Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/227/2020 1020201460 24. 10. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/DOAS, a. s., Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 31 373 917 a 2/ Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Rača, Kubačova 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „zákona č. 24/2006 Z. z.“, „zákon o EIA“) o návrhu navrhovateľa, spoločnosti DOAS, a.s., Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 373 917 (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenu navrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“ (ďalej len „Zámer“), ktorej účelom je vybudovanie troch nových halových objektov určených primárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so súvisiacou dopravnou a technickou infraštruktúrou a plochami zelene. Súčasťou navrhovanej činnosti vo vyčlenených priestoroch hál mali byť plochy nerušiacej ľahkej priemyselnej výroby (montáže) umiestnené v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava III, v mestskej časti Bratislava - Rača, na pozemku pare. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/ X. Po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o EIA rozhodol rozhodnutím č. OU-BA-
OSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že navrhovaná zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 2. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vydal rozhodnutie č. OU-BA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa s jeho argumentmi nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 5. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že proti tomuto podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal najmä, že jeho výroková časť neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie a že konajúci správny orgán aplikoval právo spôsobom, ktoré odporuje účelu a cieľom Aarhuského dohovoru, zákonu o EIA, európskemu právu a Ústave Slovenskej republiky. 6. Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii, preto sú tiež rozhodnutia nezákonné. Pritom pri konzultácii by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie veci. Podľa § 65g zákona o EIA sú možné písomné konzultácie počas mimoriadnych opatrení ako boli pri COVIDe-19 a nesúhlasí, aby správny orgán pri konzultácii vychádzal z § 21 správneho poriadku. 7. Žalobca považuje dôvody prvostupňového rozhodnutia za neprimerane všeobecné pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (rozsudok NS SR sp. zn. 1 So/115/2010). Žalobca tvrdí, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy, naznačil spôsob riešenia, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, zákonné normy vzťahujúce sa na jeho ochranu a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Tiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov. Žalovaný bol povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania. 8. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o EIA a jeho návrh podmienok v rozhodnutí neuviedol. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a ani žalovaný túto nezákonnosť v rozhodnutí neodstránil. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z jeho navrhnutých opatrení nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu volí prvostupňový správny orgán namiesto zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby mu znemožnil výkon jeho legitímneho práva garantovaného európskou a národnou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR. Pritom podľa zákona o EIA je rozhodnutie jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru ovplyvniť výsledok navrhovanej činnosti. Požiadavky si môže síce uplatňovať aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona o EIA to spôsobuje nutnosť využívať procesné prostriedky v následných povoľovacích konaniach.
9. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, preto žalobca aj navrhol konkrétne opatrenia na ochranu životného prostredia a štátny orgán bol povinný vyhodnotiť kvalitu navrhovanej zmeny činnosti, individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. 10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože v odôvodnení rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. 11. Žalobca zastal názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca namieta, že v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2020, žiadal správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca vo svojej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky voči predloženému zámeru navrhovanej činnosti, pritom pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v priebehu zisťovacieho konania podľa žalovaného v súlade so zákonom o EIA, správneho poriadku a zaoberal sa všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania. 13. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že by neboli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia verejnosti. Prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí uviedol vo výroku rozhodnutia podmienky pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA. Námietky žalobcu ako dotknutej verejnosti boli v rozhodnutí podrobne zdôvodnené. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že neboli informácie o životnom prostredí zverejnené predpísaným spôsobom a že prvostupňový správny orgán podmienil právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zverejnil predložený zámer navrhovanej činnosti, dal možnosť dotknutým orgánom a dotknutej verejnosti vyjadriť sa k nemu a dostatočným spôsobom zabezpečil upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia. Konkrétne uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona o EIA upovedomil listom zo dňa 21.08. 2019 o začatí konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec, zámer navrhovanej činnosti zaslal v prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu konaniu a ďalších skutočnostiach podľa § 24 ods. 1 zákona o EIA, informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR s oznámením o predložení zámeru, na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli. Dotknutá obec - Hlavné mesto SR Bratislava podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní informovala o zámere navrhovanej činnosti verejnosť na vývesnej tabuli magistrátu v dňoch 04.09.2019 - 25.09.2019,
na webovej stránke www.bratislava.sk, a k nahliadnutiu bol v informačnom centre magistrátu. Tiež v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a oznámil im, kde a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca neprejavil záujem prísť nahliadnuť do spisu, aj keď bol o tejto možnosti upovedomený. Žalobcovi boli zasielané všetky písomnosti (zahájenie konania, oboznámenie s podkladmi rozhodnutia), ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania do elektronickej schránky združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, lebo žalobca o to výslovne žiadal. 14. K námietke napádajúcej neumožnenie účasti žalobcu na konzultácii podľa § 63 zákona o EIA žalovaný uviedol, že ústne konzultácie sú v súlade s § 64 zákona o EIA vykonávané ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán prvého stupňa v zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože si to nevyžadovala povaha veci. V zisťovacom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA. Konajúci správny orgán považoval podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa žalobca mohol riadne v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, za dostatočné. Povinnosť danú § 56 správneho poriadku vykonal prvostupňový správny orgán listom č.j.: OU-BAOSZP3-2020/019114-024 z 01.06.2020, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a súčasne ich vyzval vyjadriť sa k obsahu odvolania, navrhnúť vykonanie nových dôkazov. 15. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona o EIA, primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie, prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“, ktorej hlavným cieľom je vybudovanie priestorov pre logistické prevádzky. Hlavným účelom zámeru navrhovanej činnosti bol funkčne využívaný objekt, ako stavba/ stavby s vyhradenými priestormi primárne pre Logistické prevádzky s doplnkovými montážno - kompletizačnými operáciami so súvisiacim zázemím s prvkami technickej a dopravnej infraštruktúry (povrchové parkoviská, prekladiská/manipulačné plochy, areálové komunikácie) a plochami zelene. Realizáciou zámeru navrhovanej činnosti sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva, riziká v zámere navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere, je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ 16. Ďalší účastník konania 1/ označil konanie žalobcu za účelové s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dal súdu do pozornosti, že žalobca v konaniach robených pred realizáciou developerských projektov predkladá absurdné námietky, zdržuje proces realizácie stavby. Podnety žalobcu hodnotí za zneužívanie práva. V závere odkázal na článok v denníku Hospodárske noviny, č. 244, piatok – nedeľa 18.-20. decembra 2020, ktorý pripojil k vyjadreniu a z ktorého časť vycitoval nasledovne: „Keď podnikateľ dostane od žalobcu zadanie s jeho pripomienkami, má na výber z troch možností. Buď pristúpi na požiadavky jeho združenia a splní ich. Ak to neurobí, na projekt môže zabudnúť. Je tu však ešte jedna alternatíva. Stavebník môže so združením podpísať Memorandum o spolupráci, ktorým sa zaviaže, že mu bude platiť „dobrovoľný" ročný poplatok vo výške 6 000 eur". V. Replika žalobcu 17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.4.2021 zotrval na podanej správnej žalobe, citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami. Nesúhlasí so zamieňaním inštitútu konzultácií so zaslaním písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/zo dňa 23.10.2023 uviedol, že jeho vyjadrenie je založené na subjektívnom vnímaní článku v Hospodárskych novinách, pritom ani nešpecifikoval, v čom má spočívať zneužívanie práva VI. Konanie na správnom súde a pojednávanie
18. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/227/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/227/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. VII. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 23. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. 24. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 25. Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. 26. Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. 27. Podľa čl. 45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 29. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. 30. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na odporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť,
opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 31. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. 32. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou. 33. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. 34. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. 35. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23. 36. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. 37. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
38. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 39. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 40. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 41. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 42. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 43. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 44. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 45. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37. 46. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. 47. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 48. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 49. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. 50. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 51. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 52. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 53. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 54. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 55. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 56. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 57. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), prejednal vec na pojednávaní dňa 24.10.2024 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA, a to vo veci navrhovanej zmeny činnosti podľa návrhu navrhovateľa, obchodnej spoločnosti DOAS, a. s. (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenu
navrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ide o zmenu navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania v roku 2020 s výsledkom podľa rozhodnutia príslušného správneho orgánu č. OU-BA-OSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020, že predmetná činnosť ako je uvedená v ods.1 odôvodnenia tohto rozsudku sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Zmena navrhovanej činnosti je umiestnená v zastavanom území obce, nezasahuje do žiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. Výstavba je navrhovaná na mieste, ktoré je v súčasnosti nevyužívané; nepredpokladá sa významný negatívny vplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v dotknutom území. Navrhovaná činnosť nebude zdrojom hluku, vibrácií, zápachu ovplyvňujúci zdravotný stav človeka. Pri dodržaní legislatívnych predpisov, všetkých technických a bezpečnostných opatrení sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a na stabilitu horninového prostredia. Ide vybudovanie troch nových halových objektov určených primárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so súvisiacou dopravnou a technickou infraštruktúrou a plochami zelene (viď ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). 59. Zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať (§ 29 ods. 6 až 8 zákona o EIA). 60. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti zverejnil predmetné oznámenie na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a zároveň zaslal predmetné oznámenie o zmene činnosti povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci na zaujatie stanoviska. 61. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA, ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 3 až 6 rozhodnutia), vyhodnotil aj vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie na stranách. K pripomienkam žalobcu sa vyjadril aj navrhovateľ zmeny predmetnej činnosti zaslaním doplňujúcich informácií k objasneniu pripomienok a požiadaviek žalobcu v postavení dotknutej verejnosti, z ktorých tiež vychádzalo odôvodnenie administratívneho rozhodnutia prvého stupňa. 62. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutie, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. 63. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti. 64. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 a prílohy č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené informácie dospel k záveru, že pri dodržaní požiadaviek uvedených v tomto rozhodnutí a pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude mať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv na životné prostredie. Žalovaný v svojom rozhodnutí dôvodil, že stanovisko dotknutej verejnosti musí byť podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov odôvodnené. V priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne konkrétne námietky, návrhy ani nové podnety, ktoré by mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. V odvolaní sú len všeobecné konštatovania, paragrafy viacerých právnych predpisov
65. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú na dané okolnosti prípadu, determinované zmenou činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej zmeny činnosti. Teda žalobca v administratívnom konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého oznámenia, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite. 66. Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. pôvodne vedení na KS v Trnave pod sp. zn. 14S/30/2020, 14S/81/2020, 14S/16/2020, 14S/84/2020, 20S/79/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná činnosť, príp. jej zmena obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie. 67. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu s absenciou verejného záujmu. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté v závere za bodom 4. vyjadrenia žalobcu v procese EIA k zámeru „Logistický park DOAS“ vyjadrenie poslané elektronicky dňa 28.08.2019), v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme; na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Rovnako tak žalobca adresoval upozornenie pre navrhovateľa priamo v podanom odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa (za textom „Informácia pre navrhovateľa“): „Navrhovateľovi ponúkame možnosť vyriešiť odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže vykonať vo svojej činnosti; ak sa navrhovateľ rozhodne túto možnosť využiť je potrebné si dohodnúť termín stretnutia tu:....“ 68. Upozornenie podľa správneho súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom). Navyše, žalobca akoby sa snažil preniesť komunikáciu s navrhovateľom a realizáciu inštitútov zisťovacieho konania (dvojstranné konzultácie, pokus o zmier, a to bez konkrétneho návrhu žalobcu na zmierlivé vyriešenie veci, pričom primárne žalobca napáda postup správnych orgánov, a nie návrh predmetnej zmeny činnosti) na platformu stojacu mimo prebiehajúceho zisťovacieho konania, bez súčinnosti konajúceho správneho orgánu, ktorý je zo zákona kompetentný na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť, či sa bude alebo nebude predmetná zmena činnosti posudzovať podľa zákona o EIA. 69. Súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je tu potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 zákona o EIA (neuviedol ktorých konkrétne na predmet konania) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne neprihliadol). 70. Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.
71. Z obsahu administratívneho spisu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo riadne zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i na webovej stránke a informačnej tabuli dotknutého mesta Hlavné mesto SR Bratislava a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.02.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia. 72. Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, dostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu sporu, pričom žalobca ich existenciu a správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil. 73. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko ku zmene navrhovanej činnosti podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia. 74. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o EIA. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter a rozsah zmeny navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona o EIA, podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci. V konečnom dôsledku z § 63 zákona o EIA nevyplýva, že jedinou formou konzultácie je osobný kontakt, a teda tieto môžu byť vykonané aj písomnou formou. 75. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány sa nedopustili tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 76. Námietky žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, sú nedôvodné. Rozhodnutia obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona o EIA posudzovať a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované príslušné právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). 77. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy,
resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. 78. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o EIA musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy má správny súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bol oznámený zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy a že tento zámer navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. 79. Žalobca nedôvodne namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, hoci takúto námietku neuviedol v obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v obsahu spisového materiálu súd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania. 80. Podobne, v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (podkladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu. Naopak zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise. 81. Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 82. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (čl. 45 Ústavy SR), prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj prostredníctvom zákonov (čl. 44 ods. 6 Ústavy SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych noriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej správy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na ďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej alebo posudzovanej navrhovanej činnosti. 83. V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného
prostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti a dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny pred jej povolením podľa osobitných predpisov, podľa zákona o EIA. 84. Účinná kontrola verejnosti sa však nemôže realizovať vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych podmienok navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny, bez uvedenia konkrétnych predpokladaných vplyvov na osobité podmienky územia, v ktorej sa má tá ktorá navrhovaná činnosť realizovať. Mechanické a prázdne citácie medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečenia účasti a práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavy, ústavných zákonov, zákonov a metodických príručiek (napr. metodika Európskej komisie pod názvom Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe, ktorej použitia sa žalobca vo všeobecnosti domáhal pri spracovaní projektovej dokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom - požiadavka na doplnenie opatrení pod písmenom „v“), bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu, sa javia ako zneužívanie práva verejnosti podávať opravné prostriedky v jednotlivých fázach administratívneho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 85. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 86. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal. 87. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.