Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/23/2020 1020200474 12. 07. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne E. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 112 ods. 1, § 60 ods. 2, 65 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999 a od 1. októbra 2000 do 31. marca 2004 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že keďže žalobca k 13. novembru 2016 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.01.2019 žiadal, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie tvrdiac, že správny orgán prvého stupňa nezistil správne skutkový stav veci, vec nesprávne posúdil po právnej stránke a pri rozhodovaní postupoval diskriminačne, keďže v skutkovo a právne rovnakých veciach rozhoduje odlišne. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení t. j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, poukazujúc najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp.
zn. 7So/138/2011, sp. zn. 7So/13/2011, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015 zo dňa 23.02.2017 či 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ako aj na rozpor s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o individuálnych, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 46/1991 Zb. (ďalej len ako „Dohovor“). Za zásadnú spornú otázku považoval posúdenie celkovej doby poistenia žalobcu, pričom tvrdil, že žalobca splnil podmienku doby poistenia, pretože pri posudzovaní doby poistenia je potrebné vziať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia. Poukázal na to, že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I. a II. skupiny, nie je daná žiadna judikatórna ani zákonná prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných policajtov inak. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že za nespornú skutočnosť považovala, že účastník konania získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý mu bol podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky priznaný od 1. apríla 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2019, bola na účely priznania výsluhového dôchodku účastníkovi konania zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999, ako III. pracovná kategória a obdobie od 1. októbra 2000 do 31. marca 2004, ako III. pracovná kategória. Zároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v uvedenom potvrdení zo dňa 6. decembra 2019 oznámilo, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Podľa názoru žalovanej, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu SR, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, uviedla, že rozsudok č. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa účastníka konania, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku a právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalovaná ďalej uviedla, že inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu, ústredie zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 24.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.03.2020 sa žalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia. 6. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná, ktorá bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konala v rozpore s § 218 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že doterajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmieta
v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaná aj správny orgán prvého stupňa konali podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR, ale aj krajské súdy, vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba dôchodkového poistenia nemôže byť podľa žalobcu posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Postup žalovanej nie je možné odôvodniť odkazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého znenia vyplýva, že upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca tiež poukázal na to, že pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 7. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 8. Žalobca poukázal aj na čl. 33 ods. 2 Dohovoru a uviedol, že ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 9. Žalobca poukázal najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, ako aj na ďalšiu rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a krajských súdov v tejto otázke. Do pozornosti dal tiež nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) a teda, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). 10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za arbitrárne, pretože skutkové a právne závery v ňom uvedené sú v rozpore s právnymi predpismi a interpretácia právnych predpisov nie je v súlade s obsahom právnej praxe (neodôvodnený odklon od ustálenej judikatúry). Za nesprávny považuje záver žalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané, a pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, jeho vec neposúdili správne ani po skutkovej ani po právnej stránke. III. Vyjadrenie žalovanej 11. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 20.05.2020, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a má za to, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 12. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe sa nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov. Žalobca je od 01.04.2004 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v platnom znení. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999 III. pracovná kategória a obdobie od 1. októbra 2000 do 31. marca 2004 - III. pracovná kategória, čím bolo podľa žalovanej preukázané, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.
13. Nakoľko doba výkonu služby colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu výkonu štátnej služby hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa súčasného právneho stavu dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok žalobca dovŕšil dňom 29.05.2010, avšak k uvedenému dátumu nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, pretože získal iba 4 367 dní, čo je 11 rokov a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a pre nárok pre tento dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, uvedené doby na nárok na starobný dôchodok nie je možné zhodnotiť. Námietka žalobcu, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí neaplikovala Dohovor, nie je dôvodná. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup však neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie výkonu profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. 14. Námietku žalobcu, ktorou poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 1So/15/2015 z 18. novembra 2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30. marca 2016 a sp. zn. 10So/18/2015 z 30. marca 2016, nepovažuje žalovaná za dôvodnú, pretože právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Pokiaľ v žalobe žalobca opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaná nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, žalovaná trvá na tom, že predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nebolo možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaná trvá na tom, že v prípade žalobcu žalovaná nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Inak rozhodla len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup, ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 30.05.2020 uviedol, že argumentácia žalovanej je založená na rovnakých dôvodoch ako napadnuté rozhodnutie a pridržiava sa žalobného petitu v celom rozsahu. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal žalobca v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. ani zákona o sociálnom poistení nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, o ktoré opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku t. j., že na rozdiel od žalobcu neplatí (la) pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. 16. Žalobca v replike ďalej uviedol, že ak žalovaná tvrdí, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011, bolo by vhodné bližšie vysvetliť v čom je prejednávaná vec skutkovo odlišná. Len vtedy by sa mohol žalobca, k právnemu názoru žalovanej vyjadriť. Žalobca za spornú považuje otázku celkovej doby dôchodkového poistenia
poukazujúc na to, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení nesporne upravuje otázku dôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný, ak splnili podmienky uvedené v § 21 zák. č. 100/1988 Z. z. Rozsudky, na ktoré bolo poukázané, a v nich uvedený právny názor, vychádzajú z Ústavy SR a Dohovoru, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy. 17. Žalobca je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.novembra 2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom. 18. Žalobca v replike tiež poukázal na nejednotné hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia v skutkovo a právne podobných veciach, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaná svoje vyjadrenie formuluje tak, ako to bolo v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne rozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Podľa názoru žalobcu je vecou žalovanej, čím sa vo svojom vyjadrení zaoberá, avšak nie je možné prehliadnuť fakt, že ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a ignoruje aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prerokovávaná vec (výsluhoví dôchodcovia zaradení do III. kategórie), napr. 10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017,9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017, 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. 19. Z postupu žalovanej je z pohľadu žalobcu zjavné, že ani judikatúra Ústavného súdu SR pre žalovanú nemá žiadny právny význam. Žalovaná okrem uvedenia, že rozsudok nebol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí, nepredkladá žiadny vecný argument, ktorý by postup krajských súdov aj judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR spochybnil, či vyvrátil správnosť v nich uvedených záverov. Žalovaná podľa žalobcu zvolila postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný, pokiaľ tvrdí, že rozsudky, na ktoré v žalobe poukázal žalobca, neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. 20. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu jeden z (v tom čase) posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sk/31/2018, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 17.12.2019 a ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej, ktorá sa nezmenila ani potom, čo bola opakovane rozsudkami NS SR odmietnutá, a v ktorých bola žalovaná upozornená na záväznosť rozsudkov. 21. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.05.2020 nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 28. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je
potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalovaná nežiadala nariadenie pojednávania a žalobca, hoci pôvodne o nariadenie pojednávania žiadal, v sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 22.11.2023 uviedol, že pre urýchlenie rozhodnutia vo veci netrvá na tom, aby v tejto veci bolo nariadené pojednávanie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 30. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 31. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“ 32. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 33. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 34. Podľa § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.“ 35. Podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.“ 36. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“ 37. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 38. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.“ 39. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“ 40. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“ 41. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“ 42. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 43. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ 44. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ 45. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 46. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ 47. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 48. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 49. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 50. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 13.11.2019 o priznanie starobného dôchodku od 29.05.2010. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že žalovaná sa v rozhodnutí nevysporiadala dostatočne s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. 52. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 roku veku (dňa 29.05.2010). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.04.2004, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba trvania služobného pomeru colníka v III. pracovnej kategórii od 16.08.1970 do 31.05.1975, 01.06.1975 do 31.08.1975, od 01.09.1975 do 30.06.1998, od 01.07.1998 do 31.12.1999 a od 01.10.2000 do 31.03.2004 t. j. v rozsahu 30 rokov. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnili dobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko doba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií ani do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
53. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že žalobcovi skutočne nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe v rozsahu celkom 30 rokov (zaradená do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.04.2004. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 352 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 54. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016, podľa ktorého „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň správny súd dáva do pozornosti Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor sa stal súčasťou právneho poriadku SR vyhlásením v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Z čl. 2 Dohovoru vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok. 55. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú však vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 56. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 57. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval aj žalobca vo svojej žalobe a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).
58. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 59. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 60. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 61. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t. j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 a čl. 12. 62. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dobu pracovnej činnosti colníka, ktorá nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných funkcií ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Pokiaľ teda žalovaná s poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že podľa evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, doba pracovnej činnosti žalobcu bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, takáto argumentácia je pre právne posúdenie veci irelevantná. 63. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR nie je možné z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 64. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe aj v odvolaní poukazoval žalobca, nie sú zovšeobecnené. Vymedzenie, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“, možno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom súd v bode 26.1 odôvodnenia uvádza: “Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ 65. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že vo vzťahu k otázke započítania doby výkonu služby colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. V tejto súvislosti je nie je možné za akceptovateľnú považovať prax žalovanej, keď uvádza, že v prípade žalobcu nerozhodla inak, ako v prípade iných poistencov a inak rozhodla len v prípadoch, v ktorých ju príslušný súd zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí v konkrétnej individuálnej veci. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať v obdobných prípadoch rovnako, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu SR týkajúca sa rovnakej právnej otázke. Pokiaľ žalovaná ani prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. Najvyšší súd
SR vo rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne § 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru ako aj s povinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach. 66. Záver žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom, je v rozpore s právnymi predpismi. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 30 rokov, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 67. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 29.05.2010, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (30 rokov), najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 68. Správny súd napokon uvádza, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy za situácie, kedy účastník konania v odvolacom konaní argumentuje skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach rozsudkov všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, v skutkovo obdobných veciach nepostačuje, ak orgán verejnej správy len stručne konštatuje, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku doposiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na formulovanie relevantných právnych záverov v obdobných veciach (bod 56. odôvodnenia). V prípade, že orgán verejnej správy rozhoduje vo veci a odkloní sa od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. všeobecných súdov, je povinný tento odklon riadne odôvodniť tak, aby boli zrejmé dôvody tohto odklonu od ustálenej judikatúry, napr. uvedením konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva, že sa nejedná o skutkovo totožný prípad, resp. zmenou právneho predpisu. O takýto prípad sa však v preskúmavanej veci nejde. 69. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) / a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 70. Právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).