{"guid": "1e73982a-1228-4872-a7be-455653bc3353:45384129-b628-4ad4-a3a5-a840599f14b1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/23/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/23/2020 z 12. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. júla 2024, sp. zn. BA-7Sa/23/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2", "identifikacne_cislo": "1020200474", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45384129-b628-4ad4-a3a5-a840599f14b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/23/2020\n1020200474\n12. 07. 2024\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200474.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským,\nsídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10,\nBratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne E. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto\nrozhodol:\nI.\nSprávny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.\nII.\nSprávny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov\nkonania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie\n(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 112 ods. 1, § 60 ods. 2, 65 ods. 1\na 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok (ďalej ako „prvostupňové\nrozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca\nobdobie výkonu služby v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999 a od 1. októbra 2000\ndo 31. marca 2004 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona\nč. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a §\n255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na\nvznik nároku na starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že keďže žalobca k 13.\nnovembru 2016 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik\nnároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol.\n2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.01.2019 žiadal, aby odvolací\norgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie\na rozhodnutie tvrdiac, že správny orgán prvého stupňa nezistil správne skutkový stav veci, vec\nnesprávne posúdil po právnej stránke a pri rozhodovaní postupoval diskriminačne, keďže v skutkovo\na právne rovnakých veciach rozhoduje odlišne. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca splnil obidve\nzákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa ustanovenia § 65 zákona o sociálnom\npoistení t. j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Uviedol, že správny orgán\nprvého stupňa rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, poukazujúc najmä\nna rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp.\n\nzn. 7So/138/2011, sp. zn. 7So/13/2011, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015\nzo dňa 23.02.2017 či 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ako aj na rozpor s čl. 33 ods. 2 Dohovoru\no individuálnych, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejnený v Zbierke zákonov pod č.\n46/1991 Zb. (ďalej len ako „Dohovor“). Za zásadnú spornú otázku považoval posúdenie celkovej doby\npoistenia žalobcu, pričom tvrdil, že žalobca splnil podmienku doby poistenia, pretože pri posudzovaní\ndoby poistenia je potrebné vziať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia. Poukázal\nna to, že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I.\na II. skupiny, nie je daná žiadna judikatórna ani zákonná prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby\npoistenia u ostatných policajtov inak.\n3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na\nrozhodnutie žalovanej.\n4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že za nespornú\nskutočnosť považovala, že účastník konania získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme\ndôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý mu bol podľa potvrdenia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky priznaný od 1. apríla 2004 podľa zákona č. 328/2002\nZ. z. v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky zo dňa 6. decembra 2019, bola na účely priznania výsluhového dôchodku účastníkovi konania\nzhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999, ako\nIII. pracovná kategória a obdobie od 1. októbra 2000 do 31. marca 2004, ako III. pracovná kategória.\nZároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v uvedenom potvrdení zo dňa 6. decembra 2019\noznámilo, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných\nzoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Podľa názoru žalovanej, ak výkon zamestnania colníka\nnebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby\ncolníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok\n33 Dohovoru. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií,\nnie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho\nnárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté\npočas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť\npre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, uviedla, že rozsudok č. 7So/138/2011 z 15. augusta\n2012 sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa účastníka konania, z čoho vyplýva, že nie je\nmožné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku a právny názor uvedený\nv rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 dosiaľ nebol\nzovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo\ni právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalovaná ďalej uviedla, že inak\nbolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých\npríslušný súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu, ústredie zaviazal rozhodnúť podľa právneho\nnázoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.\nII. Správna žaloba\n5. Správnou žalobou zo dňa 24.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.03.2020 sa\nžalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 3 písm. a) SSP\nzrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie\na žalobcovi priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia.\n6. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná, ktorá bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutie,\nkonala v rozpore s § 218 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, keď prvostupňové rozhodnutie\npotvrdila aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovanej aj\nsprávneho orgánu prvého stupňa je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného\nprávneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný\ndôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že\ndoterajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I.\nalebo II. kategórie. Žalovaná právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmieta\n\nv podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.\nŽalovaná aj správny orgán prvého stupňa konali podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru, ako aj s\nrozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj\nprávne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri\nsvojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR, ale aj krajské súdy, vyplýva, že výsluhovým dôchodcom\nje možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba dôchodkového poistenia\nnemôže byť podľa žalobcu posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Postup žalovanej nie je\nmožné odôvodniť odkazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého znenia vyplýva,\nže upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca tiež poukázal na to,\nže pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol\ndôchodkový vek podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo\ndosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n7. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona o sociálnom\npoistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil\nobidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1 a 2 zákona\no sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo\npoistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n8. Žalobca poukázal aj na čl. 33 ods. 2 Dohovoru a uviedol, že ak má alebo by mala chránená osoba\nnárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia\nza tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti\nalebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n9. Žalobca poukázal najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn.\n10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo\ndňa 29.10.2019, ako aj na ďalšiu rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a krajských\nsúdov v tejto otázke. Do pozornosti dal tiež nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že súčasťou\nprincípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v\nrovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a\nII. ÚS 80/99) a teda, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr.\nrozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom\nustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za\ndiskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným\nspôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).\n10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za arbitrárne, pretože skutkové a právne závery\nv ňom uvedené sú v rozpore s právnymi predpismi a interpretácia právnych predpisov nie je v súlade\ns obsahom právnej praxe (neodôvodnený odklon od ustálenej judikatúry). Za nesprávny považuje záver\nžalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie\nfunkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom\npomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný\ndôchodok. Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo\npoukázané, a pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, jeho vec\nneposúdili správne ani po skutkovej ani po právnej stránke.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n11. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 20.05.2020, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom\nrozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a má za to, že napadnuté rozhodnutia\nsú zákonné a vecne správne.\n12. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe sa nestotožňuje z nasledujúcich\ndôvodov. Žalobca je od 01.04.2004 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. v platnom znení. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi\nzhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 16. augusta 1970 do 31. decembra 1999 III. pracovná kategória a obdobie od 1. októbra 2000 do 31. marca 2004 - III. pracovná kategória, čím\nbolo podľa žalovanej preukázané, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach\nzaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.\n\n13. Nakoľko doba výkonu služby colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I.\nalebo II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu výkonu štátnej služby hodnotiť pre nárok na\nstarobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa súčasného\nprávneho stavu dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok žalobca dovŕšil dňom 29.05.2010,\navšak k uvedenému dátumu nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, pretože získal iba 4\n367 dní, čo je 11 rokov a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že\nžalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a pre nárok pre tento dôchodok mu bola zhodnotená doba\nslužobného pomeru v colnej správe, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení, uvedené doby na nárok na starobný dôchodok nie je možné zhodnotiť. Námietka žalobcu,\nže žalovaná v napadnutom rozhodnutí neaplikovala Dohovor, nie je dôvodná. Žalovaná zosúladila\nsvoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre\nposúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej\nI. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. V\nprípade žalobcu takýto postup však neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie výkonu profesionálnej\nslužby colníka nie je zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.\n14. Námietku žalobcu, ktorou poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr.\nsp. zn. 1So/15/2015 z 18. novembra 2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30. marca 2016 a sp. zn.\n10So/18/2015 z 30. marca 2016, nepovažuje žalovaná za dôvodnú, pretože právny názor v nich uvedený\nnebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej\ninštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Pokiaľ v žalobe žalobca opätovne poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého podľa jeho názoru\nvyplýva, že žalovaná nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov\nosobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia\nodsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme\nsociálneho poistenia, žalovaná trvá na tom, že predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda\nnetýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nebolo možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného\nrozsudku. Žalovaná trvá na tom, že v prípade žalobcu žalovaná nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí\nsa ocitli v podobnej situácii. Inak rozhodla len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých\npríslušný súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom\nv právoplatnom rozhodnutí. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup, ako u tých poistencov,\nktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp.\nkategórii funkcií.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 30.05.2020 uviedol, že argumentácia\nžalovanej je založená na rovnakých dôvodoch ako napadnuté rozhodnutie a pridržiava sa žalobného\npetitu v celom rozsahu. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že žalovaná odmieta rozhodovaciu\nčinnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal žalobca v podanej žalobe a ktorá\nnesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby\ndôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým\ndôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku\naj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č.\n328/2002 Z. z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne\nzabezpečený. Prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. ani zákona o sociálnom poistení nedošlo k zmene\npri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej\nbol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu\ndôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok.\nZ právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, o ktoré\nopiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba\ndôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II.\nkategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku t. j., že na rozdiel od žalobcu neplatí (la) pre\nnich všeobecná doba dôchodkového veku.\n16. Žalobca v replike ďalej uviedol, že ak žalovaná tvrdí, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec\nako bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011, bolo by vhodné bližšie\nvysvetliť v čom je prejednávaná vec skutkovo odlišná. Len vtedy by sa mohol žalobca, k právnemu\nnázoru žalovanej vyjadriť. Žalobca za spornú považuje otázku celkovej doby dôchodkového poistenia\n\npoukazujúc na to, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení nesporne upravuje otázku\ndôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný,\nak splnili podmienky uvedené v § 21 zák. č. 100/1988 Z. z. Rozsudky, na ktoré bolo poukázané, a\nv nich uvedený právny názor, vychádzajú z Ústavy SR a Dohovoru, ktorý má vyššiu právnu silu ako\nvnútroštátne právne predpisy.\n17. Žalobca je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym\nnázorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.novembra\n2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej\nargumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto\nprávnym názorom.\n18. Žalobca v replike tiež poukázal na nejednotné hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového\npoistenia v skutkovo a právne podobných veciach, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy\npoukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej v celom rozsahu.\nUviedol, že žalovaná svoje vyjadrenie formuluje tak, ako to bolo v roku 2014, keď ešte neexistovali\nžiadne rozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Podľa názoru\nžalobcu je vecou žalovanej, čím sa vo svojom vyjadrení zaoberá, avšak nie je možné prehliadnuť\nfakt, že ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a ignoruje aj rozsudky Najvyššieho súdu\nSR, ktoré sa týkali rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prerokovávaná vec (výsluhoví\ndôchodcovia zaradení do III. kategórie), napr. 10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015,\n10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z\n30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017,9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017,\nSo16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017, 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018.\n19. Z postupu žalovanej je z pohľadu žalobcu zjavné, že ani judikatúra Ústavného súdu SR pre žalovanú\nnemá žiadny právny význam. Žalovaná okrem uvedenia, že rozsudok nebol zverejnený v zbierke\nsúdnych rozhodnutí, nepredkladá žiadny vecný argument, ktorý by postup krajských súdov aj judikatúru\nNajvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR spochybnil, či vyvrátil správnosť v nich uvedených záverov.\nŽalovaná podľa žalobcu zvolila postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný, pokiaľ tvrdí, že\nrozsudky, na ktoré v žalobe poukázal žalobca, neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej\no zovšeobecnenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.\n20. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu jeden z (v tom čase) posledných rozsudkov Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 7Sk/31/2018, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 17.12.2019 a ktorý\nv celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej, ktorá sa nezmenila ani potom, čo bola\nopakovane rozsudkami NS SR odmietnutá, a v ktorých bola žalovaná upozornená na záväznosť\nrozsudkov.\n21. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.05.2020 nevyjadrila.\nV. Konanie na správnom súde\n22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie\nrozhodovanie Sociálnej poisťovne.“\n23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické\npotreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby\na poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“\n24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\nv sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.“\n26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“\n27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.“\n28. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa\ntohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a\n§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je\n\npotrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci\nbez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalovaná nežiadala nariadenie pojednávania\na žalobca, hoci pôvodne o nariadenie pojednávania žiadal, v sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa\n22.11.2023 uviedol, že pre urýchlenie rozhodnutia vo veci netrvá na tom, aby v tejto veci bolo nariadené\npojednávanie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na\ninternetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 12.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Aplikovaná právna úprava\n30. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Tento zákon sa nevzťahuje na\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,\nozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len \"policajt\"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,\nvojakov mimoriadnej služby (ďalej len \"profesionálny vojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené\nosobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n31. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie\npovinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia\nokrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona\na ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné\nna dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca\nsa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2\nalebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej\n50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a\nmá najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“\n32. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a\nprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“\n33. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie\nvýkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský\nvýsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský\nvýsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“\n34. Podľa § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal\nvymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.“\n35. Podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Ak má poistenec v tom istom období viacero\ndôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.“\n36. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní\ndôchodkového poistenia.“\n37. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“\n38. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak\ntento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.“\n39. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“\n40. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie\nzmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“\n41. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania.“\n42. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\n\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.“\n43. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.“\n44. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“\n45. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n46. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“\n47. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\na pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n48. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v\nBratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.\nV zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského\noddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája\n2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.\n49. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že\nžaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná\n(najmä § 6 a 7 SSP).\n50. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť\nsúdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom\nvychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§\n119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd\nvychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.\n51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla\nodvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi\nzamietnutá žiadosť zo dňa 13.11.2019 o priznanie starobného dôchodku od 29.05.2010. Žalobca\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že žalovaná sa v rozhodnutí nevysporiadala\ndostatočne s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\n52. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa\n§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 roku veku (dňa 29.05.2010). Nebolo sporné\nani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.04.2004, pre účely ktorého bola\nzhodnotená žalobcovi doba trvania služobného pomeru colníka v III. pracovnej kategórii od 16.08.1970\ndo 31.05.1975, 01.06.1975 do 31.08.1975, od 01.09.1975 do 30.06.1998, od 01.07.1998 do 31.12.1999\na od 01.10.2000 do 31.03.2004 t. j. v rozsahu 30 rokov. Spornou bola otázka započítania doby,\nzhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia\nnároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobca\nnamietal, že rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnili\ndobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku\nna starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko\ndoba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov\nvykonávaných funkcií ani do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť\nv kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.\n\n53. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že žalobcovi skutočne nebola žalovanou pri rozhodovaní o\nnároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba služobného pomeru\nv colnej správe v rozsahu celkom 30 rokov (zaradená do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená\npre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.04.2004. Z Osobného listu dôchodkového poistenia\nžalobcu ako prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby\ndôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely\nnároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a\n352 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n54. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016, podľa ktorého\n„Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či\npoistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň\nsprávny súd dáva do pozornosti Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)\nbol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a\nslovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z\nIII. časti tohto Dohovoru. Dohovor sa stal súčasťou právneho poriadku SR vyhlásením v Zbierke zákonov\npod č. 416/1991 Zb. Z čl. 2 Dohovoru vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré\nzáväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V.\na VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti\nDohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie\nnadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných\npodmienok.\n55. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný\naj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky\ndôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém\nsociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá\nby zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len\núpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov\na invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca,\navšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú však vylúčení z\npôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok.\n56. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu\npoistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný\nsystém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho\npoistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu\nslužby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) neobsahuje takú právnu úpravu starobných\ndôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale\nobsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a\nnehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n57. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely\nzistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný\ndôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v\nspojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd\nSR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti\nnajmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod\nR 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z\n15. augusta 2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R\n83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015,\nsp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo\ndňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, a podporne aj rozsudky krajských\nsúdov v obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na\nktoré poukazoval aj žalobca vo svojej žalobe a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS\n87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).\n\n58. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta\na vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa\nzákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení\nvýšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby\ndôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom\nstanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.\n2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu\nvýsluhového dôchodku.\n59. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca,\nvyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení\na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná\nžalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, aj v\nosobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať\nteoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v\nosobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie\ndôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového\nzabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu\nstarobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre\núčely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá\nje zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok\nv prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou\ndôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky,\npričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej\ndávky.\n60. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný\ndôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia\nzískané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo\nžalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.\nŽalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a príjmy\ndosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil\ndôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového\npoistenia.\n61. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia\no jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre\núčely priznania výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku\nčiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno\njeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie\ntotiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi\nzohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie\ndôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t. j. pokrývajúce rovnakú\nsociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v\nrozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 a čl. 12.\n62. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dobu pracovnej\nčinnosti colníka, ktorá nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných\nfunkcií ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani\naplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, pretože\nvýkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii\nfunkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o\nsociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má\nvplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je\nvýhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon\nžalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa\nani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej\nsprávy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Pokiaľ teda žalovaná s poukazom na § 255 ods.\n5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že podľa evidenčných listov dôchodkového\n\nzabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, doba pracovnej činnosti\nžalobcu bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej\nkategórie, takáto argumentácia je pre právne posúdenie veci irelevantná.\n63. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo\nsvojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255\nods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla\nbyť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak\npodstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní\nčl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a\nurčenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho\npomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená\nv inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej\ndávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho\norgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý\nje poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu\nSR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR nie je možné z dôvodu, že obdobie\nprofesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá skutkovému stavu\nveci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015),\ntýkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a\nv nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného\nsystému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa\nvzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods.\n2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len\nna prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v\nrozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru.\n64. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právne názory vyjadrené v rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe aj v odvolaní poukazoval žalobca, nie sú zovšeobecnené.\nVymedzenie, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“,\nmožno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom\nsúd v bode 26.1 odôvodnenia uvádza: “Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená\npredovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“\n65. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že vo vzťahu k otázke započítania doby výkonu\nslužby colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového\ndôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobcu na starobný\ndôchodok v podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný\nv rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. V tejto súvislosti je nie je možné za\nakceptovateľnú považovať prax žalovanej, keď uvádza, že v prípade žalobcu nerozhodla inak, ako\nv prípade iných poistencov a inak rozhodla len v prípadoch, v ktorých ju príslušný súd zaviazal\nrozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí v konkrétnej individuálnej\nveci. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať v obdobných prípadoch rovnako,\nzohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má pri súdnom prieskume napadnutých\nrozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené najvyššími súdnymi\nautoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím\npostupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola\nporušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu\nnázoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu SR týkajúca sa rovnakej právnej\notázke. Pokiaľ žalovaná ani prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní\nnerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého\nobdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného\nsystému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. Najvyšší súd\n\nSR vo rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo dňa 13.08.2013)\nzdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych\nzmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne § 5 ods. 10 a\n§ 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje\nani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania\npôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod\nzáväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu\nSR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej\nsprávy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného\ndôchodku je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru ako aj s\npovinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho\nsúdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach.\n66. Záver žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že doba poistenia získaná v civilnom\nzamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme\nsociálneho poistenia (zabezpečenia), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom, je v rozpore s právnymi\npredpismi. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, ak pre účely rozhodnutia\no starobnom dôchodku žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 30 rokov, ktoré získal\nv osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj\nsprávneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich\nsprávny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správneho orgánu\nprvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n67. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie\nstarobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového\npoistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 29.05.2010, kedy dovŕšil\ndôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v\nprípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom\n33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe\nslužby (30 rokov), najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj\nvýsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného\npomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým\nspôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu\nverejnej správy.\n68. Správny súd napokon uvádza, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy\nza situácie, kedy účastník konania v odvolacom konaní argumentuje skutkovými a právnymi dôvodmi\nuvedenými v rozhodnutiach rozsudkov všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, v skutkovo\nobdobných veciach nepostačuje, ak orgán verejnej správy len stručne konštatuje, že právny názor\nuvedený v predmetnom rozsudku doposiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu\nprax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po\nurčitú dobu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na formulovanie relevantných právnych záverov\nv obdobných veciach (bod 56. odôvodnenia). V prípade, že orgán verejnej správy rozhoduje vo veci\na odkloní sa od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. všeobecných súdov, je povinný tento\nodklon riadne odôvodniť tak, aby boli zrejmé dôvody tohto odklonu od ustálenej judikatúry, napr.\nuvedením konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva, že sa nejedná o skutkovo totožný prípad, resp.\nzmenou právneho predpisu. O takýto prípad sa však v preskúmavanej veci nejde.\n69. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) / a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a\nvec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto\nrozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).\n70. Právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania správny súd priznal úspešnému\nžalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP\nrozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/05 z 9. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-09", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "3be712b3-c5ae-4240-8fea-055859b07a0c:dd1e6487-e8b1-4dc8-a546-476033d35246", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "spisova_znacka": "7Sk/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1"}, {"guid": "18bca61f-d87c-47d1-a0c0-813cc0346db9:1205951e-7975-4275-a867-79073c25a408", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1", "spisova_znacka": "9So/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1"}, {"guid": "80867c11-4dc9-422d-b413-fb29eceef34d:d535bd12-8da1-4808-bba1-421577bca792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1", "spisova_znacka": "9So/176/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1"}, {"guid": "78ffdf03-4dab-4ea0-a321-8712eaa3970b:9b9d3b35-638b-4ef6-9ebf-64335ca753b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200556.1", "spisova_znacka": "7So/19/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/19/2016 z 3. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200556.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "8baf1347-56df-4eda-8cf4-9489d771d17c:903723ca-4b23-46a6-9df6-44e9bff10193", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1", "spisova_znacka": "7So/58/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/58/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1"}, {"guid": "cf06a6de-28a0-4606-923d-f1a5aea5b4d6:1c992171-cc47-4014-8b7c-e79ea5a7a068", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1", "spisova_znacka": "9So/46/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/46/2015 z 24. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1"}, {"guid": "2f8cf705-08d4-41fe-a3e5-c661eb301a88:5d4f2eec-d711-4923-a2bf-e3e890e1fffa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200358.1", "spisova_znacka": "9So/136/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/136/2014 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200358.1"}, {"guid": "9cd269dd-e90d-4a9b-a299-31cfd85f81f5:a0d868d7-af7b-4304-ace9-540f8d193fc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200030.1", "spisova_znacka": "7So/28/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/28/2015 z 19. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200030.1"}, {"guid": "019ee4e2-2718-4af2-a348-b3872ddfaee2:3fddd519-2e3d-4aa2-b778-51da2a32b247", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1", "spisova_znacka": "1So/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1"}, {"guid": "91520b15-0935-4697-95db-eeacb7e7aab0:6dc7e3c5-aaf7-4431-80a9-f93a9f98076c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1", "spisova_znacka": "10So/18/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/18/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1"}, {"guid": "022c7e50-6f5f-42e1-903a-4019050a305b:413a72a4-be70-45a0-88f4-ca8d19a22b3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1", "spisova_znacka": "9So/187/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/187/2014 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1"}, {"guid": "c5348dd7-e734-4803-bc8b-8cb0ea4f4b7c:38f7c641-5087-4004-9373-e01e35c68421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1", "spisova_znacka": "10So/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1"}, {"guid": "38c66d08-6900-408a-a2f1-fd06c82fade7:3b8adcba-3eda-4f45-ae72-b6a8d4219a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2012200022.1", "spisova_znacka": "1So/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/54/2012 z 12. 8. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-08-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200022.1"}], "citovane_v": []}