Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/244/2017 1017201743 27. 02. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpenej SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, B., 3. G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., 4. Villa Vino Rača a.s., so sídlom Pri vinohradoch 2, Bratislava, IČO: 00 190 268, 5. ALFANA s.r.o., so sídlom Prešovská 59, Bratislava, IČO: 35 680 563, 6. Víno Levice s.r.o., so sídlom Opavská 26, Bratislava, IČO: 35 814 748, 7. PK Triangel s. r. o., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 791 610, 8. HAMPR SK s. r. o., so sídlom Lúčky 2582/5-8, Skalica, IČO: 44 511 515, 9. URFA SK, s.r.o., so sídlom Drieňová 1H, Bratislava, IČO: 48 007 501, 10. VI GROUP Rendez s.r.o., so sídlom Roľnícka 157, Bratislava, IČO: 52 762 611, zastúpený Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, 12. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D., 14. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., 15. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., 16. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. C. B. J. X, O. L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom v 2. až 10. rade a v 12. až 16. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) dňa 16.09.2016 pod č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2016/012767-071/GLI výrokom I. rozhodol, že žalobkyňa a L. N. K., obaja v podiele 6/4104 ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. a vo výroku II. im priznal vlastnícke právo v podiele podľa výroku I. k pozemkom v k. ú. L., parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2, druh pozemku ostatná plocha (PK parc. č. XXXX/X o výmere
3963 m2, druh pozemku pasienok) a parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, druh pozemku zastavaná plocha (PK parc. č. XXXX/X o výmere 38 m2, druh pozemku pasienok), nakoľko tieto boli ku dňu 01.01.2004 (účinnosť zákona č. 503/2003 Z. z.) vo vlastníctve Poľnohospodárskeho podielnického družstva Rača (ďalej len „PPD Rača“), ktoré bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je možné tieto pozemky vydať. Výrok III. sa týkal zápisu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom do katastra nehnuteľností na podklade výrokov I. a II. Výrokom IV. bolo rozhodnuté, že dedičia po A. H. E., E. F. a G. H. E., nespĺňajú podmienky podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z., preto im nebolo priznané vlastnícke právo a ani právo na náhradu za vyššie uvedené pozemky. 2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 10.12.2004 si žalobkyňa, L. N. K. a A. H. E. uplatnili na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave právo na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. k pozemkom v k. ú. L., vedeným v PK vložke č. 1, patriacim do majetku Pasienkového spoločenstva bývalých urbarialistov v Rači, po spolumajiteľke B. K., L. C., ktorá mala svoj podiel 1/1 vedený v PK vložke č. 277, M. R. L. k čiastke 12/4104 k celku a vedeným v PK vložke č. X patriacim do majetku Pasienkového spoločenstva bývalých urbarialistov v Rači, po spolumajiteľke B. K. L. C., ktorá mala svoj podiel 1/1 vedený v PK zložke č. 277, k. ú. L. k čiastke 12/4200 k celku. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne uviedol zoznam pozemkov, ktoré sú predmetom riešenia v PK vložke č. X a konštatoval, že rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X, k. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2 v k. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že o zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne samostatným rozhodnutím. Ďalej uviedol, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom týchto pozemkov J. Rača, ktoré bolo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou. Listom zo dňa 25.06.2004 oznámila Villa Vino Rača a.s. katastrálnemu úradu v Bratislave, že na výročnej schôdzi dňa 28.04.2004 bolo rozhodnuté o zmene právnej formy z PPD Rača na akciovú spoločnosť Villa Vino Rača, a.s. a zápis bol v Obchodnom registri vykonaný dňa 19.06.2004. K tomu orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na § 69b ods. 1 a 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) uviedol, že sa jedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak v inej právnej forme, a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahuje na akciovú spoločnosť. Tiež poukázal na to, že spoločnosť Villa Vino Rača a.s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007 previedla dotknuté pozemky na kupujúceho ALFANA, s.r.o., ktorý ich kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.2007 previedol na kupujúceho Víno Levice s.r.o.. Ten ich kúpnou zmluvou zo dňa 19.05.2008 previedol na kupujúceho PK Triangel s.r.o., ktorý ich zmluvou o predaji podniku zo dňa 11.06.2011 previedol na kupujúceho HMS PLUS, s.r.o. a ten ich kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2014 previedol na kupujúceho PERTEM, s.r.o. Následne Okresný súd Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/1319/2014 vydal dňa 10.04.2015 uznesenie, ktorým schválil príklep udelený súdnym exekútorom v rámci dražby dotknutých pozemkov pre vydražiteľa URFA SK, s.r.o., ktorý ich kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2016 previedol na kupujúceho B. D. Rača, s.r.o. Orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/20/2010 zo dňa 11.11.2010 a sp. zn. 8Sžo/458/2009 zo dňa 20.10.2010 dospel k záveru, že v prípade uvedených prevodov ide o absolútne neplatné právne úkony, čo má za následok, že nemohli vyvolať právne účinky, v dôsledku čoho súčasnému vlastníkovi nevzniklo vlastnícke právo k dotknutým pozemkom. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP4/2017/006549/ASO zo dňa 11.01.2017 rozhodol, že odvolanie účastníka konania B. D. Rača, s.r.o. je nedôvodné, avšak prvostupňové rozhodnutie obsahuje vadu, pre ktorú je potrebné ho podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zrušiť a vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodení žalovaný uviedol, že výroky I. až III. prvostupňového rozhodnutia sú správne, avšak výrok IV. je nesprávny, nakoľko uplatnený nárok žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky podľa zákona č. 503/2003 Z. z., mal byť zamietnutý. 4. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor dňa 24.04.2017 pod č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI vo výroku I. opätovne rozhodol, že žalobkyňa a L. N. K., obaja v podiele 6/4104, spĺňajú podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. c) a § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Výrokom II. im však priznal právo na náhradu za dotknuté pozemky v k. ú. L., parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2, druh pozemku ostatná plocha a parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, druh pozemku zastavaná plocha, nakoľko
tieto sú v súčasnosti vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a preto ich podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. nie je možné vydať. Výrokom III. rozhodol, že E. F. a G. H. E. nie sú oprávnenými osobami a ani ďalšími oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z., z ktorého dôvodu bola ich žiadosť zamietnutá a nebolo im priznané vlastnícke právo a ani právo na náhradu za dotknuté pozemky. Vo výroku IV. je uvedená citácia § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne uviedol, že týmto rozhodnutím rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X, k. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, k. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že o zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne samostatným rozhodnutím. Ďalej zhrnul skutkový stav tak, ako v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí, t. j. poukázal na zmenu právnej formy PPD Rača na akciovú spoločnosť, na prevody dotknutých pozemkov a príklep v rámci exekučnej dražby a uviedol, že týmto rozhodnutím sa odklonil od svojho právneho názoru, vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016, keď dospel k záveru, že posúdením kúpnych zmlúv zo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných právnych úkonov, prekročil kompetenciu orgánu verejnej správy. Odklon odôvodnil s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 a sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012. Doplnil, že vo veci bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a že účastník konania B. D. Rača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako aj v podaní, doručenom dňa 12.04.2017 uviedol, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere a toto nemôže byť ničím spochybnené. 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že zmenou právnej formy povinnej osoby z PPD Rača na akciovú spoločnosť Villa Vino Rača, a.s. doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu poľnohospodárskeho družstva, ktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a okrem následných prevodov dotknutých pozemkov boli pozemky aj predmetom prechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje judikatúra za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. II. Žaloba 6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.10.2017, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 13.10.2017, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoc žalobkyňa v návrhu na rozhodnutie vo veci neuviedla ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí vyplýva z obsahu žalobných bodov, ktorými je správny súd v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný. 7. V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že orgán verejnej správy prvého stupňa bez uvedenia dôvodu rozhodol iba o parcelách reg. C KN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX v k. ú. L., teda iba o časti uplatneného nároku. Žalobkyňa považuje za nesprávne, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o celom uplatnenom nároku, tento rozdelil a vyčlenil jeho väčšiu časť na samostatné konanie, pričom uvedené v odôvodnení rozhodnutia iba skonštatoval, avšak nezdôvodnil, aby bolo rozhodnutie v tejto časti preskúmateľné. Podľa žalobkyne takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko pozemky, ktoré boli predmetom uplatneného nároku, tvoria nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť a nie rozdrobené vlastníctvo jednotlivých pozemkov. O zvyšku uplatneného nároku nebolo ku dňu podania správnej žaloby rozhodnuté a v ďalšom konaní sa orgán verejnej správy s týmto nárokom nezaoberal. 8. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.01.2017 konštatoval, že odvolanie účastníka konania B. D. Rača, s.r.o. je nedôvodné a iba z dôvodu vady IV. výroku napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 16.09.2016 zrušil a vec mu vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa vec opätovne prejednal a dňa 24.04.2017
vydal rozhodnutie, pričom sa odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016 a žalobkyni už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale priznal jej iba právo na náhradu. Pri svojom rozhodovaní sa podľa žalobkyne riadil svojvôľou a rozhodol v rozpore s názorom odvolacieho orgánu, ktorý bol pre neho v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku záväzný. 9. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že zmenou právnej formy povinnej osoby doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu poľnohospodárskeho družstva, ktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a že pozemok bol predmetom prechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje judikatúra za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Uvedený záver vychádza podľa žalobkyne z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nelogický, nakoľko už v predchádzajúcom konaní bolo preukázané, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača, ktoré bolo v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou, na ktorú sa vzťahoval zákaz nakladania s pozemkami, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po tom, ako žalobkyňa uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho práva, zmenilo PPD Rača právnu formu z družstva na akciovú spoločnosť, a teda sa jednalo len o vnútornú organizačnú zmenu, družstvo naďalej existuje, avšak v inej právnej forme a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahuje na akciovú spoločnosť. Dodala, že pre reštitučné konanie je rozhodujúci stav ku dňu účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. Ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača a až následne došlo k zmene právnej formy. Napriek tejto skutočnosti je Villa Vino Rača a.s. v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.02.2019 poukázal na to, že proti žalobou napadnutému rozhodnutiu bol podaný aj protest prokurátora. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) rozhodnutím č. 3934/2017-430-Šim. zo dňa 12.01.2018 protestu prokurátora nevyhovelo. Dňa 18.04.2018 bolo ministerkou vydané rozhodnutie č. 1400/2018-420, ktorým bol rozklad žalobkyne zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora potvrdené. Žalovaný sa odvolal na právny názor uvedený v predmetných rozhodnutiach, že keďže spoločnosť B. D. Rača, s.r.o. nie je právnickou osobou, ktorá by k 01.01.2004 mala k pozemkom parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX v k. ú. L. právo hospodárenia alebo právo správy, orgán verejnej správy prvého stupňa správne konštatoval prekážku vydania predmetných pozemkov a rozhodol o práve reštituentov na náhradu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. IV. Replika žalobkyne a ďalšie vyjadrenia 11. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.03.2019 zopakovala skutočnosti uvedené v správnej žalobe. Vo vzťahu k vznesenej námietke, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o celom uplatnenom nároku dodala, že majetkovú podstatu uplatneného nároku tvorila jedna spoločná vec zapísaná na viacerých parcelných číslach. Pre upresnenie uviedla, že len pôvodný pozemok PK parc. č. XXXX/X pasienok mal výmeru 624393 m2 – PK parcela mala pôvodnú výmeru 113 jutár 741 štv. siah. Parcelný protokol uvádza výmeru 625321 m2, ktorá je pre orgán verejnej správy záväzná, čo pri nároku 12/4104 iba z tohto pozemku predstavuje 1825,71 m2. Pre porovnanie žalobkyňa uviedla výmeru 11,58 m2 + 0,11 m2 ako nárok na náhradu v zmysle napadnutého rozhodnutia. Takýto postup (t. j. vydanie čiastkového rozhodnutia) podľa žalobkyne popiera zmysel zákona č. 503/2003 Z. z. zmierniť následky niektorých majetkových krívd a oprávnené osoby by nespĺňali ani podmienky náhradného pozemku (výmera 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur). Ďalej poukázala na to, že ministerstvo v rozhodnutí zo dňa 12.01.2018 vyslovilo súhlas s právnou konštrukciou prokurátora, že transformáciou právnej formy nedošlo k zániku právnickej osoby, táto existuje naďalej, len v inej právnej forme. V spojení s princípmi obsiahnutými v zákone č. 503/2003 Z. z. to znamená, že ak k 01.01.2004 bolo PPD Rača povinnou osobou, predmetná zmena právnej formy sa nedotkla povinnosti Villa Vino Rača a.s. vydať dotknuté pozemky oprávneným osobám. Ministerstvo sa stotožnilo aj s námietkami prokurátora, ktoré sa týkali absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorými povinná osoba prevádzala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom reštitúcie.
12. Ďalší účastník v 10. rade, pôvodne B. D. Rača, s.r.o. (zmena účastníka konania na strane ďalšieho účastníka v 10. rade pripustená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/244/2017-172 zo dňa 23.02.2022, právoplatným dňa 13.03.2022) vo vyjadrení zo dňa 23.05.2019 uviedol, že dotknuté pozemky nadobudol od spoločnosti URFA SK, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2016. Spoločnosť URFA SK, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom príklepom súdneho exekútora v rámci exekučného konania a ako vydražiteľ pozemkov, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, sa stala vlastníkom týchto pozemkov ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na pravdivosť vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol v okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník, čo znamená, že nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom originárnym spôsobom a preto jej vlastnícke právo nemôže byť spochybnené. Nakoľko spoločnosť B. D. Rača, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom od vlastníka, nie je možné rozhodnúť o navrátení vlastníckeho práva k nim. Ak bola predmetom exekučného konania vec, ktorá nepatrila povinnému, aby sa dosiahlo vylúčenie veci z exekúcie, bolo potrebné podať vylučovaciu žalobu. V prípade, že v exekúcii bola predaná vec, ku ktorej tretia osoba mala právo nepripúšťajúce exekúciu a táto sa nebránila podaním vylučovacej žaloby (aj pre prípad, že o exekúcii nevedela), proti nadobúdateľovi (vydražiteľovi) nehnuteľnosti sa pôvodný vlastník nemôže domáhať akýmikoľvek prostriedkami navrátenia svojho vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal ďalší účastník v 10. rade na § 55 ods. 1, § 150 ods. 2 a § 61 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a na rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky a v závere žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Ďalší účastník v 12. rade vo vyjadrení zo dňa 21.05.2019 s poukazom na § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z. uviedol, že ku dňu účinnosti tohto zákona existovala povinná osoba, ktorou bolo PPD Rača, a preto žalovaný nesprávne rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva oprávnenej osobe k predmetným pozemkom a priznaní práva na náhradu, ak neexistovala prekážka podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Povinná osoba v rozpore § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. previedla po dni účinnosti tohto zákona predmetné pozemky do vlastníctva inej právnickej osoby. Z uvedených dôvodov ďalší účastník v 12. rade navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. Dňa 30.05.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie zo dňa 28.05.2019, ktorým sa ďalší účastník v 11. rade (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vzdal účastníctva v konaní pred správnym súdom. 15. Ďalší účastník v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 poukázal na to, že výroky I., II. a IV. prvostupňového rozhodnutia sa vzťahujú aj na osoby odlišné od žalobkyne a výrok III. sa na žalobkyňu vôbec nevzťahuje, pričom výrok I. je na prospech žalobkyne. Za situácie, kedy sa žalobkyňa popri napadnutom rozhodnutí žalovaného domáha zrušenia celého prvostupňového rozhodnutia, nie je preukázaná žalobná legitimácia v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Zároveň žalobkyňa obom rozhodnutiam vytýka nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie a procesné pochybenia, avšak bližšie nešpecifikuje, v čom má nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci spočívať a ani nekonkretizuje žiadne procesné pochybenia. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa konkretizuje výlučne vo vzťahu k posúdeniu, že spoločnosť Villa Vino Rača a.s. stratila postavenie povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v dôsledku zmeny právnej formy z pôvodného PPD Rača. Uvedená námietka je prakticky jediným žalobným bodom. Žalobkyňa však nespochybnila správnosť právneho posúdenia v tom smere, že dotknuté pozemky nie sú vo vlastníctve povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., keďže boli originárnym spôsobom nadobudnuté dobromyseľným vydražiteľom v rámci exekučnej dražby na základe príklepu exekútora, schváleného právoplatným uznesením súdu. Rozsah prieskumu je z tohto dôvodu v zmysle § 134 ods. 1 SSP limitovaný tým, ako ho žalobkyňa vymedzila v žalobe. Ani prípadná dôvodnosť uvedenej námietky by nemohla postačovať na vyslovenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Je totiž nevyvrátiteľným faktom, že dotknuté pozemky nie sú odo dňa udelenia príklepu na exekučnej dražbe vo vlastníctve povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., čo bolo výslovne premietnuté aj vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia. Ďalší účastník v 4. rade mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa neodklonil od žiadneho názoru žalovaného, ktorý by bol vyslovený v rozhodnutí zo dňa 11.01.2017 a odklon od svojho vlastného právneho názoru riadne odôvodnil a žalovaný sa s ním plne stotožnil. Ďalší účastník v 4. rade tiež uviedol, že dĺžka administratívneho konania sama o sebe nemôže
mať za dôsledok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa v žalobe nekonkretizovala, v čom má spočívať nezákonnosť rozhodnutia len o časti uplatneného nároku a s ktorými konkrétnymi zákonnými ustanoveniami je takýto postup v rozpore. Žalobkyňa tiež konkrétne neuviedla, v čom spočíva údajná nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Dodal, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.09.2016 nie je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov ďalší účastník v 4. rade navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.08.2023 opätovne zopakovala skutočnosti uvedené v žalobe. Dodala, že povinná osoba porušila povinnosť zákazu prevodu pozemku do vlastníctva iného podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a takýto úkon je absolútne neplatný a pôsobí erga omnes. Uplatnený nárok sa týka spoločnej nehnuteľnosti, pri ktorej je jedným zo znakov jej nedeliteľnosť, výslovne uvedená v 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Pre reštitučné konanie je rozhodujúci stav ku dňu účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. a nie stav v čase príklepu exekútora na dražbe. Žalobkyňa s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžr/3/2017 zo dňa 30.05.2018 tiež uviedla, že ak boli splnené podmienky reštitučných zákonov, je potrebné, aby bolo vlastníctvo navrátené, pričom v prípade vzniku duplicity vlastníctva bude tento stav predmetom riešenia príslušného súdu. V. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-1S/244/2017. 18. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-1S/244/2017-235 zo dňa 09.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2024, rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami ďalšieho účastníka konania v 1. rade, L. N. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, XXX XX D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, s dedičmi 1/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D., 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., 3/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., 4/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. C. B. J. X, O. L.. 19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny prvého stupňa, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 27.02.2025. VI. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. 22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. 24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 až 4 vydá obvodný pozemkový úrad. 25. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 26. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1). 27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len "náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. 28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BAOOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 o žiadosti žalobkyne, L. N. K. a A. H. E., ktorou si dňa 10.12.2004 na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave uplatnili právo na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 32. Predmetom konania pred orgánmi verejnej správy teda bol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 503/2003 Z. z., je náprava niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z.) a obnoviť a chrániť práva oprávnených osôb – reštituentov.
33. K interpretačným pravidlám k otázke reštitučných nárokov sa opakovane vyjadroval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze sp. zn. II. ÚS 7/2014 zo dňa 11.06.2015 konštatoval, že: „Je prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych orgánov z obdobia neslobody namierené proti ľudským právam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“ 34. Správny súd uvádza, že pre riadne uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je potrebné splnenie podmienok stanovených týmto zákonom, pričom tieto možno označiť takto: 1. status oprávnenej osoby (§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), 2. spôsobilý reštitučný titul (§ 1 písm. a) a b) v spojení s § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.) a 3. dodržanie prekluzívnej lehoty (§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.). Súčasne však zákon č. 503/2003 Z. z. ustanovuje aj výnimky, resp. prekážky, pri existencii ktorých vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť (§ 6 zákona č. 503/2003 Z. z.), hoci by aj boli splnené podmienky na uplatnenie si reštitučného nároku. 35. Správny súd má z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí orgánov verejnej správy za preukázané, že podmienka spôsobilého reštitučného titulu bola splnená, keďže v prípade dotknutých pozemkov, tak ako boli identifikované v napadnutých rozhodnutiach, sa jedná o pozemky, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.). Rovnako bolo preukázané, že žalobkyňa je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. a že prekluzívna lehota podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. bola dodržaná (nárok uplatnený dňa 10.12.2004). Splnenie vyššie uvedených podmienok nebolo v konaní ani namietané. 36. Žalobkyňa v žalobe namietala, že orgány verejnej správy bez preskúmateľného odôvodnenia rozhodli iba o časti uplatneného nároku napriek tomu, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a nie o rozdrobené vlastníctvo jednotlivých pozemkov a že takýto postup nie je v súlade s účelom zákona č. 503/2003 Z. z. 37. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia č. k. 5178/2004, zn. OU-BAPLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 v druhom odseku uviedol pozemky, ktoré sú predmetom riešenia v PK vložke č. 1. V treťom odseku bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že týmto rozhodnutím rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X k. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/ XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, k. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že o zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne samostatným rozhodnutím. 38. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa už v odvolaní zo dňa 11.05.2017 proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že reštitučný nárok bol uplatnený na všetok majetok zapísaný v PK vložke č. X k rozhodujúcemu dátumu a nie iba na dva pozemky, ktoré boli predmetom tohto rozhodnutia. Uviedla, že sa jednalo o nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke č. 1 a nie o rozdrobené vlastníctvo malých pozemkov. Poukázala na to, že iba pôvodný pozemok PK parc. č. XXXX/X, z ktorého odpredané časti sú predmetom prvostupňového rozhodnutia, mal výmeru 624393 m2, PK parcela mala pôvodnú výmeru 113 jutár 741 štv. siah. Parcelný protokol uvádza výmeru 625321 m2, ktorá je pre orgán verejnej správy záväzná, čo pri nároku 12/4104 iba z tohto pozemku predstavuje 1825,71 m2. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že pri takomto postupe (vydanie čiastkových rozhodnutí) by oprávnené osoby nespĺňali ani podmienku náhradného pozemku (t. j. výmera 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur). V takom prípade sa podľa žalobkyne nedá hovoriť o snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, čo je účelom zákona č. 503/2003 Z. z. 39. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný síce premietol uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak s touto sa následne nijakým spôsobom nevysporiadal. 40. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu
napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. 41. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu a ich právne posúdenie, čo je podľa názoru správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutých rozhodnutí v prejednávanej veci, keď v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa absentuje akékoľvek odôvodnenie jeho postupu, kedy nerozhodol o celom uplatnenom nároku, ale iba o časti PK parc. č. XXXX/X k. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, k. ú. L. v príslušnom podiele. Nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tejto časti neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, a to ani napriek tomu, že žalobkyňa uvedené vo svojom odvolaní namietala s odôvodnením, že sa jedná o nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke č. 1 a nie o rozdrobené vlastníctvo malých pozemkov a že pri takomto postupe by oprávnené osoby nespĺňali ani podmienku náhradného pozemku (§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), čo by bolo v rozpore s účelom zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný sa s týmito námietkami žalobkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal. 42. Správny súd dodáva, že právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým stavom a právnym posúdením. 43. Správny súd uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri aplikácií právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a rovnako tak aj chýbajúca argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania, je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4 Azs 55/2003-51 zo dňa 22.01.2004). 44. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009). 45. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd ako dôvodnú námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v tejto časti. 46. Ďalej žalobkyňa namietala, že sa orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 24.04.2017 odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016 a žalobkyni už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale priznal jej iba právo na náhradu, pričom rozhodol v rozpore s názorom odvolacieho orgánu, ktorým bol podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku viazaný. 47. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 24.04.2017 a na naň nadväzujúcemu rozhodnutiu žalovaného, napadnutého správnou žalobou, predchádzalo prvostupňové rozhodnutie č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2016/012767-071/GLI zo dňa 16.09.2016, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku II. priznal žalobkyni vlastnícke právo k dotknutým pozemkom v podiele 6/4104, s odôvodnením, že tieto boli ku dňu 01.01.2004 (účinnosť zákona č. 503/2003 Z. z.) vo vlastníctve PPD Rača, ktoré bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je možné tieto pozemky vydať, keď s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka a na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/20/2010 zo dňa 11.11.2010 a sp. zn. 8Sžo/458/2009 zo dňa 20.10.2010 dospel k záveru, že v prípade prevodov týkajúcich sa dotknutých
pozemkov ide o absolútne neplatné právne úkony, čo má za následok, že nemohli vyvolať právne účinky, v dôsledku čoho súčasnému vlastníkovi nevzniklo vlastnícke právo k týmto pozemkom. K zmene právnej formy povinnej osoby PPD Rača na akciovú spoločnosť s poukazom na § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že sa jedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak v inej právnej forme, a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahuje na akciovú spoločnosť. Žalovaný dňa 11.01.2017 pod č. OU-BA-OOP4/2017/006549/ASO rozhodol, že odvolanie účastníka konania B. D. Rača, s.r.o. proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.09.2016 je nedôvodné a výroky I. až III. prvostupňového rozhodnutia sú správne, avšak prvostupňové rozhodnutie obsahuje vadu vo výroku IV., pre ktorú je potrebné toto rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušiť a vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 bez zmeny skutkového stavu žalobkyni ako oprávnenej osobe už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale iba právo na náhradu. 48. Vzhľadom na námietku žalobkyne o odklone od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016 a na ňou namietaný rozpor právneho názoru vysloveného orgánom verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie s názorom odvolacieho orgánu, sa správny súd zameral na kvalitatívnu stránku, akým orgán verejnej správy prvého stupňa tento odklon v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. 49. S poukazom na § 59 ods. 3 Správneho poriadku (viazanosť orgánu verejnej správy prvého stupňa názorom odvolacieho orgánu) má správny súd za to, že pokiaľ sa orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie odkloní od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom, odvolacím orgánom zrušenom rozhodnutí, je potrebné tento odklon v novom rozhodnutí dôkladne odôvodniť, pričom uvedené platí o to viac, ak nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal a ak právny názor, od ktorého sa odklonil, nebol v rozhodnutí odvolacieho orgánu vyhodnotený ako nesprávny a teda nesprávnosť pôvodného právneho názoru nebola dôvodom zrušenia skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia. 50. Odklon od svojho právneho názoru, vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016, odôvodnil orgán verejnej správy prvého stupňa tým, že posúdením kúpnych zmlúv zo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných právnych úkonov, prekročil kompetenciu orgánu verejnej správy. Pritom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 a sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012. Zároveň doplnil, že vo veci bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a že účastník konania B. D. Rača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako aj v podaní zo dňa 12.04.2017 uviedol, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere a toto nemôže byť ničím spochybnené. 51. Čo sa týka záveru orgánu verejnej správy prvého stupňa, že posúdením kúpnych zmlúv zo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných právnych úkonov s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a § 39 Občianskeho zákonníka prekročil kompetenciu orgánu verejnej správy, správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ sa jedná o samotnú podstatu tzv. blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., z ktorého vychádzal orgán verejnej správy prvého stupňa v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016, z normatívneho textu o. i. vyslovene vyplýva zákaz prevodu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa môžu vydať oprávnenej osobe v reštitučnom konaní, pričom pokiaľ je taký prevod realizovaný, ide o neplatný právny úkon. Uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k citovanému ustanoveniu. Súčasne z normatívneho textu zreteľne vyplýva aj rozhodný moment, ktorý determinuje ,,začiatok“ uvedeného zákazu a tento je vymedzený ako ,,odo dňa účinnosti tohto zákona“. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015, z ktorého vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. „nastáva automaticky zo zákona, bez toho aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 4 ods. 2 zákona tak, že takéto právne úkony sú zo zákona neplatné.“ Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžrk/7/2020 zo dňa 25. 08.2022, v ktorom sa uvádza, že: „K uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak došlo v čase, kedy už bol
účinný zákon č. 503/2003 Z. z. a teda bolo účinné blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zákona, ktoré výslovne upravuje zákaz prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného nároku a upravuje aj s tým spojenú neplatnosť takého právneho úkonu ex lege. Ako aj dôvodová správa k cit. ustanoveniu uvádza, v tomto prípade pôjde o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak pôjde o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že absolútna neplatnosť je v tomto prípade odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie sleduje a na koho ochranu bola sankcia absolútnej neplatnosti v tomto ustanovení zakotvená (t. j. ochrana vlastníckeho práva reštituentov). V danom prípade sa kasačný súd prikláňa k názoru, že tento rozpor dosahuje intenzitu narušenia účelu tzv. blokačného ustanovenia v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a tento účel nie je možné dosiahnuť inak ako neplatnosťou právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu v prejednávanej veci nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a preto sa na predmetnú kúpnu zmluvu hľadí, ako by nebola uzatvorená. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním správnych orgánov, že absolútna neplatnosť v tomto prípade pôsobí od začiatku a to voči každému, pričom na absolútnu neplatnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.“ 52. Z citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nejde o prekročenie právomoci orgánu verejnej správy, keď tento vyhodnotí otázku neplatnosti právnych úkonov, ktorá vyplýva priamo z § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Už Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane pripomenul, že prvoradá ochrana práv účastníkov administratívneho konania patrí orgánom verejnej správy a správny súd, preskúmajúc ich rozhodnutia, potom konštatuje správnosť ich právneho posúdenia (viď napr. aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2017 zo dňa 13.02.2020 v spojení s už citovaným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžrk/7/2020 zo dňa 25.08.2022). 53. Záver orgánu verejnej správy prvého stupňa o prekročení jeho kompetencie posúdením dotknutých kúpnych zmlúv ako neplatných právnych úkonov podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zároveň nemá oporu ani v ním uvedenej citácií rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011, kde predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie katastrálneho úradu, týkajúce sa opravy chyby v katastrálnom operáte a nie rozhodnutie o nároku na navrátenie vlastníctva podľa § 503/2003 Z. z. Uvedený záver nemožno vyvodiť ani z citácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012, vydaného v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníckeho práva. 54. Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa svoj odklon odôvodnil aj tým, že vo veci bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a že účastník konania B. D. Rača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako aj v podaní zo dňa 12.04.2017 uviedol, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere a toto nemôže byť ničím spochybnené, správny súd uvádza, že v tejto časti ide o uvedenie skutkového stavu, resp. o konštatáciu, že bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a zároveň o zhrnutie o vyjadrení účastníka administratívneho konania B. D. Rača, s.r.o., bez ich akéhokoľvek následného právneho posúdenia zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a dokonca bez uvedenia konkrétnych právnych noriem, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal. Ako už bolo vyššie uvedené, právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Zároveň nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým stavom a právnym posúdením. 55. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade orgán verejnej správy prvého stupňa odklon od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom, odvolacím orgánom zrušenom rozhodnutí, náležite neodôvodnil, pričom potreba dôkladného odôvodnenia tohto odklonu bola o to viac žiadúca za situácie, kedy nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal a ak právny názor, od ktorého sa odklonil, nebol v rozhodnutí odvolacieho orgánu vyhodnotený ako nesprávny a teda nesprávnosť pôvodného právneho názoru nebola dôvodom zrušenia skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia. Uvedený nedostatok (nenáležité odôvodnenie odklonu) neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že okrem prevodov dotknutých pozemkov boli
tieto aj predmetom prechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje judikatúra (ktorú navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len nešpecifikoval, pozn. súdu) za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Uvedené žalovaný konštatoval taktiež bez akéhokoľvek odkazu na konkrétnu právnu normu resp. konkrétnu judikatúru, z ktorej pri svojom rozhodovaní vychádzal. Správny súd tak dospel k záveru, že uvedeným postupom došlo v prejednávanej veci k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). 56. Správny súd zároveň uvádza, že reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom správneho konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. Správny poriadok. Orgán verejnej správy je teda pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tiež povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Je teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní rešpektovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015). 57. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zmenou právnej formy povinnej osoby doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu poľnohospodárskeho družstva, ktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ani uvedené konštatovanie žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol konkrétnu právnu normu, z ktorej vychádzal. Tu je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona (t. j. k 01.01.2004) majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Zároveň sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača, ktoré bolo v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v konečnom dôsledku nie je teda zrejmé, aký vplyv mala uvedená zmena právnej formy z PPD na akciovú spoločnosť, ktorá nastala po 01.01.2004, na možnosť navrátiť vlastníctvo k dotknutým pozemkom oprávneným osobám. Navyše v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016 bola uvedená zmena právnej formy s poukazom na § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka vyhodnotená tak, že sa jedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak v inej právnej forme, a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahovala na akciovú spoločnosť, ktoré právne posúdenie žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 11.01.2017 opäť nevyhodnotil ako nesprávne. Uvedená vada (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) bránila správnemu súdu v preskúmaní tejto časti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov (viď uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 Azs 79/2009 zo dňa 08.03.2011). 58. Správny súd uvádza, že odôvodnenie je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy a slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že rozhodnutie orgánu verejnej správy je správne a zákonné. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Ak v priebehu konania podali účastníci konania námietky, orgán verejnej správy je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s týmito námietkami vysporiadal. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 59. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (R 33/2006). Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 60. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, túto žalobkyňa nijakým spôsobom nekonkretizovala, z ktorého dôvodu sa správny súd touto námietkou nezaoberal. 61. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) vec opätovne prejednať, znovu vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a vysporiadať sa s námietkami žalobkyne v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. 62. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe navrhla, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, správny súd vzhľadom na okolnosť, že sa výroky prvostupňového rozhodnutia týkajú aj iných účastníkov administratívneho konania ako žalobkyne, ktorí správnu žalobu nepodali, tomuto návrhu žalobkyne nevyhovel (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). 63. V závere správny súd považuje za potrebné dodať, že týmto rozsudkom neprezumuje existenciu resp. neexistenciu prekážky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorá bráni navráteniu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ale vzhľadom na viazanosť žalobnými bodmi a na zistené nedostatky uvedené vyššie, požaduje od žalovaného presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, aby bolo následne možné posúdiť, či závery orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom. Všeobecne totiž platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok bráni posúdeniu merita veci správnym súdom. Bude teda úlohou žalovaného v ďalšom konaní náležite sa vysporiadať aj s otázkou (ne)existencie prekážky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. 64. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 65. O trovách ďalších účastníkov v 2. až 10. rade a v 12. až 16. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami
s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto vyjadrenie správny súd vyžadoval. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP na vyjadrenie sa k replike žalobkyne. Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania. 66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.