórne vyriešiť. Žalobca v 3. rade ani sám nevedel uviesť dôvody, pre ktoré žalobu v konkrétnej veci podal, preto tieto dôvody sú len vo všeobecnej rovine. V danom prípade by sa dalo povedať, že zo strany žalobcu v 3. rade sa jedná o simuláciu (predstieranie) záujmu na aktívnom postupe z dôvodu snahy o dosiahnutie statusu aktívneho žalobcu bez toho, aby reálne formuloval konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 67. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobcu v 3. rade postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol.
68. O náhrade trov konania žalovaného v konaní o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade súd rozhodol s poukazom na § 168 SSP, keď mu náhradu trov konania nepriznal, pretože to nemožno od žalobcov v 1. a 2. rade spravodlivo požadovať a zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy v konaní vznikli. Vo vzťahu k náhrade trov konania ďalších účastníkov, týmto nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025) a preto im súd náhradu trov s poukazom na § 169 SSP nepriznal. 69. O náhrade trov konania v konaní o žalobe žalobcu v 3. rade správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca v 3. rade, žalovanému v konaní trovy nevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu v 3. rade spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im nárok na náhradu trov nepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). 70. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.