{"guid": "e8ef730d-0aca-45b6-8b13-1c90b46d1cb9:ee636d0c-f149-4fda-ac89-41a9ef824cd6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1", "spisova_znacka": "BA-6S/192/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/192/2019 z 28. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. februára 2024, sp. zn. BA-6S/192/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1", "identifikacne_cislo": "1019201216", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/281", "nazov": "zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/281-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee636d0c-f149-4fda-ac89-41a9ef824cd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/23/2024\n1019201216\n28. 02. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201216.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej\na členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom v D. č. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Turcsányiovou, so\nsídlom v Trnave, Štefánikova č. 21/111, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,\nso sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č:\nSEĽUZ-352-3/2019 zo dňa 01.07.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom\niznáva.\n\nnepr\n\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len\nprvostupňový orgán alebo vedúci služobného úradu) rozhodol personálnym rozkazom cˇ. 71 zo dňa\n09.04.2019 (dˇalej len persona´lny rozkaz cˇ. 71) podľa ust. § 83 ods. 1 pi´sm. c) zákona cˇ. 281/2015\nZ.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon\no štátnej službe profesionálnych vojakov) a prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka v stálej štátnej službe z dôvodu, zˇe poruštil za´kladnu´ povinnostˇ profesionálneho vojaka podlˇa\nust. § 134 ods. 2 pi´sm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podlˇa ktore´ho profesionálny\nvojak nesmie nastúpiťˇ v služobnom čase na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby pod vplyvom alkoholu. Sluzˇobny´\npomer žalobcu sa mal skončiťˇ dňom dorucˇenia persona´lneho rozkazu cˇ. 71; persona´lny rozkaz bol\nprávnemu zástupcovi žalobcu dorucˇeny´ dnˇa 12.04.2019.\n2. Prvostupňový orgán v odôvodnení personálneho rozkazu č. 71 uviedol, že podľa § 102 zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov je dĺžka týždenného služobného času profesionálneho vojaka 40\nhodín. Profesionálny vojak má služobný čas rozvrhnutý na päť dní v týždni a má veliteľom riadne určený\nzačiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Určený začiatok a koniec služobného času sa\nuplatňuje počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v mieste výkonu štátnej služby a aj počas\nvyslania na služobnú cestu. Žalovaný konštatoval, zˇe dňa 18.10.2018 o 10.29 hod. bol žalobca pocˇas\nvy´konu sˇta´tnej sluzˇby na odbornom zhromaždení a v sluzˇobnom cˇase podrobeny´ dychovej sku´sˇke\nna pri´tomnostˇ alkoholu v dychu analyza´torom dychu typu Alcotest Dra¨ger 7410, evidencˇne´ cˇi´slo:\nE. XXXX, overeny´m certifika´tom s dobou platnosti do 11.12.2018, s poziti´vnym vy´sledkom 0,37 mg/l\n(0,77 promile) a pri opakovanej sku´sˇke o 11.09 hod. analyza´torom dychu typu Alcotest Dra¨ger 7410,\n\nevidencˇne´ cˇi´slo: E. XXXX, overeny´m certifika´tom s dobou platnosti do 11.12.2018, s poziti´vnym vy\n´sledkom 0,27 mg/l (0,56 promile). Žalobca bol pri´slusˇni´kom Vojenskej poli´cie vykonávajúcim dychovú\nskúšku riadne poucˇeny´ ešte pred zacˇati´m dychovej sku´sˇky. V za´vere odo^vodnenia persona´lneho\nrozkazu cˇ. 71 žalovaný uviedol, zˇe po posu´deni´ vsˇetky´ch okolnosti´ a skutocˇnosti´, ktore´ su´\npodkladom pre persona´lny rozkaz a po posu´deni´ vyjadreni´ žalobcu k podkladom pre persona´lny\nrozkaz, ma´ za preuka´zane´, zˇe žalobca ako profesiona´lny vojak porusˇil jeho za´kladnu´ povinnostˇ\npodlˇa § 134 ods. 2 pi´sm. b) za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, cˇo je do^vodom na\nskoncˇenie jeho sˇta´tnej sluzˇby prepusteni´m zo sluzˇobne´ho pomeru podlˇa § 83 ods. 1 pi´sm. c) za\n´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov.\n3. Žalobca podal proti persona´lnemu rozkazu cˇ. 71 v za´konnej lehote odvolanie, z do^vodov, že\nkonanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že prvostupňový\nsprávny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že\nrozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Genera´lny\ntajomni´k sluzˇobne´ho u´radu Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako vedu´ci sluzˇobne´ho u\n´radu, ktory´ napadnuty´ persona´lny rozkaz vydal podľa 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej Spra´vny poriadok alebo SP) odvolaniu\nzˇalobcu nevyhovel a podlˇa ust. § 57 ods. 2 Spra´vneho poriadku odvolanie v za´konnej lehote predlozˇil\nspolu so spisovy´m materia´lom odvolaciemu orga´nu, ktory´m je podľa § 96 ods. 3 za´kona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov minister obrany Slovenskej republiky. Zˇalobca navrhol, aby odvolací´\norgán persona´lny rozkaz cˇ. 71 zrušil a vec vrátil na nove´ konanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaný - Minister obrany Slovenskej republiky ako odvolaci´ orga´n (dˇalej aj druhostupnˇovy´\norga´n) rozhodnuti´m cˇ. SELˇUZ-352-3/2019 zo dnˇa 01.07.2019 (dˇalej len napadnuté rozhodnutie)\nodvolanie zˇalobcu zamietol a persona´lny rozkaz cˇ. 71 potvrdil. Sluzˇobny´ pomer zˇalobcu sa skoncˇil\ndnˇom dorucˇenia rozhodnutia, t.j. dnˇa 12.04.2019. Napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi\nžalobcu doručené dňa 08.07.2019.\n5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením\nvedúceho služobného úradu ministerstva zo dňa 17.05.2019, podľa ktorého veliteľ sa o porušení\npovinnosti menovaným dozvedel v deň, keď k porušeniu povinnosti došlo, nakoľko Vojenská polícia túto\nskutočnosť oficiálne oznámila veliteľovi 18.10.2018, ktorý oboznámenie sa s touto skutočnosťou potvrdil\nvlastnoručným podpisom a v ten istý deň podal k veci aj vyjadrenie. Tento deň je preukázateľne dňom,\nkedy veliteľ zistil dôvod na prepustenie, a teda mal mandát na podanie návrhu na prepustenie žalobcu.\nVeliteľ žalobcu spracoval návrh na jeho prepustenie v lehote podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov a zároveň podľa § 93 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov, žalobcu dňa 13.11.2018 oboznámil so spracovaným návrhom na jeho prepustenie, čo potvrdil\nvlastnoručným podpisom.\n6. Žalovaný uviedol, že konanie vo veci skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka\nprepustením podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je samostatným\nkonaním, nemožno ho teda zamieňať s konaním o priestupkoch a výsledky personálneho konania\nnezávisia od výsledku priestupkového konania.\n7. K námietke žalobcu o nesprávnom doručovaní žalovaný uviedol, že žalobca sa v rámci prílohy\nk vyjadreniu odvolateľa zo dňa 21.03.2019 preukázal splnomocnením zo dňa 14.03.2019, ktorým\nsplnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie vo veci porušenia základnej povinnosti\nprofesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov\n(tzv. generálne plnomocenstvo). Z obsahu splnomocnenia zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že ide o priame\nzastupovanie žalobcu právnym zástupcom „vo veci porušenia základnej povinnosti profesionálneho\nvojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov“, ktorá je predmetom\nprepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Žalobca splnomocnením udelil\nprávnemu zástupcovi písomnú plnú moc „ku všetkým právnym úkonom a konaniam, prijímaniu a\ndoručovaniu písomností“ a právny zástupca sa zaviazal doručiť žalobcovi všetky dokumenty súvisiace s\npredmetom zastupovania. Keďže žalobca využil svoje zákonné právo byť zastúpený, správny orgán túto\nskutočnosť akceptoval a postupoval už v súlade s právnymi účinkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu\nzastupovania podľa § 16 a 17 Správneho poriadku, ąj vo vzťahu k inštitútu doručovania a doručoval\npodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku právnemu zástupcovi žalobcu. Z právneho aj vecného hľadiska\n\nsprávnosť postupu prvostupňového orgánu, ktorá vylučuje akúkoľvek ujmu na právach žalobcu, v potvrdil\naj žalobca, resp. jeho právny zástupca, ktorý pri doručovaní iných písomností (napr. oboznámenie,\nopätovné oboznámenie, prerušenie konania o prepustení) uvedené nenamietal a svoje práva účinne\nza uplatňoval.\n8. Žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 12.10.2018 podľa § 114 zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov veliteľom vyslaný na služobnú cestu, ktorej účelom bolo odborné zhromaždenie, v mieste výkonu\nslužby Smrekovica (miesto konania odborného zhromaždenia), pričom veliteľ žalobcu určil miesto,\ndátum a čas nástupu žalobcu na služobnú cestu (ako začiatok cesty), miesto jeho výkonu štátnej\nslužby, spôsob jeho prepravy, miesto, dátum a čas skončenia jeho služobnej cesty. Uvedené skutočnosti\nvyplývajú z cestovného príkazu podpísaného veliteľom žalobcu pred nástupom žalobcu na služobnú\ncestu dňa 12.10.2018, ktorého súčasťou je cestovný účet žalobcu podpísaný žalobcom dňa 22.10.2018.\nŽalobca bol teda ešte pred nástupom na služobnú cestu jeho veliteľom vyslaný na služobnú cestu a so\nskutočnosťami súvisiacimi s jeho vyslaním na služobnú cestu bol aj oboznámený (§ 113, § 114 zákona\no štátnej službe profesionálnych vojakov). Žalovaný uviedol, že služobná cesta je výkonom služobných\npovinností profesionálneho vojaka, teda výkonom štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby v\nzmysle rozvrhnutého služobného času, ktorý bol žalobcovi určený a s ktorým bol žalobca oboznámený.\nŽalobca bol vyslaný na služobnú cestu za účelom plnenia si služobných povinností a za účelom výkonu\nštátnej služby profesionálneho vojaka.\n9. Ďalej žalovaný uviedol, že vojenska´ poli´cia o vykonani´ dychovej sku´sˇky na prítomnosť alkoholu\nv dychu zˇalobcu vyhotovila dnˇa 18.10.2018 u´radny´ za´znam o vykonani´ dychovej sku´sˇky (dˇalej\naj „u´radny´ za´znam“) a to podľa § 5 zákona č 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneuzˇi´vani´m\nalkoholických nápojov a o zriaďovaní´ a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v zneni´ neskorsˇi\n´ch predpisov (dˇalej len ako zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov), ktory´ Zˇalobca\nako kontrolovaná osoba podpísal. Vojenska´ poli´cia, podlˇa ust. § 60 ods. 3 pi´sm. c) za´kona cˇ.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej len zákon o priestupkoch) odovzdala\nvec velitelˇovi zˇalobcu na dˇalsˇie konanie. Kontrola na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok je\npodľa druhostupňového orgánu základnou povinnosťou zamestnávateľa podľa zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov, zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie aj profesionálny\nvojak. Zamestnanec je podľa § 12 ods. 2 písm. l) zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických\nnápojov povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej\nsprávy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných\nlátok. Profesionálny vojak je taktiež podľa § 134 ods. 1 písm. n) zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti\nalkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.\n10. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že veliteľ žalobcu vo veci porušenia základnej povinnosti\nprofesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov\npodal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1\npísm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, nemohol disciplinárne konanie začať, pretože\ntakáto právomoc mu zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nevyplýva. Ustanovenie §\n146 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov takýto postup výslovne vylučuje, pretože\nustanovuje, že ak je predmetom disciplinárneho konania porušenie základnej povinnosti, zákazu alebo\nobmedzenia profesionálneho vojaka, ktoré je súčasne dôvodom na prepustenie, po podaní návrhu na\nprepustenie veliteľ disciplinárne konanie nezačne alebo začaté disciplinárne konanie preruší“. V prípade,\nak by aj veliteľ žalobcu disciplináme konanie v predmetnej veci začal, musel by ho v zmysle §\n146 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prerušiť. Porušenie základnej povinnosti\nprofesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je\npredmetom konania o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa 83 ods. 1 písm. c)\nzákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, predmetom personálneho konania nie je disciplinárne\nkonanie s prípadným uložením disciplinárneho opatrenia.\nII. Žaloba\n11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného cˇ. SELˇUZ-352-3/2019 zo dnˇa 01.07.2019 v zákonnej\nlehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\n\nžalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím Genera´lneho tajomni´ka sluzˇobne\n´ho u´radu Ministerstva obrany Slovenskej republiky – persona´lneho rozkazu č. 71 zo dňa 09.04.2019\na vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné, nezrozumiteľné, obsahuje nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu a došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n13. Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho návrhmi, námietkami a\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia, a to najmä: - žiadosťou žalobcu o prepustenie zo služobného\npomeru zo dňa 13.11.2019,\n- opakovanou žiadosťou žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 20.11.2019,\n- námietkami uvedenými v doplnení odvolania zo dňa 03.06.2019, na ktoré sa odvoláva na str. 16 a 17\nnapadnutého rozhodnutia, a to najmä z akého dôvodu nebolo porušenie alebo nesplnenie základných\npovinností profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho\nvojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom, posúdené ako disciplinárne previnenie podľa § 138\nzákona o štátnej službe profesionálnych vojakov\n- k námietke, že zo strany žalovaného ide o diskriminačné konanie a porušenie zákazu diskriminácie,\n- námietkami uvedenými na str. 3 odvolania, že veliteľ žalobcu nemohol zistiť požívanie alkoholu dňa\n18.10.2018 a ak by mal túto vedomosť bol by nútený ukončiť služobnú cestu žalobcu a udeliť mu\nabsenciu, keďže profesionálny vojak nesmie vykonávať svoje služobné povinnosti pod vplyvom alkoholu,\n- námietkami uvedenými v časti VI. Problematika známok prítomnosti alkoholu v organizme uvedené\nna str. 8 a 9 odvolania , kde namietal, že konanie o prepustení sa nevedie proti všetkým osobám,\nktorým bola v dychu nameraná na danom podujatí určitá hodnota alkoholu, čo nie je v súlade so zásadou\nrovnakého zaobchádzania. Tiež s jeho námietkou, že riaditeľ na danom mieste podpísal po vykonaní\ndychových skúšok prehlásenie vojenskej polícii, že neboli ohrozené životy, zdravie a majetok neskôr\nuviedol, že podľa neho nikto nejavil známky podnapitosti a nebol pod vplyvom alkoholu,\n- námietkami uvedenými v časti VII. Zhrnutie uvedené na str. 10-13 odvolania a to, že odôvodnenie\nrozhodnutia sa obmedzilo len na strohé konštatovanie predmetnej situácie a enumeráciu zákonných\nustanovení. V predmetnom rozhodnutí však absentuje opis toho, ako správny orgán vykonal\ndokazovanie, na základe čoho dospel k rozhodnutiu o tom, že žalobca porušil právnu povinnosť\na rovnako absentuje aj vykonanie určitej správnej úvahy a aplikácie materiálneho korektívu na daný\nprípad, či zohľadnenie osobitostí daného prípadu. Správny orgán nebral do úvahy žiadne prípadné\npoľahčujúce okolnosti, či okolnosti daného prípadu a rovnako tak nezisťoval ani to, aký vplyv mohlo mať\nporušenie tejto povinnosti, na riadny výkon služby.\n14. Žalobca ďalej namieta nesprávne doručovanie personálneho rozkazu č. 71 a napadnutého\nrozhodnutia, pričom vychádza zo skutočnosti, že bol profesionálnym vojakom a prednostne sa na neho\nvzťahoval zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý upravuje ich doručovanie. Použitie\nustanovení Správneho poriadku prichádza podľa jeho názoru do úvahy len po splnení podmienky, že\nby nebolo možné doručiť personálny rozkaz č. 71, či napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk žalobcu\n– profesionálneho vojaka. Žalovaný nepoužil Správny poriadok subsidiárne po naplnení podmienky v\n§ 218 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ale prednostne bez splnenia zákonnej\npodmienky, čím porušil ustanovenie § 218 ods. 1 a ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov. Napriek tomu, že žalovaný mohol a mal doručiť personálny rozkaz č. 71 žalobcovi do vlastných\nrúk, neučinil tak. Personálny rozkaz č. 71 tak podľa žalobcu nebol riadne doručený, a nemohol ani\nnadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.\n15. Cestovný príkaz, ktorým žalovaný dôvodí účasť žalobcu na odbornom zhromaždení, nie je podľa\nžalobcu zákonným podkladom pre služobnú cestu, ktorú by tak bolo možné považovať za výkon štátnej\nslužby. Cestovný príkaz nie je nariadením veliteľa, čo vyplýva z jeho značenia aj z toho, že príkaz\nje inštitút podľa zákona č. 283/2015 Z. z. o cestovných náhradách, na ktorý sa odvoláva aj žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí. Závery napadnutého rozhodnutia sú v rozpore s obsahom administratívneho\nspisu a nemajú v ňom oporu, keď žalovaný konštatoval, že žalobca bol vyslaný na služobnú cestu,\npretože chýba relevantný podklad. Veliteľ žalobcovi písomne nenariadil ani nevydal písomný rozkaz na\n\nvýkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby, taktiež nebol zaradený v pracovnom tíme,\nktorého sa malo školenie inventarizačných komisií týkať a tiež mu to ani nevyplývalo z jeho funkcie, či\nzaradenia.\n16. Žalobca ďalej namieta, že mu veliteľ nerozvrhol služobný čas tak, ako mu to ukladá zákon a ani\nbližšie nešpecifikoval podmienky, ktoré mal na danej služobnej ceste dodržiavať. Veliteľ neurčil začiatok\na koniec služobného času v dňoch trvania služobnej cesty, a preto nemohla byť splnená podmienka\nvyžadovaná § 134 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, teda nastúpenie na výkon\nštátnej služby v služobnom čase.\nI. Vyjadrenie žalovaného\n17. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2019 žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v\nnapadnutom rozhodnutí´ ako aj v personálnom rozkaze č. 71 uviedol, že sa s právnym názorom\nvysloveným v oboch rozhodnutiach v plnom rozsahu stotožňuje, a navrhol, aby súd žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n18. Zˇalovany´ uviedol, že persona´lny rozkaz č. 71 presku´mal v celom rozsahu, pricˇom vycha´dzal\nz administrati´vneho spisu prvostupnˇove´ho orga´nu a vsˇetky´ch existuju´cich podkladov viazˇucich\nsa k predmetnej veci, ktore´ konkre´tne aj uviedol v odo^vodneni´ zˇalobou napadnute´ho rozhodnutia.\nOdo^vodnenie rozhodnutia o odvolani´ poskytuje tak skutkovu´ ako aj pra´vnu oporu vy´roku dane\n´ho rozhodnutia. Uviedol, zˇe sa dostatocˇny´m spo^sobom vysporiadal so vsˇetky´mi na´mietkami\nzˇalobcu, skutocˇnostˇami, na´vrhmi, ako aj vyjadreniami uplatneny´mi nielen v odvolacom, ale aj v\nprvostupnˇovom administrati´vnom konani´.\n19. Poukázal na to, že jednotlivé dôkazy vyhodnotil podlˇa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a\nvsˇetky do^kazy v ich vza´jomnej su´vislosti, pricˇom dostatocˇne a zrozumitelˇne odo^vodnil vy´sledok\ndosiahnuty´ vo vy´rokovej cˇasti rozhodnutia, ktory´m odvolanie zˇalobcu zamietol a persona´lny rozkaz\ncˇ. 71 potvrdil.\n20. V súvislosti s námietkou žalobcu, že jeho skutok mal byť posúdený ako disciplinárne previnenie\npodľa § 138 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, poukázal na prvu´ vetu ust. § 146 ods. 1\nza´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v zmysle ktore´ho, ak je predmetom disciplina´rneho\nkonania porusˇenie za´kladnej povinnosti, za´kazu alebo obmedzenia profesiona´lneho vojaka, ktore´ je\nsu´cˇasne do^vodom na prepustenie, po podani´ na´vrhu na prepustenie velitelˇ disciplina´rne konanie\nnezacˇne alebo zacˇate´ disciplina´rne konanie prerusˇi´. Ide o dve relatívne samostatné administratívne\nkonania, a tak nebol dôvod zo strany žalovaného vysporiadať sa s touto námietkou, nakoľko nemala\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n21. K námietke žalobcu, že zo strany žalovaného ide o diskriminačné konanie a porušenie zákazu\ndiskriminácie, a k námietkam žalobcu uvádzaným v časti VI. odvolania, žalovaný uviedol, že žalobca v\ntomto smere v rámci celého administratívneho konania nevyužil svoje právo navrhnúť konkrétne dôkazy\na ním uvádzané skutočnosti bez bližšieho špecifikovania diskriminačného konania len tvrdil.\n22. K tvrdeniu žalobcu, že veliteľ žalobcu nemohol zistiť požívanie alkoholu dňa 18.10.2018, pretože\ninak by mal ukončiť služobnú cestu žalobcu a udeliť mu absenciu, žalovaný uviedol, že voči žalobcovi\nbolo vedené konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru za nástup do výkonu štátnej služby\npod vplyvom alkoholu podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov\na nie za použitie alkoholických nápojov v služobnom čase podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov tak, ako to z daného tvrdenia vyplýva. Je zásadný rozdiel medzi\npojmom „používanie alkoholických nápojov v služobnom čase“ a „nástup na výkon štátnej služby pod\nvplyvom alkoholu“. Skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu mal veliteľ žalobcovi ukončiť služobnú cestu\na udeliť mu absenciu, nemôže mať žiadny vplyv na to, že žalobca v inkriminovanom momente vykonával\nštátnu službu profesionálneho vojaka pod vplyvom alkoholu, čo malo za následok jeho prepustenie zo\nslužobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.\n\n23. K námietkam o nedoručení personálneho rozkazu č. 71 ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaný\nuviedol, že právny inštitút doručovania personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi upravujú\nustanovenia § 218 a § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov s použitím § 25\nods. 5 Správneho poriadku. Nakoľko žalobca využil svoje zákonné právo byť zastúpený, prvostupňový\norgán ako aj žalovaný prihliadnuc na § 16 a § 17 Správneho poriadku v prípade doručovania žalobou\nnapadnutých rozhodnutí postupovali podľa § 218 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov\ns použitím § 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v spojení § 25 ods. 5 Správneho\nporiadku, a teda personálny rozkaz č. 71, ako aj rozhodnutie o odvolaní, doručovali výlučne právnemu\nzástupcovi žalobcu.\n24. K námietke žalobcu o absencii administratívneho podkladu pre vyslanie na služobnú cestu žalovaný\nkonštatoval, že podľa čl. 5 ods. 1 Smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 99/2016 zo\ndňa 29.12.2016 o cestovných náhradách pri pracovnej ceste a služobnej ceste v tuzemsku v znení\nsmernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 52/2018 zo dňa 02.08.2018 (ďalej len Smernica)\ncestovný príkaz slúži na vyslanie účastníka pracovnej cesty na pracovnú cestu. Žalobca, v tom čase\nustanovený do funkcie vedúci oddelenia riadenia finančnej služby odboru riadenia finančnej služby a\nsprávy pohľadávok Úradu finančného zabezpečenia Bratislava, plnil pri výkone jeho funkcie úlohy v\nrámci spracovávania miezd a platov podľa opisu činností vyplývajúcich z funkcie, v súvislosti s prípravou\npodkladov k spracovaniu miezd, platových výmerov a pod. Žalobca bol podľa § 114 ods. 1 zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov vyslaný riaditeľom Úradu finančného zabezpečenia Bratislava,\nako príslušným veliteľom, na služobnú cestu podľa § 113 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov a v súlade so Smernicou, pričom žalobca v rámci služobnej cesty plnil služobné povinnosti\nvyplývajúce mu z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený. Podkladom na vyslanie žalobcu na\nslužobnú cestu bol podľa čl. 5 ods. 1 Smernice samotný cestovný príkaz, ktorý zároveň slúži na\nvyúčtovanie služobnej cesty a na evidenčné účely.\n25. K námietke nesprávneho rozvrhnutia služobného času žalovaný poukázal na skutočnosť, že\nžalobca mal riadne rozvrhnutý služobný čas na päť služobných dní v týždni, pričom v jednotlivých\nslužobných dňoch mu bol určený začiatok služobného času o 7:00 hod a koniec služobného času o\n15:30 hod. Žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ani iného všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, neukladajú veliteľovi povinnosť rozvrhnúť služobný čas počas vyslania\nprofesionálneho vojaka na služobnú cestu iným spôsobom. Nebolo zákonnou povinnosťou veliteľa\n(riaditeľa Úradu finančného zabezpečenia Bratislava) rozvrhnúť služobný čas pre účastníkov odborného\nzhromaždenia v súlade s časovým harmonogramom odborného zhromaždenia.\nIV. Replika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2019 zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a poukázal\nna nepravdivosť tvrdenia žalovaného o neprevzatí zásielky v odbernej lehote, ktorou mu mal byť\ndoručený personálny rozkaz č. 229 zo dňa 27.11.2018. Žalobca má za to, že správne konania vo veci\njeho prepustenia zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť a na základe podnetu veliteľa boli vedúcim\nslužobného úradu prejednávané v rovnakom čase. Ďalej namietal, že žalovaný mal doručiť personálny\nrozkaz č. 71 žalobcovi do vlastných rúk a neurobil tak. Žalobca trvá na tom, že jeho pobyt na odbornom\nzhromaždení nemožno považovať za služobnú cestu a zároveň veliteľ nerozvrhol služobný čas tak,\nako mu to ukladá zákon a ani bližšie nešpecifikoval podmienky, ktoré mal na danej služobnej ceste\ndodržiavať.\nV. Duplika žalovaného\n27. Žalovaný v duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a námietkam\nžalobcu uvedeným v replike uviedol, že žiadosti žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa\n13.11.2018, resp. zo dňa 20.11.2018 boli podnetom na začatie samostatného administratívneho konania\nvo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v intencii s ust. § 83 ods. 1 písm. l) zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov, a teda ide o dve relatívne samostatné administratívne konania\n\nvo veci prepustenia zo služobného pomeru, ktoré je, i s poukazom na § 98 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov, neprípustné akýmkoľvek spôsobom zlučovať bez ohľadu na to, že boli\nprejednávané v rovnakom čase. K námietke žalobcu o nepostupovaní veliteľa v súlade so zákonom\nporušením zákonom uloženej povinnosti, žalovaný uviedol, že podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov bolo jedinou veliteľovou povinnosťou v danom procese spracovať\nnávrh na prepustenie v lehote 30 dní odo dňa, keď dôvod na prepustenie zistil.\n28. Žalobca sa k duplike žalovaného písomne nevyjadril.\nVI. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu SR\n29. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6S/192/2019-144 zo dňa 24.02.2022 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č: SEĽUZ-352-3/2019 zo dňa 01.07.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nuviedol, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním\nzvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu\nako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný\ndôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe\nprofesionálnych vojakov. V tomto smere ďalej dôvodil, že v každom konkrétnom prípade musí bytˇ\npredmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebne´\nvziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého profesionálneho vojaka, jeho služobne´ výsledky,\nhodnotenia, dovtedajší jeho prínos pre štátnu službu, ako aj jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z\nhľadiska využiteľnosti jeho skúsenosti´. Poukázal aj na potrebu zohľadniť stanoviska´ bezprostredne\nnadriadených a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania žalobcu, ktorý porušil svoje služobne´ povinnosti\nmimo miesta výkonu plnenia služobných povinností, a to na „odbornom zhromaždení“ v Hoteli Granit\nSmrekovice, v ktorom sa vidí dôvod jeho prepustenia, vrátane jeho postoja k tomuto konaniu. Výsledkom\nsprávnej úvahy by mala bytˇ odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistene´ okolnosti viažuce sa\nk osobe žalobcu v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Zdôraznil, že\nv každom konkrétnom prípade je nevyhnutne´ zvážiť všetky uvedene´ okolnosti, ktoré sú u každého\nprofesionálneho vojaka odlišné. Skonštatoval, že bude potrebne´, aby sa orgán verejnej správy v\nďalšom konaní vysporiadal pri posudzovaní zlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby žalobcu s daným\nporušením služobnej povinnosti, či by ponechanie žalobcu ako profesionálneho vojaka v služobnom\npomere, bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n30. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR\nrozsudkom sp.zn. 6Ssk/17/2023 zo dňa 27.09.2023, tak že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/192/2019-144 zo dňa 24.02.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd SR uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca\nbol zastúpený právnym zástupcom, a preto sa na postup krajského súdu v rámci súdneho prieskumu\nzákonnosti postupu a rozhodnutia, o aké išlo v prejednávanej veci, vzťahovalo ustanovenie § 134 ods.\n1 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Krajský súd konal\nnad rámec dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe, pričom na takýto postup aj s ohľadom na\nustanovenie § 134 ods. 1 SSP nemal relevantný dôvod.\n31. Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že krajský súd pri ustaľovaní svojho záveru o tom, že\nžalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť\nhrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako\nprofesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný\ndôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe\nprofesionálnych vojakov, vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/142/2012 zo dňa\n20.11.2013, ktorý sa však vecne zaoberal prepustením príslušníka Policajného zboru zo služobného\npomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd na podporu svojich záverov\nteda vychádzal z rozsudku, ktorý vecne nesúvisí s prejednávanou vecou. V predmetnej veci dôvod\nprepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe spočíval v\nporušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka uvedenej v § 134 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov, podľa ktorej profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na\nvýkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, na ktorú skutočnosť následne nadväzovalo ustanovenie\n§ 83 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého štátna služba\nprofesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo\n\nslužobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka (okrem iného) aj podľa §\n134 ods. 2. Vo vzťahu k dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v\nstálej štátnej službe nebola otázka, ktorú krajský súd považoval za kľúčovú a ktorá vyústila do zrušenia\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia, relevantná.\n32. Najvyšší súd na záver uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu\nopätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť\nrozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho\norgánu a vo veci rozhodnúť.\nVII. Verejné vyhlásenie rozsudku\n33. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. 06.\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu\nbol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod\nsp. zn. BA-6S/192/2019. Po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie bola veci na\nSprávnom súde v Bratislave pridelená sp. zn. 2S/23/2024.\n34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.\n151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil dňa 28.02.2024, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia\npojednávania,\n35. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku\n(č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok SchulerZgraggen proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť\niba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich\nvyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní\nsa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nteda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie\nprávnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a\nSprávneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo\nvyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVIII. Relevantná právna úprava\n36. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje spra´vny su´d ochranu pra´vam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej spra´vy a rozhoduje v dˇalsˇi\n´ch veciach ustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne sudy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosťˇ rozhodnutí organov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnostnou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalsˇi´ch veciach ustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu organu verejnej správy alebo opatreniu organu verejnej správy.\n\n39. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov štátna služba\nprofesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skonči´ prepustením zo\nslužobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa §134 ods. 1 písm. n)\nalebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13.\n40. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálny vojak\nnesmie nastúpiť v služobnom chase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.\n41. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa pri skončení štátnej\nslužby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4 vydáva personálny rozkaz.\n42. Podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov personálny rozkaz vydáva\nslužobný úrad a musí bytˇ v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci.\n43. Podľa § 91 ods. 4 písm. g) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov personálny rozkaz podľa\nodseku 1 písm. b) až d) obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\npre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.\n44. Podľa § 94 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o prepustení\nprofesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), i) a n) najneskôr\ndo dvoch mesiacov odo dna začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dna,\nkde tento dôvod vznikol.\n45. Podľa § 94 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ak bol personálny rozkaz o\nprepustení zrušený alebo vec bola vrátená na dˇalsˇie konanie, začnú plynúť nove´ lehoty podlá odseku\n1.\n46. Podlˇa § 96 ods. 3 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov ak persona´lny rozkaz o\nprepusteni´ vydal vedu´ci sluzˇobne´ho u´radu ministerstva, odvolaci´m orga´nom proti tomuto persona\n´lnemu rozkazu je minister obrany Slovenskej republiky.\n47. Podlˇa § 103 ods. 1 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa sluzˇobny´ cˇas rozvrhuje\nspravidla na pa¨tˇ sluzˇobny´ch dni´ v ty´zˇdni. O rozvrhnuti´ sluzˇobne´ho cˇasu rozhoduje velitelˇ, ktory\n´ urcˇi´ aj zacˇiatok a koniec sluzˇobne´ho cˇasu v jednotlivy´ch sluzˇobny´ch dnˇoch.\n48. Podlˇa § 104 ods. 1 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov je profesiona´lny vojak povinny\n´ plnitˇ sluzˇobne´ povinnosti nad urcˇeny´ sluzˇobny´ cˇas, ak sluzˇobne´ povinnosti z do^vodu ich\nrozsahu alebo neodkladnosti nemozˇno zabezpecˇitˇ v urcˇenom sluzˇobnom cˇase. Sˇta´tnu sluzˇbu\nnadcˇas vykona´va profesiona´lny vojak na za´klade vojenske´ho rozkazu, nariadenia alebo so su\n´hlasom velitelˇa.\n49. Podlˇa § 113 ods. 1 a 3 o štátnej službe profesionálnych vojakov sluzˇobna´ cesta na u´cˇely\ntohto za´kona je cˇas od na´stupu profesiona´lneho vojaka na cestu na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby do ine\n´ho miesta vy´konu sˇta´tnej sluzˇby vra´tane vy´konu sˇta´tnej sluzˇby v tomto mieste do skoncˇenia\ntejto cesty. Za vy´kon sˇta´tnej sluzˇby v inom mieste vy´konu sˇta´tnej sluzˇby sa povazˇuje plnenie\nsluzˇobny´ch povinnosti´ vyply´vaju´cich profesiona´lnemu vojakovi z funkcie, do ktorej je ustanoveny´\nalebo vymenovany´, jeho zaradenia do pracovne´ho ti´mu alebo pi´somne´ho rozkazu, alebo nariadenia\nvelitelˇa.\n50. Podlˇa § 114 ods. 1 a 2 o štátnej službe profesionálnych vojakov profesiona´lneho vojaka vysiela\nna sluzˇobnu´ cestu velitelˇ. Velitelˇ urcˇi´ miesto a cˇas na´stupu profesiona´lneho vojaka na sluzˇobnu\n´ cestu, miesto vy´konu sˇta´tnej sluzˇby, spo^sob prepravy, miesto a cˇas skoncˇenia sluzˇobnej cesty.\nVelitelˇ urcˇi´ aj dˇalsˇie podmienky sluzˇobnej cesty, pricˇom prihliada na opra´vnene´ za´ujmy profesiona\n´lneho vojaka.\n\n51. Podlˇa § 218 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov rozhodnutie, personálny rozkaz a\ndisciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej\nslužby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý (ods. 1). Rozhodnutie,\npersonálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie,\npersonálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho\nvojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne (ods. 2). Ak nemožno doručiť rozhodnutie, personálny\nrozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, doručenie sa vykoná podľa\nvšeobecného predpisu o správnom konaní (ods. 3).\n52. Podlˇa § 219 ods. 3 za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa na pra´vne vztˇahy\nprofesiona´lneho vojaka v pri´padoch uvedeny´ch v § 91 ods. 1 pi´sm. c) primerane vztˇahuju´\nustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 azˇ 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 azˇ 24,\n§ 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 azˇ 33, § 37 ods. 1, § 40 azˇ 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 azˇ 60a a § 62 azˇ\n70 vsˇeobecne´ho predpisu o spra´vnom konani´.\n53. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa\nmôžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.\n54. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\n55. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nIX. Posúdenie veci správnym súdom\n56. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n57. Správny súd v prvom rade, považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že v správnom súdnictve\nsa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len\nv medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom\nv žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté\nrozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o\nporušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo\nprocesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je\nkonanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca\nlehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu\nv poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny\nsúd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP – zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje\ndve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú\nsprávnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v\nktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady,\nkedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa\nku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry.\n\n58. Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov\ntaxatívne vymedzených v § 83 zákona o štátne službe profesionálnych vojakov, pričom ods. 1\ntohto ustanovenia stanovuje obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci\nslužobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť\nrozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných\nspôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie,\nale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s\nďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám SR. Uvedený zákon kladie na vojakov vyššie\nnároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne\nsankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje\nstriktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony.\n59. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou doručenia personálneho rozkazu č. 71\na druhostupňového rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje právo byť\nv administratívnom konaní právne zastúpený a predložil splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi\ndňa 14.03.2019. To, že v administratívnom konaní bol žalobca zastúpený advokátom, nakoniec nebolo\nmedzi účastníkmi konania sporné.\n60. V rámci piatej časti zákona o štátnej službe profesionálnych je v § 218 označenom ako\n„Doručovanie“ upravený spôsob doručovania rozhodnutí, personálnych rozkazov a disciplinárnych\nrozkazov. V ustanovení § 218 ods. 3 je zakotvené subsidiárne použitie Správneho poriadku v prípade, ak\nnemožno doručiť rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi\nv mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý\npodľa § 218 ods. 1.\n61. V § 219 je v jeho odseku 3 osobitne upravené primerané použitie vybraných ustanovení Správneho\nporiadku na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) zákona\no štátnej službe profesionálnych vojakov, t.j. pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods.\n1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4.\n62. Správny súd zastáva názor, že ust. § 218 citovaného zákona obsahuje všeobecnú úpravu\ndoručovania rozhodnutí, personálnych a disciplinárnych rozkazov, naproti tomu ustanovenie § 219 ods.\n3 predstavuje úpravu špeciálnu, keďže primerané použitie ustanovení Správneho poriadku (vrátane §\n25 ods. 5) určuje výlučne na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods.\n1 písm. c), a teda na skoncˇenie sˇta´tnej sluzˇby prepusteni´m podlˇa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 azˇ 6,\n§ 84 a § 98 ods. 4. Žalobcu sa toto ustanovenie týka, keďže bol prepustený zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka podľa § 91 ods. 1 písm. c) v spojení s § 83 ods. 1 písm. c) a § 134 ods. 2\npísm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Takýmto úzkym vymedzením okruhu právnych\nvzťahov, pri ktorých sa ustanovenia Správneho poriadku použijú primerane, dal zákonodarca jasne\nnajavo, že mienil vytvoriť špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam, a to aj vo vzťahu\nk doručovaniu písomností vrátane rozhodnutí, disciplinárnych rozkazov a personálnych rozkazov.\n63. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo\njeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie. Z uvedeného dôvodu má aplikácia\nustanovení Správneho poriadku pri doručovaní personálneho rozkazu (aj rozhodnutia o odvolaní) podľa\n§ 219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prednosť pred použitím ustanovení zákona\no štátnej službe profesionálnych vojakov o doručovaní § 218 ods. 1 a až následného subsidiárneho\npoužitia ust. § 218 ods. 3.\n64. Vzhľadom na to prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali pri doručovaní správne podľa §\n219 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v spojení s § 25 ods. 5 Správneho\nporiadku a personálny rozkaz č. 71 ako aj rozhodnutie o odvolaní, doručovali výlučne právnemu\nzástupcovi žalobcu, ktorému žalobca v administratívnom konaní udelil plnú moc. Námietka nedoručenia\npersonálneho rozkazu č. 71 žalobcovi ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného je tak nedôvodná\na doručenie oboch písomností nadobudlo právne účinky doručenia predpokladané zákonom o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov a Správneho poriadku.\n\n65. Z administrati´vneho spisu spra´vny su´d zistil, zˇe pra´vnym do^vodom vydania persona´lneho\nrozkazu č. 71 bol § 83 ods. 1 pi´sm. c) za´kona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v zmysle\nktore´ho sˇta´tna sluzˇba profesiona´lneho vojaka v docˇasnej sˇta´tnej sluzˇbe a sta´lej sˇta´tnej sluzˇbe\nkoncˇi´ prepusteni´m zo sluzˇobne´ho pomeru, ak porusˇil za´kladnu´ povinnostˇ profesiona´lneho vojaka\npodlˇa ust. § 134 ods. 1 pi´sm. n) alebo § 134 ods. 2 alebo obmedzenie alebo za´kaz podlˇa ust. § 12\nalebo za´kaz podlˇa ust. § 13.\n66. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd\nuvádza, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,\naké úvahy viedli správny orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a pod.\nNedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie\nneobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre\nnedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových\nnedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté\nrozhodovacie dôvody. Môže ísť najmä o dôvody rozhodnutia vychádzajúce zo skutočností v konaní\nnezisťované , zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy\nboli v konaní vykonané Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sa však nepovažuje rozhodnutie,\nktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti.\n67. Žalovany´ v rozhodnuti´ nemusi´ datˇ odpovedˇ na vsˇetky ota´zky nastolene´ u´cˇastni´kom konania,\nale len na tie, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju´ skutkovy´ a\npra´vny za´klad rozhodnutia. Preto odo^vodnenie rozhodnutia, ktore´ strucˇne a jasne objasni´ skutkovy\n´ a pra´vny za´klad rozhodnutia, postacˇuje na za´ver, zˇe z tohto aspektu je plne realizovane´ pra´vo\nu´cˇastni´ka na spravodlive´ konanie (obdobne IV. U´S 112/05, I. U´S 117/05, I. U´S 141/09, rozsudok\nNajvysˇsˇieho su´du SR sp. zn. 10Szˇo/3/2012). Na u´stavnostˇ odo^vodnenia nie je potrebne´, aby sa v\nnˇom uva´dzali odpovede na vsˇetky, a to aj nepodstatne´ a pre vec bezvy´znamne´ okolnosti alebo na\n´vrhy u´cˇastni´ka konania, aj kedˇ u´cˇastni´k konania ich vni´ma ako relevantne´ (uznesenie U´stavného\nsúdu Slovenskej republiky cˇ.k. IV. U´S 150/03-41 zo dnˇa 27.08.2003).\n68. Podľa názoru správneho súdu žiadosť žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka nie je prekážkou, ktorá by bránila prvostupňovému orgánu a žalovanému rozhodnúť o skončení\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe\nprofesionálnych vojakov na základe zákonom stanovených predpokladov. Žiadosť žalobcu o prepustenie\nzo služobného pomeru zo dňa 13.11.2019 a opakovaná žiadosť zo dňa 20.11.2019 boli navyše\npodané až po vydaní personálneho rozkazu č. 71 (09.04.2019) aj druhostupňového napadnutého\nrozhodnutia žalovaného (01.07.2019). Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov neupravuje\nprekážku skončenia služobného pomeru prepustením v podobe rozhodnutia o uvoľnení zo služobného\npomeru na základe žiadosti profesionálneho vojaka. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu právne\nirelevantná.\n69. Vo vztˇahu k ota´zke, cˇi dany´ skutok zˇalobcu mal bytˇ riesˇeny´ ako podozrenie zo spa´chania\ndisciplina´rneho previnenia v ra´mci disciplina´rneho konania alebo len persona´lne, spra´vny su´d\nopakuje, zˇe „persona´lna po^sobnostˇ“ a „disciplina´rna pra´vomoc“ nadriadeny´ch su´ dva samostatne´\na na sebe neza´visle´ insˇtitu´ty, ktore´ sa navza´jom nevylucˇuju´. Prepustenie zo sluzˇobne´ho pomeru\nsa nepovazˇuje za disciplina´rne opatrenie, ale v zmysle za´kona patrí do oblasti persona´lnych opatreni´.\nPrijatie disciplina´rneho opatrenia samo o sebe nevylucˇuje, aby velitelˇ vocˇi profesiona´lnemu vojakovi\nprijal aj persona´lne opatrenie podlˇa § 134 ods. 2 pi´sm. b) za´kona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Szˇ 29/04, sp. zn. 5Szˇ 110/02,\nsp. zn. 7Szˇ 132/03 a sp. zn. 1Szˇo 5/2009).\n70. Zárovenˇ spra´vny su´d poukazuje na usta´lenu´ judikatu´ru najvysˇsˇieho su´du, z ktorej vyplýva,\nže disciplina´rne potrestanie nema´ za na´sledok za´nik pra´va zˇalovane´ho prepustitˇ zˇalobcu\nzo sluzˇobne´ho pomeru, lebo prepustenie policajta po predcha´dzaju´com disciplina´rnom postihu\nnemozˇno hodnotitˇ ako dvojity´ postih za ten isty´ skutok (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Szˇ 110/02, 5Szˇo 13/2011, 5Szˇo 237/2010, 5Szˇo 190/2010, 5Szˇo 13/2011, 3Szˇo 24/2011, 1Szˇ-oNS 99/2004, uznesenie U´stavne´ho su´du SR č.k. III. U´S 42/2012-12).\n\n71. Žalovaný sa v dostatočnej miere k tejto otázke vyjadril na strane 26 rozhodnutia, keď jasne\nskonštatoval že porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je predmetom konania o prepustení profesionálneho\nvojaka zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c), nie je ním disciplinárne konanie. Keďže veliteľ\nžalobcu vo veci podal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ,\nnemohol disciplinárne konanie začať s poukazom na § 146 zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov, v prípade ak by veliteľ žalobcu disciplinárne konanie začal, musel by ho podľa § 146 ods. 1\nzákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prerušiť.\n72. Samotná námietka žalobcu týkajúca sa diskriminačného konania a porušenia zákazu diskriminácie,\nbola podľa názoru správneho súdu všeobecného charakteru, nebola žalobcom podložená žiadnymi\ndôkazmi.\n73. Keďže sa žalovaný stotožnil s vyjadrením vedúceho služobného úradu zo dňa 17.05.2019, a to že\nsa o porušení povinnosti žalobcom dozvedel v deň, keď k porušeniu povinnosti došlo nakoľko Vojenská\npolícia túto skutočnosť oznámila veliteľovi 18.10.2018, má správny súd za to že aj na predmetnú\nnámietku žalobcu v odvolaní bolo žalovaným primerane reagované. Potrebné je však dodať, že § 93 ods.\n1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov upravuje 30-dňovú subjektívnu lehotu od\nmomentu zistenia dôvodu na prepustenie pre príslušného veliteľa na spracovanie návrhu na prepustenie\nprofesionálneho vojaka, a účelom predmetnej lehoty je zabrániť šikane podriadeného profesionálneho\nvojaka zo strany veliteľa voľnou časovou dispozíciou s podaním návrhu na skončenie služobného\npomeru. Momentom začatia plynutia predmetnej lehoty je moment zistenia dôvodu pre prepustenie\nprofesionálneho vojaka. V danom prípade moment zistenia podľa tvrdenia samotného veliteľa splynul\ns dňom porušenia povinnosti žalobcom. Z hľadiska plynutia subjektívnej lehoty veliteľa na spracovanie\nnávrhu na prepustenie ide z pohľadu profesionálneho vojaka o najvýhodnejší spôsob jej začatia.\n74. K nezaoberaniu sa námietkami uvedenými v časti VI. odvolania žalobcu správny súd uvádza,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, na základe akých skutočností došiel k záveru\no porušení povinnosti žalobcu, zároveň je však potrebné dodať že taxatívneho vymedzenia v § 83 zákona\no štátne službe profesionálnych vojakov vyplývajú obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho\nvojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má\nprávnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom\npredpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá\npovahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje\nako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám SR, v takom prípade\nvykonanie správnej úvahy a aplikácie materiálneho korektívu, zohľadnenie osobitostí prípadu prípadné\npoľahčujúcich okolnosti, a zisťovanie aký vplyv mohlo mať porušenie tejto povinnosti, na riadny výkon\nslužby by bolo nadbytočné, nakoľko nemôže viesť v danej veci (posudzovaní porušenia zákazu nastu\n´pitˇ v sluzˇobnom cˇase na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby pod vplyvom alkoholu) k inému záveru vedúceho\nslužobného úradu. Z uvedených dôvodov bola irelevantná námietka žalobcu týkajúca sa vyhlásenia\nriaditeľa, že neboli ohrozené životy, zdravie a majetok ako aj jeho vyjadrenie, že podľa neho nikto\nnejavil známky podnapitosti a nebol pod vplyvom alkoholu. Nastúpenie štátnej služby v služobnom čase\npod vplyvom alkoholu, totiž nevyžaduje, aby profesionálny vojak javil známky jeho požitia, prípadne\nohrozoval život, zdravie alebo majetok.\n75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, v ktorom uviedol, že \"Správnym konaním sa nazýva postup\nsprávnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny\npredpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných\npredpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie,\nprostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec\n- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.\nToto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka\".\n\n76. Správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s podstatnými návrhmi\na námietkami žalobcu, obsahuje teda všetky formálne a obsahové náležitosti, a po tejto stránke ho\nvyhodnotil ako zákonné.\n77. Pokiaľ žalobca namietal, že cestovný príkaz nie je zákonným podkladom pre služobnú cestu, ktorú\nby tak bolo možné považovať za výkon štátnej služby, správny súd uvádza, že cestovným príkazom\nbol žalobca podľa § 114 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov riaditeľom Úradu\nfinančného zabezpečenia Bratislava, ako príslušným veliteľom, podľa § 113 ods. 1 zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov a v súlade so Smernicou vyslaný na služobnú cestu. Cestovný príkaz\nobsahoval všetky podstatné náležitosti, ktoré je podľa § 114 povinný veliteľ určiť pri vysielaní vojaka na\nslužobnú cestu (miesto a cˇas na´stupu profesiona´lneho vojaka na sluzˇobnu´ cestu, miesto vy´konu sˇta\n´tnej sluzˇby, spo^sob prepravy, miesto a cˇas skoncˇenia sluzˇobnej cesty). Žalobca si v rámci služobnej\ncesty v zmysle § 113 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov plnil služobné povinnosti\nvyplývajúce mu z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený, nakoľko výkonom štátnej služby je aj\núčasť na odbornom zhromaždení.\n78. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení rozvrhovania pracovného času správny súd\nuvádza, že žalobca mal riadne rozvrhnutý služobný čas podľa zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov na päť služobných dní v týždni, pričom v jednotlivých služobných dňoch mu bol určený začiatok\nslužobného času o 7:00 hod a koniec služobného času o 15:30 hod. Veliteľovi žalobcu nevyplývala\npovinnosť rozvrhnúť služobný čas počas vyslania profesionálneho vojaka na služobnú cestu iným\nspôsobom. Zo žiadneho z ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nie je možné\nvyvodiť záver, že v prípade nerozvrhnutia služobného času osobitným spôsobom, ktorý by kopíroval\nčasový harmonogram odborného zhromaždenia, na ktoré bol vojak vyslaný, by malo za následok,\nže počas takejto služobnej cesty vojak štátnu službu nevykonáva. Súčasne je potrebné poznamenať,\nže medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca mal služobný čas rozvrhnutý od 7:00 hod do 15:30\nhod, odborné zhromaždenie dňa 18.10.2018, malo stanovený začiatok o 8:00 hod, pričom žalovaný\nbol podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom o 10:29 hod a opakovanej dychovej skúške\ns pozitívnym výsledkom o 11:09 hod, čiže v čase riadne rozvrhnutého služobného času žalobcu.\n79. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho\nporiadku a zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, správne orgány vykonali riadne\ndokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia\nobsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí\nvyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral\npredložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené\ndôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom, pretože nezistil dôvody, na základe\nktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}