Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2S/23/2024 1019201216 28. 02. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D. č. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Turcsányiovou, so sídlom v Trnave, Štefánikova č. 21/111, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: SEĽUZ-352-3/2019 zo dňa 01.07.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom iznáva.
nepr
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len prvostupňový orgán alebo vedúci služobného úradu) rozhodol personálnym rozkazom cˇ. 71 zo dňa 09.04.2019 (dˇalej len persona´lny rozkaz cˇ. 71) podľa ust. § 83 ods. 1 pi´sm. c) zákona cˇ. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov) a prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe z dôvodu, zˇe poruštil za´kladnu´ povinnostˇ profesionálneho vojaka podlˇa ust. § 134 ods. 2 pi´sm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podlˇa ktore´ho profesionálny vojak nesmie nastúpiťˇ v služobnom čase na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby pod vplyvom alkoholu. Sluzˇobny´ pomer žalobcu sa mal skončiťˇ dňom dorucˇenia persona´lneho rozkazu cˇ. 71; persona´lny rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu dorucˇeny´ dnˇa 12.04.2019. 2. Prvostupňový orgán v odôvodnení personálneho rozkazu č. 71 uviedol, že podľa § 102 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je dĺžka týždenného služobného času profesionálneho vojaka 40 hodín. Profesionálny vojak má služobný čas rozvrhnutý na päť dní v týždni a má veliteľom riadne určený začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Určený začiatok a koniec služobného času sa uplatňuje počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v mieste výkonu štátnej služby a aj počas vyslania na služobnú cestu. Žalovaný konštatoval, zˇe dňa 18.10.2018 o 10.29 hod. bol žalobca pocˇas vy´konu sˇta´tnej sluzˇby na odbornom zhromaždení a v sluzˇobnom cˇase podrobeny´ dychovej sku´sˇke na pri´tomnostˇ alkoholu v dychu analyza´torom dychu typu Alcotest Dra¨ger 7410, evidencˇne´ cˇi´slo: E. XXXX, overeny´m certifika´tom s dobou platnosti do 11.12.2018, s poziti´vnym vy´sledkom 0,37 mg/l (0,77 promile) a pri opakovanej sku´sˇke o 11.09 hod. analyza´torom dychu typu Alcotest Dra¨ger 7410,
evidencˇne´ cˇi´slo: E. XXXX, overeny´m certifika´tom s dobou platnosti do 11.12.2018, s poziti´vnym vy ´sledkom 0,27 mg/l (0,56 promile). Žalobca bol pri´slusˇni´kom Vojenskej poli´cie vykonávajúcim dychovú skúšku riadne poucˇeny´ ešte pred zacˇati´m dychovej sku´sˇky. V za´vere odo^vodnenia persona´lneho rozkazu cˇ. 71 žalovaný uviedol, zˇe po posu´deni´ vsˇetky´ch okolnosti´ a skutocˇnosti´, ktore´ su´ podkladom pre persona´lny rozkaz a po posu´deni´ vyjadreni´ žalobcu k podkladom pre persona´lny rozkaz, ma´ za preuka´zane´, zˇe žalobca ako profesiona´lny vojak porusˇil jeho za´kladnu´ povinnostˇ podlˇa § 134 ods. 2 pi´sm. b) za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, cˇo je do^vodom na skoncˇenie jeho sˇta´tnej sluzˇby prepusteni´m zo sluzˇobne´ho pomeru podlˇa § 83 ods. 1 pi´sm. c) za ´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov. 3. Žalobca podal proti persona´lnemu rozkazu cˇ. 71 v za´konnej lehote odvolanie, z do^vodov, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že prvostupňový správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Genera´lny tajomni´k sluzˇobne´ho u´radu Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako vedu´ci sluzˇobne´ho u ´radu, ktory´ napadnuty´ persona´lny rozkaz vydal podľa 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej Spra´vny poriadok alebo SP) odvolaniu zˇalobcu nevyhovel a podlˇa ust. § 57 ods. 2 Spra´vneho poriadku odvolanie v za´konnej lehote predlozˇil spolu so spisovy´m materia´lom odvolaciemu orga´nu, ktory´m je podľa § 96 ods. 3 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov minister obrany Slovenskej republiky. Zˇalobca navrhol, aby odvolací´ orgán persona´lny rozkaz cˇ. 71 zrušil a vec vrátil na nove´ konanie a rozhodnutie. 4. Žalovaný - Minister obrany Slovenskej republiky ako odvolaci´ orga´n (dˇalej aj druhostupnˇovy´ orga´n) rozhodnuti´m cˇ. SELˇUZ-352-3/2019 zo dnˇa 01.07.2019 (dˇalej len napadnuté rozhodnutie) odvolanie zˇalobcu zamietol a persona´lny rozkaz cˇ. 71 potvrdil. Sluzˇobny´ pomer zˇalobcu sa skoncˇil dnˇom dorucˇenia rozhodnutia, t.j. dnˇa 12.04.2019. Napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 08.07.2019. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením vedúceho služobného úradu ministerstva zo dňa 17.05.2019, podľa ktorého veliteľ sa o porušení povinnosti menovaným dozvedel v deň, keď k porušeniu povinnosti došlo, nakoľko Vojenská polícia túto skutočnosť oficiálne oznámila veliteľovi 18.10.2018, ktorý oboznámenie sa s touto skutočnosťou potvrdil vlastnoručným podpisom a v ten istý deň podal k veci aj vyjadrenie. Tento deň je preukázateľne dňom, kedy veliteľ zistil dôvod na prepustenie, a teda mal mandát na podanie návrhu na prepustenie žalobcu. Veliteľ žalobcu spracoval návrh na jeho prepustenie v lehote podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a zároveň podľa § 93 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, žalobcu dňa 13.11.2018 oboznámil so spracovaným návrhom na jeho prepustenie, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. 6. Žalovaný uviedol, že konanie vo veci skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je samostatným konaním, nemožno ho teda zamieňať s konaním o priestupkoch a výsledky personálneho konania nezávisia od výsledku priestupkového konania. 7. K námietke žalobcu o nesprávnom doručovaní žalovaný uviedol, že žalobca sa v rámci prílohy k vyjadreniu odvolateľa zo dňa 21.03.2019 preukázal splnomocnením zo dňa 14.03.2019, ktorým splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie vo veci porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (tzv. generálne plnomocenstvo). Z obsahu splnomocnenia zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že ide o priame zastupovanie žalobcu právnym zástupcom „vo veci porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov“, ktorá je predmetom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Žalobca splnomocnením udelil právnemu zástupcovi písomnú plnú moc „ku všetkým právnym úkonom a konaniam, prijímaniu a doručovaniu písomností“ a právny zástupca sa zaviazal doručiť žalobcovi všetky dokumenty súvisiace s predmetom zastupovania. Keďže žalobca využil svoje zákonné právo byť zastúpený, správny orgán túto skutočnosť akceptoval a postupoval už v súlade s právnymi účinkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu zastupovania podľa § 16 a 17 Správneho poriadku, ąj vo vzťahu k inštitútu doručovania a doručoval podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku právnemu zástupcovi žalobcu. Z právneho aj vecného hľadiska
správnosť postupu prvostupňového orgánu, ktorá vylučuje akúkoľvek ujmu na právach žalobcu, v potvrdil aj žalobca, resp. jeho právny zástupca, ktorý pri doručovaní iných písomností (napr. oboznámenie, opätovné oboznámenie, prerušenie konania o prepustení) uvedené nenamietal a svoje práva účinne za uplatňoval. 8. Žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 12.10.2018 podľa § 114 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov veliteľom vyslaný na služobnú cestu, ktorej účelom bolo odborné zhromaždenie, v mieste výkonu služby Smrekovica (miesto konania odborného zhromaždenia), pričom veliteľ žalobcu určil miesto, dátum a čas nástupu žalobcu na služobnú cestu (ako začiatok cesty), miesto jeho výkonu štátnej služby, spôsob jeho prepravy, miesto, dátum a čas skončenia jeho služobnej cesty. Uvedené skutočnosti vyplývajú z cestovného príkazu podpísaného veliteľom žalobcu pred nástupom žalobcu na služobnú cestu dňa 12.10.2018, ktorého súčasťou je cestovný účet žalobcu podpísaný žalobcom dňa 22.10.2018. Žalobca bol teda ešte pred nástupom na služobnú cestu jeho veliteľom vyslaný na služobnú cestu a so skutočnosťami súvisiacimi s jeho vyslaním na služobnú cestu bol aj oboznámený (§ 113, § 114 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov). Žalovaný uviedol, že služobná cesta je výkonom služobných povinností profesionálneho vojaka, teda výkonom štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby v zmysle rozvrhnutého služobného času, ktorý bol žalobcovi určený a s ktorým bol žalobca oboznámený. Žalobca bol vyslaný na služobnú cestu za účelom plnenia si služobných povinností a za účelom výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že vojenska´ poli´cia o vykonani´ dychovej sku´sˇky na prítomnosť alkoholu v dychu zˇalobcu vyhotovila dnˇa 18.10.2018 u´radny´ za´znam o vykonani´ dychovej sku´sˇky (dˇalej aj „u´radny´ za´znam“) a to podľa § 5 zákona č 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneuzˇi´vani´m alkoholických nápojov a o zriaďovaní´ a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v zneni´ neskorsˇi ´ch predpisov (dˇalej len ako zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov), ktory´ Zˇalobca ako kontrolovaná osoba podpísal. Vojenska´ poli´cia, podlˇa ust. § 60 ods. 3 pi´sm. c) za´kona cˇ. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej len zákon o priestupkoch) odovzdala vec velitelˇovi zˇalobcu na dˇalsˇie konanie. Kontrola na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok je podľa druhostupňového orgánu základnou povinnosťou zamestnávateľa podľa zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie aj profesionálny vojak. Zamestnanec je podľa § 12 ods. 2 písm. l) zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Profesionálny vojak je taktiež podľa § 134 ods. 1 písm. n) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme. 10. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že veliteľ žalobcu vo veci porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov podal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, nemohol disciplinárne konanie začať, pretože takáto právomoc mu zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nevyplýva. Ustanovenie § 146 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov takýto postup výslovne vylučuje, pretože ustanovuje, že ak je predmetom disciplinárneho konania porušenie základnej povinnosti, zákazu alebo obmedzenia profesionálneho vojaka, ktoré je súčasne dôvodom na prepustenie, po podaní návrhu na prepustenie veliteľ disciplinárne konanie nezačne alebo začaté disciplinárne konanie preruší“. V prípade, ak by aj veliteľ žalobcu disciplináme konanie v predmetnej veci začal, musel by ho v zmysle § 146 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prerušiť. Porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je predmetom konania o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, predmetom personálneho konania nie je disciplinárne konanie s prípadným uložením disciplinárneho opatrenia. II. Žaloba 11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného cˇ. SELˇUZ-352-3/2019 zo dnˇa 01.07.2019 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím Genera´lneho tajomni´ka sluzˇobne ´ho u´radu Ministerstva obrany Slovenskej republiky – persona´lneho rozkazu č. 71 zo dňa 09.04.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, obsahuje nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho návrhmi, námietkami a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, a to najmä: - žiadosťou žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 13.11.2019, - opakovanou žiadosťou žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 20.11.2019, - námietkami uvedenými v doplnení odvolania zo dňa 03.06.2019, na ktoré sa odvoláva na str. 16 a 17 napadnutého rozhodnutia, a to najmä z akého dôvodu nebolo porušenie alebo nesplnenie základných povinností profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom, posúdené ako disciplinárne previnenie podľa § 138 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov - k námietke, že zo strany žalovaného ide o diskriminačné konanie a porušenie zákazu diskriminácie, - námietkami uvedenými na str. 3 odvolania, že veliteľ žalobcu nemohol zistiť požívanie alkoholu dňa 18.10.2018 a ak by mal túto vedomosť bol by nútený ukončiť služobnú cestu žalobcu a udeliť mu absenciu, keďže profesionálny vojak nesmie vykonávať svoje služobné povinnosti pod vplyvom alkoholu, - námietkami uvedenými v časti VI. Problematika známok prítomnosti alkoholu v organizme uvedené na str. 8 a 9 odvolania , kde namietal, že konanie o prepustení sa nevedie proti všetkým osobám, ktorým bola v dychu nameraná na danom podujatí určitá hodnota alkoholu, čo nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Tiež s jeho námietkou, že riaditeľ na danom mieste podpísal po vykonaní dychových skúšok prehlásenie vojenskej polícii, že neboli ohrozené životy, zdravie a majetok neskôr uviedol, že podľa neho nikto nejavil známky podnapitosti a nebol pod vplyvom alkoholu, - námietkami uvedenými v časti VII. Zhrnutie uvedené na str. 10-13 odvolania a to, že odôvodnenie rozhodnutia sa obmedzilo len na strohé konštatovanie predmetnej situácie a enumeráciu zákonných ustanovení. V predmetnom rozhodnutí však absentuje opis toho, ako správny orgán vykonal dokazovanie, na základe čoho dospel k rozhodnutiu o tom, že žalobca porušil právnu povinnosť a rovnako absentuje aj vykonanie určitej správnej úvahy a aplikácie materiálneho korektívu na daný prípad, či zohľadnenie osobitostí daného prípadu. Správny orgán nebral do úvahy žiadne prípadné poľahčujúce okolnosti, či okolnosti daného prípadu a rovnako tak nezisťoval ani to, aký vplyv mohlo mať porušenie tejto povinnosti, na riadny výkon služby. 14. Žalobca ďalej namieta nesprávne doručovanie personálneho rozkazu č. 71 a napadnutého rozhodnutia, pričom vychádza zo skutočnosti, že bol profesionálnym vojakom a prednostne sa na neho vzťahoval zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý upravuje ich doručovanie. Použitie ustanovení Správneho poriadku prichádza podľa jeho názoru do úvahy len po splnení podmienky, že by nebolo možné doručiť personálny rozkaz č. 71, či napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk žalobcu – profesionálneho vojaka. Žalovaný nepoužil Správny poriadok subsidiárne po naplnení podmienky v § 218 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ale prednostne bez splnenia zákonnej podmienky, čím porušil ustanovenie § 218 ods. 1 a ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Napriek tomu, že žalovaný mohol a mal doručiť personálny rozkaz č. 71 žalobcovi do vlastných rúk, neučinil tak. Personálny rozkaz č. 71 tak podľa žalobcu nebol riadne doručený, a nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. 15. Cestovný príkaz, ktorým žalovaný dôvodí účasť žalobcu na odbornom zhromaždení, nie je podľa žalobcu zákonným podkladom pre služobnú cestu, ktorú by tak bolo možné považovať za výkon štátnej služby. Cestovný príkaz nie je nariadením veliteľa, čo vyplýva z jeho značenia aj z toho, že príkaz je inštitút podľa zákona č. 283/2015 Z. z. o cestovných náhradách, na ktorý sa odvoláva aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Závery napadnutého rozhodnutia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemajú v ňom oporu, keď žalovaný konštatoval, že žalobca bol vyslaný na služobnú cestu, pretože chýba relevantný podklad. Veliteľ žalobcovi písomne nenariadil ani nevydal písomný rozkaz na
výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby, taktiež nebol zaradený v pracovnom tíme, ktorého sa malo školenie inventarizačných komisií týkať a tiež mu to ani nevyplývalo z jeho funkcie, či zaradenia. 16. Žalobca ďalej namieta, že mu veliteľ nerozvrhol služobný čas tak, ako mu to ukladá zákon a ani bližšie nešpecifikoval podmienky, ktoré mal na danej služobnej ceste dodržiavať. Veliteľ neurčil začiatok a koniec služobného času v dňoch trvania služobnej cesty, a preto nemohla byť splnená podmienka vyžadovaná § 134 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, teda nastúpenie na výkon štátnej služby v služobnom čase. I. Vyjadrenie žalovaného 17. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2019 žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí´ ako aj v personálnom rozkaze č. 71 uviedol, že sa s právnym názorom vysloveným v oboch rozhodnutiach v plnom rozsahu stotožňuje, a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Zˇalovany´ uviedol, že persona´lny rozkaz č. 71 presku´mal v celom rozsahu, pricˇom vycha´dzal z administrati´vneho spisu prvostupnˇove´ho orga´nu a vsˇetky´ch existuju´cich podkladov viazˇucich sa k predmetnej veci, ktore´ konkre´tne aj uviedol v odo^vodneni´ zˇalobou napadnute´ho rozhodnutia. Odo^vodnenie rozhodnutia o odvolani´ poskytuje tak skutkovu´ ako aj pra´vnu oporu vy´roku dane ´ho rozhodnutia. Uviedol, zˇe sa dostatocˇny´m spo^sobom vysporiadal so vsˇetky´mi na´mietkami zˇalobcu, skutocˇnostˇami, na´vrhmi, ako aj vyjadreniami uplatneny´mi nielen v odvolacom, ale aj v prvostupnˇovom administrati´vnom konani´. 19. Poukázal na to, že jednotlivé dôkazy vyhodnotil podlˇa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomnej su´vislosti, pricˇom dostatocˇne a zrozumitelˇne odo^vodnil vy´sledok dosiahnuty´ vo vy´rokovej cˇasti rozhodnutia, ktory´m odvolanie zˇalobcu zamietol a persona´lny rozkaz cˇ. 71 potvrdil. 20. V súvislosti s námietkou žalobcu, že jeho skutok mal byť posúdený ako disciplinárne previnenie podľa § 138 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, poukázal na prvu´ vetu ust. § 146 ods. 1 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v zmysle ktore´ho, ak je predmetom disciplina´rneho konania porusˇenie za´kladnej povinnosti, za´kazu alebo obmedzenia profesiona´lneho vojaka, ktore´ je su´cˇasne do^vodom na prepustenie, po podani´ na´vrhu na prepustenie velitelˇ disciplina´rne konanie nezacˇne alebo zacˇate´ disciplina´rne konanie prerusˇi´. Ide o dve relatívne samostatné administratívne konania, a tak nebol dôvod zo strany žalovaného vysporiadať sa s touto námietkou, nakoľko nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 21. K námietke žalobcu, že zo strany žalovaného ide o diskriminačné konanie a porušenie zákazu diskriminácie, a k námietkam žalobcu uvádzaným v časti VI. odvolania, žalovaný uviedol, že žalobca v tomto smere v rámci celého administratívneho konania nevyužil svoje právo navrhnúť konkrétne dôkazy a ním uvádzané skutočnosti bez bližšieho špecifikovania diskriminačného konania len tvrdil. 22. K tvrdeniu žalobcu, že veliteľ žalobcu nemohol zistiť požívanie alkoholu dňa 18.10.2018, pretože inak by mal ukončiť služobnú cestu žalobcu a udeliť mu absenciu, žalovaný uviedol, že voči žalobcovi bolo vedené konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru za nástup do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a nie za použitie alkoholických nápojov v služobnom čase podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov tak, ako to z daného tvrdenia vyplýva. Je zásadný rozdiel medzi pojmom „používanie alkoholických nápojov v služobnom čase“ a „nástup na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu“. Skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu mal veliteľ žalobcovi ukončiť služobnú cestu a udeliť mu absenciu, nemôže mať žiadny vplyv na to, že žalobca v inkriminovanom momente vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka pod vplyvom alkoholu, čo malo za následok jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
23. K námietkam o nedoručení personálneho rozkazu č. 71 ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že právny inštitút doručovania personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi upravujú ustanovenia § 218 a § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov s použitím § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Nakoľko žalobca využil svoje zákonné právo byť zastúpený, prvostupňový orgán ako aj žalovaný prihliadnuc na § 16 a § 17 Správneho poriadku v prípade doručovania žalobou napadnutých rozhodnutí postupovali podľa § 218 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov s použitím § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v spojení § 25 ods. 5 Správneho poriadku, a teda personálny rozkaz č. 71, ako aj rozhodnutie o odvolaní, doručovali výlučne právnemu zástupcovi žalobcu. 24. K námietke žalobcu o absencii administratívneho podkladu pre vyslanie na služobnú cestu žalovaný konštatoval, že podľa čl. 5 ods. 1 Smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 99/2016 zo dňa 29.12.2016 o cestovných náhradách pri pracovnej ceste a služobnej ceste v tuzemsku v znení smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 52/2018 zo dňa 02.08.2018 (ďalej len Smernica) cestovný príkaz slúži na vyslanie účastníka pracovnej cesty na pracovnú cestu. Žalobca, v tom čase ustanovený do funkcie vedúci oddelenia riadenia finančnej služby odboru riadenia finančnej služby a správy pohľadávok Úradu finančného zabezpečenia Bratislava, plnil pri výkone jeho funkcie úlohy v rámci spracovávania miezd a platov podľa opisu činností vyplývajúcich z funkcie, v súvislosti s prípravou podkladov k spracovaniu miezd, platových výmerov a pod. Žalobca bol podľa § 114 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vyslaný riaditeľom Úradu finančného zabezpečenia Bratislava, ako príslušným veliteľom, na služobnú cestu podľa § 113 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a v súlade so Smernicou, pričom žalobca v rámci služobnej cesty plnil služobné povinnosti vyplývajúce mu z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený. Podkladom na vyslanie žalobcu na služobnú cestu bol podľa čl. 5 ods. 1 Smernice samotný cestovný príkaz, ktorý zároveň slúži na vyúčtovanie služobnej cesty a na evidenčné účely. 25. K námietke nesprávneho rozvrhnutia služobného času žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca mal riadne rozvrhnutý služobný čas na päť služobných dní v týždni, pričom v jednotlivých služobných dňoch mu bol určený začiatok služobného času o 7:00 hod a koniec služobného času o 15:30 hod. Žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu, neukladajú veliteľovi povinnosť rozvrhnúť služobný čas počas vyslania profesionálneho vojaka na služobnú cestu iným spôsobom. Nebolo zákonnou povinnosťou veliteľa (riaditeľa Úradu finančného zabezpečenia Bratislava) rozvrhnúť služobný čas pre účastníkov odborného zhromaždenia v súlade s časovým harmonogramom odborného zhromaždenia. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2019 zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalovaného o neprevzatí zásielky v odbernej lehote, ktorou mu mal byť doručený personálny rozkaz č. 229 zo dňa 27.11.2018. Žalobca má za to, že správne konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť a na základe podnetu veliteľa boli vedúcim služobného úradu prejednávané v rovnakom čase. Ďalej namietal, že žalovaný mal doručiť personálny rozkaz č. 71 žalobcovi do vlastných rúk a neurobil tak. Žalobca trvá na tom, že jeho pobyt na odbornom zhromaždení nemožno považovať za služobnú cestu a zároveň veliteľ nerozvrhol služobný čas tak, ako mu to ukladá zákon a ani bližšie nešpecifikoval podmienky, ktoré mal na danej služobnej ceste dodržiavať. V. Duplika žalovaného 27. Žalovaný v duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a námietkam žalobcu uvedeným v replike uviedol, že žiadosti žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 13.11.2018, resp. zo dňa 20.11.2018 boli podnetom na začatie samostatného administratívneho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v intencii s ust. § 83 ods. 1 písm. l) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a teda ide o dve relatívne samostatné administratívne konania
vo veci prepustenia zo služobného pomeru, ktoré je, i s poukazom na § 98 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, neprípustné akýmkoľvek spôsobom zlučovať bez ohľadu na to, že boli prejednávané v rovnakom čase. K námietke žalobcu o nepostupovaní veliteľa v súlade so zákonom porušením zákonom uloženej povinnosti, žalovaný uviedol, že podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov bolo jedinou veliteľovou povinnosťou v danom procese spracovať návrh na prepustenie v lehote 30 dní odo dňa, keď dôvod na prepustenie zistil. 28. Žalobca sa k duplike žalovaného písomne nevyjadril. VI. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu SR 29. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6S/192/2019-144 zo dňa 24.02.2022 zrušil rozhodnutie žalovaného č: SEĽUZ-352-3/2019 zo dňa 01.07.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. V tomto smere ďalej dôvodil, že v každom konkrétnom prípade musí bytˇ predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebne´ vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého profesionálneho vojaka, jeho služobne´ výsledky, hodnotenia, dovtedajší jeho prínos pre štátnu službu, ako aj jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúsenosti´. Poukázal aj na potrebu zohľadniť stanoviska´ bezprostredne nadriadených a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania žalobcu, ktorý porušil svoje služobne´ povinnosti mimo miesta výkonu plnenia služobných povinností, a to na „odbornom zhromaždení“ v Hoteli Granit Smrekovice, v ktorom sa vidí dôvod jeho prepustenia, vrátane jeho postoja k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala bytˇ odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistene´ okolnosti viažuce sa k osobe žalobcu v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Zdôraznil, že v každom konkrétnom prípade je nevyhnutne´ zvážiť všetky uvedene´ okolnosti, ktoré sú u každého profesionálneho vojaka odlišné. Skonštatoval, že bude potrebne´, aby sa orgán verejnej správy v ďalšom konaní vysporiadal pri posudzovaní zlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby žalobcu s daným porušením služobnej povinnosti, či by ponechanie žalobcu ako profesionálneho vojaka v služobnom pomere, bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 30. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 6Ssk/17/2023 zo dňa 27.09.2023, tak že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/192/2019-144 zo dňa 24.02.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca bol zastúpený právnym zástupcom, a preto sa na postup krajského súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia, o aké išlo v prejednávanej veci, vzťahovalo ustanovenie § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Krajský súd konal nad rámec dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe, pričom na takýto postup aj s ohľadom na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP nemal relevantný dôvod. 31. Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že krajský súd pri ustaľovaní svojho záveru o tom, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/142/2012 zo dňa 20.11.2013, ktorý sa však vecne zaoberal prepustením príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd na podporu svojich záverov teda vychádzal z rozsudku, ktorý vecne nesúvisí s prejednávanou vecou. V predmetnej veci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe spočíval v porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka uvedenej v § 134 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorej profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, na ktorú skutočnosť následne nadväzovalo ustanovenie § 83 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo
služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka (okrem iného) aj podľa § 134 ods. 2. Vo vzťahu k dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe nebola otázka, ktorú krajský súd považoval za kľúčovú a ktorá vyústila do zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, relevantná. 32. Najvyšší súd na záver uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci rozhodnúť. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 33. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu bol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/192/2019. Po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie bola veci na Správnom súde v Bratislave pridelená sp. zn. 2S/23/2024. 34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.02.2024, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, 35. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok SchulerZgraggen proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VIII. Relevantná právna úprava 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje spra´vny su´d ochranu pra´vam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej spra´vy a rozhoduje v dˇalsˇi ´ch veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne sudy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosťˇ rozhodnutí organov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnostnou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalsˇi´ch veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu organu verejnej správy alebo opatreniu organu verejnej správy.
39. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skonči´ prepustením zo služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa §134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13. 40. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom chase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 41. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4 vydáva personálny rozkaz. 42. Podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov personálny rozkaz vydáva služobný úrad a musí bytˇ v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci. 43. Podľa § 91 ods. 4 písm. g) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) až d) obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 44. Podľa § 94 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), i) a n) najneskôr do dvoch mesiacov odo dna začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dna, kde tento dôvod vznikol. 45. Podľa § 94 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ak bol personálny rozkaz o prepustení zrušený alebo vec bola vrátená na dˇalsˇie konanie, začnú plynúť nove´ lehoty podlá odseku 1. 46. Podlˇa § 96 ods. 3 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov ak persona´lny rozkaz o prepusteni´ vydal vedu´ci sluzˇobne´ho u´radu ministerstva, odvolaci´m orga´nom proti tomuto persona ´lnemu rozkazu je minister obrany Slovenskej republiky. 47. Podlˇa § 103 ods. 1 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa sluzˇobny´ cˇas rozvrhuje spravidla na pa¨tˇ sluzˇobny´ch dni´ v ty´zˇdni. O rozvrhnuti´ sluzˇobne´ho cˇasu rozhoduje velitelˇ, ktory ´ urcˇi´ aj zacˇiatok a koniec sluzˇobne´ho cˇasu v jednotlivy´ch sluzˇobny´ch dnˇoch. 48. Podlˇa § 104 ods. 1 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov je profesiona´lny vojak povinny ´ plnitˇ sluzˇobne´ povinnosti nad urcˇeny´ sluzˇobny´ cˇas, ak sluzˇobne´ povinnosti z do^vodu ich rozsahu alebo neodkladnosti nemozˇno zabezpecˇitˇ v urcˇenom sluzˇobnom cˇase. Sˇta´tnu sluzˇbu nadcˇas vykona´va profesiona´lny vojak na za´klade vojenske´ho rozkazu, nariadenia alebo so su ´hlasom velitelˇa. 49. Podlˇa § 113 ods. 1 a 3 o štátnej službe profesionálnych vojakov sluzˇobna´ cesta na u´cˇely tohto za´kona je cˇas od na´stupu profesiona´lneho vojaka na cestu na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby do ine ´ho miesta vy´konu sˇta´tnej sluzˇby vra´tane vy´konu sˇta´tnej sluzˇby v tomto mieste do skoncˇenia tejto cesty. Za vy´kon sˇta´tnej sluzˇby v inom mieste vy´konu sˇta´tnej sluzˇby sa povazˇuje plnenie sluzˇobny´ch povinnosti´ vyply´vaju´cich profesiona´lnemu vojakovi z funkcie, do ktorej je ustanoveny´ alebo vymenovany´, jeho zaradenia do pracovne´ho ti´mu alebo pi´somne´ho rozkazu, alebo nariadenia velitelˇa. 50. Podlˇa § 114 ods. 1 a 2 o štátnej službe profesionálnych vojakov profesiona´lneho vojaka vysiela na sluzˇobnu´ cestu velitelˇ. Velitelˇ urcˇi´ miesto a cˇas na´stupu profesiona´lneho vojaka na sluzˇobnu ´ cestu, miesto vy´konu sˇta´tnej sluzˇby, spo^sob prepravy, miesto a cˇas skoncˇenia sluzˇobnej cesty. Velitelˇ urcˇi´ aj dˇalsˇie podmienky sluzˇobnej cesty, pricˇom prihliada na opra´vnene´ za´ujmy profesiona ´lneho vojaka.
51. Podlˇa § 218 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý (ods. 1). Rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho vojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne (ods. 2). Ak nemožno doručiť rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, doručenie sa vykoná podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (ods. 3). 52. Podlˇa § 219 ods. 3 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa na pra´vne vztˇahy profesiona´lneho vojaka v pri´padoch uvedeny´ch v § 91 ods. 1 pi´sm. c) primerane vztˇahuju´ ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 azˇ 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 azˇ 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 azˇ 33, § 37 ods. 1, § 40 azˇ 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 azˇ 60a a § 62 azˇ 70 vsˇeobecne´ho predpisu o spra´vnom konani´. 53. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. 54. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 55. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
IX. Posúdenie veci správnym súdom 56. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 57. Správny súd v prvom rade, považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP – zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry.
58. Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 83 zákona o štátne službe profesionálnych vojakov, pričom ods. 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám SR. Uvedený zákon kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony. 59. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou doručenia personálneho rozkazu č. 71 a druhostupňového rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje právo byť v administratívnom konaní právne zastúpený a predložil splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi dňa 14.03.2019. To, že v administratívnom konaní bol žalobca zastúpený advokátom, nakoniec nebolo medzi účastníkmi konania sporné. 60. V rámci piatej časti zákona o štátnej službe profesionálnych je v § 218 označenom ako „Doručovanie“ upravený spôsob doručovania rozhodnutí, personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov. V ustanovení § 218 ods. 3 je zakotvené subsidiárne použitie Správneho poriadku v prípade, ak nemožno doručiť rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi v mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý podľa § 218 ods. 1. 61. V § 219 je v jeho odseku 3 osobitne upravené primerané použitie vybraných ustanovení Správneho poriadku na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, t.j. pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4. 62. Správny súd zastáva názor, že ust. § 218 citovaného zákona obsahuje všeobecnú úpravu doručovania rozhodnutí, personálnych a disciplinárnych rozkazov, naproti tomu ustanovenie § 219 ods. 3 predstavuje úpravu špeciálnu, keďže primerané použitie ustanovení Správneho poriadku (vrátane § 25 ods. 5) určuje výlučne na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c), a teda na skoncˇenie sˇta´tnej sluzˇby prepusteni´m podlˇa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 azˇ 6, § 84 a § 98 ods. 4. Žalobcu sa toto ustanovenie týka, keďže bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 91 ods. 1 písm. c) v spojení s § 83 ods. 1 písm. c) a § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Takýmto úzkym vymedzením okruhu právnych vzťahov, pri ktorých sa ustanovenia Správneho poriadku použijú primerane, dal zákonodarca jasne najavo, že mienil vytvoriť špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam, a to aj vo vzťahu k doručovaniu písomností vrátane rozhodnutí, disciplinárnych rozkazov a personálnych rozkazov. 63. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie. Z uvedeného dôvodu má aplikácia ustanovení Správneho poriadku pri doručovaní personálneho rozkazu (aj rozhodnutia o odvolaní) podľa § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prednosť pred použitím ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o doručovaní § 218 ods. 1 a až následného subsidiárneho použitia ust. § 218 ods. 3. 64. Vzhľadom na to prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali pri doručovaní správne podľa § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v spojení s § 25 ods. 5 Správneho poriadku a personálny rozkaz č. 71 ako aj rozhodnutie o odvolaní, doručovali výlučne právnemu zástupcovi žalobcu, ktorému žalobca v administratívnom konaní udelil plnú moc. Námietka nedoručenia personálneho rozkazu č. 71 žalobcovi ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného je tak nedôvodná a doručenie oboch písomností nadobudlo právne účinky doručenia predpokladané zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov a Správneho poriadku.
65. Z administrati´vneho spisu spra´vny su´d zistil, zˇe pra´vnym do^vodom vydania persona´lneho rozkazu č. 71 bol § 83 ods. 1 pi´sm. c) za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v zmysle ktore´ho sˇta´tna sluzˇba profesiona´lneho vojaka v docˇasnej sˇta´tnej sluzˇbe a sta´lej sˇta´tnej sluzˇbe koncˇi´ prepusteni´m zo sluzˇobne´ho pomeru, ak porusˇil za´kladnu´ povinnostˇ profesiona´lneho vojaka podlˇa ust. § 134 ods. 1 pi´sm. n) alebo § 134 ods. 2 alebo obmedzenie alebo za´kaz podlˇa ust. § 12 alebo za´kaz podlˇa ust. § 13. 66. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a pod. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Môže ísť najmä o dôvody rozhodnutia vychádzajúce zo skutočností v konaní nezisťované , zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sa však nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. 67. Žalovany´ v rozhodnuti´ nemusi´ datˇ odpovedˇ na vsˇetky ota´zky nastolene´ u´cˇastni´kom konania, ale len na tie, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Preto odo^vodnenie rozhodnutia, ktore´ strucˇne a jasne objasni´ skutkovy ´ a pra´vny za´klad rozhodnutia, postacˇuje na za´ver, zˇe z tohto aspektu je plne realizovane´ pra´vo u´cˇastni´ka na spravodlive´ konanie (obdobne IV. U´S 112/05, I. U´S 117/05, I. U´S 141/09, rozsudok Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn. 10Szˇo/3/2012). Na u´stavnostˇ odo^vodnenia nie je potrebne´, aby sa v nˇom uva´dzali odpovede na vsˇetky, a to aj nepodstatne´ a pre vec bezvy´znamne´ okolnosti alebo na ´vrhy u´cˇastni´ka konania, aj kedˇ u´cˇastni´k konania ich vni´ma ako relevantne´ (uznesenie U´stavného súdu Slovenskej republiky cˇ.k. IV. U´S 150/03-41 zo dnˇa 27.08.2003). 68. Podľa názoru správneho súdu žiadosť žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nie je prekážkou, ktorá by bránila prvostupňovému orgánu a žalovanému rozhodnúť o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na základe zákonom stanovených predpokladov. Žiadosť žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 13.11.2019 a opakovaná žiadosť zo dňa 20.11.2019 boli navyše podané až po vydaní personálneho rozkazu č. 71 (09.04.2019) aj druhostupňového napadnutého rozhodnutia žalovaného (01.07.2019). Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov neupravuje prekážku skončenia služobného pomeru prepustením v podobe rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru na základe žiadosti profesionálneho vojaka. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu právne irelevantná. 69. Vo vztˇahu k ota´zke, cˇi dany´ skutok zˇalobcu mal bytˇ riesˇeny´ ako podozrenie zo spa´chania disciplina´rneho previnenia v ra´mci disciplina´rneho konania alebo len persona´lne, spra´vny su´d opakuje, zˇe „persona´lna po^sobnostˇ“ a „disciplina´rna pra´vomoc“ nadriadeny´ch su´ dva samostatne´ a na sebe neza´visle´ insˇtitu´ty, ktore´ sa navza´jom nevylucˇuju´. Prepustenie zo sluzˇobne´ho pomeru sa nepovazˇuje za disciplina´rne opatrenie, ale v zmysle za´kona patrí do oblasti persona´lnych opatreni´. Prijatie disciplina´rneho opatrenia samo o sebe nevylucˇuje, aby velitelˇ vocˇi profesiona´lnemu vojakovi prijal aj persona´lne opatrenie podlˇa § 134 ods. 2 pi´sm. b) za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Szˇ 29/04, sp. zn. 5Szˇ 110/02, sp. zn. 7Szˇ 132/03 a sp. zn. 1Szˇo 5/2009). 70. Zárovenˇ spra´vny su´d poukazuje na usta´lenu´ judikatu´ru najvysˇsˇieho su´du, z ktorej vyplýva, že disciplina´rne potrestanie nema´ za na´sledok za´nik pra´va zˇalovane´ho prepustitˇ zˇalobcu zo sluzˇobne´ho pomeru, lebo prepustenie policajta po predcha´dzaju´com disciplina´rnom postihu nemozˇno hodnotitˇ ako dvojity´ postih za ten isty´ skutok (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szˇ 110/02, 5Szˇo 13/2011, 5Szˇo 237/2010, 5Szˇo 190/2010, 5Szˇo 13/2011, 3Szˇo 24/2011, 1Szˇ-oNS 99/2004, uznesenie U´stavne´ho su´du SR č.k. III. U´S 42/2012-12).
71. Žalovaný sa v dostatočnej miere k tejto otázke vyjadril na strane 26 rozhodnutia, keď jasne skonštatoval že porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je predmetom konania o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c), nie je ním disciplinárne konanie. Keďže veliteľ žalobcu vo veci podal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka , nemohol disciplinárne konanie začať s poukazom na § 146 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v prípade ak by veliteľ žalobcu disciplinárne konanie začal, musel by ho podľa § 146 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prerušiť. 72. Samotná námietka žalobcu týkajúca sa diskriminačného konania a porušenia zákazu diskriminácie, bola podľa názoru správneho súdu všeobecného charakteru, nebola žalobcom podložená žiadnymi dôkazmi. 73. Keďže sa žalovaný stotožnil s vyjadrením vedúceho služobného úradu zo dňa 17.05.2019, a to že sa o porušení povinnosti žalobcom dozvedel v deň, keď k porušeniu povinnosti došlo nakoľko Vojenská polícia túto skutočnosť oznámila veliteľovi 18.10.2018, má správny súd za to že aj na predmetnú námietku žalobcu v odvolaní bolo žalovaným primerane reagované. Potrebné je však dodať, že § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov upravuje 30-dňovú subjektívnu lehotu od momentu zistenia dôvodu na prepustenie pre príslušného veliteľa na spracovanie návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka, a účelom predmetnej lehoty je zabrániť šikane podriadeného profesionálneho vojaka zo strany veliteľa voľnou časovou dispozíciou s podaním návrhu na skončenie služobného pomeru. Momentom začatia plynutia predmetnej lehoty je moment zistenia dôvodu pre prepustenie profesionálneho vojaka. V danom prípade moment zistenia podľa tvrdenia samotného veliteľa splynul s dňom porušenia povinnosti žalobcom. Z hľadiska plynutia subjektívnej lehoty veliteľa na spracovanie návrhu na prepustenie ide z pohľadu profesionálneho vojaka o najvýhodnejší spôsob jej začatia. 74. K nezaoberaniu sa námietkami uvedenými v časti VI. odvolania žalobcu správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, na základe akých skutočností došiel k záveru o porušení povinnosti žalobcu, zároveň je však potrebné dodať že taxatívneho vymedzenia v § 83 zákona o štátne službe profesionálnych vojakov vyplývajú obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám SR, v takom prípade vykonanie správnej úvahy a aplikácie materiálneho korektívu, zohľadnenie osobitostí prípadu prípadné poľahčujúcich okolnosti, a zisťovanie aký vplyv mohlo mať porušenie tejto povinnosti, na riadny výkon služby by bolo nadbytočné, nakoľko nemôže viesť v danej veci (posudzovaní porušenia zákazu nastu ´pitˇ v sluzˇobnom cˇase na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby pod vplyvom alkoholu) k inému záveru vedúceho služobného úradu. Z uvedených dôvodov bola irelevantná námietka žalobcu týkajúca sa vyhlásenia riaditeľa, že neboli ohrozené životy, zdravie a majetok ako aj jeho vyjadrenie, že podľa neho nikto nejavil známky podnapitosti a nebol pod vplyvom alkoholu. Nastúpenie štátnej služby v služobnom čase pod vplyvom alkoholu, totiž nevyžaduje, aby profesionálny vojak javil známky jeho požitia, prípadne ohrozoval život, zdravie alebo majetok. 75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, v ktorom uviedol, že "Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka".
76. Správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s podstatnými návrhmi a námietkami žalobcu, obsahuje teda všetky formálne a obsahové náležitosti, a po tejto stránke ho vyhodnotil ako zákonné. 77. Pokiaľ žalobca namietal, že cestovný príkaz nie je zákonným podkladom pre služobnú cestu, ktorú by tak bolo možné považovať za výkon štátnej služby, správny súd uvádza, že cestovným príkazom bol žalobca podľa § 114 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov riaditeľom Úradu finančného zabezpečenia Bratislava, ako príslušným veliteľom, podľa § 113 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a v súlade so Smernicou vyslaný na služobnú cestu. Cestovný príkaz obsahoval všetky podstatné náležitosti, ktoré je podľa § 114 povinný veliteľ určiť pri vysielaní vojaka na služobnú cestu (miesto a cˇas na´stupu profesiona´lneho vojaka na sluzˇobnu´ cestu, miesto vy´konu sˇta ´tnej sluzˇby, spo^sob prepravy, miesto a cˇas skoncˇenia sluzˇobnej cesty). Žalobca si v rámci služobnej cesty v zmysle § 113 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov plnil služobné povinnosti vyplývajúce mu z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený, nakoľko výkonom štátnej služby je aj účasť na odbornom zhromaždení. 78. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení rozvrhovania pracovného času správny súd uvádza, že žalobca mal riadne rozvrhnutý služobný čas podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na päť služobných dní v týždni, pričom v jednotlivých služobných dňoch mu bol určený začiatok služobného času o 7:00 hod a koniec služobného času o 15:30 hod. Veliteľovi žalobcu nevyplývala povinnosť rozvrhnúť služobný čas počas vyslania profesionálneho vojaka na služobnú cestu iným spôsobom. Zo žiadneho z ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nie je možné vyvodiť záver, že v prípade nerozvrhnutia služobného času osobitným spôsobom, ktorý by kopíroval časový harmonogram odborného zhromaždenia, na ktoré bol vojak vyslaný, by malo za následok, že počas takejto služobnej cesty vojak štátnu službu nevykonáva. Súčasne je potrebné poznamenať, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca mal služobný čas rozvrhnutý od 7:00 hod do 15:30 hod, odborné zhromaždenie dňa 18.10.2018, malo stanovený začiatok o 8:00 hod, pričom žalovaný bol podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom o 10:29 hod a opakovanej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom o 11:09 hod, čiže v čase riadne rozvrhnutého služobného času žalobcu. 79. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho poriadku a zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).