Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2Sf/40/2024 0724100869 18. 12. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100869.2
Uznesenie 7 2Sf/40/2024
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, zast. Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1001401/620035-11/2023 zo dňa 22. 03. 2024, takto rozhodol: 8 2Sf/40/2024
I. Správny súd žalobu odmieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 5 2Sf/40/2024
1. V žalobe doručenej Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 03. 06. 2024 (ďalej len „žaloba“), bolo navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 1001401/620035-11/2023 zo dňa 22. 03. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe podaného odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie Colného úradu Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) zn. 528250/2023 zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustil tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorou prvostupňový orgán rozhodol o oznámení sumy dodatočnej dovoznej platby v celkovej výške 30 098,66 Eur voči dlžníkovi 1) GO CARGO WORLDWIDE Ltd. Hova House, 1 Hova Villas, Brighton & Hove, England, BN3 3DH, Veľká Británia, IČ DPH: GB210123192, EORI: GB210123192000 a voči žalobcovi ako dlžníkovi 2) a nahradil ju oznámením predmetnej sumy len voči žalobcovi ako jedinému povinnému dlžníkovi. Ďalej z výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný vypustil nasledujúci odsek výroku rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán podľa čl. 84 Colného kódexu Únie určil zodpovedných za zaplatenie dovoznej platby obidvoch dlžníkov. Žalovaný taktiež zmenil posledný odsek výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bola uložená povinnosť zaplatiť dodatočne vymeranú sumu dovoznej platby obidvom dlžníkom tak, aby bolo bezpochyby zrejmé, že na zaplatenie dodatočne vymeranej sumy dovoznej platby je povinný už len žalobca ako jediný dlžník,
a to v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia na príslušný bankový účet prvostupňového orgánu. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia neboli vykonanou zmenou dotknuté. 2. Uznesením správneho súdu č. k. 2Sf/40/2024 – 23 zo dňa 24. 06. 2024 (ďalej len „uznesenie“), ktoré bolo doručené splnomocnenému advokátovi - Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382 (ďalej len „advokát“) - dňa 10. 07. 2024 a žalobcovi dňa 12. 07. 2024, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doručil správnemu súdu 1) riadne splnomocnenie advokáta vo forme originál písomného splnomocnenia udeleného žalobcom advokátovi alebo v elektronickej podobe vo forme zaručenej konverzie, a 2) doklad preukazujúci skutočnosť, na základe ktorej bol Mgr. Ľuboš Szigeti oprávnený podať správnu žalobu a konať v mene žalobcu, resp. v mene advokáta. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal na skutočnosť, že prílohou žaloby bola kópia plnomocenstva zo dňa 13. 05. 2024 udeleného žalobcom advokátovi bez zaručenej konverzie, pričom žaloba bola podaná a podpísaná elektronicky Mgr. Ľubošom Szigetim. V uznesení správny súd uzavrel, že súd nemal za preukázané, že osoba podávajúca žalobu je oprávnená konať v mene žalobcu. 3. Advokát prostredníctvom písomného podania doručeného na súd dňa 16.07.2024 doručil správnemu súdu originál plnej moci zo dňa 13.05.2024, ktorým žalobca udelil advokátovi oprávnenie na zastupovanie, a to najmä pre konanie vo veci správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu. Súčasne spolu s podaním advokát doručil aj originál vyhotovenia poverenia zo dňa 13.05.2024, ktorým advokát splnomocnil osobu Mgr. Ľuboša Szigetiho – advokátskeho koncipienta (ďalej len „koncipient“), aby podal žalobu voči napadnutému rozhodnutiu. 4. Správny súd na základe doručenej žaloby a listín, ktoré advokát doručil súdu na základe uznesenia, zistil, že samotnú žalobu v zastúpení advokáta elektronicky podpísal a podal na súd koncipient. Koncipient bol pritom podľa obsahu doručeného poverenia splnomocnený advokátom len na samotné podanie žaloby, pričom oprávnenie podpísať žalobu z poverenia koncipientovi nevyplývalo. Uznesením bol advokát pritom vyzvaný, aby preukázal oprávnenie osoby podpísanej na žalobe nielen na podanie žaloby, ale aj na konanie v mene advokáta, čo súviselo najmä so skutočnosťou, že žaloba bola uvedenou osobou nielen podaná ale aj elektronicky podpísaná, čo sám správny súd konštatoval v odôvodnení v bode 1 uznesenia. 5. V rámci preskúmavania podmienok konania, ktoré súd podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uskutočňuje z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania, bola pred správny súd nastolená otázka prípustnosti žaloby, ktorá má zásadný vplyv pre ďalší postup v konaní, keďže žalobu (elektronicky) podpísala za splnomocneného advokáta, teda prevzala zodpovednosť za spísanie žaloby svojím podpisom, osoba v postavení advokátskeho koncipienta. Koncipientovi jednak oprávnenie na podpis žaloby nevyplývalo z doručeného poverenia a jednak správny súd musel posúdiť aj súlad, či samotný podpis žaloby advokátskym koncipientom je v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 SSP, keďže povinnosť povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby (čo preukazuje podpis osoby na žalobe). 6. Podľa § 26 ods. 1 SSP Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 7. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 8. Podľa § 49 ods. 3 SSP advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom. 9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50. 11. Pre komplexnosť posúdenia otázky zastúpenia žalobcu advokátom v správnom súdnictve správny súd uvádza zo staršej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pre poukaz aj na historický výklad), kedy konanie v rámci správneho súdnictva bolo upravené podľa piatej hlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), že z nej vyplýva: „v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy žalobca musí byť zastúpený advokátom (pokiaľ zákon výslovne neustanovil, že také zastúpenie sa nevyžaduje). Zastúpenie advokátom v tomto konaní znamená, že v konaní pred súdom – osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom SAK ako advokát. Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve preto nemôže byť aplikované ustanovenie § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Ustanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. primerané použitie ustanovení prvej časti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. ani § 25, neprichádza v úvahu.“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/6/2011 zo dňa 31. 5. 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/30/2014 zo dňa 18. 6. 2015). 12. Správny súd uvádza, že podľa právnej úpravy § 250a OSP musel byť žalobca zastúpený advokátom pokiaľ nemal právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde konal, pričom z tejto povinnosti existovali výluky pre konkrétne typy konaní, na ktoré sa povinné právne zastúpenie v rámci správneho súdnictva nevzťahovalo. Uvedenou rozhodovacou činnosťou sa preto v rámci konania vo veciach správneho súdnictva vylúčila aplikácia ustanovenia § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého sa advokát mohol dať v konaní zastupovať advokátskym koncipientom. Súčasná právna úprava podľa § 49 ods. 1 SSP povinnosť povinného právneho zastúpenia legislatívne precizovala a doplnila, že povinné právne zastúpenie advokátom sa vzťahuje aj na samotné spísanie žaloby. Aj samotná dôvodová správa k ustanoveniu § 49 ods. 1 SSP uvádza, že „Navrhované ustanovenie nadväzuje na doterajší § 250a OSP.“. Citovaná rozhodovacia činnosť týkajúca sa výkladu uvedeného ustanovenia OSP je preto aplikovateľná aj na posudzovanú vec a jej súčasný skutkový a právny stav. 13. Dôvodová správa k samotnému § 49 ods. 1 SSP ďalej uvádza, že „zásadne sa ponecháva obligatórne právne zastúpenie žalobcu. Zvýrazňuje sa, že žaloba má byť podaná (spísaná) už priamo advokátom, resp. práva znalou osobou. V správnom súdnictve je totiž značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto je pre rozhodovanie správneho súdu určujúci práve obsah žaloby (rozsah a dôvody), pričom samotné zastupovanie na pojednávaní je v podstate sekundárne.“ Z dôvodovej správy je preto zrejmá príčinná súvislosť medzi spísaním žaloby advokátom (práva znalou osobu) za účelom naplnenia všetkých obsahových a kvalitatívnych náležitostí správnej žaloby. 14. Pre účely posúdenia nastolenej právnej otázky správny súd zobral na zreteľ najmä aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“), uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 3/2025 zo dňa 23.06.2025, v ktorom došlo k zjednoteniu odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu týkajúcich sa prípustnosti autorizovania dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom zamestnanca advokáta (advokátskym koncipientom, resp. administratívnym zamestnancom advokáta). Správny súd len pripomína, že úprava povinnosti povinného právneho zastúpenia v rámci dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) a povinného právneho zastúpenia v rámci podania správnej žaloby (§ 49 ods. 1 SSP) je v princípe identická, keďže aj správna žaloba, ako aj dovolanie musia byť spísané advokátom. Tu považuje správny súd za potrebné dodať, že v rámci jedného právneho poriadku nie je možné, aby sa pojem povinné právne zastúpenie alebo princíp, že určitý typ podania (či už správna žaloba alebo dovolanie) musí byť spísané len advokátom, vykladali odlišným spôsobom iba preto, že ide o úpravu v inom procesnom predpise v konaní pred súdmi. Týmto spôsobom by došlo k narušeniu zásady vnútornej jednoty a bezrozpornosti právneho poriadku (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2016, bod 99 nálezu, príp. nález Ústavného súdu ČR zo 7. marca 2017, sp. zn. II ÚS 129/16). 15. Ústavný súd v relevantnej časti vyššie uvedeného uznesenia konštatoval, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 429 ods. 1 CSP je zabezpečenie odbornosti podaní (a to všetkých podaní
dovolateľa, nielen dovolania) predkladaných v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Právna úprava explicitne vyžaduje spísanie dovolania advokátom, teda subjektom, ktorého úlohou je zabezpečiť požadovanú kvalitu podaní. Okolnosť, kto spísal dovolanie, však, prirodzene, nemožno overiť so 100 % istotou (nemožno napríklad vylúčiť, že na koncipovaní dovolania sa podieľal advokátsky koncipient), preto dostatočne spoľahlivým ukazovateľom, že dovolanie je výsledkom činnosti advokáta, je práve opatrenie dovolania podpisom advokáta, čím dochádza z jeho strany k prevzatiu zodpovednosti za to, že dovolanie spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel § 429 ods. 1 CSP. Uvedenej úvahe nechýba prijateľná racionalita a logika v uvažovaní. Preto ju nemožno vyhodnotiť ako prejav svojvôle predstavujúcej pre ústavný súd podstatné kritérium pri testovaní ľudsko-právnej udržateľnosti právnych záverov a rozhodnutí všeobecných súdov. Advokáti sú podľa § 82l ods. 3 zákona o súdoch povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať advokáta v zmysle § 23 zákona o e-Governmente predstavujú dostatočnú garanciu, že pôvodcom elektronického dokumentu (v tomto prípade dovolania) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky, z ktorej bol dokument odoslaný, a teda že podmienka spísania dovolania advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP je splnená. Právna úprava však nebráni tomu, aby dovolanie opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou advokáta bolo z jeho elektronickej schránky odoslané zamestnancom advokáta, ktorému advokát oprávnenie na prístup a disponovanie s jeho elektronickou schránkou udelil v zmysle § 13 ods. 6 a 7 zákona o e-Governmente. Znenie § 429 ods. 1 CSP je formulované jasne, jednoznačne, nevytvára priestor na vznik nejasností. Jeho uplatnenie spočívajúce v požiadavke, aby dovolanie odoslané z elektronickej schránky advokáta podpísal práve advokát, nie jeho splnomocnený zamestnanec, neobmedzuje neprimerane základné právo dovolateľa na súdnu ochranu. Povinnosť opatrenia dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (resp. pečaťou) samotného advokáta nepredstavuje neodôvodnené a neprimerané sťaženie prístupu dovolateľa k súdu a je racionálnou požiadavkou zabezpečujúcou overenie totožnosti pôvodcu dovolania. 16. Správny súd zároveň berie na zreteľ rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 10Sžfk/82/2019), ktorá uvádza, že „Hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.“. V danom prípade bola ale predmetom posúdenia odlišná skutková situácia, kedy žalobca až potom, čo bol na to súdom vyzvaný, dodatočne doručil plnú moc na zastupovanie v konaní pre konkrétneho advokáta. Krajský súd následne žalobu odmietol z dôvodu, že plná moc udelená advokátovi bola doručená súdu až po podaní žaloby a zároveň z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Odstrániteľnosť podmienky zastúpenia advokátom pri spísaní žaloby však nemožno generalizovať v absolútnom význame, čo nie je nijako bližšie zdôvodnené ani v spomenutom rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a to najmä nie z dôvodu znenia samotného ustanovenia § 49 ods. 1, druhá veta SSP. Navyše považoval správny súd za potrebné uviesť, že až uvedeným uznesením ústavného súdu došlo k právnemu ustáleniu konkrétnej otázky, ktorej obsahom bola polemika o oprávnenosti advokátskeho koncipienta podpísať procesný úkon, ktorý podľa príslušných zákonných ustanovení je oprávnený vyhotoviť (spísať) a podpísať len advokát. Závery ústavného súdu sú pre daný skutkový stav jednoznačné, naproti všeobecnému záveru o odstrániteľnosti procesnej podmienky spísania žaloby advokátom citovanému v rozsudku najvyššieho súdu, ktorý nie je aplikovateľný na tento prípad, kedy po výzve advokáta tento v podstate vedome verifikoval súdu spísanie/podpísanie žaloby koncipientom. Inými slovami je možné tiež konštatovať, že závery citovanej a zjednotenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú spôsobilé usmerniť závery najvyššieho súdu o odstrániteľnej podmienke konania, ak správna žaloba nebola spísaná advokátom, hoc aj ustanovenie § 49 ods. 1 SSP je pomerne jednoznačné. 17. V posudzovanej právnej veci bola síce žaloba podaná pod hlavičkou advokáta spolu so splnomocnením, avšak z týchto listín vyplynulo, že správna žaloba nebola (elektronicky) podpísaná splnomocneným advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý naviac nedisponoval oprávnením na jej podpis, pretože takéto oprávnenie koncipientovi z poverenia nevyplývalo. Správny súd preto obdobne ako ústavný súd v citovanom uznesení dospel k záveru, že zo strany advokáta nedošlo k prevzatiu zodpovednosti za to, že správna žaloba spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Podpísanie žaloby koncipientom nedáva preto dostatočnú garanciu
že pôvodcom elektronického dokumentu (žaloby) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky, z ktorej bol dokument odoslaný. 18. V uvedenej súvislosti považoval správny súd za potrebné len doplniť, že samotným uznesením správneho súdu mal súd za cieľ odstrániť neúplnosť žaloby, keďže nebolo zrejmé, aká osoba ju za advokáta podpísala (keďže v závere žaloby bol uvedený len podpis nejakej osoby bez uvedenia jej vzťahu k žalobcovi či advokátskej kancelárii). Až na základe odpovede advokáta bolo zistené, že žaloba bola odpočiatku podpísaná a pravdepodobne aj spísaná len koncipientom. Túto skutočnosť už správny súd ďalej nemal povinnosť odstraňovať, keďže sám advokát potvrdil podpísanie a teda spísanie žaloby koncipientom, a teda žalobu by už nebolo možné dodatočne konvalidovať jej opätovným podpísaním zo strany osoby v postavení advokáta zapísaného v zozname Slovenskej advokátskej komory. Navyše súd len dodáva, že na advokáta sa nevzťahuje poučovacia povinnosť súdu podľa § 26 ods. 1 SSP, a teda súd ho nebol povinný poučovať o povinnostiach zastúpenia vyplývajúcich z § 49 SSP či opätovne ho vyzývať na splnenie povinnosti spísania žaloby advokátom, resp. na prehodnotenie podania správnej žaloby koncipientom. 19. Súhrnom uvedených skutočností preto správny súd uzatvára, že v konaní nedošlo k naplneniu základnej procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom pri podaní správnej žaloby podľa § 49 ods. 1 SSP (jej spísaniu advokátom), čím došlo k naplneniu dôvodu na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP. 20. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, že žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol. 21. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 22. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 171 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak že žalovanému ako orgánu štátnej správy právo na náhradu trov konania nepriznal, i keď odmietnutie žaloby zavinil žalobca, pretože správny súd nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné trovy konania od žalobcu spravodlivo požadovať. 24. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 2Sf/40/2024 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.