{"guid": "4424ab7b-6212-4efd-90e7-8ffdce7b76e3:82929e22-cef8-4b4f-8958-555489ba4e7b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3", "spisova_znacka": "BA-6S/138/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/138/2020 z 10. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. apríla 2025, sp. zn. BA-6S/138/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3", "identifikacne_cislo": "1020200801", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/24#paragraf-22", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-11", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-12", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82929e22-cef8-4b4f-8958-555489ba4e7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/138/2020\n1020200801\n10. 04. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200801.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v\nprávnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. C., bytom D. E. XX, XXX XX F., žalobcu v 2. rade: A. G. C., bytom D.\nE. XX, XXX XX F., žalobcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o.,\nČeská 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, žalobcu v 3. rade: Združenie domových samospráv, o.z.,\nRovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nodbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka v 1. rade:\nDURPRI s.r.o., Hany Zelinovej 24, 903 01 Senec, IČO: 46 385 428, ďalšieho účastníka v 2. rade: Mesto\nSenec, Mierové nám. 8, 903 01 Senec, ďalšieho účastníka v 3. rade: Cyklokoalícia, Partizánska 2, 811\n03 Bratislava, IČO: 31 800 394, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOOP3-2020/058612-002 zo dňa 31.03.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu v 1. a v 2. rade z a m i e t a.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu v 3. rade o d m i e t a.\nIII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a.\nIV. Ďalšiemu účastníkovi v 1., 2. a 3. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ďalší účastník v 1. rade ako navrhovateľ predložil dňa 13.05.2019 Okresnému úradu Senec,\nodbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 22 zákona č.\n24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) zámer navrhovanej činnosti „Prestavba\njestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica Karola Šišku, Senec“ (ďalej len „navrhovaná činnosť“).\nPrvostupňový orgán oznámil listom č. OU-SC-OSZP/2019/008819-002-Gu zo dňa 20.05.2019 začatie\nsprávneho konania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní\nzaslal dňa 20.05.2019 zámer navrhovanej činnosti dotknutej obci, rezortnému a povoľujúcemu orgánu,\ndotknutým orgánom a súčasne zverejnil oznámenie a informáciu pre verejnosť na webovom sídle\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\n2. Prvostupňový orgán vydal dňa 24.10.2019 v zisťovacom konaní rozhodnutie č. OU-SCOSZP-2019/008819-Gu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní,\n\nže navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní a pre eliminovanie alebo\nzmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie určil vo výroku rozhodnutia podmienky.\n3. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho\nkonania prvostupňový orgán po preštudovaní administratívneho spisu, všetkých stanovísk, námietok\na pripomienok dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych\nvplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie\nanalyzovať a posudzovať. Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zdokumentované v oznámení o\nzmene navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a je možné im predchádzať\nopatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie,\nopatreniami a dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli z jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov a\norganizácií a ktoré boli povoľovaciemu orgánu doručené v procese zisťovacieho konania, za podmienky\ndodržania všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike.\n4.\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v 1. a 2. rade odvolanie, ktoré žalovaný\nrozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2020/058612-002 zo dňa 31.03.2020, právoplatným dňa 08.04.2020,\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový orgán v rámci procesu posudzovania vplyvov\nzámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie postupoval podľa príslušných ustanovení zákona\no posudzovaní a správneho poriadku. Zaoberal sa všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi\nrezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce, ktoré boli vznesené\nv rámci zisťovacieho konania a boli v súlade s § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní doručené v\nzákonom stanovenej lehote do 21 dní od doručenia zámeru navrhovanej činnosti. Taktiež sa zaoberal\nvšetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré boli doručené do 21 dní od zverejnenia\noznámenia na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní\nna úradnej tabuli obce. Prípadné ďalšie námietky bude možné riešiť v ďalšom stupni povoľovania zámeru\nnavrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobcovia v 1. a 2 rade sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 31.05.2020 Krajskému\nsúdu v Bratislave domáhali prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového\nrozhodnutia spolu s priznaním náhrady trov konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci\ns poukazom na § 11, § 12 a § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ŽP“). Uviedli tiež, že žalovaný sa s ich odvolacími námietkami riadne\nnevysporiadal a ani ich neuviedol. Žalovaný sa nezaoberal námietkou týkajúcou sa enviromentálnych\ndopadov zvýšeným dopravným zaťažením.\n6. Žalovaný zamietol námietku nedostatku v doručovaní prvostupňového rozhodnutia konštatovaním,\nže žalobcom v 1. a 2. rade nebolo potrebné rozhodnutie doručovať, nakoľko sa doručovalo ich\nprávnemu zástupcovi, avšak ich zástupca nebol účastníkom konania. V prvostupňovom rozhodnutí\nnebolo uvedené, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú zastúpení.\n7. V časti námietky rozporu zámeru navrhovanej činnosti s platným územným plánom žalovaný zhodne\nso žalobcami v 1. a 2. rade konštatuje, že zámer nie je riešený územným plánom mesta Senec a postačilo\nmu konštatovanie, že sa obstaráva zmena územného plánu, že daná lokalita je do budúcna riešená na\nfunkciu bývanie, služby a drobné prevádzky a že navrhovaná prestavba neznemožní budúce využívanie\npodľa pripravovaného územného plánu.\n8. Z obsahu žaloby správny súd identifikoval podľa § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c)\nSSP (nesprávne právne posúdenie), podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť), § 191 ods. 1\npísm. e) SSP (nedostatočné zistenie skutkového stavu) a § 191 ods. 1 písm. g) SSP (vada v doručovaní).\n9. Konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.\nzn. 6S/138/2020.\n\n10. Žalobca v 3. rade sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 01.06.2020 domáhal\nprieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP. V žalobe uviedol, že podal odvolanie proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ktoré žalovaný zamietol. V žalobe uviedol citáciu právnych predpisov (čl. 3.1., body 1 až 10,\nčl. 3.2., body 1 až 6, 10 až 12, 16, 20, 33 až 35), odkazy na judikatúru týkajúcu sa požiadaviek kladených\nna odôvodnenie rozhodnutí (čl. 3.2., bod 9, 18, 21, 25, 26, 28, 29, 45) a týkajúcu sa možnosti vyjadrenia\nsa k podkladom rozhodnutia (čl. 3.2 bod 44). Uviedol, že požiadal prvostupňový orgán o kópiu spisu\nlistom, ktorej žiadosti však prvostupňový orgán nevyhovel a poukázal tiež na to, že boli porušené práva\nverejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. j) zákona o posudzovaní tým, že\nneboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia\npodmienil prvostupňový orgán nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.\n11. Podľa žalobcu v 3. rade prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods.\n3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v 3. rade v rozhodnutí\nneuviedol. V konaní došlo k porušeniu práva žalobcu v 3. rade efektívne hájiť svoje záujmy podľa §\n3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že\nprvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi v 3. rade zúčastniť sa\nkonzultácie. Žalobcovi v 3. rade podľa žaloby bolo upreté aj právo na navrhnutie ďalších dôkazov podľa\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutí žalovaného sa s oprávnením žalobcu v 3. rade dostať\nkópiu spisu nevysporiadal žalovaný správne. Podľa žalobcu v 3. rade mal byť spis vedený v elektronickej\npodobe a zverejnený na stránke ministerstva.\n12. Konanie o žalobe žalobcu v 3. rade bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n1S/142/2020.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný sa k žalobe žalobcov v 1. a 2 rade vyjadril dňa 13.07.2020 tak, že žalobu navrhol\nzamietnuť ako nedôvodnú. K námietke doručovania prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nedošlo\nk pochybeniu pri doručovaní, keďže žalobcovia v 1. a 2.rade splnomocnili dňa 27.05.2019 Advokátsku\nkanceláriu JUDr. Petra Dobrovodského & spol. s r.o., Česká 7, 831 03 Bratislava, na zastupovanie\nv konaní pred prvostupňovým orgánom a v administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že by\nmalo byť predmetné plnomocenstvo zrušené. Ohľadom námietky súladu s územným plánom žalovaný\npoukázal na stanovisko mesta Senec k zámeru navrhovanej činnosti č.j. SEN28518/24858-2019/99-bT\nzo dňa 06.06.2019 a vo vzťahu k námietke neskúmania dopravného zaťaženia poukázal na stanovisko\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.j. 18868/2019/IDP/44411 z 28.05.2019, ktoré\nstanovilo podmienky realizácie zámeru vzhľadom na dopravnú situáciu.\n14. K žalobe žalobcu v 3. rade sa žalovaný vyjadril dňa 28.07.2020 tak, že žalobu navrhol zamietnuť\nako nedôvodnú. Vo vyjadrení poukázal na to, že v žalobca v 3. rade v žalobe neuviedol žiadne nové\nprávne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo\nstrany žalovaného a neuviedol ani žiadne negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné\nprostredie a zdravie ľudí. Žalobca v 3. rade uviedol, že v odvolaní zadefinoval enviromentálne záujmy\na spôsob, akým ich dosiahnuť. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom\no posudzovaní a správnym poriadkom. Námietka žalobcu v 3. rade, že prvostupňový orgán neuviedol\nv rozhodnutí podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné\nprostredie, nie sú pravdivé, keďže tieto sú obsahom výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa\ns námietkami žalobcu v 3. rade vysporiadal prvostupňový orgán na strane 34 až 49 odôvodnenia\nrozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v 3. rade nepodal voči prvostupňovému rozhodnutiu\nopravný prostriedok, čo možno vyložiť tak, že nemal voči prvostupňovému rozhodnutiu výhrady.\nO tom svedčia aj nekonkrétne námietky v správnej žalobe, z ktorých nie je jasné, v čom predkladaný\nzámer navrhovanej činnosti poškodzuje alebo ohrozuje jednotlivé zložky životného prostredia. Pokiaľ\nžalobca v 3. rade trvá na tom, že mu bolo odopreté účinne obhajovať a presadzovať jeho námietky,\nžalovaný konštatoval, že dotknutá verejnosť, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej\nzmene, má podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní postavenie účastníka konania a môže svoje\nnámietky presadzovať v ďalších stupňoch povoľovania podľa osobitných predpisov. Žalovaný nesúhlasil\n\ns námietkou, že informácie neboli v zisťovacom konaní zverejnené predpísaným spôsobom. Verejnosti\nbolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania stanoviska podľa § 24 ods. 3\nzákona o posudzovaní. K požiadavke žalobcu v 3. rade, aby bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia\nv odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku konštatoval, že k takémuto postupu by bol\ndôvod vtedy, pokiaľ by odvolací orgán dopĺňal dokazovanie. Zo strany žalobcu v 3. rade nebola vyvinutá\nsnaha o nahliadnutie do spisu, aj napriek tomu, že bol o tejto možnosti upovedomený.\nIV.\nReplika žalobcov\n15. Žalobcovia v 1. a 2. rade podaním zo dňa 23.07.2020 zotrvali na podanej žalobe.\n16.\nŽalobca v 3. rade podal dňa 13.08.2020 repliku, v ktorej zotrval na žalobnej argumentácii.\nUviedol tiež, že vykonával svoju činnosť od roku 2015 a uchyľoval sa k správnym žalobám len\nsporadicky, avšak nepodávanie správnych žalôb začalo byť interpretované ako nedôslednosť. Správne\norgány podľa žalobcu v 3. rade nesprávne aplikujú právne predpisy na úseku verejnosti a záujmov\nživotného prostredia. Jeho činnosť reflektovala na spoločenskú objednávku a začal sa systematicky\nvenovať posilňovaniu účasti verejnosti v konaniach. Svoju vlastnú činnosť považoval za celospoločensky\nprospešnú.\nV.\nKonanie na Krajskom súde v Bratislave\n17. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/138/2020-74 zo dňa 13.10.2020, právoplatným\ndňa 19.10.2020, boli spojené na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 6S/138/2020 a sp. zn.\n1S/142/2020 s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 6S/138/2020.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej\nlen \"zainteresovaná verejnosť\") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní\nvo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).\n21. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n22. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie\npráva.\n23. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej\nosoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné\n\nuplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na\nzneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.\n24. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento\nzákon.\n25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n27. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n28. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n29. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n31. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť,\nktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má\nzáujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia\na spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\n32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o posudzovaní ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná\nčinnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer\nje navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom\npotrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil\nk navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.\n33. Podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia\nzámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a\ndotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva\nzámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a\nzákladné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie,\npredmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.\n34. Podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom\nwebovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o\na) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,\nkonaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu\nvplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,\nb) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní\nalebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,\nc) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,\nd) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,\n\ne) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa\n§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,\nf) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o\nkonaní verejného prerokovania,\ng) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,\nktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok\nalebo otázok,\nh) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,\nnajmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie\nštádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,\ni) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.\n35. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach\nuvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n36. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,\nnavrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému\norgánu písomne a elektronicky\na) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania\nnavrhovaná činnosť alebo\nb) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom\nzisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.\n37. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o\nzmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru\nalebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude\nposudzovať podľa tohto zákona.\n38. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo\njej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n39. Podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané\nv zisťovacom konaní.\n40. Podľa § 29 ods. 14 zákona o posudzovaní príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom\nkonaní v lehote\na) 20 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4, ak je predmetom zisťovacieho konania\nnavrhovaná činnosť, alebo\nb) 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b), ak je\npredmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti,\nc) 60 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b) vo zvlášť\nzložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s\nuvedením dôvodov upovedomiť.\n41. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických\ndokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s\npovoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou\nobcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu\nposudzovania vplyvov.\n42. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,\nobstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä\n\na) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,\nb) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie\nvrátane zdravia,\nc) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,\nd) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,\ne) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.\n43. Podľa § 64 zákona o posudzovaní na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona (pozn. správneho súdu – posudzovanie navrhovaných\nčinností je konaním podľa tretej časti zákona),\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a.\n44. Podľa § 11 zákona o ŽP územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného\nzaťaženia.\n45. Podľa § 12 ods. 1 zákona o ŽP prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné\nhodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom\npoznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné\nzložky životného prostredia.\n46. Podľa § 13 zákona o ŽP ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že\nhrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť\npochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú\npoškodeniu zabrániť.\n47. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n48. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n49. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych\nnákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n50. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a\nsúčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne\nvedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/138/2020 (spojená so sp. zn. 1S/142/2020),\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-6S/138/2020 (spojené s BA-1S/142/2020).\n\n51. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žalobu žalobcov v 1. a 2 rade je potrebné ako\nnedôvodnú zamietnuť a žalobu žalobcu v 3. rade je potrebné odmietnuť.\n52. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 10.04.2025, pričom rozsudok bol vyhlásený\ndňa 10.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného\nvyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.\n53. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že:\n- K zámeru navrhovanej činnosti si prvostupňový orgán zaobstaral o.i. aj stanovisko mesta Senec\nSEN28518/24858-2019/99bT zo dňa 6.6.2019 a stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky č. 18868/2019/IDP/44411 zo dňa 28.5.2019.\n- Žalobcovia v 1. a 2. rade splnomocnili dňa 27.5.2019 JUDr Petra Dobrovodského & spol. s r.o., Česká\nul. 7, 831 03 Bratislava „k zastupovanie a vykonaniu všetkých úkonov v konaní vedenom na Okresnom\núrade Senec vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie umiestnením stavby Prestavba\njestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica D. E., Senec, na pozemku parc. č. XXXX, XXXX/\nX, XXXX/XX, kat. úz. F., stavebníka DURPRI s.r.o.“ Splnomocnenec bol oprávnený, aby „zastupoval\nv konaniach, aby podpisoval podania a listiny ku konaniam potrebné a prijímal listiny s konaniami\nspojené, uzatváral a odmietal zmiery, podával opravné prostriedky a využil právo vzdania sa opravných\nprostriedkov ako i vykonával všetky úkony s vecou súvisiace.“\n- Žalobca v 3. rade doručil dňa 20.05.2019 prvostupňovému orgánu vyjadrenie k navrhovanej činnosti\na dňa 14.08.2019 doručil prvostupňovému orgánu aj vyjadrenie k doplňujúcej informácii a k podkladom\nrozhodnutia.\n- Dňa 12.08.2019 sa dostavil splnomocnený zástupca žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Peter Dobrovodský\nna prvostupňový orgán za účelom nahliadnutia do spisu.\n- Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie dňa 6.1.2020 s týmto\nodôvodnením: „Z dôvodu, že náš splnomocnený zástupca – JUDr. Peter Dobrovodský, je od 17.12.2019\ndo dnešného dňa hospitalizovaný, podávame v zákonnej lehote odvolanie z nasledovných dôvodov:\n1. Konajúci správny orgán sa nevysporiadal s našimi námietkami doručenými dňa 18.06.2019, najmä\nso skutočnosťou, že navrhovaná stavba nie je v súlade s platným územným plánom a najmä\ns námietkou posudzovania stavby umelo salámovou metódou odčlenenej časti pozemku, ktorý je\ninak celý v zámere stavebníka určený na budúce zastavanie. 2. Namietame skutočnosť, že sme\nboli opomenutí ako účastníci konania, nakoľko rozhodnutie nebolo doručované nám, ale nášmu\nsplnomocnenému zástupcovi, ktorý však účastníkom konania nie je.“\n- Prvostupňový orgán doručil upovedomenie o podanom odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade aj žalobcovi\nv 3. rade, a to listom č. OU-SC-OSZP-2020/003865-odv-Gu zo dňa 21.1.2020 doručeným žalobcovi v 3.\nrade dňa 29.1.2020. Súčasne ho vyzval aby sa v lehote do 7 pracovných dni od doručenia upovedomenia\nvyjadril k obsahu odvolania, prípadne navrhol vykonanie nových dôkazov V stanovenej lehote sa k\nodvolaniu nikto nevyjadril.\n54. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k odvolacím námietkam žalobcov v 1.\na 2 rade sa žalovaný vyjadril nasledovným spôsobom:\n- k námietke odvolateľov, že navrhovaná stavba nie je v súlade s platným územnými plánom konštatoval,\nže mesto Senec vo svojom stanovisku k zámeru navrhovanej činnosti č.j.: SEN28518/24858-2019/99bT zo 06.06.2019 uviedlo, že predmetné pozemky, na ktorých sa má realizovať zámer navrhovanej\nčinnosti, sú podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územný plán mesta Senec, ktorá bola\nschválená ONV v Bratislave č. 21P/I989 z 22. 06. 1989, novelizácie ÚPD mesta Senec, schválenej\nMestským zastupiteľstvom uznesením č. 24/93 zo 17. 06. 1993 a schválenými Zmenami a doplnkami\nÚPD mesta Senec v rokoch 1989 - 2007, nachádzajú sa mimo zastavanej časti k.ú. F. a sú súčasťou\núzemia, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená bez označenia súpisným\nčíslom. V novom Územnom pláne mesta Senec, je územie navrhnuté ako lokalita číslo 13.5 „Family park\nII.“ Na funkčné využitie „Bývanie, služby a drobné prevádzky“. Mesto Senec vo svojom vyjadrení ďalej\nuviedlo, že prestavbou jestvujúceho objektu na uvedených pozemkoch nebude znemožnené budúce\nvyužívanie podľa pripravovaného územného plánu.\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo zaslané odvolateľom ako účastníkom konania\nkonštatoval, že prvostupňový orgán pri doručovaní napadnutého rozhodnutia ani iných písomností\n\nv rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní nepochybil, nakoľko odvolatelia dňa\n27.05.2019 splnomocnili JUDr. Petra Dobrovodského, Advokátská kancelária JUDr. Peter Dobrovodský\n& spol., s.r.o., so sídlom Česká ul. 7, 831 03 Bratislava, k zastupovaniu a vykonávaniu všetkých úkonov\nv konaní vedenom na Okresnom úrade Senec vo veci posudzovania vplyvom na životné prostredie\nstavby „Prestavba jestvujúceho objektu na polyfunkčný objekt, ulica Karola Šišku, Senec“, na pozemku\nparcelné č. 5392,5396/1,5385/29 v k.ú. Senec pre stavebníka DURPRI s.r.o.. Žalovaný dodal, že v\nadministratívnom spise zisťovacieho konania v predmetnej veci sa nenachádza doklad, z ktorého by\nvyplývalo zrušenie predmetného plnomocenstva.\n55. Správny súd sa postupne vysporiadal so žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe žalobcov v 1.\na 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej žalobe namietli nesprávne právne posúdenie veci\ns poukazom na § 11, § 12 a § 13 zákona o ŽP. K tejto námietke však nič bližšie neuviedli. Táto\nnámietka bola správnym súdom vyhodnotená ako vznesená vo všeobecnej rovine bez konkrétneho\npoukazu na to, v čom a prečo vytkli žalobcovia v 1. a 2. rade žalovanému nesprávnu aplikáciu\nalebo výklad uvedeného právneho predpisu. Z takto vymedzených žalobných dôvodov však správny\nsúd, ktorý nenahrádza nedostatočné formulovanie žalobných námietok iniciatívou súdu a prieskumom\nrozhodnutia žalovaného za účelom nachádzania žalobných dôvodov namiesto žalobcu, nevyvodil záver,\nže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti. Inými slovami, správny súd je viazaný rozsahom\nžalobných dôvodov, ktoré nie je možné v tomto type konania prekročiť a konaním správneho súdu na\nprospech žalobcu tak formulovať namiesto žalobcu konkrétnejším spôsobom vady rozhodnutia vytknuté\nv žalobe len vo všeobecnej rovine.\n56. Vo vzťahu k námietke doručovania rozhodnutí v administratívnom konaní právnemu zástupcovi\nžalobcov v 1. a 2. rade správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza\nzaložená plná moc zo dňa 27.5.2019, ktorou žalobca v 1. a 2. rade splnomocnil zástupcu JUDr. Petra\nDobrovodského aj na prijímanie listín s konaním spojených a vykonávanie všetkých úkonov s vecou\nsúvisiacich. Táto plná moc nebola vypovedaná a ani odvolaná. Preto prvostupňový orgán nepochybil,\nkeď doručoval prvostupňové rozhodnutie zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade, a nie priamo žalobcom v 1.\na 2. rade. Z uvedeného dôvodu nie je táto žalobná námietka týkajúca sa vady v procesnom postupe\ndôvodná.\n57. Pokiaľ ide o žalobcami v 1. a 2. rade namietané stanovisko Mestského úradu Senec zo dňa 6.6.2019,\nje potrebné konštatovať, že toto stanovisko bolo vydané v rámci výkonu kompetencií mesta Senec\na subjektívna nespokojnosť žalobcov v 1. a 2. rade s jeho obsahom nemá vplyv na relevantnosť tohto\nstanoviska a povinnosť prvostupňového orgánu na závery stanoviska prihliadnuť a podľa nich rozhodnúť,\nčo sa aj v danom prípade udialo. Mesto Senec uviedlo, že pozemok, na ktorom sa má realizovať\nnavrhovaná činnosť, sa nachádza mimo zastavanej časti k.ú. F. a je súčasťou územia bez funkčného\nvyužitia. K predloženému zámeru predložilo mesto Senec svoje pripomienky, ktoré prvostupňový orgán\nprevzal do svojho rozhodnutia aj v časti stanovenia podmienok pre realizáciu navrhovanej činnosti.\nŽalovaný sa s touto odvolacou námietkou žalobcov v 1. a 2. rade riadne vysporiadal poukazom na obsah\nstanoviska mesta Senec.\n58. Vo vzťahu k dopravným aspektom posudzovanej činnosti správny súd uvádza, že v zisťovacom\nkonaní sa riadne vyjadrilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR pod č. 18868/2019/IDP/44411 zo\ndňa 28.5.2019 so stanovením svojich podmienok a požiadaviek, ktoré boli prvostupňovým orgánom\nakceptované a zahrnuté do rozhodnutia. Preto v tomto smere nemožno prisvedčiť žalobnej námietke,\nže prvostupňový orgán riadne nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vydanie prvostupňového\nrozhodnutia.\n59. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žiadna zo žalobných námietok žalobcov v 1.\na 2. rade nie je dôvodná, a preto žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.\n60. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v 3. rade, správny súd uvádza, že v žalobe žalobca v 3. rade\nuvádza, že podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a na obsah tohto odvolania sa odvoláva.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného sa však týka odvolania žalobcov v 1. a 2. rade, a nie žalobcu\nv 3. rade. V žalobe žalobcu v 3. rade sa časť argumentácie žalobcu v 3. rade venuje znemožneniu\nrealizácie jeho procesných práv v zisťovacom konaní, avšak bez konkrétnej špecifikácie, či takýto\npostup mohol mať za následok nemožnosť žalobcu v 3. rade podať odvolanie. Vnútorne protirečivo tak\n\npotom pôsobia pasáže žaloby, v ktorých žalobca v 3. rade poukazuje na ním podané odvolanie proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom mal podľa žalobcu v 3. rade rozhodnúť žalovaný touto žalobou\nnapadnutým rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s aktívnou žalobnou legitimáciou\nsúvisí aj participovanie zainteresovanej verejnosti na predchádzajúcom administratívnom konaní, v\nktorom bolo vydané žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. I keď to\nzo znenia zákona výslovne nevyplýva, s odkazom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva sa\nvyžaduje, aby zainteresovaná verejnosť bola činná už aj v administratívnom konaní. Len výnimočne,\nak dané administratívne konanie bolo uskutočnené za takých podmienok, že sa v ich dôsledku\nobjektívne znemožnila možnosť zainteresovanej verejnosti hájiť v tomto konaní verejný záujem v oblasti\nživotného prostredia, bolo by možno akceptovať unesenie aktívnej žalobnej legitimácie zainteresovanej\nverejnosti aj bez jej predchádzajúceho pôsobenia v administratívnom konaní. (C., A.. § 178 [Žalobná\nlegitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny\nsúdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 880.) Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že žalobca v 3. rade bol v jednotlivých fázach administratívneho konania činný a podával\nstanoviská, avšak odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal, hoci to v niektorých častiach\nžaloby a aj v replike tvrdí. Správny súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by žalobca v 3. rade nevyčerpal\nriadne opravné prostriedky, hoci by bol na ne oprávnený, táto skutočnosť by zakladala prekážku\npreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v správnom súdnom konaní a žaloba by musela byť\nodmietnutá ako neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Žaloba však\nnedáva odpoveď na základnú otázku, čo vlastne žalobca v 3. rade namieta, či sa jedná o nemožnosť\nkvalifikovane podať odvolanie pre porušenie procesných práv nezverejnením relevantných informácií\na znemožnením oboznámenia sa s podkladmi, čo je však v priamom rozpore s časťami žaloby, kde na\nním podané, avšak neexistujúce, odvolanie žalobca v 3. rade poukazuje. Inými slovami, žaloba žalobcu\nv 3. rade je tak všeobecná, že ani táto základná vec nie je v žalobe žalobcu v 3. rade objasnená.\n61. Správny súd poukazuje na nasledovné právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2024 zo dňa 21.02.2025 (v právnej veci totožného žalobcu\nproti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky), ktoré na posúdenie žaloby žalobcu v 3.\nrade ako relevantné aplikoval:\n„27. Úvodom najvyšší správny súd poukazuje na súvisiacu a plne aplikovateľnú prejudikatúru ako\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), tak kasačného súdu. Najvyšší súd\nv uznesení sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31. júla 2018, okrem iného dôvodil, že „Právnym základom\nzákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá\npovinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi,\nktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho\nštátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že\nbol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl.\n46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.“.\n28. Na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu nadviazal (resp. z neho vychádzal) kasačný súd,\nkeď v uznesení sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022 dôvodil, že (i) „Zároveň najvyšší správny\nsúd zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia\nefektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych\npredpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v\nuložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo\nveci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt\na procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti\nzaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči\nktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na\nurčité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne\nrozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom\nzastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002,\nčíslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže\nodôvodňovať použitie služieb špecializovaných obhajcov). Zároveň platí pravidlo, že obmedzenia nesmú\n\nzamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená\nsamotná\npodstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee\nproti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21).“ (bod 36); (ii) „Podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu\nobmedzenia, a teda výnimky zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje\naj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§\n5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach\nSprávneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie\n§ 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej\nosoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že\ntáto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné\nuplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť na\nzáklade troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie\npráv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych\nokolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie\nriadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo\nodôvodniť. Z uvedeného teda vyplýva, že aplikácia princípu zákazu zneužitia práva by mala byť výlučne\nvýnimočnou a hraničnou možnosťou - ultima ratio.“; (bod 37); (iii) „V tomto smere aj s odkazom na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. novembra 2005, sp. zn. 1Afs/104/2005\nmožno pod zneužitím práva rozumieť cit.: „(...) situace, kdy někdo vykoná své subjektivní právo k\nneodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti; takovéto chování, jímž se dosahuje výsledku\nnedovoleného, je jenom zdánlivě dovolené. O chování toliko zdánlivě dovolené jde z toho důvodu,\nže objektivní právo nezná chování zároveň dovolené a zároveň nedovolené; vzhledem k tomu, že ze\nzásady lex specialis derogat legi generali vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení\ndané právem, není takové chování výkonem práva, ale protiprávním jednáním (viz. Knapp, V.: Teorie\npráva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je vlastně jeho zneužitím, proto\nsoud neposkytne ochranu. (...) Nejvyšší správní soud podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních\npráv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců\njejích členů) představuje materiální korektiv formálního pojímání práva, prostřednictvím něhož se do\nprávního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenž je ze své povahy obecný, nemůže\npojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho účinnosti nastat. V\ndůsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě,\njak bylo vyloženo výše - odpovídá právní normě (či lépe řečeno: dikci právního předpisu), avšak je\nzároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními hodnotami a s\nrozumným uspořádáním společenských vztahů působí jiným újmu. Takové chování má potom povahu\nnikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití. Zároveň je zapotřebí\nzdůraznit, že zákaz zneužití práva představuje výjimku z pravidla; proto nelze např. předem paušálně\nříci, že o zneužití práva by se již nejednalo tam, kde by dalšími členy spolku byly tři, pět, deset či kolik\ndalších osob, mezi nimiž a žalobcem by již neexistovaly úzké rodinné vazby. Jinak řečeno, nelze předem\na obecně stanovit s matematickou přesností - ostatně právo není matematika -, kdy se zákazu zneužití\n- jakožto výjimky z pravidla - použije a kdy nikoliv. Vše záleží na okolnostech konkrétního případu a\nna soudcovskému uvážení a rozmyslu. Stanovením přesných pravidel by se popřel smysl a samotná\npodstata institutu zákazu zneužití subjektivních práv; tento institut se musí vyznačovat jistou obsahovou\npružností, aby mohl reagovat na nekonečné množství životních situací, na něž nemůže ve své obecnosti\nprávní norma pamatovat.“ Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva\nverejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na\nurčitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem\niného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu,\nktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva\nje v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného\nvyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom\nprávnej istoty (porovnaj uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z\n27. mája 2010, sp. zn. 1As/70/2008).“ (bod 38); (iv) „Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že špecifický\nprípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod),\npričom v tomto smere šikanózny výkon práva spočíva v tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom\nspôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 31. októbra 2007,\n\nsp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje\nsvojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba\nvykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s\nvýsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v\nzjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou\nzneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych\nžalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto\nkonania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu\nsprávneho orgánu / súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom\nkonania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod.\nOdlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo\nslobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade\nšikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu\n(Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae,\nIuridica - 4/2021, 77-91 s.). Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať\nprípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne\n(vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne\nuznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto\nzneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie\nnevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa\niba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity\n(spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup\nbude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne\nkasačná sťažnosť) nemôže byť úspešné (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky z 19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10).“ (bod 39).\n29. Závery vyjadrené v uznesení kasačného súdu opísané v predošlom bode následne najvyšší\nsprávny súd rozvinul v uznesení sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom, okrem iného\ndôvodil, že (i) „Druhý pilier Aarhuského dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese.\nÚčasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná o. i. do zákona č.\n24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Implementačné\nusmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú\no.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania\norgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie\ninformácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie,\nverejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní,\nči už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Toto si však vyžaduje\notvorený, pravidelný a transparentný proces, ku ktorému má verejnosť dôveru. Zabezpečením takéhoto\nrámca, v ktorom môže verejnosť uplatňovať svoje právo na informácie, združovanie sa a účasť,\nobe strany napĺňajú svoje ciele súčasne - zlepšuje sa schopnosť inštitúcií vykonávať svoje úlohy a\nzabezpečovať nevyhnutné podmienky na to, aby verejnosť mohla využívať svoje práva a plniť svoje\npovinnosti. ... Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším\nmožným, existuje nespočetné množstvo prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka\nzapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“. (bod 38); (ii)\n„S týmito závermi korešponduje odborná spisba, ktorá zdôrazňuje špecifiká účasti verejnosti, avšak\npripúšťa aj možnosti zneužitia široko koncipovaných možností vstupu verejnosti do rozhodovacích\nprocesov cit: „Za první specifikum lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti,\nrespektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve\nsrovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití\npráva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak\njiž bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem,\nvůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad\nještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči\nsobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání\npachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně\n\nřečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu\nveřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí.\nUrčitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech\nhájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha\nenvironmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu.\nNapříklad v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem\núčasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty\nz oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody\na krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní\nsoud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o\n„advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně\nživotního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale\ntaké veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širším\nkontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se\nživotního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.“. (bod 39).\n30. Vo svetle záverov vyššie uvedenej „prejudikatúry“, aplikujúc pritom citované právne predpisy,\nposudzoval najvyšší správny súd aj kasačnú sťažnosť žalobcu a v jej rozsahu aj priebeh správneho, resp.\nsúdneho konania a rozhodnutia správnych orgánov a následne napadnuté uznesenie krajského súdu.\nPo oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu dospel kasačný súd k záveru, že táto má skôr\npovahu všeobecného, resp. univerzálneho dokumentu, vo svojej podstate „použiteľného“ pre potreby\nneurčitého okruhu konaní s obdobným predmetom. Napriek rozsahu dvadsiatich strán pozostáva\nsprávna žaloba prevažne z citácií právnych predpisov, judikatúry, odbornej spisby, všeobecných\nkonštatovaní a opisu princípov. Bezprostrednú (rozumej nie univerzálnu) proximitu s prejednávanou\nvecou kasačný súd identifikoval v podstate len (i) v bode 2 – označenie preskúmavaných rozhodnutí;\n(ii) bode 6 – petit a (iii) v bodoch 55 a 56 na str. 12 žaloby (pričom však výhrady tam uvedené mali\nopäť celkom všeobecný charakter). Hoci mal žalobca možnosť v kasačnej sťažnosti vyvrátiť záver\nkrajského súdu (ako aj závery žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení adresovanom krajskému súdu)\no tom, že jeho podanie (správna žaloba) má šikanózny charakter práve pre jej všeobecnosť a „nesúvis“\ns prejednávanou vecou, túto svoju príležitosť nevyužil, zotrvajúc na svojom dovtedajšom prístupe.\nInými slovami, žalobca kasačnú sťažnosť koncipoval a formuloval v podstate obdobne ako správnu\nžalobu, všeobecne a univerzálne, na štrnástich stranách opäť citujúc právne predpisy, odkazujúc sa na\njudikatúru, odbornú spisbu, uvádzajúc všeobecné konštatovania. Tento záver (o „univerzálnej“ povahe\npodania žalobcu) dokumentuje napríklad aj „omyl“ žalobcu, keď tento v bode 2 sub. 3 kasačnej sťažnosti\nuvádza, že „ ... rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa je správnym aktom\nvydaným orgánom verejnej správy v konaní podľa zákona č. 39/2013 Z. z. ...“, čo je konštatovanie celkom\nzrejme neaplikovateľné na prejednávanú vec.“\n62. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na právne vety uznesenia Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 (14/2022 ZNSS): I. Výnimku zo\nvšeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že\nnimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa\no všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku,\nv zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď\nzjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.\nII. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi\nsankčný nástroj \"trestajúci\" zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k\naplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí\npravidlo \"v pochybnostiach v prospech\", teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní\nkonkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné\nzase dosahujú intenzitu \"obyčajnej\" nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k\nmateriálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae\n(odmietnutiu spravodlivosti).\n\n63.\nSprávny súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je\nzamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva\nnesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §\n28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12\npredmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany\nžalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana\nporušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na\npodanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis\npriznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči\noznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona o posudzovaní i príslušnému\norgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať\npotenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať\ndoplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho\nzáujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní všeobecne koncipované pripomienky k\nnavrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby\nz nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo\nprihliadnuté na špecifiká daného prípadu.\n64. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom\nprostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na\npodanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,\nže právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle,\nže verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické\npodania obsahujúce všeobecné pripomienky, bez toho, aby tieto súviseli s konkrétnou navrhovanou\nčinnosťou. Dôkazom všeobecnosti pripomienok je v prejednávanej veci aj skutočnosť, že replika žalobcu\nv 3. rade zo dňa 13.8.2020 v konaní pôvodne vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn.\n1S/142/2020 bola v jednom znení zaslaná žalobcom v 3. rade k celkom 6 súdnym konaniam vedeným\npred Krajským súdom v Bratislave, a to k sp. zn. 5S/4/2019, 2S/78/2020, 1S/86/2020, 1S/101/2020,\n5S/131/2020 a 1S/142/2020. Navyše z repliky žalobcu v 3. rade zo dňa 13.8.2020 vyplýva úmysel\nžalobcu v 3. rade byť činný a aktívny pri podávaní správnych žalôb. Žalobca v 3. rade tak mohol byť,\nako vyplýva z jeho repliky, vedený snahou podať žalobu za každú cenu, so zameraním na paušálne\nhromadné podávanie žalôb, a to bez ohľadu na konkrétne špecifiká veci.\n65. Z úradnej činnosti správneho súdu je mu známe, že na základe približne 180 žalôb žalobcu sa\nvedú pred tunajším súdom správne súdne konania. Správny súd posudzujúc každú vec individuálne,\nprišiel k záveru, že žalobca nevystupuje v tomto súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne\nvyriešenie veci, ale žalobu podal pre samotné vedenie sporu, čo znamená, že vedie spor pre spor.\nŽalobca v podanej žalobe vágne a neurčito, bez súvisu s konkrétnou vecou, poukazuje na právne\npredpisy a rozsudky, používa floskuly. Je nutné konštatovať, že žaloba, tak ako bola podaná, bola\nsprávnym súdom vyhodnotená ako tzv. „mustra“ či šablóna, ktorú je možné vzhľadom na jej abstraktnosť\na všeobecnosť ako aj nenaviazanosť na identifikovateľný predmet konkrétneho zisťovacieho konania,\npoužiť na napadnutie rozhodnutia v podstate akéhokoľvek typu zisťovacieho konania, bez ohľadu na\nto, čo by bolo jeho predmetom. Podľa názoru správneho súdu má žaloba skôr povahu univerzálneho\ndokumentu s možným použitím pre neurčitý okruh zisťovacích konaní.\n66. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu\npráva jeho šikanóznym výkonom. Žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo\nna prístup k správnemu súdu, keď ako už bolo vyššie uvedené, inicioval súdne konanie, len aby bolo,\nbez reálneho záujmu na meritórnom rozhodnutí. Žalobca v 3. rade podľa názoru správneho súdu bol\npri podaní žaloby vedený cieľom vykázať aktivitu a podať žalobu bez reálneho záujmu túto riadne\nodôvodniť a vec meritórne vyriešiť. Žalobca v 3. rade ani sám nevedel uviesť dôvody, pre ktoré žalobu\nv konkrétnej veci podal, preto tieto dôvody sú len vo všeobecnej rovine. V danom prípade by sa dalo\npovedať, že zo strany žalobcu v 3. rade sa jedná o simuláciu (predstieranie) záujmu na aktívnom postupe\nz dôvodu snahy o dosiahnutie statusu aktívneho žalobcu bez toho, aby reálne formuloval konkrétne\ndôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n67. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobcu v 3. rade postupom podľa § 98 ods. 1\npísm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol.\n\n68. O náhrade trov konania žalovaného v konaní o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade súd rozhodol\ns poukazom na § 168 SSP, keď mu náhradu trov konania nepriznal, pretože to nemožno od žalobcov\nv 1. a 2. rade spravodlivo požadovať a zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy v konaní vznikli. Vo\nvzťahu k náhrade trov konania ďalších účastníkov, týmto nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením\npovinnosti uloženej správnym súdom, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025) a preto im\nsúd náhradu trov s poukazom na § 169 SSP nepriznal.\n69. O náhrade trov konania v konaní o žalobe žalobcu v 3. rade správny súd rozhodol podľa § 170\npísm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá.\nZ hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie\nžalobca v 3. rade, žalovanému v konaní trovy nevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu v 3. rade\nspravodlivo požadovať (§ 168 SSP). O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169\nSSP tak, že im nárok na náhradu trov nepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť\n(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).\n70. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0f7a8f86-b09c-4ec2-a10a-cafac46b808f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 374/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/06 z 30. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f7a8f86-b09c-4ec2-a10a-cafac46b808f"}, {"guid": "0c5c1de6-4016-4ba4-9664-9d95c7b6eea3:5c0a6696-d6d6-403c-944a-3102eb2e93ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200342.1", "spisova_znacka": "7Svk/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200342.1"}, {"guid": "7c56c1bf-8344-4bf1-be04-f33928bccd99:1726b8ce-f881-4cf0-98dc-f82f0fa7d020", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200751.1", "spisova_znacka": "6Svk/3/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/3/2024 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200751.1"}, {"guid": "2c2788be-697a-4010-9a9b-9eb8b1218683:a02a5050-33bf-4d3c-a15a-06332e2e9f49", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2021200102.1", "spisova_znacka": "3Svk/14/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2021200102.1"}, {"guid": "ecec14cd-96a8-4470-aa94-b17fa8d59206:7e4c4662-dcaf-4072-85f2-27573a2f3673", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1", "spisova_znacka": "6Svk/14/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/14/2021 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1"}], "citovane_v": []}