Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/48/2020 1020200310 29. 01. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200310.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: LPT s. r .o. v likvidácii (podnikajúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia pod obchodným menom Lekáreň Petržalská tržnica s.r.o.; skrátený názov: LPT s.r.o.), so sídlom Drieňová 38, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 107 953, zastúpený: advokátska kancelária smith§smith legal s.r.o., so sídlom Bottova 8005/5, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 360 341, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2, 831 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S06120-2019-OVSASK zo dňa 13.12.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Konanie o uložení pokuty za porušenie povinnosti začal Bratislavský samosprávny kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „BSK“) listom č. 09154/2018/HF zo dňa 27.09.2018 doručeným žalobcovi na základe podnetu sťažovateľky zo dňa 06.08.2018, podľa ktorého verejná lekáreň „Lekáreň Petržalská tržnica“ mala v čase od 20:00 do 23:30 hod. poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu, pričom dňa 05.08.2020 v čase okolo 22:00 hod. táto lekáreň nebola otvorená. 2. Rozhodnutím Bratislavského samosprávneho kraja č. 09154/2018/HF zo dňa 10.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX,- eur podľa § 138 ods. 36 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon o liekoch“) z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 1 písm. v) zákona o liekoch, čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. u) zákona o liekoch vo verejnej lekárni „Lekáreň Petržalská tržnica“, Bratská 3, 851 01 Bratislava – Petržalka tým, že nezabezpečil vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby dňa 05.08.2018 podľa rozpisu určeného BSK evidenčné číslo 07688/2018/HF/3 zo dňa 15.06.2018 (ďalej len „Rozpis BSK“). Zároveň nebola účastníkovi konania priznaná náhrada trov. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvodom bolo, že žalobca zabezpečil dňa 05.08.2018 vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby vo verejnej lekárni Lekáreň Petržalská tržnica (ďalej aj „lekáreň“) podľa Rozpisu BSK, avšak len do 21:00 hod. Po 21:00 hod.
nebolo zo strany žalobcu z objektívnych dôvodov možné zabezpečiť v lekárni vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby, a to s ohľadom na skutočnosť, že celý objekt (stavba) Petržalská tržnica, v ktorom sa nachádza lekáreň, má otváracie hodiny iba do 21:00 hod. Po 21:00 hod. nebolo podľa prevádzkového poriadku objektu a faktického stavu možné prevádzkovať v predmetnom objekte, a teda ani v lekárni, akúkoľvek činnosť, nakoľko od uvedeného času dochádza k uzamknutiu celého objektu Petržalskej tržnice a spusteniu centrálneho zabezpečovacieho systému vrátane alarmu. Zamestnanci objektu Petržalská tržnica, vrátane zamestnancov spoločností, ktoré majú v objekte Petržalská tržnica prevádzky, a teda aj vrátane zamestnancov lekárne, sú povinní najneskôr o 21:00 hod. opustiť objekt Petržalská tržnica, pričom následne do tohto objektu nie je možné vstúpiť. 4. Na túto skutočnosť žalobca upozorňoval BSK listom zo dňa 14.09.2018, ktorým žalobca zároveň žiadal o stanovenie doby vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby do 21:00 hod. Táto žiadosť o stanovenie takejto doby vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby nebola akceptovaná. 5. S ohľadom na to, že charakter objektu Petržalská tržnica a interné pravidlá platné pre všetky subjekty majúce svoje prevádzky v tomto objekte neumožňuje prevádzkovanie činnosti po 21:00 hod., a teda predmetný incident nevznikol z dôvodu úmyselného či nedbanlivostného opomenutia povinnosti, ale naopak, v splnení povinnosti zabezpečiť lekárenskú pohotovostnú službu v lekárni bránila žalobcovi objektívna prekážka, ktorú nebol žalobca schopný ovplyvniť, je žalobca toho názoru, že sa predmetným konaním nemohol dopustiť porušenia predmetnej zákonnej povinnosti a už vôbec by na základe takejto skutočnosti nemal byť sankcionovaný. Uvedené skutočnosti však BSK pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nebral vôbec do úvahy, čím celkom jednoznačne pochybil a spôsobil nezákonnosť rozhodnutia. 6. Žalobca v relevantnom čase vykonával v prevádzke lekárne činnosť podľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti č. 07401/2018/HF zo dňa 05.06.2018, ktoré vydal BSK len zopár mesiacov pred predmetným incidentom. BSK zrealizoval inšpekciu priestorov, v ktorých sa nachádza prevádzka lekárne, preto si BSK musel byť vedomý, že v predmetných priestoroch nie je možné vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu v plnom rozsahu určenom Rozpisom BSK, t. j. do 22:30 hod. Keďže BSK vydal predmetné povolenie na činnosť žalobcu, žalobca dôvodne predpokladal, že povinnosť zabezpečovať lekárenskú pohotovostnú službu bude žalobcovi ukladaná v takom rozsahu, v akom ju je žalobca objektívne schopný plniť, teda do 21:00 hod. 7. Z rozpisu lekárenských pohotovostných služieb zverejňovaných na internetovej stránke BSK bolo v relevantnom čase úplne bežným javom, že BSK v relevantnom čase povoľoval (a stále povoľuje) vybraným subjektom prevádzkujúcim verejné lekárne zabezpečovanie lekárenskej pohotovostnej služby ešte v menšom rozsahu, než bol rozsah, o ktorý z objektívnych príčin žiadal žalobca. Žalobca predložil žalovanému tlačený export internetovej stránky BSK, podľa ktorej mala v rámci okresu Bratislava V verejná lekáreň „Lekáreň Dr. MAX“ s adresou prevádzky Jantárová cesta 30, 851 06 Bratislava (18.12.2018, 19.12.2018, 20.12.2018, atď.) uloženú povinnosť zabezpečovať lekárenskú pohotovostnú službu vždy len do 20:00 hod. S ohľadom na to, že rozsah povinnosti spoločnosti prevádzkujúcej predmetnú lekáreň bol takto moderovaný dlhodobo, žalobca predpokladal, že postup BSK umožňujúci výnimky zo zákonom predpokladaného rozsahu povinnosti zabezpečovať lekárenskú pohotovostnú službu bol v súlade s platnými predpismi. Žalobca žiadal BSK, aby so žalobcom a jeho prevádzkou bolo zo strany BSK zaobchádzané rovnako, a aby žalobca nebol diskriminovaný, teda aby jeho obdobnej žiadosti bolo v budúcnosti vyhovené, a aby v predmetnom konaní nebol žalobca sankcionovaný za porušenie povinnosti, ktorú objektívne nemohol splniť. 8. Prípadné protiprávne konanie žalobcu mohlo mať nanajvýš nepatrný nepriaznivý spoločenský dopad, a to s ohľadom na dĺžku, počas ktorej nebola lekárenská pohotovostná služba vykonávaná. Skutočnosť že lekáreň nebola otvorená dňa 05.08.2018 až do 22:30 hod nespôsobila žiadnu škodu na ľudskom zdraví. 9. BSK pochybil uložením pokuty, nakoľko s ohľadom na všetky skutočnosti je zjavné, že nesplnenie povinnosti žalobcu vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu vo verejnej lekárni Lekáreň Petržalská tržnica nebolo spôsobené subjektívnym zavinením (úmyselným či nedbanlivostným porušením povinnosti), nemalo žiaden nepriaznivý spoločenský dopad a žalobca aktívne vykonával opatrenia
smerujúce k tomu, aby v budúcnosti bolo objektívne možné predmetnú povinnosť splniť a pohotovostnú službu v lekárni poskytovať do 22:30 hod. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S06120-2019-OVSASK zo dňa 13.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. 11. Žalovaný je toho názoru, že BSK postupoval správne, čo sa týka skutkového a právneho posúdenia porušenia povinnosti uvedenej v § 23 ods. 1 písm. v) zákona o liekoch. Žalobca, ktorý je držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, disponuje nielen právami, ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované v zákone o liekoch. Žalovaný mal na základe administratívneho spisu za preukázané, že Rozpis BSK na zabezpečenie poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby pre okresy Bratislava IV a V na mesiac august 2018 bol vypracovaný v súlade s § 25a ods. 4, 5 a 6 zákona o liekoch, pričom žalobca ako účastník s ním bol oboznámený a o svojej povinnosti vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu bol včas informovaný, pričom zároveň ako držiteľ príslušného povolenia musel vedieť a mal poznať svoje povinnosti. Žalobca pred tým, ako požiadal o vydanie rozhodnutia o povolení vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu vedel o podmienkach užívania priestorov v objekte Petržalská tržnica, pričom argumentácia žalobcu otváracími hodinami objektu Petržalská tržnica v danom prípade neobstojí, pretože tieto priestory si zvolil žalobca sám. To, že žalobca požiadal BSK o úpravu rozsahu povinnosti vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu nie je pre žalobcu ospravedlnením, nakoľko tak žalobca spravil až po tom, čo bol podaný podnet podávateľkou a žalobca bol s týmto podnetom oboznámený. 12. Vo vzťahu k námietke diskriminačného konania zo strany BSK žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, či BSK uložil alebo neuložil obdobnú pokutu tiež iným subjektom, ktoré mali porušiť predmetnú povinnosť. Žalovaný vo vzťahu k tvrdenému diskriminačnému postupu BSK citoval správu BSK o odstúpení Odvolania žalobcu, v ktorej BSK svoje konanie odôvodňoval tým, že poskytovateľ MEDICATE s.r.o., ktorý prevádzkuje verejnú lekáreň „Lekáreň Dr. MAX“ s adresou prevádzky Jantárová cesta 30, 851 06 Bratislava dobrovoľne poskytuje lekárenskú pohotovostnú službu vo väčšom rozsahu ako pripadá na jednu lekáreň v príslušnom spádovom území, každý pracovný deň nepretržite 60% z lekárenskej pohotovostnej služby v čase od 16:00 hod. a každú sobotu a nedeľu nepretržite 85% lekárenskej pohotovostnej služby v čase od 7:00 hod. – mimo otváracích hodín lekárne a mimo otváracích hodín objektu, kde má lekáreň prenajaté priestory. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (rozsah a dôvody žaloby) 13. Žalobca podal dňa 14.02.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 12.02.2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a tiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 14. Žalobca si je vedomý, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti má tak práva, ako aj povinnosti, pričom má záujem svoje povinnosti plniť. Porušenie povinnosti nevzniklo z dôvodu úmyselného či nedbanlivostného opomenutia, ale objektívnej skutočnosti. Žalobca však žiada, aby mu bolo umožnené plniť svoje povinnosti za rovnakých podmienok, za akých bolo umožnené plniť tieto povinnosti iným subjektom vykonávajúcim rovnakú činnosť, a teda, aby BSK bral pri rozpisoch povinnosti vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby do úvahy objektívne obmedzenia žalobcu (otváracie hodiny objektu) tak, ako to robil pri iných poskytovateľoch lekárenskej starostlivosti (napr. vyššie spomínaná „Lekáreň Dr. MAX“ s adresou prevádzky Jantárová cesta 30, 851 06 Bratislava).
15. Žalobca si predmetný objekt Petržalskej tržnice zvolil sám, avšak s vedomím, že iným poskytovateľom lekárenskej starostlivosti BSK vychádza v ústrety a prispôsobuje čas, v ktorom vykonávajú lekárenskú pohotovostnú službu ich objektívnym možnostiam, t.j. pevne stanoveným otváracím hodinám objektov, v ktorých takíto poskytovatelia pôsobia. Navyše, v čase, kedy bolo žalobcovi vydané povolenie vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu nebola povinnosť vykonávať pohotovostnú lekárenskú službu v takom rozsahu stanovená zákonom; po zmene legislatívy žalobca samozrejme o tejto novej povinnosti vedel, očakával však, že BSK bude pristupovať ku všetkým poskytovateľom rovnako a zohľadní ich objektívne možnosti. 16. Žalobca na svoju objektívnu nemožnosť vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu upozorňoval a vopred žiadal BSK o zmenu rozsahu vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby bezodkladne po tom, čo bol žalobca oboznámený s Rozpisom BSK. Nie je preto pravdou tvrdenie žalovaného, že sa o zmenu snažil až po tom, ako sa žalobca dozvedel o podnete na preskúmanie porušenia povinnosti žalobcu. 17. Žalobca nemal ako preukázať, že BSK neuložil obdobnú pokutu tiež iným poskytovateľom, ani to nebolo zámerom žalobcu. Žalobca poukazoval na to, že BSK priamo vyhovel obdobnej žiadosti iných poskytovateľov a umožnil im vykonávanie pohotovostnej lekárenskej služby spôsobom, aký bol pre nich objektívne možný, teda iba v rámci pevne stanovených otváracích hodín objektov, v ktorých títo poskytovatelia pôsobili a nie v rámci zákonného maxima. Spomínaná „Lekáreň Dr. MAX“ s adresou prevádzky Jantárová cesta 30, 851 06 Bratislava mala lekárenskú pohotovostnú službu uloženú iba do 20:00 hod. (čo bola, zrejme, otváracia doba objektu, v ktorom sa nachádza) a nie do 22:30 hod. Ak by aj bola pravda, že predmetný poskytovateľ dobrovoľne preberá predmetnú povinnosť častejšie, než je zo zákona povinný, stále by to BSK neoprávňovalo na to, aby mu povinnosť pohotovostnej lekárenskej služby ukladal iba do 20:00 hod. a nie do 22:30 hod., ak platí, že zákonná úprava je kogentná a poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti je možné a nutné ukladať povinnosť lekárenskej pohotovostnej služby vždy v rozsahu do 22:30 hod. IV. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.04.2020 k správnej žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Žalovaný nad rámec argumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí uvádza, že je úlohou samosprávneho kraja ako orgánu dozoru zabezpečiť dostupnosť poskytovania lekárenskej zdravotnej starostlivosti. Lekárenská pohotovostná služby je zdravotná starostlivosť, pričom žalovaný poukazuje na verejný záujem na vykonávaní lekárenskej pohotovostnej služby mimo štandardného prevádzkového času. 19. Žaloba neuviedol právne ani skutkové dôkazy, ktoré by vyvrátili jeho porušenie povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. v) zákona o liekoch. Žalobca taktiež nedoložil žiadny dôkaz, že by žiadal správcu objektu Petržalská tržnica o výnimku z uzatvorenia daného objektu o 21:00 hod pred samotným podaním žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Rovnako nepreukázal, že by žiadal BSK o výnimku z vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby pred tým, ako došlo k porušeniu povinnosti. Rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby zverejňuje samosprávny kraj na svojom webovom sídle najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis vyhotovuje. Žalobca tak mal vedomosť o dátume vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby a o svojej povinnosti vykonávať túto službu. Skutkový a právny stav v konaní o uložení sankcie sa zisťuje ku dňu porušenia povinnosti ustanovenej v zákona. 20. Za účelové a zavádzajúce považuje žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že BSK pred vydaním povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vykonal inšpekciu priestorov prevádzky lekárne a musel si tak byť vedomý, že v predmetných priestoroch nie je možné vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu v plnom rozsahu, t. j. do 22:30 hod. Podľa žalovaného pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia je jednou z podmienok posudok Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ďalej aj „ŠUKL“) na materiálne a priestorové vybavenie podľa § 6 ods. 5 zákona o liekoch. Jedine ŠUKL vykonáva inšpekciu podľa § 126 zákona o liekoch. BSK nevykonáva inšpekciu. Inšpekcia sa vykonáva po tom, keď sa prevádzkuje lekáreň, teda ju štátny ústav ani nemohol vykonať u žalobcu pred vydaním rozhodnutia
o povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Posudok sa navyše nevydáva na priestory celého objektu, v ktorom sa lekáreň nachádza, ale len na ten priestor, kde bude situovaná lekáreň. 21. Pokiaľ ide o výšku pokuty, tá bola uložená na dolnej hranici sadzby a nebola pre žalobcu likvidačná a spĺňala preventívnu funkciu do budúcna. 22. Vo vzťahu k námietke diskriminačného konania zo strany BSK žalovaný uvádza, že predmetom žaloby je prieskum zákonnosti rozhodnutia pri uložení sankcie a nie diskriminácie pri rozpise pohotovostných lekárenských služieb. Zákon o liekoch jasne stanovuje spôsob vyhotovovania rozpisu týchto služieb, ktorý je vo výlučnej kompetencii samosprávneho kraja. 23. Žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa replikou k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej súdom. V. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/48/2020. 25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 26. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 29. Podľa § 23 ods. 1 písm. v) zákona o liekoch, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. 30. Podľa § 25a ods. 1 zákona o liekoch, lekárenská pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť lekárenskej starostlivosti mimo prevádzkového času schváleného samosprávnym krajom. 31. Podľa § 25a ods. 2 zákona o liekoch, lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v pracovných dňoch v čase od 16. do 22.30 hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22.30 hodiny. 32. Podľa § 25a ods. 3 zákona o liekoch, lekárenskú pohotovostnú službu vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom príslušným na vydanie povolenia držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni s miestom výkonu činnosti v spádovom území takého pevného bodu, pre ktorý bolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby.
33. Podľa § 25a ods. 4 zákona o liekoch, samosprávny kraj zverejňuje rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby na svojom webovom sídle najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby vyhotovuje. Ak má samosprávny kraj e-mailovú adresu poskytovateľa lekárenskej starostlivosti rozpísaného v rozpise zabezpečenia lekárenskej pohotovostnej služby, zašle rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby aj na túto e-mailovú adresu. Rozpis lekárenskej pohotovostnej služby zverejňuje samosprávny kraj najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca. 34. Podľa § 25a ods. 5 zákona o liekoch, rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby podľa odseku 4 obsahuje a) dátum a čas poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby, b) názov a adresu lekárne poskytujúcej lekárenskú pohotovostnú službu. 35. Podľa § 25a ods. 6 zákona o liekoch, rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom lekárenskej starostlivosti na území samosprávneho kraja dňom nasledujúcim po dni zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. 36. Podľa § 138 ods. 5 písm. u) zákona o liekoch, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak nezabezpečuje vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. 37. Podľa § 138 ods. 36 zákona o liekoch, samosprávny kraj uloží pokutu od 500 eur do 25 000 eur za iné správne delikty podľa odseku 5 okrem písmen bb), bi) až bq), ak ide o držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekári, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni zdravotníckych pomôcok, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok a držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 39. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- Eur za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. u) v spojení s § 138 ods. 36 zákona o liekoch, pretože žalobca porušil povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. v) zákona o liekoch „vo verejnej lekárni „Lekáreň Petržalská tržnica“, Bratská 3, 81 01 Bratislava – Petržalka tým, že nezabezpečil vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby dňa 05.08.2018 podľa rozpisu Bratislavského samosprávneho kraja evidenčné číslo 07688/2018/HF/3 zo dňa 15.06.2018“. 40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v oblasti správneho trestania súd v zásade skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené. 41. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. u) zákona o liekoch za situácie, kedy žalobcovi vyplývala objektívna nemožnosť vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu podľa Rozpisu
BSK dňa 05.08.2018 v čase po 21:00 hod. z objektívnej skutočnosti, ktorá spočívala v tom, že objekt Petržalská tržnica, v ktorom sa prevádzka verejnej lekárne nachádzala, sa celý uzatvára o 21:00 hod., čo znemožňuje zamestnancom lekárne vstup do priestorov prevádzky lekárne. Túto skutočnosť mal žalovaný zobrať do úvahy pri právnom výklade relevantných zákonných ustanovení. 42. Zo skutkového hľadiska nebolo v danom prípade nijako sporné, že žalobca neposkytoval lekárenskú pohotovostnú službu dňa 05.08.2018 v čase od 21:00 hod, t. j. neposkytoval ju v čase medzi 21:00 hod. až 22:30 hod. v rozpore s Rozpisom BSK. Túto skutočnosť žalobca priamo potvrdil v rámci správneho konania o uložení pokuty vo svojom podaní zo dňa 12.10.2018 označenom ako „Vyjadrenie k Upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 27.09.2018“ (ďalej len „Vyjadrenie v rámci správneho konania“), ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca túto skutočnosť nepoprel ani v rámci súdneho konania. Táto skutočnosť bola správnym orgánom dostatočne zistená. 43. Žalobca žiada súd o zohľadnenie objektívnej nemožnosti poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu aj z dôvodu, že o otváracích hodinách objektu Petržalskej tržnice musel BSK vedieť vopred, keďže vydal žalobcovi povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v predmetnej lekárni. Zároveň žalobca tiež tvrdil, že o otváracích hodinách objektu a nemožnosti poskytovať pohotovostnú službu podľa Rozpisu BSK informoval vopred BSK. Vo vyjadrení v rámci správneho konania žalobca sám potvrdil, že na skutočnosť, že po 21:00 hod je objekt Petržalskej tržnice uzatvorený, a nie je tak možné v ňom poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu po tomto čase, upozornil listom zo dňa 14.09.2018, ktorým zároveň žalobca žiadal o stanovenie doby vykonávania pohotovostnej služby do 21:00 hod. V žalobe túto skutočnosť žalobca potvrdzuje, kedy na 4. strane žaloby explicitne uvádza, že na danú skutočnosť žalobca BSK upozorňoval listom zo dňa 14.09.2018. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna komunikácia, ktorá by preukazovala vyššie uvedené tvrdenia o informovaní BSK pred porušením povinnosti, resp. po oboznámení sa žalobcu s Rozpisom BSK (§ 25a ods. 6 zákona o liekoch). Keďže aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že po tom, ako sa žalobca dozvedel o podnete sťažovateľky žiadal o zmenu doby poskytovania pohotovostnej služby, súd má za nesporné, že po identifikovanom porušení zákonnej povinnosti dňa 05.08.2018 žalobca skutočne žiadal o zmenu určenej doby poskytovania pohotovostnej služby. Námietku žalobcu, že BSK bol vopred informovaný o objektívnej nemožnosti poskytovať pohotovostnú službu po 21:00 hod, no na žiadosť o zmenu doby určenej v Rozpise BSK, vyhodnotil preto správny súd ako nedôvodnú. 44. Žalobca namieta, že porušenie povinnosti zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby podľa Rozpisu BSK nevzniklo z dôvodu úmyselného či nedbanlivostného opomenutia, ale mu v tom bránila objektívna prekážka. Na túto skutočnosť však nemohol správny orgán a následne ani správny súd prihliadnuť. U právnických osôb sa totiž zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona o liekoch, ktorý nevyžaduje pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. u) v spojení s ods. 36 zákona o liekoch, dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jedno z citovaných ustanovení zákona neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania. 45. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že BSK musel vedieť o otváracej dobe objektu, keďže vydal žalobcovi povolenie na prevádzkovanie verejnej lekárne. Táto skutočnosť nemá žiadnu oporu v administratívnom spise, ktorého súčasťou je aj posudok ŠUKL zo dňa 23.05.2018 na materiálne a priestorové vybavenie žiadateľa o povolenie. Tento posudok uvádza, že materiálne a priestorové vybavenie žiadateľa vyhovuje na požiadavkách príslušných právnych predpisov, pričom hodnotenie otváracej doby objektu, v ktorom sa má lekáreň prevádzkovať nie je súčasťou tohto posudku. Rovnako tak administratívny spis obsahuje aj Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 02.05.2018, podľa ktorého tento orgán súhlasí s uvedením priestorov verejnej lekárne na Bratskej 3 v Bratislave do prevádzky. Ani toto rozhodnutie pritom nijako neposudzuje otváraciu dobu objektu.
46. Nedôvodná je aj námietka poukazujúca na dobu lekárenskej pohotovostnej služby iného subjektu, ktorý má túto dobu uvedenú v Rozpise BSK. Predmetom posudzovania porušenia povinnosti žalobcu v žiadnom rozsahu nie je skutočnosť, prečo a na základe akých okolností a dôvodov má iný subjekt stanovenú odlišnú dobu poskytovania pohotovostnej služby. Daný samotný fakt odlišnej doby pohotovostnej služby nijako nezbavuje žalobcu jeho zodpovednosti a už vôbec nie je dôkazom o odlišnom a diskriminačnom konaní BSK. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že sa po oboznámení s Rozpisom BSK snažil zmeniť stanovený rozpis, resp. že by na ním tvrdenú objektívnu nemožnosť upozorňoval. Taktiež nepredložil žiadne dôkazy o prípadnej snahe rokovať s prevádzkovateľom objektu Petržalskej tržnice o možnosti poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu aj medzi 21:00 až 22:30 hod. 47. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, vrátane odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral predložené dôkazy, ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. 48. Správny súd pre úplnosť uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2020 eviduje zmenu znenia § 23 ods. 1 písm. v) a § 138 ods. 5 písm. u) zákona o liekoch, ktorá sa týkala vymedzenia povinnosti, ktorej porušenie bolo predmetom správneho konania. Prevádzkovateľ verejnej lekárne má povinnosť „zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby na základe dohody so Slovenskou lekárnickou komorou a samosprávnym krajom; ak nedôjde k dohode, zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby tak, ako to nariadi samosprávny kraj“ (§ 23 ods. 1 písm. v/ zákona o liekoch v znení účinnom od 01.01.2020). Zároveň aj § 138 ods. 5 písm. u) zákona o liekoch v znení účinnom od 01.01.2020 znie „držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopostí iného správneho deliktu, ak nezabezpečuje vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby na základe dohody so Slovenskou lekárnickou komorou alebo nariadenej samosprávnym krajom“. Rozpätie možnej pokuty určenej v § 138 ods. 36 zákona o liekoch v znení účinnom od 01.01.2020 sa nezmenila. Keďže je aj po zmene predmetných ustanovení stále trestné konanie žalobcu, ktorý nezabezpečil vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby, tak, ako to nariadil samosprávny kraj (v znení platnom a účinnom v čase spáchanie deliktu formou Rozpisu BSK), správny súd je toho názoru, že trestnosť konania, ktorého sa dopustil žalobca, nezanikla zmenou právnej úpravy. Konanie tak, ako je vymedzené v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, je aj naďalej sankcionovateľným konaním žalobcu. 49. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 51. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.