{"guid": "d5a677dd-2765-4cf6-a514-1e61bf9ba33a:f3b60f52-eb42-40d7-9e5e-796d65416b5b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1", "spisova_znacka": "BA-5S/112/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/112/2019 z 7. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. mája 2024, sp. zn. BA-5S/112/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1", "identifikacne_cislo": "1019200712", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/58", "nazov": "zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3b60f52-eb42-40d7-9e5e-796d65416b5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/112/2019\n1019200712\n07. 05. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XX, XXX XX E., ČOZ: 292679, právne zastúpený: JUDr. Iveta\nRajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, so sídlom Pribinova\n2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa\n19.03.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany úradu pre ochranu ústavných\nčiniteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 22.02.2019 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe\npríslušníkov PZ“) uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného\nmesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorého\nsa dopustil tým, že dňa 05.04.2017 v čase okolo 11:50 hod. počas preškoľovania policajtov úradu pre\nochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z používania\nzásahových výbušiek P1, P2 a dymových granátov DG 50 v Centre výcviku Lešť, svojvoľne manipuloval\ns výbuškou A-10 mimo priestor na to určený v rozpore s príkazom na školenie a pokynom riadiaceho\nvýcviku, v dôsledku čoho došlo k výbuchu uvedenej výbušky a k zraneniu menovaného. Uvedeným\nkonaním prišlo k porušeniu základnej povinnosti policajta upravenej v § 48 ods. 3 písm. a) zákona\no štátnej službe príslušníkov PZ a k porušeniu § 3 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách,\nvýbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\n2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci\nide už o druhý disciplinárny rozkaz. Napriek skutočnosti, že už skorší disciplinárny rozkaz bol odvolacím\norgánom zrušený, opätovne došlo k postupu, ktorý spôsobuje nezákonnosť odvolaním napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia. Namietal, že z oznámenia o začatí disciplinárneho konania nie je zrejmé,\n\nktorý z nadriadených s disciplinárnou právomocou disciplinárne konanie proti nemu vedie. Tiež mal za\nto, že mu bola odňatá možnosť vyjadrovať sa k veci a obhajovať sa a výrok prvostupňového rozhodnutia\nnemal podklad v zistení skutočného stavu veci.\n3. Žalovaný rozhodnutím č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa 19.03.2019 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že\nuloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi nebolo v rozpore s právnymi predpismi, bolo odôvodnené\na nadriadený prihliadal pri uložení disciplinárneho trestu na to, že žalobca nebol dovtedy disciplinárne\ntrestaný a zároveň prihliadal i na charakter, závažnosť a nebezpečnosť konania žalobcu ako školeného\npyrotechnika s výbušninou. Pri vydaní prvostupňového rozhodnutia bol dodržaný zákonom stanovený\npostup a v odvolacom konaní neboli zistené dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie.\nII.\nŽaloba\n4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutia\npovažoval za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n5. Žalobca zdôraznil, že v disciplinárnom konaní bola porušená zásada zákonnosti, zásada práva na\nobhajobu, zásada hodnotenia dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, aj jednotlivo a zásada in dubio\npro reo.\n6. Namietal, že disciplinárne konanie bolo vedené striedavo, dvoma rozdielnymi nadriadenými a nebolo\njasné, kto proti nemu vedie disciplinárne konanie. S poukazom na § 235 ods. 1, ods. 2, ods. 3\na § 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ uviedol, že zo skutočnosti, ktorý z nadriadených\nurobil voči žalobcovi prvý úkon, vyplýva, ktorý orgán voči nemu vedie konanie. Z upovedomenia\nzo dňa 17.08.2018 však nevyplýva, o ktorý orgán ide, keďže bolo podpísané dvoma nadriadenými\ns disciplinárnou právomocou. Už od samého počiatku disciplinárneho stíhania žalobcu teda nebolo\nzrejmé, ktorý z oprávnených nadriadených konanie vedie. Po zrušení skoršieho disciplinárneho rozkazu\nv ďalšom postupe nadriadených podieľajúcich sa na disciplinárnom stíhaní žalobcu nemožno nájsť\nakýkoľvek zákonný podklad, keďže zákon o štátnej službe príslušníkov PZ neumožňuje prideliť vec na\ndoplnenie dokazovania oprávnenému nadriadenému, inému nadriadenému. Žalobca v tejto súvislosti\nzdôraznil, že všetky písomnosti, na ktoré poukázal, boli vyhotovované v mene vedúceho oddelenia a\nnie v mene vedúceho odboru. Žalovaný nijakým zákonným spôsobom neodôvodnil účasť vedúceho\noddelenia ako toho, ktorý opätovne viedol disciplinárne konanie proti žalobcovi v tomto disciplinárnom\nkonaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré nebolo\nvedené zákonným spôsobom, nemožno považovať rozhodnutie za zákonné.\n7. Žalobca ďalej namietal, že mu nebola daná možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia sa\nk veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Napriek tomu, že pre nazretie do spisu zo strany\nžalobcu bol vedúcim oddelenia stanovený dátum, zo skutočnosti, že hneď nasledujúci deň, ako žalobca\ndo spisu nahliadol, bol vydaný disciplinárny rozkaz vyplýva, že tento úkon, a to umožnenie nahliadnutia\ndo spisu, bol celkom formálny zo strany nadriadeného vedúceho disciplinárne konanie, bez toho, aby\nžalobcovi bola daná skutočná možnosť vyjadriť sa k veci a obhajovať sa so zreteľom na podklady, ktoré\nboli zhromaždené pred uložením disciplinárneho opatrenia.\n8. Uviedol, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia opätovne absentuje uvedenie, v čom mal byť\npostup žalobcu v rozpore s príkazom na školenie (nie je v ňom ani uvedené o príkaz, vydaný akým\nnadriadeným a kedy ide), rovnako v ňom nie je uvedené, v rozpore s akým pokynom riadiaceho výcviku\nmalo dôjsť ku konaniu žalobcu, uvedenému vo výroku rozhodnutia (chýba označenie osoby, ktorá vydala\npokyn, označenie, čo bolo obsahom pokynu, ako aj označenie dátumu a času, kedy mal byť takýto pokyn\nvydaný). Ak zákon definuje disciplinárne previnenie spôsobom uvedeným v § 52 ods. 1 zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov PZ, potom opis skutku - disciplinárneho previnenia, musí obsahovať opis takých\nskutkových okolností, z ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že k porušeniu povinností\npolicajta nepochybne došlo.\n\n9. Záverom konštatoval, že žalovaný, ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa nevysporiadali s\ndôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, inak povedané, ktoré nenasvedčovali tomu, že by zo strany\nžalobcu došlo k manipulácii s výbuškou A-10 mimo priestor na to určený, ani v prospech záveru, že by\nžalobca konal v rozpore s pokynmi riadiaceho výsluchu, alebo príkazom na školenie (vo všeobecnosti,\nkeďže z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne pokyny má ísť). Žiadna z osôb zúčastnených\nna výcviku, neuviedla, že by u žalobcu videla počas výcviku výbušku A-10, preto záver o svojvoľnej\nmanipulácii žalobcu s touto výbuškou, ktorý je základom rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia\nje nepodložený.\n10. Taktiež sa žalovaný nevysporiadal s existenciou uznesenia sp. zn. SKIS-28/OISS-SV-2017 zo dňa\n26.03.2018, právoplatného dňa 10.04.2018, ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného\nohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie\nje dôvod na postúpenie veci.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2019 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii\nuvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť.\n12. Záver žalobcu o porušení základných zásad trestného konania aplikovateľných v správnom konaní\nje len účelovým na spochybnenie celého konania zo strany žalobcu.\n13. V napadnutom rozhodnutí bolo žalobcovi vysvetlené, že konanie vykonáva priamy nadriadený\nv zmysle interného predpisu, a to nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu\ndisciplinárnej právomoci nadriadených v znení neskorších predpisov (nariadenie MV SR č. 22/2009)\na pokiaľ navrhuje uloženie disciplinárneho opatrenia, ktoré má právo uložiť len nadriadený s vyššou\ndisciplinárnou právomocou, po predložení takéhoto návrhu disciplinárny trest uloží riaditeľ odboru.\nKonanie viedol vedúci oddelenia ako priamy nadriadený žalobcu. Vyšší nadriadený (zástupca riaditeľa\nodboru) bol podpísaný len ako schvaľujúci. K obdobnému postupu vydal Ústavný súd SR rozhodnutie\nč.k. II. US 485/2018-22 zo dňa 11.10.2018, v ktorom označil takýto postup za súladný s právom.\n14. Žalobca sa mal možnosť sa k veci vyjadriť a vyjadril sa až dvakrát do dňa 22.02.2019, kedy\nbolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s celým spisovým\nmateriálom písomným pozvaním zo dňa 06.02.2019 (prevzaté 12.02.2019), ktorú právna zástupkyňa\nžalobcu nevyužila a namiesto nej sa s celým spisovým materiálom oboznámil žalobca dňa 21.02.2019\ni napriek tomu, že zákon o štátnej službe príslušníkov PZ takúto povinnosť oprávnenému orgánu\nneukladá.\n15. Žalovaný trval na tom, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, ktoré mu predpisuje zákon\ns uvedením výroku, ktorý je dostatočne konkretizovaný na to, aby nedošlo k zameniteľnosti skutku.\n16. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, najmä výpoveďami svedkov F., G., A.,\nznaleckým posudkom, že konanie žalobcu možno kvalifikovať ako zavinené porušenie právnych\npredpisov. Závery znaleckého posudku jasne konštatovali, že črepina pochádzala z výbušky A-10.\n17. V súvislosti s námietkou, že vyšetrovateľ v trestnom konaní nezistil dôvod na postúpenie veci\nuviedol, že prekážku res iudicata môže vytvoriť jedine právoplatné rozhodnutie voči konkrétnej osobe\nobvineného. Nadriadený však dospel k záveru, že konanie je disciplinárnym previnením, teda porušením\nslužobnej disciplíny. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.\nzn. 1Tdo/44/2008.\n18. V replike zo dňa 27.08.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe.\n19. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n\n20. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 5S/112/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1\núčinného od 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/112/2019.\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba\nje nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §\n107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.05.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n22. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný plniť svedomite\núlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,\nak bol s nimi riadne oboznámený,\n25. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym previnením je zavinené\nporušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n26. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym opatrením je\nzníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.\n27. Podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pred uložením disciplinárneho opatrenia\nmusí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho\nopatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n28. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán postupuje pred\nvydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný\nobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.\n29. Podľa § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n30. Podľa § 238 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia\nosôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia\norgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n31. Podľa § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa\nvlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n32. Podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania\n\nrozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,\npriezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené\núčastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej\nslužby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko\nneuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n33. Podľa § 241 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá\npovinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý, kto príde do styku s výbušninami,\nvýbušnými predmetmi a muníciou, je povinný postupovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu jeho bezpečnosti\na zdravia, bezpečnosti a zdravia iných osôb a k poškodeniu majetku.\n35. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby preskúmať zákonnosť postupu a\nrozhodnutia žalovaného č.p.: OUC-40-002/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany úradu pre ochranu ústavných\nčiniteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 22.02.2019, ktorým\nbolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe\npríslušníkov PZ, a to zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne\nprevinenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.\n37. K námietke žalobcu, že disciplinárne konanie žalobcu bolo vedené dvoma rozdielnymi nadriadenými\na nebolo jasné, kto proti nemu vedie disciplinárne konanie, správny súd uvádza, že z obsahu\nadministratívneho spisu zistil, že oznámením o začatí disciplinárneho konania bolo dňom 18.07.2018\nzačaté disciplinárne konanie voči žalobcovi, ktoré podpísal vedúci oddelenia pyrotechnickej a technickej\nochrany odboru osobnej a technickej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických\nmisií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „vedúci oddelenia“) a schválil ho zástupca\nriaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických\nmisií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z uvedeného oznámenia jednoznačne vyplýva, že\nkonanie viedol vedúci oddelenia ako priamy nadriadený žalobcu.\n38. Vedúci oddelenia bol vo vzťahu k žalobcovi oprávnený ako priamy nadriadený začať a viesť\ndisciplinárne konanie a mal právo ukladať disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania (v\nzmysle čl. 1 ods. 7 písm. b) nariadenia MV SR č. 22/2009). Keď následne vedúci oddelenia dospel na\npodklade zabezpečených dôkazných prostriedkov k záveru, že písomné pokarhanie nie je postačujúce\nna obnovenie služobnej disciplíny žalobcu, navrhol riaditeľovi odboru osobnej a technickej ochrany\nÚradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\n(ďalej aj „riaditeľ odboru“) uloženie vyššieho stupňa disciplinárneho opatrenia, a to zníženie služobného\nplatu o 5% na dobu 1 mesiaca, ktorá právomoc spadá do disciplinárnej právomoci riaditeľa odboru (v\nzmysle čl. 2 písm. d) bod 3 s poukazom na čl. 1 ods. 4 písm. b) bod 2 nariadenia MV SR č. 22/2009).\nPodľa čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia, nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci\nspravidla na návrh nadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti.\n39. K námietke žalobcu, že žalovaný nijakým zákonným spôsobom neodôvodnil účasť vedúceho\noddelenia ako toho, ktorý opätovne viedol disciplinárne konanie proti žalobcovi v tomto disciplinárnom\nkonaní, správny súd poukazuje na str. 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný\n\nzrozumiteľne popísal procesný postup v konaní. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,\nže zrušením pôvodného prvostupňového rozhodnutia – disciplinárneho rozkazu zo dňa 06.11.2018\nnedošlo k zrušeniu celého disciplinárneho konania vrátane jeho začatia. Ako bolo konštatované\nv odvolacom rozhodnutí, vec bola vrátená oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie\na rozhodnutie. Vedúci oddelenia ako nadriadený oprávnený na vedenie disciplinárneho konania preto\ndoplnil dokazovanie. Následne opätovne dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné uložiť rovnaké\ndisciplinárne opatrenie, na ktorý postup nemal právomoc, a preto predložil návrh riaditeľovi odboru, ktorý\nho akceptoval a vydal prvostupňové rozhodnutie.\n40. Správny súd rovnako odkazuje na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžk/6/2017 zo dňa 21.02.2018, ktorý v obdobnom prípade konštatoval zákonnosť takéhoto\npostupu žalovaného správneho orgánu. Predmetný rozsudok prešiel aj „testom ústavnosti“ a jeho závery\nboli potvrdené uznesením Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 485/2018-22 zo dňa 11.10.2018. Na základe\nvyššie uvedeného vyhodnotil správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné.\n41. K námietke, že žalobcovi nebola daná skutočná možnosť vyjadriť sa k veci a obhajovať sa so\nzreteľom na podklady, ktoré boli zhromaždené pred uložením disciplinárneho opatrenia, správny súd\nuvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa mal možnosť oboznámiť s podkladmi\npre rozhodnutie. V oznámení o začatí disciplinárneho konania zo dňa 18.07.2018 bola žalobcovi daná\nmožnosť vyjadriť sa v zmysle § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorú využil a vyjadril\nsa v písomnom podaní zo dňa 08.08.2018. Listom zo dňa 23.01.2019 boli žalobcovi zaslané nové\ndôkazné materiály so žiadosťou o vyjadrenie, na ktorú reagoval písomným podaním zo dňa 04.02.2019.\nV tomto vyjadrení, v bode 12. bol žalovaný požiadaný právnou zástupkyňou žalobcu o oboznámenie\nsa s dôkazmi, z ktorých malo vyplývať jeho podozrenie. Uvedenému bolo vyhovené a zo strany\nžalovaného bola daná možnosť oboznámiť sa s celým administratívnym spisovým materiálom, ktorú\nprávna zástupkyňa nevyužila a namiesto nej sa so spisovým materiálom oboznámil žalobca osobne dňa\n21.02.2019.\n42. Pokiaľ žalobca namietal len formálnu možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom, keďže už\ndeň po oboznámení sa so spisovým materiálom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že pre nahliadanie do spisu bol už dňa 06.02.2019 určený termín\n15.02.2019, náhradný termín bolo určený na 22.02.2019. Súčasne bol žalobca prostredníctvom právnej\nzástupkyne poučený v zmysle § 237 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ o povinnosti\npostupovať tak, aby nesťažoval a nezdržoval priebeh konania. Bolo tak vecou žalobcu respektíve jeho\nprávnej zástupkyne akým spôsobom dané procesné právo využije. Žalobca sa na nahliadnutie do\nspisového materiálu dostavil dňa 21.02.2019, čo potvrdil svojim podpisom; z administratívneho spisu\nnevyplýva, že žalobca by po oboznámení sa so spisovým materiálom žiadal o poskytnutie lehoty na\nvyjadrenie prípadne doplnenie dokazovania. Prvostupňový orgán tak už dňa 06.02.2019 disponoval\nvšetkými podkladmi na rozhodnutie, vrátane vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.02.2019, keďže žalobca ani\npo oboznámení sa so spisovým materiálom nemal žiadne procesné návrhy. Výlučne zo skutočnosti, že\nuž dňa 22.02.2019 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, nemožno vyvodzovať prílišný formalizmus\nv postupe prvostupňového orgánu ani porušenie procesných práv žalobcu. Správny súd pre úplnosť\ndodáva, že žalobca dňa 04.07.2018 prevzal fotokópiu celého úrazového spisu, ktorý bol podkladom\npre začatie disciplinárneho konania. Z týchto dôvodov správny súd námietku žalobcu o nemožnosti\nvyjadrenia sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú.\n43. K námietke žalobcu týkajúcej sa neurčitého výroku rozhodnutia správny súd uvádza, že zákon\nvyžaduje, aby výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa\nktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah\nplnenia a lehota. Uvedené atribúty výrok rozhodnutia spĺňal. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobca vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia postrádal špecifikáciu, v čom mal byť postup žalobcu v rozpore s\npríkazom na školenie, v rozpore s akým pokynom riadiaceho výcviku malo dôjsť ku konaniu žalobcu,\nabsentovalo označenie osoby, ktorá vydala pokyn, označenie, čo bolo obsahom pokynu, ako aj\noznačenie dátumu a času, kedy mal byť takýto pokyn vydaný. Správny súd uvádza, že tieto skutočnosti\nsú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n\n44. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku, v zmysle ktorej záver o svojvoľnej manipulácii\nžalobcu s výbuškou A-10, ktorý je základom rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, je\nnepodložený. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-SLEXP-2017/7398 zo dňa 22.02.2018 jednoznačne vyplýva, že príčinou úrazu bol výbuch výbušky A-10.\n45. Správny súd sa stotožňuje s názorom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, že prekážku res\niudicata môže vytvoriť jedine právoplatné rozhodnutie voči konkrétnej osobe obvineného s poukazom na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Tdo/44/2008. V danom prípade orgán\nčinný v trestnom konaní konštatoval, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\nNadriadený však dospel k záveru, že konanie je disciplinárnym previnením, teda porušením služobnej\ndisciplíny. Konečné záväzné rozhodnutie je na disciplinárnych správnych orgánoch a rozhodnutie orgánu\nčinného v trestnom konaní o nepostúpení veci nevytvára prekážku veci rozhodnutej.\n46. Správny súd zdôrazňuje obsah služobnej prísahy policajta zakotvenej v § 17 ods. 1 zákona\no štátnej službe príslušníkov PZ, ktorá výslovne ustanovuje požiadavku riadiť sa pri ochrane práv\nobčanov, bezpečnosti a verejného poriadku ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ explicitne vyjadruje špecifické\npožiadavky pri výkone služby v Policajnom zbore, pričom služobnú disciplínu policajtov definuje ako\ndôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených. Služobná prísaha policajta je nielen jednou z podmienok vzniku služobného pomeru\npolicajta, ale aj skutočným záväzkom, ktorým sa policajt zaviazal pri výkone služby riadiť. Od služobnej\nprísahy policajta sa následne odvíjajú aj jeho služobné povinnosti uvedené v § 47 a 48 ods. 3 zákona o\nštátnej službe príslušníkov PZ. Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z citovaných ustanovení je\ndôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi,\nale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (obdobne\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/5/2021 zo dňa 28.06.2022).\n47. Právny poriadok pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách definuje prísne podmienky, a to\ns ohľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti. Povinnosti uložené ustanovením § 48\nods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktoré žalobca porušil, sú vyjadrením princípu\nrešpektovania zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených\npríkazov a pokynov nadriadených.\n48. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Asan/3/2017 zo dňa\n28.06.2018, „zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v\nnadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské\npostavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník\npráce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane\nkladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce).“\n49. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj disciplinárny rozkaz boli vydané\npríslušným orgánom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú predpísané\nnáležitosti a pri ich vydávaní žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali v súlade s príslušnými\nprocesnými ako aj hmotnoprávnymi predpismi.\n50. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol\nprocesným postupom podľa § 190 SSP.\n51. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému\nžalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v\nsúvislosti s konaním žalovanému trovy nevznikli.\n52. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b0a5e06-1f2b-4ed5-a915-7205da7cdc25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1"}, {"guid": "437b1abb-62b9-4572-b0d7-b208eab15e6b:1738e1a8-75ea-41be-92aa-d089314cf4cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1", "spisova_znacka": "5Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/3/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1"}, {"guid": "f7a05375-824c-4c9f-910a-d115df0927ca:9b1f8774-01a0-4426-aa80-993b1cee7e09", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201111.1", "spisova_znacka": "4Stk/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/5/2021 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201111.1"}], "citovane_v": []}