Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/146/2020 1017201064 11. 09. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s. r. o., so sídlom Štefánikova 876/10, Modra, IČO: 36 669 181, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o., ktorá je držiteľom povolenia č. XXXXXX/XXXX-XX/X zo dňa 22.07.2013 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky A. X, B. (ďalej len „prevádzkovateľ LSPP Pezinok, s.r.o.“), oznámila listom doručeným na úrad Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) dňa 24.06.2015, že žalobca napriek včasnému informovaniu o zaradení do lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) nezabezpečil dňa 05.06.2015 vykonanie lekárskej služby prvej pomoci. Na základe tejto skutočnosti začal BSK z úradnej moci správne konanie vo veci uloženia pokuty. Dňa 13.08.2015 vydal BSK upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré spolu s predvolaním na ústne pojednávanie nariadené na deň 27.08.2015 zaslal žalobcovi poštou. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 05.09.2015. Dňa 22.09.2015 bol BSK doručený list žalobcu zo dňa 18.09.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že sa zúčastnil na ústnom pojednávaní na Úrade BSK dňa 16.07.2015 ohľadom nenastúpenia do pohotovostných služieb v dňoch 25.04.2015 a 29.04.2015, kde zamestnankyne BSK upozornil, že sa nebude chodiť vyjadrovať k tej istej veci každý miesiac, pretože BSK vždy dostane v predstihu písomne vyrozumenie. Ďalej žalobca v liste upozornil, že v prípade, ak sa bude takáto situácia opakovať, ide zo strany BSK o šikanovanie žalobcu, ktorý si bude uplatňovať náhradu škody od BSK vzniknuté takýmto postupom. Žalobca v liste taktiež uviedol, že dostal dňa 04.09.2015 (správne mal byť uvedený dátum 05.09.2015, pozn. správneho súdu) oznámenie o začatí správneho konania a taktiež pozvánku na ústne pojednávanie na deň 27.08.2015. Žalobca poukázal na to, že o príčine nenastúpenia do služby dňa 05.06.2015 podal písomné vyjadrenie do podateľne BSK dňa 29.05.2015. Na záver listu žalobca požiadal BSK o zodpovedanie 4 otázok v lehote 15 dní od doručenia listu. 2. Dňa 28.09.2015 bolo BSK doručené vyjadrenie žalobcu k začatiu správneho konania zo dňa 25.09.2015, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že neboli splnené podmienky pre začatie správneho
konania voči žalobcovi, pretože neexistuje sankcionovateľné porušenie povinnosti, žalobca upozornil na existenciu zákonných prekážok, pre ktoré nemohol vykonať službu u prevádzkovateľa LSPP Pezinok, s.r.o. ktoré vyplývalo zo Zákonníka práce a predpisov o BOZP. BSK nezaraďuje do služieb poskytovateľov na základe vlastného rozhodnutia a vo verejnom záujme, pričom je zjavné, že LSPP Pezinok s. r. o. za pomoci BSK mienil parazitovať na práci iných. V BSK dochádzalo dlhodobo ku systematickému zneužívaniu právomoci a samotné konanie bolo jeho prejavom. Žalobca ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty na začatie správneho konania. 3. BSK rozhodnutím č. 0920/2015/ZDR/6 zo dňa 19.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) pokutu vo výške 680,- eur za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti , ktorého sa žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, dopustil tým, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezabezpečil lekára do lekárskej služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného BSK, napriek dostatočnému časovému predstihu oznámenia rozpisu lekárskej služby prvej pomoci podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), v zdravotníckom zariadení LSPP Pezinok, s.r.o. dňa 05.06.2015. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc porušenie zásad konania, nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia, absenciu náležitostí podľa § 82 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v časti rozhodnutia, nevykonanie dostatočného zisťovania skutkového stavu veci, porušenie mlčanlivosti, nedodržanie lehoty podľa § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tiež, že toto rozhodnutie je sankciou za odmietanie porušovania právneho poriadku Slovenskej republiky. 5. Žalovaný rozhodnutím č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je dostatočne zistený, prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené a pri určení výšky pokuty BSK prihliadol na opakované porušenie povinnosti žalobcu a povahu porušenej povinnosti, keď dňa 05.06.2015 nebola zabezpečená pre pacientov v spádovom území Pezinok nepretržitá zdravotná starostlivosť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 04.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na prejednanie a rozhodnutie. 7. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré mali vplyv na existenciu a posúdenie protiprávneho konania, a to s námietkou existencie zákonných prekážok pre vysielanie zamestnanca žalobcu do služieb k inému zamestnávateľovi na neplatené služby, majúce povahu nočnej práce, práce nadčas a práce v dni pracovného pokoja a tiež s námietkou priamej diskriminácie voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci právomoci žalovaného, z ktorých ani nie polovica je žalovaným nútená k poskytovaniu takýchto služieb. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou priameho zasahovania do práva žalobcu slobodne podnikať. Určovanie služieb BSK bolo do novembra 2015 závislé od potrieb a priamo určované súkromným prevádzkovateľom LSPP, čo odporovalo princípu právnej istoty a nediskriminácie. 8. Ďalej žalobca namietal, že rozvrhy vydávané BSK podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti nemajú obsahové náležitosti úkonu orgánu pri výkone verejnej moci podľa Ústavy Slovenskej republiky. V prípade vydania rozvrhu BSK ide o individuálny správny akt s účinkom vzniku povinnosti účastníka konania. Ani jeden z individuálnych správnych aktov, ktorými bolo určené zaradenie účastníka do služieb, t. j. rozvrhy na obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2015, nemajú náležitosti individuálneho správneho aktu,
pretože v nich absentuje prvok individuality, t. j. určujúci znak aktu, ktorý zabezpečuje jeho jednoznačnú identifikáciu, a teda nezameniteľnosť. Odvolací orgán sa touto námietkou žalobcu nijako konkrétne nezaoberal a ani ju neuvádzal. 9. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že BSK nestihol doručiť oznámenie o začatí správneho konania v subjektívnej lehote, ktorá uplynula 30.08.2015. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný o spáchaní priestupku dozvedel už dňa 29.05.2015, keď žalobca oznámil nemožnosť vyslať zamestnanca do služby a nie až dňa 24.06.2015, keď sa o spáchaní priestupku dozvedel na základe oznámenia LSPP Pezinok, s.r.o. 10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že BSK vykonal výsluch svedkov dňa 13.08.2015 a to bez prítomnosti a oboznámenia žalobcu ako účastníka konania, čiže žalobca nemohol uplatniť svoje procesné práva podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 30.06.2017 (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaný taktiež porušil svoju povinnosť riadne sa zaoberať a preskúmať celý spis a konanie prvostupňového orgánu a nepochybne zlyhal. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.09.2017, uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu. 12. Žalobca bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti – ambulancie v odbore všeobecného lekárstva s miestom prevádzkovania C. X, B. (ďalej len „povolenie“). Povolenie bolo vydané BSK pod č. XXXXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 04.06.2008. V správnom konaní BSK, ako aj žalovaný, rozhodoval o porušení povinnosti právnickej osoby uloženej podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti 13. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR, č. k. PL:ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pod hrozbou sankcie podľa § 82 uvedeného zákona dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. 14. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/57/2016 zo dňa 06.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017, ktorý vylúčil svojvôľu správneho orgánu pri zaraďovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci. Jedná sa o skutkovo a právne totožnú vec. 15. Čo sa týka námietky žalobcu, že BSK preukázateľne zmeškal lehotu podľa § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch, žalovaný uviedol, že sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci účastníkom konania dňa 05.06.2015 z písomného oznámenia prevádzkovateľa LSPP Pezinok, s.r.o., ktoré bolo BSK doručené dňa 24.06.2015. Trojmesačná subjektívna lehota uplynula BSK dňa 24.09.2015. V správnom konaní prvým úkonom BSK bolo upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi doručené dňa 05.09.2015, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím lehoty na začatie konania, stanovenej v § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 16. LSPP sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle. Rozpis vykonávania LSPP sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať LSPP 10. dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Zákon o zdravotnej starostlivosti neustanovuje povinnosť uvádzať spisovú značku a iné náležitosti, ktoré podľa názoru žalobcu majú byť na rozpise LSPP. 17. Podľa žalovaného bol skutkový stav náležite zistený, porušenie povinnosti bolo riadne zdôvodnené s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona o zdravotnej starostlivosti, výška pokuty bola náležite odôvodnená tak BSK, ako aj žalovaným. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa porušenia § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Konanie na krajskom a kasačnom súde 18. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/142/2017-58 zo dňa 03.07.2018, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 19. Žalobca podal dňa 24.10.2018 voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, doručenú krajskému súdu dňa 26.10.2018. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/19/2019 zo dňa 30.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd vzhliadol ako dôvodnú námietku žalobcu, že krajský súd nedodržal lehotu na prípravu pojednávania a neboli splnené podmienky na skrátenie lehoty na prípravu pojednávania, keďže žalobca so skrátením lehoty nesúhlasil, z čoho vyplývalo, že neboli splnené ani podmienky na konanie v neprítomnosti žalobcu. V napadnutom rozsudku krajský súd posúdil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pričom žalobu zamietol ako nedôvodnú. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/19/2019 zo dňa 13.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, avšak vo svojom odôvodnení nevyslovil žiaden právny názor týkajúci sa právneho posúdenia porušenia § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti žalobcom, pretože napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu nesprávneho procesného postupu krajského súdu. V. Posúdenie veci správnym súdom 20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA- 5S/146/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 21. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 11.09.2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj administratívne konanie, ktoré mu predchádzalo, opätovne preskúmal a stotožnil sa s právnym posúdením veci krajským súdom v skoršom rozsudku, ako aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach tých istých účastníkov konania (sp. zn. 2S/6/2018, sp. zn. 2S/296/2017, sp. zn. 2S/229/2014), resp. v obdobných veciach iných účastníkov konania (sp. zn. 6S/1/2015). 22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej
pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. 24. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať 1. ambulantnú pohotovostnú službu v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby zverejneným na webovom sídle samosprávneho kraja, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, 2. zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubnolekársku ambulantnú starostlivosť. 25. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgán príslušný na vydanie povolenia (§11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), q), r), v), y) a z), ods. 2 písm. a) až d) a v § 79a ods. 1 písm. d) až do výšky 3 319 eur. 26. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca bol držiteľom povolenia. Z uvedeného vyplýva, že sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. 27. Z rozpisu služieb, zverejneného na webovom sídle BSK, vyplývalo, že žalobca bol povinný vykonávať dňa 05.06.2015 LSPP v Mestskom zdravotnom stredisku v B., čo nesplnil. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona o zdravotnej starostlivosti. 28. Správny súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie skoršieho rozsudku krajského súdu v bode 36, s ktorým právnym záverom sa stotožňuje: 29. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne zmeškania lehoty doručenia oznámenia o začatí správneho konania, táto neobstojí. Podľa § 83 ods. 1 Zákona o poskytovateľoch platného a účinného do 31.12.2016 možno konanie o uložení pokuty začať do troch mesiacov odo dňa, keď orgán príslušný na vydanie povolenia, ministerstvo zdravotníctva alebo komora, zistila porušenie povinností, najneskôr do 1 roka odo dňa porušenia povinnosti. Samosprávny kraj sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcom dňa 24.06.2015, kedy mu toto oznámenie bolo doručené. Trojmesačná subjektívna lehota začala orgánu verejnej správy plynúť dňa 24.09.2015. Podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V danom prípade bol prvým úkonom samosprávneho kraja upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.09.2015. 30. Správny súd ďalej poukazuje na odôvodnenie v bodoch 38. až 48. skoršieho rozsudku: 31. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamom zasahovaní do jeho práv súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k záveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality. 32. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze, že: „uloženie takejto povinnosti spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) je vyčlenená osobitná skupina, ktorej označené práva sú následkom tohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. a príslušným orgánom im bol pridelený zdravotný obvod. Takéto vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im nepochybne na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný
záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti... S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti...“ 33. Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze vysporiadal aj s posúdením otázky, či uložením povinnosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci možno považovať za nútenú prácu: „V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm. d) dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. 34. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu vo všeobecnom hospodárskom záujme a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo okruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít. 35. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“ 36. Ústavný súd SR dospel k záveru, že „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hľadiac izolovane na napadnuté ustanovenia ústavný súd konštatuje, že sú súladné s označenými článkami ústavy.“ 37. Súd opätovne poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu 2S 229/2014 - 90, s ktorého závermi sa plne stotožnil a ich aj uvádza. 38. Súd na jednej strane vidí verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, ktorý je daný Ústavou SR a zákonom č. 576/2004 Z. z. Je nepochybne nevyhnutné, aby obyvateľom bola garantovaná nepretržitá zdravotná starostlivosť v nevyhnutnom rozsahu, t.j. aj mimo pravidelnej prevádzky všeobecných ambulancií. Pri zvažovaní kolízie základných práv a slobôd vyznieva vzhľadom na akceptovanú hierarchiu hodnôt spoločnosti v prospech verejného záujmu na ochrane zdravia, majúceho nepochybne vyššiu hodnotu, pred záujmom na ochrane základných práv a slobôd na primerané pracovné podmienky a osobitné pracovné podmienky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 39. Na druhej strane, súd predovšetkým z morálneho hľadiska vníma, že ide o zneužívanie systému, na základe ktorého prevádzkovatelia LSPP využívajú sankčný aparát štátu, ktorým je pokuta až do výšky 3 319 eur, na to, aby donútili poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovateľa LSPP a bez štátom garantovaného práva lekára vykonávajúceho lekársku službu prvej pomoci na primeranú odplatu za službu. 40. Takéto konanie zo strany prevádzkovateľa LSPP, ktorým dlhodobo zabezpečuje výkon lekárskej služby prvej pomoci, je podľa názoru súdu neprijateľné. Ak by prevádzkovateľ LSPP využíval možnosť uloženia povinnosti držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vyslať svojich lekárov na výkon služby iba „ad hoc“, teda v prípadoch, kedy zazmluvnení lekári (resp. zamestnaní u prevádzkovateľa LSPP) z určitého dôvodu nemôžu nastúpiť do služby, bol by takýto spôsob úplne v poriadku. 41. Aj napriek tomu, že sa súdu zákonodarcom zvolený systém zabezpečovania nepretržitej zdravotnej starostlivosti zdá dlhodobo neprijateľný a znevýhodňujúci držiteľov povolenia a licencie, súd rešpektujúc právnu úpravu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR ako nezávislého orgánu na ochranu ústavnosti, nezostalo mu nič iné ako žalobu zamietnuť, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca
má ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci na základe rozpisu určeného samosprávnym krajom. 42. Správny súd vyhodnotil ako čiastočne relevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania predvolania na ústne pojednávanie a oznámenia o začatí správneho konania. Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 13.08.2024, spolu s predvolaním na ústne pojednávanie nariadené na deň 27.08.2015, BSK zaslal žalobcovi poštou. Žalobca si zásielku prevzal v odbernej lehote až dňa 05.09.2015, to znamená po dátume, kedy sa malo pojednávanie uskutočniť. V čase, keď sa malo uskutočniť ústne pojednávanie, žalovaný nemal vykázaný žiaden spôsob doručenia zásielky. Samotný spôsob doručovania predvolania na ústne pojednávanie považuje správny súd za pochybenie BSK. V danom prípade je však nutné zohľadniť vyjadrenie žalobcu, že by sa ústneho pojednávania aj tak nezúčastnil a ani doručenie predvolania na ústne pojednávanie včas by nemalo vplyv na jeho priebeh a vzhľadom na skutkový stav zistený žalovaným, resp. BSK, ani na výsledok administratívneho konania. Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu, BSK oznámil žalobcovi listom zo dňa 28.09.2015 predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu, že považoval za potrebné oboznámiť sa so stanoviskom žalobcu, či už na ústnom pojednávaní alebo formou písomného vyjadrenia. BSK bolo doručené ďalšie písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.09.2015. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť so všetkými skutočnosťami a zisteniami uvedenými v administratívnom spise a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj urobil. Správny súd pri posudzovaní priebehu administratívneho konania vzal do úvahy i tú skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedených niekoľko konaní o uložení pokuty práve z dôvodu porušenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu správny súd neposúdil toto procesné pochybenie za natoľko podstatné, aby malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a viedlo k jeho zrušeniu. 43. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Žalobca bol síce v kasačnom konaní úspešný, avšak správny súd s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023) pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na celkový úspech v konaní, ktorý svedčí žalovanému, keďže žaloba bola zamietnutá. 45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. c)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.