{"guid": "36c14401-ee3d-4448-b1ab-5d4c6402021e:d0b2f1a0-61a8-43e1-8493-2a5c907d479a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4", "spisova_znacka": "BA-1S/244/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/244/2017 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. februára 2025, sp. zn. BA-1S/244/2017, ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4", "identifikacne_cislo": "1017201743", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0b2f1a0-61a8-43e1-8493-2a5c907d479a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/244/2017\n1017201743\n27. 02. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpenej SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4,\nBratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,\nso sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.\nXX, B., 3. G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., 4. Villa Vino Rača a.s., so sídlom Pri vinohradoch\n2, Bratislava, IČO: 00 190 268, 5. ALFANA s.r.o., so sídlom Prešovská 59, Bratislava, IČO: 35 680 563,\n6. Víno Levice s.r.o., so sídlom Opavská 26, Bratislava, IČO: 35 814 748, 7. PK Triangel s. r. o., so sídlom\nPražská 11, Bratislava, IČO: 36 791 610, 8. HAMPR SK s. r. o., so sídlom Lúčky 2582/5-8, Skalica, IČO:\n44 511 515, 9. URFA SK, s.r.o., so sídlom Drieňová 1H, Bratislava, IČO: 48 007 501, 10. VI GROUP\nRendez s.r.o., so sídlom Roľnícka 157, Bratislava, IČO: 52 762 611, zastúpený Mgr. Ivicou Šišolákovou,\nadvokátkou so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, 12. Slovenský pozemkový fond, so\nsídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D.,\n14. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., 15. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX,\nK., 16. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. C. B. J. X, O. L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov,\nreferát pôdohospodárstva č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 zrušuje a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Ďalším účastníkom v 2. až 10. rade a v 12. až 16. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“)\ndňa 16.09.2016 pod č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2016/012767-071/GLI výrokom I. rozhodol, že\nžalobkyňa a L. N. K., obaja v podiele 6/4104 ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\n(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z.\nz. a vo výroku II. im priznal vlastnícke právo v podiele podľa výroku I. k pozemkom v k. ú. L., parcela reg.\nC KN č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2, druh pozemku ostatná plocha (PK parc. č. XXXX/X o výmere\n\n3963 m2, druh pozemku pasienok) a parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, druh pozemku\nzastavaná plocha (PK parc. č. XXXX/X o výmere 38 m2, druh pozemku pasienok), nakoľko tieto boli ku\ndňu 01.01.2004 (účinnosť zákona č. 503/2003 Z. z.) vo vlastníctve Poľnohospodárskeho podielnického\ndružstva Rača (ďalej len „PPD Rača“), ktoré bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003\nZ. z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je možné tieto pozemky vydať. Výrok III. sa týkal\nzápisu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom do katastra nehnuteľností na podklade výrokov I. a\nII. Výrokom IV. bolo rozhodnuté, že dedičia po A. H. E., E. F. a G. H. E., nespĺňajú podmienky podľa § 2\nods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z., preto im nebolo priznané vlastnícke právo a ani právo na náhradu\nza vyššie uvedené pozemky.\n2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 10.12.2004 si\nžalobkyňa, L. N. K. a A. H. E. uplatnili na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave právo\nna navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. k pozemkom v k. ú. L., vedeným v PK vložke\nč. 1, patriacim do majetku Pasienkového spoločenstva bývalých urbarialistov v Rači, po spolumajiteľke\nB. K., L. C., ktorá mala svoj podiel 1/1 vedený v PK vložke č. 277, M. R. L. k čiastke 12/4104 k celku\na vedeným v PK vložke č. X patriacim do majetku Pasienkového spoločenstva bývalých urbarialistov\nv Rači, po spolumajiteľke B. K. L. C., ktorá mala svoj podiel 1/1 vedený v PK zložke č. 277, k. ú. L.\nk čiastke 12/4200 k celku. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne uviedol zoznam pozemkov,\nktoré sú predmetom riešenia v PK vložke č. X a konštatoval, že rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X,\nk. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere\n38 m2 v k. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že o zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne\nsamostatným rozhodnutím. Ďalej uviedol, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom týchto pozemkov J.\nRača, ktoré bolo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou. Listom zo dňa 25.06.2004\noznámila Villa Vino Rača a.s. katastrálnemu úradu v Bratislave, že na výročnej schôdzi dňa 28.04.2004\nbolo rozhodnuté o zmene právnej formy z PPD Rača na akciovú spoločnosť Villa Vino Rača, a.s.\na zápis bol v Obchodnom registri vykonaný dňa 19.06.2004. K tomu orgán verejnej správy prvého stupňa\ns poukazom na § 69b ods. 1 a 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný\nzákonník“) uviedol, že sa jedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak\nv inej právnej forme, a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahuje na\nakciovú spoločnosť. Tiež poukázal na to, že spoločnosť Villa Vino Rača a.s. na základe kúpnej zmluvy\nzo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007 previedla dotknuté pozemky na kupujúceho ALFANA, s.r.o., ktorý ich\nkúpnou zmluvou zo dňa 20.07.2007 previedol na kupujúceho Víno Levice s.r.o.. Ten ich kúpnou zmluvou\nzo dňa 19.05.2008 previedol na kupujúceho PK Triangel s.r.o., ktorý ich zmluvou o predaji podniku zo\ndňa 11.06.2011 previedol na kupujúceho HMS PLUS, s.r.o. a ten ich kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2014\npreviedol na kupujúceho PERTEM, s.r.o. Následne Okresný súd Trebišov v exekučnej veci sp. zn.\n15Er/1319/2014 vydal dňa 10.04.2015 uznesenie, ktorým schválil príklep udelený súdnym exekútorom\nv rámci dražby dotknutých pozemkov pre vydražiteľa URFA SK, s.r.o., ktorý ich kúpnou zmluvou zo dňa\n27.04.2016 previedol na kupujúceho B. D. Rača, s.r.o. Orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom\nna § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“) a na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/20/2010 zo\ndňa 11.11.2010 a sp. zn. 8Sžo/458/2009 zo dňa 20.10.2010 dospel k záveru, že v prípade uvedených\nprevodov ide o absolútne neplatné právne úkony, čo má za následok, že nemohli vyvolať právne účinky,\nv dôsledku čoho súčasnému vlastníkovi nevzniklo vlastnícke právo k dotknutým pozemkom.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP4/2017/006549/ASO zo dňa 11.01.2017 rozhodol, že odvolanie\núčastníka konania B. D. Rača, s.r.o. je nedôvodné, avšak prvostupňové rozhodnutie obsahuje vadu, pre\nktorú je potrebné ho podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“) zrušiť a vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.\nV odôvodení žalovaný uviedol, že výroky I. až III. prvostupňového rozhodnutia sú správne, avšak\nvýrok IV. je nesprávny, nakoľko uplatnený nárok žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky podľa zákona č.\n503/2003 Z. z., mal byť zamietnutý.\n4. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný\nodbor dňa 24.04.2017 pod č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI vo výroku I. opätovne\nrozhodol, že žalobkyňa a L. N. K., obaja v podiele 6/4104, spĺňajú podmienky podľa § 2 ods. 2 písm.\nc) a § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Výrokom II. im však priznal právo na náhradu za\ndotknuté pozemky v k. ú. L., parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2, druh pozemku ostatná\nplocha a parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, druh pozemku zastavaná plocha, nakoľko\n\ntieto sú v súčasnosti vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods.\n1 zákona č. 503/2003 Z. z. a preto ich podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. nie je\nmožné vydať. Výrokom III. rozhodol, že E. F. a G. H. E. nie sú oprávnenými osobami a ani ďalšími\noprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z., z ktorého dôvodu bola ich žiadosť\nzamietnutá a nebolo im priznané vlastnícke právo a ani právo na náhradu za dotknuté pozemky. Vo\nvýroku IV. je uvedená citácia § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení orgán verejnej správy\nprvého stupňa opätovne uviedol, že týmto rozhodnutím rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X, k. ú. L.,\nidentifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2,\nk. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že o zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne samostatným\nrozhodnutím. Ďalej zhrnul skutkový stav tak, ako v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí, t. j. poukázal\nna zmenu právnej formy PPD Rača na akciovú spoločnosť, na prevody dotknutých pozemkov a príklep\nv rámci exekučnej dražby a uviedol, že týmto rozhodnutím sa odklonil od svojho právneho názoru,\nvysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016, keď dospel k záveru, že posúdením kúpnych\nzmlúv zo dňa 06.09.2006 a 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných\nprávnych úkonov, prekročil kompetenciu orgánu verejnej správy. Odklon odôvodnil s poukazom na\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 a sp. zn.\n5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012. Doplnil, že vo veci bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený\npríklep v rámci exekučného konania a že účastník konania B. D. Rača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako\naj v podaní, doručenom dňa 12.04.2017 uviedol, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom\nnadobudol dobromyseľne a v dobrej viere a toto nemôže byť ničím spochybnené.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný\nodbor č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 potvrdil. V odôvodnení\nuviedol, že zmenou právnej formy povinnej osoby z PPD Rača na akciovú spoločnosť Villa Vino Rača,\na.s. doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu poľnohospodárskeho družstva,\nktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a okrem následných prevodov dotknutých pozemkov\nboli pozemky aj predmetom prechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje\njudikatúra za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.10.2017, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa\n13.10.2017, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672\nzo dňa 08.08.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkový\na lesný odbor č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017, ich zrušenia\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoc žalobkyňa v návrhu\nna rozhodnutie vo veci neuviedla ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, námietka nepreskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí vyplýva z obsahu žalobných bodov, ktorými je správny súd v zmysle § 134 ods.\n1 SSP viazaný.\n7. V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že orgán verejnej správy prvého stupňa bez uvedenia\ndôvodu rozhodol iba o parcelách reg. C KN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX v k. ú. L., teda iba o časti\nuplatneného nároku. Žalobkyňa považuje za nesprávne, že orgán verejnej správy prvého stupňa\nnerozhodol o celom uplatnenom nároku, tento rozdelil a vyčlenil jeho väčšiu časť na samostatné konanie,\npričom uvedené v odôvodnení rozhodnutia iba skonštatoval, avšak nezdôvodnil, aby bolo rozhodnutie\nv tejto časti preskúmateľné. Podľa žalobkyne takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko pozemky,\nktoré boli predmetom uplatneného nároku, tvoria nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť a nie rozdrobené\nvlastníctvo jednotlivých pozemkov. O zvyšku uplatneného nároku nebolo ku dňu podania správnej žaloby\nrozhodnuté a v ďalšom konaní sa orgán verejnej správy s týmto nárokom nezaoberal.\n8. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.01.2017 konštatoval, že\nodvolanie účastníka konania B. D. Rača, s.r.o. je nedôvodné a iba z dôvodu vady IV. výroku napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 16.09.2016 zrušil a vec mu vrátil orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 3\nSprávneho poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa vec opätovne prejednal a dňa 24.04.2017\n\nvydal rozhodnutie, pričom sa odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa\n16.09.2016 a žalobkyni už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale priznal jej iba právo\nna náhradu. Pri svojom rozhodovaní sa podľa žalobkyne riadil svojvôľou a rozhodol v rozpore s názorom\nodvolacieho orgánu, ktorý bol pre neho v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku záväzný.\n9. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že zmenou právnej formy povinnej\nosoby doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu poľnohospodárskeho\ndružstva, ktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a že pozemok bol predmetom\nprechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje judikatúra za originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Uvedený záver vychádza podľa\nžalobkyne z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nelogický, nakoľko už v predchádzajúcom\nkonaní bolo preukázané, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača, ktoré\nbolo v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou, na ktorú sa vzťahoval zákaz\nnakladania s pozemkami, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Z vykonaného dokazovania vyplýva,\nže po tom, ako žalobkyňa uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho práva, zmenilo PPD Rača právnu\nformu z družstva na akciovú spoločnosť, a teda sa jednalo len o vnútornú organizačnú zmenu, družstvo\nnaďalej existuje, avšak v inej právnej forme a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa\nnaďalej vzťahuje na akciovú spoločnosť. Dodala, že pre reštitučné konanie je rozhodujúci stav ku dňu\núčinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. Ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača\na až následne došlo k zmene právnej formy. Napriek tejto skutočnosti je Villa Vino Rača a.s. v zmysle\n§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.02.2019 poukázal na to, že proti žalobou napadnutému rozhodnutiu\nbol podaný aj protest prokurátora. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky\n(ďalej aj „ministerstvo“) rozhodnutím č. 3934/2017-430-Šim. zo dňa 12.01.2018 protestu prokurátora\nnevyhovelo. Dňa 18.04.2018 bolo ministerkou vydané rozhodnutie č. 1400/2018-420, ktorým bol\nrozklad žalobkyne zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora potvrdené.\nŽalovaný sa odvolal na právny názor uvedený v predmetných rozhodnutiach, že keďže spoločnosť B.\nD. Rača, s.r.o. nie je právnickou osobou, ktorá by k 01.01.2004 mala k pozemkom parc. č. XXXX/XXX\na parc. č. XXXX/XXX v k. ú. L. právo hospodárenia alebo právo správy, orgán verejnej správy prvého\nstupňa správne konštatoval prekážku vydania predmetných pozemkov a rozhodol o práve reštituentov\nna náhradu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol.\nIV.\nReplika žalobkyne a ďalšie vyjadrenia\n11. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.03.2019 zopakovala skutočnosti uvedené v správnej žalobe. Vo vzťahu\nk vznesenej námietke, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o celom uplatnenom nároku\ndodala, že majetkovú podstatu uplatneného nároku tvorila jedna spoločná vec zapísaná na viacerých\nparcelných číslach. Pre upresnenie uviedla, že len pôvodný pozemok PK parc. č. XXXX/X pasienok\nmal výmeru 624393 m2 – PK parcela mala pôvodnú výmeru 113 jutár 741 štv. siah. Parcelný protokol\nuvádza výmeru 625321 m2, ktorá je pre orgán verejnej správy záväzná, čo pri nároku 12/4104 iba\nz tohto pozemku predstavuje 1825,71 m2. Pre porovnanie žalobkyňa uviedla výmeru 11,58 m2 + 0,11\nm2 ako nárok na náhradu v zmysle napadnutého rozhodnutia. Takýto postup (t. j. vydanie čiastkového\nrozhodnutia) podľa žalobkyne popiera zmysel zákona č. 503/2003 Z. z. zmierniť následky niektorých\nmajetkových krívd a oprávnené osoby by nespĺňali ani podmienky náhradného pozemku (výmera 400\nm2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur). Ďalej poukázala na to, že ministerstvo v rozhodnutí\nzo dňa 12.01.2018 vyslovilo súhlas s právnou konštrukciou prokurátora, že transformáciou právnej\nformy nedošlo k zániku právnickej osoby, táto existuje naďalej, len v inej právnej forme. V spojení s\nprincípmi obsiahnutými v zákone č. 503/2003 Z. z. to znamená, že ak k 01.01.2004 bolo PPD Rača\npovinnou osobou, predmetná zmena právnej formy sa nedotkla povinnosti Villa Vino Rača a.s. vydať\ndotknuté pozemky oprávneným osobám. Ministerstvo sa stotožnilo aj s námietkami prokurátora, ktoré\nsa týkali absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorými povinná osoba prevádzala vlastnícke právo k\npozemkom, ktoré sú predmetom reštitúcie.\n\n12. Ďalší účastník v 10. rade, pôvodne B. D. Rača, s.r.o. (zmena účastníka konania na strane ďalšieho\núčastníka v 10. rade pripustená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/244/2017-172 zo\ndňa 23.02.2022, právoplatným dňa 13.03.2022) vo vyjadrení zo dňa 23.05.2019 uviedol, že dotknuté\npozemky nadobudol od spoločnosti URFA SK, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2016.\nSpoločnosť URFA SK, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom príklepom súdneho\nexekútora v rámci exekučného konania a ako vydražiteľ pozemkov, ktorý zaplatil najvyššie podanie\na ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, sa stala vlastníkom\ntýchto pozemkov ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na pravdivosť vlastníctva povinného z exekúcie,\nktorý bol v okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník, čo znamená,\nže nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom originárnym spôsobom a preto jej vlastnícke\nprávo nemôže byť spochybnené. Nakoľko spoločnosť B. D. Rača, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo\nk dotknutým pozemkom od vlastníka, nie je možné rozhodnúť o navrátení vlastníckeho práva k nim. Ak\nbola predmetom exekučného konania vec, ktorá nepatrila povinnému, aby sa dosiahlo vylúčenie veci\nz exekúcie, bolo potrebné podať vylučovaciu žalobu. V prípade, že v exekúcii bola predaná vec, ku ktorej\ntretia osoba mala právo nepripúšťajúce exekúciu a táto sa nebránila podaním vylučovacej žaloby (aj pre\nprípad, že o exekúcii nevedela), proti nadobúdateľovi (vydražiteľovi) nehnuteľnosti sa pôvodný vlastník\nnemôže domáhať akýmikoľvek prostriedkami navrátenia svojho vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal\nďalší účastník v 10. rade na § 55 ods. 1, § 150 ods. 2 a § 61 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a na\nrozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky a v závere žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n13. Ďalší účastník v 12. rade vo vyjadrení zo dňa 21.05.2019 s poukazom na § 4 ods. 1 a 2 zákona\nč. 503/2003 Z. z. uviedol, že ku dňu účinnosti tohto zákona existovala povinná osoba, ktorou bolo\nPPD Rača, a preto žalovaný nesprávne rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva oprávnenej osobe\nk predmetným pozemkom a priznaní práva na náhradu, ak neexistovala prekážka podľa § 6 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z. z. Povinná osoba v rozpore § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. previedla po dni\núčinnosti tohto zákona predmetné pozemky do vlastníctva inej právnickej osoby. Z uvedených dôvodov\nďalší účastník v 12. rade navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n14. Dňa 30.05.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie zo dňa 28.05.2019, ktorým sa\nďalší účastník v 11. rade (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vzdal účastníctva v konaní pred správnym súdom.\n15. Ďalší účastník v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 poukázal na to, že výroky I., II. a IV.\nprvostupňového rozhodnutia sa vzťahujú aj na osoby odlišné od žalobkyne a výrok III. sa na žalobkyňu\nvôbec nevzťahuje, pričom výrok I. je na prospech žalobkyne. Za situácie, kedy sa žalobkyňa popri\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného domáha zrušenia celého prvostupňového rozhodnutia, nie je\npreukázaná žalobná legitimácia v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Zároveň žalobkyňa obom rozhodnutiam\nvytýka nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie a procesné pochybenia,\navšak bližšie nešpecifikuje, v čom má nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového\nstavu veci spočívať a ani nekonkretizuje žiadne procesné pochybenia. Námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci žalobkyňa konkretizuje výlučne vo vzťahu k posúdeniu, že spoločnosť Villa Vino Rača\na.s. stratila postavenie povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v dôsledku zmeny\nprávnej formy z pôvodného PPD Rača. Uvedená námietka je prakticky jediným žalobným bodom.\nŽalobkyňa však nespochybnila správnosť právneho posúdenia v tom smere, že dotknuté pozemky nie\nsú vo vlastníctve povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., keďže boli originárnym\nspôsobom nadobudnuté dobromyseľným vydražiteľom v rámci exekučnej dražby na základe príklepu\nexekútora, schváleného právoplatným uznesením súdu. Rozsah prieskumu je z tohto dôvodu v zmysle §\n134 ods. 1 SSP limitovaný tým, ako ho žalobkyňa vymedzila v žalobe. Ani prípadná dôvodnosť uvedenej\nnámietky by nemohla postačovať na vyslovenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Je totiž\nnevyvrátiteľným faktom, že dotknuté pozemky nie sú odo dňa udelenia príklepu na exekučnej dražbe vo\nvlastníctve povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., čo bolo výslovne premietnuté\naj vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia. Ďalší účastník v 4. rade mal za to, že orgán verejnej správy\nprvého stupňa sa neodklonil od žiadneho názoru žalovaného, ktorý by bol vyslovený v rozhodnutí zo dňa\n11.01.2017 a odklon od svojho vlastného právneho názoru riadne odôvodnil a žalovaný sa s ním plne\nstotožnil. Ďalší účastník v 4. rade tiež uviedol, že dĺžka administratívneho konania sama o sebe nemôže\n\nmať za dôsledok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa v žalobe nekonkretizovala, v čom má\nspočívať nezákonnosť rozhodnutia len o časti uplatneného nároku a s ktorými konkrétnymi zákonnými\nustanoveniami je takýto postup v rozpore. Žalobkyňa tiež konkrétne neuviedla, v čom spočíva údajná\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Dodal, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.09.2016\nnie je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov ďalší účastník v 4. rade\nnavrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.08.2023 opätovne zopakovala skutočnosti uvedené v žalobe.\nDodala, že povinná osoba porušila povinnosť zákazu prevodu pozemku do vlastníctva iného podľa § 4\nods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a takýto úkon je absolútne neplatný a pôsobí erga omnes. Uplatnený\nnárok sa týka spoločnej nehnuteľnosti, pri ktorej je jedným zo znakov jej nedeliteľnosť, výslovne uvedená\nv 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Pre reštitučné konanie je rozhodujúci stav ku dňu účinnosti zákona\nč. 503/2003 Z. z. a nie stav v čase príklepu exekútora na dražbe. Žalobkyňa s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžr/3/2017 zo dňa 30.05.2018 tiež uviedla, že ak boli\nsplnené podmienky reštitučných zákonov, je potrebné, aby bolo vlastníctvo navrátené, pričom v prípade\nvzniku duplicity vlastníctva bude tento stav predmetom riešenia príslušného súdu.\nV.\nKonanie na správnom súde\n17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. BA-1S/244/2017.\n18. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-1S/244/2017-235 zo dňa 09.01.2024, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 25.01.2024, rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami ďalšieho\núčastníka konania v 1. rade, L. N. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, XXX XX D., ktorý\nzomrel dňa XX.XX.XXXX, s dedičmi 1/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D., 2/ M. K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., 3/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., 4/ G. K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom P., Q. C. B. J. X, O. L..\n19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny prvého\nstupňa, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej\nžaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na\npojednávaní dňa 27.02.2025.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu\núčinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo\nprávo správy, a poľnohospodárske družstvá.\n22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia\nvlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže\npozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo\nna náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva\nnedotknuté.\n\n23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť\noprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila\npozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.\n24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo\nrozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 až 4 vydá obvodný pozemkový úrad.\n25. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní.\n26. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam\nnemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby\n(§ 4 ods. 1).\n27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe\nprevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len \"náhradný pozemok\")\nv primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom\nkatastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce,\nv ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych\núzemiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný\npozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým\noprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba\ns náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa\nprevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo\nza spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak\nnárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku\nna náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.\n28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n30. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu\norgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov\nrýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n31. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BAOOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. 5178/2004,\nzn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 o žiadosti žalobkyne, L. N. K. a A. H. E.,\nktorou si dňa 10.12.2004 na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave uplatnili právo na\nnavrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\n32. Predmetom konania pred orgánmi verejnej správy teda bol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z. Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 503/2003 Z. z., je\nnáprava niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od 25.02.1948\ndo 01.01.1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona\nč. 503/2003 Z. z.) a obnoviť a chrániť práva oprávnených osôb – reštituentov.\n\n33. K interpretačným pravidlám k otázke reštitučných nárokov sa opakovane vyjadroval Ústavný súd\nSlovenskej republiky, ktorý napr. v náleze sp. zn. II. ÚS 7/2014 zo dňa 11.06.2015 konštatoval, že: „Je\nprirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú\no reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu,\npristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre\nminulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu\nvtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych orgánov z obdobia\nneslobody namierené proti ľudským právam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii\nkaždého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“\n34. Správny súd uvádza, že pre riadne uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva podľa zákona č.\n503/2003 Z. z. je potrebné splnenie podmienok stanovených týmto zákonom, pričom tieto možno označiť\ntakto: 1. status oprávnenej osoby (§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), 2. spôsobilý reštitučný titul (§ 1\npísm. a) a b) v spojení s § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.) a 3. dodržanie prekluzívnej lehoty (§ 5 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z. z.). Súčasne však zákon č. 503/2003 Z. z. ustanovuje aj výnimky, resp. prekážky,\npri existencii ktorých vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť (§ 6 zákona č.\n503/2003 Z. z.), hoci by aj boli splnené podmienky na uplatnenie si reštitučného nároku.\n35. Správny súd má z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí orgánov verejnej správy za\npreukázané, že podmienka spôsobilého reštitučného titulu bola splnená, keďže v prípade dotknutých\npozemkov, tak ako boli identifikované v napadnutých rozhodnutiach, sa jedná o pozemky, ktoré prešli na\nštát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých\nurbárnikov (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.). Rovnako bolo preukázané, že žalobkyňa je\noprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. a že prekluzívna lehota podľa\n§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. bola dodržaná (nárok uplatnený dňa 10.12.2004). Splnenie vyššie\nuvedených podmienok nebolo v konaní ani namietané.\n36. Žalobkyňa v žalobe namietala, že orgány verejnej správy bez preskúmateľného odôvodnenia\nrozhodli iba o časti uplatneného nároku napriek tomu, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a nie o rozdrobené\nvlastníctvo jednotlivých pozemkov a že takýto postup nie je v súlade s účelom zákona č. 503/2003 Z. z.\n37. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia č. k. 5178/2004, zn. OU-BAPLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 v druhom odseku uviedol pozemky, ktoré sú predmetom\nriešenia v PK vložke č. 1. V treťom odseku bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že týmto\nrozhodnutím rozhodol iba o časti PK parc. č. XXXX/X k. ú. L., identifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/\nXXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38 m2, k. ú. L. v príslušnom podiele s tým, že\no zostávajúcej časti uplatneného nároku rozhodne samostatným rozhodnutím.\n38. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa už v odvolaní zo dňa 11.05.2017\nproti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že reštitučný nárok bol uplatnený na všetok\nmajetok zapísaný v PK vložke č. X k rozhodujúcemu dátumu a nie iba na dva pozemky, ktoré boli\npredmetom tohto rozhodnutia. Uviedla, že sa jednalo o nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť zapísanú\nv PK vložke č. 1 a nie o rozdrobené vlastníctvo malých pozemkov. Poukázala na to, že iba pôvodný\npozemok PK parc. č. XXXX/X, z ktorého odpredané časti sú predmetom prvostupňového rozhodnutia,\nmal výmeru 624393 m2, PK parcela mala pôvodnú výmeru 113 jutár 741 štv. siah. Parcelný protokol\nuvádza výmeru 625321 m2, ktorá je pre orgán verejnej správy záväzná, čo pri nároku 12/4104 iba\nz tohto pozemku predstavuje 1825,71 m2. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že pri takomto postupe\n(vydanie čiastkových rozhodnutí) by oprávnené osoby nespĺňali ani podmienku náhradného pozemku (t.\nj. výmera 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur). V takom prípade sa podľa žalobkyne nedá\nhovoriť o snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, čo je účelom zákona č. 503/2003 Z. z.\n39. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný síce premietol uvedenú\nodvolaciu námietku žalobkyne do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak s touto sa následne\nnijakým spôsobom nevysporiadal.\n40. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou\nmôže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu\n\nnapadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také\nrozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté\nalebo prečo bolo rozhodnuté práve tak.\n41. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie\nneobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu a ich právne posúdenie, čo\nje podľa názoru správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutých rozhodnutí v prejednávanej\nveci, keď v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa absentuje akékoľvek odôvodnenie jeho\npostupu, kedy nerozhodol o celom uplatnenom nároku, ale iba o časti PK parc. č. XXXX/X k. ú. L.,\nidentifikovanej ako C KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 3963 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 38\nm2, k. ú. L. v príslušnom podiele. Nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tejto časti\nneodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, a to ani napriek tomu, že žalobkyňa uvedené vo svojom\nodvolaní namietala s odôvodnením, že sa jedná o nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť zapísanú v PK\nvložke č. 1 a nie o rozdrobené vlastníctvo malých pozemkov a že pri takomto postupe by oprávnené\nosoby nespĺňali ani podmienku náhradného pozemku (§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), čo by bolo\nv rozpore s účelom zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný sa s týmito námietkami žalobkyne v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal.\n42. Správny súd dodáva, že právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje\nzistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí\nobsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom\nrozhodovaní vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného\nustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi\nskutkovým stavom a právnym posúdením.\n43. Správny súd uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha,\nktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri aplikácií\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a rovnako tak aj chýbajúca argumentácia, ako sa\nvyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania, je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (obdobne napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4 Azs 55/2003-51 zo dňa 22.01.2004).\n44. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je\nnahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS\n127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008,\nsp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd ako dôvodnú námietku žalobkyne\no nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v tejto časti.\n46. Ďalej žalobkyňa namietala, že sa orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa\n24.04.2017 odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016\na žalobkyni už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale priznal jej iba právo na náhradu,\npričom rozhodol v rozpore s názorom odvolacieho orgánu, ktorým bol podľa § 59 ods. 3 Správneho\nporiadku viazaný.\n47. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo\ndňa 24.04.2017 a na naň nadväzujúcemu rozhodnutiu žalovaného, napadnutého správnou žalobou,\npredchádzalo prvostupňové rozhodnutie č. k. 5178/2004, zn. OU-BA-PLO-2016/012767-071/GLI zo dňa\n16.09.2016, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku II. priznal žalobkyni vlastnícke právo\nk dotknutým pozemkom v podiele 6/4104, s odôvodnením, že tieto boli ku dňu 01.01.2004 (účinnosť\nzákona č. 503/2003 Z. z.) vo vlastníctve PPD Rača, ktoré bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z. z. a v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je možné tieto pozemky\nvydať, keď s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka a na\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/20/2010 zo dňa 11.11.2010 a sp. zn.\n8Sžo/458/2009 zo dňa 20.10.2010 dospel k záveru, že v prípade prevodov týkajúcich sa dotknutých\n\npozemkov ide o absolútne neplatné právne úkony, čo má za následok, že nemohli vyvolať právne účinky,\nv dôsledku čoho súčasnému vlastníkovi nevzniklo vlastnícke právo k týmto pozemkom. K zmene právnej\nformy povinnej osoby PPD Rača na akciovú spoločnosť s poukazom na § 69b ods. 1 Obchodného\nzákonníka uviedol, že sa jedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak\nv inej právnej forme, a teda povinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahuje na\nakciovú spoločnosť. Žalovaný dňa 11.01.2017 pod č. OU-BA-OOP4/2017/006549/ASO rozhodol, že\nodvolanie účastníka konania B. D. Rača, s.r.o. proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.09.2016 je\nnedôvodné a výroky I. až III. prvostupňového rozhodnutia sú správne, avšak prvostupňové rozhodnutie\nobsahuje vadu vo výroku IV., pre ktorú je potrebné toto rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku\nzrušiť a vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci\nna nové prejednanie a rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. k. 5178/2004,\nzn. OU-BA-PLO-2017/016537-092/GLI zo dňa 24.04.2017 bez zmeny skutkového stavu žalobkyni ako\noprávnenej osobe už nepriznal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ale iba právo na náhradu.\n48. Vzhľadom na námietku žalobkyne o odklone od právneho názoru vysloveného v zrušenom\nrozhodnutí zo dňa 16.09.2016 a na ňou namietaný rozpor právneho názoru vysloveného orgánom\nverejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie s názorom\nodvolacieho orgánu, sa správny súd zameral na kvalitatívnu stránku, akým orgán verejnej správy prvého\nstupňa tento odklon v napadnutom rozhodnutí odôvodnil.\n49. S poukazom na § 59 ods. 3 Správneho poriadku (viazanosť orgánu verejnej správy prvého stupňa\nnázorom odvolacieho orgánu) má správny súd za to, že pokiaľ sa orgán verejnej správy prvého stupňa\nv rozhodnutí po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie odkloní od právneho názoru vysloveného\nv predchádzajúcom, odvolacím orgánom zrušenom rozhodnutí, je potrebné tento odklon v novom\nrozhodnutí dôkladne odôvodniť, pričom uvedené platí o to viac, ak nedošlo k zmene skutkového stavu,\nz ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal a ak právny názor,\nod ktorého sa odklonil, nebol v rozhodnutí odvolacieho orgánu vyhodnotený ako nesprávny a teda\nnesprávnosť pôvodného právneho názoru nebola dôvodom zrušenia skôr vydaného prvostupňového\nrozhodnutia.\n50. Odklon od svojho právneho názoru, vysloveného v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016,\nodôvodnil orgán verejnej správy prvého stupňa tým, že posúdením kúpnych zmlúv zo dňa 06.09.2006\na 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných právnych úkonov, prekročil\nkompetenciu orgánu verejnej správy. Pritom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 a sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012.\nZároveň doplnil, že vo veci bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného\nkonania a že účastník konania B. D. Rača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako aj v podaní zo dňa 12.04.2017\nuviedol, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere\na toto nemôže byť ničím spochybnené.\n51. Čo sa týka záveru orgánu verejnej správy prvého stupňa, že posúdením kúpnych zmlúv zo dňa\n06.09.2006 a 08.01.2007, ako aj na nich nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ako neplatných právnych úkonov\ns poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a § 39 Občianskeho zákonníka prekročil kompetenciu\norgánu verejnej správy, správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ sa jedná o samotnú podstatu tzv.\nblokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., z ktorého vychádzal orgán verejnej správy\nprvého stupňa v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016, z normatívneho textu o. i. vyslovene vyplýva\nzákaz prevodu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa môžu vydať oprávnenej osobe v reštitučnom\nkonaní, pričom pokiaľ je taký prevod realizovaný, ide o neplatný právny úkon. Uvedené potvrdzuje aj\ndôvodová správa k citovanému ustanoveniu. Súčasne z normatívneho textu zreteľne vyplýva aj rozhodný\nmoment, ktorý determinuje ,,začiatok“ uvedeného zákazu a tento je vymedzený ako ,,odo dňa účinnosti\ntohto zákona“. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015, z ktorého vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia\nblokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. „nastáva automaticky zo zákona, bez toho\naby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v\ninom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu\nprejavil v ustanovení § 4 ods. 2 zákona tak, že takéto právne úkony sú zo zákona neplatné.“ Správny\nsúd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžrk/7/2020\nzo dňa 25. 08.2022, v ktorom sa uvádza, že: „K uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak došlo v čase, kedy už bol\n\núčinný zákon č. 503/2003 Z. z. a teda bolo účinné blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zákona, ktoré\nvýslovne upravuje zákaz prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného nároku a upravuje aj\ns tým spojenú neplatnosť takého právneho úkonu ex lege. Ako aj dôvodová správa k cit. ustanoveniu\nuvádza, v tomto prípade pôjde o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V\ndanom prípade tak pôjde o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza,\nže absolútna neplatnosť je v tomto prípade odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie sleduje\na na koho ochranu bola sankcia absolútnej neplatnosti v tomto ustanovení zakotvená (t. j. ochrana\nvlastníckeho práva reštituentov). V danom prípade sa kasačný súd prikláňa k názoru, že tento rozpor\ndosahuje intenzitu narušenia účelu tzv. blokačného ustanovenia v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003\nZ. z. a tento účel nie je možné dosiahnuť inak ako neplatnosťou právneho úkonu. Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu v prejednávanej veci nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a preto sa na\npredmetnú kúpnu zmluvu hľadí, ako by nebola uzatvorená. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním\nsprávnych orgánov, že absolútna neplatnosť v tomto prípade pôsobí od začiatku a to voči každému,\npričom na absolútnu neplatnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.“\n52. Z citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky vyplýva, že nejde o prekročenie právomoci orgánu verejnej správy, keď tento\nvyhodnotí otázku neplatnosti právnych úkonov, ktorá vyplýva priamo z § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.\nz. Už Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane pripomenul, že prvoradá ochrana práv účastníkov\nadministratívneho konania patrí orgánom verejnej správy a správny súd, preskúmajúc ich rozhodnutia,\npotom konštatuje správnosť ich právneho posúdenia (viď napr. aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8S/38/2017 zo dňa 13.02.2020 v spojení s už citovaným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžrk/7/2020 zo dňa 25.08.2022).\n53. Záver orgánu verejnej správy prvého stupňa o prekročení jeho kompetencie posúdením dotknutých\nkúpnych zmlúv ako neplatných právnych úkonov podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojení\ns § 39 Občianskeho zákonníka zároveň nemá oporu ani v ním uvedenej citácií rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011, kde predmetom súdneho\nprieskumu bolo rozhodnutie katastrálneho úradu, týkajúce sa opravy chyby v katastrálnom operáte a nie\nrozhodnutie o nároku na navrátenie vlastníctva podľa § 503/2003 Z. z. Uvedený záver nemožno vyvodiť\nani z citácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/208/2010 zo dňa 30.07.2012,\nvydaného v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníckeho práva.\n54. Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa svoj odklon odôvodnil aj tým, že vo veci bolo vydané\nuznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a že účastník konania B. D.\nRača, s.r.o. vo svojom odvolaní, ako aj v podaní zo dňa 12.04.2017 uviedol, že jeho vlastnícke\nprávo k dotknutým pozemkom nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere a toto nemôže byť ničím\nspochybnené, správny súd uvádza, že v tejto časti ide o uvedenie skutkového stavu, resp. o konštatáciu,\nže bolo vydané uznesenie, ktorým bol udelený príklep v rámci exekučného konania a zároveň o\nzhrnutie o vyjadrení účastníka administratívneho konania B. D. Rača, s.r.o., bez ich akéhokoľvek\nnásledného právneho posúdenia zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a dokonca bez\nuvedenia konkrétnych právnych noriem, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal. Ako už bolo vyššie\nuvedené, právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový stav\npod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz\nna príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal a z\nktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Zároveň nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je\nžiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým stavom\na právnym posúdením.\n55. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade orgán verejnej správy\nprvého stupňa odklon od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom, odvolacím orgánom\nzrušenom rozhodnutí, náležite neodôvodnil, pričom potreba dôkladného odôvodnenia tohto odklonu\nbola o to viac žiadúca za situácie, kedy nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal a ak právny názor, od ktorého sa odklonil,\nnebol v rozhodnutí odvolacieho orgánu vyhodnotený ako nesprávny a teda nesprávnosť pôvodného\nprávneho názoru nebola dôvodom zrušenia skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia. Uvedený\nnedostatok (nenáležité odôvodnenie odklonu) neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.\nŽalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že okrem prevodov dotknutých pozemkov boli\n\ntieto aj predmetom prechodu, a to uznesením súdu o schválení príklepu, ktorý považuje judikatúra (ktorú\nnavyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len nešpecifikoval, pozn. súdu) za originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Uvedené žalovaný konštatoval taktiež\nbez akéhokoľvek odkazu na konkrétnu právnu normu resp. konkrétnu judikatúru, z ktorej pri svojom\nrozhodovaní vychádzal. Správny súd tak dospel k záveru, že uvedeným postupom došlo v prejednávanej\nveci k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že\nneoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že\nbudú ich správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Rešpektovanie\nprincípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti\nnormotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá\ndôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09).\n56. Správny súd zároveň uvádza, že reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým\ndruhom správneho konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, t. j. Správny poriadok. Orgán verejnej správy je teda pri rozhodovaní podľa\n§ 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tiež povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení Správneho\nporiadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku).\nJe teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je\npovinný v konaní a pri rozhodovaní rešpektovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne.\nMusí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich\npovinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015).\n57. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zmenou\nprávnej formy povinnej osoby doterajšia právnická osoba ako povinná osoba stratila právnu formu\npoľnohospodárskeho družstva, ktorú vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Správny súd\nv tejto súvislosti uvádza, že ani uvedené konštatovanie žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a ani\nneuviedol konkrétnu právnu normu, z ktorej vychádzal. Tu je potrebné poukázať na to, že v zmysle §\n4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto\nzákona (t. j. k 01.01.2004) majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia\nalebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Zároveň sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nkonštatoval, že ku dňu 01.01.2004 bolo vlastníkom dotknutých pozemkov PPD Rača, ktoré bolo v zmysle\n§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnou osobou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v konečnom dôsledku nie je teda zrejmé, aký vplyv mala uvedená zmena právnej formy\nz PPD na akciovú spoločnosť, ktorá nastala po 01.01.2004, na možnosť navrátiť vlastníctvo k dotknutým\npozemkom oprávneným osobám. Navyše v zrušenom rozhodnutí zo dňa 16.09.2016 bola uvedená\nzmena právnej formy s poukazom na § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka vyhodnotená tak, že sa\njedná o vnútornú organizačnú zmenu spoločnosti, družstvo existuje, avšak v inej právnej forme, a teda\npovinnosť vydať pozemky oprávneným osobám sa naďalej vzťahovala na akciovú spoločnosť, ktoré\nprávne posúdenie žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 11.01.2017 opäť nevyhodnotil ako\nnesprávne. Uvedená vada (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) bránila\nsprávnemu súdu v preskúmaní tejto časti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov (viď\nuznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 Azs 79/2009 zo\ndňa 08.03.2011).\n58. Správny súd uvádza, že odôvodnenie je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy\na slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a že rozhodnutie orgánu verejnej správy je správne a zákonné. Právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na\nkaždú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí\nsa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Ak v priebehu konania podali\núčastníci konania námietky, orgán verejnej správy je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa\ns týmito námietkami vysporiadal. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na\ntaké odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\n\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých\norgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie\nÚstavou Slovenskej republiky garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný,\nalebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi\na skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia\njednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo\nskutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za\nnásledok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť\nskutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.\n59. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej\nsprávy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Skutočnosť,\nže rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť\nzrozumiteľné aj pre účastníkov konania (R 33/2006). Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy\nmusí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola\nposkytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený\nskutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce\nz logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\n60. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, túto žalobkyňa nijakým spôsobom nekonkretizovala, z ktorého\ndôvodu sa správny súd touto námietkou nezaoberal.\n61. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté\nrozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP-2017/078672 zo dňa 08.08.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný\nprávnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) vec opätovne prejednať, znovu\nvo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a vysporiadať sa s námietkami\nžalobkyne v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n62. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe navrhla, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa, správny súd vzhľadom na okolnosť, že sa výroky prvostupňového rozhodnutia\ntýkajú aj iných účastníkov administratívneho konania ako žalobkyne, ktorí správnu žalobu nepodali,\ntomuto návrhu žalobkyne nevyhovel (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).\n63. V závere správny súd považuje za potrebné dodať, že týmto rozsudkom neprezumuje existenciu\nresp. neexistenciu prekážky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorá bráni navráteniu\nvlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ale vzhľadom na viazanosť žalobnými bodmi a na zistené\nnedostatky uvedené vyššie, požaduje od žalovaného presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania, aby bolo následne možné posúdiť, či závery orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom.\nVšeobecne totiž platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov, takýto nedostatok bráni posúdeniu merita veci správnym súdom. Bude teda úlohou žalovaného\nv ďalšom konaní náležite sa vysporiadať aj s otázkou (ne)existencie prekážky podľa § 6 ods. 1 zákona\nč. 503/2003 Z. z.\n64. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n65. O trovách ďalších účastníkov v 2. až 10. rade a v 12. až 16. rade rozhodol správny súd tak, že im\nnáhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom\nv konaní uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu,\nktorý ďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami\n\ns možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto\nvyjadrenie správny súd vyžadoval. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods.\n2 SSP na vyjadrenie sa k replike žalobkyne. Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody\nhodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania.\n66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1"}, {"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}], "citovane_v": []}