Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/112/2019 1019200712 07. 05. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XX, XXX XX E., ČOZ: 292679, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa 19.03.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 22.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorého sa dopustil tým, že dňa 05.04.2017 v čase okolo 11:50 hod. počas preškoľovania policajtov úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z používania zásahových výbušiek P1, P2 a dymových granátov DG 50 v Centre výcviku Lešť, svojvoľne manipuloval s výbuškou A-10 mimo priestor na to určený v rozpore s príkazom na školenie a pokynom riadiaceho výcviku, v dôsledku čoho došlo k výbuchu uvedenej výbušky a k zraneniu menovaného. Uvedeným konaním prišlo k porušeniu základnej povinnosti policajta upravenej v § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a k porušeniu § 3 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci ide už o druhý disciplinárny rozkaz. Napriek skutočnosti, že už skorší disciplinárny rozkaz bol odvolacím orgánom zrušený, opätovne došlo k postupu, ktorý spôsobuje nezákonnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že z oznámenia o začatí disciplinárneho konania nie je zrejmé,
ktorý z nadriadených s disciplinárnou právomocou disciplinárne konanie proti nemu vedie. Tiež mal za to, že mu bola odňatá možnosť vyjadrovať sa k veci a obhajovať sa a výrok prvostupňového rozhodnutia nemal podklad v zistení skutočného stavu veci. 3. Žalovaný rozhodnutím č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa 19.03.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi nebolo v rozpore s právnymi predpismi, bolo odôvodnené a nadriadený prihliadal pri uložení disciplinárneho trestu na to, že žalobca nebol dovtedy disciplinárne trestaný a zároveň prihliadal i na charakter, závažnosť a nebezpečnosť konania žalobcu ako školeného pyrotechnika s výbušninou. Pri vydaní prvostupňového rozhodnutia bol dodržaný zákonom stanovený postup a v odvolacom konaní neboli zistené dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 5. Žalobca zdôraznil, že v disciplinárnom konaní bola porušená zásada zákonnosti, zásada práva na obhajobu, zásada hodnotenia dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, aj jednotlivo a zásada in dubio pro reo. 6. Namietal, že disciplinárne konanie bolo vedené striedavo, dvoma rozdielnymi nadriadenými a nebolo jasné, kto proti nemu vedie disciplinárne konanie. S poukazom na § 235 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ uviedol, že zo skutočnosti, ktorý z nadriadených urobil voči žalobcovi prvý úkon, vyplýva, ktorý orgán voči nemu vedie konanie. Z upovedomenia zo dňa 17.08.2018 však nevyplýva, o ktorý orgán ide, keďže bolo podpísané dvoma nadriadenými s disciplinárnou právomocou. Už od samého počiatku disciplinárneho stíhania žalobcu teda nebolo zrejmé, ktorý z oprávnených nadriadených konanie vedie. Po zrušení skoršieho disciplinárneho rozkazu v ďalšom postupe nadriadených podieľajúcich sa na disciplinárnom stíhaní žalobcu nemožno nájsť akýkoľvek zákonný podklad, keďže zákon o štátnej službe príslušníkov PZ neumožňuje prideliť vec na doplnenie dokazovania oprávnenému nadriadenému, inému nadriadenému. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že všetky písomnosti, na ktoré poukázal, boli vyhotovované v mene vedúceho oddelenia a nie v mene vedúceho odboru. Žalovaný nijakým zákonným spôsobom neodôvodnil účasť vedúceho oddelenia ako toho, ktorý opätovne viedol disciplinárne konanie proti žalobcovi v tomto disciplinárnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré nebolo vedené zákonným spôsobom, nemožno považovať rozhodnutie za zákonné. 7. Žalobca ďalej namietal, že mu nebola daná možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Napriek tomu, že pre nazretie do spisu zo strany žalobcu bol vedúcim oddelenia stanovený dátum, zo skutočnosti, že hneď nasledujúci deň, ako žalobca do spisu nahliadol, bol vydaný disciplinárny rozkaz vyplýva, že tento úkon, a to umožnenie nahliadnutia do spisu, bol celkom formálny zo strany nadriadeného vedúceho disciplinárne konanie, bez toho, aby žalobcovi bola daná skutočná možnosť vyjadriť sa k veci a obhajovať sa so zreteľom na podklady, ktoré boli zhromaždené pred uložením disciplinárneho opatrenia. 8. Uviedol, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia opätovne absentuje uvedenie, v čom mal byť postup žalobcu v rozpore s príkazom na školenie (nie je v ňom ani uvedené o príkaz, vydaný akým nadriadeným a kedy ide), rovnako v ňom nie je uvedené, v rozpore s akým pokynom riadiaceho výcviku malo dôjsť ku konaniu žalobcu, uvedenému vo výroku rozhodnutia (chýba označenie osoby, ktorá vydala pokyn, označenie, čo bolo obsahom pokynu, ako aj označenie dátumu a času, kedy mal byť takýto pokyn vydaný). Ak zákon definuje disciplinárne previnenie spôsobom uvedeným v § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, potom opis skutku - disciplinárneho previnenia, musí obsahovať opis takých skutkových okolností, z ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že k porušeniu povinností policajta nepochybne došlo.
9. Záverom konštatoval, že žalovaný, ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa nevysporiadali s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, inak povedané, ktoré nenasvedčovali tomu, že by zo strany žalobcu došlo k manipulácii s výbuškou A-10 mimo priestor na to určený, ani v prospech záveru, že by žalobca konal v rozpore s pokynmi riadiaceho výsluchu, alebo príkazom na školenie (vo všeobecnosti, keďže z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne pokyny má ísť). Žiadna z osôb zúčastnených na výcviku, neuviedla, že by u žalobcu videla počas výcviku výbušku A-10, preto záver o svojvoľnej manipulácii žalobcu s touto výbuškou, ktorý je základom rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia je nepodložený. 10. Taktiež sa žalovaný nevysporiadal s existenciou uznesenia sp. zn. SKIS-28/OISS-SV-2017 zo dňa 26.03.2018, právoplatného dňa 10.04.2018, ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2019 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. 12. Záver žalobcu o porušení základných zásad trestného konania aplikovateľných v správnom konaní je len účelovým na spochybnenie celého konania zo strany žalobcu. 13. V napadnutom rozhodnutí bolo žalobcovi vysvetlené, že konanie vykonáva priamy nadriadený v zmysle interného predpisu, a to nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených v znení neskorších predpisov (nariadenie MV SR č. 22/2009) a pokiaľ navrhuje uloženie disciplinárneho opatrenia, ktoré má právo uložiť len nadriadený s vyššou disciplinárnou právomocou, po predložení takéhoto návrhu disciplinárny trest uloží riaditeľ odboru. Konanie viedol vedúci oddelenia ako priamy nadriadený žalobcu. Vyšší nadriadený (zástupca riaditeľa odboru) bol podpísaný len ako schvaľujúci. K obdobnému postupu vydal Ústavný súd SR rozhodnutie č.k. II. US 485/2018-22 zo dňa 11.10.2018, v ktorom označil takýto postup za súladný s právom. 14. Žalobca sa mal možnosť sa k veci vyjadriť a vyjadril sa až dvakrát do dňa 22.02.2019, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s celým spisovým materiálom písomným pozvaním zo dňa 06.02.2019 (prevzaté 12.02.2019), ktorú právna zástupkyňa žalobcu nevyužila a namiesto nej sa s celým spisovým materiálom oboznámil žalobca dňa 21.02.2019 i napriek tomu, že zákon o štátnej službe príslušníkov PZ takúto povinnosť oprávnenému orgánu neukladá. 15. Žalovaný trval na tom, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, ktoré mu predpisuje zákon s uvedením výroku, ktorý je dostatočne konkretizovaný na to, aby nedošlo k zameniteľnosti skutku. 16. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, najmä výpoveďami svedkov F., G., A., znaleckým posudkom, že konanie žalobcu možno kvalifikovať ako zavinené porušenie právnych predpisov. Závery znaleckého posudku jasne konštatovali, že črepina pochádzala z výbušky A-10. 17. V súvislosti s námietkou, že vyšetrovateľ v trestnom konaní nezistil dôvod na postúpenie veci uviedol, že prekážku res iudicata môže vytvoriť jedine právoplatné rozhodnutie voči konkrétnej osobe obvineného. Nadriadený však dospel k záveru, že konanie je disciplinárnym previnením, teda porušením služobnej disciplíny. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Tdo/44/2008. 18. V replike zo dňa 27.08.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe. 19. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
20. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/112/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/112/2019. 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.05.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 22. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, 25. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 26. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov. 27. Podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 28. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 29. Podľa § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 30. Podľa § 238 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 31. Podľa § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32. Podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 33. Podľa § 241 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý, kto príde do styku s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou, je povinný postupovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu jeho bezpečnosti a zdravia, bezpečnosti a zdravia iných osôb a k poškodeniu majetku. 35. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 22.02.2019, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, a to zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. 37. K námietke žalobcu, že disciplinárne konanie žalobcu bolo vedené dvoma rozdielnymi nadriadenými a nebolo jasné, kto proti nemu vedie disciplinárne konanie, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že oznámením o začatí disciplinárneho konania bolo dňom 18.07.2018 začaté disciplinárne konanie voči žalobcovi, ktoré podpísal vedúci oddelenia pyrotechnickej a technickej ochrany odboru osobnej a technickej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „vedúci oddelenia“) a schválil ho zástupca riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z uvedeného oznámenia jednoznačne vyplýva, že konanie viedol vedúci oddelenia ako priamy nadriadený žalobcu. 38. Vedúci oddelenia bol vo vzťahu k žalobcovi oprávnený ako priamy nadriadený začať a viesť disciplinárne konanie a mal právo ukladať disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania (v zmysle čl. 1 ods. 7 písm. b) nariadenia MV SR č. 22/2009). Keď následne vedúci oddelenia dospel na podklade zabezpečených dôkazných prostriedkov k záveru, že písomné pokarhanie nie je postačujúce na obnovenie služobnej disciplíny žalobcu, navrhol riaditeľovi odboru osobnej a technickej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „riaditeľ odboru“) uloženie vyššieho stupňa disciplinárneho opatrenia, a to zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca, ktorá právomoc spadá do disciplinárnej právomoci riaditeľa odboru (v zmysle čl. 2 písm. d) bod 3 s poukazom na čl. 1 ods. 4 písm. b) bod 2 nariadenia MV SR č. 22/2009). Podľa čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia, nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh nadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti. 39. K námietke žalobcu, že žalovaný nijakým zákonným spôsobom neodôvodnil účasť vedúceho oddelenia ako toho, ktorý opätovne viedol disciplinárne konanie proti žalobcovi v tomto disciplinárnom konaní, správny súd poukazuje na str. 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný
zrozumiteľne popísal procesný postup v konaní. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že zrušením pôvodného prvostupňového rozhodnutia – disciplinárneho rozkazu zo dňa 06.11.2018 nedošlo k zrušeniu celého disciplinárneho konania vrátane jeho začatia. Ako bolo konštatované v odvolacom rozhodnutí, vec bola vrátená oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie. Vedúci oddelenia ako nadriadený oprávnený na vedenie disciplinárneho konania preto doplnil dokazovanie. Následne opätovne dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné uložiť rovnaké disciplinárne opatrenie, na ktorý postup nemal právomoc, a preto predložil návrh riaditeľovi odboru, ktorý ho akceptoval a vydal prvostupňové rozhodnutie. 40. Správny súd rovnako odkazuje na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/6/2017 zo dňa 21.02.2018, ktorý v obdobnom prípade konštatoval zákonnosť takéhoto postupu žalovaného správneho orgánu. Predmetný rozsudok prešiel aj „testom ústavnosti“ a jeho závery boli potvrdené uznesením Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 485/2018-22 zo dňa 11.10.2018. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. 41. K námietke, že žalobcovi nebola daná skutočná možnosť vyjadriť sa k veci a obhajovať sa so zreteľom na podklady, ktoré boli zhromaždené pred uložením disciplinárneho opatrenia, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa mal možnosť oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie. V oznámení o začatí disciplinárneho konania zo dňa 18.07.2018 bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa v zmysle § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorú využil a vyjadril sa v písomnom podaní zo dňa 08.08.2018. Listom zo dňa 23.01.2019 boli žalobcovi zaslané nové dôkazné materiály so žiadosťou o vyjadrenie, na ktorú reagoval písomným podaním zo dňa 04.02.2019. V tomto vyjadrení, v bode 12. bol žalovaný požiadaný právnou zástupkyňou žalobcu o oboznámenie sa s dôkazmi, z ktorých malo vyplývať jeho podozrenie. Uvedenému bolo vyhovené a zo strany žalovaného bola daná možnosť oboznámiť sa s celým administratívnym spisovým materiálom, ktorú právna zástupkyňa nevyužila a namiesto nej sa so spisovým materiálom oboznámil žalobca osobne dňa 21.02.2019. 42. Pokiaľ žalobca namietal len formálnu možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom, keďže už deň po oboznámení sa so spisovým materiálom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pre nahliadanie do spisu bol už dňa 06.02.2019 určený termín 15.02.2019, náhradný termín bolo určený na 22.02.2019. Súčasne bol žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne poučený v zmysle § 237 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ o povinnosti postupovať tak, aby nesťažoval a nezdržoval priebeh konania. Bolo tak vecou žalobcu respektíve jeho právnej zástupkyne akým spôsobom dané procesné právo využije. Žalobca sa na nahliadnutie do spisového materiálu dostavil dňa 21.02.2019, čo potvrdil svojim podpisom; z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca by po oboznámení sa so spisovým materiálom žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie prípadne doplnenie dokazovania. Prvostupňový orgán tak už dňa 06.02.2019 disponoval všetkými podkladmi na rozhodnutie, vrátane vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.02.2019, keďže žalobca ani po oboznámení sa so spisovým materiálom nemal žiadne procesné návrhy. Výlučne zo skutočnosti, že už dňa 22.02.2019 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, nemožno vyvodzovať prílišný formalizmus v postupe prvostupňového orgánu ani porušenie procesných práv žalobcu. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobca dňa 04.07.2018 prevzal fotokópiu celého úrazového spisu, ktorý bol podkladom pre začatie disciplinárneho konania. Z týchto dôvodov správny súd námietku žalobcu o nemožnosti vyjadrenia sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú. 43. K námietke žalobcu týkajúcej sa neurčitého výroku rozhodnutia správny súd uvádza, že zákon vyžaduje, aby výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Uvedené atribúty výrok rozhodnutia spĺňal. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobca vo výroku prvostupňového rozhodnutia postrádal špecifikáciu, v čom mal byť postup žalobcu v rozpore s príkazom na školenie, v rozpore s akým pokynom riadiaceho výcviku malo dôjsť ku konaniu žalobcu, absentovalo označenie osoby, ktorá vydala pokyn, označenie, čo bolo obsahom pokynu, ako aj označenie dátumu a času, kedy mal byť takýto pokyn vydaný. Správny súd uvádza, že tieto skutočnosti sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
44. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku, v zmysle ktorej záver o svojvoľnej manipulácii žalobcu s výbuškou A-10, ktorý je základom rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, je nepodložený. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-SLEXP-2017/7398 zo dňa 22.02.2018 jednoznačne vyplýva, že príčinou úrazu bol výbuch výbušky A-10. 45. Správny súd sa stotožňuje s názorom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, že prekážku res iudicata môže vytvoriť jedine právoplatné rozhodnutie voči konkrétnej osobe obvineného s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Tdo/44/2008. V danom prípade orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Nadriadený však dospel k záveru, že konanie je disciplinárnym previnením, teda porušením služobnej disciplíny. Konečné záväzné rozhodnutie je na disciplinárnych správnych orgánoch a rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o nepostúpení veci nevytvára prekážku veci rozhodnutej. 46. Správny súd zdôrazňuje obsah služobnej prísahy policajta zakotvenej v § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorá výslovne ustanovuje požiadavku riadiť sa pri ochrane práv občanov, bezpečnosti a verejného poriadku ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ explicitne vyjadruje špecifické požiadavky pri výkone služby v Policajnom zbore, pričom služobnú disciplínu policajtov definuje ako dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Služobná prísaha policajta je nielen jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta, ale aj skutočným záväzkom, ktorým sa policajt zaviazal pri výkone služby riadiť. Od služobnej prísahy policajta sa následne odvíjajú aj jeho služobné povinnosti uvedené v § 47 a 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z citovaných ustanovení je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/5/2021 zo dňa 28.06.2022). 47. Právny poriadok pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách definuje prísne podmienky, a to s ohľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti. Povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktoré žalobca porušil, sú vyjadrením princípu rešpektovania zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených príkazov a pokynov nadriadených. 48. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Asan/3/2017 zo dňa 28.06.2018, „zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce).“ 49. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj disciplinárny rozkaz boli vydané príslušným orgánom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti a pri ich vydávaní žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali v súlade s príslušnými procesnými ako aj hmotnoprávnymi predpismi. 50. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP. 51. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s konaním žalovanému trovy nevznikli. 52. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.