{"guid": "2aaa7b3d-4745-4239-bff9-9518ef06ebc2:f2a2b763-9824-41cc-bc7d-71facaad5694", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3", "spisova_znacka": "BA-6S/227/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/227/2020 z 24. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. októbra 2024, sp. zn. BA-6S/227/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3", "identifikacne_cislo": "1020201460", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/525", "nazov": "zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/525-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2a2b763-9824-41cc-bc7d-71facaad5694", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/227/2020\n1020201460\n24. 10. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného\nspoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,\nproti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1/DOAS, a. s., Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 31 373 917 a 2/ Miestny úrad mestskej časti\nBratislava – Rača, Kubačova 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nIII. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody\na vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 zákona č.\n525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 56 písm. b)\nzákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „zákona č.\n24/2006 Z. z.“, „zákon o EIA“) o návrhu navrhovateľa, spoločnosti DOAS, a.s., Košická 5590/56, 821 08\nBratislava, IČO: 31 373 917 (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenu navrhovanej činnosti „Logistický\npark DOAS“ (ďalej len „Zámer“), ktorej účelom je vybudovanie troch nových halových objektov určených\nprimárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so súvisiacou dopravnou a technickou\ninfraštruktúrou a plochami zelene. Súčasťou navrhovanej činnosti vo vyčlenených priestoroch hál mali\nbyť plochy nerušiacej ľahkej priemyselnej výroby (montáže) umiestnené v Bratislavskom kraji, v okrese\nBratislava III, v mestskej časti Bratislava - Rača, na pozemku pare. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/\nXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,\nXXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/\nX. Po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o EIA rozhodol rozhodnutím č. OU-BA-\n\nOSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že navrhovaná\nzmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n2. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nvydal rozhodnutie č. OU-BA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „druhostupňové\nrozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa s jeho\nargumentmi nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s\nnedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.\n5. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že proti tomuto podal v zákonnej lehote odvolanie,\nv ktorom namietal najmä, že jeho výroková časť neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú\nvplyv na životné prostredie a že konajúci správny orgán aplikoval právo spôsobom, ktoré odporuje účelu\na cieľom Aarhuského dohovoru, zákonu o EIA, európskemu právu a Ústave Slovenskej republiky.\n6. Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa §\n3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že\nprvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii,\npreto sú tiež rozhodnutia nezákonné. Pritom pri konzultácii by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie\nveci. Podľa § 65g zákona o EIA sú možné písomné konzultácie počas mimoriadnych opatrení ako boli\npri COVIDe-19 a nesúhlasí, aby správny orgán pri konzultácii vychádzal z § 21 správneho poriadku.\n7. Žalobca považuje dôvody prvostupňového rozhodnutia za neprimerane všeobecné pre nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (rozsudok NS SR sp. zn. 1 So/115/2010). Žalobca tvrdí,\nže v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy, naznačil\nspôsob riešenia, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, zákonné normy vzťahujúce sa na\njeho ochranu a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich\npovoľovacích konaniach. Tiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť\nk naplneniu environmentálnych záujmov. Žalovaný bol povinný reagovať na všetky návrhy, námietky\na vyjadrenia účastníkov konania.\n8. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne\naplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o EIA a jeho návrh podmienok v rozhodnutí neuviedol.\nPrvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo\nspôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a ani žalovaný túto nezákonnosť\nv rozhodnutí neodstránil. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z jeho navrhnutých opatrení\nnepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie\niných podmienok do prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu volí prvostupňový správny\norgán namiesto zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby mu znemožnil výkon jeho legitímneho\npráva garantovaného európskou a národnou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR.\nPritom podľa zákona o EIA je rozhodnutie jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže\nverejnosť v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru ovplyvniť výsledok navrhovanej činnosti. Požiadavky si\nmôže síce uplatňovať aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona\no EIA to spôsobuje nutnosť využívať procesné prostriedky v následných povoľovacích konaniach.\n\n9. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, preto\nžalobca aj navrhol konkrétne opatrenia na ochranu životného prostredia a štátny orgán bol povinný\nvyhodnotiť kvalitu navrhovanej zmeny činnosti, individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov\nkonania.\n10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný\nprihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože\nv odôvodnení rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom\nnevysporiadal. Týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho\nzáujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry.\n11. Žalobca zastal názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné\nnáležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca namieta, že v oboch napadnutých\nrozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a nedostatočné vysvetlenie\nspôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V\nnapadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol\nvedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu v preskúmaní dodržania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Dostatočné zdôvodnenie\nrozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu,\nktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Správne orgány majú\npovinnosť zaoberať sa vecou riadne. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu\npriestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne\npreukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak\nsa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu\ntýkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2020, žiadal správnu žalobu zamietnuť\nako nedôvodnú. Žalobca vo svojej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky voči\npredloženému zámeru navrhovanej činnosti, pritom pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania\nboli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v priebehu\nzisťovacieho konania podľa žalovaného v súlade so zákonom o EIA, správneho poriadku a zaoberal sa\nvšetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania.\n13. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že by neboli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené podmienky,\nktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia\nverejnosti. Prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí uviedol vo výroku rozhodnutia podmienky\npre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa\n§ 29 ods. 13 zákona o EIA. Námietky žalobcu ako dotknutej verejnosti boli v rozhodnutí podrobne\nzdôvodnené. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že neboli informácie o životnom\nprostredí zverejnené predpísaným spôsobom a že prvostupňový správny orgán podmienil právo na\nvyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.\nPodľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zverejnil predložený\nzámer navrhovanej činnosti, dal možnosť dotknutým orgánom a dotknutej verejnosti vyjadriť sa k nemu\na dostatočným spôsobom zabezpečil upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia.\nKonkrétne uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona o EIA upovedomil\nlistom zo dňa 21.08. 2019 o začatí konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú\nobec, zámer navrhovanej činnosti zaslal v prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere navrhovanej\nčinnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu konaniu a ďalších skutočnostiach podľa § 24 ods. 1 zákona\no EIA, informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného\nprostredia SR s oznámením o predložení zámeru, na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli.\nDotknutá obec - Hlavné mesto SR Bratislava podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní informovala o\nzámere navrhovanej činnosti verejnosť na vývesnej tabuli magistrátu v dňoch 04.09.2019 - 25.09.2019,\n\nna webovej stránke www.bratislava.sk, a k nahliadnutiu bol v informačnom centre magistrátu. Tiež v\nsúlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a\noznámil im, kde a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa k podkladom na vydanie\nrozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca neprejavil záujem prísť nahliadnuť do spisu, aj keď bol o tejto\nmožnosti upovedomený. Žalobcovi boli zasielané všetky písomnosti (zahájenie konania, oboznámenie s\npodkladmi rozhodnutia), ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania do elektronickej schránky združenia\nna ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, lebo žalobca o to výslovne žiadal.\n14. K námietke napádajúcej neumožnenie účasti žalobcu na konzultácii podľa § 63 zákona o\nEIA žalovaný uviedol, že ústne konzultácie sú v súlade s § 64 zákona o EIA vykonávané ako\nústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne\npojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak\nto ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán prvého stupňa v zisťovacom konaní o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože\nsi to nevyžadovala povaha veci. V zisťovacom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné\nkonzultácie prostredníctvom zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA.\nKonajúci správny orgán považoval podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku\nktorým sa žalobca mohol riadne v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, za dostatočné.\nPovinnosť danú § 56 správneho poriadku vykonal prvostupňový správny orgán listom č.j.: OU-BAOSZP3-2020/019114-024 z 01.06.2020, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného\nodvolania proti napadnutému rozhodnutiu a súčasne ich vyzval vyjadriť sa k obsahu odvolania, navrhnúť\nvykonanie nových dôkazov.\n15. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať\npodľa zákona o EIA, primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie, prihliadal najmä na povahu a\nrozsah navrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“, ktorej hlavným cieľom je vybudovanie priestorov\npre logistické prevádzky. Hlavným účelom zámeru navrhovanej činnosti bol funkčne využívaný objekt,\nako stavba/ stavby s vyhradenými priestormi primárne pre Logistické prevádzky s doplnkovými montážno\n- kompletizačnými operáciami so súvisiacim zázemím s prvkami technickej a dopravnej infraštruktúry\n(povrchové parkoviská, prekladiská/manipulačné plochy, areálové komunikácie) a plochami zelene.\nRealizáciou zámeru navrhovanej činnosti sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé\nzložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva, riziká v zámere navrhovanej činnosti sa pohybujú\nv spoločensky prijateľnej miere, je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých\nvplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/\n16. Ďalší účastník konania 1/ označil konanie žalobcu za účelové s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní.\nŽiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dal súdu do pozornosti, že žalobca v konaniach robených pred\nrealizáciou developerských projektov predkladá absurdné námietky, zdržuje proces realizácie stavby.\nPodnety žalobcu hodnotí za zneužívanie práva. V závere odkázal na článok v denníku Hospodárske\nnoviny, č. 244, piatok – nedeľa 18.-20. decembra 2020, ktorý pripojil k vyjadreniu a z ktorého časť\nvycitoval nasledovne: „Keď podnikateľ dostane od žalobcu zadanie s jeho pripomienkami, má na výber\nz troch možností. Buď pristúpi na požiadavky jeho združenia a splní ich. Ak to neurobí, na projekt môže\nzabudnúť. Je tu však ešte jedna alternatíva. Stavebník môže so združením podpísať Memorandum o\nspolupráci, ktorým sa zaviaže, že mu bude platiť „dobrovoľný\" ročný poplatok vo výške 6 000 eur\".\nV.\nReplika žalobcu\n17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.4.2021 zotrval na podanej správnej žalobe,\ncitoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal\ns jeho námietkami. Nesúhlasí so zamieňaním inštitútu konzultácií so zaslaním písomného stanoviska\npodľa § 24 ods. 3 zákona o EIA. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/zo dňa 23.10.2023\nuviedol, že jeho vyjadrenie je založené na subjektívnom vnímaní článku v Hospodárskych novinách,\npritom ani nešpecifikoval, v čom má spočívať zneužívanie práva\nVI.\nKonanie na správnom súde a pojednávanie\n\n18. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n6S/227/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/227/2020. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n23. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n24. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani\npoškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.\n25. Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu\npoľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné\nprostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.\n26. Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví\nzákon.\n27. Podľa čl. 45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia\na o príčinách a následkoch tohto stavu.\n28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n29. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá\nje alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa\no tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu\nživotného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa\no rozhodovací proces.\n30. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú\núroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a\nschvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na odporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť,\n\nopísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického\ndokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d)\nurčiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného\nprostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie\nstrategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.\n31. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je\nakýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,\nbiodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo\na vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.\n32. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia\npravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov\nna zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny\na záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné\nstanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s\nverejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj\ns dotknutou stranou.\n33. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov\nnavrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá\na) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel\nrozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali\nviac ako dva roky,\nb) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,\nc) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1\npísm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,\npovolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,\nd) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý\nvplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu\nrealizácie.\n34. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná\nčinnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer\nje navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom\npotrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil\nk navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.\n35. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná\nposudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.\n36. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia\nzámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň\noznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a\nmiesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu\n21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.\n37. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá\nobec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa\nnedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže\ndoručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na\nwebovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa\npovažuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.\n\n38. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu\no tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len\n„rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola\núčastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.\nZa deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia\nrozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska\npríslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na\nnavrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n39. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o\nzmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru\nalebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude\nposudzovať podľa tohto zákona.\n40. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo\njej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n41. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané\nv zisťovacom konaní.\n42. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom\nkonaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,\nči sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.\n43. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických\ndokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s\npovoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou\nobcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu\nposudzovania vplyvov.\n44. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,\nobstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä\na) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,\nb) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie\nvrátane zdravia,\nc) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,\nd) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,\ne) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.\n45. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení\nrozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.\n46. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a.\n47. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\n\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n48. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n49. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých\núčastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.\nOsobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky\nneprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.\n50. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n51. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si\nvýpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom\naj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť\nnazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným\npostihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.\n52. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych\nnákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.\n53. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n54. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n55. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n56. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n57. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) po oboznámení sa s obsahom súdneho\na administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených\npodstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj\npriebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v\nčase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), prejednal vec na pojednávaní dňa 24.10.2024\na dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov\nverejnej správy vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v\nzisťovacom konaní podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA, a to vo veci navrhovanej zmeny činnosti podľa\nnávrhu navrhovateľa, obchodnej spoločnosti DOAS, a. s. (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenu\n\nnavrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ide o zmenu\nnavrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania v roku 2020 s výsledkom podľa\nrozhodnutia príslušného správneho orgánu č. OU-BA-OSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020,\nže predmetná činnosť ako je uvedená v ods.1 odôvodnenia tohto rozsudku sa nebude posudzovať\npodľa zákona o EIA. Zmena navrhovanej činnosti je umiestnená v zastavanom území obce, nezasahuje\ndo žiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. Výstavba\nje navrhovaná na mieste, ktoré je v súčasnosti nevyužívané; nepredpokladá sa významný negatívny\nvplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v dotknutom území. Navrhovaná činnosť nebude zdrojom hluku,\nvibrácií, zápachu ovplyvňujúci zdravotný stav človeka. Pri dodržaní legislatívnych predpisov, všetkých\ntechnických a bezpečnostných opatrení sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na hydrologické a\nhydrogeologické pomery dotknutého územia a na stabilitu horninového prostredia. Ide vybudovanie troch\nnových halových objektov určených primárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so\nsúvisiacou dopravnou a technickou infraštruktúrou a plochami zelene (viď ods. 1 odôvodnenia tohto\nrozsudku).\n59. Zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, musí byť podľa zákona zverejnený a\nrozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje\nverejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej\nlehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať (§ 29 ods. 6 až\n8 zákona o EIA).\n60. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie,\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA\ndo troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti zverejnil predmetné\noznámenie na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a zároveň zaslal\npredmetné oznámenie o zmene činnosti povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci na\nzaujatie stanoviska.\n61. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj\nžalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA, ktorý mal k predloženému zámeru\nviacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého\nstupňa, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu\nprvostupňového rozhodnutia (strany 3 až 6 rozhodnutia), vyhodnotil aj vplyvy navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie na stranách. K pripomienkam žalobcu sa vyjadril aj navrhovateľ zmeny predmetnej\nčinnosti zaslaním doplňujúcich informácií k objasneniu pripomienok a požiadaviek žalobcu v postavení\ndotknutej verejnosti, z ktorých tiež vychádzalo odôvodnenie administratívneho rozhodnutia prvého\nstupňa.\n62. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny\norgán ním navrhnuté podmienky v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán\nnávrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutie, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal\njasné a zrozumiteľné stanovisko.\n63. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny\norgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky\nďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti.\n64. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá\nstanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 a prílohy č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené\ninformácie dospel k záveru, že pri dodržaní požiadaviek uvedených v tomto rozhodnutí a pri dodržaní\nvšeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude\nmať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv na životné prostredie. Žalovaný v svojom rozhodnutí\ndôvodil, že stanovisko dotknutej verejnosti musí byť podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov\nodôvodnené. V priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne konkrétne námietky, návrhy ani\nnové podnety, ktoré by mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. V odvolaní sú len všeobecné\nkonštatovania, paragrafy viacerých právnych predpisov\n\n65. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v\nrámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú na dané okolnosti\nprípadu, determinované zmenou činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo\npredpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej zmeny\nčinnosti. Teda žalobca v administratívnom konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo\nmožné usudzovať, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého\noznámenia, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.\n66. Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného\nprostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby,\nnereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto\nrealizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. pôvodne vedení na KS v Trnave pod sp. zn.\n14S/30/2020, 14S/81/2020, 14S/16/2020, 14S/84/2020, 20S/79/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac\nmenej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná činnosť, príp. jej zmena obsiahnutá v predloženom\nzámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie.\n67. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi\norgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať\nna negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu s absenciou verejného\nzáujmu. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté v závere za bodom 4.\nvyjadrenia žalobcu v procese EIA k zámeru „Logistický park DOAS“ vyjadrenie poslané elektronicky\ndňa 28.08.2019), v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme;\nna základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a\ntak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným\nkomplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval\nkonzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Rovnako tak\nžalobca adresoval upozornenie pre navrhovateľa priamo v podanom odvolaní proti administratívnemu\nrozhodnutiu prvého stupňa (za textom „Informácia pre navrhovateľa“): „Navrhovateľovi ponúkame\nmožnosť vyriešiť odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže\nvykonať vo svojej činnosti; ak sa navrhovateľ rozhodne túto možnosť využiť je potrebné si dohodnúť\ntermín stretnutia tu:....“\n68. Upozornenie podľa správneho súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania\nvplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným\npredlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).\nNavyše, žalobca akoby sa snažil preniesť komunikáciu s navrhovateľom a realizáciu inštitútov\nzisťovacieho konania (dvojstranné konzultácie, pokus o zmier, a to bez konkrétneho návrhu žalobcu\nna zmierlivé vyriešenie veci, pričom primárne žalobca napáda postup správnych orgánov, a nie návrh\npredmetnej zmeny činnosti) na platformu stojacu mimo prebiehajúceho zisťovacieho konania, bez\nsúčinnosti konajúceho správneho orgánu, ktorý je zo zákona kompetentný na základe zisteného\nskutkového stavu veci rozhodnúť, či sa bude alebo nebude predmetná zmena činnosti posudzovať podľa\nzákona o EIA.\n69. Súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom\nrozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie. Je tu potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená\nnesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.\n10 zákona o EIA (neuviedol ktorých konkrétne na predmet konania) alebo v neprihliadnutí na stanoviská\npodľa § 23 ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne neprihliadol).\n70. Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené\nsprávnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa\nktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia\njasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku\nrozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že\nk nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.\n\n71. Z obsahu administratívneho spisu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany\nprvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene\nnavrhovanej činnosti bolo riadne zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i\nna webovej stránke a informačnej tabuli dotknutého mesta Hlavné mesto SR Bratislava a pred vydaním\nrozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.02.2020 oznámil všetkým účastníkom\nkonania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku\na majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 pracovných dní od\ndoručenia upovedomenia.\n72. Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje\npodmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie,\ndostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení\nžalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu sporu, pričom žalobca ich existenciu\na správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil.\n73. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k\ninformáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom\nprostredí, ako aj oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané\nštandardným spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho\norgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v\ndanom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko ku zmene navrhovanej\nčinnosti podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska\nsa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.\n74. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené\nzúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o EIA. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť\npríslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,\nrezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní\no posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho\nprípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter\na rozsah zmeny navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa\nrozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona o EIA, podľa názoru správneho\norgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia\nboli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii,\nktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania\n(§ 21 správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď\nkonštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného\ndokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.\nV konečnom dôsledku z § 63 zákona o EIA nevyplýva, že jedinou formou konzultácie je osobný kontakt,\na teda tieto môžu byť vykonané aj písomnou formou.\n75. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu\npredchádzajúceho ich vydaniu správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány sa nedopustili\ntvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa\n§ 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n76. Námietky žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú všetky podstatné\nnáležitosti vyžadované zákonom, sú nedôvodné. Rozhodnutia obsahujú jasné a zrozumiteľné\nvysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona o EIA posudzovať a ako boli v súvislosti\ns prijatím tohto záveru aplikované príslušné právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal\na ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa\ns vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami).\n77. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu\nvyužitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy,\n\nresp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v\nrozhodnutí absentujú. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom\nkonaní podľa § 29 zákona EIA.\n78. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o EIA musí spĺňať\nnáležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku,\nktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež\nnáležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého\nrozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy má správny súd za to, že\ntieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných\nustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že\ntieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia\nsú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bol\noznámený zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej\nvykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie\nopatrení navrhnutých na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy a že tento\nzámer navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej\nlokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia\nje striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná\nnámietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so\nzákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia,\navšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu\nprípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená\nako nedôvodná.\n79. Žalobca nedôvodne namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú\nargumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, hoci takúto námietku neuviedol v obsahu\nsvojho odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v obsahu spisového materiálu\nsúd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania.\n80. Podobne, v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal\norgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku\njeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca nekonkretizoval, ktorá\nkonkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom\n(podkladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.\nNaopak zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia,\na tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu\njednoznačnú oporu v administratívnom spise.\n81. Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu\nsprávnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n82. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé\nživotné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné\nprostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave\nživotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (čl. 45 Ústavy SR), prostredníctvom\nmedzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj\nprostredníctvom zákonov (čl. 44 ods. 6 Ústavy SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych\nnoriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej\nsprávy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej\nverejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je\npredpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na\nďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej\nalebo posudzovanej navrhovanej činnosti.\n83. V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného\nprostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného\n\nprostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti\na dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na\nživotné prostredie navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny pred jej povolením podľa osobitných predpisov,\npodľa zákona o EIA.\n84. Účinná kontrola verejnosti sa však nemôže realizovať vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych\npodmienok navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny, bez uvedenia konkrétnych predpokladaných vplyvov\nna osobité podmienky územia, v ktorej sa má tá ktorá navrhovaná činnosť realizovať. Mechanické a\nprázdne citácie medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečenia účasti a\npráv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorými je Slovenská republika\nviazaná, ústavy, ústavných zákonov, zákonov a metodických príručiek (napr. metodika Európskej\nkomisie pod názvom Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre\nprírodné vody v Európe, ktorej použitia sa žalobca vo všeobecnosti domáhal pri spracovaní projektovej\ndokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom - požiadavka na doplnenie opatrení\npod písmenom „v“), bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu, sa javia ako zneužívanie práva\nverejnosti podávať opravné prostriedky v jednotlivých fázach administratívneho konania podľa zákona\no posudzovaní vplyvov.\n85. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný\nnepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n86. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle\nktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im\nvznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny\nsúd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.\n87. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods.\n1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}